Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 20, 2015

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 18C/61/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113224333
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Podbehlá

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2015:4113224333.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Marianou Podbehlou v právnej veci navrhovateľa: B.. G. H., nar.

X.X.XXXX, bytom L. XXX, Nitra, zast.: Advokátska kancelária KOTRUSZ-BENČÍK, s.r.o., so sídlom
Štefánikova 57, Nitra, proti odporkyni: G.. I. R. - Q. časy, s miestom podnikania L.. U. 5, D., IČO: 46
115 838, zast.: JUDr. Ján Bodnár, advokát so sídlom Žriedlová 3, Košice, o zaplatenie sumy 8 123,65
eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.
O trovách konania rozhodne súd do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa písomne podaným návrhom zo dňa 22.7.20113 prostredníctvom právneho zástupcu
domáhala, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy vo výške 8.123,65.-eur. Žalovaná suma

pozostáva z nároku za vyplatenie náhrady za bolesť vo výške 1.415.-eur, z nároku na vyplatenie náhrady
za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 1.049.-eur, z nároku na náhradu ušlého príjmu vo výške
430,35.-eur, z nároku na náhradu účelne vynaložených liečebných nákladov vo výške 229,30.-eur a z
nároku na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 5.000.-eur.

Právny zástupca navrhovateľky na pojednávaní zotrval na písomne podanom návrhu. Z vykonaného
dokazovania najmä z výpovedi svedkov a z predloženého videozáznamu jednoznačne vyplýva, že k

vzniku škody, ujmy na zdraví a nemajetkovej ujmy navrhovateľky došlo spôsobom popísaným v žalobe,
pričom bolo preukázané, že zamestnanci odporkyne si nesplnili svoje povinnosti pri údržbe prevádzky,
ktorí sami potvrdili, že tieto povinnosti existujú. Teda nezabezpečili, aby bola suchá podlaha v prevádzke,
suchý koberec pri vstupe do prevádzky a očistený priestor pred prevádzkou. Hoci svedkovia tvrdili,
že si tieto povinnosti pravidelne plnili, z predloženého videozáznamu v dĺžke 22 minút vyplýva, že
za toto obdobie tak neurobili ani raz, napriek tomu, že došlo k takej výnimočnej situácii v podobe
pádu navrhovateľky a ani len po tomto páde sa nesnažili podlahu vyčistiť, aby predišli obdobnému

úrazu u ďalších návštevníkov predajne. Odporkyňa a jej zamestnanci si zjavne boli vedomí klzkého
povrchu v prevádzke, keďže umiestnili upozornenie pri vstupe "pozor šmýka sa", do prevádzky. Z
videozáznamu vyplýva aj to, že zamestnanci odporkyne ani po vzniku úrazu nepostupovali tak, aby
bezodkladne poskytli potrebnú pomoc, hoci boli v prevádzke traja a žiadny iný zákazník, ktorého by
museli obsluhovať sa v prevádzke nenachádzal. Listinnými dôkazmi preukázali jednotlivé nároky, ktoré
vznikli v dôsledku škodovej udalosti. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že v prevádzke sa nachádzalo
dostatok zamestnancov odporkyne, ktorí mohli riadne vykonávať údržbu prevádzky a zabezpečiť, aby

nedošlo k škodovej udalosti.

Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že vstúpila do predajne. Na zemi v predajni sa nachádzala
neupravená podlaha, dlažba bola lesklá a na dlažbe sa nachádzala kašovitá vrstva snehu a voda.Boli tam dva koberce, ktoré však neboli pevné. Pamätá si že dostala balans, vyleteli jej nohy. V tom
momente si uvedomila, že si môže zraniť chrbticu a preto urobila to, že pravú ruku si podložila pod
chrbticu a na túto aj dopadla. Nebola jej ponúknutá zo strany zamestnancov odporkyne ani stolička.

