Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, February 26, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 14Co/21/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117206509
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8117206509.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov senátu
JUDr. Mareka Košča a JUDr. Jozefa Angeloviča v právnej veci žalobcu: TELERVIS PLUS, a. s., Staré
Grúnty 7, 841 04 Bratislava, IČO: 35 717 769, právne zastúpený: JUDr. Alan Strelák, advokát so sídlom
Plynárenská 1, 821 09 Bratislava - Ružinov, proti žalovanej: S. G., K.. XX.XX.XXXX, I. O. B. X, XXX XX
V., právne zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom Sov. hrdinov 163/66, Svidník,

IČO: 31954448, v konaní o zaplatenie 1.207 eur s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného
súdu Prešov č.k. 14C/9/2017-43 z 27.4.2018, zhodou hlasov členov senátu, takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok súdu prvej inštancie a vracia mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej aj „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol, že :

„I. žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 1.207 EUR spolu s 5,05 % -tným ročným úrokom
z omeškania od 16.07.2015 do zaplatenia, v lehote 60 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku,

II. p r i z n á v ažalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 % s tým, že
o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí“

2. V dôvodoch rozsudku uviedol, že :

2.1. Vo veci vedenej u neho pod sp. zn. 14C/455/2015 si žalobkyňa S. G. uplatnila voči spoločnosti
TELERVIS PLUS, a.s. Bratislava, ako žalovanému nároky na určenie neplatnosti zmluvnej podmienky
týkajúcej sa servisného poplatku vo výške 18 % z istiny a zmluvnej podmienky vyplývajúcej zo zmluvy o

poskytnutí domáceho servisu obsiahnutej v zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX a súčasne
uzavretej zmluvy o domácom servise a tiež nárok na vydanie bezdôvodného obohatenie vo výške
1.105,30 eur s prísl.. Súd tejto žalobe v celom rozsahu vyhovel a žalobkyni priznal taktiež nárok na
náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. V rámci tohto konania si žalovaný TELERVIS
PLUS, a.s. vzájomným návrhom uplatnil proti S. nárok na zaplatenie sumy 1.207,- eur s prísl. z titulu
nesplnenia povinnosti zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. K 520143532 uzavretej dňa 24.11.2014.

Súd tento nárok v rámci pôvodného rozsudku vylúčil na samostatné konanie.

2.2. Podaním zo dňa 7.6.2016 S. súdu oznámila, že žalovaný jej poskytol sumu 1.700,- eur a ona mu
„zaplatila sumu 2.193,- eur“, a teda žalovaný sa bezdôvodne obohatil o sumu 855,- eur, a túto sumu si
v rámci protinávrhu uplatňuje. V súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. K XXXXXXXXX zo
dňa 24.11.2014 poukázala na to, že totožná zmluvná podmienka bola v pôvodnom konaní vyhlásená

za neplatnú, pričom žalovaná z titulu zmluvy o poskytovaní domáceho servisu zaplatila sumu 855,-
eur, a preto navrhuje žalobu zamietnuť. Súdu taktiež predložila k nahliadnutiu doklad, ktorý je súčasťoupôvodného spisu sp. zn. XXC/XXX/XXXX (č.l. 84), z ktorého vyplýva, že žalovaná zaplatila žalobcovi
sumu 462,50 eur, pričom súčasťou tejto listiny je taktiež doklad, z ktorého vyplýva, že určité finančné
prostriedky mali byť zaplatené spoločnosti E..

2.3. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. K XXXXXXXXX zo dňa 21.11.2014 vyplýva, že žalobca
poskytol žalovanej sumu 1.700,- eur, čo žalovaná aj potvrdila v rámci svojho písomného vyjadrenia
zo dňa 7.6.2016. Keďže žalovaná splátky úveru neuhrádzala, žalobca zosplatnil predmetný úver
k 15.7.2015 a vyzval žalovanú na zaplatenie dlhu. Z predložených listinných dôkazov mal súd za

preukázané iba to, že žalovaná doposiaľ z titulu zmluvy, ktorá je predmetom tohto konania zaplatila sumu
462,50 eur, čo predstavuje oproti poskytnutému úveru rozdiel vo výške 1.237,50 eur, pričom žalovaný
si uplatnil v tomto konaní iba sumu 1.207,- eur.

