Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, February 26, 2019

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 27Ek/893/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118286408
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vladimír Hudzík
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2019:6118286408.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom
Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO 35 724 803, právne zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
advokátskou kanceláriou, Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO 36 613 843 proti povinnému I. A.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXXX/XX, XXX XX N., o vymoženie X.XXX,XX eur s prísl., o návrhu
oprávneného na vykonanie exekúcie, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská

Bystrica sp. zn. 27Ek/893/2018 zo dňa 24.10.2018 takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 27Ek/893/2018 zo dňa
24.10.2018 z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. V právnej veci účastníkov tunajší súd uznesením sp. zn. 27Ek/893/2018 zo dňa 24.10.2018, ktoré
vydal vyšší súdny úradník, návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zamietol.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že súd v rámci preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie
skúmal, či exekučný titul rozhodcovský rozsudok spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu z hľadiska
jeho formy a obsahu v nadväznosti na § 53 ods. 3 písm. f) bod 4 Exekučného poriadku. Preto
súd dožiadal Stály rozhodcovský súd zriadený pri Asociácii pre Arbitráž o predloženie kompletného
rozhodcovského spisu, ktorý bol súdu doručený dňa 17.08.2018.

3. Vyšší súdny úradník ďalej uviedol, že po preskúmaní predloženého rozhodcovského spisu zistil,
že rozhodcovský rozsudok bol vyhotovený v PDF formáte, v rámci ktorého JUDr. Tomáš Kušnír
vykonal zaručenú konverziu pôvodného elektronického dokumentu, ktorý podpísal svojim zaručeným
elektronickým podpisom aj napriek tomu, že predmetný rozhodcovský rozsudok po nahliadnutí
do rozhodcovského spisu bol vo forme pôvodného elektronického dokumentu autorizovaného

rozhodcom Mgr. Petrom Senovským. Zároveň doložka právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu
rozhodcovského rozsudku bola vyhotovená taktiež vo forme elektronického dokumentu autorizovaného
osobou Mgr. Štefanom Bánovským.

4. Následne vyšší súdny úradník konštatoval, že v zmysle § 40 ods. 1 Spotrebiteľského rozhodcovského
zákona sa rozhodcovský rozsudok vyhotovuje v listinnej podobe, pričom podľa dôvodovej správy k

zákonu č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní rozhodcovský rozsudok musí mať vždy listinnú
podobu a elektronická podoba rozhodcovských rozsudkov nebude prípustná, aj keby spĺňala všeobecné
požiadavky na písomnú formu právneho úkonu. Napriek tomu, že spomenutá dôvodová správa sa
viaže k zákonu č. 244/2002 Z. z. súd bol toho názoru, že analogicky vystihuje zámer zákonodarcu aj
v prípade výkladu ust. § 40 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní
(ďalej len zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní). Vzhľadom na skutočnosť, že predmetný

rozhodcovský rozsudok bol vydaný v rozhodcovskom konaní ako pôvodný elektronický dokument
autorizovaný rozhodcom, je možné bez ďalších pochybností vyvodiť, že uvedený rozhodcovskýrozsudok bol vyhotovený v elektronickej podobe a nie v listinnej tak ako to vyžaduje ust. § 40 ods. 1
zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Na základe uvedeného vyšší súdny úradník dospel k
záveru, že predložený rozhodcovský rozsudok nespĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu (zákon o

spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní) z hľadiska jeho formy a obsahu. Zároveň dodal, že pokiaľ bol
dodatočne vytvorený rozhodcovský rozsudok v listinnej forme spolu s osvedčovacou doložkou, takýto
exekučný titul je v rozpore so zákonom, nakoľko forma rozhodcovských rozsudkov je striktne stanovená
v zákone o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a nemožno sa od nej žiadnym spôsobom odchýliť.

5. Napokon vyšší súdny úradník konštatoval, že vzhľadom na uvedené sa rozhodcovský rozsudok
musí vždy vyhotovovať v listinnej forme, pričom k návrhu na vykonanie exekúcie sa môže pripojiť ako
elektronický dokument, ktorý vznikol zaručenou konverziou pôvodného dokumentu v listinnej forme. V
prípade ak je k návrhu na vykonanie exekúcie pripojený exekučný titul rozhodcovský rozsudok, ktorý
bol ako pôvodný elektronický dokument autorizovaný rozhodcom a napriek tomu ho právny zástupca
oprávneného prekonvertuje do PDF formátu a vykoná zaručenú konverziu, vznikne rozpor s § 40 ods.

