Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, November 30, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/181/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5711203460
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5711203460.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TáneRapčanovej

a členiek senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a Mgr. Anny Mihálikovej, v právnom spore žalobkyne: H. X., nar.
XX. XX. XXXX, bytom V. P. XX, adresa pre doručovanie: V. P. XXX, proti žalovanému: O. X., nar. XX. XX.
XXXX, bytom V. P. XX, zastúpenému splnomocneným zástupcom Mgr. Matejom Balašom, advokátom
so sídlom T., W. XX, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 10C/66/2011-408 zo dňa 27. apríla 2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Žalobkyňa nemá voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Martin rozsudkom č. k. 10C/66/2011-408 zo dňa 27. 04. 2018 z vecí patriacich do
bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného do výlučného vlastníctva žalobkyne prikázal
domácu pekáreň zn. Moulinex, fritézu nezistenej značky, obe v hodnote 0,- eur, rustikálne zrkadlo v
zostatkovej hodnote 100,- eur, digitálny fotoaparát Olympus v zostatkovej hodnote 50,- eur, mrazničku
110-litrovú v zostatkovej hodnote 100,- eur (výrok I.). Žalovanému uložil povinnosť do 15 dní od
právoplatnosti rozsudku vydať žalobkyni domácu pekáreň zn. Moulinex, fritézu nezistenej značky a
rustikálnezrkadlo(výrokII.).DovýlučnéhovlastníctvažalovanéhoprikázalnehnuteľnostizapísanénaLV

č. XXX pre kat. úz. V. P., a to C KN parcelu č. 927 o výmere 296 m2 - zastavané plochy a nádvoria, C KN
parcelu č. 929/2 o výmere 139 m2 - zastavané plochy a nádvoria, C KN parcelu č. 946 o výmere 166 m2 -
trvalé trávne porasty, C KN parcelu č. 956 o výmere 273 m2 - trvalé trávne porasty a rodinný dom súp. č.
XX postavený na C KN parcele č. 927 a humno súp. č. XXX postavené na C KN parcele č. 929/2 (výrok
III.). Do výlučného vlastníctva žalovaného prikázal ďalej hnuteľné veci - hifi - vežu zn. Aiwa v zostatkovej
hodnote 0,- eur, videorekordér Sony v zostatkovej hodnote 33,- eur, počítač zn. Siemens v zostatkovej
hodnote 18,- eur, chladničku s mrazničkou zn. Gorenje v zostatkovej hodnote 100,- eur, jedálenskú

sedaciu súpravu pozostávajúcu zo stola, rohovej lavice a dvoch stoličiek v zostatkovej hodnote 0,- eur
a motorovú pílu Husqvarna v zostatkovej hodnote 70,- eur (výrok IV.). Na úplné vyporiadanie podielu
žalobkyne súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 15.826,55 eur do troch mesiacov od
právoplatnosti rozsudku (výrok V.). Žiadnej zo strán právo na náhradu trov konania nepriznal (výrok VI.).
Žalobkyni a žalovanému uložil povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť štátu trovy konania v plnom
rozsahu (výrok VII.), s tým, že o výške náhrady trov konania štátu rozhodne po právoplatnosti rozsudku
súd prvej inštancie samostatným uznesením (výrok VIII.).

V odôvodnení uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 23. 03. 2011 sa žalobkyňa domáhala
vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov po zániku manželstva.
Súd na základe vykonaného dokazovania zistil, že manželstvo žalobkyne a žalovaného bolo rozvedené
rozsudkomOkresnéhosúduMartinsp.zn.7C/46/07zodňa27.03.2008,právoplatnýmdňa10.05.2008.Bývalí manželia sa na vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedohodli. Následne súd
na základe vykonaného dokazovania ustálil, že do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patrili
hnuteľné a nehnuteľné veci uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku, pričom ide len o veci,

ktoré existovali u niektorej z procesných strán aj ku dňu vyporiadania BSM súdom. Pri rozhodovaní o
nárokoch procesných strán súd vychádzal z ust. § 143 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Pokiaľ ide o nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX pre kat. úz. V. P., tak žalobkyňa, ako aj žalovaný tvrdili,
že tieto boli zakúpené z ich výlučných prostriedkov, ktoré mala žalobkyňa získať predajom rodinného
domu z jej prvého manželstva, žalovaný predajom bytu, ktorý mal za slobodna. Peniaze na humno

