Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, March 7, 2018

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 3T/143/2004

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4204010414
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Imrich Hlavička

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2018:4204010414.25

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v trestnej veci proti obžalovanému C.. I. V.re trestný čin vydierania podľa § 235

ods. 1, ods. 2 písm. b/, písm. d/ Tr. zák. (č. 140/1961 Zb. zákonov v znení účinnom v čase spáchania
skutkov - ďalej už len Tr. zák.) a iné, na hlavnom pojednávaní dňa 7. marca 2018 predseda senátu JUDr.
Imrich Hlavička a prísediaci Eva Černeková a Oto Šantúr, takto

r o z h o d o l :

obž. C.. I. V., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom M., X.
D. č. XX, korešpondenčná adresa O. K.,
L. XX,

s a u z n á v a z a v i n n é h o, ž e

dňa 4. novembra 2002 v čase medzi 12.00hod. a 13.00 hod. v M. na ulici P. P. po predchádzajúcej
hádke vybral z ruky svojho bývalého svokra D. Y. mobilný telefón zn. Siemens, aby mu tak zabránil

telefonovať a utekal s ním k svojmu osobnému motorovému vozidlu zn. Škoda XXX EČ: NZ XXX AV,
ktoré mal zaparkované na ulici U. V., poškodený ho najprv začal prenasledovať pešo, potom nasadol
na svoj bicykel, obžalovaný nasadol do vozidla a naštartoval ho a poškodený sa domáhal vrátenia
telefónu a keď búchal obžalovanému na ľavé predné okno vozidla, obžalovaný toto stiahol do polovice,
pričom poškodený strčil ruku do priestoru vozidla pokúšal sa vybrať mobilný telefón, obžalovaný však
rýchlo vytiahol okno a privrel mu ruku, zaradil rýchlosť a pomaly sa pohol v smere svojej jazdy, čím nútil
poškodeného aby sa pohyboval spolu sním v smere svojej jazdy,

t e d a

iného násilím nútil, aby niečo konal a trpel, spáchal taký čin so zbraňou,

č í m s p á c h a l

trestný čin vydierania podľa § 235 odsek 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák.

Za to sa

o d s u d z u j epodľa § 235 odsek 2 Trestného zákona (č. 140/1961 Zb. zákonov v znení účinnom v čase spáchania
skutku - ďalej už len Trestný zákon) za použitia ustanovenia § 53 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona

na peňažný trest vo výške 200,- (dvesto) eur.

Podľa § 54 odsek 3 Trestného zákona súd ukladá náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva)
mesiace pre prípad, že by výkon tohto trestu mohol byť úmyselne zmarený.

Podľa § 228 odsek 1 Trestného poriadku je obžalovaný povinný titulom náhrady škody zaplatiť D.i Y.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom M., V. XX/XX sumu vo výške 178,25 eur.

Podľa § 229 odsek 2 Trestného poriadku sa poškodený D. Y. so zvyškom nároku na náhradu škody
odkazuje na civilný proces.

Podľa § 229 odsek 1 Trestného poriadku sa poškodená spoločnosť Všeobecná zdravotná poisťovňa,
a.s., IČO: 35 937 874, so sídlom Bratislava mestská časť Petržalka, Panónska cesta 2 s nárokom na
náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný prokurátor Okresnej prokuratúry Komárno podal na súd obžalobu na obvineného IO. I. V. pre

trestný čin vydierania § 235 ods. 1, ods. 2 písm. b/, písm. d/ Trestného zákona (č. 140/1961 Zb. zákonov
v znení účinnom v čase spáchania skutkov - ďalej už len Tr. zák.) na tom skutkovom základe, ako je
uvedené v obžalobe.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie ohľadne skutku uvedeného v obžalobe, boli vypočutí

obžalovaný C.. I. V., poškodený D. Y. a svedkovia: C.. L. V., prof. U.. P. X., N.., znalec MUDr. P. T., znalec
MUDr. U. L., bola prečítaná výpoveď svedka X. P., svedkyne B. V., boli prečítané a oboznámené ostatné
listinné dôkazy a lustrácie na obžalovaného.

Obžalovaný C.. I. V. na hlavnom pojednávaní okrem iného uviedol, že mali spolu s bývalou manželkou

a s pánom Y. nezhody. V tom čase sa už nevedel dostať do bytu, a následne mu zamedzili prístup aj
do domu, kde mal svoje osobné veci. Z bytu bol vymknutý niekedy v mesiaci júl 2001, o tom svedčí aj
zápis na polícii. Keď zistil, že bol vymknutý aj z domu, všetky zámky boli vymenené, a on v tom čase
tam mal svoje doklady a peniaze, išiel za bývalou manželkou 3.11.2002, na Y. ulicu č. X v M., kde sa
vtedy zdržiavala spolu so synom Z.. Pýtal si od nej kľúče od domu, aby si mohol zobrať svoje osobné

veci odtiaľ preč. Kľúče mu nechcela dať, správala sa k nemu arogantne, tak odišiel. Bývalá manželka
mu povedala, že kľúče mu v žiadnom prípade nedá, že tam nemá čo robiť, že to nie je jeho. Na druhý
deň sa rozhodol, že sa dostane do domu cez zadné dvere na terase. Chcel tam ísť týmto spôsobom
kvôli tomu, aby sa tam dostal nepozorovane, pretože mal vedomosť o tom, že Y. s bývalou manželkou
dali sledovať dom susedom. Riešil to týmto spôsobom kvôli tomu, aby sa vyhol otvorenému konfliktu s

pánom Y., resp. s bývalou manželkou. Ďalej uviedol, že 4.11.2002 v čase pred 12.00 hod. mu volala jeho
matka s tým, že či ju nevyzdvihne v M.. Vyzdvihol ju na železničnej stanici. O určitých nezhodách vedela.
Vedela, že má problémy s bývalou manželkou a jej otcom, ale o tomto vzniknutom probléme nevedela.
On jej o tom povedal. Následne spolu išli s autom k domu, zaparkoval v slepej ulici U. V., pretože chcel
nepozorovateľne ísť dnu a aj odísť odtiaľ. Obaja vystúpili z auta, jeho matka sa postavila na druhú

