Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, February 18, 2019

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 5C/2/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6619200542
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Šupenová
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2019:6619200542.1

Uznesenie

Okresný súd Lučenec v spore navrhovateľa: Z. I., narodený: XX.XX.XXXX, trvale bytom: E. XXXX/XX,
K. X, Ž., Č. V., štátny občan SR, zast. JUDr. Elena Matulová, advokát, s miestom výkonu činnosti: ulica
Železničná č. 287/9, 987 01 Poltár, proti žalovaný č. 1: SVB a n.p., Daxnerova-Bottova-Biskupická, so
sídlom:Daxnerova1549/75,98601Fiľakovo,IČO:42186897,vzastúpení:F..D.I.-predseda,žalovaný
č. 2 VIAM - dražobná spoločnosť, s.r.o., so sidlom: Brnenská č. 80, 040 10 Košice, IČO: 44 166 591,

zast. F. E. - konateľ, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

II. Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu doručil tunajšiemu súdu dňa 31.01.2019

návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý žiadal, aby súd žalovaným uložil:
- povinnosť žalovanému v prvom rade SVB a n.p., Daxnerova - Bottova -Biskupická, IČO:
42186897, so sídlom Daxnerova 1549/75, 986 01 Fiľakovo a žalovanému v druhom rade VIAM -
dražobná spoločnosť s.r.o., IČO: 44166591, Trieda SNP 39, 040 11 Košice - mestská časť Západ, zdržať
sa výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby k nehnuteľnosti evidovanej
na LV č. XXXX, k.ú. P., obec P.I., Okresný úrad X.- katastrálny odbor: byt č. XX na X. p. v bytovom dome

so súpisným číslom XXXX vo vchode č. XX na ul. G. vo P. so spoluvlastníckym podielom
XXXX/XXXXX-in na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu
a pozemku stojaceho na parcele CKN č. XXXX.

2.Návrh odôvodnil tým, že nariadením neodkladného opatrenia podľa § 324 a nasl. zákona
č.160/2015 Z.z. (Civilný sporový poriadok, ďalej „CSP“) sa domáha uloženia povinnosti žalovanému č.

1 a č. 2 súdom, a to zdržania sa výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby, ktorá sa má konať
už dňa 25.02.2019 o 12.30 hodine v Mestskom kultúrnom stredisku V., J. N. XX/XX, XXX XX V., G.
N. na prízemí. Navrhovateľ je vlastníkom bytu Č.. XX J. X.K.. vo vchode č. XX v bytovom dome súp. č.
XXXX stojaci na CKN p.č. XXXX podiel 1/1-ina a podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu
a pozemku o veľkosti XXXX/XXXXX-in z celku, ktoré sú evidované Okresným úradom X., katastrálny
odbor na liste vlastníctva na LV č. XXXX k.ú. P. pod “B” XX. Navrhovateľ predmetné

nehnuteľnosti nadobudol dedením na základe Osvedčenia o dedičstve č. O. XXX/XX L. XX.XX.XXXX.
Z aktuálneho výpisu LV č. XXXX k.ú. P. vyplýva, že k predmetnej nehnuteľnosti sa viaže zákonné
záložné právo v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov podľa
§ 15 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. Správu predmetného bytu vykonáva žalovaný č. 1.
Z vlastníctva navrhovateľa vyplývajú v zmysle zákona č. 182/93 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov určité práva a povinností, vrátane povinností prispievať do fondu prevádzky, údržby a opráv

v bytovom dome a na úhradu za poskytované služby ako aj povinnosť hradiť odmenu, poplatok
správcovi bytového domu, teda žalovaného č. 1 za výkon správy a to za podmienok stanovených vplatne uzavretej zmluve o výkone správy. Na zabezpečenie pohľadávok vzniknutých z právnych úkonov
týkajúcich sa domu, spoločných častí a zariadení domu a príslušného zákona podľa § 15 zákona
č. 182/93 Z.z. viazne na nehnuteľnostiach žalobcu záložné právo v prospech ostatných vlastníkov

bytov a nebytových priestorov v dome. Zároveň má žalovaný č. 1 právo, aby bolo
na nehnuteľnostiach žalobcu záložné právo vykonávané len pre prípad nesplnenia záložným právom
zabezpečených splatných záväzkov a za rešpektovanie zákonnej úpravy výkonu záložného práva.
Žalovaní pristúpili dňa 25.01.2018 k aktívnemu výkonu záložného práva, čím môže podľa názoru
právneho zástupcu navrhovateľa dôjsť k nenapraviteľnej ujme na jeho právach. Žalovaný č. 2 listom zo