im mala podľa žalovaného požičať jeho matka, ktorej pôžičku doteraz nesplatili. Podľa žalobkyne mali
peniaze na humno poskytnúť jej rodičia. Nakoľko súd dospel k záveru, že v priebehu konania žiadna zo
strán neposkytla hodnoverný dôkaz preukazujúci ich tvrdenia o použití finančných prostriedkov, ktorými
by disponovali ešte pred uzavretím manželstva, resp. že by boli tieto finančné prostriedky získané
darom od rodičov niektorého z nich a neposkytli dôkazy, ktoré by nepochybne preukázali vzťah a
súvislosť medzi prijatím finančnej hotovosti a vyplatením kúpnej ceny, dospel k záveru, že predmetné

nehnuteľnosti patria do BSM. Nakoľko strany sporu nedokázali ustáliť všeobecnú hodnotu sporných
nehnuteľností, súd na ohodnotenie nehnuteľností ustanovil znalca. Podľa záverov znaleckého posudku
všeobecná hodnota sporných nehnuteľností predstavuje spolu 32.500,- eur.
Na pojednávaní dňa 18. 04. 2012 strany sporu ustálili v tom čase okruh hnuteľných vecí patriacich do
BSM, uvedených vo výrokovej časti napadnutého rozsudku, ako aj ich zostatkovú hodnotu.

Pokiaľžalovanýtvrdil,žezatrvaniamanželstvabolazakúpenáeštedigitálnavideokamerazn.Panasonic
a televízor zn. Orava, existencia digitálnej kamery ku dňu zániku manželstva nebola preukázaná. Pokiaľ
ide o televízor, ktorý sa nachádza u žalobkyne, tento súd považoval za súčasť BSM z dôvodu, že
žalobkyňa nepreukázala, že tento nadobudla zo svojich výlučných prostriedkov, pričom zostatkovú
hodnotu súd ustálil ako priemer hodnoty konštatovanej žalovaným vo výške 331,94 eur, žalobkyňou

vo výške 100,- eur, t. j. vo výške 215,97 eur. Do masy BSM súd zahrnul aj notebook, ktorý mala
žalobkyňa zakúpiť z výlučných prostriedkov získaných darom od jej rodičov, ktorá skutočnosť však
nebola hodnoverne preukázaná.
Pokiaľ ide o dlhy manželov, súd za spoločný dlh manželov považoval pôžičku obchodnej spoločnosti
Cetelem Slovensko, a. s., so sídlom v Bratislave, ktorá k 10. 05. 2008 bola tvorená zostatkovou sumou

610,73 eur. Po zániku manželstva dlh splácala žalobkyňa. V priebehu konania však došlo k zaplateniu
tejto pôžičky, preto súd tento spoločný dlh manželov nevyporiadal.
Žalovaný podaním zo dňa 27. 07. 2017 tvrdil, že za trvania manželstva strán boli nadobudnuté ďalšie
hnuteľné veci, ktoré neboli zahrnuté do masy BSM v rámci predmetného konania, a to pištoľ ČZ-83,
videokamera Sony, televízor OVP Orava, fotoaparát Akica, fotoaparát Olympus, dva svadobné prstene,

bicykel Kellys a práčka, ktoré zostali po rozvode manželstva v dispozícii žalobkyne. Uviedol tiež, že
za trvania manželstva boli vynaložené finančné prostriedky na stavbu plota a studne vo výške 500,-
eur do majetku žalobkyne, do nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. V. P., na KN parc. č. 947/1 a
parc. č. 2. Žalobkyňa počas manželstva uložila na bankový účet finančné prostriedky vo výške 4.000,-
eur, ktoré si ponechala. Žalobkyňa hradila tiež poistné na poistnú zmluvu uzavretú v prospech dcéry

