Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 29, 2015

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 6Sžf/116/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5014200636
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Reisenauerová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:5014200636.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: GTB, a.s., v reštrukturalizácii", so sídlom
SNP 1, 033 01 Liptovský Hrádok, IČO: 31578802, právne zastúpený; Advokátska kancelária P.. L. B.,
s.r.o.. so sídlom X. č. XX, XXX XX K., zast. P.. F. A., advokátom, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia a postupu žalovaného č. 1100308/1/107438/2014 zo dňa 10.03.2014, o odvolaní žalobcu

proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 3. septembra 2014, č. k. 21S/93/2014-183, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Žiline z 3. septembra 2014, č. k.
21S/93/2014-183 p o t v r d z u j e.

Účastníkom právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Žiline uznesením z 3. septembra 2014, č. k. 21S/93/2014-183 pre nezaplatenie súdneho
poplatku podľa § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon č. 71/1992 Zb.“ alebo „zákon o súdnych poplatkov“)
zastavil konanie, v ktorom sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného uvedené v úvodnej
časti tohto rozhodnutia. Súčasne opravil výrok I. uznesenia č. k. 21S/93/2014-161 zo dňa 18.06.2014
tak, že správne má znieť: Súd preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu Finančného riaditeľstva

Slovenskej republiky č. 1100308/1/105513/2014 zo dňa 27.02.2014 vylučuje na samostatné konanie. O
náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

V odôvodnení uviedol, že právnemu zástupcu žalobcu bola dňa 28.07.2014 doručená výzva na
zaplatenie súdneho poplatku za žalobu vo výške 70 eur, obsahujúca poučenie o následkoch jej
neuposlúchnutia. Žalobca napriek výzve a poučeniu súdny poplatok nezaplatil. Krajský súd poukazom

na právnu úpravu ustanovenú v § 5 ods. 1, písm. a/ v spojení s § 10 ods. 1 zákona o súdnych poplatkov
a v spojení s § 49 ods. 1 O.s.p. konštatoval, že vzhľadom na skutočnosť, že žalobca napriek výzve do
dnešného dňa uložený súdny poplatok nezaplatil, súd konanie pri aplikácii § 14 v spojení s § 10 ods.
1 zákona č. 71/1992 Zb. zastavil.

Krajský súd uviedol, že dňa 07.08.2014 podal žalobca osobne na súde podanie označené ako „Návrh na

spojenie veci, ktorým sa domáhal, aby samostatné konania vedené na krajskom súde po vylúčení veci
boli spojené, s poukazom na zásadu rýchlosti a hospodárnosti konania. Vo vzťahu k uvedenému návrhu
na spojenie vecí krajský súd konštatoval, že nebolo o ňom možné rozhodnúť procesné relevantným
spôsobom, keďže vzhľadom na nezaplatený súdny poplatok, ktorého zaplatenie predstavuje procesnú
podmienku konania, súd nemohol vo veci konať.

Ďalej krajský súd uviedol, že dňa 12.08.2014 podal žalobca na pošte podanie označené ako ,.Odvolanie
proti rozhodnutiu o zaplatení súdneho poplatku“, v ktorom tvrdil, že dňa 07.08.2014 podal návrh naspojenie veci v konaní vedenom pod sp. zn. 21S/93/2014, ktorého predmetom je spojenie aj tohto
konania. Žalobca vylovil názor, že ak súd v záujme hospodárnosti spojí konania v zmysle jeho žiadosti
na spojenie vecí, súdny poplatok bude vyrubený v zákonnom stanovenej výške len za jedno konanie.

Vo vzťahu k uvedenému podaniu krajský súd uviedol, že výzva na zaplatenie súdneho poplatku (§ 10
ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch) je poplatníkovi zasielaná v prípade nezaplatenia súdneho poplatku
splatného podaním návrhu na začatie konania alebo dovolania; následkom nezaplatenia súdneho
poplatku je zastavenie konania. Účelom výzvy nie je uloženie povinnosti zaplatiť súdny poplatok,
ale upozornenie na jej nesplnenie, keďže povinnosť zaplatiť súdny poplatok vyplýva zo zákona a je

podmienkou pre to, aby súd mohol pokračovať v konaní. Výzva na zaplatenie súdneho poplatku teda
nie je rozhodnutím. Neukladá sa ňou povinnosť účastníkovi konania, a nevzťahujú sa na ňu požiadavky
kladené na obsahové a formálne náležitosti rozhodnutia (uznesenia). Proti výzve na zaplatenie súdneho
poplatku nie je prípustné odvolanie, pretože výzva nie je rozhodnutím. Odvolanie je prípustné až proti
tomuto uzneseniu o zastavení konania.

