Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 26, 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/54/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6619200542
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6619200542.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a
sudcov Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci navrhovateľa Z. I., nar. XX. XX.
XXXX, bytom K. - L., E. XXXX/XX, Česká republika, právne zastúpeného advokátkou JUDr. Elenou
Matulovou, Advokátska kancelária so sídlom Železničná č. 287/9, 987 01 Poltár, proti žalovaným 1/ SVB
a n. p., Daxnerova - Bottova - Biskupická, so sídlom Daxnerova č. 1549/75, 986 01 Fiľakovo, IČO: 42

186 897, 2/ VIAM - dražobná spoločnosť s. r. o., so sídlom Trieda SNP č. 39, 040 11 Košice - mestská
časť Západ, IČO: 44 166 591, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti
uzneseniu Okresného súdu Lučenec č. k. 5C/2/2019 - 29 zo dňa 18. 02. 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a žiadnej
zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Konanie pred súdom prvej inštancie sa začalo dňa 31. 01. 2019, kedy navrhovateľ doručil súdu návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadal, aby súd žalovaným 1/ a 2/ uložil povinnosť zdržať

sa výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby k nehnuteľnosti evidovanej na
LV č. XXXX, katastrálne územie P., obec P., byt č. XX, 1. p., v bytovom dome so súpisným číslom XXXX,
vo vchode č. XX, na G. ul. vo P., so spoluvlastníckym podielom 5747/99563 - ín na spoločných častiach
a spoločných zariadeniach domu a pozemku stojaceho na parcele CKN č. XXXX ( ďalej v texte aj „byt“ ).

3. Navrhovateľ potrebu nariadenia neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že dňa 25. 02. 2019 o

12:30 hod. sa má v Revúcej konať dobrovoľná dražba, pričom na taký výkon záložného práva nie sú
splnené podmienky ustanovené osobitnými predpismi - zákonom č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a
nebytových priestorov (ďalej len „zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestoroch“) a zák. č. 527/2002
Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona o notároch (ďalej len „zákon o dražbách“).

4. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia kládol zvýšený dôraz na skutočnosť, že záložné právo

v prospech žalovaného 1/ bolo zriadené v zmysle zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestoroch
a na základe uzavretej záložnej zmluvy. V súvislosti s ochranou práv a právom chránených záujmov
navrhovateľa poukázal na možnosť domáhať sa po realizácii dobrovoľnej dražby jej neplatnosti v zmysle
§ 21 ods. 2 zákona o dražbách s tým, že práve žaloba o neplatnosť dražby je prostriedkom súdnej
kontroly realizovanej dobrovoľnej dražby. K uvedenému okresný súd doplnil, že ak teda existuje inštitút
žaloby o určenie neplatnosti dražby, ktorý zabezpečí ochranu práv a právom chránených záujmov

navrhovateľa, pričom do práv iných oprávnených subjektov (v tomto prípade najmä do práva záložného
veriteľa zákonným spôsobom speňažiť predmet zálohu) zasiahne menej, než by tomu bolo pri nariadeníneodkladného opatrenia, tak aj s ohľadom na princíp proporcionality bolo potrebné návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietnuť. Skonštatoval, že žalobca neosvedčil podmienky dôvodnosti a
opodstatnenosti návrhu na nariadenie uplatňovaného neodkladného opatrenia ako to vyžaduje zákon č.

160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), s poukazom na ust. § 325 ods. 1 v spojení
s § 326 CSP.

5. Navrhovateľ podal voči rozhodnutiu okresného súdu včas odvolanie, v ktorom namietal spornosť
existencie a výšky dlhu voči nemu s tým, že žalovaný 1/ sa evidentne snaží postihnúť jeho majetok

nad rámec skutočnej výšky dlhu. Uviedol, že dražba nehnuteľností predstavuje podstatný zásah do
vlastníckeho práva, ktorý už nie je možné zvrátiť, na základe čoho je dôvodnosť dočasnej úpravy
pomerov medzi sporovými stranami daná. Ďalej uviedol, že na zabezpečenie pohľadávok vzniknutých
z právnych úkonov týkajúcich sa domu, spoločných častí a zariadení domu, viazne v zmysle zákona
o vlastníctve bytov a nebytových priestorov na nehnuteľnostiach žalobcu záložné právo v prospech
ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Dodal, že žalovaný 1/ má právo na výkon

tohto záložného práva len pre prípad nesplnenia splatných záväzkov zabezpečených záložným právom,
pri súčasnom dodržaní zákonnej úpravy týkajúcej sa výkonu daného záložného práva. Oznámenie o
začatí výkonu záložného práva mu bolo doručené dňa 18. 12. 2018, hoci z jeho obsahu vyplýva, že s
výkonom záložného práva sa začalo už dňom 19. 05. 2016 a znalecký posudok spolu s oznámením o
dražbe mu bol doručený až dňa 11. 02. 2019, pričom dražba sa mala konať už 25. 02. 2019. Z oznámenia

