Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, September 13, 2016

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 8C/110/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2311203196
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mário Karaffa

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2016:2311203196.21

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Galante v konaní vedenom pred sudcom JUDr. Máriom KARAFFOM v právnej veci

žalobcu: O. W., R.. XX.X.XXXX, D. J., P. Č.. XX zastúpený Nagy & Partners s.r.o. so sídlom Galanta,
Športová 470/11, IČO: 36869341 proti žalovanému: X.. K. O., R.. XX.XX.XXXX, D. Š., R. XXXX/XX
zastúpený JAVOR - TOKÁR advokátska kancelária s.r.o. so sídlom Bratislava, Stará Vajnorská cesta
37, IČO: 36264750 o zaplatenie 121 176,96 euro s prísl. takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovaný má voči žalobcovi právo na náhradu trov konania vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca svojou žalobou došlou na súd 17.2.2011 prostredníctvom svojho právneho zástupca žiadal,

aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 121.176,96 euro s príslušenstvom a k náhrade trov konania
vzhľadom na to, že v priebehu rokov 2007, 2008, 2009, 2010 mu poskytol pôžičky, ktoré žalovaný využil
na to, aby si v mi ste svojho bydliska vybudoval povesť váženého a dobre situovaného podnikateľa.
Finančné pôžičky žalobca potreboval na kúpu nových áut, na investície do nehnuteľnosti. Pôžičky
žalobca peňažným vkladom vkladal na účet žalovaného. Napriek výzve žalobcu žalovaný peňažné
prostriedky žalobcovi nevrátil.

2. Vo veci bol vydaný platobný rozkaz, voči ktorému bol podaný odpor, v ktorom žalovaný
prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadal súd, aby bola žaloba zamietnutá. V odpore bolo
uvedené, že tvrdenia žalobcu uvedené v žalobe nie sú pravdivé vzhľadom na to, že žalovaný nikdy so
žalobcom neuzatvoril zmluvu o pôžičke. Pokiaľ žalobca vkladal na účet žalovaného peňažné prostriedky
jednalo sa o prostriedky spoločnosti W. I.. I. W..V.. Žalovaný tieto peňažné plnenia prijímal vždy len v
rámci činnosti obchodnej spoločnosti W. I.. I. W..V.. na uhrádzanie záväzkov tejto spoločnosti, nakoľko
žalobca, ktorý disponoval s účtom spoločnosti pôsobil na východnom Slovensku a žalovaný pôsobil na

západnom Slovensku, kde aj vznikali záväzkové vzťahy s inými subjektmi. Spoločnosť W. I.. I. W..V..
nemohla poukazovať peniaze na účet žalovaného, a preto sa to riešilo tak, že ich poukazoval žalobca
žalovanému.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, potvrdeniami o vkladoch, výzvou na vrátenie
pôžičky, výpisom z obchodného registra spoločnosti W. I.. I. W..V.., potvrdením o dispozičnom oprávnení
disponovať s účtom vydané Tatra bankou a.s., listinným dôkazom - znaleckým posudkom, výdavkovými

pokladničnými dokladmi, výsluchom svedkov V. C., A. Š. ako aj ostatným na vec sa vzťahujúcim
spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav veci:4. Žalobca sa so žalovaným pozná od roku 2005 a od tohto roku spolu podnikali prostredníctvom
obchodných spoločností W. I.. I. W..V.. a A.-I. I..W..V.. V priebehu rokov 2007, 2008, 2009, 2010 žalobca
zo svojho účtu vedeného v Tatra banke a.s. vkladal na účet žalovaného nasledovné sumy:

- dňa 15.5.2007 sumu 199,16 euro /6.000,- Sk
- dňa 17.5.2007 sumu 9.958,18 euro /300.000,- Sk
- dňa 21.5.2007 sumu 1.193,73 euro /45.000,- Sk
- dňa 3.10.2007 sumu 663,88 euro /20.000,- Sk
- dňa 12.10.2007 sumu 829,85 euro /25.000,- Sk

