Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 28, 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/132/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5715200770
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5715200770.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a

sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobcu REALITY - X24 CZ s.r.o.,
so sídlom Uherský Brod, Nám. 1. máje 1605, Česká republika, IČO: 292 13 754, proti žalovanému
Mesto Martin, so sídlom Martin, Námestie S. H. Vajanského 1, IČO: 00 316 792, o náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom orgánu územnej samosprávy pri výkone samosprávy, na
základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 5C/51/2015-240 zo dňa 1.
februára 2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu (v celom rozsahu) zamietol. Vychádzal z toho, že
námietka premlčania vznesená žalovaným je opodstatnená; z ktorého titulu nepreukazoval ďalšie
rozhodné skutočnosti. Konštatoval, že je nesporné, že o výške dane z nehnuteľností sa právny
predchodca žalobcu dozvedel doručením platobného výmeru dňa 29.03.2005, pričom táto daň bola
zaplatená v troch splátkach (posledná 28.03.2006). Žalobca žalobu podal až dňa 26.01.2015 a
poukazoval na zákonné ustanovenia, ktoré boli platné v čase vyrubenia/uhradenia dane; tieto mu však

boli známe už v v rozhodnom období - v rokoch 2005 až 2006. Nadväzne okresný súd uzavrel, že
žaloba bola podaná po uplynutí troch rokov, v ktorých sa právo na náhradu škody premlčuje v súlade
s ustanovením § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.
2. O trovách konania rozhodol tak, že v spore úspešný žalovaný nemá na ich náhradu nárok, nakoľko
si tento procesný nárok neuplatňoval.

3. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca (resp. spoločnosť

Realsvit 4, s.r.o. - v tom čase jeho právny predchodca), ktorý sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci
na ďalšie konanie. Namietal, že „samotné skutkové a právne posúdenie viac-menej nebolo vykonané
a odôvodnenie zamietnutia žaloby bolo zhrnuté do jedného odstavca textu“. Tvrdil, že o nezákonnosti
postupu správcov dane sa dozvedel až po dni 10.05.2012, kedy Ústavný súd SR predbežne prerokoval a
prijalnaďalšiekonanienávrhskupinyposlancovNRSRvovecinesúladuustanovenízákonač.582/2004
Z.z. o miestnych daniach s Ústavou SR. Uvedený návrh bol postavený na názore, „ktorý vychádza z
nezákonnej ľubovôle obcí pri stanovovaní výšky miestnych daní“; čím žalobcovi (resp. jeho právnemu

predchodcovi) vznikla škoda na majetku, lebo dotknutá daň bola vyrubená nezákonne, nesprávnym
úradným postupom.
4. Odvolateľ poukazoval na to, že ako osoba neznalá práva bezprostredne nevedel o vzniku
škody. Z daného titulu je ním podaná žaloba žalobou podanou v rámci „zachovania subjektívnejpremlčacej lehoty“. Podľa jeho názoru napadnuté rozhodnutie nespĺňa ani požiadavku dostatočného
a presvedčivého odôvodnenia, nakoľko konajúci súd len jednou vetou konštatuje premlčanie nároku.
Bližšie odôvodnenie k tomu neposkytuje; t.j. z rozhodnutia okresného súdu nie je zrejmé, akými úvahami

sa spravoval.

5. Žalovaný žiadal odvolanie protistrany odmietnuť. Mal za to, že bolo podané oneskorene a taktiež
nespĺňa náležitosti podľa § 363 CSP, keďže v ňom absentuje akýkoľvek z (odvolacích) dôvodov
stanovenýchzákonom.Tvrdeniežalobcuohľadnezačatiaplynutiasubjektívnejpremlčacejlehotyoznačil

za novotu v odvolacom konaní, ktorá je neprípustná.
6. Zároveň však žalovaný považoval okolnosti uvádzané žalobcom v spojitosti so začatím plynutia
premlčacej lehoty za irelevantné. Poukazoval na to, že dotknutému návrhu skupiny poslancov NR SR
nebolo vyhovené, keď Ústavný súd SR dospel k záveru, že namietané ustanovenia zákona č. 582/2004
Z.z. nie sú v rozpore s príslušnými článkami Ústavy SR. K tejto časti argumentácie pripojil žalovaný i
rozsiahlejšiu citáciu záverov Ústavného súdu SR. Predmetný nález bol pritom vydaný dňa 22.01.2014,

t.j. ešte pred podaním žaloby v súdenej veci.

7. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§ 379
a § 380 ods.1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 219 ods. 3
CSP) rozsudok okresného súdu potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

8. Vo vzťahu k spochybneniu včasnosti posudzovaného opravného prostriedku krajský súd uvádza, že
odvolanie nebolo žalobcom podané oneskorene. V zákonom stanovenej lehote bolo totiž vykonané v
elektronickej forme a v lehote 10 dní bolo doručené v listinnej podobe (§ 125 ods. 2 CSP).

9. Neobstojí námietka odvolateľa o nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozsudku. Okresný súd

nielen v jednom odseku odôvodnenia rozhodnutia, ako tendenčne tvrdí žalobca, konštatoval premlčanie
uplatňovaného nároku. V predchádzajúcich častiach odôvodnenia, osobitne v jeho bode 7., podrobne
vymedzuje všetky rozhodné skutkové (prioritne časové) okolnosti, zodpovedajúco ktorým vyslovil záver
o dôvodnosti žalovaným vznesenej námietky premlčania.