stranu cesty, kde ho čakala na rohu, on zobral jednu polovicu kľučky a páčidlo, a išiel cez záhradu k
balkónovým dverám. Tieto pôvodne nemali zámok, tak si myslel, že s tou jednou polovičkou kľučky
dvere otvorí. Nepodarilo sa mu to, preto prešiel k hlavnému vchodu a pomocou páčidla otvoril garážovú
bránu. Vyšiel na poschodie, počas toho ako si balil svoje osobné veci a peniaze, bolo to približne po 5
min. ako vošiel do domu, počul zdola otváranie brány a kroky. Veci si rýchlo dobalil, a išiel po schodoch

smerom dole. Tam už vtedy stál pri schodisku pán Y. a vynadal mu, že čo tam robí, aby vypadol, a
povedal mu, že nemá tam čo robiť. Nechcel konflikty, a keď prechádzal popri ňom, sotil ho, búchal ho,
sácal do neho a aj ho kopol. On ho odstrčil a vyšiel cez garážovú bránu von. Keď vyšiel z garáže, tak
sa snažil zatvoriť garážovú bránu, aby nebolo vidno, že sa tam vchádzalo, resp. že je otvorené. Potom
išiel aj k vchodovým dverám s tým, že ich išiel skontrolovať, či sú zatvorené. Keď k nim prišiel, prišiel

tam aj Y., ktorý na neho slovne a fyzicky zaútočil. Povedal mu, aby vypadol, že tam nemá čo robiť. Strkaldo neho a búchal ho. Ako stáli blízko pri sebe, cítil z neho alkohol. Obžalovaný ho potom odstrčil a išiel
na chodník smerom preč od domu. Pán Y. išiel za ním, snažil sa ho dobehnúť, a chcel ho aj udrieť.
Obžalovaný pobehol, aby sa vyhol konfliktu. Počas toho ako utekal preč, po chodníku išiel pán PR.,

ktorého obžalovaný predbehol, a ako ho obchádzal, otočil sa, a povedal mu: „Vidíte z vlastného domu
ma vyháňajú.“ Ako utekal ďalej, videl ako pán Y. išiel z cesty na chodník, pričom sa potkol o obrubník
a spadol na zem na štvornožky (na ruky, aj na kolená). Obžalovaný išiel potom ďalej, a videl, že Y.
vstáva. Obžalovaný utekal smerom do kopca, k hlavnej ceste, pričom potom si všimol, že pán Y. ho
prenasledoval na bicykli. Následne ho na rohu ulíc dobehol, zoskočil z bicykla, búchal ho, provokoval

ho. Obžalovaný potom pobehol, aby ho nevedel poškodený sledovať. Zišiel z chodníka a išiel do ulice
U. V., z chodníka dole kopcom na ul. U. V., kde mal zaparkované auto. Potom prešiel na ľavý chodník.
Nevidel už pána Y., myslel si, že to vzdal. Neskôr sa otočil na to, že za sebou počul buchot bicykla. Keď
sa otočil, videl, že pán Y. spadol s bicyklom na asfalt. Išiel ďalej, a neskôr keď sa otočil, zbadal, že pán Y.
vstával. Bol zvalený na ľavej strane. Obžalovaný pridal do kroku, pretože ho sledoval poškodený a išiel
smerom k svojmu autu. Keď sa blížil k autu, zase požul buchot. Keď sa otočil, videl, že Y. znovu spadol

na mieste kde bola kanalizačná mreža. Obžalovaný rýchlo išiel k autu, odomkol ho a nasadol. Medzitým
sa Y. objavil na bicykli, položil ho čiastočne pred auto, aby nevedel odísť. Auto bolo zaparkované na
ľavej strane cesty pri kríkoch. Obžalovaný sa snažil rýchlo odomknúť, nastúpiť a odísť preč, aby sa vyhol
priamemu konfliktu. Počas toho ako sa snažil zatvoriť dvere, Y. si strčil medzi pootvorené dvere ruku,
medzi dvere a rám auta, a snažil sa napádať obžalovaného. Búchal do neho. Obžalovanému sa podarilo

privrieť dverami ruku pána Y., chcel, aby skončil s búchaním a agresivitou voči nemu. Podarilo sa mu
následne zavrieť dvere, a zamkol ich, aby ich nevedel otvoriť. Y. neprestal pokračovať, bolo vidieť na
ňom, že ho chce týmto napádaním iba vyprovokovať, aby mu nejakým spôsobom ublížil a aby to vedel
celé zneužiť proti nemu. Začal búchať, udierať po okne, streche, a aj zrkadle vodiča auta. Podľa názoru
obžalovaného sa ho určite snažil vyprovokovať. Medzičasom naštartoval auto, zaradil spiatočku a pešou

rýchlosťou cúval dozadu, pretože už spomínaný bicykel bol pred autom. Následne zaradil jednotku a išiel
pešou rýchlosťou smerom rovno dopredu. On neprestával, išiel vedľa neho pomaly, asi 2,3 kroky, búchal
po okne, kapote, a zrkadle, ktoré aj zdržal, a asi po 2 m sa mu zrkadlo vyšmyklo z ruky, a obžalovaný
pokračoval pešou rýchlosťou dopredu. Celý čas ho sledoval na ľavej strane, furt stál, sledoval ho aj cez
spätné zrkadlo, a takisto aj z boku. Keď sa obžalovaný dostal na križovatku ulíc U. V. a B., naposledy sa

pozrel dozadu, či pán Y. tam je. Počas celej doby stál, nepadol, a keď obžalovaný videl, že je v poriadku,
následne na pravej strane zastal na tejto križovatke, pričom jeho mama prešla z rohu ulice k jeho autu,
nastúpila a išli preč. V žiadnom prípade neotvoril okno na aute, za celú túto dobu. Jedine čo obžalovaný
robil, bolo, že sa snažil zamknúť dvere. Ruku do okna Y. nestrkal, pretože okno nebolo stiahnuté. Tým
pádom sa mu ani ruka do okna auta pricviknúť v žiadnom prípade nemohla, a tým pádom ho nemohol

donútiť pohybu, ktorý on nechcel. Vylúčil aj to, že by Y. spadol, a zadné koleso auta mu malo prejsť cez
nohu. Tento skutok ako je opísaný v obžalobe, sa nestal. K telefónu uviedol, že on u Y. žiadny telefón
nevidel, ani to, že ho mal pri sebe, a ani to, že by z neho telefonoval. Pani V. a pán Y. ho chceli pripraviť
o majetok, čo sa im koniec koncom aj podarilo, ten dom získala V., ona ho až do dnešného dňa užíva.