1 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Toto zákonné ustanovenie pripúšťa len listinnú
formu vyhotovenia rozhodcovského rozsudku, čím je naplnený dôvod zamietnutia návrhu oprávneného
na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. f) bod 4 Exekučného poriadku z dôvodu nesplnenia
náležitosti rozhodcovského rozhodnutia podľa osobitného predpisu. Na dôvažok považoval súd za
potrebné uviesť, že napriek skutočnosti, že chyby a vady, ktoré zistil pri vedení rozhodcovského konania,

nie je možné objektívne a spravodlivo pričítať oprávnenému, oprávnený s podaním návrhu na vykonanie
exekúcie berie na seba aj procesné riziko spočívajúce v možnosti neúspechu jeho podania.

6. Na základe uvedeného vyšší súdny úradník dospel k záveru, že rozhodcovský rozsudok predložený
v tomto exekučnom konaní nespĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu (zákon o spotrebiteľskom

rozhodcovskom konaní), preto návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zamietol v celom rozsahu
podľa § 53 ods. 3 písm. f) bod 4 Exekučného poriadku.

7. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej
lehote sťažnosť z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, ktoré nasledovne odôvodnil.

Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 31.05.2018 domáhal od povinného vymoženia
sumy vo výške 1.416,48 eur s prísl. na základe exekučného titulu, a to rozhodcovského rozsudku
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž zo dňa 07.08.2017 sp. zn. SRSAspA
01538/17 (ďalej aj „rozhodcovský rozsudok“), ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 18.12.2017 a
vykonateľnosťdňa22.12.2017.Vzmysleust.§40ods.1zákona„Rozhodcovskýrozsudoksavyhotovuje

v listinnej podobe.“ Právnemu zástupcovi oprávneného bol prostredníctvom Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom Rusovská cesta 15, 851 01 Bratislava, IČO 45 744
971 (ďalej aj „rozhodcovský súd“) doručený sporný rozhodcovský rozsudok dňa 31.08.2017, ktorého
prevzatie potvrdil svojim podpisom na preberacom protokole označenom ako „Potvrdenie o doručení
rozhodnutí Stáleho rozhodcovského súdu“. Rozhodcovský rozsudok je v uvedenom preberacom

protokole evidovaný pod poradovým číslom 109.

8. Oprávnený spolu s návrhom na vykonanie exekúcie predložil exekučnému súdu rozhodcovský
rozsudok opatrený doložkou zaručenej konverzie z listinnej do elektronickej podoby, pričom
zaručená konverzia bola vykonaná z listinnej podoby dokumentu, ktorý bol oprávnenému doručený

prostredníctvompreberaciehoprotokoluzodňa31.08.2017,takakotopredpokladáust.§38ods.2písm.
c) zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente). V danom prípade oprávnený nemá a ani
nemôže mať z objektívnych dôvodov vedomosť o tom, v akej podobe vedie rozhodcovský súd spisovú
dokumentácie, teda konkrétny rozhodcovský spis, avšak táto skutočnosť nemôže byť v žiadnom prípade

na ťarchu oprávneného vo forme zamietnutia návrhu na vykonanie exekúcie, nakoľko oprávnenému bol
tento rozhodcovský rozsudok doručený v listinnej podobe v súlade s ust. § 40 ods. 1 ZSRK, pričom tento
bol následne zaslaný exekučnému súdu opatrený doložkou zaručenej konverzie.

9. Na záver sťažnosti oprávnený poukázal na príslušné ustanovenie CSP, z ktorých uzavrel, že podanie

sťažnosti má odkladný (suspenzívny) účinok - odkladá sa právoplatnosť uznesenia o zamietnutí návrhu
na vykonanie exekúcie a tiež devolutívny účinok, to znamená, že oprávnenie rozhodnúť o sťažnosti
prechádza na sudcu prvo-inštančného súdu. Pre rozhodnutie súdu prvej inštancie v zmysle ust. § 248
CSP je v zmysle prvej vety ust. § 217 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 234 ods. 2 CSP rozhodujúci stav včase jeho vyhlásenia. Ak oprávnený doplní návrh na vykonanie exekúcie o potrebné listiny, uznesenie
o zamietnutí návrhu na vykonanie exekúcie nemožno potvrdiť, a to ani v prípade, ak v čase jeho
vydania bolo správne. Nemožno totiž neprihliadnuť na to, že v dôsledku podania sťažnosti oprávneným

