Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 26, 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/192/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3216204267
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3216204267.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a členiek

senátu Mgr. Stanislavy Kollárovej a JUDr. Ivety Sopkovej v spore žalobcu: Združenie na ochranu práv
investorov- občanov, so sídlom Bratislava, Strakova 1, IČO: 45 741 867, zastúpeného: Advokátska
kancelária ELBA, s.r.o., so sídlom Bratislava, Čachtická 13, IČO: 35 969 458, proti žalovanému: P. G.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom J. nad J., A. Y. XXXX/XX, o zaplatenie 3 436,43 eur s prísl., o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č.k. 5Csp/159/2016- 242 zo dňa 05. júna 2018,
takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku II. a III. p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zastavil konanie v časti o zaplatenie 1417,- eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 100,- eur od 17.12.2016 do zaplatenia, spolu s
úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 17,- eur od 29.12.2016 do zaplatenia, spolu s úrokom
z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 800,- eur od 12.01.2017 do zaplatenia a spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 500,- eur od 11.02.2017 do zaplatenia (výrok I.); žalobu zamietol
(výrok II.) a žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal (výrok III.).

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal uloženia
povinnosti žalovanému zaplatiť mu 3 436,43 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo
sumy 3 436,43 eur od 21.11.2016 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že
investori I. J., B. Q., I. C., C. E., C. Y., G. B., X. Y., I. D., C. T., C. I., M. D., V. V., B. T., P. E., X. D.,
XX/ I. G., C. M., I. V., P. L., C. V., R. T., 22/ R. C., K. T., W. Y., O. V., O. C., G. L., X. G., C. V., G. T.,
O. B., P. G. uzatvorili Rámcové zmluvy o spolupráci so spoločnosťou iService, a.s.,, ktorá je vlastníkom

internetového portálu www.zltymelon.sk, prostredníctvom ktorého sa prevádzkuje internetová aukcia
pôžičiek. V čl. III Rámcových zmlúv o spolupráci, investori udelili spoločnosti iService, a.s. plnú moc
na ich zastupovanie pri uzatvorení zmluvy o pôžičke a poskytnutí zverených peňažných prostriedkov
ako pôžičky žalovanému. Podľa výsledku internetovej aukcie pôžičiek následne investori ako veritelia
zastúpení iService, a.s., uzatvorili so žalovaným ako dlžníkom dňa 11.11.2015 zmluvu o pôžičke. Na
základe zmluvy o pôžičke investori poskytli žalovanému pôžičku celkom vo výške 2 600,- eur, pri
dohodnutej úrokovej sadzbe 41,93 % ročne a žalovaný sa zaviazal poskytnutú pôžičku investorom

vrátiť a zaplatiť dohodnuté úroky, poistné a poplatky. Neoddeliteľnú súčasť zmluvy o pôžičke tvoria
VZP vrátane Sadzobníka poplatkov. Žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou splátok pôžičky a
investori v súlade s čl. III bodom 3 Zmluvy o pôžičke vyhlásil ku dňu 10.11.2016 predčasnú splatnosť
pôžičky a vyzvali žalovaného na vrátenie celej poskytnutej pôžičky, súčasne si investori uplatnili v súlades čl. III bod 3 nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 997,27 eur ako rozdiel medzi sumou
zmluvnéhoúrokuvypočítanéhozaceléobdobietrvaniazmluvyopôžičkeasumouzmluvnedohodnutého
úroku splatného ku dňu predčasnej splatnosti. Celková výška pohľadávky investorov voči žalovanému

predstavovala ku dňu zosplatnenia sumu 3636,43 eur pozostáva z istiny pôžičky vo výške 2243,98
eur, z nezaplatených úrokov vo výške 307,12 eur za obdobie od 15.7.2016 do 17.10.2016, sankčných
poplatkov vo výške 72,46 eur, zmluvnej pokuty vo výške 997,27 eur a poistné v sume 15,60 eur. Po
uzatvorení zmluvy o pôžičke do 22.11.2016 časť investorov postúpila svoju pohľadávku na investorov:
B. Q., I. C., C. E., C. Y., G. B., X. Y., I. D., C. T., C. I., M. D., V. V., B. T., P. E., X. D., I. G., C. M., I. V.,

