Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, January 21, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/14/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716207913
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8716207913.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov

JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v spore žalobcu Slovenská kancelária poisťovateľov, so
sídlom Bajkalská 19B, 826 58 Bratislava, IČO: 36 062 235, právne zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
advokátska kancelária so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovaným 1./
I. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/XX, XXX XX M., právne zastúpená JUDr. Borisom Bednárom,
advokátom so sídlom Štefánikova 873/9, 058 01 Poprad, 2./ B. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. XX,
XXX XX U., o zaplatenie 1.412,77 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej v 1./ rade proti rozsudku
Okresného súdu Poprad č.k. 12C 181/2016-126 zo dňa 15. novembra 2017, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobca m á voči žalovanej v 1./ rade n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

„I. Žalovaní v 1. a v 2./rade s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu
1.412,77 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.412,77 eur od 22.2.2015
do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovaným v 1. a v 2./rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým,
že o výške náhrady rozhodne súd I. stupňa samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo
veci samej.“

2. Rozhodnutie právne posúdil ustanovením § 3 odsek 1, § 8 odsek 2, § 9 odsek 4 a 5, § 24 odsek 2
písm. b/, a odsek 7 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu

spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon
o povinnom zmluvnom poistení“); § 420 odsek 1, § 427 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník
(ďalej len „Občiansky zákonník“).

3. Vychádzal zo zistenia, že osobným motorovým vozidlom žalovanej v 1./ rade bola spôsobená škoda,
a to v čase, kedy toto osobné motorové vozidlo nebolo povinne zmluvne poistené. Žalobca preukázal,
že v súvislosti s poistnou udalosťou zo dňa 19.04.2014 zavinenou žalovaným v 2./rade motorovým

vozidlom, vlastníkom ktorého bola žalovaná v 1./ rade, uhradil prostredníctvom delegovanej poisťovne
poškodeným celkovú čiastku 1.412,77 Eur. Vznik poistnej udalosti ani výška poskytnutého plnenia na
úhradu škody poškodeným z poistnej udalosti medzi stranami nebola spochybnená. Má preto právo
proti tomu, kto zodpovedá za škodu, na náhradu toho, čo za neho plnil. Obrana žalovanej v 1./rade spočívajúca v tvrdení, že v čase poistnej udalosti bolo motorové vozidlo poistené v poisťovni
I. a.s., čím by bola vylúčená aktívna legitimácia žalobcu, nebola preukázaná, nakoľko motorové
vozidlo žalovanej v 1./rade bolo poistené z titulu povinného zmluvného poistenia v danej poisťovni od

11.05.2012 00:00 hod do 11.03.2014. Lehotné poistné za obdobie od 11.02.2014 do 11.05.2014 mala
žalovaná v 1./ rade uhradiť v splátke vo výške 31,50 Eur v určenej lehote splatnosti dňa 11.02.2014.
Poistné bolo uhradené až po uplynutí jedného mesiaca od splatnosti poistného určeného v zmluve,
t.j. dňa 24.03.2014, čo malo za následok zánik poistenia uplynutím jedného mesiaca od splatnosti
poistenia. Pre zánik poistenia nie je možné aplikovať všeobecné ustanovenia o zániku poistenia podľa

ustanovenia § 800 a § 801 Občianskeho zákonníka a preto nebolo povinnosťou poisťovne žalovanú
v 1./ rade vyzvať na úhradu nedoplatku poistného s tým, že až po neúspešnosti výzvy na zaplatenie
by došlo k zániku poistenia v zákonom stanovenej lehote. Zodpovednosť za škodu žalovanej v 1./
rade ako prevádzkovateľa nepoisteného motorového vozidla, ktorým bola spôsobená škoda vyplýva z
ustanovenia § 427 Občianskeho zákonníka a zodpovednosť žalovaného v 2./ rade ako osoby, ktorá
porušením právnej povinnosti škodu spôsobila, z ustanovenia § 420 odsek 1 Občianskeho zákonníka.