a suspenzívneho účinku tohto opravného prostriedku oprávnený môže doplniť návrh na vykonanie
exekúcie o potrebné doklady a až do rozhodnutia súdu prvej inštancie tak splniť podmienky pre pozitívne
rozhodnite vo veci. Oprávnený je síce toho názoru, že spolu s návrhom na vykonanie exekúcie zaslal
exekučnému súdu rozhodcovský rozsudok v zákonom požadovanej forme, avšak napriek uvedenému
a najmä z dôvodu prevencie zaslal exekučný titul opätovne spolu s potvrdením o doručení rozhodnutí

rozhodcovského súdu zo dňa 31.08.2017. Oprávnený na základe vyššie uvedeného navrhol, aby súd
prvej inštancie napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie, resp. uznesenie zmenil a vydal
poverenie na výkon exekúcie.

10. Podľa § 200 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný

poriadok“) na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon
neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany,
koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

11.Podľa§202ods.1Exekučnéhoporiadkuvexekučnomkonaníkonáarozhodujevyššísúdnyúradník,

ak nejde o rozhodnutie o príklepe. Sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie,
proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
Pojednávanie súd nariaďuje, ak to pokladá za potrebné.

12. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta

sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca
stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

13. Podľa § 239 ods. 1 a 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom,
ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

14. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

15. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia
pojednávania.

16. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

17. Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. o rozhodcovskom spotrebiteľskom konaní v platnom
znení (ďalej len zákon) rozhodcovský rozsudok sa vyhotovuje v listinnej podobe.

18. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd
preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia
pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a dospel k záveru, že sťažnosť oprávneného nie je dôvodná.
Vyšší súdny úradník riadnym spôsobom odôvodnil svoje právne závery najmä s poukazom na dôvodovú

správu k § 40 ods. 1 zákona, s ktorou sa exekučný súd plne stotožňuje.

19. Exekučný súd konštatuje, že oprávnený podal sťažnosť opierajúc sa o dva právne závery. Po prvé
poukázal na to, že oprávnenému bol doručený exekučný titul v listinnej podobe, z ktorej bola vykonaná
zaručená konverzia dokumentu a teda bola dodržaná forma exekučného titulu. Druhý právny záver

oprávneného spočíval v tom, že nemá vedomosť o tom, v akej podobe rozhodcovský súd viedol spisovú
dokumentáciu rozhodcovského konania a preto nemôže byť táto skutočnosť na ťarchu oprávneného
vo forme zamietnutia návrhu na vykonanie exekúcie. Exekučný súd podáva v nižšie uvedenej časti
odôvodnenia svoje stanovisko k obidvom námietkam sťažovateľa.

20. Exekučný súd nemyslí, že obligatórna listinná forma rozhodcovského spotrebiteľského rozsudku
je dodržaná ak sa rozhodcovský spotrebiteľský rozsudok transformuje - vytlačí a ako listina doručí
účastníkom rozhodcovského konania, so zreteľom na zmysel § 40 ods. 1 zákona. Exekučný súd
nesúhlasí s redukciou zmyslu stanovenia obligatórnej listinnej podoby rozhodcovského spotrebiteľskéhorozsudku iba so zreteľom na doručovanie a to z dvoch vážnych dôvodov. Prvým dôvodom je
tá skutočnosť, že každý individuálny právny akt (teda i rozhodcovský spotrebiteľský rozsudok) je
intelektúalno-vôľovým prejavom osoby, ktorá má kompetenciu ho vyniesť. Intelektuálny aspekt sa

prejavuje v skutkových a právnych záveroch právneho aktu, vôľový aspekt sa prejavuje v tom, že
ho osoba podpisuje (u elektronických dokumentoch elektronickým podpisom, u listinných dokumentov
fyzickým podpisom) a teda potvrdzuje, že to čo je v právnom akte uvedené, korešponduje s jeho
vôľou. Premietnutím uvedeného na rozhodcovský spotrebiteľský rozsudok, ktorý musí mať listinnú
podobu, možno skonštatovať, že na rozhodcovskom spotrebiteľskom rozsudku v listinnej podobe musí

