Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, January 18, 2019

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 5Er/393/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6613208592
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lucia Jandová
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2019:6613208592.3

Uznesenie

Okresný súd Lučenec v exekučnej veci oprávneného Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom
Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005 proti povinnému T. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom E.
XXX/XX, XXX XX E. H. Q., obchodné meno: Zdenko Gondáš, so sídlom Kukučínova 422/27, 985 05
Kokava nad Rimavicou, IČO: 43 049 796, o zaplatenie 100,00 Eur s príslušenstvom vedenej pod sp.zn.
EX 1427/2013 súdnym exekútorom JUDr. Jozef Liščák, Exekútorský úrad so sídlom Ul. ČSA 23, 974

01 Banská Bystrica, takto

r o z h o d o l :

I. Exekúciu z a s t a v u j e.

II. Oprávnený j e p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 42,11 Eur
v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu dňa 13.02.2018 podnet na zastavenie exekúcie, pretože dňa
01.08.2017 bol na majetok povinného Okresným súdom Banská Bystrica vyhlásený konkurz.

2. V Obchodnom vestníku bolo zistené, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.
4OdK/226/2017 zo dňa 01.08.2017 bol na majetok dlžníka (povinného) vyhlásený konkurz, bol
ustanovený správca Ing. Ernest Mésaroš, so sídlom kancelárie SNP 269/13, 962 31 Sliač a bolo

rozhodnuté o oddlžení dlžníka (povinného). Predmetné uznesenie bolo v Obchodnom vestníku
zverejnené pod č. OV 151/2017 dňa 08.08.2017.

3. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak,
exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca
2017.

4. Exekučné konanie sa začalo pred 1. aprílom 2017, preto súd postupoval podľa Exekučného poriadku
v znení účinnom do 31. marca 2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“).

5. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z
ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

6. Podľa § 167f ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“) na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas
konkurzu začať ani viesť exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie.

7. Podľa § 167f ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod,

aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorámôže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Výťažok exekúcie, ktorý
ešte nebol vydaný oprávnenému, exekútor po odpočítaní odmeny a svojich trov, vydá oprávnenému.

8. Podľa § 166a zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ak tento zákon neustanovuje inak (§
166b a 166c), len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky
a) pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo
poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len "rozhodujúci deň"), b) budúca pohľadávka ručiteľa,
spoludlžníka alebo inej osoby, ktorej vznikne pohľadávka voči dlžníkovi, ak bude za neho plniť záväzok,

ktorý vznikol pred rozhodujúcim dňom, c) pohľadávka, ktorá vznikne v súvislosti s vypovedaním
zmluvy alebo odstúpením od zmluvy (§ 167d), ak ide o zmluvu uzatvorenú pred vyhlásením konkurzu.
Pohľadávky podľa odseku 1 sa v konkurze uplatňujú prihláškou.

9. Podľa § 166b zákona o konkurze a reštrukturalizácii, za nevymáhateľné voči dlžníkovi v prípade
oddlženia sa považuje a) príslušenstvo pohľadávky, ktoré presahuje 5% istiny pohľadávky za každý

kalendárny rok existencie pohľadávky, na ktoré vznikol nárok pred rozhodujúcim dňom; za obdobie
kratšie ako kalendárny rok zostáva vymáhateľná alikvotná časť príslušenstva, b) príslušenstvo
pohľadávky, na ktoré vznikol nárok v rozhodujúci deň a po rozhodujúcom dni; to neplatí pre pohľadávku
z úveru na bývanie, ibaže bola prihlásená do konkurzu, c) pohľadávka zo zmenky, ak bola podpísaná
dlžníkom pred rozhodujúcim dňom, d) zmluvné pokuty a iné súkromnoprávne alebo verejnoprávne

peňažné sankcie, kde povinnosť, ktorá zakladá právo uplatniť alebo uložiť takúto pokutu alebo sankciu,
bola porušená pred rozhodujúcim dňom, e) peňažné pohľadávky, ktoré patria alebo patrili osobe
spriaznenej s dlžníkom a vznikli pred rozhodujúcim dňom, f) trovy účastníkov konania, ktoré im
vznikli v súvislosti s účasťou v konkurznom konaní alebo v konaní o určení splátkového kalendára.
Nevymáhateľnosť podľa odseku 1 sa nevzťahuje na oddlžením nedotknuté pohľadávky.

10. Súd zistil, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, a preto s poukazom na ustanovenie
§ 167f ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii a ustanovenie § 57 ods. 2 Exekučného poriadku
exekúcie z úradnej moci zastavil.

11. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o
tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

12. Podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného
bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na

návrh exekútora rozhodne o ich výške.

13. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení
neskoršíchpredpisov(ďalejlen"vyhláška"),akjesúdnyexekútorvylúčenýzvykonávaniaexekúciealebo
ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou

sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eur.

14. Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 Eura.

15. Podľa § 15 ods. 1 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z., v znení účinnom do 30.04.2008, paušálnou sumou

sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie
príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného
príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného
v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy
povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

16. Podľa § 196 EP, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada
hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa
osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej
hodnoty.

17. Súdny exekútor žiadal vo vyúčtovaní trov exekúcie EX 1427/2013 zo dňa 20.12.2018 priznať
paušálnu odmenu za výkon exekučnej činnosti podľa § 14 ods. 1 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. v minimálnej
sume 33,19 eur, a zároveň osobitne aj odmenu za 2 paušálnou sumou odmeňované úkony exekučnejčinnosti, a to za úkony: získanie poverenia na vykonanie exekúcie a doručenie upovedomenia o začatí
exekúcie, spolu v sume 6,64 eur (2 x 3,32 eur), ďalej náhradu hotových výdavkov podľa § 22 Vyhlášky
č. 288/1995 Z. z., a to poštovné spolu v sume 1,90 eur, telekomunikačné náhrady v sume 0,20 eur,

kopírovanie a ostatné výdavky v sume 0,25 eur, kolky, overovanie a archivácia v sume 6,64 eur, a 20%
DPH v sume 9,76 eur, t. j. trovy exekúcie spolu sume 58,58 eur.
18. Nakoľko ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa
určuje podľa § 14 ods. 1 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej
činnosti najmenej 33,19 eur, priznal súd súdnemu exekútorovi uplatnenú paušálnu odmenu v minimálnej

stanovenejvýške33,19eur.Súdvšaknepriznalsúdnemuexekútoroviosobitneešteajpaušálnuodmenu
za 2 úkony exekučnej činnosti, a to za úkony získanie poverenia na vykonanie exekúcie a doručenie
upovedomenia o začatí exekúcie, pretože z účelu úpravy odmeňovania súdneho exekútora pri zastavení
exekúcie vyplýva, že popri sebe sa nemôže duplicitne priznať aj paušálna odmena v minimálnej výške
podľa § 14 ods. 1 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. a zároveň ešte aj osobitne odmena za jednotlivé úkony
exekučnej činnosti podľa § 15 ods. 1 v spojení s § 14 ods. 2 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. Paušálna

odmena v minimálnej výške 33,19 eur sa uplatní len v prípade, ak odmena za vykonané jednotlivé
úkony exekučnej činnosti, špecifikované v ustanovení § 15 ods. 1 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. nedosiahne
ani minimálnu výšku tejto paušálnej odmeny, ktorá je v prípade zastavenia exekúcie súdom určená
v ustanovení § 14 ods. 1 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. A keďže v danom prípade odmena za 2 vyššie
uvedené, paušálne odmeňované úkony exekučnej činnosti nedosahuje ani minimálnu výšku paušálnej

odmeny v sume 33,19 eur (podľa § 14 ods. 2 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. paušálna suma za každý
jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura, t.j. 2 x 3,32 eur = 6,64 eur), priznal súd súdnemu
exekútorovi paušálnu odmenu len v tejto minimálnej stanovenej výške.
19. Súd uvádza, že súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov, tieto
však musia byť účelne a hospodárne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti a

hodnoverným dokladom vyplývajúcim z obsahu konkrétneho exekučného spisu náležite preukázané
tak, aby súd mal dôvod na ich priznanie v rámci náhrady trov exekúcie. Pokiaľ v exekučnom spise
takéto doklady obsiahnuté nie sú, nemôže ich súd v rámci náhrad priznať, pretože súdny exekútor ich
vynaloženie v danej exekúcii žiadnym spôsobom nepreukázal. Ak by tieto položky trov exekúcie súd len
pasívne „prevzal“ z vyúčtovania súdneho exekútora, bez potrebného zistenia a overenia, postupoval by

v rozpore s platnou úpravou, týkajúcou sa odmeňovania súdnych exekútorov. Súd pri rozhodovaní o
priznaní náhrady hotových výdavkov podľa § 22 ods. 1 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. vychádzal výlučne z
obsahu spisu súdneho exekútora. Z titulu hotových výdavkov súd priznal súdnemu exekútorovi v zmysle
§ 22 ods. 1 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. náhradu za poštovné v sume 1,90 eur, nakoľko vynaloženie
takéhoto výdavku bolo v spise súdneho exekútora preukázané pripojenými doručenkami s podacou

