Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 28, 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/105/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3118010345
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Janík
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3118010345.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Janíka a sudcov JUDr. Petra
Tótha a JUDr. Michala Antalu v trestnej veci proti obžalovanému A. D., nar. XX.X.XXXX v F., trvale bytom
N.XXX,trestnestíhanéhopreprečinneoprávnenéhonakladaniasodpadmipodľa§302ods.1Tr.zák.,na
neverejnom zasadnutí konanom 28. februára 2019 prejednal sťažnosť prokurátora Okresnej prokuratúry
Trenčín proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín sp.zn. 8T/20/2018 zo dňa 27. júna 2018 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sa sťažnosť prokurátora z a m i e t a , pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

OkresnýsúdTrenčínuznesenímzodňa27.júna2018,sp.zn.8T/20/2018podľa§280odsek2Trestného
poriadku postúpil trestnú vec obžalovaného A. D., pre skutok v obžalobe kvalifikovaný ako prečin
neoprávneného nakladania s odpadmi podľa § 302 odsek 1 Trestného zákona, ktorý mal spáchať tak, že

dňa 07.04.2016 o 11.15 hodine v obci L. vo dvore rodinného domu číslo XXX naložil na nákladné
motorové vozidlá s TEČ F a F presne nezistené množstvo starých železničných podvalov s vedomím,
že ide o nebezpečný odpad, nakoľko je to drevo obsahujúce nebezpečné látky alebo kontaminované
nebezpečnými látkami a v zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 sú
uvedené na karte bezpečnostných údajov pod katalógovým číslom 17 02 04, ktoré následne bez
príslušného oprávnenia previezol na dvor svojho rodinného domu v obci N. č. XXX, kde ich v rozpore

s ustanovením § 12 odsek 6 zákona č. 79/2015 Z.z. o odpadoch skladoval do 12.01.2017, kedy ich
opätovne v rozpore s ustanovením § 12 odsek 6 zákona č. 79/2015 Z.z. o odpadoch naložil na nákladné
motorové vozidlo a 860 kg starých železničných podvalov v rozsahu ceny likvidácie vo výške 693,58 €
previezol na likvidáciu do spoločnosti ARGUSS, s.r.o. so sídlom v Bratislave na ulici Záhradníckej č. 27,

na prejednanie Okresnému úradu Trenčín, odboru starostlivosti o životné prostredie ako orgánu

príslušnému na prejednanie priestupku podľa § 115 odsek 1 písmeno l) zákona č. 79/2015 Z. z. o
odpadoch, účinného v čase spáchania skutku.
Postúpenie veci okresný súd odôvodnil s poukazom na to, že na základe dôkazov vykonaných v
prípravnom konaní je bezpochyby preukázané, že predmetný skutok sa stal a že sa ho dopustil
obžalovaný a to v rozsahu kladenom mu za vinu. Vzhľadom k uvedenému boli naplnené všetky formálne
znaky skutkovej podstaty prečinu neoprávneného nakladania s odpadmi podľa § 302 odsek 1 Trestného

zákona, pričom ide o dokonaný prečin. Obžalovaný ako subjekt spĺňa podmienky trestnej zodpovednosti
z hľadiska veku a neboli zistené žiadne relevantné skutočnosti nasvedčujúce jeho nepríčetnosti, či
zmenšenej príčetnosti. Z hľadiska subjektívnej stránky, t. j. zavinenia, konal obžalovaný vo forme
nepriameho úmyslu a svojím konaním tak porušil záujem na ochrane spoločnosti pred nedovoleným
nakladaním s odpadmi. Obžalovaný bol pred spáchaním predmetného skutku políciou upozornený, že
nakladá s inými ako komunálnymi odpadmi. Napokon bola naplnená aj objektívna stránka skutkovej

podstaty tohto trestného činu, pretože obžalovaný úmyselne nakladal s odpadmi v malom rozsahu
v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi (§ 12 odsek 6 Zákona č. 79/2015 Z. z. oodpadoch). Okresný súd tiež skúmal, či bola naplnená aj materiálna stránka predmetného trestného
činu - prečinu, zakotvená v ustanovení § 10 odsek 2 Trestného zákona, teda, či vzhľadom na spôsob
vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku

obžalovaného je jeho závažnosť vyššia než nepatrná, pretože dokazovanie taxatívne ustanovených
okolností preukazujúcich mieru závažnosti prečinu v zmysle § 10 odsek 2 Trestného zákona ako
špecifického materiálneho korektívu je pri prečine obligatórne. Stupeň závažnosti nemožno presne
zmerať a vyjadriť v konkrétnych jednotkách. Kritéria určujúce závažnosť prečinu nemožno hodnotiť
izolovane, ale v ich súhrne, bez toho, aby niektoré boli preceňované na úkor iných. Na základe

vykonaného dokazovania je zrejmé, že obžalovaný si zaobstaral staré drevené železničné podvaly, ktoré
uskladnil na dvore svojho rodinného domu. Chcel ich použiť ako stavebný materiál na rôzne terénne
úpravy pozemkov, keďže pracuje ako záhradník. Potom, čo sa dozvedel od príslušníkov polície, že ide o
nebezpečný odpad, zabezpečil na vlastné náklady odovzdanie predmetných podvalov ako nebezpečný
odpad spoločnosti oprávnenej na jeho likvidáciu v súlade s ustanoveniami Zákona o odpadoch. Na
podklade vyššie uvedených okolností, za ktorých bol predmetný skutok spáchaný, najmä s poukazom

na pohnútku obžalovaného k jeho spáchaniu, a bez zistenia akéhokoľvek následku v podobe ujmy
na životnom prostredí jednoznačne vyplynulo, že závažnosť tohto činu v tomto konkrétnom prípade
je nepatrná, teda súd nezistil naplnenie všetkých pojmových znakov skutkovej podstaty žalovaného
trestného činu a ani žiadneho iného trestného činu uvedeného v osobitnej časti Trestného zákona a
preto postúpil predmetnú trestnú vec na prejednanie Okresnému úradu Trenčín, odbor starostlivosti o

životné prostredie, nakoľko by sa mohlo jednať o priestupok podľa § 115 odsek 1 písmeno l) Zákona
č. 79/2015 Z. z. o odpadoch, účinného v čase spáchania skutku.

Proti tomuto uzneseniu v zákonnej trojdňovej lehote podal sťažnosť prokurátor v neprospech
obžalovaného. V jej písomnom odôvodnení namietal správnosť výroku napadnutého uznesenia s

poukazom na to, že podľa jeho názoru okresný súd vo veci vykonané dôkazy v prípravnom konaní a
na hlavných pojednávaniach nesprávne vyhodnotil a dospel k nesprávnemu právnemu záveru. V rámci
vyšetrovania ako aj na hlavnom pojednávaní bolo preukázané, že obvinený manipuloval, teda nakladal
so starými železničnými podvalmi, pri výrobe ktorých sa za účelom ošetrenia dreva a jeho impregnácie
používajú také chemické látky, ktoré spôsobujú, že tieto neekologické podvaly patria medzi nebezpečný

odpad. Drevo ošetrené uvedenými látkami sa nesmie používať v interiéroch budov, v hračkách, na
detských ihriskách, v parkoch, záhradách, rekreačných zariadeniach na trávenie voľného času, kde
existuje riziko častého kontaktu s pokožkou, pri výrobe záhradného nábytku a podobne. Železničné
podvaly sú jednoznačne odpadom a je potrebné s nimi nakladať v súlade s platnou legislatívou o
odpadovom hospodárstve. Z dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že obžalovaný

A. D. je samostatne zárobkovo činná osoba, podnikajúca okrem iného v oblasti poľnohospodárstva
a záhradníctva, pri dokončovaní prác pri realizácii exteriérov a interiérov. Ide teda o osobu, ktorá je
profesne znalá zákonov a povinností v oblasti záhradkárstva, teda ide o osobu znalú problematiky
súvisiacej s manipuláciou s nebezpečnými odpadmi v oblasti záhradkárstva. Ak obvinený tvrdí, že nemal
vedomosť, že staré železničné podvaly sú nebezpečným odpadom,