Poškodený D. Y. na hlavnom pojednávaní uviedol, že stalo sa to 4.11.2002, približne o 12,40 hod. keď
prišiel nakŕmiť psa svojej vnučky na H. pri P. XX. Keď tam prišiel, videl pootvorené garážové dvere. Svoj
bicykel oprel o múr, a priložil si ucho ku garážovým dverám. Počul vo vnútri nejaké kroky. Nevedel, kto sa
nachádza vnútri, preto vybral svoj mobilný telefón a volal dcére, že je pri dome a niekto je vo vnútri. Vtom
vybehol z garáže obžalovaný, napadol ho, a snažil sa mu zobrať telefón. Nakoniec sa mu to podarilo tak,

že si ruku vložil do vačku jeho bundy, ktorú aj roztrhol a telefón mu ukradol. Utekal smerom ku V. ceste.
On sa rozbehol za obžalovaným, a po pár metroch sa pošmykol na šupke od banánu a spadol. Spadol
ľahko na ruky. Vtedy zistil, že ho asi takto nevie dobehnúť, a preto sa vrátil po bicykel, a prenasledoval ho
s ním. Počas toho ako išiel na bicykli, na chodníku, išiel pán P. a ešte ten mu ukazoval, že čo sa deje. On
mu vtedy povedal, že mu ukradol obžalovaný telefón. Následne videl ako obžalovaný zbieha na ulicu U.

V..Onmalprednímnáskokpribližne150alebo200m.NeskôrakoišielprizastávkeMHDbolischody,tak
zišiel z bicykla a po schodoch ho tlačil vedľa seba. Potom keď zišiel dole, nastúpil na bicykel a pokračoval
v prenasledovaní obžalovaného. Potom si všimol, že zhruba v polovici ulice mal obžalovaný odstavené
auto. Tam ho dobehol. Položil si bicykel na chodník vedľa auta. Medzi tým obžalovaný odomkol auto,
nastúpil, zamkol sa a naštartoval auto. On pristúpil k autu a buchol jeden krát rukou na okno vodiča.

Obžalovaný okienko pootvoril. On si od neho pýtal telefón aby mu ho vrátil späť. Obžalovaný ho držal v
pravej ruke. On si strčil ľavú ruku do auta s tým, že predpokladal, že obžalovaný mu telefón vráti keď mu
to sľúbil. Nato obžalovaný privrel okno tak, že si poškodený nevedel ruku vytiahnuť. Obžalovaný zaradil
rýchlosť a začal sa pohybovať vozidlom dopredu s tým, že on stál chrbtom v smere jazdy auta, po pármetroch okno pootvoril a padol ľavou nohou pod zadné koleso auta. Obžalovaný mu nohu prešiel. Potom
na vysoké obrátky vybehol von až na Ulicu pri P.. Poškodeného nechal na ceste ležať ako zdochnutého
psa. Keď obžalovaný vyletel s tým autom, nikde nezastavil. Potom k poškodenému prišli traja študenti,

ktorí boli vtedy na ulici U. V. a povedali mu, že je to hrozné ako ten vodič s autom vyletel. On vtedy stále
ležal na zemi a poprosil ich, či mu niekto nevie požičať mobilný telefón. Jeden študent mu ho požičal,
volal manželke na pevnú linku. Povedal jej čo sa stalo. Medzi tým za pomoci bicykla prišiel k ceste pri
P. a odbočil smerom k domu. Tam ho zbadala dcéra, pribehla ku nemu a on jej porozprával čo sa stalo
a aj jej ukázal stopy kolesa na nohaviciach. Prišla aj jeho manželka, a zobrali ho do nemocnice. Keď

bol v nemocnici, prišli za ním policajti, on vypovedal vtedy v šoku a uviedol im čo si pamätal, bol vo
veľkých bolestiach. Vtedy už nevedel chodiť, potom bol neskôr dva krát na röntgene. Na druhý deň ráno
mu ošetrili celé koleno a zaviazali mu ho. Koleno mal tak opuchnuté, že si nevedel obliecť ľavú stranu
nohavíc. Ešte vtedy keď bol v nemocnici, keď bol vyšetrený na ordinácii, čakali ho tam zase policajti a
dali mu fúkať. Potom bol odvezený na chirurgické oddelenie, kde bol 11 dní hospitalizovaný. Videla ho
tam zdravotná sestra, ktorá v tom čase bola priamou susedkou jeho dcéry na Y. 7, a pýtala sa ho, čo

robí v nemocnici. Povedal jej, čo sa stalo, a ona mu povedala, že to malo na druhý deň ešte svoju dohru,
že dňa 5.11.2002 vyrazil obžalovaný s policajtmi mestskými a jeho matkou vchodové dvere, medzi 3 a
4 hod. ráno, kde v tom čase spala jeho dcéra s deťmi. Tam malo padnúť niečo také, že jeho dcéra ho
vymkla počas toho, kým on bol na služobnej ceste. On už od júla 2001 tam nebýval. Vtedy mu dcéra
povedala, že bola na neho podať trestné oznámenie za to čo sa stalo poškodenému, a obžalovaného

zobrali na políciu.