- dňa 17.10.2007 sumu 2.323,57 euro /70.000,- Sk
- dňa 20.10.2007 sumu 3.319,39 euro /100.000,- Sk
- dňa 3.11.2007 sumu 2.655,51 euro /80.000,- Sk
- dňa 6.11.2007 sumu 663,88 euro /20.000,- Sk
- dňa 7.11.2007 sumu 1.161,79 euro /35.000,- Sk
- dňa 20.12.2007 sumu 1.493,73 euro /45.000,- Sk

- dňa 7.1.2008 sumu 896,24 euro /27.000,- Sk
- dňa 3.3.2008 sumu 3.651,33 euro /110.000,- Sk
- dňa 7.3.2008 sumu 7.966,54 euro /240.000,- Sk
- dňa 6.2.2009 sumu 3.000 euro
- dňa 22.7.2009 sumu 5.100 euro

- dňa 30.7.2009 sumu 2.800 euro
- dňa 24.8.2009 sumu 5.000 euro
- dňa 14.9.2009 sumu 6.000 euro
- dňa 19.10.2009 sumu 1.000 euro
- dňa 29.12.2009 sumu 10.000 euro

- dňa 9.2.2010 sumu 10.000 euro
- dňa 10.2.2010 sumu 5.000 euro
- dňa 16.4.2010 sumu 6.000 euro
- dňa 27.4.2010 sumu 7.000 euro
- dňa 10.8.2010 sumu 10.000 euro

- dňa 10.2.2010 sumu 8.000 euro

5. Žalobcu listom zo dňa 15.11.2010 vyzval žalovaného na vrátenie pôžičky. V tejto výzve sa uvádza, že
dňa 30.4.2007 bola medzi žalobcom a žalovaným uzatvorená „Rámcová zmluva o pôžičke“. Predmetom
zmluvybolijednotlivéčiastkovépôžičkynásledneuzatváranéaždo10.8.2010.Ďalejsavovýzveuvádza,

že čas vrátenia pôžičky nebol určený, a preto žalobca vyzýva žalovaného na úhradu celej pôžičky do 3
dní od doručenia výzvy. Výška pôžičky, ktorú žalobca žiada vrátiť činí sumu 131.632,86 euro.

6. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že so žalobcom sa pozná od roku 1999, keď sa zoznámili na stavbe
Aupark Bratislava. Žalovaný poprel, že by mal finančné problémy. Bol maklérom, finančným poradcom.

Nikdy nepotreboval peniaze od žalobcu a nikdy ho o žiadnu pôžičku nežiadal. Po tom, čo začali spolu
podnikať v roku 2005, mali problém jedine v tom, že konatelia spoločnosti boli ďaleko od seba. Žalobca
vzhľadom na bydlisko v J.X. mal na starosti východnú časť SR a žalovaný mal na starosti západnú
časť SR. Žalovaný nikdy nedisponoval s účtom, nevedel o finančných tokoch v spoločnosti. Keďže
žalovaný nemal prístup na účet, tak peniaze na podnikanie mu posielal žalobca a to tým spôsobom, že

ich vkladal na osobný účet žalovaného. Žalovaný na základe telefonických rozhovorov požadoval od
žalobcu peniaze na uhrádzanie faktúr a vyplácanie robotníkov spoločnosti W. I..W..V.. a iných záväzkov
tejto spoločnosti. Žalobca tieto peniaze poukazoval na účet žalovaného. Tatra banka a.s. dňa 9.9.2011
potvrdila, že O. W. bol v termíne od 8.12.2005 do 25.8.2010 jedinou oprávnenou osobou, ktorá mohla
disponovať s účtom číslo XXXXXXXXXX/XXXX.