z predchádzajúceho manželstva, a to z prostriedkov patriacich do BSM. Žalovaný ďalej uviedol, že po
rozvode manželstva investoval sumu 3.000,- eur na zateplenie domu patriaceho do BSM a ďalších
3.000,- eur na údržbu predmetného domu.
Pokiaľ ide o investície, ktoré mal žalovaný vykonať v rodinnom dome po zániku manželstva, súd
konštatoval, že listiny predložené žalovaným nezohľadňoval, nakoľko znalkyňa vypracovala znalecký

posudok na rodinný dom podľa stavebno - technického stavu ku dňu zániku manželstva. Preto znalkyňa
nezohľadnila investície vykonané žalovaným po zániku manželstva a keďže rodinný dom bol prikázaný
do výlučného vlastníctva žalovaného, môže on v budúcnosti čerpať úžitkovú hodnotu vynaložených
investícií v rodinnom dome, ktoré ale boli vynaložené po zániku manželstva, teda po zániku BSM.
Pokiaľ šlo o pištoľ zn. ČZ-83, žalovaný nepreukázal kúpu tejto pištole z prostriedkov patriacich

manželom, na preukázanie svojho tvrdenia, že pištoľ bola kúpená za trvania manželstva od brata
žalobkyne dôkaz nenavrhol, preto súd pištoľ nepovažoval za vec patriacu do BSM. Pokiaľ ide
o videokameru Sony, jej existencia ku dňu zániku manželstva sa nepreukázala, preto nemohla
byť predmetom vyporiadania. Rovnako nebola preukázaná existencia fotoaparátu Akica a ďalšieho
fotoaparátu Olympus. K tvrdeniam žalovaného ohľadne svadobných prsteňov súd konštatoval, že

uvedené veci nepatria do BSM, lebo boli kúpené pred uzavretím manželstva. Súd do masy BSM
nezahrnul ani bicykel Kellys, ohľadne ktorého žalobkyňa tvrdila, že ho kúpila pred uzavretím manželstva
a zo strany žalovaného nebol produkovaný žiaden dôkaz.Žalovaný neprodukoval ani žiadny dôkaz preukazujúci, že by z majetku patriaceho do BSM bolo
vynaložených 500,- eur na výlučný majetok žalobkyne. Žalovaný nenavrhol ani žiaden dôkaz na
preukázanie svojich tvrdení ohľadne účtu žalobkyne v L. X..

Okrem vecí, ktoré patrili do BSM strán ku dňu zániku manželstva a ku dňu vyhlásenia rozsudku, aj reálne
existovali u niektorej zo strán, súd dokazovaním zistil, že strany sporu ku dňu zániku manželstva vlastnili
aj iné veci, ktoré ale po zániku manželstva postupne ako opotrebované vyhodili. U žalobkyne zostal
notebook v zostatkovej hodnote 300,- eur, televízor Orava v zostatkovej hodnote 215,97 eur, skrine v
zostatkovej hodnote 331,94 eur a práčka Siemens v zostatkovej hodnote 200,- eur.

Súd takto zistil, že ku dňu zániku manželstva strany vlastnili nehnuteľné veci vo všeobecnej hodnote
32.500,- eur a hnuteľné veci v hodnote 1.748,91 eur. Hodnota všetkých hnuteľných vecí a nehnuteľností
predstavujúcich aktíva BSM je tak spolu vo výške 34.248,91 eur. K pasívam BSM patril ku dňu zániku
manželstva zostatok spoločného spotrebiteľského úveru bývalých manželov vo vzťahu k obchodnej
spoločnosti Cetelem Slovensko, a. s., so sídlom v Bratislave, v sume 610,73 eur, ktorý po zániku
manželstva zaplatila z výlučných prostriedkov žalobkyňa. Podiel každého z bývalých manželov na

aktívach BSM je potom pri zachovaní rovnakej veľkosti podielu oboch bývalých manželov vo výške
17.124,45 eur a podiel každého z bývalých manželov na pasívach BSM predstavuje 305,37 eur.
Žalovanému pritom boli podľa výrokovej časti tohto rozsudku do výlučného vlastníctva prikázané
hnuteľné a nehnuteľné veci v hodnote 32.951,- eur.
U žalovaného súd zohľadnil, že si po zániku manželstva ponechal motorové vozidlo Volkswagen Passat

vzostatkovejhodnote230,-eur,ktorédalalevpriebehunasledujúcichrokovzošrotovať,tedatotovozidlo
ku dňu vyhlásenia rozsudku už neexistovalo, súd však na jeho hodnotu prihliadal pri súčte hodnôt vecí,
ktoré žalovanému boli buď prikázané, alebo ktoré si ponechal po zániku manželstva.
Žalobkyni boli prikázané hnuteľné veci len v hodnote 250,- eur, avšak samotná žalobkyňa po zániku
manželstva si vzala ďalšie veci v sume 1.047,91 eur (notebook, televízor Orava, skrine a práčku