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal žalobca včas odvolanie a žiadal uznesenie krajského súdu
zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

V dôvodoch odvolania namietal dôvody zastavenia konania, pričom zotrval na svojom stanovisku
uvedenom už v jeho podaní, označenom ako odvolanie proti výzve na zaplatenie súdneho poplatku.

Poukazom na právnu úpravu ustanovenú v § 6 ods. 1, 2 zákona o súdnych poplatkoch v spojení s
§ 112 O.s.p. tvrdil, že žalobou zo dňa 12.05.2014 v znení jej opravy zo dňa 04.06.2014 sa žalobca
domáhal preskúmania viacerých rozhodnutí žalovaného, ako aj rozhodnutí Daňového úradu Žilina,
ktoré im predchádzali a odloženia ich vykonateľnosti. Dňa 07.08.2014 podal žalobca návrh na spojenie
veci, ktorým sa domáhal, aby samostatné konania vedené na Krajskom súde v Žiline po vylúčení

veci boli spojené s poukazom na zásadu rýchlosti a hospodárnosti. Uviedol, že pri rozhodovaní o
vylúčení alebo spojení veci na spoločné konanie súd berie na zreteľ najmä povahu žalobou uplatneného
nároku a hospodárnosť konania resp. konaní, v ktorej súvislosti dal do pozornosti Nález Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp.zn. II. ÚS 122/05 zo 14. 06 2006. Namietal, že v predmetnej veci
práve rozhodnutie Krajského súdu v Žiline zo dňa 18.06.2014 sp.zn. 21S/93/2014 o vylúčení veci na

samostatné konanie bolo jeden z úkonov súdov, ktoré vytvára základ pre porušenie práva žalobcu
na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie. Dôvodil, že účelom súdnej ochrany všeobecne je
poskytovanie ochrany subjektívnym právam, táto ochrana musí byť skutočná a spravodlivá a súdy
nesmú rozhodovať iba formálne alebo formalistický, ale musia prihliadať aj na možné následky
procesných rozhodnutí a ich možné následky na rozhodnutie vo veci samej. Vyslovil názor, že v prípade,

že by sa tieto rozhodnutia mali preskúmavať v samostatných konaniach, z ktorých každé je spoplatnené
v zmysle zákona č. 71/1992 Zb., došlo by k popretiu práva na prístup k súdu a tým aj základného
práva na súdnu ochranu. Vytýkal krajskému súdu, že uvedeným postupom t.j. rozdelením jednej žaloby
na 18 samostatných konaní, sťažuje účastníkovi konania prístup k súdu, uvedené odôvodňuje snahou
o prehľadnosť, avšak v praxi dochádza k prejednaniu viacerých konaní, a preto sa konanie súdu v

uvedenom smere javí pre účastníka konania ako nepochopiteľné a neprimerane nákladné, čo však
odporuje zásade hospodárnosti.

Žalovaný podal vyjadrenie vo veci samej. Žiadal, aby súd rozsudkom žalobu žalobcu zamietol.
Vyjadrenie k uvedenému odvolaniu žalobcu nepodal.

NajvyššísúdSlovenskejrepublikyakosúdodvolací(§10ods.2O.s.p.vspojenís§246cods.1vetaprvá
O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní
žalobcu (§ 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) postupom bez nariadenia
pojednávania podľa § 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je

dôvodné.

Z predloženého spisu krajského súdu odvolací súd zistil, že žalobca žalobou zo dňa 12.05.2014 v
znení jej opravy zo dňa 04.06.2014 sa domáhal preskúmania viacerých rozhodnutí žalovaného (19),
ako aj rozhodnutí Daňového úradu Žilina, ktoré im predchádzali a odloženia ich vykonateľnosti.