minimálne princíp minimálnej opatrnosti si vyžadoval, aby túto skutočnosť predpokladal. Ako osoba
podnikajúca okrem iného upravovaním záhrad pre iné osoby, je povinná oboznámiť sa s materiálmi,
ktorý používa pri realizácii svojich projektov, musí mať vedomosť, či ním použité veci sú pre zdravie
nezávadné. Kladením kontaminovaných materiálov do pôdy dochádza k jej zamoreniu a v prípade,
že sa na danom mieste pestujú hospodárske plodiny, určené na konzum, dochádza k možným

rizikám pre zdravie ľudí. Obvinený musel pri osádzaní železničných podvalov na konkrétnu záhradnú
plochu vidieť, že drevo je namorené chemickou látkou, ktorá v prípade dažďa, slnka, tepla špecificky
zapácha a zanecháva stopy. Po tom, ako bola obvinenému A. D. oznámená skutočnosť, že ide o
nebezpečný odpad, tieto podvaly naďalej prechovával na dvore svojho rodinného domu a následne ich
svojpomocne prevážal. V zmysle § 12 odsek 6 Zákona o odpadoch, fyzické osoby nesmú nakladať a

inak zaobchádzať s iným ako s komunálnym odpadom, drobným stavebným odpadom a stavebným
odpadom z jednoduchých stavieb s výnimkou zaobchádzania podľa § 63 odsek 1 a § 72 Zákona
o odpadoch. Zo sprievodného listu nebezpečného odpadu vystaveného spoločnosťou Arguss, s.r.o.
vyplýva, že u obvineného A. D. v obci N. dňa 12.01.2017 bolo spoločnosťou Arguss s.r.o. na ich
motorové vozidlo naložené drevo obsahujúce nebezpečné látky, pričom ide o odpad vedený v katalógu

odpadov pod č. 170 204 "sklo, plasty a drevo obsahujúce nebezpečné látky alebo kontaminované látky"
a ako druh odpadu je označené písmenom "N", čiže nebezpečný odpad. Toto vyplýva z vyhlášky MŽP
SR č. 365/2015 Z.z., ktorou sa ustanovuje katalóg odpadov. S účinnosťou od 01.09.2015 je prečin
neoprávneného nakladania s odpadmi z hľadiska subjektívnej stránky nedbanlivostným trestným činom.Stíhaný skutok sa stal dňa 07.04.2016. Obvinený pritom mal vedomosť, že ním použité podvaly sú staré
železničné podvaly, nakoľko sám kúpil prostredníctvom internetu o čom svedčí aj cena, za ktorú tieto
staré namorené železničné podvaly kúpil v porovnaní s cenou zdraviu nezávadných nenamorených

železničných podvalov. Z hľadiska trestného konania je preto irelevantné, či obvinený mal vedomosť, že
ide o nebezpečný odpad. Táto skutočnosť totiž vyplýva zo všeobecne záväzných právnych predpisov,
pričom on ako osoba pracujúca s takýmto materiálom v rámci
svojej práce, teda zarábajúca v odbore záhradníctvo, bol povinný mať vedomosť o tom, s akým
materiálom pracuje, aký materiál používa na úpravu záhrad a teda mohol a mal mať vedomosť, že staré

železničné podvaly obsahujú látky ako decht a iné, čo sú látky karcinogénne a teda zdraviu vysoko
škodlivé a preto patriace medzi nebezpečný odpad. Preto je pre fyzickú osobu zakázaná akákoľvek
manipulácia s takýmito látkami. Z tohto dôvodu je taktiež právne irelevantné, či pre obžalovaného boli
ním použité železničné podvaly odpadom, alebo výrobným materiálom. Napokon túto skutočnosť priznal
aj obžalovaný na hlavnom pojednávaní, keď uviedol, že vie, čo sú karcinogénne látky. Dôvodom takého
konania zo strany obžalovaného bol majetkový prospech. Z dokazovania vykonaného na hlavnom

pojednávaní vyplynulo, že staré železničné podvaly stoja okolo 4-10 eur za kus, kým hodnota nových,
zdravotneaekologickynezávadnýchpodvalovjeokolo60aviaceurzakus.Ztohojednoznačnevyplýva,
že obvinený bol motivovaný finančným prospechom, preto použil lacné materiály bez ohľadu na to, či
tieto sú alebo nie sú nezávadné, pričom napriek tomu, že minimálne v čase spáchania stíhaného skutku
už vedel, že ním použité železničné podvaly sú nebezpečným odpadom, s týmto ďalej manipuloval v

rozpore s právnymi predpismi, čo vo svojom súhrne preukazujú dôkazy, ktoré boli vykonané na hlavnom
pojednávaní. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol, aby Krajský súd v Trenčíne podľa § 194 odsek 1
písmenob)TrestnéhoporiadkuzrušiluzneseniesamosudcuOkresnéhosúduvTrenčínespisováznačka
8T 20/2018-134 zo dňa 27.06.2018 a uložil orgánu, proti ktorého rozhodnutiu sťažnosť smeruje, aby vo
veci znovu konal a rozhodol.