dňa 30.11.2018 vyzval na sprístupnenie nehnuteľnosti za účelom vykonania ohodnotenia nehnuteľnosti.
Obhliadka sa mala konať dňa 10.01.2019 o 11.00 hod. Spolu s výzvou na sprístupnenie
nehnuteľnosti bolo navrhovateľovi doručené aj oznámenie o začatí výkonu záložného práva zo dňa
19.05.2016 a to v jednej obálke (Košice 30.11.2018, doručená žalobcovi 18.12.2018). Následne právny
zástupca navrhovateľa žalovanému č. 2 mailom dňa 08.01.2019 oznámil, že prevzal právne zastúpenie
a požiadal žalovaného č. 2, aby upustil od krokov smerujúcich k dražbe, na čo žalovaný č.

2 nereagoval. Navrhovateľovi do dňa 30.01.2019 nebol doručený znalecký posudok ani oznámenie o
konaní dražby. Žalovaný č. 1 realizuje záložné právo podľa názoru navrhovateľa bez toho, aby umožnil
efektívnu ochranu práva žalobcu v súdnom konaní, pričom existencia pohľadávky v uplatnenej výške je
sporná a podľa žalobcu nepresahuje sumu 2000 Eur.

3.Inter alia navrhovateľ vo svojom návrhu konštatuje, že o realizácii úkonov smerujúcich k výkonu
záložného práva formou dobrovoľnej dražby sa dozvedel od vlastníka susedného bytu vo P., ktorý mu
oznámil, že jeho byt sa má dražiť a dražba sa má uskutočniť už dňa 25.02.2019. Oznam o dražbe
bol vyvesený na dverách bytového domu. Z oznámenia vyplýva, že bol vyhotovený znalecký
posudok č. 5/2019 zo dňa 15.01.2019, kde bola stanovená všeobecná cena odhadu vo výške 6300,-Eur.

Navrhovateľ vo svojom návrhu konštatuje, že mu nebol doručený ani znalecký posudok a ani oznámenie
o konaní dražby, pričom žalovaný č. 1 aj žalovaný č. 2 majú informácie o tom, že navrhovateľ žije a
býva v K. o čom svedčí aj skutočnosť, že výzva na sprístupnenie nehnuteľnosti zo dňa
30.11.2018 mu bola doručovaná do K.. Z listu vlastníctva č. XXXX k.ú. P. pri byte č. XX vo vlastníctve
navrhovateľa je vyznačená poznámka o oznámení o začatí výkonu záložného práva formou dobrovoľnej

dražby, ktorá bola zapísaná dňa 31.05.2016, hoci oznámenie o začatí výkonu záložného práva mu bolo
doručené až dňa 18.12.2018. Z oznámenia o začatí výkonu záložného práva zo dňa
19.05.2016 vyplýva, že vymáhaný nárok ku dňu 12.05.2016 je vo výške 1502,71 Eur.

4.Súd sa oboznámil s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, oznámením o začatí výkonu

záložného práva zo dňa 19.05.2016, výzvou na umožnenie ohliadky predmetu dražby zo dňa
30.11.2018, mailom právneho zástupcu žalobcu adresovanom žalovanému č. 2 zo dňa 08.01.2019,
oznámením o dražbe z januára 2019, ako i s obsahom ďalšieho spisového materiálu.

5.Navrhovateľ odôvodňoval potrebu nariadenia neodkladného opatrenia prostredníctvom svojho

právneho zástupcu tým, že sa domáha uloženia povinnosti žalovanému č. 1 a č. 2 súdom, a to zdržania
sa výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby, ktorá sa má konať už dňa 25.02.2019 o 12.30
hodine v Mestskom kultúrnom stredisku V., J. N. XX/XX, XXX XX V., G. N. na prízemí. Na zabezpečenie
pohľadávok vzniknutých z právnych úkonov týkajúcich sa domu, spoločných častí a zariadení domu
a príslušného zákona podľa § 15 zákona č. 182/93 Z.z. viazne na nehnuteľnostiach žalobcu záložné

právo v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Zároveň má žalovaný
č. 1 právo, aby bolo na nehnuteľnostiach navrhovateľa záložné právo vykonávané len pre prípad
nesplnenia záložným právom zabezpečených splatných záväzkov a za rešpektovanie zákonnej úpravy
výkonu záložného práva. Žalovaní pristúpili dňa 25.01.2018 k aktívnemu výkonu záložného práva, čím
môže podľa názoru právneho zástupcu navrhovateľa dôjsť k nenapraviteľnej ujme na jeho právach.