2.4. Žalovaná neuniesla dôkazné bremeno ohľadom preukázania svojho tvrdenia, že úver preplatila o
sumu 855,- eur a aj pre prípad, že by takúto sumu bola uhradila, tak z listiny preukazujúcej splátky

úveru vyplýva, že nejaká suma bola uhradená spoločnosti E. W. W..Y..R.., čo je v súlade so zmluvou o
poskytnutí finančných služieb (čl. 82 pôvodného spisu) uzavretej medzi spoločnosťou E. W. W..Y..R..,
IČO: XX XXX XXX, ako poskytovateľom plnenia a žalovanou a Q. G., nar. XX.X.XXXX, ako prijímateľom.
V konaní nebolo preukázané, aby žalovaná z titulu úverovej zmluvy, ktorá je predmetom tohto konania
uhradila vyššiu sumu, ako sumu 462,50 eur a navyše pokiaľ boli nejaké platby uhrádzané spoločnosti

E. W. W..Y..R.., tak sa jedná o tretí subjekt, ktorý ani nie je stranou v tomto konaní. Navyše z vyjadrenia
žalovanej zo dňa 7.6.2016 vyplýva, že jej bol poskytnutý úver 1.700,- eur a ona zaplatila sumu 2.193,-
eur, čo malo predstavovať bezdôvodné obohatenie 855,- eur, avšak rozdiel týchto súm predstavuje iba
493,- eur. Z uvedeného teda vyplýva, že vôbec nie je zrejmé, z akého dôvodu má rozdiel predstavovať
sumu 855,- eur, resp. v konaní ani nebolo nepochybne preukázané, že by žalovaná túto sumu uhradila.

Keďže predmetom konania bola zmluva uzavretá medzi žalobcom, ako veriteľom a žalovanou ako
dlžníčkou a žalobca si uplatnil iba rozdiel medzi poskytnutým úverom a žalovanou zaplatenými sumami
(dokonca sumu nižšiu), súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a uložil žalovanej povinnosť zaplatiť sumu
1.207,- eur spolu s príslušným zákonným úrokom z omeškania odo dňa nasledujúceho po zosplatnení
úveru.

2.5. S odkazom na ust. § 232 ods. 3 CSP súd prvej inštancie žalovanú zaviazal na zaplatenie relatívne
vyššej sumy so 60-dňovou lehotou na zaplatenie dlhu, aby nedošlo k jej prípadnému sociálnemu
ohrozeniu.

2.6. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil aplikáciou ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 CSP a
úspešnému žalobcovi priznal voči neúspešnej žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100
%.

3. Proti uvedenému rozsudku včas podala odvolanie žalovaná. Namieta, že súd prvej inštancie dospel

na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec aj nesprávne právne
posúdil. V dôvodoch ďalej uvádza, že:

3.1. Súd prvej inštancie síce správne dospel k záveru, že žalobca má z predmetného úveru 1.700,- eur
právo len na istinu, avšak nesprávne zistil výšku nedoplatku úveru. Žalobca v konaní nesplnil povinnosť

zmysle § 132 ods. 1 CSP o pravdivom a úplnom opísaní rozhodujúcich skutočností. V podanom návrhu
úplne zatajil skutočnosť, že súčasne s podpisom Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, jej bol predložený
formulár Zmluvy o poskytovaní finančných služieb, spočívajúci v preberaní a zaúčtovaní peňažnej
hotovosti určenej na úhradu splátky úveru v mieste jej bydliska. Túto ďalšiu zmluvu jej predložila na
podpis tá istá zástupkyňa žalobcu, ktorá jej predložila na podpis Úverovú zmluvu a ani ju nenapadlo,

že uzatvárala zmluvu ešte s niekým iným, ako so žalobcom, aj keď išlo formálne o vedľajšiu zmluvu,
uzatvorenú so spoločnosťou E. W., W..Y..R...

3.2. Finančné služby sú podľa Zmluvy o poskytovaní finančných služieb poskytované za odplatu, ale
s touto skutočnosťou zo strany obchodného zástupcu žalobcu, v čase uzatvárania zmluvy, nebola

oboznámená.

3.3. Nerozumie prečo má platiť za niečo, na čo má právo vyplývajúce z ust. § 567 ods. 1 Obč. zák.3.4. Poukazuje na znenie bodu 22 preambuly Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z
23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, na závery rozsudku SD EÚ, C-415/11, body 68
a 69, aplikáciu ust.§ 54 ods. 1 Obč. zák., § 53 ods. 4 písm. t), w) Obč. zák. i na to, že za neprijateľné

podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú, aby
spotrebiteľ poskytoval alebo poukazoval tretej osobe alebo v prospech tretej osoby akékoľvek plnenie
plynúce zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou, ktoré v prevažnej miere
nesleduje jeho záujmy, alebo aby plnil v súvislosti s týmto plnením akékoľvek záväzky tretej osobe.
Neprijateľnosť predmetnej zmluvnej podmienky už konštatoval napr. Okresný súd Prešov v rozsudku

sp. zn. 14C/455/2015, z 19.12.2016 a Okresný súd Kežmarok v rozsudku sp. zn. 8C/122/2015, z
23.12.2016.