Mala veľké bolesti pravej ruky. Lekár zhodnotil, že nie je potrebná operácia a bola liečená formou ortézy.
Práceneschopná bola od 11.12.2012 do 22.2.2013. Počas liečby sa nedokázala sama o seba postarať,
umývať, sprchovať, musel ju jej manžel. Pod rukou musela mať vankúše a keď sedela, ruku musela mať
položenú na žehliacej doske. Mala obuté čižmy na rovnom podpätku a na čižmách boli vrúbky. Nápis
na dverách si žiaden nevšimla.

Právny zástupca odporkyne uviedol, že navrhuje, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Odporkyňa
neporušila žiadnu z povinností a to vrátane povinnosti prevenčnej, keďže riadne očistila chodník
pred predajňou, umiestnila na dvere viditeľný veľký nápis "pozor šmýka sa". Pri vstupe do predajne
umiestnila dostatočné množstvo kobercov na utretie nôh a pravidelne zabezpečovala umývanie podlahy.
Odporkyňa objektívne viac vykonať nemohla, aby k akejkoľvek škode došlo. Naproti tomu navrhovateľka

ignorovalataknápisnadverách,koberceumiestnenévpredajniabeználežitejopatrnostisneočistenými
nohami vstúpila na podlahu, dôsledkom čoho došlo k škodovej udalosti. Osobitne poukázal na šetrenie
vykonané bezprostredne po úraze Inšpektorátom práce, ktorý svoje šetrenie ukončil konštatovaním,
že v predajni neboli zistené žiadne nedostatky. Má za to, že akýkoľvek nárok na náhradu škody, či
nemajetkovej ujmy nie je daný. Pokiaľ by súd mal za to, že takýto nárok daný je, poukázal minimálne

na značné spoluzavinenie poškodenej na vzniknutú škodu. Osobitne je nedôvodný nárok na zvýšenie
bolestného, niektoré náklady vynaložené na odstránenie ujmy ako napr. zlomeného zuba, či niektorých
liekov, ktoré nijako nesúvisia s dotknutým zranením. K uplatnenému nároku na stravné lístky uvádza, že
tento taktiež nemôže byť daný, nakoľko počas práceneschopnosti zamestnanca nárok na stravovanie
zamestnancovi nevzniká. Napokon, čo sa týka nemajetkovej ujmy, navrhovateľka v priebehu celého

konania nepreukázala žiadnu skutočnosť, ktorá by už nebola zahrnutá v nároku na SSÚ. Čo sa týka
správania zamestnancov, z videozáznamu je zrejmé, že manžel navrhovateľky jej poskytol pomoc v
priebehu 8 sekúnd od jej pádu. Zamestnanci odporkyne sú umiestnení za uzavretým bezpečnostným
sklom v záujme predchádzania krádeží v predajni a teda objektívne skôr pomoc poskytnúť nemohli. Aj
z výpovede týchto zamestnancov je zrejmé, že k navrhovateľke sa správali úctivo a poskytli jej všetku

súčinnosť, ktorú od nich bolo možné požadovať.

Odporkyňa uviedla že má vedomosť o tom v akom stave sa nachádzala podlaha, nakoľko v predajni
BREVA je nainštalovaná kamera. Na podlahe nebola žiadna vrstva kašovitého snehu, tak ako to tvrdí
navrhovateľka. Pri dverách boli dva veľké koberce, práve za tým účelom, aby prichádzajúci zákazníci si

utreli nohy, podlaha je tam pôvodná. Zamestnanci udržiavali objekt záložne v čistote, vždy podľa potreby,
podľa toho aké bolo počasie, nikdy predtým a nikdy potom tam žiadna podobná situácia nenastala. Keď
sa oboznámila s videozáznamom, tak je zrejmé, že s kobercami nebol žiadny problém. Navrhovateľka
cez ne prešla neprimeranou rýchlosťou bez akejkoľvek opatrnosti, bez toho, aby si utrela topánky.
Následne vstúpila na podlahu a pošmykla sa. Zamestnanec okamžite zaregistroval, že sa niečo stalo,

videl, že tam prišiel pán, ktorý navrhovateľke pomohol. Nie je pravdou, že by ju zamestnanci ignorovali,
že by odmietli poskytnúť pomoc. Z jej strany nedošlo k porušeniu žiadnych bezpečnostných opatrení a
nárok navrhovateľky neuznáva.