P. L., C. V., R. T., R. C., K. T., W. Y., O. V., O. C., G. L., XX/ X. G., C. V., G. T., Roman B., P. G. (ďalej
len „aktuálni investori“), ktorí v zastúpení spoločnosťou iService, a.s následne Zmluvou o postúpení
pohľadávky dňa 23.11.2016 pohľadávku voči žalovanému postúpili na žalobcu. Uvedenou zmluvou o
postúpení pohľadávky zo dňa 23.11.2016 žalobca vstúpil do právneho postavenia veriteľa. Investori
prostredníctvom spoločnosti iService, a.s. postúpenie oznámili žalovanému.

3. Dňa 14.12.2017 žalobca zobral v časti žalobu o zaplatenie 1417,- eur spolu s príslušenstvom späť
z dôvodu úhrad žalovaného dňa 10.2.2017 vo výške 500,- eur, dňa 11.1.2017 vo výške 800,- eur,
dňa 28.12.2016 vo výške 17,- eur a dňa 16.12.2016 vo výške 100,- eur. Späťvzatie došlo súdu pred
otvorením pojednávania, a preto súd v súlade s ustanovením § 145 a 146 CSP konanie v príslušnej
časti zastavil.

4. Súd prvej inštancie vo veci nariadil pojednávanie a otvoril pojednávanie, na ktorom sa žalovaný
nezúčastnil, svoju neúčasť neospravedlnil, súd postupom podľa ust. § 180 CSP konal pojednávanie
v neprítomnosti tejto strany sporu. Na pojednávanie sa dostavil žalobca, ktorý navrhol v spore vydať
rozsudok pre zmeškania postupom podľa ust. § 274 CSP. Súd vo veci nerozhodol rozsudkom pre

zmeškanie, pretože žalobe nebolo možné v celom rozsahu vyhovieť a vo veci rozhodol

5. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania zistil, že žalovaný dňa 11.11.2015 uzavrel zmluvu o
pôžičke, ktorej stranami boli fyzické osoby - investori, (I. J., B. Q., I. C., C. E., C. Y., G. B., X. Y., I. D., C.
T., C. I., M. D., V. V., B. T., P. E., X. D., XX/ I. G., C. M., I. V., P. L., C. V., R. T., XX/ R. C., K. T., W. Y.,

O. V., O. C., G. L., X. G., C. V., G. T., O. B., P. G.), zastúpení spoločnosťou iService, a.s. ako veritelia
a žalovaný ako dlžník. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie peňažných prostriedkov podľa výsledku
internetovej aukcie pôžičiek zo strany investorov. Z listiny-história transakcií mal súd preukázané, že
dňa 11.11.2015 bola žalovanému ako príjemcovi poskytnutá suma 2 444,- eur. Podpisom zmluvy dlžník
akceptoval, že zmluva je uzatvorená s investormi v mene a na účet ktorých koná spoločnosť iService,

a.s., ako splnomocnený zástupca každého jednotlivého investora. Dlžník podpisom zmluvy akceptoval,
že poskytnuté peňažné prostriedky nepatria spoločnosti iService, a.s., ale určitým fyzickým osobám -
investorom. Následne investori, zastúpení spoločnosťou iService, a.s. postúpili postupom podľa ust. §
524 a nasl. Občianskeho zákonníka pohľadávku z tejto Zmluvy o pôžičke aktuálnym investorom (. Q., I.
C., C. E., C. Y., G. B., X. Y., I. D., C. T., C. I., M. D., V. V., B. T., P. E., X. D., I. G., C. M., I. V., P. L., C. V., R.