o začatí výkonu záložného práva zo dňa 19. 05. 2016 vyplýva, že vymáhaný nárok ku dňu 12. 05. 2016 je
vo výške 1502,71 €, bez bližšej špecifikácie z akých položiek pozostáva. Okrem vyúčtovania za rok 2017
mu neboli doručené žiadne vyúčtovania, pričom v predmetnom vyúčtovaní za rok 2017 je uvedená dlžná
suma 1913,13 € s tým, že túto sumu tvoria aj zahrnuté nedoplatky za roky 2011, 2012, 2013, 2014, 2015,
2016, z ktorých je časť už premlčaná. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť poukázal aj na nesúlad s ust.

§ 3 ods. 6 zákona o dražbách, podľa ktorého nie je možné dražiť nehnuteľnosti, ak hodnota pohľadávky
bez jej príslušenstva ku dňu oznámenia o začatí výkonu záložného práva neprevyšuje sumu 2000 €. Na
základe uvedených skutočností v odvolacom návrhu žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie
súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie, resp. rozhodol sám tak, že
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu vyhovie.

6. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací a príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34
CSP včas podané odvolanie prejednal, rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmal v medziach daných
ust. § 379 a 380 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (á contrario) CSP uznesenie
okresného súdu podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

7. Keďže podľa § 331 ods. 1 veta druhá CSP, ak bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietnutý, uznesenie o jeho zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa, sa ostatným stranám
nedoručuje. Uznesenie, ktorým odvolací súd potvrdí rozhodnutie o zamietnutí návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, sa doručí len odvolateľovi. Vzhľadom na uvedené ustanovenie CSP

nepovažoval odvolací súd za súladné s princípom a účelom konania o neodkladnom opatrení doručiť
žalovaným odvolanie a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia na vyjadrenie, ak rozhodnutie
okresného súdu z dôvodov uvedených nižšie, potvrdil.

8. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť

pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa § 8b ods. 1 písm. h) zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, pri správe
domu je správca povinný podať návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby bytu alebo nebytového
priestoru v dome na uspokojenie pohľadávok podľa § 15 na základe rozhodnutia podľa § 14b ods. 1 písm. o) .

10. Podľa § 15 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, na zabezpečenie pohľadávok
vzniknutých z právnych úkonov týkajúcich sa domu, spoločných častí domu, spoločných zariadení domu

a príslušenstva a na zabezpečenie pohľadávok vzniknutých z právnych úkonov týkajúcich sa bytu alebo
nebytového priestoru v dome, ktoré urobil vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome, vzniká
zo zákona k bytu alebo k nebytovému priestoru v dome záložné právo v prospech spoločenstva; aksa spoločenstvo nezriaďuje, vzniká zo zákona záložné právo v prospech ostatných vlastníkov bytov a
nebytových priestorov. Vznik a zánik záložného práva sa zapíše do katastra nehnuteľností.

11. Podľa § 21 ods. 2 (prvá veta) zákona o dražbách, v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej
zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá
na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby.

12. Neodkladné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom procese, ktorého

zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v jeho schopnosti dočasnou a provizórnou úpravou zabrániť
nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania, v začatom konaní, či po jeho skončení
nastať. Neodkladné opatrenie nemá charakter konečného rozhodnutia a jeho účelom je len dočasná
úprava pomerov strán sporu. Charakter neodkladného opatrenia si nevyžaduje, aby súd nevyhnutne
zistil všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia, a preto pri ich zisťovaní
nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Nariadenie neodkladného

opatrenia však v každom prípade vyžaduje splnenie podmienky, že je daná potreba bezodkladne
upraviť pomery, alebo dôvodnosť obavy, že exekúcia bude ohrozená. Tu je nevyhnutné, aby boli
osvedčené aspoň základné skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo
obavu z ohrozenia exekúcie, teda, že musí byť osvedčená potreba nariadenia neodkladného opatrenia
ako aj to, že jeho nariadením možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha.

13. Pokiaľ ide o výklad pojmu osvedčovanie, tak tento pojem na rozdiel od dokazovania znamená, že
súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie.
Dôkazné bremeno spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia a jeho návrh by preto mal
obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie. Je tak na strane navrhovateľa aby

preukázal potrebu dočasnej úpravy pomerov strán sporu, cez osvedčenie dôvodnosti nároku, ktorému
sa má poskytnúť predbežná ochrana, až po preukázanie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.
Potreba prenesenia dôkazného bremena výlučne na navrhovateľa neodkladného opatrenia vyplýva zo
skutočnosti, že súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu
a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania, čo súvisí jednak s tým, že oboznámenie ostatných

účastníkov (strán sporu) s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia ešte pred jeho nariadením
by mohlo zmariť jeho účel, a navyše taký postup by oddialil možnosť jeho nariadenia.

14. Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia okresného súdu, ktorý v dôvodoch
svojho rozhodnutia jasne, dostatočne a zrozumiteľne vysvetlil, z akého dôvodu považoval naliehavosť

nariadenia neodkladného opatrenia za neosvedčenú.

15. Odvolací súd navyše dopĺňa, že z listu vlastníctva č. XXXX, pre katastrálne územie P. vyplýva a je
nesporné, že byt č. XX nachádzajúci sa na 1. poschodí v bytovom dome so súpisným číslom XXXX, vo
vchode č. XX, na G. ulici v obci P., v okrese P., so spoluvlastníckym podielom k bytu v rozsahu 1/1 a so

spoluvlastníckym podielom 5747/99563 - ín na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu
a pozemku stojaceho na parcele s parcelným číslom CKN č. XXXX, je z titulu osvedčenia o priebehu
a vykonania dražby zo dňa 25. 02. 2XX8 vo vlastníctve Z. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX 01 P.,
ul. J. slobody č. XXX/XX.

16. Navrhovateľ v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žiadal okresný súd, aby žalovaným 1/
a 2/ uložil povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby k vyššie označeným
nehnuteľnostiam, ktorá sa mala konať 25.02.2019. Z obsahu vyššie uvedeného výpisu z listu vlastníctva
vyplýva, že po tom, ako okresný súd rozhodol, ešte pred tým, ako začalo odvolacie konanie, dňa 25.
02. 2018 sa dobrovoľná dražba realizovala, pričom na nej došlo k vydraženiu predmetného bytu a

zároveň k založeniu novej právnej skutočnosti svedčiacej o tom, že vlastnícke právo k vyššie označeným
nehnuteľnostiam prešlo na vydražiteľa, teda nového vlastníka.

17. Žalobca rovnako ako v žalobe, tak aj v odvolaní, namietal nezákonnosť výkonu záložného práva
jednak z hľadiska spornosti dlhu, ale aj z hľadiska nesúladného postupu dražby so zákonom o dražbách.

Namietal porušenie lehôt, v ktorých si mal dražobník plniť povinnosť doručovať predpísané písomnosti
a informačnú povinnosť voči nemu, ako vlastníkovi predmetu dražby. Spochybnil aj ďalšie podmienky
výkonu dražby v zmysle predmetného zákona, ako minimálnu hodnotu pohľadávky v prípade, ak je
predmetom dražby nehnuteľnosť, ktoré okolnosti v celkovom súhrne nespochybňujú závery okresnéhosúdu o tom, že navrhovateľ neosvedčil, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo že existuje
obava, že exekúcia bude ohrozená.

18. Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. PL. ÚS 23/2014 z 24. 09. 2014, v ktorom posudzoval súlad ustanovenia § 7 ods. 2 zákona č. 527/2002
Z. z. o dobrovoľných dražbách s článkom 1
ods. 1 a článkom 20 ods. 1 a 4 Ústavy SR a článkom 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd uviedol, že podstatou dobrovoľnej dražby v zmysle platnej právnej

úpravy je dohoda vlastníka veci s dražobníkom o dražbe určitého predmetu. Vlastník veci môže poveriť
inú osobu, aby dala pokyn na vydraženie veci, pričom Občiansky zákonník vychádza z toho, že samotné
uzatvorenie zmluvy o zriadení záložného práva so sebou prináša možnosť pre záložného veriteľa
speňažiť záloh prostredníctvom dobrovoľnej dražby, pričom vystupuje ako zástupca záložcu. Vzhľadom
na to sa dobrovoľná dražba odvíja od predchádzajúceho úkonu vlastníka, ktorý dal súhlas na budúce
speňaženie určitého svojho majetku určitým spôsobom regulovaným právom (zákon o dobrovoľných

dražbách) a právna úprava ukladá povinnosť strpieť výkon dobrovoľnej dražby nielen s takým záložným
právom, ktoré vzniklo na základe zmluvy, ale aj s takým, ktoré vzniklo zo zákona. Záložný veriteľ je
podľa názoru Ústavného súdu oprávnený navrhnúť výkon záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej
dražby aj bez exekučného titulu priznávajúceho mu zabezpečenú pohľadávku voči vlastníkovi veci.
Vlastníkovi veci potom patrí na ochranu vlastníckeho práva žaloba o neplatnosť dobrovoľnej dražby.