S vedkyňa C.. L. V. na hlavnom pojednávaní vypovedala zhodne ako v prípravnom konaní, kde uviedla,
že od roku 2000 od mesiaca november bol rodinný dom na Ulici P.. č. XX v M. neobývaný. V tomto dome
sa nenachádzal ani nábytok ani bytové zariadenie. Kľúče od rodinného domu mali všetci, ktorí v ňom

predtým bývali. Dňa 04. 11. 2002 jej zavolal otec na mobilný telefón, mohlo ta byť okolo 12,41 hodiny a
oznámil jej, že na rodinnom dome P. P. lX v M. sú vypáčené dvere a že sa ide pozrieť tam. Keď jej to otec
hovoril, počula krik bývalého manžela, že čo tu robí, jej otec sa slovne bránil, ale ďalej už nepočula, lebo
bol šum a kontakt prestal. Na číslo otcovho telefónu sa viac nedovoľovala. Keď tento rozhovor počula,
prosila svojho kolegu, aby ju zobral k ich rodinnému domu. Prišla tam, garáž bola pootvorená, dvere

boli vypáčené. V dome sa nenachádzal nikto. Kričala na otca, ale nikto v dome nebol. Tón rozhovoru
nasvedčoval tomu, že nejde o priateľské stretnutie a bála sa o otca, preto ho hľadala. Bola pred domom,
prechádzala už pred radovou zástavbou, keď uvidela, ako jej otec prichádza pomaly podopierajúc sa o
bicykel, kríval. Jej otec nevedel riadne chodiť, potom ho kolega zobral do nemocnice na chirurgiu. Jej
otec bol veľmi bledý, kríval na jednu nohu, povedal jej, že prišiel o nohu. Ukázal jej koleno. Nevedel

dať dole nohavice, boli na kolene tesné. Medzitým zavolal jej mamu, ktorá tiež prišla a šla s ním do
nemocnice. Ona volala na políciu a počkala na príchod hliadky. Navyše uviedla, že počas telefonátu s
jej otcom počula ako otec hovoril ,,neber mi telefón a nechaj ma“.

Vo veci bol vypočutý ako svedok X. P., a to v predchádzajúcich štádiách konania. Vzhľadom na to, že na

zdravotný stav svedka pre ktorý svedok nechodil na pojednávania, súd čítal jeho výpoveď z prípravného
konania a z ďalších štádií konania. Tento svedok uviedol, že nevie presne kedy to bolo, bolo to niekedy
v roku 2003 na jar, keď išiel po ulici, ktorej meno nevedel uviesť. Nakoľko išiel k autobusu. V jednej
ulici vedľa neho prebehol pán V., ešte ho aj oslovil slovami: „Vidíte pán P. človek sa nemôže dostať do
vlastného bytu alebo domu“, a s týmto bežal ďalej. Zakrátko na to registroval pána Y., ktorý tiež vedľa

neho prebehol a vo vzdialenosti asi 15 metrov spadol na zem, zdvihol sa a odišiel k bicyklu a pokračoval
ďalej v ceste. Nevie, či bežal vedľa bicykla alebo či sadol na bicykel. Y. potom zašiel za roh a viac ho
nevidel. Konflikt medzi utekajúcimi nevidel a ani nepočul. Obaja mu potom povedali, že ho uvedú ako
svedka.

Vo veci bol vypočutá ako svedok B. V., a to v predchádzajúcich štádiách konania. Vzhľadom na to,
že na zdravotný stav svedkyne pre ktorý svedkyňa nechodila na pojednávania, súd čítal jej výpoveď z
prípravného konania a z ďalších štádií konania. Táto svedkyňa okrem iného uviedla, že náhodne prišla
do KD., stretla sa s obžalovaným, ktorý je jej syn, išli spolu do ulice za domom Pri P. XX v M., pričom ona
zostala pri aute. Obžalovaný uzamkol vozidlo, zobral si kladivo a kľučku a išiel k domu. Ona odišla do

bočnej ulice, kde stála na rohu. Približne o 20 min. prichádzal jej syn rýchlejším krokom a za ním asi 5
metrov uvidela Y. spadnúť z bicykla. Spadol na ľavú stranu. Potom videla ako si najprv kľakol na kolená,
potom sa ťažko zodvihol a znovu nasadol na bicykel a znovu spadol, zdalo sa jej, že mal vypité. Y. jej
syna pri aute, bicykel hodil pred auto. Obžalovaný si sadol do auta ale nestihol si zatvoriť dvere pred Y.,ktorý ho rukami provokoval a búchal do obžalovaného. Obžalovaný mu vytlačil ruky z dverí a zatvoril ich.
Keď sa mu podarilo zatvoriť dvere, naštartoval, a pomaly cúval dozadu, následne dopredu, pričom Y.
išiel vedľa auta, až nakoniec zostal stáť obžalovaný, zastal pri svedkyni, ona nasadla a odišli spolu preč.

S poukazom na ustanovenie § 211 ods. 4 Tr. por. bol prečítaný znalecký posudok MUDr. X. M. č. 20/2003
a zápisnice o jeho výsluchoch, tak isto aj znalecký posudok MUDr. X. M. č. 66/2005 a jeho zápisnice
o výsluchoch.

Znalec MUDr. X. M. vo svojom znaleckom posudku a pri výsluchu uviedol, že poranenia poškodeného
vznikli tým spôsobom, že mu prešlo koleso motorového vozidla cez oblasť kolena. On osobne videl
keď doniesli poškodeného na chirurgickú ambulanciu, pretože jeho ambulancia sa nachádzala hneď
vedľa tej chirurgickej ambulancie a keď poškodeného doniesli, počul, že kričal od bolesti. Preto sa šiel
naňho pozrieť a videl, že má veľmi silne opuchnuté koleno. Podľa jeho názoru, bolo to v dôsledku toho,
že mu bolo prejdené kolesom auta cez toto koleso. Toto isté uvádzal aj MUDr. X., ktorý je primárom.

Bol to obrovský opuch kolena dolnej tretiny stehna na vnútornej strane a boli tam obrovské podkožné
krvné podliatiny a odreniny. Boli zistené ešte odreniny sedacej časti na ľavej strane a odreniny kolena
na pravej strane. Keď vypracovával znalecký posudok, ešte nebola zistená diagnóza lézia mediálneho
menisku. Neskôr sa robila magnetická rezonancia a pri tejto sa zistila táto diagnóza. Došlo k tomu, že z
menisku sa uvoľnila chrupavka, a to pôsobením sily jednak kolmo, ako aj šikmo, a pri tomto sa vytvorili

obrovské hematómy a následne aj odumretie časti kože, čo bolo treba chirurgicky odstrániť. Pokiaľ ide o
odumretú pokožku, to trvá niekedy aj mesiac až dva mesiace, pokiaľ sa tá pokožka obnovuje. Počas tejto
doby je potrebná stála chirurgická liečba tým, že sa odstraňujú odumreté časti kože opakovane. Pokiaľ
ide o krvné hematómy, tieto sa vstrebávajú do mesiaca. Odreniny boli na tom mieste, kde bola koža
odumretá. Všetci jeho kolegovia, vrátane ošetrujúcich lekárov, ktorí liečili poškodeného, nespochybnili

mechanizmus vzniku tohto poranenia počas celého ošetrovania poškodeného v nemocnici.