Svedkyňa G. M. uviedla, že bola zamestnaná u odporkyni. V roku 2012, keď prišlo k udalosti zastupovala

vpredajninapešejzóne.Dopredajnevstúpilapaniaonavidelaibato,žepaniužbolanazemi,konkrétne
pád nevidela. Kolega pani priniesol stoličku a minerálku. Pýtal sa, či majú zavolať sanitku, ale potom
zobral navrhovateľku jej manžel. V predajni je pevný koberec, ktorý je pripevnený lepiacou páskou. Na
dverách predajne je uvedené "pozor šmýka sa", v predajni je lesklá dlažba, čistí sa predajňa asi jeden
krát za 20 minút, záleží to od okolností, koľko ľudí príde do predajne. Čistia sa aj koberce. Ak sa pred

predajňou nachádza sneh, sneh odstraňuje ten z nich, ktorý príde prvý do práce. Robí tu už 5 rokov a
zatiaľ sa nič nestalo, že by prišlo k takejto udalosti.

Svedok D. F. uviedol, že bol to ako bežný pracovný deň. Navrhovateľka si po vstupe do predajne
neočistila topánky na koberčekoch, Šmykla sa na podlahe a spadla. Okamžite tam vstúpil jej manžel,

ktorý ju dvihol. Dal jej kancelársku stoličku a minerálku, volal na vedenie, pričom manžel navrhovateľky
chcel, aby mu bolo vydané potvrdenie, že pani padla v ich prevádzke. Na predajni je upozornenie
"pozor šmýka sa", koberčeky sú prichytené kobercovou páskou. Predajňa sa udržiava bez ohľadu na
to, či je leto, alebo zima, vitríny musia byť čisté, podlaha suchá. Predajňa je dosť dlhá, zákazník musíurobiť asi 15 krokov, kým príde k nemu. Taktiež ak je sneh pred predajňou, musí sa odpratávať, je
to kontrolované aj Mestskou políciou. Na koberčekoch nesmú byť kamienky. Navrhovateľke ponúkol
stoličku, navrhovateľka si neudrela tvárovú časť. Manžel navrhovateľky si to fotil, hovoril, že je to

našľapané, ale boli to iba jeho stopy ako chodil okolo manželky.

Svedok Ing. B. H. uviedol, že bezprostredne po vstupe do predajne navrhovateľkou, počul vonku úder.
Bolo to počuť z dôvodu, že jeho manželka, teda navrhovateľka mala u seba drtič na koreniny, alebo
mažiar. Keď vošiel do predajne, ležala na zemi, poskytol jej pomoc, zdvihol ju a keď ju dvíhal povedala

mu, že má asi zlomenú ruku. Požiadal pána, aby zavolal majiteľke, ktorý to najskôr odmietol. Taktiež
ho požiadal, aby priniesol stoličku, ktorú priniesol aj s pohárom vody až na jeho vyžiadanie. Podlaha
predajne bola znečistená. Ani jeden z pracovníkov nemal snahu pretrieť podlahu. Aj keď tam bolo
upozornenie "pozor šmýka sa", aj napriek tomu predajňa bola znečistená. Počas dvoch mesiacov po
páde navrhovateľka spávala na stoličke, ruku mala opretú o žehliacu dosku, mala bolestivé zranenie.
Zo strany zamestnanca odporcu mu nebola ponúknutá žiadna pomoc, prípadne, že by bola zavolaná

sanitka. Navrhovateľka rukou nemôže vykonávať rotačné práce, ruku môže dať iba hore a dolu. Pri
páde došlo aj k ulomeniu zuba, to však v tom momente neriešili. Navrhovateľka po úraze nešportuje,
má problém pri upratovaní, varení, pretože má postihnutú pravú ruku a je praváčka.

