Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, January 28, 2019

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 8C/14/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1718201384
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Ocelková

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2019:1718201384.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Ocelkovou v právnej veci žalobcu: LEGAL

HELP INT. a.s., so sídlom Rybné námestie 1, Bratislava, IČO: 51 400 847, zastúpený JUDr. Vladimírom
Sidorom, advokátom, so sídlom Železničná 4/A, Hlohovec, proti žalovanému: K. S., J.. XX.XX.XXXX, G.
N. XXXX/XX, K., o zaplatenie 70,70 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške náhrady bude
rozhodnuté samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 02.07.2018 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia

sumy 70,70 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 70,70 Eur od 13.10.2017
do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že vo vzťahu k žalovanému bola počas
prepravy mestskou hromadnou dopravou v Bratislave dňa 13.9.2017, ktorú prevádzkuje Dopravný
podnikBratislava,akciováspoločnosť,IČO:00492736,sosídlomOlejkárska1,81452Bratislava(ďalej
aj len „ Dopravný podnik Bratislava“), vykonaná kontrola cestovného dokladu (lístku). Keďže žalovaný
cestoval mestskou hromadnou dopravou v Bratislave bez cestovného lístka, bolo vyhotovené Hlásenie
o porušení tarifných a prepravných podmienok vs. XXXXXXX a žalovaný bol zaviazaný na úhradu

základného cestovného vo výške 0,70 EUR a prirážky; dočasne bola prirážka určená vo výške zníženej
sadzby 50 EUR, ktorá by sa uplatnila len v prípade jej platby cestujúcim priamo na mieste kontroly (alebo
do 5 pracovných dní od vykonania kontroly, tak ako to vyplýva z Prepravného poriadku). Okamihom
uzatvorenia zmluvy bol žalovaný povinný dodržiavať prepravné a tarifné podmienky. Žalovaný sa
dopustil porušenia tarifno prepravných podmienok podľa zákona č. 514/2009 Z. z. o doprave
na dráhach v znení neskorších predpisov, podľa zákona č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave v znení
neskorších predpisov a podľa v tom čase platného Prepravného poriadku integrovaného dopravného

systému v Bratislavskom kraji (verzia 3.1 platná od 29.04.2017), ktorý platí pri zabezpečovaní mestskej
hromadnej dopravy osôb v Hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave zo strany Dopravného
podniku Bratislava ako dopravcu (ďalej aj len „Prepravný poriadok"). Na základe ust. § 8 ods. 5 zákona
č. 514/2009 Z. z. o doprave a dráhach v znení neskorších predpisov je teda žalovaný povinný uhradiť
Dopravnému podniku Bratislava základné cestovné spolu s prirážkou k základnému cestovnému.
Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný nevyužil možnosť uhradiť prirážku na mieste kontroly a ani v
dodatočnej lehote 5 pracovných dní odo dňa cestovania bez cestovného lístka, stratil výhodu možnosti

úhrady zníženej sadzby prirážky (50 EUR). Uplynutím uvedenej lehoty (5 pracovných dní) sa na
cestujúceho vzťahuje povinnosť uhradiť základnú sadzbu za cestovanie bez platného cestovného lístka
(prirážka), ktorá je 70 EUR. V zmysle vyššie uvedeného teda vyplýva, že cestovné a prirážka sú splatné
v čase absolvovania prepravy zo strany cestujúceho bez cestovného lístka (t.j. zároveň v deň vykonaniakontroly), pričom cestujúci by mal tieto záväzky uhradiť priamo na mieste; nasledujúcim dňom sa teda
cestujúci dostáva do omeškania s úhradou cestovného a prirážky.

