Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, February 28, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/98/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8215206893
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8215206893.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov

JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu B. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom T. XXX, zastúpený JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom kancelárie Sov. Hrdinov
163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824
96 Bratislava, IČO : 35 792 752, o primerané finančné zadosťučinenie, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Bardejov zo dňa 23.04.2018 č.k. 3C 463/2015-114 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovaný nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania a žalobcovi sa ich náhrada nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 200
eur v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že žalobca má
nárok vo vzťahu k žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca cestou právneho zástupcu žalobou podanou
na súde dňa 27.10.2015 voči žalovanému domáhal priznania primeraného finančného zadosťučinenia
vo výške 200 eur s poukazom na konanie vedené pred Okresným súdom v Bardejove pod sp. zn.

4C 57/2014, v ktorom konaní bol žalobca v postavení spotrebiteľa a žalobou sa domáhal zrušenia
rozhodcovského rozsudku.

3. Rozsudkom Okresného súdu v Bardejove zo dňa 14.08.2014, č. k. 4C 57/2014-60 bol zrušený
rozhodcovský rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu zriadeného Slovak arbitration court s.r.o., so
sídlom Krížna 56, Bratislava sp. zn. 294/11/13 zo dňa 03.02.2014 a bola odložená vykonateľnosť
rozhodcovského rozsudku Slovenského arbitrážneho súdu zriadeného Slovak arbitration court s.r.o., so

sídlom Krížna 56, Bratislava sp. zn. 294/11/13 zo dňa 03.02.2014 a priznaná žalovanému náhrada trov
konania.

4. Podľa ustanovenia § 52 odsek 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o
úvere, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom.

5. Podľa ustanovenia § 52 odsek 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskejčinnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

6. Podľa ustanovenia § 4 odsek 2 písmeno j) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o
spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru
nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe
údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

7. Podľa ustanovenia § 4 odsek 3 zákona o spotrebiteľských úveroch, ak však zmluva s spotrebiteľskom
úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov.

8. Podľa ustanovenia § 53 odsek 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu
plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

9. Podľa ustanovenia § 53 odsek 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

10. Podľa ustanovenia § 39 odsek 1 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím
obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

11. Podľa ustanovenia §-u 3 ods.3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ

má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

12. Podľa ustanovenia §-u 3 ods.5 tretia veta zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa,
spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom
aosobitnýmipredpismi,máprávonaprimeranéfinančnézadosťučinenieodtoho,ktozaporušeniepráva

alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

13. Súd mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že žalobca v tomto konaní ako spotrebiteľ
úspešne uplatnil porušenie práva rozhodnutím- rozsudkom Okresného súdu v Bardejove zo dňa
14.08.2014, č. k. 4C 57/2014-60, ktorým bol zrušený rozhodcovský rozsudok Slovenského arbitrážneho

súdu zriadeného Slovak arbitration court s.r.o., so sídlom Krížna 56, Bratislava sp. zn. 294/11/13 zo
dňa 03.02.2014 a bola odložená vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku Slovenského arbitrážneho
súdu zriadeného Slovak arbitration court s.r.o., so sídlom Krížna 56, Bratislava sp. zn. 294/11/13 zo dňa
03.02.2014.

14. Vzhľadom na vyššie uvedené súd v tomto konaní s poukazom na ustanovenie §-u 3 ods.5 tretia veta
zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa priznal žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie
vo výške 200 eur vo vzťahu k žalovanému.
15. 16. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 262 odsek 1 v
spojení s § 255 odsek 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorých o nároku na náhradu trov konania

rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí a úspešnému žalobcovi vo vzťahu k
žalovanému súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

17. Žalovaný v podanom odvolaní navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok, žalobu
zamietol a žalovanému priznal právo na náhradu 100 % trov právneho zastúpenia.

18. Ďalej uviedol, že z napádaného rozsudku nevyplývajú základné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali
vôbec postup uplatňovania nároku na finančné zadosťučinenie. Z rozsudku nevyplýva, aké konkrétne
právo žalobcu bolo porušené, ako rozhodnutie o zrušení rozhodcovského rozsudku preukazuje, že
žalovaný porušil bližšie neurčené právo žalobcu, ako a čím bolo preukázané splnenie zákonných

podmienok podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. a na základe akých skutočností súd dospel k
záveru o tom, že výška primeraného finančného zadosťučinenia má byť 200 eur.19. Pre priznanie primeraného finančného zadosťučinenia je podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z.
potrebné mať za preukázané, že existuje určité rozhodnutie konštatujúce porušenie práva spotrebiteľa
alebo povinnosti dodávateľa, ktoré sú určené na ochranu spotrebiteľa. Nestačí záver o porušení

akejkoľvek povinnosti, pretože ani zákon nepriznáva primerané finančné zadosťučinenie niekomu len
preto, že je spotrebiteľ, ale preto, že došlo k porušeniu práva spotrebiteľa. To, ako rozhodnutie o zrušení
rozhodcovského rozsudku preukazuje, že došlo k porušeniu práva spotrebiteľa, nie je z napádaného
rozsudku vôbec zrejmým.