Súd okrem výsluchu účastníkov konania, výsluchom svedkov, doplnil dokazovanie oboznámením

s lekárskymi nálezmi, s lekárskym posudkom o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia,
výplatnými páskami, potvrdením o práceneschopnosti navrhovateľky, rozhodnutím sociálnej poisťovne,
pokladničnými dokladmi, príjmovým pokladničným dokladom, rodným listom, záznamom Inšpektorátu
práce, záznamom CD, fotografiami, vyjadreniami právnych zástupcov účastníkov konania, všeobecným
záväzným nariadením a zistil nasledovný skutkový stav :

Dňa 11.12.2012 v čase o 10.00 hod. navrhovateľka vošla do predajne s názvom Q. R., ktorá sa
nachádza v Nitre, na Štefánikovej triede 15. Ako bolo zrejmé z videozáznamu, navrhovateľka po vstupe
do predajne si neočistila nohy na koberčekoch, ktoré sa v predajni nachádzali. Následne vstúpila do
predajne na podlahu, pošmykla sa a došlo k pádu. Po páde utrpela navrhovateľka poranenie pravej

ruky a to zlomeninu horného konca ramennej kosti, trieštivú zlomeninu chir., krčka. Navrhovateľka bola
práceneschopná v čase od 11.12.2012 do 22.2.2013. Predmetom nároku navrhovateľky je náhrada
za bolesť vo výške 1.415.-eur, nárok na vyplatenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo
výške 1.049.-eur, nárok na náhradu ušlého príjmu vo výške 430,35.-eur, nárok na náhradu účelne
vynaložených liečebných nákladov vo výške 229,30.-eur a nárok na náhradu nemajetkovej ujmy vo

výške 5.000.-eur. Z predloženého záznamu Inšpektorátu práce Nitra zo dňa 29.1.2013 vyplýva, že v
kontrolovanom subjekte ( u odporkyne) neboli zistené nedostatky súvisiace s výkonom Inšpekcie práce,
pričom pri výkone inšpekcie boli predložené doklady, okrem iného i videozáznam zo dňa 11.12.2012.
Výkon inšpekcie práce bol zameraný na kontrolu dodržiavania predpisov na zaistenie bezpečnosti a
ochrany zdravia pri práci.

Podľa § 415 obč. zák., každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na
majetku, na prírode a životnom prostredí.

Podľa § 420 ods. 1 obč. zák., každý zodpovedá za škodu , ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa § 444 obč. zák., pri škode na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie
jeho spoločenského uplatnenia.

Podľa § 445 obč. zák., strata na zárobku, ku ktorej došlo pri škode na zdraví, uhradzuje sa peňažným

dôchodkom; pritom sa vychádza z priemerného zárobku poškodeného, ktorý pred poškodením
dosahoval.

Podľa § 446 obč. zák., náhrada za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti poškodeného sa
posúdi a suma tejto náhrady sa určí rovnako ako úrazový príplatok podľa všeobecných predpisov o

sociálnom poistení.

Podľa § 11 obč. zák., fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia,
občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.Podľa § 13 ods. 1 obč. zák., fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od
neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov

a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

Podľa § 13 ods. 2 obč. zák., pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä
preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má
fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa § 13 ods. 3 obč. zák., výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť
vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Ustanovenie § 420 Občianskeho zákonníka ustanovuje, že každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil
porušením právnej povinnosti. Predpokladmi vzniku občianskoprávnej zodpovednosti sú: a) protiprávny

úkon (škodná udalosť), b) ujma, c) príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi a) a b) a d) zásadne aj
zavinenie (ako úmysel alebo nedbanlivosť) - predpoklad subjektívnej povahy.
Protiprávny úkon spočíva v rozpore právneho konania fyzickej alebo právnickej osoby s právom
(objektívnym alebo vyplývajúcim zo záväzkového vzťahu). Ujma môže byť majetkovej (hmotnej) aj
nemajetkovej (morálnej) povahy. Majetková ujma (škoda) je určitá majetková strata, ktorú je všeobecne

možné vyjadriť v peniazoch. Občianske právo na vznik zodpovednosti za škodu vyžaduje medzi
protiprávnym konaním a vznikom škody vzťah príčiny a následku. Zavinenie je vnútorný vzťah škodcu
k protiprávnemu úkonu a k škode. Zodpovednosti založenej tak na subjektívnom princípe, ako aj na
objektívnom princípe je možné sa zbaviť.