pečiatkou pošty.
20. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov špecifikovaných ako
telekomunikačné náhrady v sume 0,20 eur, kopírovanie a ostatné výdavky v sume 0,25 eur, a
kolky, overovanie, archivácia v sume 6,64 eur, nakoľko súdny exekútor nepreukázal ich jednoznačnú
existenciu, príp. nespochybniteľnú výšku. V tejto súvislosti súd konštatuje, že je prioritne úlohou súdneho

exekútora (a aj v jeho záujme) vyčísliť trovy exekúcie riadne a zrozumiteľne, a najmä tak, aby všetky
úkony ako aj výdavky, ktoré na exekúciu vynaložil a ktorých náhradu požaduje, boli v exekučnom spise
nespochybniteľnepreukázané(zadokumentované).Navyšesúdpoukazujeajnatúskutočnosť,žepokiaľ
súdnemu exekútorovi nejaké materiálové náklady vzniknú, tieto sú zahrnuté v odmene podľa § 14
v spojení s § 25 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. Otázka náhrady hotových výdavkov, konkrétne náhrady

za kancelársky materiál je riešená aj v uznesení Ústavného súdu SR I. ÚS 157/08-16 z 29. apríla
2008, keď bol zo strany súdneho exekútora spochybňovaný právny názor Krajského súdu v Košiciach
vyslovený v uznesení sp. zn. 3 CoE 4/2007 z 25. júna 2007, že „bežný režijný kancelársky materiál“ nie je
výdavok hodný samostatného zreteľa medzi ktoré zákon demonštratívne zaraďuje cestovné, poštovné
a telekomunikačné výdavky, či znalecké náhrady a poplatky. Z uvedeného pohľadu bežný kancelársky

materiál, akými by mohli byť aj iné veci prirodzene potrebné pri vedení exekučnej administratívy, napr.
perá, ceruzky, sponky, obalové prostriedky atď., sú síce výdavkami, avšak sa predpokladá, že náklady
na ich obstaranie sú kryté práve výškou odmeny za výkon exekučnej činnosti najmä v paušálnej sume
náhrad pri výkone jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Bežné náklady kancelárskych vecí preto ani
zákonodarca nezaradil do výpočtu náhrad hotových výdavkov. Takými by sa mohli stať za predpokladu,

že by dosiahli úroveň práve nie bežných a pritom nie nezanedbateľných, jasne identifikovateľných
výdavkov nevyhnutných a teda aj účelových pri výkone konkrétnej exekučnej činnosti alebo jej úkonov.
Ústavný súd tento právny názor vyhodnotil tak, že predmetné úvahy odvolacieho súdu sú logické,
a preto aj celkom legitímne s tým, že napadnuté uznesenie nevykazuje znaky arbitrárnosti a je ajnáležite odôvodnené, keď odvolací súd zdôvodnil, prečo nebola sťažovateľovi ako súdnemu exekútorovi
priznaná náhrada za bežný režijný kancelársky materiál. Z namietaného uznesenia krajského súdu
podľa názoru Ústavného súdu SR nevyplýva jednostrannosť, ktorá by zakladala svojvôľu alebo takú

aplikáciu príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich
účelu, podstaty a zmyslu. Krajský súd zreteľne odôvodnil svoje skutkové zistenia s použitím príslušných
zákonných ustanovení, a preto nemožno konštatovať, že by skutkové alebo právne závery krajského
súdu v predmetnej veci bolo možné kvalifikovať ako zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak
nezlučiteľné s obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na

spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
21. Čo sa týka výdavkov na archiváciu spisu, súd ešte uvádza, že náhradu týchto výdavkov si súdny
exekútor vyúčtoval za budúci úkon, ktorý bude vykonaný až po zastavení exekúcie, t.j. výdavky
na archiváciu spisu nesúvisia s účelným vykonaním exekúcie a nesmerujú k vymoženiu konkrétnej
pohľadávky. Po zastavení exekúcie súdny exekútor vykonáva už len administratívne úkony, za ktoré je
náhrada hotových výdavkov už zahrnutá v odmene súdneho exekútora (§ 25 Exekučného poriadku).

22. Nakoľko je súdny exekútor platcom dane z pridanej hodnoty, zvýšil si svoju odmenu a náhrady
hotových výdavkov o daň z pridanej hodnoty vo výške 20 %. Preto súd priznal súdnemu exekútorovi
zvýšenie priznanej odmeny a náhrad hotových výdavkov o 20 %, ktoré zo sumy 35,09 eur predstavuje
7,02 eur.
23. Na základe vyššie uvedeného súd zaviazal povinného na zaplatenie náhrady trov exekúcie súdnemu

exekútorovi v celkovej sume 42,11 eur.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná

sťažnosť. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané v lehote 15 dní od
doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal. O sťažnosti rozhoduje súd prvej
inštancie spravidla bez nariadenia pojednávania. Ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
Ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je
súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.