7. Na pojednávaní žalobca uviedol, že žiadna písomná zmluva o pôžičke medzi účastníkmi vyhotovená
nebola, že bolo uzavretých viacero ústnych zmlúv. Čo sa týka uhrádzania záväzkov spoločnosti W. I..
I. W..V.., na uhrádzanie záväzkov mal dostávať žalovaný peniaze od žalobcu a to v hotovosti, keď bol
v J. o čom si mali viesť zošit. Taktiež k odovzdávaniu peňazí malo dochádzať v Žiline kde mala firma

prenajatý byt, nakoľko sa podieľali na stavbe Auparku v Žiline.

8. Čo sa týka okolností uzavretia pôžičky žalobca na pojednávaní dňa 17.3.2016 uviedol, že aj predtým
požičiaval žalovanému menšie čiastky peňazí, avšak bolo to v hotovosti a nebolo to zdokladované.V zmysle zrušujúceho rozhodnutia Krajského súdu v Trnave žalobca mal uviesť podstatné náležitosti
zmluvy o pôžičke na čo bol súdom vyzvaný. K tomu žalobca uviedol: „peniaze som prenechal, jednalo
sa o slovenské koruny resp. eurá. Čo sa týka vrátenia peňazí dohodli sme sa tak, že keď sa budú

robiť väčšie zákazky budú odmeny a z týchto peňazí on mi ich vráti.“ Žalobca ďalej uviedol, že sa
robili aj väčšie zákazky, boli aj odmeny nie veľké avšak žalovaná nič nevrátil. Odmeny sa vyplácali v
hotovosti. Keďže žalobca spravoval účet vyplácal aj odmeny. Na odmenách sa delili rovnodielne. Keď
boli slovenské koruny tak odmeny boli okolo 15 000 Sk. Po zavedení eura boli odmeny 3 až 5 tisíc
euro mesačne. Niekedy to bolo 2000 euro mesačne. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný okrem tohto

príjmu, ktorý mu on vyplácal nemal žiaden iný príjem. On si v tomto období kúpil záhradnú chatku,
autá, pozemok.

Na pojednávaní dňa 17.3.2016 po otázke právneho zástupcu žalovaného žalobcu opätovne potvrdil, že
mesačne žalovanému vyplácal 15 000 Sk a po zavedení eura 3 až 5 tisíc euro v hotovosti.
Žalobca žiada, aby žalovaný preukázal príjem za obdobie v ktorom boli poskytované pôžičky.

Žalobca jak v žalobe tak v priebehu konania tvrdil, že žalovaný sa snažil v mieste svojho bydliska získať
imidž váženého a dobre situovaného podnikateľa, že kupoval nehnuteľnosti a kupoval si nové autá.
Žalobca mu pôžičkami zabezpečoval nadštandardný životný štýl a preto žalobca v konaní žiadal, aby
žalovaný preukázal pôvod nadobudnutého majetku.
Žalovaný v rokoch 2007 až 2010 vykonával funkciu štatutárneho zástupcu v spoločnosti W.. Ako

štatutárny zástupca nemal v spoločnosti vyplácaný príjem. Nemal príjem, ktorý by bolo možné zdaniť. V
rokoch 2011 až 2014 žalovaný vykonával funkciu poslanca mestského zastupiteľstva, kde mal vyplácané
odmeny. Čo sa týka motorových vozidiel v roku 2005 si spolu s manželkou zakúpili motorové vozidlo Š.
V.. Žalovaný ako štatutár spoločnosti používal automobil Q. W.. Vlastníkom tohto vozidla bola lízingová
spoločnosť a držiteľom vozidla bola spoločnosť W.. V roku 2008 žalovaný s manželkou si zakúpili

záhradnú chatku spolu so záhradou v meste Šaľa za 65 000 Sk. Čo sa týka ďalšej nehnuteľnosti,
tak žalovaný je vlastníkom poľnohospodárskej pôdy, ktorú nadobudol do vlastníctva dedičstvom. Iný
hnuteľný alebo nehnuteľný majetok žalovaný v rokoch 2007 až 2010 nenadobudol. Žalovaný býva v
rodinnom dome so svokrovcami, ktorí sú vlastníkmi nehnuteľnosti. Oni nehnuteľnosť nadobudli dávno
pred sledovaným obdobím rokov 2007 až 2010. Žalovaný v sledovanom období mal drobný príjem z