Za škodu zodpovedajú spoločne a nerozdielne s tým, že k ich vyporiadaniu môže dôjsť podľa účasti na
spôsobení vzniknutej škody.

4.Protirozsudkupodalavčasodvolaniežalovanáv1./rade.Navrhla,abyodvolacísúdzmenilnapadnutý
rozsudok tak, že žalobu zamietne, alternatívne aby rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie

na ďalšie konanie. Namieta neopodstatnenosť žaloby z dôvodu, že podľa ustanovenia § 801 odsek 2
Občianskeho zákonníka je pre zánik poistenia potrebná predchádzajúca výzva na zaplatenie poistného,
pričom súd prvej inštancie odročil pojednávanie za účelom, aby žalobca predložil dôkaz, že žalovanému
zaslal výzvu, no žalobca dôkaz nepredložil. Uviedla, že derogačné pravidlo „lex specialis derogat legi
generali“ sa uplatní, len pokiaľ sú tu dva právne predpisy rovnakej právnej sily. Občiansky zákonník

je predpisom vyššej právnej sily voči Zákonu o povinnom zmluvnom poistení a preto mal súd prvej
inštancie aplikovať ustanovenia § 801 odsek 2 Občianskeho zákonníka a žalobu zamietnuť. V prípade,
ak sa odvolací súd nestotožní s uvedeným právnym názorom navrhla, aby sa obrátili na Ústavný
súd Slovenskej republiky z dôvodu nesúladu ustanovení § 9 odsek 4 Zákona o povinnom zmluvnom
poistení a § 801 odsek 2 Občianskeho zákonníka s Ústavou Slovenskej republiky. Súd prvej inštancie

neodôvodnil, prečo nie je možné aplikovať všeobecné ustanovenia o zániku poistenia podľa ustanovenia
§ 800 a § 801 Občianskeho zákonníka. Písomné odôvodnenie v tejto časti je v rozpore s ústnym
odôvodnením, je nejednoznačné a nedostačujúce a nepreskúmateľné.

5. K odvolaniu žalovanej podal vyjadrenie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd podané odvolanie

odmietol, resp. aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. Zastáva názor,
že pokiaľ žalovaná v 1./ rade poukazuje v súvislosti so zánikom poistnej zmluvy na ustanovenie §
801 Občianskeho zákonníka, potom je zrejmé, že aplikuje na vec nesprávny právny predpis. Príslušné
ustanovenia Občianskeho zákonníka sú totiž na prípady poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla aplikovateľné iba vtedy, ak osobitný zákon (lex specialis) neurčuje

inak. V posudzovanom prípade je takýmto zákonom Zákon o povinnom zmluvnom poistení. Všeobecná
právna úprava uvedená v príslušných ustanoveniach Občianskeho zákonníka sa preto môže použiť na
otázky povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla iba v prípade takých otázok, ktoré priamo neupravuje Zákon o povinnom zmluvnom poistení.
Keďže Zákon o povinnom zmluvnom poistení upravuje spôsob zániku poistenia pre nezaplatenie

poistného a rovnako tak aj presný okamih zániku poistného vzťahu, potom Zákon o povinnom zmluvnom
poistení presne, zrozumiteľne a úplne formuluje spôsob a okamih zániku takéhoto právneho vzťahu,
čím zároveň zamedzuje tomu, aby boli na prípad zániku poistného vzťahu aplikovateľné príslušné
ustanovenia Občianskeho zákonníka. Poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, sp. zn. 7 MCdo 8/2013 zo dňa 09.07.2014.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), vzhľadom na včas podané odvolanie,
preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich
z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k

záveru, že odvolanie nie je opodstatnené.