Siemens), teda na žalobkyňu pripadli z majetku patriaceho do BSM veci v celkovej hodnote 1.297,91
eur. Ak sa žalovanému dostali z celkovej masy BSM veci v celkovej hodnote 32.951 eur, pričom jeho
podiel na aktívach v BSM mal zodpovedať sume 17.124,45 eur, je zrejmé, že žalovaný dostal naviac veci
v hodnote 15.826,55 eur. Na druhej strane sa žalovaný nepodieľal na úhrade spoločného dlhu a jeho
podiel na zostatku vo výške 610,73 eur predstavuje sumu 305,37 eur. Súčet sumy 305,37 eur a sumy

15.826,55 eur nakoniec tvorí výšku vyrovnávacieho podielu žalovaného, ktorý musí žalobkyni zaplatiť.
Súd pri vyporiadaní majetku patriaceho do BSM prihliadal na tú skutočnosť, že žalovaný zostal bývať
v rodinnom dome bývalých manželov, že žalobkyňa o tento rodinný dom záujem nemala a aj keď
žalovaný argumentuje svojou nezamestnanosťou, chorobou a nemajetnosťou, je vlastníkom ďalších
nehnuteľností v kat. úz. U., z predaja ktorých môže vyrovnávací podiel žalobkyni zaplatiť. Hnuteľné veci

súd ponechal tomu z bývalých manželov, ktorý ich pre svoju potrebu po zániku manželstva užíval a
postupne zužitkoval ich úžitkovú hodnotu, mimo fritézy, rustikálneho zrkadla a domácej pekárne, ktoré
zostali u žalovaného. U týchto vecí súd žalovaného zaviazal, aby ich v primeranej lehote žalobkyni vydal.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“).
Keďže súd vyporiadaval BSM procesných strán tak, aby zachoval rovnaké podiely manželov na majetku

patriacom do BSM, nie je možné konštatovať, že by mala jedna z procesných strán voči tej druhej väčší
úspech v konaní. Preto súd, keďže každému z manželov sa dostala polovica sporného majetku, buď
vo forme prikázaných vecí, alebo vyrovnávacieho podielu, rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na
náhradu trov konania.
Súd podľa § 259 C. s. p. zároveň rozhodol o trovách štátu v súvislosti so zaplatením odmeny za znalecké

dokazovanie zo štátnych prostriedkov, ktorá nebola krytá zloženou zálohou, a to vo výške 159,05 eur
a obe strany zaviazal nahradiť spoločne a nerozdielne štátu trovy konania v plnom rozsahu, o výške
ktorých rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

2. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný odvolanie, ktorým sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci

súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
Podľa názoru žalovaného napadnuté rozhodnutie trpí viacerými skutkovými vadami, čoho dôsledkom
je, že súdom prvej inštancie bol nesprávne vytvorený skutkový základ rozhodnutia.
Poukázal na to, že počas celého konania tvrdil, že nehnuteľnosti opísané vo výroku napadnutého
rozhodnutia nepatria do masy BSM z dôvodu, že tieto boli nadobudnuté z finančných prostriedkov,

ktoré patrili do jeho výlučného vlastníctva. Pred uzatvorením manželstva so žalobkyňou bol členom
Okresného stavebného bytového družstva v Martine a zároveň užívateľom družstevného bytu. Po
uzavretí manželstva so žalobkyňou previedol v roku 1997 členské práva v družstve a užívateľské
práva k predmetnému bytu a finančné prostriedky, ktoré získal z tohto prevodu boli použité na kúpurodinného domu a k nemu priľahlých pozemkov. Je pravda, že na liste vlastníctva č. XXX pre kat.
úz. V. P. sú ako vlastníci uvedení obaja, avšak predmetné nehnuteľnosti boli kúpené z jeho výlučných
prostriedkov. Rovnako C KN parcela č. 929/2 a humno súp. č. XXX postavené na tejto parcele boli