byť uvedené meno rozhodcu a jeho fyzický podpis. Iba cez takýto podpis možno potvrdiť vydanie
rozhodcovského spotrebiteľského rozsudku podobne ako cez podpis na súdnej doručenke možno
potvrdiť prevzatie určitého rozhodnutia či právneho úkonu. Zoskenovanie podpisu a celkové elektronické
uloženie rozhodcovského spotrebiteľského rozsudku znemožňuje overenie pravosti, či správnosti listiny
grafologickým dôkazom podpisu vystaviteľa, čo stavia účastníkov objektívne do dôkaznej núdze, čo
určite nebolo zmyslom § 40 ods. 1 zákona. Podobnú povinnosť listinnej podoby rozhodcovského

rozsudku zákonodarca uložil i nespotrebiteľským rozhodcovský súdom v zmysle paragrafu 34 ods. 1
zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení. Tu exekučný súd chce poukázať na
druhý podstatný dôvod, prečo rozhodcovský spotrebiteľský rozsudok musí objektívne (nie po vytlačení)
existovať v listinnej podobe. Nemožno totiž opomenúť fakt, že vydaním meritórneho rozhodcovského
spotrebiteľského rozsudku sa neposkytuje iba právna ochrana, ale rozhodcovský spotrebiteľský

rozsudok je tiež dôkazom. Zákonodarca stanovil, že tento dôkaz bude listinný so všetkými vlastnosťami
aký má mať listinný dôkaz a teda, že bude možné objektívne overiť si jeho pravosť a správnosť. Aby
toto bolo objektívne možné, musí existovať referenčný bod podľa ktorého relevantné skutočností z listiny
bude možné overiť. Týmto referenčným bodom je aspoň jedno listinné vyhotovenie rozhodcovského
spotrebiteľského rozsudku s fyzickým podpisom rozhodcu, ktorý má k dispozícií príslušný rozhodcovský

súd. Je neprijateľné, aby si rozhodcovský spotrebiteľský súd myslel, že jeho pôsobnosť končí vydaním
rozhodcovského spotrebiteľského rozsudku. Prevzatím zodpovednosti rozhodovať rozhodcovské
spotrebiteľské spory a vydávať rozhodcovské spotrebiteľské rozsudky rozhodcovský spotrebiteľský súd
imanentným spôsobom prevzal i zodpovednosť uschovávať originál rozhodcovského spotrebiteľského
rozsudku, o to viac ak jedným z účastníkov konania je spotrebiteľ. Nemožno vylúčiť, že buď v exekučnom

konaní (ako je to v tomto prípade), resp. v konaní o zrušenie rozhodcovského spotrebiteľského
rozsudku bude nastolená otázka pravosti či správnosti rozhodcovského spotrebiteľského rozsudku
a bude potrebné vykonať dokazovanie listinnou v zmysle 205 CSP. Bude to potrebné najmä vtedy,
ak účastníci disponujú rozhodcovským spotrebiteľským rozsudkom s rozdielnym obsahom. Vyšetrenie
(dôkaz listinnou) toho, ktorý z nich je pravý a správny, nebude objektívne možné na základe vytlačeného

rozhodcovského spotrebiteľského rozsudku so zoskenovaným podpisom rozhodcu, ako bolo naznačené
vyššie a ani za situácie keď rozhodcovský spotrebiteľský rozsudok existuje ako elektronický dokument.
Z tohto vyplýva, že rozhodcovský spotrebiteľský rozsudok nemôže výlučne existovať ako elektronický
dokument so zaručeným elektronickým podpisom rozhodcu.

21. Z vyššie uvedených záverov preto exekučný súd uzatvára, že § 40 ods. 1 zákona je dodržaný iba
vtedy, ak pôvodca rozhodcovského spotrebiteľského rozsudku disponuje aspoň jedným vyhotovením
rozsudku v listinnej podobe s fyzickým podpisom rozhodcu. Exekučný súd nevylučuje, aby rozhodcovský
súd disponoval rozhodcovský rozsudkom v elektronickej podobe dokonca ako elektronický dokument
so zaručeným elektronickým podpisom rozhodcu, ale musí popri tom z vyššie uvedených dôvodov