T., R. C., K. T., W. Y., O. V., O. C., G. L., XX/ X. G., C. V., G. T., O. B., P. G.), zastúpeným spoločnosťou
iService, a.s. a títo, v zastúpení spoločnosťou iService, a.s. následne postúpili pohľadávku z tejto zmluvy
o pôžičke žalobcovi. Dlžník si riadne a včas nesplnil svoje povinnosti zo zmluvy, v čase od 16.11.2015
do 16.12.2016 vykonal úhrady v celkovej výške 1482,48 eur. Investori, zastúpení spoločnosťou iService,
a.s. vyhlásili dňa 10.11.2016 predčasnú splatnosť pôžičky a postúpili svoje splatné pohľadávky voči

dlžníkovi na záujmové združenie právnických osôb, a to Združenie na ochranu práv investorov-občanov
(žalobcu), ktoré následne podalo žalobu o zaplatenie dlžnej sumy. Dlžník po podaní žaloby vykonal
ďalšie úhrady a to dňa 16.12.20106 v sume 100,- eur, dňa 28.12.2016 v sume 17,- eur, dňa 11.1.2017
v sume 800,- eur a dňa 10.2.2017 v sume 500,- eur

6. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 3 ods. 1, § 31 ods. 1, § 37 ods. 1, § 39, § 41, § 517
ods. 1, § 524 ods. 1,2, § 544 ods. 1,2, § 563, § 565, § 657, § 658 ods. 1, § 788 ods. 2 Občianskeho
zákonníka. Z dokazovania mal zistené, že spoločnosť iService, a.s. nie je zmluvnou stranou zmluvy o
pôžičke, nakoľko zmluvnou stranou na strane veriteľa sú iba investori s tým, že spoločnosť iService,a.s.,
je ich zástupcom v mene a na účet ktorých koná na základe plnej moci. Súd prvej inštancie potom

ustálil, že v danom prípade sa nejedná o spotrebiteľskú zmluvu. V prípade spoločnosti iService, a.s.,
ide o poskytnutie služby, ktorá nie je poskytovaná dlžníkovi, ale investorom s tým, že tento právny
vzťah je riadený samostatnou zmluvou. Investori len s využitím služieb spoločnosti iService, a.s., ponúkli
dlžníkovi možnosť uzavretia zmluvy o pôžičke, ktorú dlžník následne využil. V danom prípade ide o vzťahdvoch rovnocenných subjektov, fyzickej osoby ako investora a fyzickej osoby dlžníka, pričom ani jeden z
nich nie je podnikateľom. Preto na daný vzťah boli aplikované ustanovenia o pôžičke podľa Občianskeho
zákonníka. Zmluva o pôžičke je odplatnou zmluvou len za predpokladu, že sa tak strany dohodli. Odplata

pri peňažnej pôžičke môže spočívať v dohode o úrokoch a nie v dohode o poplatku, pričom dohoda o
výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom,
inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru
úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009). Pri nebankových subjektov sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo

všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky; rozhodne nie však viac ako 100% oproti priemeru bank. Aj
napriek uvedenému bol medzi účastníkmi zmluvy o pôžičke dohodnutý úrok (41,93 % ročne), ktorý o
viac ako 100 % prekračuje úrokovú mieru dohodnutú pri úveroch, ktoré poskytujú, poskytovali v roku
2015 banky (10,05 %), čo nie je akceptovateľné. Aj keď maximálna výška úrokov (ako odplaty za
užívanie požičanej finančnej čiastky) pri peňažných pôžičkách ani pri úveroch nie je žiadnym právnym
predpisomlimitovanáaje ponechanávýlučnenadohoduzmluvnýchstrán,niejeneobmedzená.Dohoda

o výške úrokov totiž musí byť v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie
sa priečiť dobrým mravom. O takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru
úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy. Neprimeranou, a preto odporujúcou
dobrým mravom je taká výška dohodnutých úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe
dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným

bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. apríla 2012
sp. zn. 5Cdo 26/2011). V tejto súvislosti súd poukazuje aj na rozhodnutie NS ČR č. 21 Cdo 1484/2004,v
zmysle ktorého neprimeranou a teda odporujúcou dobrým mravom je spravidla taká výška úrokov,
ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru uplatňovanú bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek.
Vzhľadom na neprimeraný rozdiel odplaty (úroku) dohodnutej zmluvnými stranami v zmluve o pôžičke

a odplaty (z úveru) v bankách súd prvej inštancie mal za to, že odplata bola dohodnutá v rozpore s
dobrými mravmi, a preto je zmluva o pôžičke v časti dohodnutých úrokov neplatná. Keďže odplata pri
peňažnej pôžičke nemôže spočívať v dohode o poplatku, je neplatná i časť zmluvy o pôžičke, ktorou
sa dlžník zaväzuje vrátiť investorom i poplatky uvedené v Sadzobníku poplatkov (bod 1.11). Dlžníkovi
tak nevznikla povinnosť uhradiť poplatok za poskytnutie pôžičky, ani iné sankčné poplatky, pretože

tieto neboli so žalovaným priamo v zmluve o pôžičke dohodnuté. Nie je pritom možné, aby práva a
povinnosti zmluvných strán boli vymedzené v osobitných listinách, všeobecných podmienkach, ktorý
žalovanýaninepodpísal.NauvedenýprávnyvzťahsiúčastnícivýslovnenedohodlipoužitieObchodného
zákonníka (§ 262 Obchodného zákonníka) a preto nie je možné ani časť obsahu zmluvy určiť odkazom
na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo

odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu
priložené (§ 273 ods. 1 Obchodného zákonníka). Ak mali v úmysle investori ako veritelia s dlžníkom
sa dohodnúť na sankčných poplatkov (pre konkrétne porušenie podmienok zmluvy) boli povinní sa tak
dohodnúť s dlžníkom priamo v zmluve o pôžičke alebo samostatným písomným právn,ym úkonom avšak
postupom o uzatváraní zmlúv podľa ust. § 43 a nasl. Občianskeho zákonníka za súčasného dodržania

ust. § 37 a § 544 Občianskeho zákonníka. Časť plnenia žalovaného žalobca resp. predchodcovia
žalobcu započítali i na zmluvnú pokutu dohodnutú v ust. bodu 3 čl. III zmluvy o pôžičke. Z dôvodu,
že je neplatná zmluva o pôžičke v časti úrokov, je zmluva o pôžičke neplatná i v časti dohodnutej
zmluvnej pokuty, a to vzhľadom na to, že jej výška sa odvíja (čl. III bod 3) práve od výšky dohodnutých
úrokov, ktoré si strany dohodli v rozpore s dobrými mravmi, a preto je v rozpore s dobrými mravmi i

dohoda o zmluvnej pokute. Z týchto dôvodov ani na zmluvnú pokutu žalobca nemá nárok. V súvislosti
s uplatneným nárokom žalobcu, keďže z tvrdení žalobcu je zrejmé, že časť plnenia žalovaného žalobca
započítal i na plnenie na poistné, súd uvádza že povinnosť žalovaného platiť poistné nevznikla, pretože
i tá časť zmluvy o pôžičke zo dňa 11.11.2015 (čl. V) podľa ktorej malo dôjsť i k uzatvoreniu poistnej
zmluvy je neplatná, a to z dôvodu, že táto výslovne neobsahuje ani minimálne náležitosti upravené v

§ 788 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ako výšku poistnej sumy, výšku poistného, jeho splatnosť a či
ide o jednorazové poistné alebo bežné poistné, poistnú dobu. Z vyššie uvedených dôvodov žalobcovi
resp. jeho predchodcom nárok na úrok z pôžičky, na zmluvnú pokutu, na poplatky a poistné nevznikol,
preto všetky plnenia žalovaného bolo potrebné započítať na istinu pôžičky. Žalovaný bol povinný vrátiť
žalobcovi len skutočne poskytnutú pôžičku a to vo výške 2 444,- eur, ktorú vzhľadom na rozsah jeho