projekčných prác, ktoré vykonával. Jeho manželka bola v predmetnom období na materskej dovolenke
a mala príjem od 250 do 350 euro. Žalovaný poprel, že by mu žalobca v sledovanom období v hotovosti
vyplácal 15 000 Sk resp. 3 až 5 tisíc eur. Poprel, že by v hotovosti od žalobcu obdržal nejaké peniaze.

9. Svedkyňa V.Z. C. na pojednávaní uviedla, že bola ekonómkou v spoločnosti W. I.. I. W..V.. a v

súčasnosti je ekonómkou p. W. v spoločnosti I. I..W..V.. Jej náplňou práce bolo zaúčtovanie všetkých
dokladov, vedenie bankového účtu, vedenie pokladne ako aj mzdová agenda. Čo sa týka žalovaného,
on bol väčšinou na západnom Slovensku a svedkyni nosieval príjmové, resp. výdavkové pokladničné
doklady, ktoré ona zaúčtovala. Svedkyňa uviedla, že v pokladni hotovosť nemala, že ona žalovanému
peniaze nedávala. S účtom spoločnosti W. I.. I. W..V.. disponoval len žalobca a on všetko uhrádzal a robil

prevody. Svedkyňa ďalej uviedla, že kompletnú účtovnú evidenciu spoločnosti W. I..W..V.. odovzdala
pánovi W. a on ju odovzdal pánovi O.. Účtovná evidencia za roky 2005 až 2008 bola odovzdaná pánovi
W.. Všetku účtovnú evidenciu robila svedkyňa u seba doma v I.. Čo sa týka spoločnosti A.-I. tak zo
začiatku sa peniaze tejto spoločnosti uhrádzali bankovým prevodom a neskôr, keď mala táto spoločnosť
problémy s exekúciou tak sa peniaze tejto spoločnosti vyplácali v hotovosti.

10. Svedok A. Š.Č. na pojednávaní uviedol, že je spoločníkom a konateľom v spoločnosti W. I..W..V.. od
roku 2010. Firma W. I.. I. W..V.. vykonávala práce väčšinou na západnom Slovensku. Žalovaný mal na
starosti vyplácanie subdodávateľov, vyplácanie za stroje a náradia, materiál atď. Podľa svedka vo firme
to fungovalo tak, že pán W. posielal pánovi O. na jeho účet peniaze a z týchto peňazí pán O. vyplácal

záväzky spoločnosti.

11. Menšie finančné sumy pri osobných stretnutiach žalobca dával žalovanému, avšak väčšie sumy
boli poukazované na účet žalovaného. Podľa svedka žalobcu žalovanému žiadne peniaze nepožičiaval,
nakoľko nemal peniaze na požičiavanie. Odôvodnil to tým, že určitú dobu v rokoch 2010-2011 bývali

spolu v Žiline a z osobných rozhovorov so žalobcom ako aj z telefonátov vie potvrdiť, že žalobca ako
fyzická osoba si vybavoval úvery. Kúpil starší dom a peniaze potreboval na rekonštrukciu. Svedok
potvrdil, že žalobca z účtu firmy vyberal finančné prostriedky, ktoré nesúviseli s činnosťou spoločnosti.
Bolo to napríklad vtedy, keď boli na dovolenke v Prahe.12. Žalovaný k spisovému materiálu pripojil znalecký posudok znaleckej organizácie E. Z. J..I.. so sídlom
C. X/A, D.. Znalecký posudok v tomto konaní hodnotený ako listinný dôkaz e podpísaný X.. W. S. N..