Krajský súd uznesením č.k. 21S/93/2014-161 zo dňa 18.6.2014 vylúčil jednotlivé návrhy žalobcu na
preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného správneho orgánu na samostatné konania. Krajský
súd vyzval žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 70 eur výzvou zo dňa 25.7.2014
č.k. 21S/93/2014-166, obsahujúca poučenie o následkoch jej neuposlúchnutia, ktorá bola právnemuzástupcu žalobcu doručená dňa 28.07.2014. Žalobca napriek výzve a poučeniu súdny poplatok
nezaplatil do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Dňa 07.08.2014 podal žalobca návrh na spojenie veci,
ktorým sa domáhal, aby samostatné konania vedené na Krajskom súde v Žiline po vylúčení veci boli

spojené do jedného konania s poukazom na zásadu rýchlosti a hospodárnosti. Dňa 12.08.2014 podal
žalobca na pošte podanie označené ako „Odvolanie proti rozhodnutiu o zaplatení súdneho poplatku“,
v ktorom tvrdil, že dňa 07.08.2014 podal návrh na spojenie veci v konaní vedenom pod sp. zn.
21S/93/2014, ktorého predmetom je spojenie aj tohto konania. Žalobca vylovil názor, že ak súd v záujme
hospodárnosti spojí konania v zmysle jeho žiadosti na spojenie vecí, súdny poplatok bude vyrubený v

zákonnom stanovenej výške len za jedno konanie.

Podľa § 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“) poplatky sa vyberajú za jednotlivé úkony
alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry
(ďalej len „poplatkový úkon“) uvedené v Sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra

trestov (ďalej len „sadzobník“), ktorý tvorí prílohu tohto zákona.

Podľa § 2 ods. 1, písm. a/ zákona č. 71/1992 Zb. poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak
je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu.

Podľa § 5 ods. 1, písm. a/ zákona č. 71/1992 Zb. poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu,
odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ,
odvolateľ a dovolateľ.

Podľa § 6 ods. 1, 2, 3 zákona č. 71/1992 Zb. sadzba poplatku je uvedená v sadzobníku percentom zo

základu poplatku (ďalej len „percentná sadzba“) alebo pevnou sumou.
Ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa tým konanie na jednom stupni. Poplatok
podľa rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom konaní vo veci samej. Poplatok za dovolanie sa vyberá
vo výške dvojnásobku poplatku ustanoveného v sadzobníku.
Za konanie o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu súdu v konaní podľa piatej časti Občianskeho

súdneho poriadku sa platí poplatok podľa odseku 2.

Podľa § 8 ods. 1, 4 zákona č. 71/1992 Zb. poplatok za podanie návrhu alebo žiadosti, poplatok za
uplatnenienámietkyzaujatostivkonkurznomkonaníaleboreštrukturalizačnomkonanípodľaosobitného
predpisu a poplatok za konanie o dedičstve je splatný vznikom poplatkovej povinnosti.

Ostatné poplatky sú splatné do troch dní po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa uložila
povinnosť zaplatiť poplatok, alebo ktorým sa schválil zmier.

Podľa položky č. 10 písm. a/ sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaceho prílohu zákona č. 71/1992 Zb.
sa vyberie súdny poplatok z návrhu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy na

základe žaloby, ak v písmenách b/ až d/ nie je ustanovené inak 70 eur.

Vychádzajúc z citovanej právnej úpravy poplatková povinnosť poplatníka - navrhovateľa poplatkového
úkonu, (2 ods. 1) vzniká podaním návrhu, odvolania, dovolania (§ 5 ods. 1) alebo žiadosti na vykonanie
poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ. Zákonodarca v sadzobníku

súdnych poplatkov tvoriaceho prílohu zákona č. 71/1992 Zb. stanovuje súdny poplatok buď percentom
zo základu poplatku (ďalej len percentná sadzba) alebo pevnou sumou (§ 6 ods. 1) a v položke č. 10
písm.a/sadzobníkastanovujesadzbusúdnehopoplatkupevnousumou70eurznávrhunapreskúmanie
zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy na základe žaloby. Pokiaľ sadzba poplatku je stanovená
za konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy na základe žaloby, rozumie

sa tým konanie na jednom stupni a poplatok podľa rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom konaní
vo veci samej (§ 6 ods. 2, 3.). Sadzba poplatku sa vzťahuje samostatne ku každému návrhu súdneho
prieskumu, teda ak žalobca sa návrhom domáhal preskúmania zákonností viacerých rozhodnutí orgánu
verejnej správy, predmetom súdneho prieskumu bol každý jednotlivý návrh na preskúmanie zákonnosti
rozhodnutiažalovanéhosprávnehoorgánu,apretožalobcabolpovinnýzaplatiťsúdnypoplatokzakaždý

návrhnapreskúmaniezákonnostirozhodnutiažalovanéhosprávnehoorgánu,ktoréhoprieskumusúdom
sa návrhom (žalobou) domáhal.Najvyšší súd k žalobcom namietanej povinnosti zaplatiť súdny poplatok, tvrdiac, že v prípade, že by sa
tieto rozhodnutia mali preskúmavať v samostatných konaniach, z ktorých každé je spoplatnené v zmysle
zákona č. 71/1992 Zb., došlo by k popretiu práva na prístup k súdu a tým aj základného práva na súdnu

ochranu, uvádza nasledovné:

