Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, February 28, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/66/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116216083
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8116216083.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.MartinaFiľakovskéhoasudcovJUDr.

Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v spore žalobcu Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo
nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Veronika
Kubriková,PhD.,s.r.o.,sosídlomMartinčekova13,82101Bratislava,IČO:50361368,protižalovanému
Y. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XX/X, XXX XX Q., o zaplatenie 1.921,87 Eur s príslušenstvom, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 12Csp 39/2016-64 zo dňa 14. marca 2017,
takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P r i p ú š ť a, aby do konania na miesto žalobcu Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie

4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890 v s t ú p i l BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská
100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692.

P o t v r d z u j e rozsudok s výnimkou výroku o zastavení konania v časti o zaplatenie sumy 244 Eur.

Žalobca n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanému sa ich náhrada n e p
r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

„I. Konanie v časti o zaplatenie sumy 244 eur z a s t a v u j e .

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 1.921,87 eur spolu s kapitalizovaným úrokom vo
výške 320,30 eur a úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1.921,87 eur od 1.5.2016 do
zaplatenia, všetko v mesačných splátkach vo výške po 97 eur vždy do 20. dňa v tom ktorom mesiaci až
do úplného zaplatenia, pod výstrahou straty výhody splátok v prípade omeškania čo i len jednej splátky

počnúc nasledujúcim mesiacom po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

III. Žalobu v časti o zaplatenie zmluvného úroku vo výške 24,5 % ročne zo sumy 1.921,87 eur
uplatneného od 6.10.2014 do zaplatenia z a m i e t a .

IV. Žalobca m á vo vzťahu k žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 54 % trov
konania.“

2. Rozhodnutie právne posúdil ustanovením § 1 odsek 2 a 8 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov(ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“); § 369 odsek 1, § 506 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný
zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“).

3. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že na základe uzatvorenej zmluvy boli žalovanému,
ktorý je fyzickou osobou nepodnikateľom, dočasne poskytnuté peňažné prostriedky vo forme úveru
žalobcom, ktorý poskytuje úvery v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Uzatvorená zmluva
obsahovala všetky náležitosti podľa ustanovenia § 9 odsek 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch.
Z dôvodu neplnenia zmluvných podmienok žalovaným žalobca listom zo dňa 06.10.2014 oznámil

žalovanému uplatnenie práva podľa ustanovenia § 506 Obchodného zákonníka, tzv. zosplatnenie úveru
a požadoval, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi najneskôr do 10 kalendárnych dní od doručenia
výzvy (výzvu prevzal žalovaný dňa 09.10.2014), t.j. do 19.10.2014. Ku dňu zosplatnenia predstavovala
pohľadávka žalobkyne voči žalovanému 1.921,87 Eur na istine a na úroku 523,52 Eur. Návrh žalobcu v
časti o zaplatenie 1.921,87 Eur vyhodnotil súd prvej inštancie ako dôvodný, nakoľko žalovaný žalobcovi
pohľadávku v uvedenej výške neuhradil a jej výšku nerozporoval. Vyčíslený úrok žalobcom v žalobe

po čiastočnom späťvzatí predstavuje sumu 987,11 Eur. Žalobca si uplatnil aj zmluvné úroky a úroky z
omeškania po vyhlásení predčasnej splatnosti, pričom po odpočítaní úhrad realizovaných žalovaným
výsledná suma uplatnená titulom zmluvných úrokov a úrokov z omeškania po vyhlásení predčasnej
splatnosti úveru predstavovala 748,33 Eur. Súd však dospel k záveru, že návrh časti úrokov od
zosplatnenia úveru do jeho zaplatenia nie je dôvodný, nakoľko zmluvné úroky sú vždy splatné spolu so

záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky, t.j. spolu s istinou. Doba splatnosti úrokov za poskytnutie
peňazísatakzhodujesdobousplatnostiúveru.Celkovásumaúrokovvšakmusíbyťzaplatenánajneskôr
do splatnosti dlžného zostatku úveru. Žalobca ako veriteľ preto nemohol oprávnene požadovať od
žalovaného ako dlžníka zmluvné úroky aj po splatnosti úverovej istiny. Po vyhlásení celého úveru
za splatný dňa 19.10.2014 sa istina úveru ďalej zmluvne neúročí, žalobcovi prislúchajú len úroky z

omeškania.Podľavyjadreniažalobcuapredloženýchsumarizáciizúčtuzostalasumazmluvnýchúrokov
a úrokov z omeškania do vyhlásenia predčasnej splatnosti vo výške 523,57 Eur. Vzhľadom na čiastočné
späťvzatie žaloby vo výške 244 Eur, v ktorej zobral žalobca svoju žalobu v časti späť od uplatneného
úroku z omeškania (vo výške 40,73 Eur) a v časti z uplatneného riadneho úroku, dospel k záveru,
že žalobca má nárok aj na zaplatenie sumy 320,30 Eur titulom zmluvných úrokom z omeškania do

zosplatnenia úveru. Zároveň súd priznal žalobcovi aj nárok na úrok z omeškania vo výške 5,25 % zo
sumy 1.921,87 Eur podľa návrhu žalobcu od 01.05.2016 do zaplatenia.