osobou zodpovednou za výkon znaleckej činnosti.
Zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že dňa 23.9.2010 podľa pokladničnej knihy kedy bolo
vykonané odovzdanie účtovníctva O. W. K. O. bol stav hotovosti v pokladni 125.970 euro. Za obdobie
od 1.1.2008 do 10.8.2010 bolo X.. K. O. uhradené v mene spoločnosti W. I.. I. W..V.. veriteľom tejto
spoločnosti v hotovosti 177.440,12 euro. Nebolo v znaleckom posudku uvedené koľko zaplatil žalovaný

veriteľom spoločnosti za obdobie od 15.5.2007 do 31.12.2007 vzhľadom na to, že znalecká organizácia
nemala k dispozícii účtovné doklady. V pokladničných dokladoch spoločnosti W. I.. I. W..V.. sa za
obdobie od 1.1.2008 do10.8.2010 nenachádzajú výdavkové pokladničné doklady ako výbery hotovosti
z pokladne, ktorými by X.. K. O. vybral peniaze z pokladne na úhradu faktúr dodávateľom.

13. Z bankových výpisov osobného účtu žalovaného nie je možné vidieť účel výberu hotovosti. Výbery

sú v ucelených čiastkach desiatok až tisíc eur a záväzky voči dodávateľom uhradené v hotovosti boli až
na úrovni centov. Keďže išlo o osobný účet, nie je možné výbery prisudzovať k úhradám faktúr, nakoľko
na uvedenom osobnom účte sú aj iné vklady.

14. Z tabuľky na čl. 9 znaleckého posudku vyplýva, že celkom vklady žalobcu na účet žalovaného činili

121.176,78 euro a že žalovaný uhradil faktúry celkom v hodnote 177.440,12 euro.

15. Úhrady odoslaných faktúr v hotovosti X.. K. O. v mene spoločnosti W. I.. I. W..V.. neprijímal. Úhrady
dodávateľských faktúr v hotovosti, ktoré vykonal v mene spoločnosti W. I.. I. W..V.. X.. O. boli zaúčtované
v účtovníctve spoločnosti W. I.. I. W..V.. o zaplatení sumy sú znížené záväzky spoločnosti vrátane

zostatku hotovosti v pokladnici spoločnosti.

16. Z tabuľky na čl. 11, 12, 13, 14, 15 znaleckého posudku možno konštatovať, že sa v podstate
kryjú výbery hotovosti z banky v mene spoločnosti W. I.. I. W..V.. O. W. sa zaúčtovaním v účtovníctve
spoločnosti W. I.. I. W..V.. a s vkladom v hotovosti na osobnom účte X.. K. O..

Stav, ktorý vykazovala pokladňa 31.7.2010 bol 56.619,24 euro. Úhrady záväzkov vykonané žalovaným
v mene spoločnosti W. I.. I. W..V.. boli v sume 177.440,12 euro. Keďže X.. K. O. nevyberal finančné
prostriedky v hotovosti z pokladne spoločnosti na úhradu záväzkov, ale uhrádzal záväzky za spoločnosť
W. I.. I. W..V.. v účtovníctve spoločnosti by sa uvedená zmena prejavila ako zmena veriteľa. To znamená,
ževeriteľombysastalX..K.O.namiestospoločníka,vktorýchvykonalúhradyzáväzkovastavhotovosti

v pokladni by nebol znížený a úhrady ním vykonané a predstavoval by hodnotu 234.058,36 euro.

17. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas plnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom
alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ
požiadal.

18. V konaní žalobca ničím nepreukázal, že by žalovaný bol v zlej finančnej situácii, alebo že by
financoval nákup hnuteľných alebo nehnuteľných vecí, ktoré si mal žalovaný kupovať. Žalobca k spisu
pripojil listy vlastníctva, z ktorých vyplýva, že žalovaný v roku 2008 nadobudol na základe kúpnych zmlúv
podiely na hnuteľnostiach. Nepreukázal však, že by to financoval z peňazí žalobcu.