Znalec MUDr. X. M. vo svojom znaleckom posudku a pri výsluchu uviedol, že aj on sa pridržiava svojho
písomne podaného znaleckého posudku, ktorý v tejto veci vypracoval. Uviedol, že ak by v lekárskej
správe bolo slovo „dekolernent“, znamenalo by to odlúčenie kože a podkožia od svalového obalu alebo

od okostnice podľa toho, ktorá je to oblasť. Odlúčenie by bolo od hlbších štruktúr. Pri takom vážnom
úraze a mechanizme, ako uvádza poškodený, si nevie predstaviť aby k takémuto poškodeniu nedošlo.
Poškodený v roku 2005 absolvoval magnetickú rezonanciu. Táto metóda vyšetrenia by určite bola
preukázala zmeny aj po takom dlhom čase, a to keby bolo auto prešlo zadným kolesom po ľavom kolene
poškodeného. Magnetická rezonancia popísala výpotok tekutiny a léziu. Osobne navštívil MUDr. P. dňa

28.08.2006 a spolu prešli magnetickú rezonanciu poškodeného D. Y.. Nikde na tých skenoch nevideli
žiadne väzivové zmeny v oblasti podkožia a hlbších štruktúrach v oblasti ľavého kolena, ktoré by museli
byť po takom závažnom poranení, akým je prejdenie kolesom auta kolena poškodeného. Magnetická
rezonancia vylúčila takýto mechanizmus.

Na hlavnom pojednávaní sa čítalo stanovisko prof. MUDr. P. X., CsC., v ktorom uviedol, že hlavná
diagnóza, s ktorou bol pacient prijatý do nemocnice znela contusio genus et cruris sin gravis, ako
vedľajšie boli excoriácie. Boli poškodené len extraartikulárne mäkké štruktúry, pacient nemal výpotok v
kolenomkĺbe,požitiealkoholuupacientanebolozistené.Pacientudalakomechanizmusúrazuprejdenie
kolesom škody MB. Po 11 dňovej hospitalizácii s hematómom v štádiu vstrebávania bol prepustený do

ambulantnej starostlivosti s hlavnou a pridruženými diagnózami - excoriácie pravého kolena, v glutálnej
oblasti a ľavostrannou gonartrózou. Pre sekundárne hojenie kože nad kolenom bola o 12 dní vykonaná
nekrektómia s následnými preväzmi. Po zhojení mäkkých štruktúr má pacient chronické ťažkosti, MR
aj artroskopicky verifikované lézie mediaálneho menisku aj chrupavky mediálneho kompartmentu tibie
a femuru - vid' nález z ich kliniky z roku 2005. Popísaný mechanizmus úrazu - kompresia, stlačenie-

je vysoko pravdepodobné, lebo obyčajným pádom by nedošlo k tak závažnému poškodeniu mäkkých
tkanív na vnútornej ploche kolena a predkolenia, ktoré si vyžiadali nekrektómiu. Typický je decolloment
pri prejdení pneumatikou - odlúčenie kože od podkožia a odumretie, povrchových vrstiev pre prerušenie
výživy. U pacienta už v čase úrazu bola prítomná artróza čoho dôkazom sú aj následné zvýraznené
ťažkosti pacienta v následných rokoch riešené artroskopicky. Zároveň bol aj vypočutý v postavení

svedka, kde okrem iného uviedol, že ako odborník nemá v kompetencii zisťovať presný mechanizmus
poranenia. K svojmu vyjadreniu uviedol, že on prejdenie kolesa vozidla kolenom poškodeného iba
pripustil. Podľa jeho názoru zo súdneho lekárstva mu chýbajú odtlačky pneumatiky.Na hlavnom pojednávaní znalec MUDr. P. T. uviedol, že doteraz neboli predložené žiadne nové
skutočnosti, pre ktoré by malo z hľadiska znaleckej organizácie dôjsť k zmene záverov znaleckého
posudku. Plne sa pridržiaval záverov tohto znaleckého posudku, v ktorom uviedol, že podľa lekárskych

záznamov poškodený utrpel dňa 4.11.2002 pri predmetnom úraze nasledovné poranenia, a to
zmliaždenie kolena a predkolenia v pravo ťažšieho stupňa, odreniny v oblasti kolena v ľavo, odreniny
v sedacej časti v pravo, odreniny v oblasti kolena vpravo. Takéto poranenia v žiadnom prípade nemohli
vzniknúť tak, ako uvádzal poškodený, a to prejdením ľavého kolena ľavým zadným kolesom auta,
a to z toho dôvodu, že objektívny nález nezodpovedá charakteru takéhoto poranenia, nevysvetľuje

všetky uvedené poranenia objektívne zistené a následná liečba nemá charakter liečby vyslovene a
výlučne traumatických či posttraumatických zmien. Naopak, je veľmi pravdepodobné, že uvedené
poranenia vznikli následkom pádu tak ako to uvádzajú svedkovia, nakoľko uvedené poranenia sú v
plnej zhode s takýmto mechanizmom vzniku a to‚ charakterom popísaných objektívnych traumatických
zmien, ako aj lokalizáciou jednotlivých poranení. Znalecký posudok znalca MUDr. X. M. je protichodný
k záverom k akým dospeli znalci forensic.sk v tomto znaleckom posudku. Znalec na str. 7 bod 2 bez