2. O žalobe žalobcu rozhodol súd najskôr platobným rozkazom č.k. 8C/14/2018-20 zo dňa 10.07.2018,
proti ktorému žalovaný podal odpor, v ktorom uviedol, že súhlasne so žalobcom uvádza, že dňa
13.09.2017 skutočne využil prepravné služby Dopravného podniku Bratislava, akciovej spoločnosti, so
sídlom Olejkárska ulica 1, 814 52 Bratislava, IČO: 00 492 736 (ďalej len „DPB"), avšak za tieto mal
tiež skutočný úmysel poskytnúť dotknutému prepravcovi (DPB) ním stanovenú a požadovanú tarifnú

náhradu za poskytnuté prepravné služby označením si vopred zakúpeného cestovného lístka. Po
nastúpenídovozidlamestskejhromadnejdopravyč.:7417,električkylinkyč.4(ďalejlen„VozidloMHD"),
si z dôvodu významného pracovného telefonátu ihneď po nastúpení do Vozidla MHD odložil držanú
batožinu na voľné miesto na sedenie situované v tesnej blízkosti dverí, ktorými vstúpil do Vozidla MHD,
pri ktorom bolo umiestnené zariadenie slúžiace na označenie si cestovného lístka vydaného v papierovej
forme, s úmyslom bezprostredne po jej odložení vykonať označenie držaného cestovného lístka. V

okamihu medzi odložením batožiny a snahou uskutočniť označenie cestovného lístka sa za ním náhle
objavilaosobastvrdením,žesamápreukázaťplatnýmcestovnýmdokladom.Vtomčaseešteneskúmal,
či sa jedná
o revízora DPB, ale mienil dokonať označenie cestovného lístka, ktorý mal pri sebe. Všimol si, že
zariadenie, ktorého použitím si chcel označiť cestovný lístok, bolo v tejto veľmi krátkej, až zanedbateľnej

dobe, už zablokované. Pánovi, ktorý ho vyzýval na preukázanie sa platným cestovným dokladom (ďalej
len „Revízor"), z dôvodu jeho
oznamu, že vykonáva kontrolu cestovných lístkov, ukázal cestovný lístok, ktorý si držal vo svojej ruke,
avšak tento začal tvrdiť, že takýto cestovný lístok nie je platným cestovným dokladom, lebo si ho
neoznačil. On mu odpovedal, že si nepoužitý cestovný lístok chcel bez zbytočného odkladu označiť,

avšakvykonaťtaknemohol,nakoľkozariadenienaoznačovaniecestovnýchlístkovboloužzablokované.
Ďalej dotyčného Revízora mienil utvrdiť v tom, že jeho úmysel označiť si cestovný lístok bol skutočný,
o čom mal možnosť svojím pozorovaním presvedčiť. Nakoľko Revízor nebol ochotný vypočuť si jeho
dôvodné námietky, poprosil ďalšiu osobu, jemu neznámu, nestrannú a žiadnym spôsobom nezaujatú
cestujúcu, aby uviedla, či si všimla priebeh vykonania kontroly. Po ubezpečení, že videla celý priebeh

vykonávania kontroly, sa jej spýtal, či sa jej javí postup Revízora ako správny, resp. či
vnímala to, že som sa v tom krátkom okamihu správal inak, ako s úmyslom riadne si označiť, cestovný
lístok po nastúpení do predmetného Vozidla MHD. Svedkyňa povedala, že sa jej celý postup zdal
byť neprimeraný, pričom sama vnímala, ako mu konkrétny Revízor znemožnil náležite si označiť
cestovný lístok. Jeho tvrdenia podporené súhlasnými tvrdeniami Svedkyne Revízor nereflektoval, iba

stále opakoval, že sa označeným cestovným lístkom nepreukázal, vyžiadal si od neho doklad totožnosti,
ktorý mu bez odporu na vyzvanie predložil a zaznamenával si jeho osobné údaje. Po tom, ako si
Revízor zaznamenal jeho osobné údaje, vystúpil z Vozidla MHD a jeho ktorého mal za „čierneho
pasažiera" z prepravy nevylúčil - umožnil mu pokračovať v preprave. Po jeho vystúpení si držaný
cestovný lístok v odblokovanom zariadení náležite označil. Vozidlo MHD bolo v čase jeho nástupu skoro