Krajský súd nepostupoval v rozpore so zákonom (§ 112 ods. 2 O.s.p.), keď konanie o návrhu na
preskúmanie zákonnosti devätnástich rozhodnutí žalovaného vylúčil na samostatné konania a v danom
prípade zastavil konanie, pre nezaplatenie súdneho poplatku žalobcom napriek výzve a poučeniu súdu.

Zo spisového materiálu krajského súdu vyplýva, že žalobca sa jednou žalobou domáhal preskúmania
zákonnosti devätnástich rozhodnutí žalovaného správneho orgánu. Krajský súd uznesením konanie
o jednotlivých rozhodnutiach vylúčil na samostatné konania. Pri rozhodovaní o vylúčení konaní o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného správneho orgánu na samostatné konania súd prvého
stupňa vychádzal z predmetu preskúmania a v záujme prehľadnosti. Rozhodovanie o spojení alebo
vylúčení vecí na samostatné konania zákonodarca v právnej norme ustanovenej v § 112 ods. 1, 2

O.s.p. ponecháva na úvahe súdu a proti takémuto rozhodnutiu súdu nepripúšťa odvolanie. V dôsledku
skutočnosti, že žalobca sa žalobou domáhal ako účastník súdneho konania preskúmania zákonností
viacerýchrozhodnutížalovanéhosprávnehoorgánu,vzniklamupovinnosťzaplatiťsúdnypoplatokpodľa
položky 10 Sadzobníka zákona o súdnych poplatkov za každé rozhodnutie, ktorého prieskumu súdom
sa návrhom (žalobou) domáhal. Vzhľadom k uvedenému vo vzťahu k povinnosti žalobcu zaplatiť súdny

poplatok je preto právne irelevantné, či súd vykoná súdny prieskum v spojenom konaní alebo veci
spojené žalobou vylúči na samostatné konania, pretože predmetom súdneho prieskumu naďalej ostáva
devätnásť rozhodnutí žalovaného a teda aj predmetom poplatkovej povinnosti je devätnásť návrhov
(žalôb) na preskúmanie zákonnosti rozhodnutí správneho orgánu.

Predmetom súdneho prieskumu v danej veci bolo napadnuté právoplatné rozhodnutie žalovaného, ktoré
súd preskúmava v správnom súdnictve podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku
„Rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov“, na ktoré sa vzťahuje
spoplatnenie podľa položky č. 10 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov ako návrh na preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy na základe žaloby vo výške 70 eur, ak v písmenách b/

až d/ nie je ustanovené inak.

Vychádzajúczoskutkovýchzistenívdanejvecimalodvolacísúdpreukázané,žežalobcasúdnypoplatok
nezaplatil napriek riadnej výzve, ktorá mu bola doručená, preto súd prvého stupňa nepochybil, keď
konanie vo veci zastavil.

K procesnému postupu súdu prvého stupňa ešte odvolací súd uvádza, že právny zástupca žalobcu
prevzal dňa 28.07.2014 výzvu súdu, ktorá mu bola doručovaná v súlade s § 49 ods. 1 veta druhá O.s.p.
v spojení s § 246c ods. 1 veta druhá O.s.p.. Rovnako ako súd prvého stupňa, poukazuje aj najvyšší
súd na znenie celého ustanovenia § 10 zákona o súdnych poplatkoch, ktoré rozlišuje medzi výzvou

na zaplatenie súdneho poplatku a uznesením na zaplatenie súdneho poplatku s tým, že ide o dva
samostatné procesné inštitúty odlišné svojou formou, podmienkami a následkami nezaplatenia súdneho
poplatku na ich základe.

Súd prvého stupňa tiež správne poukázal na to, že výzvu na zaplatenie súdneho poplatku (§ 10 ods.