3.5. V skutočnosti žalobcovi zaplatila 1.437,50 eur a to tak, že priamo žalobcovi zaplatila 462,50 eur
a 120,- eur a sumu 855,- eur zaplatila spoločnosti E. W., W..Y..R... Platbu 462,50 eur a platbu 855,-
eur jej potvrdil žalobca na jej žiadosti zo 14.9.2015, ktorou žiadala o prehľad platieb podľa jednotlivých

zmlúv uzatvorených so žalobcom, rukou pripísaným textom, potvrdeným pečiatkou žalobcu. Zaplatenie
sumy 120,- eur dňa 4.11.2015 jej potvrdila svojim podpisom tá istá obchodná zástupkyňa, ktorá jej
dala podpísať písomnosti pri uzatváraní Úverovej zmluvy. Ak jej vyjadrenie k protinávrhu zo 7.6.2016
obsahuje nesprávne číselné údaje, tak je tomu preto, lebo so žalobcom mala uzatvorené štyri úverové
zmluvy. O ich splácaní jej žalobca neposkytol jasné informácie a platby jej potvrdzovala zástupkyňa

žalobcu aj na papierikoch, bez jasnej evidencie, ktorej zmluvy sa tá ktorá platba týka. Aj do jej žiadosti
o prehľade platieb z 22.1.2015 boli podopisované údaje len rukou.

3.6. Na podporu podaného odvolania poukazuje na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu Prešov sp.
zn. 9Co/49/2017 z 15.3.2018, rozsudku Krajského súdu Prešov, sp. zn. 17Co/163/2017 z 30.1.2018.

3.7. Celá zmluva o poskytovaní finančných služieb preto predstavuje podľa jej názoru neprijateľnú
zmluvnú podmienku a zmluvnú podmienku môže vyhlásiť za neprijateľnú aj odvolací súd. Poukazuje
pritom napr. na rozsudok Krajského súdu Prešov, sp. zn. 6Co/200/2014, z 30.8.2016 (odôvodnenie bod
26.) a na rozhodnutie Krajského súdu Prešov, sp. zn. 22Co/2/2017, z 28.11.2017 (odôvodnenie body 86.

-91.). Poukazuje aj na aktuálne znenie § 9 ods. 13, 14 zák. č. 129/2010 Z. z. s tým, že aj keď tieto normy
sú účinné od 1.5.2018, svojim obsahom len precizujú to, čo vyplýva už z unijového a vnútroštátneho
práva.

3.8. Pretože žalobcovi za úver 1.700,- eur zaplatila 1.437,50 eur (462,50 eur + 120,- eur + 855,- eur) a

žalobca má nárok len na doplatenie istiny, ktorú jej poskytol vo výške 1.700,- eur, mala by byť zaviazaná
na zaplatenie sumy 265,50 eur, a nie 1.207,- eur. Navrhuje preto odvolaním napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. Žalobca sa k podanému odvolaniu nevyjadril napriek tomu, že rovnopis podaného odvolania aj s

výzvou na vyjadrenie k odvolaniu bol doručený jeho splnomocnenému zástupcovi s plnou mocou pre
celé konanie dňa 10.6.2018.

5. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
účinný od 1.7.2016 - ďalej len „CSP“) prejednal podané odvolanie v zmysle zásad daných aplikáciou

ust. § 378 a nasl. CSP. Žiada sa osobitne zdôrazniť, že odvolací súd pri prieskume napadnutého
rozhodnutia súduprvejinštanciebolvzmysleust.§379a§380ods.1CSP viazanýrozsahomodvolania
i uplatnenými odvolacími dôvodmi (s výnimkou v § 380 ods. 2 CSP) tak, ako boli uplatnené v zákonnej
odvolacej lehote. Odvolací súd prejednal odvolanie žalovanej bez nariadenia pojednávania. Vychádzal
pritom z aplikácie ustanovenia § 385 ods. 1 CSP, pričom mal za to, že nariadenie pojednávania v

predmetnej veci si nevyžadovala potreba zopakovania, či doplnenia dokazovania a ani dôležitý verejný
záujem. Na základe takéhoto prieskumu uvedeného rozhodnutia súdu prvej inštancie, i konania ktoré
mu predchádzalo, dospel odvolací súd po prejednaní veci v senáte k záveru, že na základe podaného
odvolania je potrebné rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