19. Žalobca tvrdil, že si žalovaný kupoval nové autá na zlepšenie svojho imidžu. Tieto tvrdenia však
žalobca ničím nepreukázal. Naopak žalovaný uviedol, že v období rokov 2007 až 2010 jazdil na aute
Q. W., ktorého držiteľom bola spoločnosť W.. Vo vlastníctve mal spolu s manželkou motorové vozidlo
Š. V., ktoré si zakúpili v roku 2005. Tvrdenia žalobcu o kúpe áut žalovaným sa nezakladajú na pravde.
Taktiež sa nezakladajú na pravde jeho tvrdenia ohľadne kúpy nehnuteľnosti žalovaným vzhľadom na

to, že si žalovaný spolu s manželkou zakúpili v sledovanom období rokov 2007 až 2010, keď mala byť
poskytnutá pôžička len záhradnú chatku spolu so záhradou za sumu 65 000 Sk. Ďalšie nehnuteľnosti
žalovaný nadobudol dedičstvom. Žalobca vo svojej žalobe tvrdil, že časť zisku spoločnosti W. bolo
potrebné použiť na ďalšie investície, na výplaty pre zamestnancov a preto neostalo veľa prostriedkov presamotných spoločníkov. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 16.8.2016 uviedol, že žalovaný
nemal dostatočný príjem na svoj bežný život. To je v úplnom rozpore s tvrdením jeho klienta na
pojednávaní dňa 17.3.2016, keď žalobca výslovne uvádzal, že v období, keď boli slovenské koruny

vyplácal žalovanému 15 000 Sk mesačne a v období keď sa začalo platiť eurom žalobca dostával od
žalovanéhomesačne3až5tisíceuro.Tvrdeniažalobcuajehoprávnehozástupcusúvzjavnomrozpore.
Je pravdou, že žalovaný na pojednávaní poprel, že by dostával od žalobcu peniaze v hotovosti.
Súd pri hodnotení výsluchu sporových strán vychádza aj z logického hodnotenia veci, z vlastných
skúseností. Nie je predsa logické, že sporové strany pracovali v spoločnosti a zo svojej práce by

nemali zisk. Účelom podnikania je predsa dosiahnutie zisku. Súd je toho názoru, že časť finančných
prostriedkov v spoločnosti W. išlo mimo účtovníctva a časť príjmu a výkonov nebolo zahrnuté v
účtovníctve. Žalobca na jednej strane tvrdil, že žalovaný nemal finančné prostriedky a na strane druhej
uvádzal, že mu platil 3 až 5 tisíc euro mesačne.
Súd skúmal aj jednotlivé dátumy, keď mali byť poskytnuté pôžičky. Javí sa súdu byť viac ako nelogické,
aby v priebehu 6 dní mesiaca máj 2007 bola poskytnutá pôžička 6000 Sk, 300 000 Sk, 45 000 Sk.

Prečo by žalovaný žiadal každý druhý, tretí deň o pôžičku na kúpu auta, nehnuteľnosti, keď tak mohol
urobiť naraz jednou pôžičkou. Prečo by napríklad žiadal žalovaný o pôžičku dvakrát denne, resp. dvakrát
denne mu žalobca zaslal peniaze. Bolo to dňa 10.8.2010, keď mu vložil na účet 10 000 euro a následne
8000 euro. Taktiež dňa 9.2.2010 mu zaslal 10 000 euro a následne dňa 10.2.2010 mu zaslal 5000
euro. Obdobne je to aj v iných prípadoch zasielania peňazí. Ako hodnoverné sa súdu javí tvrdenie

žalovaného, že žalobca mu zasielal peniaze na jeho účet po tom, čo mu žalovaný zatelefonoval s tým, že
peniaze potrebuje na chod spoločnosti W., na uhrádzanie záväzkov. Je pravdepodobné, že časť peňazí
zasielané žalobcom žalovanému na chod spoločnosti W. bolo zahrnuté v účtovníctve a časť peňazí
zahrnuté nebolo.