19. Odvolací súd podobne ako súd prvej inštancie zdôrazňuje skutočnosť, že záložné právo v prospech
žalovaného 1/ je záložným právom zákonným, ktorého právny základ je ustanovený v § 15 zákona
o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Vlastníci bytov a nebytových priestorov si v predmetnom
bytovom dome so súpisným číslom XXXX v obci P. zabezpečili správu prostredníctvom správcu

(žalovaný 1/), ktorý zodpovedá vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome za všetky škody
vzniknuté v dôsledku neplnenia alebo nedostatočného plnenia svojich povinností, vyplývajúcich z tohto
zákona alebo zo zmluvy o výkone správy (§ 8 ods. 5). Tento zákon určuje správcovi na plnenie tejto
funkcie konkrétne povinnosti, medzi ktoré patrí aj sledovať úhrady za plnenia a úhrady preddavkov
do fondu prevádzky údržby a opráv od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a vymáhať

vzniknuté nedoplatky (§ 8b ods. 1 písm. e) a podať návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby bytu
alebo nebytového priestoru v dome na uspokojenie pohľadávok podľa vyššie uvedeného § 15 (§ 8b ods. 1 písm. h).

20. Pri takomto právnom základe predmetného záložného práva, odvolaciemu súdu neostáva iné, ako

súhlasiť s právnym záverom súdu prvej inštancie. Ak sa žalobca domnieva, že jeho práva alebo právom
chránené záujmy boli výkonom záložného práva v dražbe podliehajúcej právnemu režimu zákona o
dražbách porušené, je potom na mieste uplatniť inštitút neplatnosti dražby. Inak povedané, žalobca je
za danej situácie nositeľom aktívnej vecnej legitimácie v konaní o neplatnosť takej dražby.

21. Podľa vyššie citovaného ust. § 21 ods. 2 zákona dobrovoľných dražbách v prípade, ak boli porušené
ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať
súd, aby určil neplatnosť dražby. Neplatnosť dobrovoľnej dražby môže určiť len súd v samostatnom
konaní o určenie jej neplatnosti, pričom dôvody neplatnosti dražby súd nemôže posudzovať v inom
konaní než v konaní podľa zákona tohto ustanovenia (k uvedenému porovnaj aj rozhodnutie Najvyššieho

súdu SR, sp. zn. 2 Cdo 66/2008). Príklep licitátora na dobrovoľnej dražbe je nadobudnutie vlastníctva
formou prechodu práva na základe inej skutočnosti v zmysle § 132 Občianskeho zákonníka. Takýto
prechod práva je teda právnou skutočnosťou, ktorú ani nemožno preskúmať v rámci iného konania ako
konania upraveného v § 21 ods. 2 a 3 zákona o dražbách.

22. Súd neodkladným opatrením upravuje pomery strán, pritom je povinný poskytnúť ochranu tomu,
kto sa vydania neodkladného opatrenia domáha, ale v rámci ústavných pravidiel tiež tomu, proti
komu návrh smeruje. Neodkladné opatrenie s ohľadom na jeho charakter nemôžu spravidla zasiahnuť
do základných práv alebo slobôd strán, lebo rozhodnutia o nich nemusia zodpovedať konečnému
meritórnemu rozhodnutiu. Vzhľadom na to, že účelom neodkladného opatrenia v zmysle návrhu malo

byť zabránenie realizácie dražby, ktorú navrhovateľ považuje za nezákonnú, a k realizácii ktorej ešte
pred tým ako začalo odvolacie konanie, došlo, zanikol neodkladným opatrením sledovaný účel. Otázka
nariadenia neodkladného opatrenia by za daných okolností mohla byť relevantná len v prípade, ak by
žalobca uplatnil postup podľa § 21 zákona o dražbách ako je uvedené vyššie.23. Vzhľadom na uvedené závery, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil podľa § 387
ods. 1 CSP.

24.Odvolacísúdposúdilakovecnesprávnyajdruhývýrokrozhodnutiaokresnéhosúdu,ktorýmrozhodol
o trovách konania podľa pomeru úspechu strán v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP, napriek tomu, že nebol
konkrétnymi dôvodmi v odvolaní napadnutý, avšak podľa § 367 ods. 2 CSP ide o výrok závislý.

25. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

26. V odvolacom konaní boli úspešní žalovaní 1/ a 2/ , preto im podľa § 255 ods. 1 CSP vznikol
nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Keďže žalovaným 1/ a 2/ v odvolacom konaní žiadne
trovy nevznikli, odvolací súd im nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Ak strane podľa

obsahu spisu žiadne trovy nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov Civilného sporového
poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov
konania nepriznáva (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/14/2018 zo dňa 28. 02. 2018).

27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného

premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).