Rozsudok Judgement was issued on Monday, April 9, 2018

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 17Csp/8/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3818200844
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Robert Šorl PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2018:3818200844.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza samosudcom JUDr. Robertom Šorlom, PhD v právnej veci žalobcu: I. M.,

narodený XX.X.XXXX, bytom Z. XX/X, XXX XX U., zastúpený advokátom JUDr. Andrejom Cifrom so
sídlom J. Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, 824 96 Bratislava 26, IČO: 35 792 752, zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Andrea
Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, o vydania bezdôvodného obohatenia a
určenie, takto

r o z h o d o l :

U r č u j e sa, že zmluva uzavretá medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom XX.X.XXXX
obsiahnutá na listinách označených ako zmluva o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu číslo

XXXXXXXXXX a dohoda o poskytovaní služieb číslo XXXXXXXXXX je neplatná.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 902,31 eur s úrokom z omeškania z tejto sumy v sadzbe 5
% ročne od 24.2.2018 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok za podané žaloby 153,50 eur a to do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa proti žalovanému domáhal zaplatenia 902,31 eur s úrokom z omeškania z tejto sumy v
sadzbe 5 % ročne od doručenia žaloby žalovanému, a určenia toho, že zmluva uzavretá so žalovaným

je neplatná, eventuálne, že poskytnutý úver treba považovať za bezúročný a bez poplatkov. Žalobu
zdôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel zmluvu, na základe ktorej mu bol poskytnutý úver, zmluvu
však treba považovať za neplatnú, eventuálne úver za bezúročný a bez poplatkov, pričom žalobca
žalovanému zaplatil viac, ako žalovaný žalobcovi poskytol úver. Žalovaný sa k žalobe vyjadril tak, že
ju žiada zamietnuť, pričom nepoprel skutkové tvrdenia žalobcu, no rozdielnym právnym posúdením
tvrdených skutočností dospel k záveru, že uzavreté zmluvy treba považovať za platné a úver nemožno
považovať za bezúročný a bez poplatkov.

2. Súd vykonal všetky stranami navrhnuté dôkazy, a to zmluva o úvere (čl. 6 - 11), dohoda o poskytovaní
služieb (čl. 11 - 13), oznámenie o schválení úveru (čl. 15), potvrdenie o platbe (čl. 16) a výpis splátok
(čl. 16 - 17). Z vykonaného dokazovania boli zistené nasledovné, medzi stranami nesporné skutočnosti:
Žalovaný ako veriteľ a žalobca ako dlžník uzavreli XX.X.XXXX zmluvu o úvere, na základe ktorej sa
žalovaný zaviazal poskytnúť žalobcovi úver 1.110 eur, ktorý sa žalobca spolu s úrokom zaviazal vrátiť
v 42 splátkach po 35,10 eur, a to pri ročnej úrokovej sadzbe 18,08 %, ročnej percentuálnej miere
nákladov 26,17 % a priemernej ročnej percentuálnej miere nákladov 36,30 %. Okrem toho bolo v zmluve

dohodnuté, že ako poplatok za poskytnutie úveru bude zaplatených 111 eur, ktoré boli započítané pri
poskytnutí úveru, a preto bolo žalovanému poskytnutých len 999 eur. Okrem toho spolu so zmluvou o
úvere žalobca a žalovaný uzavreli zmluvu, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal poskytovať žalobcovi
služby označené ako informácia o zostávajúcich záväzkoch, odklad splatnosti splátok, informácia predsplatnosťou splátky, informácia o prijatí platby, vyhotovenie a zaslanie kópie dokumentácie, zmena
zmluvy na podnet klienta, prepárovanie platieb, druhá upomienka zdarma a podpora call centra, pričom
za tieto služby mal žalobca žalovanému pri každej splátke úveru platiť odplatu 25,57 eur mesačne.

Žalobcažalovanémunazaplatenieúveruzaplatilodmarca2015donovembra20171.901,31eur,pričom
žaloba na zaplatenie tejto čiastky bola žalovanému doručená 23.2.2018.
3. Takto zistené skutočnosti súd posúdil nasledovne: Na medzi stranami uzavretú zmluvu sa vzťahuje
zákon č. 129/2010 Z.z.o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch), a to podľa § 1 ods. 2

tohto zákona, podľa ktorého spotrebiteľským úverom je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že
predmetom zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným bolo poskytnutie úveru za odplatu
spočívajúcu v zaplatení úroku. Okrem toho zmluva obsahovala dojednanie, podľa ktorého mal žalobca
zaplatiť žalovanému poplatok za poskytnutie úveru 111 eur. To žalovanému umožnilo to, že žalobcovi

v skutočnosti neposkytol úver 1.110 eur, ale len 999 eur. Vychádzajúc z týchto dojednaní súd dospel
k záveru, že zmluva uzavretá medzi stranami je podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatná, a to z
toho dôvodu, že sa prieči dobrým mravom a obchádza zákon. Je v rozpore s dobrými mravmi, ak je
v zmluve o úvere dohodnuté také dojednanie, ktoré veriteľovi umožňuje nevyplatiť dlžníkovi celý úver,
na základe dojednania podľa ktorého sa bezprostredne po uzavretí zmluvy stáva splatným záväzok

dlžníka zaplatiť veriteľovi poplatok za poskytnutie úveru, keďže ide o odplatu za simulovanú službu, ktorá
je bez akéhokoľvek významu pre záujmy dlžníka, ktorému je poskytovaný úver a výška tejto odplaty
predstavuje až 10 % dohodnutého úveru.
4. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca a žalovaný podpísali v jeden deň dve listiny,
pričom jednou mal byť medzi nimi založený právny vzťah spotrebiteľského úveru a druhou osobitný