6.Tak,akojeuvedenévyššie,žalovanápodalaodvolaniezdôvodovakéupravujú ust.§365ods.1písm.
f), h) CSP, t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.7. Odvolací dôvod podľa ust.§ 365 ods.1 písm. f) CSP je daný v prípade nesprávneho postupu súdu
prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy

skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne nevyšli počas
konania nijak inak najavo. Môže sa jednať, tak ako je to aj v predmetnej veci, aj o prípad, keď súd
neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. Skutkové
zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust.
§ 191 ods. 1, 2 CSP alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené

spôsobomvyplývajúcimzust.§192,193a205CSP,pričomsajednáotakéskutkovézistenia,nazáklade
ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.

8. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza, že právnym
posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn.
vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho

predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis,
než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný
skutkový stav inak nesprávne aplikoval.

9. V odôvodnení napadnutého rozsudku chýbajú dostatočné skutkové a právne závery vzťahujúce sa
k posúdeniu, či a v akom rozsahu na rozsah povinnosti žalovanej vo vzťahu k žalobcovi z úverovej
zmluvy K XXXXXXXX z 24.11.2014 má vplyv obsah uzavretej zmluvy o poskytovaní finančných služieb
zo dňa 24.11.2014 (totožný deň ako deň uzavretia úverovej zmluvy). Uvedená zmluva je obsahom spisu
XXC/XXX/XXXX (č.l. 82 a nasl. spisu 14C/455/2015). Je bez akýchkoľvek pochybností, že súd prvej

inštancie ju mal k dispozícii a ku spôsobu uzatvorenia tejto zmluvy bola na pojednávaní dňa 7.12.2016
vypočutá aj svedkyňa B.. W., ktorá potvrdila, že zmluva o poskytovaní finančných služieb je opatrená jej
podpisom. Obsah zápisnice o pojednávaní zo dňa 7.12.2016 svedčí o tom, že ju súd aj oboznamoval.
Pri skutkových záveroch ju vo veci neskôr vylúčenej na samostatné konanie pri aplikácii ust. § 215 ods.
1, 2 CSP nemožno opomenúť.

10. Vo vzťahu k zmluve o poskytovaní finančných služieb uzatvorenej žalovanou so spoločnosťou E.
W., W..Y..R.. odvolací súd poukazuje na to, že už zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere z 24.11.2014 je
zrejmé, že žalobcom poskytnutá suma z uvedenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere mala byť vyplatená
na bankový účet, ktorý je zrejme účtom spoločnosti E. W., W..Y..R... Javí sa teda na základe obsahu

dôkazov zhromaždených už v pôvodnom konaní, aj vo vylúčenej veci, to, že pri uzatváraní zmluvného
vzťahu mohla byť zo strany úverového veriteľa praktizovaná nekalá a neakceptovateľná obchodná
praktika, keď v rovnaký deň, keď bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, bola žalovaná v
domácom prostredí navštívená súčasne aj finančným agentom spoločnosti TELERVIS PLUS, a.s., ako
aj zástupkyňou spoločnosti E. W., W..Y..R.. a bez toho, aby spotrebiteľovi bola ponúknutá možnosť

voľby, bol spotrebiteľ „nútený“ podrobiť sa nekalým obchodným praktikám oboch spoločností, keď už v
zmluve o spotrebiteľskom úvere bola naformulovaná klauzula, podľa ktorej mal potvrdiť žiadosť o prevod
finančných prostriedkov na účet, ktorý patril inej obchodnej spoločnosti. Z obsahu samotnej zmluvy o
spotrebiteľskom úvere však nijako nevyplýva to, že by jej súčasťou mal byť aj ďalší zmluvný vzťah
s treťou osobou, na základe ktorej by mali byť finančné prostriedky poskytnuté inému subjektu ako

žalovanej. Javí sa teda dôvodným podozrenie založené na tom, že išlo zo strany poskytovateľa úveru o
sofistikovaný spôsob získať prostredníctvom tretej, naoko so žalobcom nijako neprepojenej spoločnosti,
od dlžníka - spotrebiteľa ďalšie peňažné plnenie, ktorým sa neúmerne navyšuje jeho dlh, čo nepochybne
nesie znaky nekalej obchodnej praktiky žalobcu. Takémuto právnemu posúdeniu a vyhodnoteniu zmluvy
o poskytovaní finančných služieb aj pri aplikácii ustanovení § 39 Obč. zák. v nadväznosti na zák. č.