7.Vovecisavdostatočnomrozsahuzistilskutkovýstavazozistenýchskutočnostíbolvyvodenýsprávny
právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniachnič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej
inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

8. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ako aj k odvolacím dôvodom odvolací
súd uvádza nasledovné:

9. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 19.04.2014 spôsobil žalovaný v 2./ rade ako vodič motorového vozidla
zn. B. EČV: M. dopravnú nehodu, v dôsledku ktorej došlo ku škode na osobnom motorovom vozidle

zn. O. s EČV: M., držiteľom ktorého bol p. Jozef Halaj a ku škode na majetku, ktorého vlastníkom bolo
mesto N..

10. Podľa ustanovenia § 3 odsek 1 Zákona o povinnom zmluvnom poistení, povinnosť uzavrieť
poistnú zmluvu má pri tuzemskom motorovom vozidle ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla
zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto je v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa

držba motorového vozidla previedla, v ostatných prípadoch ten, kto je vlastníkom motorového vozidla
alebo jeho prevádzkovateľom. Ak na motorové vozidlo je uzatvorená nájomná zmluva s právom kúpy
prenajatej veci, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má nájomca.

11. Podľa ustanovenia § 9 odsek 4 Zákona o povinnom zmluvnom poistení, poistenie zodpovednosti

zanikne tiež, ak poistné nebolo zaplatené do jedného mesiaca od dátumu jeho splatnosti, ak pre takýto
prípad nebola v poistnej zmluve dohodnutá dlhšia lehota pre zánik poistenia zodpovednosti, maximálne
však na dobu troch mesiacov. Poistenie zodpovednosti zanikne uplynutím tejto lehoty.

12. Podľa ustanovenia § 24 odsek 2 Zákona o povinnom zmluvnom poistení, Kancelária poskytuje z

poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu
b) spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti.

Podľa odseku 7, Kancelária má právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa odseku 2 písm. a), b),
f) a g), na náhradu toho, čo za neho plnila. Kancelária má právo proti poisťovateľovi na náhradu toho,

čo plnila za poisteného podľa odseku 2 písm. c) a podľa § 24a ods. 1 písm. a). Kancelária je povinná
požadovať od príslušnej kancelárie poisťovateľov náhradu toho, čo plnila poškodenému podľa odseku
2 písm. e).

13. Podľa ustanovenia § 420 odsek 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú

spôsobil porušením právnej povinnosti.

14. Podľa ustanovenia § 427 odsek 1 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby vykonávajúce
dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

Podľa odseku 2, rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako
aj prevádzateľ lietadla.

15. Konflikt (tiež kolízia) právnych noriem nastáva vtedy, ak na rovnakú vec dopadá niekoľko navzájom
si protirečiacich (resp. navzájom odlišných) právnych noriem, i keď z formálneho hľadiska by k tomu

nemalo dochádzať, pretože je žiaduce, aby právny poriadok ako systém bol vnútorne konzistentný
(súladný). Pri riešení tohto konfliktu možno uplatniť hierarchické kritéria (princípy), ktoré stanovia prioritu
právnych noriem. Právna teória a súdno-aplikačná prax rešpektuje právny princíp, ktorý je vyjadrený
pravidlom „Lex specialis derogat generali“ (zvláštny zákon ruší zákon všeobecný) a to za predpokladu,
že ide o predpisy rovnakej právnej sily. Zvláštna úprava, t. j. užšia právna norma má prednosť pred

úpravou všeobecnou, t. j. normou širšou, ktorá sa uplatní len tam, kde zvláštny predpis vec neupravuje.
Tento kontravalentný vzťah špeciality a subsidiarity existuje medzi rôznymi právnymi predpismi (napr.
vzťah obchodného zákonníka ako osobitného predpisu „lex specialis“ a občianskeho zákonníka ako
všeobecného predpisu „lex generalis“). (Pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
7 MCdo 8/2013 zo dňa 09.07.2014)

16. Poistenie patrí medzi záväzkové vzťahy. Pre účastníkov poistných vzťahov, rovnako ako pre
účastníkov iných súkromnoprávnych vzťahov platí, že si môžu vzájomné práva a povinnosti upraviťdohodou (zmluvou) odchylne od zákona, ak to zákon výslovne nezakazuje a ak z povahy zákona
nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť (ustanovenie § 2 odsek 2 Občianskeho zákonníka).

17. Zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla, sa vzťahuje (len) na povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „poistenie zodpovednosti“) a zriadenie
Slovenskejkanceláriepoisťovateľov(ďalejlen„Kancelária“).Aktentozákonneustanovujeinak,vzťahujú
sa na poistenie zodpovednosti osobitné predpisy a to napr. zákon č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve alebo

Občiansky zákonník (§ 1 odsek 1 a 2 citovaného zákona). V ustanovení § 1 odsek 2 Zákona o povinnom
zmluvnom poistení je vyjadrená pozícia poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla ako špeciálneho predpisu vo vzťahu k všeobecnej úprave poistného obsiahnutej
v zákone o poisťovníctve a Občianskom zákonníku. Táto všeobecná právna úprava pôsobí podporne
(subsidiárne), iba vtedy, „ak tento zákon neustanovuje inak“, t. j. ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa
Zákona o povinnom zmluvnom poistení.

18. Zákon o povinnom zmluvnom poistení upravuje okrem iného aj spôsob zániku poistenia pre
nezaplatenie poistného a zároveň určuje aj presný okamih zániku poistného vzťahu. Takto koncipovaná
právna norma vo svojej hypotéze presne, zrozumiteľne a úplne formuluje spôsob i okamih zániku
právneho vzťahu. V tejto súvislosti nie je zrejmý priestor pre subsidiárne použitie všeobecnej právnej

úpravy.

19. Z vyššie uvedených dôvodov považuje odvolací súd návrh žalovanej v 1./ na predloženie veci
Ústavnému súdu za nedôvodný.

20. Za nedôvodnú považuje odvolací súd námietku žalovanej v 1./ rade týkajúcu sa inej právnej sily
Občianskeho zákonníka a Zákona o povinnom zmluvnom poistení. V prípade Občianskeho zákonníka,
t.j. zákona č. 40/1964 Zb. ako aj zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla sa v oboch prípadoch jedná o ZÁKON, t.j. právny
predpis rovnakej právnej sily.

21. Predpokladmi zániku poistenia pre neplatenie poistného podľa Zákona o povinnom zmluvnom
poistení sú splatnosť poistného a nezaplatenie poistného ani v dobe jedného mesiaca po splatnosti
poistného (okrem prípadu, ak v zmluve bola dohodnutá dlhšia lehota pre zánik poistenia). Poistenie
zaniká naplnením uvedených predpokladov a teda k zániku poistenia sa nevyžaduje žiadna ďalšia

právna skutočnosť.

22. Z obsahu spisu vyplýva, že k osobnému motorovému vozidlu zn. B. EČV: M bola u poisťovateľa -
spoločnosti I. poisťovňa, a.s. uzatvorená Poistná zmluva č. XXXXXXXXXX. Poistná zmluva bola platná
v období od 11.05.2012 do 11.03.2014. Dňa 11.03.2014 poistenie v zmysle ustanovenia § 9 odsek

4 Zákona o povinnom zmluvnom poistení zaniklo nezaplatením poistného v zákonnej jednomesačnej
lehote.Trebapretoprisvedčiťprvoinštančnémusúduvtomsmere,ževčasepoistnejudalosti-dopravnej
nehody, t.j. dňa 19.04.2014 nebolo uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti a teda, že
poistná udalosť nebola krytá poistným plnením.