zakúpené za finančné prostriedky poskytnuté jeho matkou. Nie je preto možné prijať záver súdu, že
uvedené nehnuteľnosti patria do BSM.
Skutočnosť, že predmetné nehnuteľnosti boli nadobudnuté z finančných prostriedkov patriacich výlučne
jemu mala byť potvrdená výpoveďou Y. J., ktorý by potvrdil, že prevádzal práva k družstevnému bytu
za účelom kúpy nehnuteľností nachádzajúcich sa v V. P.. Taktiež mali byť potvrdené výpoveďou T. T.,

ktorá zomrela. Z toho dôvodu navrhol vypočuť jej syna, ktorý bol tiež účastníkom kúpnej zmluvy zo dňa
28. 01. 1997. Uvedení svedkovia mali vedomosť, že predmetná kúpna zmluva bola najprv uzatvorená
len s ním ako kupujúcim a že kúpna cena bola platená z finančných prostriedkov, ktoré získal prevodom
práva k družstevnému bytu. Takisto by potvrdili, že až na naliehanie otca žalobkyne bola vyhotovená
nová kúpna zmluva, v ktorej už figurovala aj žalobkyňa na strane kupujúcich. Súd zamietol jeho návrh
na vypočutie svedkov Y. J. a Ing. I. T..

Súd prvej inštancie odmietol vykonať i ďalšie ním navrhnuté dôkazy, keď žiadal, aby súd preveril
vyplatenie dávky žalobkyni z J. O. - U.. Súd prvej inštancie zamietnutím navrhovaných dôkazov
výsluchom svedkov, ktoré sú spôsobilé priniesť relevantné skutkové zistenia v predmetnom konaní,
pochybil a svojim postupom sťažuje jeho dôkaznú pozíciu.
Pochybenie súdu prvej inštancie vidí aj v tom, že súd dospel na základe vykonaného dokazovania

k nesprávnym skutkovým zisteniam. Súd sa nesprávne vysporiadal so skutočnosťami, že žalobkyňa
hradila z finančných prostriedkov patriacich do BSM poistné na dcéru z predchádzajúceho manželstva
ako aj, že ukladala finančné prostriedky patriace do BSM na účet v Poštovej banke. V prípade, že by
súd dotazoval Poštovú banku, zistil by ako žalobkyňa nakladala s týmito finančnými prostriedkami a v
akej výške boli ku dňu zániku manželstva.

Súd podľa žalovaného správne nevyhodnotil ani dôkazy týkajúce sa hnuteľných vecí - pištole zn. ČZ-83,
videokamery Sony, fotoaparátu Akica, bicykla Kelly, ako aj ostatných hnuteľných vecí, keď niektoré
hnuteľné veci bezdôvodne vylúčil z masy BSM a niektoré do masy zahrnul.
V závere, pre prípad, že by nehnuteľnosti vedené na LV č. XXX pre kat. úz. V. P. patrili do BSM, žalovaný
namietal ich ohodnotenie. Poukázal na to, že navrhol nariadenie kontrolného znaleckého dokazovania

k stanoveniu výšky hodnoty predmetných nehnuteľností, avšak súd tento návrh neakceptoval. Súhlasil
preto, že si nechá na svoje náklady vypracovať súkromný znalecký posudok, avšak vzhľadom k tomu,
že je invalidným dôchodcom nemohol pre nedostatok finančných prostriedkov zaplatiť znalcovi za
vyhotovenie znaleckého posudku.

3. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrila.

4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou
stranou konania (§ 362, § 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario

C. s. p.) preskúmal rozsudok okresného súdu síce v celom rozsahu (§ 379 písm. c/ C. s. p.), avšak len
z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 380 C. s. p.), prihliadajúc na prípadné vady týkajúce sa procesných
podmienok a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil.

5. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k

záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu zodpovedajúcom vykonanému dokazovaniu
a tento i správne právne posúdil. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie i riadne odôvodnil, v súlade
s ust. § 220 ods. 2 C. s. p. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový
stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci,
výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad

a z ktorých vyvodil právne závery. Stranám sporu dal jednoznačné, jasné a podrobné odpovede z
akých úvah pri hodnotení dôkazov a vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov vychádzal.
Odvolací súd podľa § 387 ods. 2 C. s. p. konštatuje správnosť týchto dôvodov, ktoré si osvojil a v
podstatných bodoch na ne odkazuje.

6. Odvolanie žalovaného odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodné. Žalovaný v odvolaní v podstate len
zopakoval svoju argumentáciu prezentovanú v prvoinštančnom konaní, neuviedol žiadne skutočnosti,
s ktorými by sa už nebol okresný súd vysporiadal a ktoré by mali vplyv na správnosť napadnutého
rozhodnutia.7. Pre zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia v nadväznosti na odvolacie námietky
žalovaného odvolací súd uvádza, že v konaní bolo jednoznačne preukázané, že bezpodielové

spoluvlastníctvo manželov strán konania ako manželov zaniklo rozvodom manželstva rozsudkom
Okresného súdu Martin č. k. 7C/46/2007-53 zo dňa 27. 03. 2008, právoplatným dňa 10. 05. 2008.
StranysporumimosúdneusporiadanieBSMnedosiahli,pretosažalobkyňadomáhalavyporiadaniaBSM
súdom.

8. Žalovaný v odvolaní, rovnako ako v priebehu konania na súde prvej inštancie, zotrval na svojom
nesúhlase so zaradením nehnuteľností evidovaných na LV č. XXX pre kat. úz. V. P. do masy BSM s
poukazom na to, že na nadobudnutie predmetných nehnuteľností boli použité jeho výlučné finančné
prostriedky získané prevodom práva k družstevnému bytu (C-KN parcely č. 927, 946, 956 a rodinný
dom súp. č. XX), resp. prostriedky zapožičané mu matkou (humno a C-KN parcela č. 929/2). Súd prvej
inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol prečo a z akých dôvodov uvedenú námietku

žalovaného neakceptoval. Bolo na žalovanom, aby preukázal, na aký konkrétny účel a v akom rozsahu
finančné prostriedky nadobudnuté v súvislosti s prevodom členských práv v bytovom družstve vynaložil
a až následne mohol súd vyhodnotiť či je možné dotknuté finančné prostriedky v rámci posúdenia aktív a
pasív majetku v BSM zohľadniť. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno na svoje tvrdenie, že predmetné
nehnuteľnosti boli získané z jeho výlučných prostriedkov, prípadne akú sumu vlastných finančných

prostriedkov na získanie predmetných nehnuteľností vynaložil.

9.Pokiaľžalovanývtomtosmerenamietalnevykonaniadôkazov-výsluchusvedkovY.J.aI.T.,súdprvej
inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol z akých dôvodov dokazovanie nevykonal (bod
31 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia), pričom odvolací súd súdu prvej inštancie v tomto smere

nemôže vytknúť žiadne pochybenie. V prejednávanej veci konanie začalo za účinnosti Občianskeho
súdneho poriadku, v súlade s ktorým procesným predpisom súd prvej inštancie i postupoval. Po
nadobudnutí účinnosti Civilného sporového poriadku, ktorý bol súd v zmysle § 470 ods. 1 C. s. p. povinný
aplikovať i v danom prípade, súd v súlade s ust. § 153 ods. 1 C. s. p. na pojednávaní dňa 14. 06.
2017, v úvode ktorého konštatoval, že nie sú dostatočne preukázané tvrdenia strán o tom, že na kúpu

nehnuteľností boli použité výlučne prostriedky manželov, uložil stranám konania aby všetky dôkazy,
ktorými ešte chcú preukázať svoje tvrdenia navrhli najneskôr do konca júla 2017 s tým, že na ďalšie
dôkazy už prihliadať nebude a nebude ich vykonávať v súlade so zásadou sudcovskej koncentrácie
konania. Uvedenému postupu nebránilo ani ust. § 470 ods. 2 druhej vety C. s. p., keď súd prvej inštancie
sudcovskú koncentráciu nepoužil spätne, čo by bolo v neprospech strán konania, ale potom čo strany