právny vzťah poskytovania osobitných služieb označených ako informácia o zostávajúcich záväzkoch,
odklad splatnosti splátok, informácia pred splatnosťou splátky, informácia o prijatí platby, vyhotovenie a
zaslanie kópie dokumentácie, zmena zmluvy na podnet klienta, prepárovanie platieb, druhá upomienka
zdarma a podpora call centra, pričom za tieto služby mal žalobca žalovanému pri každej splátke úveru
platiť odplatu 25,57 eur mesačne. Medzi dojednaniami v oboch listinách je zrejmý obsahový súvis,

keďže všetky poskytované služby sa viažu k poskytnutému úveru a bezprostredne s ním súvisia. Na
základe takýchto dojednaní, hoc aj obsiahnutých v dvoch listinách, nemožno dospieť k záveru, že medzi
žalobcom a žalovaným došlo k založeniu dvoch právnych vzťahov tak, ako to súdu podsúval žalovaný.
Naopak došlo k založeniu jedného právneho vzťahu, ktorého podstatou bolo poskytnutie úveru s tým, že
v súvislosti s úverom budú žalobcovi poskytované bežné informácie potrebné na zistenie rozsahu jeho

dlhu, resp. správy slúžiace na lepšie zabezpečenie platieb dohodnutých splátok úveru. Z uvedeného
je teda zrejmé, že žalobca sa podpísaním týchto dvoch listín žalovanému zaviazal za poskytnutie
úveru 999 eur zaplatiť v 42 týždenných splátkach po 60,67 eur 2 548,14 eur a nie 1 474,20 eur v 42
splátkach po 35,10 eur. Uvedená simulácia dvoch samostatných právnych vzťahov viedla k tomu, že
v zmluve o spotrebiteľskom úvere bola nesprávne vyjadrená ročná percentuálna miera nákladov, ktorá

vychádzala zo splátky 35,10 eur a poplatku za poskytnutie úveru 111 eur, pričom účelom tejto simulácie
bolo obchádzanie účelu § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého zmluva o
spotrebiteľskom úvere musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov. Žalovaný zrejme simuloval
existenciu dvoch samostatných právnych vzťahov so žalobcom. Preto treba aj z tohto dôvodu uzavretú
zmluvu považovať za neplatnú podľa § 39 Občianskeho zákonníka, a to z toho dôvodu, že sa prieči

dobrýmmravomaobchádzazákon.Jevrozporesdobrýmimravmi,aksúvsúvislostisozmluvouoúvere
simulované také dojednania, ktoré veriteľovi umožňujú ponúkať dlžníkovi také osobitne spoplatnené
služby, ktorých odplata nie je zahrnutá vo výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov, ak tieto služby
nemajú osobitný a samostatný ekonomický hospodársky význam pre dlžníka. Tak tomu bolo aj v tomto
prípade, keďže dohodou poskytované služby sú bez akékoľvek samostatného ekonomického významu.

Preto ani nemožno hovoriť o dvoch samostatných zmluvách, či právnych vzťahoch, keďže je zrejmé, že
obe žalobcom a žalovaným podpísané listiny sa viažu k jednému poskytnutému úveru.
5. Z uvedených dôvodov treba zmluvu uzavretú medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako
veriteľom XX.X.XXXX obsiahnutú na listinách označených ako zmluva o spotrebiteľskom úvere
revolvingového typu číslo XXXXXXXXXX a dohoda o poskytovaní služieb číslo XXXXXXXXXX

považovať za neplatnú. Preto súd prvej žalobcom vyjadrenej eventualite jeho určovacej žaloby vyhovel,
a to podľa § 11 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého spotrebiteľ sa môže pred
súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a
bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou. Žalobca žalovanému v neplatnomprávnom vzťahu za poskytnutie úveru 999 eur zaplatil 1.901,31 eur. Rozdielom medzi týmito čiastkami
sa žalovaný na úkor žalobcu podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodne obohatil, keďže
od žalobcu získal plnenie bez právneho dôvodu 902,31 eur a toto bezdôvodné obohatenie je povinný

žalobcovi vydať podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Preto súd žalobe sčasti istiny 902,31
eur vyhovel. Na zaplatenie v žalobe uplatnenej čiastky žalovaný nebol žalobcom pred podaním žaloby
vyzvaný. Žalovanému bola žaloba doručená 23.2.2018, pričom nezaplatením žalobcom uplatnenej
čiastky v tento deň sa žalovaný 24.2.2018 podľa § 563 v spojení s § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka
dostal do omeškania, a preto je žalobcovi povinný zaplatiť úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2

Občianskeho zákonníka, a to v sadzbe podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov. Preto súd žalobe vyhovel
aj sčasti o zaplatenie uplatneného úroku z omeškania.
6. Vzhľadom na to, že žalobcovi bolo vyhovené v plnom rozsahu súd žalobcovi priznal proti žalovanému
plnú náhradu trov konania, a to podľa § 255 ods. 1 CSP.
7. Žalobca bol podľa § 4 ods. 2 písm. u) zákona o súdnych poplatok oslobodený od platenia súdneho

poplatku. Preto je podľa § 2 ods. 2 prvá veta zákona o súdnych poplatkoch povinný zaplatiť (i) súdny
poplatok 54 eur za žalobu o plnenie, a to z 902 eur v sadzbe podľa položky 1, písm. a) sadzobníka
súdnychpoplatkovpozaokrúhlenípodľa§7apísm.a)zákonaosúdnychpoplatkocha(ii)súdnypoplatok
99,50 za žalobu o určenie neplatnosti podľa položky 1, písm. b) sadzobníka súdnych poplatkov, teda
spolu 153,50 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresnom súde Prievidza do 15 dní odo dňa jeho
doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach, pričom v odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach
podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.