prázdne. Domnieva sa, že Revízor zaznamenal príležitosť eventuálneho utŕženia na mieste vymoženej
zmluvnej pokuty, z ktorej mu prináleží podielová odmena, ktorá môže byť významnou časťou jeho
celkovej pracovnej mzdy, a preto si jeho ako cestujúceho odetého v obleku, vyhliadol ako osobu
schopnú uhradiť požadovanú zmluvnú pokutu na mieste výkonu kontroly. Je toho názoru, že celý priebeh
kontroly vykazoval známky úmyslu sankcionovať ho v postavení cestujúceho, pričom reálnu možnosť

označiť si ním držaný cestovný lístok mu Revízor svojím konaním znemožnil. V ten istý deň, t.j. v deň
udelenia pokuty, v ranných hodinách využil služby DPB, pričom cestovný lístok si v inom vozidle MHD
prevádzkovanom DPB náležite označil, rovnako, ako mal v úmysle vykonať po nastúpení do Vozidla
MHD.

3. Žalobca vo vyjadrení k podanému odporu uviedol, že žalobca zotrváva na podanej žalobe, má za
to, že uplatňovaný nárok je v celom rozsahu dôvodný, pričom žalovaný ho aj napriek podanému odporu
nedokáže relevantne spochybniť. Je nepochybné a nesporné, že žalovaný cestoval dňa 13.09.2017
o 11:20 hod. v mestskej hromadnej doprave v Bratislave električkou linky č. 4. Žalovaný považuje
žalobu za nedôvodnú predovšetkým z dôvodu, že mal úmysel si označiť jeho zakúpený cestovný lístok.

Skutočnosť, že cestovný lístok nebol označený vyplýva nielen zo samotného tvrdenia žalovaného,
ale takisto z ním predložených dôkazov - lístok v hodnote 0,70 EUR nie je označený, pričom v tejto
súvislosti si dovoľuje vysloviť pochybnosť, či bol predmetný lístok vôbec zakúpený v deň využitia služieb
dopravnéhopodnikužalovaným,t.j.dňa13.09.2017.Uvedenýlístoktakmoholbyťzakúpenýkýmkoľvek,dokonca ho mohol sám žalovaný kúpiť v ktorýkoľvek iný deň (ad absurdum i pred podaním odporu,
nakoľko sám žalovaný uvádza, že od júla 2017 začal pracovať na území Bratislava, teda lístok si mohol
kedykoľvek kúpiť). V tejto súvislosti si vzájomne odporujú aj tvrdenia a dôkazy žalovaného, keď uvádza,

že po vystúpení z vozidla MHD si v odblokovanom zariadení náležite označil ním držaný cestovný lístok,
pretože prílohu jeho odporu tvoria dva cestovné lístky, pričom na jednom sa uvádza 13.09.2017 s časom
7:30 hod., avšak druhý je neoznačený. Pokiaľ žalovaný priložil ako prílohu podania aj čestné vyhlásenie
svedkyne B. A., táto v ňom uvádza, že revízor mal žalovanému brániť si označiť cestovný lístok v čase
cca 11:20 hod. Z uvedeného tak vyplýva, že žalovaný v odpore uvádza nepravdivé skutočnosti, ak tvrdí,

že si cestovný lístok po vystúpení z vozidla MHD náležite označil, pretože jediný označený lístok, ktorý k
odporu priložil, je lístok zo dňa 13.09.2017 o 7:30 hod., pričom incident s revízorom sa mal udiať až okolo
11:20 hod. Nad priloženým čestným vyhlásením zo strany žalovaného tiež vyslovuje pochybnosť o jeho
hodnovernosti a výpovednej hodnoty, nakoľko toto bolo evidentne vypracované dňa 12.01.2018, pričom
žalovaný cestoval električkou dňa 13.09.2017 (je teda otázne, prečo mu údajná svedkyňa neposkytla
vyhlásenie skôr) a súdne konanie začalo až v mesiaci júl 2018, pričom spôsob vyjadrovania „svedkyne“