konania po nadobudnutí účinnosti Civilného sporového poriadku riadne poučil o právach a povinnostiach
v zmysle uvedeného procesného predpisu (č. l. 319 pv, 321, 322 spisu), pričom na zásady sudcovskej
koncentrácie konania boli strany konania upozornené už na pojednávaní dňa 14. 09. 2016. Žalovaný
podaním doručeným súdu dňa 31. 07. 2017 navrhol výsluch svedkov T. T. a Y. J., ktorého prítomnosť
mal zabezpečiť žalovaný. Prítomnosť svedka Y. J. však žalovaný nezabezpečil, súdu ani neuviedol z

akej adresy je potrebné svedka predvolať. Výsluch svedka I. T. navrhol žalovaný až na pojednávaní dňa
04. 04. 2018 potom, čo sa v januári 2018 dozvedel (resp. jeho právny zástupca) o nemožnosti výsluchu
svedkyne T. T. z dôvodu jej úmrtia. Ako však správne konštatoval súd prvej inštancie, žalovaný, resp.
jeho právny zástupca sa o nemožnosti výsluchu T. T. dozvedel už v januári 2018, a teda mal dostatok
času výsluch tohto svedka navrhnúť tak, aby bolo možné jeho prítomnosť zabezpečiť na nariadenom

pojednávanídňa04.04.2018.Odvolacísúdzároveňdodáva,ževýsluchuvedenéhosvedkaakojedného
z účastníkov kúpnej zmluvy, na základe ktorej nadobudli strany konania do BSM sporné nehnuteľnosti,
mohol žalovaný navrhnúť už skôr. Za daného stavu, pokiaľ súd prvej inštancie návrh žalovaného na
výsluch uvedených svedkov s poukazom na ust. § 153 ods. 1 C. s. p. zamietol, bol jeho postup v súlade
s citovaným ustanovením.

10. Odvolací súd v tejto súvislosti dodáva, že základnou povinnosťou súdu a sudcu je zabezpečiť
taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému
sa účastník/strana obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. V zmysle čl. 17 C. s. p. súd
postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným

prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu (podľa
Civilného sporového poriadku). Tento základný princíp konania je premietnutý do ďalších ustanovení
Civilného sporového poriadku so zohľadnením osobitostí jednotlivých druhov konaní tvoriacich predmet
úpravy týchto poriadkov. Jedným z normatívnych vyjadrení tohto základného princípu, ako aj princípuzakotveného v čl. 5 C. s. p. je ust. § 153 C. s. p. o sudcovskej koncentrácii, podľa ktorého strany
sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky
procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla

predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na
prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí
súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších
úkonov súdu. Toto pravidlo je lex generalis. Účelom sudcovskej koncentrácie konania je zabrániť
tomu, aby strany zdržiavali spor neskoro vykonanými procesnými úkonmi. Napr. nie je želateľné,

aby strana sporu predkladala skutkové tvrdenia alebo dôkazné návrhy až na pojednávaní, čo by
mohlo znamenať zmarenie účelu už nariadeného pojednávania a požiadavku na vytýčenie ďalšieho
pojednávania.Nemožnovšakvylúčiť,žepredloženieskutkovéhotvrdeniaalebodôkaznéhonávrhuažna
pojednávaníjevkonkrétnomprípadedôvodné,napr.akjebezprostrednoureakciounanovéskutočnosti,
ktoré vyplynuli z vykonaného odkazovania. Včasnosť predloženia prostriedkov procesného útoku a
prostriedkov procesnej obrany vyhodnotí v okolnostiach konkrétneho prípadu súd a je ponechané na

jeho úvahe, či prípadné omeškanie procesného úkonu ospravedlní, alebo či prijme procesnú sankciu,
ktorá spočíva v tom, že súd na procesný úkon neprihliada, a tým mu neprizná procesné účinky, pričom
súd svoj postup vysvetlí v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej. Vychádzajúc z uvedeného, aj s
prihliadnutím na dĺžku a aktivitu, postup jednotlivých strán konania, bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie
o nevykonaní dokazovania výsluchom svedkov Y. J. a I. T. dôvodné, keď súd prvej inštancie svoje

rozhodnutie v tomto smere i riadne odôvodnil.