akéhokoľvek zdôvodnenia len konštatuje, že: „mechanizmom vzniku zranení bol jednak pád na sedaciu
časť tela poškodeného a jednak kompresia, povrchom vozovky a medzí ťažším telesom,“ pričom ďalej
sám uvádza, že by mohlo napríklad o prejdenie kolesom motorového vozidla. V znaleckom posudku
nevysvetľuje, ako by došlo k poraneniu pravého kolena a ako vznikli odreniny na oboch kolenách, ktoré
by pri prejdení kolena kolesom auta nemali vzniknúť. V znaleckom posudku nevysvetľuje, ako by došlo

k poraneniu pravého kolena a mäkkých štruktúr, ku ktorému by muselo dôjsť, ak by oblasť kolena bola
prejdená kolesom vozidla. Znalec MUDr. X. M. sa nezaoberá ani otázkou, ako vznikli poranenia ľavého
kolena, diagnostikované pri artroskopii, ktoré pri ním prezentovanom spôsobe vzniku poranenia, by
nemohli vzniknúť, a teda ani byť diagnostikované. Z uvedených dôvodov považoval závery znalca MUDr.
X. M. za objektívne nepodložené a nesprávne. Závery znaleckého posudku MUDr. X. M. sú v súlade s

objektívnym nálezom poškodeného a v súlade so závermi znalcov forensic.sk.

Znalec ďalej uviedol ohľadne postavenia, že na F. sú tri univerzitné nemocnice, on je šéfom traumatológii
UniverzitnejnemocnicevMartine,prof.X.jenaKlinikeúrazovejvBratislaveatretiaklinikajevKošiciach.
Tým pádom sú na Slovensku traja na tej istej úrovni. Čo sa týka ich znaleckého posudku vypracovali ho

ako znalecká organizácia, pri vypracovaní ktorého muselo dôjsť ku konsenzu niekoľkých znalcov. Oni v
rámciznaleckéhodokazovaniapreštudovalikompletnúzdravotnúdokumentáciupoškodeného,dokonca
mali aj tú časť zdravotnej dokumentácie, čo bola spochybnená, že ju nemali. Čo sa týka výpovede
prof. X., súhlasil so všetkým čo povedal, avšak je veľký rozdiel medzi znaleckým dokazovaním a
svedeckou výpoveďou. Znalec musí hodnotiť objektívne skutočnosti, a nič nemôže modifikovať čo nie

je tak pri svedkovi, ktorý si môže niektoré časti domyslieť, resp. vydedukovať. Ak je raz diagnostikovaná
zmliaždenina kolena a predkolenia vľavo ťažšieho stupňa a nikde v zdravotnej dokumentácii nie
je uvedený decolloment, mohol vzniknúť na základe tých okolností. Stanovené diagnózy, ktoré sú
objektívne musia súhlasiť vo všetkých častiach. Čo sa týka mechanizmu úrazu, ak niektoré poranenie,
čo i len jedno, nesúhlasí so zraneniami, ktoré by mali vzniknúť pri danom mechanizme zranenia nemohol

úraz vzniknúť tak ako je uvedené. Poškodený tvrdil, že koleso auta mu prešlo po nohe. Obžalovaný
a svedok tvrdili, že k zraneniu došlo pádom z bicykla. Ak by prešlo koleso auta ako by poškodený
utrpel zranenia a to, poškodenie sedacej časti, odreniny v oblasti kolena vpravo. Tento mechanizmus
to nevysvetľuje. Znalec nemôže uvažovať a dokresľovať k objektívnym skutočnostiam zaznamenaným
v spise. Ak to zranenie, ktoré mal poškodený nemohlo vzniknúť tým mechanizmom ako to uvádza, tak

uvažovať o tom, či vznikol decolloment je bezpredmetné. Čo sa týka odrenín v oblasti kolena vpravo a
v sedacej časti vľavo, nemajú žiadny možný spôsob vzniku pri prejdením kolesom auta. Ak by prešlo
koleso nohou poškodeného, pôsobil by tlak aj na vonkajšej strany nohy poškodeného. Čo sa v danom
prípade nestalo. Z ich pohľadu je pravdepodobný mechanizmus vzniku zranení poškodeného pád z
bicykla, kde všetky tieto zranenia sú pravdepodobné. Je to obmedzené ak by povedali, že nemôže

vzniknúť zmliaždenie kolena a predkolenia vľavo ťažkého stupňa a z neho nekróza. Pre nich v zmysle
súdnehoznaleckéhodokazovaniajepravdepodobnejšípádzbicykla.Všetciznalciznaleckejorganizácie
forensic.sk, ktorí spolupracovali na vypracovaní znaleckého posudku sa oboznámili s vyjadrením prof.
MUDr. X.. Podľa ich názoru decollomen tam nebol, pretože nebol objektívne zaznamenaný.

Na hlavnom pojednávaní znalec MUDr. U. L. sa pridržal záverov svojho znaleckého posudku, v
ktorom okrem iného uviedol, že podrobnom preskúmaní došiel k záveru, že príčina predmetného úrazu
poškodeného bola s najväčšou pravdepodobnosťou taká, ako uvádza poškodený, a to prejdením ľavým
zadným kolesom osobného automobilu Škody 120 pri pohýnaní smerom dopredu, keď poškodenýspadol na zem na ľavý bok a ľavú sedaciu časť čím mohlo pritom dôjsť k spomínanej odrenine na ľavej
sedacej časti a následne ako mal poškodený zohnutú ľavú dolnú končatinu v kolene, tak mu prešlo
zadné koleso osobného automobilu cez hornú časť vnútorného ľavého predkolenia, vnútornú stranu

ľavého kolena a pravdepodobne aj cez vnútornú časť ľavého stehna.

U poškodeného bola vykonaná dychová skúška na alkohol dňa 04.11.2002 o 15.17 hodine, výsledok
merania bolo O,OO mg/liter.

Z lekárskej správy o zranení poškodeného vydanej MUDr. U. X. zo dňa 4.11.2002 vyplýva, že
poškodený utrpel pohmoždenie, odreninu ľavého kolena a predkolenia ťažkého stupňa, odreninu
pravého kolena a odreninu v oblasti sedacích svalov vľavo. Pre rozsah poranení bol pacient prijatý na
chirurgické oddelenie. K mechanizmu vzniku úrazu sa ošetrujúci lekár vtedy vyjadril, že tento zodpovedá
pravdepodobne údajom pacienta.