Žalovaný č. 2 listom zo dňa 30.11.2018 vyzval na sprístupnenie nehnuteľnosti za účelom vykonania
ohodnotenia nehnuteľnosti. Obhliadka sa mala konať dňa 10.01.2019 o 11.00 hod. Navrhovateľ v návrhu
apeluje, že do dnešného dňa, hoc est do 30.01.2019 mu nebol doručený znalecký posudok, a ani
oznámenie o konaní dražby. Žalovaný č. 1 realizuje záložné právo, bez toho aby umožnil efektívnu
ochranu práva navrhovateľa v súdnom konaní, pričom existencia pohľadávky v uplatnenej výške je

sporná a podľa žalobcu nepresahuje sumu 2000 Eur. V návrhu ďalej poukázal na to, že v predmetnej
veci je začatie výkonu záložného práva neoprávnené a nie je v súlade so zákonom. Žalobcovi bolo
oznámenie o začatí výkonu záložného práva doručené dňa 18.12.2018, hoci z obsahuvyplýva, že s výkonom záložného práva bolo začaté už v roku 2016 (oznámenie o začatí
výkonu záložného práva je datované dňom 19.05.2016).

6.Z listu vlastníctva č. XXXX H..ú. P. pri byte č. XX vo vlastníctve žalobcu je vyznačená poznámka
o oznámení o začatí výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby, ktorá bola zapísaná dňa
31.05.2016. Dňa 25.01.2019 na predmetnom liste vlastníctva bola vyznačená poznámka o oznámení
o konaní dobrovoľnej dražby na nehnuteľnosť vo vlastníctve navrhovateľa realizovanej
žalovaným č. 2.

7.Z oznámenia o začatí výkonu dražby sp. zn. I.-XXX-X/XXXX zo dňa 19.05.2016 eklatantne vyplýva,
že záložný veriteľ sa uspokojí alebo sa bude domáhať uspokojenia predajom zálohu na dražbe v zmysle
zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona SNR č. 323/1992 Zb. o notároch
a notárskej činnosti, alebo iným spôsobom. Predmetom výkonu záložného práva je nehnuteľnosť a to
byt č. XX na 1. poschodí bytového domu ul. G., súpisné č. XXXX, vchod XX, zapísaný na LCV č.

XXXX, nachádzajúci sa na parcele č. XXXX o výmere 1263 m2. Druh pozemku - Zastavané plochy a
nádvoria, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky
podiel k pozemku: XXXX/XXXXX, k.ú P., obec: P., okres: X., Okresný úrad X., Katastrálny odbor, vo
vlastníctve navrhovateľa. Vymáhaný nárok ku dňu 12.05.2016 je v celkovej výške 1839,04 Eur.

8.Z výzvy žalované č. 2 adresovanej navrhovateľovi zo dňa 30.11.2018 je evidentný
zámer realizácie ohliadky predmetu dražby znalcom v termíne 10.01.2019 o 11.00 hod.

9.Zmailovejkomunikácieadresovanejprávnymzástupcomnavrhovateľadňa08.01.2019žalovanémuč.
2 vyplýva žiadosť právneho zástupcu o upustenie od krokov smerujúcich k dražbe, nakoľko táto dražba

ako uvádza, bude neplatná.

10.Z oznámenia o dražbe VDS: XXX-XX/XXXX vyplýva skutočnosť, že predmetná dražba sa má konať
dňa 25.02.2019 o 12.30 hod., pričom ide o dražbu dražobníkom- žalovaným č. 2. Navrhovateľom dražby
je žalovaný č. 1/. Najnižšie stanovené podanie je stanovené in summa 6300,-Eur.

11.Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

12.Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne

upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

13.Podľa § 326 ods. 1, ods. 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa
popri náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP, uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností

hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z
neho zrejmé, akého zabezpečovacieho opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ
pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

14.Podľa ustanovenia § 328 ods. 1 a ods. 2 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné

opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietne. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní
od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326.