20.Žalobcavovýzvenavráteniepôžičky(č.l.19spisu)uvádzal,žedňa30.4.2007bolamedziúčastníkmi
konania a uzavretá rámcová zmluva o pôžičke. Z textu tejto rámcovej zmluvy nemalo vyplývať kedy
sa má pôžička vrátiť. V konaní žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal existenciu takejto zmluvy.
Následne žalobca tvrdil, že si to jeho právny zástupca zle vysvetlil. Teda v konaní nebola preukázaná
žiadna písomná zmluva o pôžičke. Žalobca v ďalšom štádiu konania hovoril o ústnej zmluve a že na

základe ústnych dohovorov posielal na účet žalovaného peniaze. Nielenže neexistuje písomná zmluva o
pôžičke, aj keď sa jedná o značne vysokú finančnú čiastku, ale ani z potvrdení o vkladoch nevyplýva, že
sajednáopôžičku.Žalobcaanilenneuviedolvtomtodokladeúčetfinančnejtransakcie.Žalobcauviedol,
že vklady na účet žalovaného boli pôžičkami a žalovaný uvádzal, že sa jednalo o peniaze určené na
plneniezáväzkovspoločnostiW.I..I.W..V..Žalobcauvádzal,žepeniazenaúhraduzáväzkovspoločnosti

W. I.. I. W..V.. dával žalovanému osobne buď v Žiline, alebo v Košiciach, čo sa zaznačovalo do zošita.
Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal existenciu takéhoto zošita, z ktorého by bolo zrejmé kedy a
koľko žalobca žalovanému vyplatil a minimálne by príjem peňazí žalovaný potvrdil svojim podpisom.
Žalobca teda nepreukázal vyplatenie peňazí určených na podnikanie žalovanému a v tomto smere
neuniesol dôkazné bremeno, ktoré spočívalo na ňom.

21. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu uvádzal, že finančné prostriedky vkladané
žalobcom na účet žalovaného neboli určené na chod obchodnej spoločnosti, ale jednalo sa o pôžičku.
Ďalej žalobca uvádzal (č.l. 58 spisu), že žalovaný ako štatutárny zástupca spoločnosti W. I.. I. W..V..
si mohol z účtu sám vyberať finančné prostriedky na chod spoločnosti. Toto tvrdenie žalobcu vyvracia

potvrdenie Tatra banky a.s. (č.l. 116 spisu), z ktorého vyplýva od 8.12.2005 do 25.8.2010 mal výlučné
dispozičné právo nakladať s účtom len žalobca.

22. Súd sa dôveryhodnú hodnotil výpoveď svedka Š.. Tento svedok potvrdil, že v prípade keď sa stretli
žalobca so žalovaným tak obdržal žalovaný menšie sumy peňazí na úhradu záväzkov. Väčšie sumy

boli poukazované žalobcom na účet žalovaného. Súd poukazuje na tú časť výpovede svedka, v ktorej
svedok hovoril o finančnej situácii žalobcu. Sám žalobca potreboval financie, keďže si kúpil starší dom,
ktorý rekonštruoval na čo potreboval financie, ktoré sa snažil zabezpečiť vybavením si úveru. Svedok
uviedol, že nemá vedomosť o tom, že by žalobca požičiaval žalovanému peniaze. Svedok tiež uviedol,
že žalobca si riešil svoju finančnú situáciu tým, že vyberal peniaze z účtu spoločnosti W. I.. I. W..V.. Bolo

to napr. vtedy, keď boli spolu na dovolenke v Prahe. Stávalo sa tiež, že z firemných peňazí nakupoval
veci, ktoré s činnosťou obchodnej spoločnosti nemali žiaden súvis.23. Svedkyňa C., ktorej výpoveď súd hodnotil ako hodnovernú uviedla, že ako pokladníčka peniaze v
pokladni nemala. Jej úlohou bolo len zaúčtovanie dokladov. Ďalej uviedla, že všetko uhrádzal a robil
prevody žalobca.