Poškodený predložil aj potvrdenie o mobilnom telefóne zakúpenom v U. s.r.o. Y. F., prevádzka M. za
hodnotu 5.670,- Sk. Na hodnotu mobilného telefónu bol vypracovaný aj znalecký posudok Ing. C. P.,
P.. č. 19/2004, v ktorom bola určená cena mobilného telefónu na sumu 4.420,- Sk. Cena SIM karty
bola zistená z pokladničného bloku na čl. 55 spisu a bola vo výške 549,99 Sk. Všeobecná zdravotná
poisťovňa, a.s. si uplatnila nárok na náhradu škody vo výške 17.836,50 Sk, za zdravotnú starostlivosť

poskytnutú poškodenému súvisiacu so zranením kolena.

V uvedenej veci bola vykonaná aj rekonštrukcia a fotodokumentácia k rekonštrukcii. Pri rekonštrukcii zo
dňa 24.04.2003 má poškodený pravú ruku tak, že naznačoval, že búchal po okne motorového vozidla.
Na fotografii číslo 4 poškodený naznačil ako mal ruku vo vozidle a ako mu ju tam prichytil obžalovaný

oknom a na fotografii číslo 5 naznačuje, ako spadol vedľa motorového vozidla a ako mu cez koleno
prešlo auto.

Obžalovaný naplnil všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu vydierania podľa § 235 ods. 1, ods.
2 písm. b/ Tr. zák.

Súd uznal obžalovaného vinným ohľadne časti skutku spočívajúcej v konaní obžalovaného, ktorým
mal zobrať od poškodeného mobilný telefón značky Siemens, utekal s ním k svojmu autu, následne
sa poškodený domáhal vrátenia telefónu, obžalovaný nútiť poškodeného pohybovať sa spolu s ním v
smere jeho jazdy s vozidlom (so zbraňou) potom, čo mu pricvikol ruku v okne vozidla. Je preukázané,

že obžalovaný vzal poškodenému mobilný telefón, a to s poukazom na výpoveď poškodeného, výpoveď
jeho dcéry Ing. L. V. výpoveď svedka p. P.. Výpoveď poškodeného súd vyhodnotil s poukazom i
na ostatné vykonané dôkazy nezabúdajúc i na samotný motív a pohnútku konania obžalovaného a
poškodeného. Poškodený sa dostavil na adresu P. P. XX v M., čo potvrdil aj samotný obžalovaný,
vznikol medzi nimi konflikt, pričom poškodený volal svojej dcére o čom svedčí záznam od spoločnosti

Eurotel, hovor trval deväť sekúnd a následne bol ukončený. Dom zostal otvorený, poškodený mal
roztrhnutý vačok na vetrovke a obžalovaný utekal preč. Ak by poškodenému nebol obžalovaný zobral
mobilný telefón, ktorý sa doteraz nenašiel, tak súd nevidí dôvod, aby poškodený utekal za obžalovaným
takú dlhú dobu a nechal by dom P. P. XX otvorený. Výpoveď poškodeného v časti tej skutočnosti, že
poškodený si strčil ruku do priestoru vozidla, následne obžalovaný vytiahol okno a privrel ruku, zaradil

rýchlosť a pomaly sa pohol smerom dopredu, čím nútil poškodeného, aby sa pohyboval spolu sním
v smere jazdy nie je nedôveryhodná iba s poukazom na to, že časť výpovede poškodeného ohľadne
spôsobenia ťažkej ujmy na zdraví nebola potvrdená vykonanými dôkazmi, a že poškodený (ako bývalý
svokor obžalovaného) má zlé vzťahy s obžalovaným. Poškodený podľa lekárskych záznamov utrpel
dňa 04.11.2002 zmliaždenie kolena a predkolenia vľavo ťažšieho stupňa, odreniny v oblasti kolena

vľavo, odreniny v sedacej časti vľavo a odreniny v oblasti kolena vpravo. V zmysle záverov posudku
znaleckej organizácie forensic.sk takéto poranenia v žiadnom prípade nemohli vzniknúť tak, ako uvádza
poškodený, a to prejdením ľavého kolena zadným kolesom auta, keďže objektívny nález a ani následná
liečba nezodpovedá charakteru takéhoto poranenia, pričom treba brať do úvahy následky a skutočnosť,
že v prípade prejdenia kolesom po nohe, by došlo k roztrhnutiu kože, alebo k porušeniu mäkkých

tkanív prejdenej končatiny, ku krvnému výronu a opuchu a tiež k zanechaniu kresby dezénu vozidla
na nohe. Naopak je veľmi pravdepodobné, že uvedené poranenia vznikli v dôsledku pádu z bicykla,
ako to uvádzal svedok P. a obžalovaný, pričom poranenia poškodeného sú v zhode s takýmto opisom
mechanizmu vzniku jeho zranení. Pokiaľ ide o znalecký posudok MUDr. X. M., ktorý mal protichodnýzáver k danej otázke, k tomuto sa znalecká organizácia forensic.sk vyjadrila tak, že znalec vo svojom
znaleckom posudku nevysvetľuje, ako by došlo k poraneniu pravého kolena a ako vznikli odreniny na
oboch kolenách, ktoré by prejdením vozidla po ľavom kolene nemohli vzniknúť, nevysvetľuje ani prečo

nedošlo k závažnejšiemu poškodeniu kolena a mäkkých štruktúr, ku ktorému by muselo dôjsť, ak by bola
oblasť kolena prejdená motorovým vozidlom. Preto súd tak isto považuje závery tohto znalca MUDr.
X. M. za objektívne nepodložené a nesprávne. Pokiaľ ide o znalecký posudok MUDr. X. M., tento je
podobne zdokumentovaný s rozobratím nálezu, liečby a možných traumatických zmien pri jednotlivých
druhoch poranení a jeho závery sa zhodujú s závermi znalcov forensic.sk, a tieto súd považuje tak isto

za súladné s objektívnym nálezom poškodeného.