15.Podľa ustanovenia § 329 ods. 1 prvá veta, ods. 2 a ods. 3 CSP, súd môže rozhodnúť o

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia
pojednávania. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej
inštancie. Ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia,
dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie,
ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.

16.Neodkladné opatrenie je mimoriadnym prostriedkom súdnej ochrany, ktoré súd môže nariadiť, ak
je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami. Splnenie aspoň jedného zo zákonných
predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia musí súd primárne vyhodnotiť na základe návrhu,a to z rozhodujúcich skutočností, ktoré podľa navrhovateľa odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy
pomerov. Navrhovateľ musí opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť
neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický.

To predstavuje argumentačnú líniu v zmysle zákonom vyžadovaného „odôvodnenia“. Rozhodujúce
skutočnosti musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť, čo z kvalitatívneho hľadiska nedosahuje
intenzitu dokazovania v zmysle ustanovenia § 185 a nasl. CSP.

17.V konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zisťuje súd relevantné skutočnosti

zjednodušeným procesným postupom. Vychádza pritom z návrhu, zohľadňujúc obsah a výpovednú
hodnotu pripojených listín (ustanovenie § 326 ods. 2 CSP). Pomerne krátka lehota na rozhodnutie
neotvára priestor pre plnohodnotné dokazovanie, ktoré súd z objektívnych dôvodov
nemôže vykonať. O návrhu rozhoduje na základe osvedčenia podstatných skutočností, ktoré vymedzuje
jednak ustanovenie § 326 ods. 1 CSP v rámci zákonných náležitostí návrhu a jednak ustanovenie §
325 ods. 1 CSP, pokiaľ ide o podmienky nariadenia neodkladného opatrenia. Vzhľadom na subsidiaritu

neodkladného opatrenia vo vzťahu k zabezpečovaciemu opatreniu, vyjadrenú v ustanovení
§ 324 ods. 3 CSP, možno za fakultatívnu náležitosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
považovať opísanie skutočností osvedčujúcich nemožnosť dosiahnuť sledovaný účel zabezpečovacím
opatrením. Navrhovateľ by mal súčasne predložiť aj (spravidla listinné) dôkazné prostriedky, na základe
ktorých môže súd dané tvrdenie považovať za osvedčené. Listinné dôkazné prostriedky majú pri

rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osobitný význam práve z
dôvodu, že súd nevykonáva plnohodnotné dokazovanie.

18.Civilný sporový poriadok v § 326 ods. 1 výslovne neukladá navrhovateľovi povinnosť označiť
dôkazy vo vzťahu k vlastným skutkovým tvrdeniam. Táto povinnosť však vyplýva z aplikácie §

132 ods. 1, 3 CSP v rámci všeobecných náležitostí návrhu. K návrhu musia byť navyše pripojené
listiny na ktoré sa navrhovateľ odvoláva. Listinné dôkazné prostriedky majú pri rozhodovaní o
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osobitný význam, keďže súd nevykonáva plnohodnotné
dokazovanie a spravidla rozhoduje bez pojednávania a bez výsluchu strán. Dokazovanie má v konaní
o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia povahu osvedčovania, čo znamená, že súd na

základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie relevantné skutočnosti, pričom
nemusí dodržať formalizovaný postup štandardného procesného dokazovania. Osvedčené skutočnosti
následne spĺňajú atribút vysokej pravdepodobnosti a súd z nich pri rozhodovaní vychádza. Dosiahnutie
náležitej miery pravdepodobnosti rozhodujúcich skutočností z hľadiska procesného a hmotného práva
legitimizujevyhovujúcivýrok,atedanariadeniepožadovanéhoneodkladnéhoopatrenia.Znormatívneho

textu vyplýva, že pri osvedčovaní dôvodnosti a trvania chráneného nároku, teda nároku vo veci
samej je navrhovateľ povinný dosiahnuť hodnoverné osvedčenie. Táto sprísnená požiadavka vychádza
jednak z premisy, že zjavne nedôvodnému nároku nemožno poskytnúť predbežnú procesnú ochranu a
jednak z predpokladu, že dôvodnosť nároku vo veci samej navrhovateľ je povinný
osvedčiť jednoduchšie a hodnovernejšie než samotnú potrebu neodkladnej úpravy pomerov.

19.Vzhľadom na uvedené špecifické okolnosti je súd povinný vždy dôsledne vyhodnotiť či je návrh
z objektívneho hľadiska presvedčivý a či reálne došlo k osvedčeniu všetkých skutočností, ktorým je
nariadenie neodkladného opatrenia v konkrétnom prípade podmienené.