je podozrivo podobný s vyjadrovaním sa samotného žalovaného v jeho odpore. Preto dátum 12.01.2018,
kedy bolo údajne vyhotovené čestné vyhlásenie, nemá žiadnu časovú ani inú súvislosti s udalosťou zo
dňa 13.09.2017 ako ani so začiatkom súdneho konania. Pokiaľ sa žalovaný cíti, resp. cítil byť ukrátený
na jeho právach a postup revízora sa mu zdal neprimeraný a v rozpore s dobrými mravmi (šikanózny),
mohol sa so sťažnosťou obrátiť na spoločnosť Dopravného podniku Bratislava, a.s., keďže sám vo

svojom odpore uvádza presnú adresu, pričom na tejto mohol uplatniť aj sťažnosť. Vzhľadom na to, že
tak žalovaný neurobil, zrejme si bol vedomý svojho protiprávneho konania (jazdy bez cestovného lístka).

4. Právny zástupca žalobcu svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil a žiadal, aby súd konal v
jeho neprítomnosti.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, oboznámením listín a to: Hlásenie o porušení
tarifných a prepravných podmienok zo dňa 13.09.2017, prepravný poriadok integrovaného dopravného
systému v Bratislavskom kraji, Zmluvou po postúpení pohľadávok, výzva pokus o zmier zo dňa
28.05.2018, odporom žalovaného, vyjadrením k odporu žalobcu, čestným vyhlásením B. A. a zistil

nasledovný skutkový stav:

6. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že sa v celom rozsahu pridržiava svojich skutkových vyjadrení
a tvrdení uvedených v odpore zo dňa 18.08.2018. Nastúpil do električky v Dúbravke na zastávke
Drobného, po nastúpení išiel k zariadeniu na lístky, odložil si najprv tašku a vyťahoval si lístok z vrecka

v saku, išiel si ho označiť a zrazu vidiel, že na označovači bol krížik, že nie je možné označiť lístok.
Mal v úmysle si označiť cestovný lístok, ale nakoľko tam bol krížik revízor mu ho neumožnil označiť.
To uviedol aj revízorovi, že mal v úmysle označiť si lístok. Danú komunikáciu medzi revízorom videla
nestranná svedkyňa, od ktorej si vypýtal údaje, ktorú prvýkrát videl v električke. Ona dosvedčila, že
mal v úmysel označiť si cestovný lístok. Preukázal súdu, že mal cestovný lístok, ktorý si ráno označil

do Dúbravky a druhý taktiež mal pripravený na označenie. Tvrdenie právneho zástupcu žalobcu
považuje za špekulatívne, ničím nepodložené, kde navrhoval, aby preložili súdu kamerový záznam,
čo neurobili. Na postup revízora nepodal sťažnosť, pretože nebol agresívny, neobmedzoval ho. Jeho
jediným bolo získať finančné prostriedky uložením pokuty. Revízor nemal ochotu sa dohodnúť, vypisoval
hneď hlásenie.

7. Z hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok zo dňa 13.09.2017 súd zistil, že žalovaný
cestoval mestskou hromadnou dopravou v Bratislave, ktorú prevádzkuje Dopravný podnik Bratislava,
a.s. , a to linkou č. 4, o 11:20 hod., číslo vozňa 7417, kedy bol kontrolovaný revízorom Dopravného
podniku Bratislava, a.s. (ďalej DPB), daná skutočnosť nebola sporná medzi stranami.

8. Z čestného vyhlásenia B. A., J.. XX.XX.XXXX vyplýva, že dňa 13.09.2017 bola svedkom skutočnosti
pri ktorej revízor DPB kontrolujúci cestujúcich vo verejnom dopravnom prostriedku električke č. 4 v čase
cca o 11.20 hod. neumožnil (zabránil!) cestujúcemu K. S. náležite si označiť cestovný lístok napriek
tomu, že identifikovaný cestujúci mal podľa jej očitého vnímania v úmysle označiť si klasický papierový

cestovný lístok v prístroji na tom určenom v krátkom okamihu od nastúpenia do špecifikovanej električky
na zástavke Drobného.9. Podľa § 760 Občianskeho zákonníka, zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené
cestovné použije dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia riadne a
včas.