10. V danej spojitosti je nutné zdôrazniť, že nie je porušením práva na riadne odôvodnenie súdneho
rozhodnutia - ako neoddeliteľnej súčasti základného práva na spravodlivý proces, resp. ústavného
práva na súdnu a inú právnu ochranu - ak odôvodnenie napádaného rozhodnutia nekorešponduje s
predstavami niektorej zo strán sporu (v súdenom prípade žalobcu). Intenzitu zásahu spôsobilú privodiť
porušenie ústavných/základných práv dosahuje len odôvodnenie, ktoré neuvádza žiadnu argumentáciu,

prípadne také, ktorého dôvody sú zjavné protirečivé alebo popierajú pravidlá formálnej a právnej logiky
alebo ak sú tieto dôvody zjavne jednostranné a v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti (bližšie
napr. I. ÚS 344/10, III. ÚS 305/08). Odôvodnenie preskúmavaného rozsudku takúto charakteristiku
jednoznačne nespĺňa.
11. V konkrétnostiach v súdenej veci je dôležité tiež doplniť, že i v zmysle ustálenej súdnej praxe

(napr. rozhodnutie publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí SR pod R 2/1983)
platí, že pokiaľ je uplatňovaný nárok premlčaný, na zamietnutie návrhu na začatie konania/žaloby je
dostatočný záver o preukázaní opodstatnenosti námietky premlčania; a nie je povinnosťou konajúceho
súdu posudzovať ostatné rozhodné okolnosti, vrátane preukázania samotnej zodpovednosti za škodu
alebo jej výšky.

12. Náležite argumentuje žalovaný, že skutkové tvrdenia žalobcu v rámci odvolania o tom, kedy sa o
nárokovanej škode dozvedel, resp. mal dozvedieť, sú prostriedkom procesného útoku, ktorý doteraz
nebol v konaní použitý. Odvolateľ pritom ani len netvrdí, že by mali byť splnené podmienky pre
prípustnosť takýchto nových tvrdení v zmysle § 366 písm. a/ až d/ CSP. Nadväzne je nutné uzavrieť, že

ide o neakceptovateľné novoty v odvolacom konaní.
13. Len v záujme komplexnosti krajský súd dopĺňa, že žalovaný námietku premlčania vzniesol už
pri jeho prvom procesnom úkone - v rámci vyjadrenia k žalobe (č.l. 34). Predmetné vyjadrenie bolo
strane žalobcu doručené 2.4.2015. To znamená, že žalobca, resp. jednotliví jeho právni predchodcovia/
nástupcovia mali dostatok času (do rozhodnutia okresného súdu takmer 3 roky), aby uviedli svoje

skutkové tvrdenia ohľadne začiatku plynutia premlčacej doby.

14. Bez ohľadu na záver o neprípustnosti novôt v odvolacom konaní krajský súd nad bezprostredný
rámec odvolania konštatuje, že dotknuté skutkové tvrdenia by neboli spôsobilé podmieniť inérozhodnutie o merite veci. Z hľadiska plynutia premlčacej lehoty v zmysle § 19 zákona č. 513/2004 Z.z.
nie je podstatné, kedy sa strana sporu dozvie/oboznámi s tým, že i niekto iný (napríklad aj skupina
poslancov NR SR) má obdobný právny názor ako ona. Určujúcim je moment, kedy strane boli známe

všetky skutkové okolnosti, na základe ktorých je vznik (tvrdenej) škody zrejmý. Žalobca, resp. jeho
právny predchodca mal k dispozícii všetky určujúce (prioritne skutkové) informácie už v rokoch 2005 až
2006, pričom nie je dôležité, ako ich on sám v danom období právne vyhodnocoval/kvalifikoval.
15. Navyše, žalobca si pomerne účelovo zamieňa nezákonnosť rozhodnutia (určenia ktorej sa v
rozhodnom čase ani nedomáhal prostredníctvom príslušných opravných prostriedkov) s nesprávnym

úradným postupom a len veľmi hypoteticky a všeobecne vytvára konštrukciu údajnej škody mu
vzniknutej.Vžalobe(č.l.3)ižiadostinapredbežnéprerokovanienárokuonáhraduškody(č.l.9)výslovne
uvádza: „správcom dane vydané rozhodnutie je nezákonné a protiústavné“; napriek tomu tvrdí, že škoda
spočíva v údajnom nesprávnom úradnom postupe. Zároveň neustále postupovanie, či naopak, zrušenie
postúpení takejto fiktívnej pohľadávky medzi spoločnosťami personálne prepojenými len dokresľuje v
nemalej miere (až) špekulatívnosť tvrdeného nároku žalobcu.

16. Nakoľko odvolacie námietky vymedzené žalobcom, ktorými je odvolací súd viazaný, neboli dôvodné
a odvolací súd nezistil ani nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré prihliada z úradnej povinnosti
(§ 380 ods. 2 CSP), v meritórnej časti napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny.
17. Žalobca síce odvolaním napadol rozsudok okresného súdu v celom rozsahu, ale vo vzťahu k výroku

o trovách prvoinštančného konania nevymedzil žiadnu konkrétnu námietku. Nadväzne, potvrdenie
posudzovaného rozhodnutia v meritórnej časti, od ktorej je výrok o trovách konania priamo závislý,
zakladá vecnú správnosť aj dotknutého bezprostredne podmieneného výroku o nároku na náhradu trov.
Len na okraj krajský súd dopĺňa, že okresný súd náležite aplikoval zásadu plného úspechu v spore a
zohľadnil neuplatnenie si nároku na náhradu trov zo strany žalovaného.

18. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd tak, že žiadna zo strán nemá nárok na ich
náhradu. Odvolateľ - žalobca nebol v odvolacom štádiu konania (vôbec) úspešný; naproti tomu žalovaný
si predmetný nárok neuplatňoval a v súvislosti odvolacím prieskumom mu žiadne relevantné trovy ani
nevznikli (§ 251 CSP).

19. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 CSP.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov

od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.