Krajský súd na podklade podanej sťažnosti, ktorá mu spolu so spisom bola predložená 24. septembra
2018, preskúmal na neverejnom zasadnutí dňa 28. februára 2019 podľa § 192 ods. 1 Tr. por.
správnosť výroku napadnutého uznesenia i konanie predchádzajúce tomuto výroku a zistil, že sťažnosť
prokurátora nie je dôvodná.

Okresný súd po vykonaní dokazovania na hlavnom pojednávaní 9.5.2018 a 27.6.2018 správne zistil, že
v posudzovanom prípade sú splnené všetky zákonné podmienky pre postup podľa § 280 ods. 2 Tr. por.,
teda pre postúpenie trestnej veci obžalovaného inému orgánu príslušnému žalovaný skutok prejednať
ako priestupok. Vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por., pričom sa

náležite vyrovnal so všetkými okolnosťami rozhodnými pre správne posúdenie predmetnej trestnej veci
a jeho skutkové zistenia a právne závery, podľa ktorých konanie obžalovaného A. D. s poukazom na
ustanovenie § 10 ods.2 Tr.zák., keďže závažnosť tohto činu v prejednávanej trestnej veci je nepatrná
a nebolo teda preukázané naplnenie všetkých pojmových znakov prečinu neoprávneného nakladania
s odpadmi podľa § 302 odsek 1 Trestného zákona, ani iného trestného činu, ale môže ísť o priestupok

podľa § 115 odsek 1 písmeno l) Zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch, účinného v čase spáchania skutku,
na prejednanie ktorého je príslušný Okresný úrad v Trenčíne, odbor starostlivosti o životné prostredie, sú
vecne správne, dostatočne a presvedčivo odôvodnené v napadnutom uznesení. Krajský súd, keďže sa
stotožnil so skutkovými a právnymi závermi okresného súdu, ako aj ich vecne správnym odôvodnením
v napadnutom uznesení, na ktoré v podrobnostiach poukazuje (nad jeho rámec naviac poukazuje na

to, že obžaloba kládla obžalovanému A. D. paradoxne za vinu spáchanie skutku, ktorý mal spočívať v
tom, že na podklade zistenia, že predmetné staré železničné podvaly, ktoré boli obžalovaným riadne
zakúpené začiatkom roka 2014 môžu byť nebezpečným odpadom - i keď na druhej strane vo vzťahu k
predmetným podvalom nebola vykonaná žiadna expertíza, ktorá by preukazovala, že ide o nebezpečný
odpad - tieto podvaly 7.4.2016 odobral zo záhrady svedka C. W. a na svoje náklady ich previezol na svoj

pozemok a napokon po zistení, že oprávnenie na likvidáciu nebezpečného odpadu má firma ARGUSS,
dňa 12.1.2017 predmetné podvaly na svoje náklady previezol do prevádzky uvedenej spoločnosti),
nepovažoval sťažnostné námietky prokurátora v uvedenom smere za dôvodné a neakceptoval ich.

Krajský súd napokon len dodáva, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá

odpovedať na každú námietku, alebo argument uvedený v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré
majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o ňom a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie
dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v druhostupňovom konaní. V tejto súvislosti
krajský súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhéhostupňa tvoria jednotu a preto je nadbytočné, aby krajský súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne
skutkové a právne závery súdu prvého stupňa. S právnymi námietkami prokurátora okresnej prokuratúry
sa súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí riadne a náležitým spôsobom vysporiadal a nenechal

otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na súde vyššieho stupňa.

Krajský súd vzhľadom na uvedené dôvody postupom podľa § 193 ods.1 písm. c) Tr. por. sťažnosť
prokurátora ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.