4. Proti zamietavej časti rozsudku a výroku o trovách konania podal včas odvolanie žalobca. Žiadal, aby
odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie,

alternatívne, aby žalobe vyhovel. Namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. V prípade
zmluvného úroku má žalobca za to, že ide o dohodnuté zmluvné plnenie akcesorickej povahy. Takéto
plnenie je nevyhnutne spojené s istinou úveru. Ide o odplatu za poskytnutie peňažných prostriedkov
na základe úverovej zmluvy. Dlžník je povinný platiť úroky od okamihu reálneho poskytnutia peňazí
do okamihu ich reálneho vrátenia. Na povinnosť platiť úroky tak nemá vplyv ani zosplatnenie úveru. V

tejto súvislosti tiež poukázal na bod 6.4 Obchodných podmienok ako aj na ustanovenia § 517 odsek 2
Občianskeho zákonníka. Uviedol, tiež, že k omeškaniu žalovaného došlo skôr ako 01.05.2016. Poukázal
na princíp zákazu retroaktivity, ktorý sa vzťahuje na ustanovenie § 52 odsek 2 Občianskeho zákonníka.
Na všetky úverové vzťahy, ktoré vznikli pred 01.04.2015 je tak nevyhnutné aplikovať ustanovenia
Obchodného zákonníka.

5. K odvolaniu žalobcu podal vyjadrenie žalovaný. Uviedol, že súhlasí s napadnutým rozsudkom.

6. V priebehu odvolacieho konania pôvodný žalobca Poštová banka, a. s. navrhol pripustiť zmenu strany
sporu tak, aby na miesto pôvodného žalobcu vstúpil do konania BENCONT COLLECTION , a. s.. Na

základe zmluvy o postúpení pohľadávok č. III/2017 zo dňa 13.06.2017 bola pohľadávka uplatňovaná
v konaní postúpená na BENCONT COLLECTION , a. s.. BENCONT COLLECTION , a. s. podaním zo
dňa 12.07.2017 so vstupom do konania na strane žalobcu vyslovil súhlas. Odvolací súd preto v súlade
s ustanovením § 80 C.s.p. pripustil, aby na miesto žalobcu Poštová banka, a. s. vstúpil do konania
BENCONT COLLECTION, a. s..

7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), vzhľadom na včas podané odvolanie,
preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásadvyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario)
a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

8. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu
prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

9. Na potvrdenie správnosti prvoinštančného rozhodnutia a k odvolacím námietkam uvádza nasledovné:

10. Z obsahu spisu vyplýva, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola dňa
12.08.2011 uzatvorená Zmluva o úvere dostupná pôžička č. XXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva o úvere“),
na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 2.000 Eur, pri úrokovej sadzbe 24,50 %
p.a. a RPMN 27,45 %. Vzhľadom na porušenie ustanovení Zmluva o úvere a obchodných podmienok

pristúpil žalobca k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru ku dňu 06.10.2014, a to listom zo dňa
06.10.2014 s tým, že žalovaný bol vyzvaný na úhradu dlžnej istiny vo výške 1.921,87 Eur, úroku vo
výške 523,52 Eur a poplatkov za upomienky vo výške 29,32 Eur, a to všetko v lehote 10 dní od doručenia
tejto výzvy.

11. Podľa ustanovenia § 52 odsek 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy
oúvere,spotrebiteľskouzmluvoujekaždázmluvabezohľadunaprávnuformu,ktorúuzatváradodávateľ
so spotrebiteľom.

Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,

ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej

obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

12. Podľa ustanovenia § 517 odsek 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom,
má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto
podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

Podľa odseku 2, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka
popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku
úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

13. Podľa ustanovenia § 1 odsek 2 Obchodného zákonníka, právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa

spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia
sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa
podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

14. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne zhodnotil, že uzatvorená zmluva o úvere

je zmluvou spotrebiteľskou vychádzajúc z postavenia žalovaného ako dlžníka z úverovej zmluvy a že
je namieste aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka ako aj Zákon o spotrebiteľských
úveroch. Zmluvným dojednaním nie je možné vylúčiť pôsobnosť Zákona o spotrebiteľských úveroch,
ktorý je predpisom obsahujúcim kogentné ustanovenia a vzťahuje sa na všetky zmluvy spĺňajúce
definíciu zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle tohto zákona. Výnimku netvoria ani zmluvy uzavreté

podľa Obchodného zákonníka. Zákon o spotrebiteľských úveroch má vo vzťahu k Obchodnému
zákonníku povahu lex specialis, a preto má prednosť pred aplikáciou ustanovení Obchodného
zákonníka.15. Odvolací súd nijako nepopiera aplikáciu ustanovení Obchodného zákonníka na úverové vzťahy
vzniknuté pred 01.04.2015. Predmetná vec sa však týka záväzkovo - právneho vzťahu založeného
spotrebiteľskou zmluvou, ktorá je regulovaná osobitnou právnou úpravou obsiahnutou v Občianskom

zákonníku(§52anasl.).Ideovzťahmedziobchodníkomaspotrebiteľom,ktorýprijímaúvernaspotrebu.
Ide teda o typický občianskoprávny vzťah a niet dôvodu nechrániť dobromyseľnosť spotrebiteľa -
žalovaného vychádzajúcu z dôvery v objektívne občianske právo.

16. Obchodný zákonník účinný v čase uzatvorenia zmluvy úpravu neprijateľných podmienok

spotrebiteľských zmlúv neobsahoval. Tento právny predpis v širšom rámci súkromnoprávnej úpravy,
ktorej základným všeobecným predpisom je Občiansky zákonník, má postavenie predpisu špeciálneho.
Ustanovenie § 1 odsek 2 Obchodného zákonníka priamo ukladá riešiť otázky Obchodným zákonníkom
neupravené podľa predpisov občianskeho práva. V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie §
853 odsek 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne
upravené ani týmto ani iným zákonom sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy

obsahom aj účelom im najbližšie. Vychádzajúc z uvedeného v dôsledku nedostatku inej právnej úpravy
neprijateľných podmienok pri zmluvách o úvere, ktoré síce boli uzatvorené podľa príslušných ustanovení
Obchodného zákonníka, avšak majú spotrebiteľský charakter v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka, je
potrebné vychádzať z ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka upravujúceho analogický prípad. Inak
by sa minula účinkom do nášho právneho poriadku implementovaná Smernica Rady č. 93/13/EHS o

nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

17. Odvolací súd považuje záver súdu prvej inštancie týkajúci sa nepriznania úroku za obdobie po
zosplatnení za vecne správny. Zákon umožňuje dodávateľovi na určitú dobu (do splatnosti) podľa jeho
predstáv poskytnúť úver a vypýtať si za to dohodnuté úroky. Od začiatku sa prirodzene sledujú úroky na

dohodnutú dobu, ktorej koniec završuje tzv. splatnosť úveru. Zo zákonom stanovených dôvodov (napr.
nesplácanie úveru) má dodávateľ tiež právo splatnosť posunúť. Niet pritom zákonného kogentného
pravidla, podľa ktorého by dlžník mal povinnosť zo zákona platiť bližšie neurčenú dobu úroky popri
úrokoch z omeškania a takým ustanovením nie je ani ustanovenie § 506 Obchodného zákonníka.
Občiansky zákonník pre porovnanie v ustanoveniach o pôžičke rovnako takéto pravidlo neuvádza (§

657, či § 658).

18.Akúverniejesplatenýposplatnosti,zákonpriznávazazadržiavaniefinančnýchprostriedkovsankcie
či už zákonné (úroky z omeškania s kogentne stanoveným limitom) alebo zmluvné (napr. zmluvná
pokuta). Do úvahy prichádzajú prípadne aj iné nároky z porušenia práva vyvolaného dlžníkom (náhrada

škody, vydanie bezdôvodného obohatenia). Dôležité je však, že ich povahou ide nie o plnenia tvoriace
cenu/odplatu za úver, ale o nároky z porušenia práva.

19. Aj z ustálenej súdnej praxe (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Obo 143/98)
vyplýva, že dohodnuté úroky (zmluvné úroky) z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu

(jeho splátok). Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania v zmysle § 369
Obchodného zákonníka. Takýto záver Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je logický, pretože v
opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v
podobeúrokovzúveru,akoajúrokovzomeškania,čobyspôsobovaloznačnúnerovnováhuvovzťahoch
medzi účastníkmi. Nič to však nemení na situácii, že pokiaľ veriteľ (v danom prípade žalobca) pristúpi k

tomu, že považuje celý dlh za splatný (tzv. zosplatnenie úveru), potom nastupuje režim platenia úrokov z
omeškaniaanieužúrokovzúveru.Správnetútosituáciurozanalyzovalsúdprvejinštancievodôvodnení
svojho rozhodnutia a v závislosti od toho upravil sumy, ktoré je možné priznať žalobcovi a správne
uzavrel, že nie je možné priznať úroky z úveru v čase po splatnosti celého úveru, pokiaľ tu nastupuje
režim platenia úrokov z omeškania.