23. Na vyššie uvedených záveroch nič nemení ani skutočnosť, že predmetný právny vzťah založený
poistnou zmluvou, je vzťahom spotrebiteľským. Výkladové pravidlo uvedené v ustanovení § 54 odsek
2 Občianskeho zákonníka je totiž potrebné použiť iba v prípade odôvodnenej pochybnosti o obsahu
spotrebiteľskej zmluvy, o ktorý prípad sa v danej veci nejedná. Vzhľadom na uvedené, žalobkyňa
bola v súlade s ustanovením § 24 odsek 2 písm. b/ Zákona o povinnom zmluvnom poistení povinná

poškodeným poskytnúť plnenie z ňou spravovaného poistného garančného fondu za žalovaných a po
splnení tejto povinnosti jej vzniklo voči žalovaným podľa ustanovenia § 24 odsek 7 Zákona o povinnom
zmluvnom poistení právo na náhradu toho, čo za nich plnila. (Pozri tiež uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 6 MCdo 48/2012 zo dňa 29.05.2014)

24. V zmysle ustanovenia § 20 odsek 1 Zákona o povinnom zmluvnom poistení bola zriadená Kancelária
ako právnická osoba, ktorá okrem iného, poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za
škodu. Účelom vytvorenia poistného garančného fondu je, aby aj v tých prípadoch, ktoré sú taxatívne
vymenované v ustanovení § 24 odsek 2 Zákona o povinnom zmluvnom poistení, bolo poškodenémuzabezpečené poskytnutie plnenia za škodu, na ktorú má poškodený právo za rovnakých podmienok, za
akých by mohol uplatniť nárok na náhradu škody proti poisťovateľovi. Jedným z nich je aj prípad, keď
motorové vozidlo, ktorým bola spôsobená škoda, nie je v čase škodovej udalosti poistené. Zo znenia

ustanovenia § 24 odsek 2 písm. b/ Zákona o povinnom zmluvnom poistení vyplýva, že Kancelária tu
poskytuje plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla namiesto osoby, ktorá za túto
škodu zodpovedá. Osobou bez poistenia zodpovednosti je preto treba rozumieť toho, kto zodpovedá
za škodu spôsobenú prevádzkou takého vozidla, u ktorého nebola uzavretá poistná zmluva v zmysle
ustanovenia § 3 Zákona o povinnom zmluvnom poistení.

25. V ustanovení § 24 odsek 7 Zákona o povinnom zmluvnom poistení je upravené právo kancelárie
na náhradu vyplatených plnení z poistného garančného fondu za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla. Kancelária má v prípade poskytnutia poistného plnenia za škodu v zmysle
ustanovenia § 24 odsek 2 písm. b/ Zákona o povinnom zmluvnom poistení právo postihu proti tomu, u
koho je daná zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v zmysle príslušných

ustanovení Občianskeho zákonníka o zodpovednosti za škodu. Kancelária má právo postihu proti
každému, kto za škodu zodpovedá a za koho plnila. Kancelária má teda právo postihu aj proti držiteľovi
vozidla a aj proti osobe, ktorá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zodpovedá na
základe zavinenia, t.j. aj proti vodičovi (pri prevádzke tuzemského motorového vozidla je vodič povinný
mať pri sebe potvrdenie o poistení zodpovednosti a teda presvedčiť sa, či je vozidlo poistené).

26. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie zrozumiteľným spôsobom uviedol
právne dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel. Jeho rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné, zjavne
neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd prvej inštancie sa pri výklade a aplikácii
zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam.

Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že odvolateľ sa s právnym názorom
všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti
rozhodnutia súdu, teda k porušeniu práva na spravodlivý proces. (Pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR
zo dňa 23.11.2010, sp. zn. 5 Cdo 218/2010, uznesenie Ústavného súdu SR z 08.06.2006, I. ÚS 188/06)

27. Judikatúra súdov, vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva, nevyžaduje, aby na každý argument
strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. (Pozri rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29.
mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04)

28. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, správne vyhodnotil
jednotlivé dôkazy, ako aj správne právne vec posúdil. Z týchto dôvodov odvolací súd považuje odvolanie
žalovanej v 1./ rade za nedôvodné a vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd rozsudok v
zmysle ustanovenia § 387 C.s.p. potvrdzuje ako vecne správny.

29. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 odsek 1 C.s.p. v spojení s § 255 odsek
1 C.s.p..

30. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).