129/2010 Z.z. (odplata za finančné služby nevstupuje do výpočtu RPMN a nie je zahrnutá do celkových
nákladov dlžníka) sa súd prvej inštancie nevenoval. Je preto dôvodnou odvolacia námietka založená
na tom, že spravodlivému usporiadaniu veci a naplneniu cieľa účinnej ochrany spotrebiteľa by mala
zodpovedať aj taká aplikácia skutkových záverov vo veci, že aj úhrady, ktorými mala byť splácaná
odmena v zmysle zmluvy o poskytovaní finančných služieb, je potrebné započítať na úhradu dlhu

žalovanej zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

11. Nakoľko súd prvej inštancie dôsledne neskúmal skutočnosti relevantné na posúdenie vzťahu
sporových strán vyplývajúcich z úverovej zmluvy S. XXXXXXXX z 24.11.2014 spolu so zmluvou oposkytnutí finančných služieb a v nadväznosti na ne nevyhodnotil vo vyššie naznačenom smere
žalovanou realizované plnenia, jeho záver o tom, že aj pri bezúročnosti a bezpoplatkovosti úverového
vzťahu je žalovaná povinná žalobcovi plniť 1.207,- eur, sa javí ako predčasný. Plnenia, ktoré

žalovaná poskytovala na plnenie záväzkov z úverovej zmluvy, súd prvej inštancie „oddeľuje“ od plnení
zrealizovaných podľa zmluvy o finančných službách, aj keď je zrejmé, že obe zmluvy boli uzatvárané
súčasne a za úverového veriteľa i „poskytovateľa finančných služieb“ ju v bydlisku žalovanej uzatvárala
tá istá osoba (svedkyňa B.. W.). Na základe uvedených úvah odvolací súd dospel k záveru, že neboli
splnené podmienky na potvrdenie ani zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie, preto vrátil vec súdu

prvej inštancie na ďalšie konanie (§ 389 ods. 1 písm. b), c) CSP). Uplatnené odvolacie dôvody založené
na nesprávnych skutkových zisteniach a na nesprávnom právnom posúdení veci sú podľa odvolacieho
súdu plne opodstatnené.

12. Po vrátení veci bude úlohou súdu prvej inštancie dôsledne skúmať okolnosti relevantné pre
posúdenie charakteru uzatvorenej zmluvy o finančných službách a následne v závislosti od toho, aké

plnenia žalovaná realizovala, vec právne posúdiť a opätovne rozhodnúť o uplatnenom nároku Súd prvej
inštancie bude povinný vysporiadať sa so všetkými námietkami účastníkov konania, teda aj námietkami
žalovanej vznesenými v priebehu konania, ako aj v odvolaní (závery potom premietne do odôvodnenia
nového rozhodnutia, tak aby bolo preskúmateľné).

13. Z obsahu spisu pôvodného, ale aj spisu vo vylúčenej veci vyplýva, že 9.6.2016 žalovaná S. G.
doručila súdu reakciu na vzájomný návrh TELERVISU PLUS, s.r.o., v ktorom poukazuje na to, že podľa
zmluvy S. XXXXXXXXX plnila uvedenému veriteľovi a že v tej súvislosti uplatňuje proti veriteľovi nárok
na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 855,- eur. Z obsahu rozhodnutia súdu prvej inštancie
nie je zrejmé, akým spôsobom sa súd prvej inštancie s týmto podaním žalovanej vyporiadal. Obsah

tohto podania žalovanej, ani obsah jej prednesu na pojednávaní nesvedčí upresneniu a konkretizácii
tejto požiadavky. Nie je objasnené, či to je započítacia námietka alebo či v súvislosti s reálnym plnením
poskytnutým žalovanou na označenú úverovú zmluvu S. XXXXXXXXX by sa malo rozhodnúť ešte nad
rámec toho, čo žalobca uplatňuje proti žalovanej (napr. rozhodnutím o vydaní bezdôvodného obohatenia
vo výške 855,- eur).

14. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

15.Vnovomrozhodnutísúdprvejinštancierozhodneajotrováchodvolaciehokonania§396ods.3CSP.

16. Uvedené rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP a § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).