Znalec MUDr. X. M. vo svojom znaleckom posudku a následne i v jeho doplnku, ako aj vo svojej výpovedi
uviedol, že pri vypracovávaní znaleckého posudku mal všetky podklady, pôvodný znalecký posudok,
celý chorobopis, vychádzal z lekárskych správ, z dekurzov i výsledkov RTG snímok a vykonanej
magnetickej rezonancie. Vec konzultoval i s primárkou rehabilitačného oddelenia, na ktorom poškodený

rehabilitoval, pričom uviedol, že mechanizmus vzniku zranení ako ich popisuje poškodený, je krajne
nepravdepodobný, nakoľko chýbala kresba pneumatiky na kolene, poškodenie vnútorných štruktúr,
odlúčenie kože a podkožia od pevných štruktúr, poškodenie kolenného kĺbu, hybnosť kolena nebola
obmedzená, chodil bez pomôcok, čo vyplývalo i zo správy rehabilitačnej primárky. Liečba poškodeného
bola preto skôr z dôvodu degeneratívneho ochorenia kolena, čo nemá súvis so skutkom.

Čo sa týka znaleckého posudku Znaleckej lekárskej organizácie s.r.o. a následného výsluchu znalca
MUDr. U. L., súd vychádzal z tej skutočnosti, že pri vypracovaní uvedeného znaleckého posudku nemala
znalecká organizácia kompletný spisový materiál a pri vypracovaní uvedeného znaleckého posudku
pravdepodobne z ich strany došlo k dokreslovaniu objektívnych skutočností, ktoré neboli zaznamenané

v spise, a to ohľadne zaznamenania dekolomenu.

Ťažká ujma na zdraví nebola poškodenému spôsobená v príčinnej súvislosti s konaním obžalovaného
a časť skutku spočívajúca v konaní obžalovaného opísaná v skutkovej vete slovami "po chvíli okno
stiahol, čím však spôsobil to, že poškodený stratil rovnováhu, spadol na zem a zadným kolesom

vozidla prešiel cez ľavé koleno," nebola v konaní preukázaná. A to ani napriek podanému odbornému
vyjadreniu prof. X. ktorý je odborník vo svojom odbore, nie je znalcom zapísaným v príslušnom
odbore a nie je teda v trestnom konaní kompetentný podať znalecký posudok a posudzovať správnosť
zodpovedaných odborných otázok znaleckou organizáciou alebo iným znalcom a zároveň svedok na
hlavnompojednávaníuviedol,žezraneniepoškodenéhomohlovzniknúťajpádomzbicyklaatonárazom

na konštrukciu bicykla.

Z vykonaného dokazovania súd nemal preukázané, že sa skutok celý stal, znaleckými posudkami znalca
MUDr. X. M. a znaleckej organizácie forensic.sk bolo vyvrátené, že by úraz poškodeného vznikol tak,
ako je to uvedené v obžalobe. Znalci zhodne uviedli, že v lekárskej dokumentácii poškodeného nebolo

uvedené, že by došlo k odlúčeniu mäkkých častí kože na kolene od svalového obalu, eventuálne od
kosti a vzhľadom na to, títo znalci vylučujú mechanizmus spôsobenia poranenia poškodeného prejdením
kolesom motorového vozidla po jeho nohe v oblasti kolena, naopak nevylúčili možnosť vzniku zranenia
poškodeného pádom na zem. Pád na zem opisoval vo svojej výpovedi obžalovaný i svedok p. P. a tak
isto aj svedkyňa B. V.. S poukazom na tieto závery súd obžalovaného v časti neuznal vinným, pretože

nebolo preukázané, že zranenia poškodeného vznikli prejdením kolesom motorového vozidla.

Pri určení druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol na stupeň nebezpečnosti trestného činu pre
spoločnosť, na možnosť nápravy a pomery páchateľa, čas, ktorý uplynul od spáchania skutku ako ja
na poľahčujúce a priťažujúce okolnosti. V danom prípade bol skutok spáchaný dňa 04.11.2002 čo je

viac ako 15 rokov, obžalovaný viedol pred spáchaním a aj po spáchaní skutku riadny život je riadne
zamestnaný a má stály príjem. Pravdepodobne sa u neho jednalo o ojedinelý exces, ktorý bol spôsobený
zložitou rodinnou situáciou (rozvod manželstva, prebiehajúce konania o starostlivosť a styk s v tom čase
maloletými deťmi, konania o vyporiadanie BSM), a preto súd považoval peňažný trest vo výške 200,- eur
spolu aj s náhradným trestom dva mesiace odňatia slobody v prípade úmyselného zmarenia zaplatenia

peňažného trestu vzhľadom na hore uvedené skutočnosti a okolnosti za spravodlivý a dostatočný.

Súd priznal poškodenému D. Y. nárok na náhradu škody v celkovej výške 178,25 eur (5.369,99 Sk), a to
s poukazom na vykonané dokazovanie, keď mal za preukázané, že obžalovaný odcudzil poškodenémumobilnýtelefón,ktoréhohodnotavčasespáchaniaskutkunazákladeznaleckéhoposudkubolavovýške
4.420,- Sk, ktorý v sebe mal sim kartu, ktorej hodnota bola 549,99 Sk a zároveň poškodenému poškodil
vetrovku, na ktorej vznikla škoda vo výške 400,- Sk. Súd uvedené sumy sčítal a previedol na menu

euro kurzom 30,126 Sk za 1,- euro. V ostatnej časti nároku na náhradu škody odkázal poškodeného na
civilný proces s poukazom na tú skutočnosť, že nebolo preukázané, že poškodenie nohavíc, topánok
a vznik nemajetkovej ujmy týkajúcej sa deklarovaného zranenia kolena vzniklo v príčinnej súvislosti s
protiprávnym konaním obžalovaného.

S nárokom na náhradu škody odkázal poškodenú spoločnosť Všeobecnú zdravotnú poisťovňu a.s. na
civilný proces, pretože na základe vykonaného dokazovania nie je podklad na vyslovenie, že zranenia
kolena vzniklo v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním obžalovaného.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 8 (osem) dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Nitre. Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Komárno a rozhoduje o ňom

Krajský súd v Nitre.