Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 27, 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/265/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7211235769
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7211235769.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov

senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Imricha Volkaia v právnej veci starostlivosti súdu o
maloletého Z. Š. nar. X.X.XXXX bývajúceho u matky zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach na návrh otca R. Š. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v T. V. C..
T. Č.. XX za účasti matky R. Š. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v Q. V. C.. J. Č.. XX o zníženie výživného, o
odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice I z 30.5.2012 č.k. 11P 20/2012-40 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh otca na zníženie výživného. Rozhodol, že
žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Protitomutorozsudkupodalvzákonnejlehoteodvolanieotecanavrhol,abyodvolacísúdzrušilrozsudok
a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Rozsudok považuje za nesprávny a vydaný v rozpore so
skutkovým a právnym stavom. Vytkol konajúcemu súdu, že svoje rozhodnutie založil na zistení, že má
mesačný príjem 403,- až 468,- € mesačne netto a poberá aj cestovné náhrady 1.256,75 € netto až
1.370,- € netto a má svoje pracovné aktivity organizovať tak, aby mal reálnu možnosť si riadne plniť
svoju vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu. Súd prvého stupňa nezohľadnil skutočnosť, že na

jeho strane došlo k zmene pomerov tým, že mu vznikla ďalšia vyživovacia povinnosť k mal. P. Š. nar.
XX.X.XXXX a jej matke J. Š., ktorá poberá len rodičovský príspevok 194,- € mesačne. Nezohľadnil
skutočnosť, že bez vlastného zavinenia spláca ako ručiteľ pohľadávku z pôžičky iného dlžníka bez
reálnej možnosti domôcť sa náhrady, a to už exekučne, kde mu je zrážaná suma mesačne 88,- €
a výživné na dcéru E. Š. nar. XX.X.XXXX 80,- € mesačne, pričom mu je exekučne na ňu zrážané
ešte dlžné výživné 400,- € mesačne. Spolu s manželkou má náklady na domácnosť 260,- € a spláca
podľa aktuálnych možností rodičom manželky mesačne 410,- € ako náhradu za nimi splácaný úver na

obstaranie bytu, v ktorom býva. Taktiež má výdavky na zabezpečenie odôvodnených potrieb dcéry P. a
jeho manželky vo výške 400,- € mesačne. Súdom zohľadnené cestovné náhrady nemôžu byť súčasťou
jeho mesačného príjmu za prácu, t.j. mzdy, nakoľko ide o každodenné výdavky pri zahraničných cestách
a stravovanie, poplatky za parkovanie, diaľničné poplatky, poplatky za ubytovanie a iné. Súd prvého
stupňa v rozpore so skutkovým stavom veci nezohľadnil iné jeho výdavky na stravovanie, poplatky za
parkovanie,diaľničnépoplatky,poplatkyzaubytovanie,pričomnákladynaraňajkyvzahraničíčiniasumu
8,- až 14,- €, náklady na obed 15,- až 25,- €, náklady na večeru a jedna bageta stojí 1,30 € a minimálne

náklady na ubytovanie od 29,- do 50,- €. Citoval zákon č. 283/2002 Z.z. a uviedol, že sadzby stravného
pre r. 2012 sú stanovené v opatrení Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR z 12.12.2011, ktorým
sa ustanovujú na r. 2012 základné sadzby stravného v eurách alebo v cudzej mene pri zahraničných
pracovných cestách o sumách stravného uverejneného v Zbierke zákonov SR pod č. 472/2011 Z.z.Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Konštatoval, že stravné ako náhrada pri pracovnej ceste
je sumou spotrebovanou a slúžiacou na to, aby mohol vykonávať ako šofér kamiónu svoju prácu, t.j.
aby sa na svojej pracovnej ceste stravoval. Stravné nie je mzdovou zložkou v zmysle § 118 Zákonníka

práce, z ktorej nie je možné vyvodiť jeho čistý príjem tak, ako to v odôvodnení napadnutého rozsudku
zdôvodnil prvostupňový súd. Citoval § 118 ods. 2 Zákonníka práce č. 311/2001 Z.z., § 62 ods. 2, § 75
ods. 1 Zákona o rodine a vzhľadom k jeho majetkovým a zárobkovým pomerom nemá možnosť platiť
výživné pre mal. Z. doposiaľ určeným výživným a v dôsledku toho konajúci súd nezohľadnil v dostatočnej
miere zmenu pomerov na jeho strane, ako aj ostatné vyživovacie povinnosti s prihliadnutím na jeho

reálne zárobkové možnosti.

Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla potvrdiť napadnutý rozsudok a poukázala na to, že cestovné
náhrady v rozpätí 1.256,75 € až 1.370 € predstavujú príjem otca, preto by sa mal zohľadňovať pri
výživnom. Čo sa týka poplatkov v zahraničí za ubytovanie uviedla, že skoro každý kamionista má
vytvorené podmienky v kamióne na to, aby v ňom prespával, má v ňom cestovnú chladničku na

jedlo a pod. Takže tvrdenia otca ohľadne ubytovania v zahraničí, za ktoré platí 29 až 50,- € nie sú
pravdivé, pretože v čase, keď žili v spoločnej domácnosti, prespával v kamióne, brával so sebou jedlo
a neprespával v ubytovniach a hoteloch, za ktoré platil. Uvádzala už v predchádzajúcich konaniach, že
má vedomosť o tom, že otec je zadlžený, kvôli čomu má exekúciu, avšak za túto skutočnosť jeho syn
nemôže. Maloletý Z. v súčasnej dobe sa vyvíja, jeho náklady sa zvyšujú, má zvýšené náklady v dôsledku

zakupovania dioptrických okuliarov, má nosiť strojček na zuby, čím sa zvyšujú jeho odôvodnené potreby
a preto nesúhlasí s odvolaním otca.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa odseku 2 cit. zák. ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

Odvolací súd na základe odvolania otca preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa aj s
konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania
podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa

dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine a
zákonne rozhodol o zamietnutí návrhu otca na zníženie výživného. Súd prvého stupňa v súlade s §
132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti,
pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, čo uviedli účastníci konania, v dôsledku
čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom

rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili
jeho obranu v prevažnej miere už v priebehu konania pred súdom prvého stupňa a aj s námietkami
matky uvádzanými vo vyjadrení a otec ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné
skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o jeho návrhu na zníženie výživného. Odvolací súd
poukazuje na to, že aj pri rozhodovaní o znížení výživného v dôsledku zmeny pomerov sa použijú

zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného. V danom prípade ide o ust. § 62 ods. 1, 2, 4
a 5 a ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorých vyplýva, že obaja rodičia sú povinní prispievať
na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov a dieťa má právo
podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to,
ktorý z rodičov a v akej miere sa sa o dieťa osobne stará. Pri určení výživného je rozhodujúci príjem,

ktorý by rodič reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý dosahuje. Ak sa tvrdený príjem javí ako
nepravdivý,jepovinnosťousúduprihliadnuťnacelkovémajetkovépomery.Odvolacísúdvtejtosúvislosti
poznamenáva, že zamestnávateľom vyplácané cestovná náhrada a stravné ako náhrada pri pracovnej
ceste sú zložkou príjmu špeciálne alokované na zabezpečenie stravy a síce zo zákona určené na
pokrytie výdavkov na stravu počas výkonu práce mimo miesta bydliska, ale na druhej strane pozitívne

ovplyvňujú bežné životné podmienky pracovníka, minimálne jeho náklady na vlastné stravovanie, preto
ich nemožno nezohľadniť práve so zreteľom na ich výšku, v dôsledku čoho otec nemusel vynakladať
zo svojho príjmu náklady na svoje stravovanie a cestovanie v takom rozsahu ako v prípade, ak by
mu tieto náhrady z toho titulu vyplácané neboli. Od poslednej úpravy výživného sa odôvodnenépotreby maloletého zvýšili, pretože v čase predchádzajúcej úpravy mal 8 rokov, bol žiakom 1. triedy
základnej školy, v súčasnosti má 11 rokov, je žiakom 5. ročníka základnej školy, teda druhého stupňa,
má zvýšené výdavky na školské potreby, zhoršený zdravotný stav, nosí dioptrické okuliare, strojček a

napriek tomu, že otcovi pribudla vyživovacia povinnosť k manželke, ktorá je na materskej dovolenke
a maloletej dcére a okrem toho zabezpečuje starostlivosť aj o mal. E. Š. nar. XX.X.XXXX, ktorá s ním
žije v spoločnej domácnosti, najmä s prihliadnutím na zvýšené a odôvodnené potreby mal. Z. správne
súd zohľadňoval schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca, ktoré sú vždy limitujúcim kritériom vo
vzťahu k uspokojovaniu odôvodnených potrieb dieťaťa a poukázal na ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine,

ktorý zaradil majetkové pomery povinného medzi všeobecné podmienky určenia rozsahu vyživovacej
povinnosti a rozšíril východisko na zisťovanie tzv. potencionality príjmov ako povinného rodiča majúceho
maloleté dieťaťa sústavne sa pripravujúce na budúce povolanie, ktoré nie je schopné samé sa živiť, je
povinnývyužitímsvojichsubjektívnychvlastností,najmävzdelaniaapracovnýchskúsenostíorganizovať
svoje pracovné aktivity tak, aby mal reálnu možnosť plniť si vyživovaciu povinnosť a nemohol prihliadnuť
na splácanie pohľadávok z pôžičky, pretože vyživovacia povinnosť je prvoradou povinnosťou a jej v

zmysle zákona je potrebné prispôsobiť všetky ostatné pohľadávky a navyše skutočnosť, že otcovi je
exekučne zrážané dlžné výživné, toto si otec zavinil sám a táto nemôže byť dôvodom na zníženie
výživného voči ďalšiemu maloletému dieťaťu. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu
prvého stupňa ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. a v odôvodnení sa obmedzil len na
skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože žiaden z účastníkov náhradu trov
odvolacieho konania nežiadal (§ 151 ods. 1, § 224 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.