úhrad od 16.11.2015 do 10.2.2017 v celkovej výške 2 799,48 eur v celom rozsahu už dňa 10.2.2017
žalobcovi zaplatil, a to aj spolu s úrokom z omeškania, a preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
Z výšky jednotlivých plnení je zrejmé že ich plnením žalobcovi žalovaným došlo k vráteniu nielen celej
poskytnutej pôžičky ale aj úroku z omeškania, pretože žalovaný žalobcovi uhradil sumu 2799,48 eur,ktorá suma okrem sumy 2444,- eur pokrýva aj úrok y omeškania z nesplateného dlhu od 21.11.2016
(uplatneného v žalobu) do dňa splnenia dlhu t.j. do 10.2.2017. Žalobca na výzvu súdu žalobcovi, aby
predložil doklad o tvrdeniach poskytnutí pôžičky peňazí vo výške 2 600,- eur predložil okrem dokladu na

sumu 2 444,- eur poslanej žalovanému i doklad o čerpaní sumy vo výške 156,- eur a uviedol, že suma
2600,- eur bola zaslaná z účtu spoločnosti iService, a.s. na účet spoločnosti iSale v.o.s., ktorá si túto
sumu (156,- eur) odpočítala z pôžičky, ako poplatok za poskytnutie pôžičky v zmysle rámcovej zmluvy
s dlžníkom a zostatok 2 444,- eur bol zaslaný dlžníkovi. K uvedenému súd prvej inštancie uviedol, že
už bolo konštatované, že žalovanému pre rozpor so zákonom nevznikla povinnosť platiť poplatok za

poskytnutie pôžičky, a teda mu ani nevynikla povinnosť voči spoločnosti Isale v.o.s.. Pôžička peňazí na
základe zmluvy o pôžičke bola vo výške 2 444,- eur a len túto bol žalovaný povinný vrátiť. Na základe
všetkých uvedených dôvodov súd žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa §256 ods. 1, §
255 ods. 1 CSP. Súd konanie zastavil v časti o zaplatenie 1417,- eur s príslušenstvom ( 41,23 %) pre
čiastočné späťvzatie žaloby z dôvodu, že po podaní žaloby žalovaný túto sumu žalobcovi uhradil, čím
zavinil, že konanie sa muselo zastaviť. Žalobcovi by patril nárok na náhradu trov konania v tejto časti. V

zostávajúcej časti žaloby (o zaplatenie 2 019,43 eur s príslušenstvom t.j. 58,77%) bol žalovaný úspešný.
Žalovanému by tak patril pomerný nárok (v rozsahu 17,54 %) na náhradu trov konania. Náhradu trov
konania si ale neuplatnil, žiadne trovy mu nevznikli, preto súd prvej inštancie rozhodol, že žalovanému
voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

7. Proti tomuto rozsudku v časti vo výroku, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá a v súvisiacom
výroku o trovách konania, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. V odvolaní namietal
inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ CSP) a
žiadal, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zmenil tak, že žalobe vyhovie v celom rozsahu.
Uviedol, že v konaní sa žalovaný bez ospravedlnenia nedostavil na pojednávanie súdu, pričom zástupca

žalobcu navrhol súdu rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie. Nakoľko boli splnené všetky procesné
podmienky, súd prvej inštancie mal povinnosť rozhodnúť na pojednávania rozsudkom pre zmeškanie
podľa § 274 CSP a žalobe vyhovieť.

8. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

9. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ustanovení § 379 a § 380
zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), t. j. v medziach podaného
odvolania a jeho dôvodov.