20.Napriek skutočnosti, že zákona neukladá navrhovateľovi v návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia ním tvrdené skutočnosti dokázať, zákonnou povinnosťou je osvedčenie tvrdených skutočností
čo je síce nižšia úroveň než dokázanie, avšak napriek tomu žalobca musí poskytnúť súdu na svoje
tvrdenia určité dôkazy, z ktorých vo vzájomnej súvislosti sa ním tvrdené skutočnosti musia javiť nanajvýš
pravdepodobnými.

21.V zmysle ustanovenia § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť z dvoch
dôvodov, a to v prípade ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán alebo v prípade
existencie obavy, že exekúcia bude ohrozená. Zo zákonnej úpravy neodkladného opatrenia je zrejmé,
že súd pri rozhodovaní o ňom nezisťuje všetky skutočnosti, ktoré by musel zisťovať v

prípade konečného rozhodnutia vo veci samej, pričom nárok (prípadne právo) nemusí byť nepochybne
preukázaný, musí však byť osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi vždy konkrétnou situáciou.
Súd sa obmedzí len na osvedčenie najzákladnejších skutočností preukazujúcich nutnosť (naliehavosť)
úpravy pomerov, pričom tieto musia byť takého charakteru, že ak by k úprave pomerov nedošlo, mohloby dôjsť k nezvrátiteľnému následku alebo k stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len neprimeraným úsilím a
nákladmi, resp. s veľkými obtiažami. Zároveň súd musí uvážiť, aby dôsledkom nariadeného
opatrenia nevznikla niekomu neprimeraná ujma, s prihliadnutím na to, že naradením neodkladného

opatrenia súdu možno iného obmedziť vo výkone jeho práv len v nevyhnutnom rozsahu a len v záujme
sledovaného legitímneho cieľa a účelu opatrenia tak, aby nový stav (novoupravené pomery), nezakladali
ďalšie právne spory, rešpektujúc vymedzené zákonné a ústavné limity.

22.Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia je súd viazaný návrhom strany sporu, pričom by

však mal starostlivo zvážiť najmä rozsah navrhovaných obmedzení. Povinnosť zdržať sa disponovania
s vecami alebo subjektívnymi právami (oprávneniami) uloží vždy vtedy a len takým spôsobom, aby
neprimerane nenarušil hospodárske funkcie strany sporu, voči ktorej neodkladné opatrenie smeruje.
Nariadenie neodkladného opatrenia je spravidla spojené so zásahom do vlastníckeho práva,
pričom podľa článku 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky je možné vlastnícke právo obmedziť iba
v nevyhnutnej miere.

23.Súd konštatuje, že navrhovateľ neosvedčil podmienky dôvodnosti a opodstatnenosti návrhu
na nariadenie uplatňovaného neodkladného opatrenia, t.j. neuviedol a neosvedčil skutočnosti
odôvodňujúce záver o uloženie - povinnosti žalovanému v prvom rade SVB a n.p., Daxnerova -
Bottova -Biskupická, IČO: 42186897, so sídlom Daxnerova 1549/75, 986 01 Fiľakovo a žalovanému

v druhom rade VIAM - dražobná spoločnosť s.r.o., IČO: 44166591, Trieda SNP 39,
040 11 Košice - mestská časť Západ, zdržať sa výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby k
nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXXX, k.ú. P., Q. P., Okresný úrad X.- katastrálny odbor: byt č. XX J.
X. K.. v bytovom dome so súpisným číslom XXXX vo vchode č. XX na ul.
G. vo P. so spoluvlastníckym podielom XXXX/XXXXX-in na spoločných častiach

a spoločných zariadeniach domu a pozemku stojaceho na parcele CKN č. XXXX. Súd kladie akcent
na skutočnosť, že záložné právo v prospech žalovaného 1/ bolo zriadené v zmysle zákona, na
základe uzavretej záložnej zmluvy a to bez ohľadu na to, že sa jedná o obydlie navrhovateľa, ktorého
ochrana nemôže byť vnímaná tak, že každá dražba bytu predstavuje porušenie ústavného práva na
ochranu obydlia. Tak ako už uviedol odvolací súd v uznesení č.k. XXCo/XXX/XXXX-