Nemajetková ujma (ujma najmä na zdraví a živote) zásadne povahu škody nemá (niektoré nemajetkové
ujmy, napr. vytrpené bolesti a sťaženie spoločenského uplatnenia, však tvoria súčasť náhrady škody na
základe výslovného ustanovenia zákona, napr. § 444 OZ).

Pri vzniku ujmy na zdraví a živote vznikajú poškodenému za účelom náhrady ujmy právo na náhradu

za bolesti a sťaženie spoločenského uplatnenia. Bolesť je definovaná ako ujma spôsobená poškodením
na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov. Sťaženie spoločenského uplatnenia je
definované ako stav v súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky
pre životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na
plnenie jeho spoločenských úloh. Poškodením na zdraví rozumieme poškodenie zdravia spôsobené

úrazom, chorobou z povolania alebo iným poškodením na zdraví.

Právo na ochranu osobnosti (subjektívne rýdzo osobné, resp. osobnostné právo) Občiansky zákonník
upravuje ako jednotné právo, v dôsledku čoho je treba jednotlivé práva, ktoré v tomto jednotnom rámci
vznikajú, chápať ako práva čiastkové, líšiace sa navzájom vzťahom k rôznym hodnotám, stránkam

osobnosti, avšak vychádzajúcim z osobnosti tvoriacej fyzickú a mravnú jednotu. Ako základné hodnoty
osobnosti každej fyzickej osoby uvádza Občiansky zákonník v § 11 výslovne život, zdravie, občiansku
česť a ľudskú dôstojnosť, ako aj súkromie, meno a prejavy osobnej povahy. Osobnosť, ktorá je chránená
prostredníctvom všeobecného osobnostného práva v prípade, ak došlo k zásahu do tohto práva, má
možnosť využiť právne prostriedky ochrany osobnosti, ktoré sú exemplifikatívne uvedené v ustanovení

§ 13 Občianskeho zákonníka. Účelom nemajetkovej ujmy je vyvážiť a zmierniť nemajetkovú ujmu
peňažnou formou a plní tiež satisfakčnú funkciu.

V danej veci sa navrhovateľka domáhala náhrady za bolesť vo výške 1.415.-eur, náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia vo výške 1.049.-eur, nároku na náhradu ušlého príjmu vo výške 430,35.-

eur, nároku na náhradu účelne vynaložených liečebných nákladov vo výške 229,30.-eur a nároku na
náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 5.000.-eur v súvislosti so zraneniami, ktoré utrpela dňa 11.12.2012
po páde na podlahu v prevádzke Záložňa Breva. Je nepochybné, že došlo k predmetnej udalosti
ako aj k zraneniu navrhovateľky. V konaní však bolo potrebné posúdiť existenciu príčinnej súvislosti
medzi vlastným konaním poškodenej a škodou, ktorej preukázanie by zakladalo liberačný dôvod na

strane odporkyne a v konečnom dôsledku zbavenie sa zodpovednosti. V konaní nebolo preukázané,
že na podlahe sa nachádzala kašovitá vrstva snehu resp., súvisle roztopený sneh vo forme vody.
Na fotografiách, ktoré boli predložené zo strany navrhovateľky, vidno len odtlačky neočistených nôh
prípadných zákazníkov. Tvrdenie navrhovateľky, že na dlažbe sa nachádzala kašovitá vrstva snehu aroztopená voda nebolo preukázané ani z predloženého videozáznamu. Z videozáznamu bolo zrejmé, že
po otvorení dverí predajne sa sneh nachádzal v strede ulice, chodník bol riadne udržiavaný s poukazom
na § 5 bod 2 Všeobecne záväzného nariadenia mesta Nitry( predložený zo strany právneho zástupcu