10. Podľa § 772 prvá veta Občianskeho zákonníka, podrobnejšiu úpravu osobnej a nákladnej prepravy
určujú osobitné predpisy, najmä prepravné poriadky a tarify.

11. Podľa § 1 zákona č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach (platnom v čase cestovania žalovaného),

v znení neskorších predpisov, tento zákon upravuje: a) podmienky poskytovania dopravných služieb
na dráhach dráhovými podnikmi, b) práva a povinnosti dopravcov a cestujúcich vo verejnej osobnej
doprave, c) práva a povinnosti dopravcov a odosielateľov a príjemcov vecí v nákladnej doprave, d)
certifikáciu rušňovodičov, e) verejnú správu v doprave na dráhach.

12. Podľa § 2 ods.1 zákona č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach, dopravou na dráhe sa rozumie

železničnádoprava,mestskáelektričkovádopravaatrolejbusovádoprava(ďalejlen"mestskádoprava"),
doprava na špeciálnych dráhach a doprava na lanových dráhach.

13.Podľa§8ods.1zákonač.514/2009Z.z.odopravenadráhach,tarifacestovnéhoobsahujecestovné
za dopravné služby, najmä základné cestovné a prepravné, osobitné cestovné pre vybrané skupiny

cestujúcich a za psov so špeciálnym výcvikom (ďalej len "osobitné cestovné") a úhrady za prepravu
batožiny, živých zvierat, motorových vozidiel, tovaru, iných vecí a zásielok, vrátane príplatkov a zliav,
ako aj podmienky, za akých sa uplatňujú jednotlivé príplatky a zľavy.

14. Podľa § 8 ods.2 zákona č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach, ak z tarify cestovného alebo

z prepravného poriadku nevyplýva inak, cestovné za dopravné služby je splatné pred uskutočnením
prepravy.

15. Podľa § 8 ods. 5 zákona č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach, cestujúci, ktorý sa v dráhovom
vozidle alebo bezprostredne po vystúpení z dráhového vozidla nepreukáže platným prepravným

dokladom osobe oprávnenej kontrolovať prepravné doklady, je povinný na mieste zaplatiť prirážku k
základnému cestovnému (ďalej len "prirážka") a cestovné od nástupnej stanice alebo zastávky do
cieľovej stanice alebo zastávky podľa tarify cestovného, alebo preukázať sa dokladom totožnosti na
zaznamenanie údajov potrebných na vymáhanie prirážky a cestovného. Ak cestujúci neuhradí na mieste
cestovné a prirážku, bude vylúčený z prepravy na najbližšej stanici alebo zastávke. Tým nezaniká

nárok dopravcu na zaplatenie prirážky a cestovného do stanice alebo zastávky, na ktorej bol vylúčený
z prepravy.

16. Podľa § 8 ods.6 zákona č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach, prirážka je v železničnej doprave
najviac stonásobok základného cestovného v prvom tarifnom pásme bez príplatkov a zliav; v mestskej

doprave je to najviac stonásobok základného cestovného.

17. Nastúpením žalovaného do dopravného prostriedku, ktorý prevádzkuje DPB došlo medzi účastníkmi
k vzniku zmluvy o preprave podľa citovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka, na základe ktorej
DPB bol povinný prepraviť žalovaného riadne a včas do miesta určenia a žalovanému vznikla povinnosť

zaplatiť cestovné. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný využil služby DPB dňa 13.09.2017. Podľa
prepravného poriadku DPB sa však cestovný lístok stáva platným až jeho označením v jeho označovači,
pričom cestujúci je povinný tak učiniť ihneď pri nástupe do vozidla. Z vykonaného dokazovania mal súd
za preukázané, že žalovaný si síce cestovný lístok pri vstupe do vozidla v označovači najprv neoznačil,
nakoľko mal najprv v úmysle odložiť si batožinu a následne označiť lístok. Čo vyplýva a potvrdzuje