XXX (bod 14) „neoprávneným zásahom do obydlia je zásah, u ktorého absentuje opora v príslušných
právnych predpisoch, nie je ním sledovaný legitímny cieľ a zároveň nedbá na podstatu
a zmysel obmedzovaného základného práva a slobody, alebo nie je nevyhnutným a primeraným na
dosiahnutie legitímneho cieľa. Z vyššie uvedeného je teda zrejmé, že dobrovoľná dražba má oporu v
zákonnej úprave, sleduje legitímny cieľ, ktorým je splnenie uhradzovacej funkcie záložného

práva, teda ju možno považovať za primerané a legitímne opatrenie.“

24.Súd dáva do pozornosti navrhovateľa možnosť domáhať sa po realizácii dobrovoľnej dražby jej
neplatnosti v zmysle § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a
o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti

(Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o dobrovoľných dražbách“). Práve
žaloba o neplatnosť dražby je prostriedkom súdnej kontroly. V prípade, že navrhovateľ odmietne po
prepise vlastníctva nehnuteľností na vydražiteľa na liste vlastníctva nehnuteľnosti dobrovoľne vypratať,
vydražiteľ sa legálnou cestou bude musieť domáhať svojho vlastníckeho práva (a v rámci neho práva
s nehnuteľnosťami nakladať a ich užívať) cestou žaloby o vypratanie nehnuteľností, pričom podanie

žaloby o neplatnosť dražby zo strany (pôvodného) vlastníka je relevantným dôvodom na fakultatívne
prerušenie konania o vypratanie nehnuteľností v zmysle § 164 CSP, nakoľko ak by súd v rozhodnutí
vyslovil neplatnosť dražby, ako vlastník nehnuteľností by bol na liste vlastníctva opätovne zapísaný
navrhovateľ, a teda by nebol dôvod na vypratanie nehnuteľností z jeho strany. Potreba neodkladnej a
dočasnej úpravy pomerov sa preto javí ako dôvodná v čase, keď už bola dražba zrealizovaná a bola

podaná aspoň jedna z v tomto odseku uvedených žalôb.

25.Zákon o dobrovoľných dražbách umožňuje výkon záložného práva, ak hodnota pohľadávky v čase
oznámenia o začatí výkonu záložného práva prevyšuje 2000,- Eur (§ 3 ods. 6), nevylučuje
možnosť, aby zálohom bola nehnuteľnosť, ku ktorej má záložca evidovaný trvalý pobyt, t.j. je jeho

obydlím, práve naopak s takouto možnosťou počíta (napr. v ust. § 16 ods. 6, podľa ktorého „Vo veciach
zákonného záložného práva a v prípadoch, ak je predmetom dražby alebo opakovanej dražby byt alebo
dom, v ktorom má dlžník hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu...“) a napokon stanovuje, že
ak nehnuteľnosť nie je predmetom viacerých záložných práv a výťažok dražby prevyšuje pohľadávkuzáložného veriteľa a náklady dražby, po ich uhradení sa zvyšok výťažku odovzdá predchádzajúcemu
vlastníkovi nehnuteľnosti (§ 32 ods. 1). Preto argument žalobcu o neprimeranosti hodnoty zálohu k
hodnotezabezpečenejpohľadávkyaztohodôvoduorozporevýkonuzáložnéhoprávasdobrýmimravmi

nie je namieste. O rozpore s dobrými mravmi možno uvažovať len vtedy, ak zákon s určitou situáciou
nepočíta. Tu zákon normatívne stanovil spodnú hranicu výšky pohľadávky, pre ktorú možno realizovať
dobrovoľnú dražbu bez ohľadu na hodnotu zálohu, z ktorého má byť pohľadávka uspokojená, ako aj to,
že prípadný zvyšok výťažku z dražby sa vyplatí záložcovi, čím dochádza k transformácii
zostávajúcej hodnoty majetku záložcu do peňažnej formy. Je nutné uviesť, že pohľadávka žalovaného č.

1 voči žalobcovi nedosahuje zákonom stanovenú minimálnu hodnotu pohľadávky /vide infra/ zavedenú
v § 3 ods. 6 zákonom č. 106/2016 Z.z. o dobrovoľných dražbách, pričom nesplnenie inter alia aj
tejto zákonnej podmienky má možnosť navrhovateľ sa domáhať práve žalobou o neplatnosť dražby.