20. Z dôvodov vysvetlených a uvedených vyššie, dohoda, podľa ktorej má spotrebiteľ popri úrokoch z
omeškania prípadne ďalších sankciách platiť po splatnosti pohľadávky aj úroky za poskytnutie úveru do
splatenia úveru spôsobuje značnú nerovnováhu ku škode spotrebiteľa, predstavuje značné zhoršenie
postavenia spotrebiteľa oproti zákonnému pravidlu, ktoré chráni spotrebiteľa v úverových vzťahoch pred

nadmerným navýšením dlhu oproti výške úveru. Je nepravdepodobné, že by spotrebiteľ takúto dohodu
individuálne vyjednal s dodávateľom, ktorý zaobchádza so spotrebiteľom čestne a rovnocenne. (Pozri
C-415/2011 Mohamed Aziz proti Caixa d'Estalvis de Catalunya)21. Čo sa týka otázky úroku z omeškania pri omeškaní s platbou príslušenstva pohľadávky, túto
opakovane riešil Najvyšší súd Českej republiky, napr. v rozhodnutiach sp. zn. 29Odo/689/2006,
sp. zn. 31Cdo/2036/2009 a sp. zn. 35Odo/101/2002. Z uvedených rozhodnutí je možné ustáliť, že

„Dohoda o platení úrokov z omeškania zo zmluvných úrokov je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka
neplatná pre rozpor so zákonom“. Ani Občiansky zákonník ani Obchodný zákonník však neumožňujú
veriteľovi požadovať od dlžníkov príslušenstvo, t.j. úrok z omeškania, pre prípad omeškania s platením
príslušenstva pohľadávky. Tým však nie je dotknuté právo účastníka dohodnúť sa, že dohodnuté úroky
sa stanú súčasťou istiny. Odvolací súd pritom uvádza k možnosti dohody, že dohodnuté úroky sa stanú

súčasťou istiny, že v prípade spotrebiteľských vzťahov je nutné vyhodnotiť platnosť resp. neplatnosť
takejtodohodyvprospechspotrebiteľa,apretoanitakátoprípadnádohodabynemohlabyťvyhodnotená
inak, ako neplatný právny úkon. Preto by žalobcovi ani v tomto prípade nemohli byť priznané úroky z
omeškania z dohodnutých úrokov.

22. K dátumu, od kedy súd prvej inštancie priznal žalobcovi zákonné úroky z omeškania odvolací súd

uvádza, že samotný žalobca si žalobou doručenou súdu prvej inštancie uplatnil nárok na zaplatenie
úrokov z omeškania z nezaplatenej istiny od 01.05.2016 do zaplatenia. Okrem toho žalobca uplatnil
aj kapitalizované úroky z omeškania vo výške 40,73 Eur, avšak v tejto časti vzal žalobu späť. Preto
nemožno prvoinštančnému súdu vyčítať, pokiaľ žalobcovi priznal úroky z omeškania, ktoré samotný
žalobca požadoval. Napriek možnému skoršiemu omeškaniu žalovaného, súd nemohol ísť v zmysle

zásady iudex ne eat petita partium nad rámec žalobcovho návrhu.

23. Správnym výrokom týkajúcich sa veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách konania.
Vzhľadom na žalovanú sumu (3.193,71 Eur) a na priznanú sumu (2.242,17 Eur) pri zohľadnení
čiastočného späťvzatia žaloby z dôvodu úhrad žalovaného (244 Eur) prvoinštančný súd dospel k

správnej výške rozsahu priznaného nároku žalobcu na trovy konania (77% - 23% = 54 %).

24. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie zrozumiteľným spôsobom uviedol
právne dôvody, pre ktoré časti žaloby nevyhovel. Jeho rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné,
zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd prvej inštancie sa pri výklade a aplikácii

zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam.
Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že odvolateľ sa s právnym názorom
všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti
rozhodnutia súdu, teda k porušeniu práva na spravodlivý proces. (Pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR
zo dňa 23.11.2010, sp. zn. 5 Cdo 218/2010, uznesenie Ústavného súdu SR z 08.06.2006, I. ÚS 188/06)

25. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, správne vyhodnotil
jednotlivé dôkazy, ako aj správne právne vec posúdil. Z týchto dôvodov odvolací súd považuje odvolanie
žalobcu za nedôvodné a vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd rozsudok v zmysle
ustanovenia § 387 C.s.p. v jeho napadnutom rozsahu potvrdzuje ako vecne správny.

26. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 odsek 1 C.s.p. v spojení s § 255 odsek
1 C.s.p. tak, že žalovanému, ktorý by mal s poukazom na úspech v odvolacom konaní nárok na náhradu
trov odvolacieho konania, ich náhradu nepriznal, pretože mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).