slová žalovaného aj z poznámky z hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok kde je
uvedené „najprv si odložil a potom si išiel hľadať cestovný lístok“. Za potrebné považoval súd poukázať
na zákonné ust. § 415 Občianskeho zákonníka, ktoré ustanovuje každému všeobecnú prevenčnú
povinnosť, t.j. povinnosť počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, majetku, na prírode,
životnom prostredí. Nakoniec aj podľa čl. A.5.2 Prepravného poriadku, je cestujúci povinný sa vo vozidle

správať tak, aby svojím správaním neohrozoval bezpečnú a plynulú prepravu ostatných cestujúcich,
nespôsoboval škodu ostatným cestujúcim a oprávneným osobám dopravcu. Bolo teda povinnosťou
žalovaného, aby po nástupe do električky bezpečne uložil svoju batožinu, aby tak nedošlo ku škode na
zdraví, resp. veciach spolucestujúcich. Až po uvedenom zabezpečení batožiny mohol žalovaný označiťcestovný lístok. Napriek tomu, že prepravný poriadok ustanovuje povinnosť cestujúceho ihneď pri vstupe
do vozidla označiť si cestovný lístok, je nepochybné, že takto môžu konať len osoby, ktoré nastupujú
do vozidla bez batožiny a majú vytvorený dostatočný časový priestor na to, aby cestovný lístok ihneď

pri nastupovaní do vozidla označili v označovači. Žalovaný mal cestovný lístok pri sebe, nepochybne
ihneď po tom, ako to bolo v jeho možnostiach, hodlal cestovný lístok označiť. V označení lístka
mu však bolo zabránené konaním povereného pracovníka DPB- revízora. Žalovaný súdu preukázal,
že v ten istý deň cestoval v ranných hodinách kde taktiež využil služby DPB, k čomu doložil cestovný
lístok označený s časom 7:30 hod., č. vozňa 130917. Z vyjadrenia žalovaného aj na pojednávaní

mal súd za preukázané, že žalovaný mal úmysel si označiť cestovný lístok, ktorý mal u seba. Žalovaný
svoje tvrdenia preukázal aj čestným vyhlásením B. A., ktorá uviedla, že žalovaný mal v úmysle si označiť
cestovný lístok v prístroji na to určenom v krátkom časovom okamihu od nastúpenia do električky na
zástavke Drobného. V súlade s ustanovením § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv
a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do
práv a právnych záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Výkon práva, ktorého jediným

cieľom je poškodiť iného, je považovaný za výkon práva v rozpore s dobrými mravmi, preto mu nie je
možné poskytnúť ochranu. Súd mal v konaní preukázané, že výkon práva povereným zamestnancom
DPB - revízorom, bol v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko svojím konaním zabránil žalovanému označiť
si cestovný lístok, ktorý si nepochybne zakúpil a pri kontrole revízorom ho mal, pričom vzhľadom na čas,
uplynutý od nástupu žalovaného do vozidla a uloženia si batožiny, označovače lístkov boli zablokované.

Cieľom konania revízora teda nebolo dosiahnuť, aby si žalovaný riadne zakúpený lístok označil a za
zaplatené cestovné využil prepravné služby DPB, čím by došlo k naplneniu obsahu zmluvného vzťahu
medzi účastníkmi z uzatvorenej zmluvy o preprave, ale naopak, len udelenie postihu za cestovanie bez
platného cestovného lístka. Takýto výkon práva žalobcu však nemôže požívať právnu ochranu, a preto
súd na základe vyššie uvedené žalobu zamietol.

18. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., podľa
ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V prejednávanej veci
bol plne úspešný žalovaný a vzniklo mu právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Pezinok, písomne, dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č . 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).