10. Podľa § 385 ods. 1 CSP nebolo potrebné na prejednanie odvolania žalobcu nariaďovať
pojednávanie.

11. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutej časti
vecne správny, a preto je potrebné tento potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.

12. V zmysle § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o
konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

13. Odvolací súd je v zásade viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380

ods. 1 CSP).

14. Odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov,
ak dokazovanie zopakuje alebo doplní (§ 383 CSP).

15. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

16. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

17. Žalobca uplatnil vo svojom odvolaní odvolací dôvod spočívajúci v inej vade, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ CSP)18. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP dopadá na všetky pochybenia v procesnom

postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod iné odvolacie dôvody, avšak vždy len za predpokladu,
že tieto pochybenia mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Zvyčajne pôjde o prípady
nesprávne realizovanej mandukčnej povinnosti súdu, pochybenia vo vykonanom dokazovaní ( napr.
vykonanie nezákonne získaného dôkazu, vypočutie svedka bez jeho poučenia o práve odoprieť výpoveď
apodobne)aleboposúdeniepredbežnejotázkyvrozporesexistujúcimrozhodnutímpríslušnéhoorgánu.

19. Jediná odvolacia námietka žalobcu spočíva v argumente, že vo veci boli splnené procesné
podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškania žalovaného podľa § 274 CSP, čo súd prvej inštancie
nerešpektoval a tento rozsudok v prospech žalobcu nevydal.

20. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca sa žalobou, doručenou súdu dňa 21.12.2016, domáhal

od žalovaného peňažného plnenia v celkovej výške 3 436,43 eur s príslušenstvom titulom zmluvy o
pôžičke zo dňa 11.11.2015. Súd prvej inštancie vo veci nariadil pojednávanie na 22.11.2017, ktorého
sa zúčastnili obe strany sporu. Na základe dokladov o dodatočných úhradách žalovaným a prejavu
vôle oboch strán, bolo konanie uznesením č.k. 5Csp/159/2016-207 zo dňa 22.11.2017 prerušené na
tri mesiace. Dňa 04.12.2017 žalovaný doručil súdu písomné vyjadrenie k veci, v ktorom poukázal na

to, že podľa jeho názoru je pohľadávka žalobcu už uspokojená v celej výške. Dňa 14.12.2017 žalobca
doručil súdu návrh na pokračovanie v konaní a čiastočné späťvzatie žaloby. Súd prvej inštancie vytýčil
termín pojednávania na 12.04.2018, na ktorý boli predvolané obe strany sporu. Pojednávanie v deň
12.04.2018 nebolo vykonané z dôvodu evakuácie súdu z dôvodu nahláseného bombového poplachu.
Ďalší termín pojednávania súd určil na 05.06.2018. Žalovaný bol v predvolaní na pojednávanie poučený

podľa 274 a § 278 CSP, že ak sa nedostaví na pojednávanie a svoju neúčasť neospravedlní včas a
vážnymi okolnosťami, na návrh druhej strany súd rozhodne rozsudkom pre zmeškanie. Na pojednávanie
dňa 05.06.2018 sa dostavil len žalobca (prostredníctvom zástupcu), žalovaný sa bez ospravedlnenia
neprítomnosti nedostavil. Žalobca navrhol vyhlásenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného podľa § 274
CSP, avšak súd prvej inštancie konštatoval, že touto formou rozsudku nerozhodne, pretože žalobe nie

je možné vyhovieť v celom rozsahu pre rozpor so zákonom a dobrými mravmi.

21. Podľa § 274 CSP na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalobcu
rozsudkomprezmeškanie,ktorýmžalobevyhovie,aka)sažalovanýnedostavilnapojednávanievoveci,
hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku

nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b) žalovaný neospravedlnil svoju
neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.