1 zákona o súdnych poplatkoch) súd poplatníkovi zasiela v prípade nezaplatenia súdneho poplatku
splatného podaním návrhu na začatie konania; následkom nezaplatenia súdneho poplatku je zastavenie
konania. Účelom výzvy nie je uloženie povinnosti zaplatiť súdny poplatok, ale upozornenie na jej
nesplnenie. Sama povinnosť vyplýva zo zákona a je podmienkou pre pokračovanie súdu v konaní.
Výzva na zaplatenie súdneho poplatku teda nie je rozhodnutím, neukladá sa ňou povinnosť účastníkovi

konania, a nevzťahujú sa na ňu požiadavky kladené na obsahové a formálne náležitosti rozhodnutia
(uznesenia).

K uvedenému odvolací súd dodáva, že na rozdiel od tohto postupu uznesením na zaplatenie súdneho
poplatku (§ 10 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch) súd účastníkovi ukladá povinnosť zaplatiť súdny

poplatok v taxatívne vymedzených prípadoch. Ide o konania, v ktorých súd už začal konať vo veci samej,
ďalej vo veciach v ktorých vznikla poplatková povinnosť poplatníkovi, ktorému súd ustanovil opatrovníka,
pretože nie je známy jeho pobyt, alebo sa mu nepodarilo doručiť písomnosť na známu adresu v cudzine,
alebo ak došlo k rozšíreniu návrhu alebo podaniu vzájomného návrhu v tej istej veci potom, ako súdzačal konať vo veci samej, ak ide o opravný prostriedok proti rozhodnutiu správnych orgánov, ak súd
žiada zaplatenie poplatku vo výške odporujúcej úprave podľa tohto zákona, alebo ak vznikla poplatková
povinnosť poplatníkovi podaním návrhu na nariadenie predbežného opatrenia.

Uznesením, ktorým sa vyrubuje súdny poplatok, teda súd rozhoduje v prípadoch, kedy mu zo zákona
vyplýva povinnosť o návrhu konať bez ohľadu na zaplatenie súdneho poplatku, alebo kedy súd napriek
nezaplatenému súdnemu poplatku konanie nezastavil, ale v ňom pokračoval. Ide o prípady, kedy
by došlo k neželanému oddialeniu rozhodnutia, ktoré neznesie odklad (napr. predbežné opatrenie),

alebo by prípadná hrozba zastavenia konania nebola efektívna, resp. účelná. Rizikom, ktoré na seba
účastník konania preberá v prípade nezaplatenia súdneho poplatku, je možnosť vymáhania („exekúcie“)
nezaplateného súdneho poplatku podľa zákona č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych
pohľadávok v znení neskorších predpisov.

Z uvedeného je zrejmé, že v danom prípade boli splnené podmienky pre postup súdu v zmysle § 10

ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb., z ktorých dôvodov súd prvého stupňa nepochybil, keď žalobcu vyzval na
zaplatenie súdneho poplatku výzvou podľa § 10 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch, následkom ktorej
je v prípade nezaplatenia súdneho poplatku zastavenie konania. Žalobca svojím konaním v rozpore s
§ 10 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch sám spôsobil zastavenie konania pre nezaplatenie súdneho
poplatku.

Napokon najvyšší súd zdôrazňuje, že jednotlivé ustanovenia zákona o súdnych poplatkoch (ale aj iných
zákonov vo všeobecnosti) nemožno vykladať izolovane a bez kontextu, a to s akcentom na to, že
žalobca je zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom, za ktorého sa pokladá advokát ako zástupca
s právnickým vzdelaním.

Z vyššie uvedených dôvodov preto postupom krajského súdu nedošlo vo vzťahu k žalobcovi k porušeniu
jeho základného práva na súdnu ochranu (čl. 46 ods. 1 ústavy), ani k porušeniu čl. 12 ods. 1 a čl. 13
ods. 1 písm. a) ústavy, keďže postup a rozhodnutie krajského súdu zodpovedá § 10 ods. 1 zákona č.
71/1992 Zb.

Vychádzajúc z uvedeného pokiaľ žalobca nezaplatil súdny poplatok za žalobu splatný podaním žaloby,
ani po výzve a poučeniu súdu prvého stupňa, krajský súd postupoval správne a v súlade so zákonom,
keď konanie zastavil, a preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 250ja ods.
3, veta druhá v spojení s § 246c ods.1 a s § 219 ods.1,2 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.
a účastníkom ich náhradu nepriznal, pretože žalobca nemal v odvolacom konaní úspech a žalovanému
náhrada trov konania neprináleží.

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.