11. Ďalšou podstatnou vecnou argumentáciou žalovaného bol jeho nesúhlas s ohodnotením
vyporiadavaného nehnuteľného majetku patriaceho do BSM znalkyňou z odboru stavebníctvo, odvetvie
pozemné stavby odhad hodnoty nehnuteľností Ing. X. V.. Žalovaný však neuviedol žiadne relevantné

námietky, ktoré by boli spôsobilé vyvolať pochybnosti o správnosti podaného znaleckého posudku, v
odvolaní ani nekonkretizoval v čom vidí nesprávnosť znaleckého posudku. V priebehu prvoinštančného
konania žalovaný vo vzťahu k záverom znalkyne namietal neúmerne navýšenú hodnotu humna v
porovnaní s hodnotou domu a nadnesené ohodnotenie C KN parcely č. 956, neuviedol však, v
čom konkrétne znalkyňa podľa neho pochybila. Žalovaný v tomto smere nepredložil žiaden dôkaz,

ktorým by závery znalkyne spochybnil. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 14. 09. 2016
navrhol obstaranie kontrolného znaleckého posudku alebo umožnenie mu predložiť súkromný znalecký
posudok. Na základe uvedeného súd žalovanému poskytol lehotu na obstaranie znaleckého posudku,
pričom podaním doručeným súdu dňa 14. 10. 2016 žalovaný oznámil súdu, že bude vypracovaný
znalecký posudok Ing. Oľgou Gašpárekovu, následne podaním doručeným súdu dňa 27. 02. 2017

oznámil, že v dôsledku nepriaznivej finančnej situácie nebude znalecký posudok predložený. Žalovaný
následne nepredložil ani nenavrhol vykonať žiaden iný dôkaz, ktorý by bol spôsobilý spochybniť závery
znalkyne, žalovaný za účelom odstránenia prípadných pochybností ohľadne ohodnotenia rodinného
domu a humna ani nenavrhol vypočutie súdom ustanovenej znalkyne.

12. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalovaného spočívajúcej v nesprávnom vyhodnotení dôkazov
týkajúcich sa hnuteľných vecí odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia zrozumiteľne a v dostatočnom rozsahu uviedol úvahy, ktoré ho viedli k zaradeniu či
nezaradeniu jednotlivých hnuteľných vecí do masy BSM, s ktorými úvahami sa odvolací súd v celom
rozsahu stotožňuje. Odvolací súd poukazuje na to, že právna úprava neurčuje, ako má súd dôkazy

hodnotiť, uvádza len, že súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy tak, aby bola súčasne dodržaná
právna úprava, formálna logika a aby rozhodnutie, resp. jeho odôvodnenie vychádzalo a opieralo sa o
zistený skutkový stav, čo v danom prípade bolo splnené. Do obsahu práva účastníka/strany civilného
sporového konania vyjadriť sa k všetkým vykonaným dôkazom v zmysle čl. 48 Ústavy Slovenskej
republiky nepatrí vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia súdom vykonaných dôkazov, prípadne dožadovať

sa ním navrhovaného spôsobu vyhodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 98/1997).

13. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd, potom čo dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného
nie je možné vyhovieť, napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu (vrátane výrokov o
trovách konania, ktoré neboli osobitne napadnuté žiadnou zo strán konania) ako vecne správne potvrdil.

14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, §
262 ods. 1, § 255 ods. 1 C. s. p. Úspešnou stranou odvolacieho konania bola žalobkyňa, a to v
celom rozsahu, preto jej voči žalovanému vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Nakoľkovšak žalobkyni v odvolacom konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli, odvolací súd, vychádzajúc
zo zásady hospodárnosti konania, žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal (v
dôsledku čoho nie je následne potrebné rozhodovať o výške trov odvolacieho konania podľa § 262 ods.

2 C. s. p., ktorá v danom prípade predstavuje 0,- eur).

15. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.
1 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 C. s. p.)