22. Rozsudok pre zmeškanie žalovaného (kontumačný rozsudok) predstavuje procesnú sankciu za
pasivitu žalovaného v spore. Civilný sporový poriadok rozlišuje medzi rozsudkom pre zmeškanie

žalovaného pred nariadením pojednávania (§ 273 CSP) a po nariadení pojednávania (§ 274 CSP).
Zákon v oboch prípadoch explicitne ako podmienku aplikácie neustanovuje nespornosť uplatneného
nároku.Žalovanýužmáokonanívedomosť,jenaňom,abyrealizovalsvojeprocesnéprávaapovinnosti,
a vždy mu ostáva možnosť využiť pri naplnení zákonných predpokladov inštitút zrušenia rozsudku pre
zmeškanie. V zásade, z hľadiska výlučne gramatického výkladu, ust. § 274 CSP zakladá povinnosť súdu

pri splnení procesných podmienok, rozhodnúť vo veci rozsudkom pre zmeškanie žalovaného, tak ako
to namieta žalobca vo svojom odvolaní.

23. Odvolací súd sa však nestotožňuje výlučne s mechanickým gramatickým výkladom ust. § 274 CSP
v naznačenom smere, teda, že súd musí vyhlásiť rozsudok pre zmeškanie, ak sú splnené podmienky

vymedzené v § 274 CSP (žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol na naň riadne a včas
predvolaný a v predvolaní na pojednávaní bol poučený o následkoch nedostavenia sa, vrátane možnosti
vydania rozsudku pre zmeškanie a svoju neprítomnosť neospravedlnil včas a vážnymi dôvodmi, k čomu
musí samozrejme pristúpiť návrh žalobcu na rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie), pretože každé
ustanovenie Civilného sporového poriadku musí súd v zmysle článku 3 CSP vykladať nielen podľa

jazykového vyjadrenia, ale aj zmyslu a účelu toho ktorého ustanovenia. Ako je uvedené vyššie, a vyplýva
to i z dôvodovej správy k citovanému ustanoveniu, účelom inštitútu rozsudku pre zmeškanie je v tomto
prípadesankcionovaťpasivitužalovanéhovkonaníaeliminovaťobštrukciezjehostrany.Podľačl.2ods.1 CSP ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá
a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.

24. Po preskúmaní veci odvolací súd zastáva názor, že spravodlivej ochrane práv by nezodpovedal
žalobcom navrhnutý postup súdu prvej inštancie, ktorým by dva roky trvajúci spor, rozhodol rozsudkom
pre zmeškanie, najmä keď žalovaný bol v priebehu celého konania aktívny, so súdom komunikoval
a predkladal tvrdenia i dôkazy. I keď podľa textu ustanovenia § 274 CSP súd rozhodne rozsudkom
pre zmeškanie žalovaného na ktoromkoľvek pojednávaní (teda nielen na prvom pojednávaní), musí

nad textom zákona prevládnuť vyšší princíp spravodlivej ochrany práv strany sporu a súd, dodržujúci
tento princíp, nemusí návrhu na vydanie rozsudku pre zmeškanie vyhovieť, ako tomu bolo práve v
prejednávanej veci. K obdobnému záveru dospel napr. i Krajský súd v Banskej Bystrici v uznesení sp.zn.
17Co/70/2018 zo dňa 31.07.2018. Procesný postup súdu prvej inštancie, ktorý nevydal v danej veci
rozsudok pre zmeškanie žalovaného napriek splneniu formálnych podmienok na jeho vydanie, potom
zodpovedá vyšším princípom spravodlivosti a právnej istoty a nemôže založiť tzv. inú vadu konania ako

relevantný odvolací dôvod.

25. Vzhľadom na to, že iné odvolacie dôvody v odvolaní žalobca neuviedol, pričom odvolací súd je
viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi, dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie
súdu prvej inštancie je vo vzťahu k žalobcom vymedzenému odvolaciemu dôvodu v napadnutej časti

správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

26. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255
ods. 1 CSP. Úspešnému žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože mu
žiadne trovy odvolacieho konania preukázateľne nevznikli.

27. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).