26.Súd nariadi neodkladné opatrenie na základe návrhu len vtedy, ak sú splnené zákonné predpoklady
ustanovené v § 325 ods. 1 CSP, pričom návrh na nariadenie neodkladného opatrenia musí obsahovať

náležitosti uvedené v § 326 CSP. Z týchto ustanovení je zrejmé, že súd môže nariadiť neodkladné
opatrenie iba vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán, alebo existuje obava, že exekúcia
(výkon)rozhodnutiabudeohrozená.Toznamená,ženavrhovateľneodkladnéhoopatreniamusívnávrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčiť, že existuje právny vzťah medzi ním a
protistranou, tento vyžaduje bezodkladnú úpravu a osvedčí aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému

sa má poskytnúť ochrana. Pri nariadení neodkladného opatrenia musí mať súd na zreteli tiež princíp
proporcionality, teda neodkladným opatrením nesmie dôjsť k zásahu do práv nad nevyhnutnú mieru.

27.Po preskúmaní veci súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného
opatrenia nie je dôvodný. Navrhovateľ má totiž k dispozícii iný prostriedok nápravy stavu, a to žalobu

o určenie neplatnosti dražby. Je síce pravda, že v takom prípade musí najskôr prebehnúť dražba, a
teda (v prípade vydraženia predmetu dražby) dôjde k formálnej zmene vlastníctva bytu, avšak zákon
č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách má inštitúty, ktorých účelom je práve ochrana pôvodného
vlastníka pre prípad neplatnosti dražby (§ 21 ods. 3, ods. 5) a právo na bývanie je chránené aj tým, že
vysťahovanie (aj po zmene vlastníctva bytu príklepom na dražbe) je možné len so súhlasom súdu. Tieto

inštitúty podľa názoru súdu dostatočne chránia práva a právom chránené záujmy navrhovateľa, pričom
táto ochrana je súčasne vyvážená s ochranou oprávnených subjektov tak, aby nedochádzalo k
opakovanému mareniu výkonu dražby bez toho, aby bolo súdom rozhodnuté o jej neplatnosti. Keďže
teda existuje inštitút (žaloba o určenie neplatnosti dražby), ktorý zabezpečí ochranu práv a právom
chránených záujmov navrhovateľa, pričom do práv iných oprávnených subjektov (v tomto prípade

najmä do práva záložného veriteľa zákonným spôsobom speňažiť predmet zálohu) zasiahne menej,
než by tomu bolo pri nariadení neodkladného opatrenia navrhovaného žalobcom, s ohľadom na princíp
proporcionality bolo potrebné návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť.

28.Súd ešte raz kladie akcent na skutočnosť, že procesom realizácie dražby je vlastnícke právo

žalobcu ohrozené, nie je však bezprostredne ohrozené, lebo až do udelenia príklepu a zaplatenia
najvyššieho podania vydražiteľom je navrhovateľ stále vlastníkom nehnuteľností, čím tiež nie je daný
dôvod naliehavosti neodkladnej úpravy pomerov v podobe nariadenia neodkladného opatrenia.

29.Podľa § 255 CSP ods. 1, ods. 2, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo

veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
30.O trovách konania súd rozhodol v súlade s dikciou § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého strane sporu
prizná súd náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Navrhovateľ nebol v konaní úspešný,
preto nemá právo na náhradu trov konania a žalovaným trovy nevznikli. Na základe uvedeného súd

rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní
odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Ulica
Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec na Krajský súd Banská Bystrica, a to písomne.Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak strana sporu nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno

odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 357 CSP odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o
a/ zastavení konania,
b/ odmietnutí podania vo veci samej,
c/ odmietnutí žaloby na obnovu konania,

d/ návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia
e/ zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334
a § 335 ods. 1,
f/ návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem
odôvodnenia,

g/ zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku,
h/ zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie,
i/ návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku,
j/ odklade vykonateľnosti rozhodnutia,
k/ povinnosti zložiť zábezpeku vo veci práva duševného vlastníctva,

l/ zabezpečení dôkazného prostriedku,
m/ nároku na náhradu trov konania,
n/ prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a/ a § 164,
o/ návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho
rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia.

Podľa § 367 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie,
nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.

Podľa § 368 Civilného sporového poriadku, osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať.

Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.

Podľa § 369 ods. 1 Civilného sporového poriadku, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať
späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.Podľa § 369 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť
napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo.

Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od
právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania.

Podľa § 369 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo

späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.

Podľa § 369 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa
ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.