24. Zo znaleckého posudku vyplýva, že ku dňu odovzdania účtovníctva bol stav pokladne 125.970 euro.
Žalovaný na úhradu faktúr vynaložil sumu 177.440,12 euro. Zaplatené prostriedky žalovaným v hotovosti
boli zúčtované tak, že sa znížili záväzky spoločnosti a znížil sa stav pokladne spoločnosti. V prípade,
ak by nebol stav pokladne spoločnosti znížený o úhrady vykonané žalovaným, bol by stav pokladne k

31.7.2010 vo výške 234.058,36 euro.

25. Keďže žalobca v konaní nepreukázal, že okrem peňazí, ktoré vložil na účet žalovaného by mu
poskytol ďalšie peniaze, možno vyvodiť, že peňažné prostriedky zasielané na účet žalovaného boli
peňažnými prostriedkami I. W. I.. I. W..V.. a slúžili na úhradu záväzkov tejto spoločnosti.

26. Aj keď jednotlivé platby žalobcu na účet žalovaného nie je možné priradiť k úhradám žalovaného
čo do času a výšky, je to možné vysvetliť tak, že nie všetky úhrady a platby mohli byť zaevidované
v účtovníctve spoločnosti, pričom v rámci vykonaného dokazovania a znaleckého posudku sa mohlo
prihliadať iba na platby skutočne zaúčtované. Z vyššie uvedeného nepochybne vyplýva spôsob
hospodárenia spoločnosti a skutočnosť, že peňažné prostriedky poukazované žalobcom na účet

žalovaného boli peňažnými prostriedkami spoločnosti W. I.. I. W..V.. a slúžili na jej hospodárenie.

27. Ako už bolo vyššie uvedené žalovaný zabezpečoval podnikateľskú činnosť v západoslovenskom
regióne pre spoločnosť W. pričom nemal prístup k účtu. Boli mu zasielané finančné prostriedky, pričom
zrejme nie všetky výdavky žalovaného boli zahrnuté do účtovníctva spoločnosti W..

Na záver možno zahrnúť, že žalovaný si nekupoval autá a nehnuteľnosti tak ako to tvrdil žalobca a
že peniaze od neho potreboval na tieto účely.
Nepravdivé je aj tvrdenie žalobcu o zlej finančnej situácii žalovaného, čo vyplýva z jeho výpovede v
ktorej uviedol, že žalovanému mesačne vyplácal 15 000 Sk a v čase po zavedení eura 3000 až 5000
eur mesačne.

Žalobca tvrdil, že žalovanému peniaze na chod spoločnosti W. odovzdával osobne v hotovosti v Žiline,
čo bolo zaznačované do zošita. Žalobca žiadnym spôsobom súdu nepreukázal existenciu tohto zošita
resp. neprodukoval dôkaz z ktorého by bolo zrejmé, že peniaze odovzdával žalovanému a tieto boli
určené na chod spoločnosti W.. Aj v tejto časti možno hodnotiť tvrdenia žalobcu za nehodnoverné.
Po zhodnotení všetkých dôkazov po tom, čo boli tvrdenia žalobcu náležitým spôsobom vyvrátené

opierajúc sa o logické hodnotenie dôkazov vychádzajúc tiež zo znaleckého posudku môže bezpochyby
súd konštatovať, že žalobca žalovanému žiadnu pôžičku neposkytol, že peniaze, ktoré mu zasielal zo
svojho osobného účtu na osobný účet žalovaného boli peniaze spoločnosti W. a boli určené na chod
tejto spoločnosti.

28. Podľa §-u 255 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.
Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa §-u 262 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Keďže žalovaný bol v konaní úspešným súd mu priznal 100 % náhrady trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na
súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP).Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.

Podľa § 372 CSP v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.