20. Z napadnutého rozsudku je tiež nepreskúmateľné, aké konkrétne kritéria súd posudzoval pri
posúdení nároku. Z obsahu rozsudku nevyplýva ani to, aké skutkové okolnosti odôvodňujú posúdenie
nároku, z akých dôkazov vyplývajú. Napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný aj čo do výšky finančného
zadosťučinenia. V tomto smere súd neuviedol žiadne odôvodnenie. Aj keď výška primeraného
zadosťučinenia je vecou úvahy súdu, táto úvaha nemôže byť ani svojvoľná a ani nepreskúmateľná.
Naopak, musí sa opierať o celkom konkrétne a preskúmateľné hľadiská.

21. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 379, § 380 a § 381 CSP preskúmal rozsudok v jeho
napadnutej časti spolu s konaním ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania
a zistil, že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené.

22. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

23. V spotrebiteľských vzťahoch určité povinnosti vznikajú i dodávateľom. Jednou z týchto povinností
je i povinnosť upravená v ustanovení § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.
Vychádzajúc z tohto ustanovenia, proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom
ochrany spotrebiteľa, môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva.
Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania

a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy
spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených
porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom.
Spotrebiteľ,ktorýnasúdeúspešneuplatníporušenieprávaalebopovinnostiustanovenejtýmtozákonom
a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie

práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. Jediným
predpokladom pre uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie je porušenie práva alebo
povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Zákon teda nevyžaduje pre vznik tohto
práva, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Postačuje, ak k takémuto porušeniu práva alebo
povinnosti dôjde.

24. K uplatneniu práva na primerané finančné zadosťučinenie nemôže dôjsť kedykoľvek. Toto právo
vzniká v zmysle ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa potom, čo
zo strany spotrebiteľa dôjde k úspešnému uplatneniu porušenia práva alebo povinnosti na súde. Či
došlo k úspešnému uplatneniu porušenia práva alebo povinnosti na súde, vyplynie až z právoplatného

rozhodnutia súdu vydaného vo veci samej.

25. Niet pochýb, že žalobca sa úspešne domohol ochrany svojich spotrebiteľských práv v konaní, v
ktorom došlo k zrušeniu rozhodcovského rozsudku pod č. 4C 57/2014 - 60 Okresného súdu Bardejov
zo dňa 14.08.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 4Co 249/2014 - 99 zo dňa

18.03.2015.

26. V prejednávanej veci bol to samotný žalovaný, ktorý so žalobcom dojednal neplatnú rozhodcovskú
zmluvu. Žalobca znášal stav právnej neistoty, nakoľko proti nemu bol dňa 03.02.2014 vydaný
rozhodcovský rozsudok, na základe ktorého slovenský arbitrážny súd zaviazal žalobcu zaplatiť

žalovanému 1.860,50 eura a zmluvnú pokutu vo výške 0,065 % denne s príslušenstvom.

27. Žalobca sa obával o výšku dlhu a jeho neustále narastanie, keď si žalovaný voči nemu uplatňoval
nároky pozostávajúce zo súm, na ktoré nemal nárok. Žalobca bol nedôvodne vystavený psychickémuvypätiu zo strany žalovaného, najmä vzhľadom na spôsob domáhania sa zaplatenia pohľadávky
z úverovej zmluvy, ako aj tým, že samotný žalobca musel na dosiahnutie stavu relatívnej právnej
istoty iniciovať súdne konanie na ochranu svojich spotrebiteľských práv. Samotné súdne konanie

o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktoré bolo v danej situácii jedinou možnosťou žalobcu, je
náramne stresujúcim faktorom odôvodňujúcim priznanie finančného zadosťučinenia. Vychádzajúc
z tohto porušenia práv žalobcu ako spotrebiteľa zo strany žalovaného, intenzity zásahu do práv
spotrebiteľa, výška nedôvodne požadovanej sumy žalovaným, dĺžky trvania závadného stavu a
objektívnej spôsobilosti tohto konania vyvolávať negatívne dôsledky v súkromnom a spoločenskom

živote žalobcu, odvolací súd právny základ nároku na finančné zadosťučinenie považuje za plne
dôvodný.

28. Ak súd prvej inštancie vzhľadom na hore uvedený zistený skutkový stav priznal žalobcovi primerané
finančné zadosťučinenie vo výške 200 eur, nemožno tomuto postupu súdu prvej inštancie nič vyčítať.

29. Spotrebiteľ nie je povinný preukazovať ujmu, ktorá mu vznikla. Ustanovenie Zákona o ochrane
spotrebiteľa priznáva spotrebiteľovi právo na finančné zadosťučinenie nie v prípade vzniku ujmy
spotrebiteľovi, ale už vtedy, keď mu ujma v nadväznosti na porušenie práv spotrebiteľa vzniknúť mohla,
pričom sa úspešne domáhal ochrany svojich práv.

30. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 CSP rozsudok
ako vecne správny potvrdil.

31. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s
ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalobcovi

v súvislosti s odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli.

32. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).