disponovať i vyhotovením rozsudku v listinnej podobe s fyzickým podpisom rozhodcu. Preto neobstojí
námietka sťažovateľa, ktorú uviedol v sťažnosti, že mu bol doručený rozhodcovský spotrebiteľský
rozsudok v listinnej podobe a v sťažnosti doložil potvrdenie o jeho prevzatí a ani opätovné doručenie
exekučného titulu. Ako vyplýva z napadnutého uznesenia v predmetnej veci Stály rozhodcovsky
súd zriadený pri Asociácii pre arbitráž bol požiadaný o riadny listinný rozhodcovský spotrebiteľský

rozsudok. Tento nebol zo strany rozhodcovského súdu predložený, čo v prípade jeho existencie by
nemohol byť objektívny problém. Preto správne vyšší súdny úradník skonštatoval, že tento riadny
listinný rozhodcovský spotrebiteľský rozsudok ani neexistuje. Uvedenú skutočnosť potvrdil i sám
Stály rozhodcovsky súd zriadený pri Asociácii pre arbitráž. V prípise adresovanému tunajšiemu súdu
zo dňa 17.08.2018 totiž sám uviedol, že takým listinným rozhodcovským spotrebiteľským rozsudkom

nedisponuje a taktiež uviedol, „že má za to, že existencia rozhodcovského rozhodnutia v elektronickej
podobe (rozhodcovský rozsudok so zaručeným elektronickým podpisom rozhodcu) nie je v rozpore s §
40 ods. 1 zákona a nie je sám osebe dôvodom pre zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie. Stály
rozhodcovský súd prípadným vyhotovením rozhodcovského rozhodnutia aj v elektronickej podobe akoaj vedením rozhodcovského spisu v elektronickej podobe sledoval zvýšenie efektívnosti a hospodárnosti
rozhodcovského konania.“ Súdu je z úradnej činnosti známe, že Stály rozhodcovsky súd zriadený pri
Asociáciiprearbitráždokoncavniektorýchkonaniachuviedol(napr.vprípisezodňa29.11.2018vkonaní

sp. zn. 52Ek/993/2018), „že Stály rozhodcovský súd AspA v súlade s internými predpismi rovnako vedie
listiny preukazujúce doručovanie alebo doručenie (obálky, doručenky, preberacie protokoly) súdnych
písomností pre účely archivácie v elektronickej podobe.“ Exekučný súd sa nemôže stotožniť so záverom,
že kvôli zvýšeniu efektívnosti uchovania dokumentov rozhodcovského spotrebiteľského konania budú
poškodzované práva a oprávnené záujmy účastníkov konania.

22. Ohľadne druhej námietky sťažovateľa spočívajúcej v tom, že nemá vedomosť v akej podobe
rozhodcovský súd viedol spisovú dokumentáciu a preto nemôže byť táto skutočnosť na ťarchu
oprávneného vo forme zamietnutia návrhu na vykonanie exekúcie, exekučný súd musí skonštatovať,
že v rámci exekúcie tak ako aj v rámci každého civilného procesu procesná zodpovednosť v podobe
negatívneho meritórneho rozhodnutia za akúkoľvek jeho nečinnosť vady a nedostatky jeho úkonov,

môže postihnúť len samotného účastníka konania a nie tretie osoby (napr. nie rozhodcovský súd). V
rámci exekučného konania je to oprávnený, ktorý nesie objektívnu zodpovednosť za to, že exekučný titul
je počas celej exekúcie spôsobilým titulom. Túto zodpovednosť nemožno v rámci exekúcie preniesť na
niekoho iného. Ak teda exekučný súd zistí, že exekučný titul nie je v čase začatia exekúcie spôsobilým,
návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak uvedenú skutočnosť zistí počas exekúcie, exekučný súd

exekúciu zastaví.

23. Zhrnutím vyššie uvedených právnych záverov exekučný súd musí uzavrieť, že vyšší súdny úradník
správneskonštatoval,žerozhodcovskýrozsudokStálehorozhodcovskéhosúduzriadenéhopriAsociácii
pre arbitráž zo dňa 07.08.2017 sp. zn. SRSAspA 01538/17 neexistuje v predpísanej forme, nemá v

zmysle paragrafu 53 ods. 3 písm. f) bod 4 Exekučného poriadku formálnu náležitosť a teda správne
návrh na vykonanie exekúcie zamietol. Z týchto dôvodov súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 27Ek/893/2018 zo dňa 24.10.2018 zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.