navrhovateľky). Zároveň v konaní nebolo preukázané, že koberčeky, ktoré sa nachádzali po vstupe do
predajne "lietali", neboli upevnené, ( tak ako uviedla navrhovateľka), práve naopak, súd poukazuje na
videozáznam,zktoréhojednoznačnevyplýva,žezákazník,ktorývošielprednavrhovateľkoudopredajne
a ďalšia zákazníčka, ktorá vošla do predajne po páde navrhovateľky si očistili obuv na kobercoch,
tieto síce boli posunuté, ale iba o pár milimetrov, ale nie tak, aby navrhovateľka si na nich nemohla

riadne očistiť obuv. Navrhovateľka po vstupe do predajne si neočistila obuv na kobercoch, počas chôdze
navrhovateľkytietoostalinasvojommieste,nešmýkalisa,následnevstúpilabeznáznakuopatrnosti,bez
spomalenia a bez toho, že by predvídala, že sa môže šmyknúť (s poukazom na počasie a upozornenie
pred dverami predajne), na podlahu z dlažby, na ktorej sa šmykla a spadla. Išlo o podlahu lesklej dlažby,
čo nepopierala ani odporkyňa. Na dverách predajne bolo upozornenie "pozor šmýka sa", túto skutočnosť
potvrdil i svedok a to manžel navrhovateľky. Keďže išlo bežnú prevádzku, súd mal za to, že nebolo

možné vyžadovať zo strany zamestnancov odporcu, aby podlaha bola úplne suchá, na ktorej by sa
nenachádzal žiadny odtlačok topánky. V konaní nebolo ani preukázané, že by zamestnanci odporkyne
odmietli poskytnúť pomoc navrhovateľke. Ako prvý k navrhovateľke dobehol jej manžel, ktorý sa vyjadril
na pojednávaní, že počul dopad ťažkého predmetu na podlahu, ktorý mala navrhovateľka so sebou.
Zamestnanci odporkyne, ktorí boli vypočutí ako svedkovia, potvrdili, že navrhovateľke ponúkli stoličku a

vodu. Pýtali sa aj na možnosť zavolania sanitky, avšak navrhovateľku na ošetrenie odviezol jej manžel.

Po zhodnotení vykonaných dôkazov, a to každého jednotlivo, aj v ich vzájomnej súvislosti, navrhovateľka
tak podľa názoru súdu nedodržala potrebnú mieru opatrnosti, s prihliadnutím na pomery v mieste úrazu
(pred objektom odporcu na chodníku roztopený sneh, upozornenie na možnosť na možnosť šmyknutia

sa) a teda konala v rozpore so všeobecnou prevenčnou povinnosťou ustanovenou v § 415 OZ, podľa
ktorého každý je povinný si počínať tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, majetku, na prírode a
životnom prostredí. Súd konštatuje, že popísané konanie navrhovateľky bolo konaním z nedbanlivosti,
v rozpore s § 415 OZ , ktorým výlučne bola spôsobená škoda na jej zdraví. Z týchto dôvodov preto
súd nepovažoval nárok navrhovateľky za dôvodne podaný v časti ňou uplatňovaných nárokov, keďže

nebolo preukázané, že by odporkyňa zanedbala svoje povinnosti, dopustila sa takého konania, ktoré by
zakladalo jej zodpovednosť za škodu na zdraví navrhovateľky a z nej vyplývajúcich a s ňou súvisiacich
nárokov. Z týchto dôvodov preto súd návrh navrhovateľky v plnom rozsahu zamietol.

Onáhradetrovkonaniarozhodnesúddo30dnípoprávoplatnostirozhodnutiavovecisamejspoukazom

na ust. 151 ods. 3 OSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. ( 205 ods. 1 OSP ) .
Podľa § 205 ods.2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.