Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 5, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/152/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117227191
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:6117227191.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu

JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcu: T., právne zastúpenej JUDr. Milada
Koukalová, advokátka, Špitálska 10, Bratislava, proti žalovanej: B. C., G.. X.X.XXXX, K. C. XX, o
zaplatenie 719,50 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo
dňa 7.6.2018, č. k. 12C/57/2017-73 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok .

Náhradu trov odvolacieho konania stranám sporu nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit:

„I. Žalobu zamieta.

II. Náhradu trov konania stranám nepriznáva.“

2. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že dňa 17.12.2014
žalovaná uzatvorila zmluvu o obstaraní zájazdu s cestovnou kanceláriou W. W., a.s., zastúpenou
cestovou agentúrou T..A., s.r.o. (ďalej len „žalobca“). Žalovaná si objednala zájazd do destinácie R.- P.

na 7 dní v termíne od 21.8.2015 do 30.8.2015 pre tri osoby a to žalovanú, M. A. a N. M. C.. V zmysle
predmetnej zmluvy bola celková cena zájazdu dohodnutá vo výške 860,- Eur s tým, že záloha bola
dohodnutá vo výške 430,- Eur so splatnosťou dňa 19.12.2014 a doplatok ceny zájazdu bol dohodnutý
vo výške 430,- Eur so splatnosťou dňa 6.7.2015. Dňa 22.12.2014 bola žalobcovi na účet uhradená
suma 140,50 Eur s poznámkou pre príjemcu B. C.. Dňa 23.1.2015 bola z účtu žalobcu odoslaná suma
228,77 Eur na účet tretej strany s poznámkou pre príjemcu C. 21.8.2015 W. A. C. XX.X.XXXX T..cz.
Dňa 21.8.2015 bola na rovnaký účet žalobcom uhradená suma 553,83 Eur s totožnou poznámkou pre

príjemcu. Dňa 10.4.2015 spoločnosť W. W., a.s. vyhotovila proforma faktúru - potvrdenie objednávky
č. XXXXXXX na sumu objednaných služieb 860,- Eur, s označením výšky provízie 77,40 Eur, sumy
služieb bez provízie vo výške 782,60 Eur, označenia uhradenej čiastky v sume 228,77 Eur, požadovanej
čiastky k úhrade vo výške 553,83 Eur so splatnosťou dňa 22.7.2015. Dňa 20.10.2015 spoločnosť W. W.,
a.s. vyhotovila dobropis- proforma faktúry- potvrdenie objednávky č. XXXXXXX s uvedením predmetu
faktúry 100% storno pobytu, uhradenej sumy bez provízie 786,20 Eur a k úhrade 0,- Eur. Na takto
zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ustanovenia § 451 ods. 1, 2, §454, §742 ods. 1, §743

ods. 1,2, § 741a, § 741g a §741h Občianskeho zákonníka a vec právne posúdil ako konanie žalobcu
bez príkazu žalovanej podľa § 742 a nasl. Občianskeho zákonníka, keďže žalobca nepreukázal svoju
povinnosť plniť za žalovanú obstarávateľovi zájazdu na základe záväzku medzi ním a obstarávateľom
zájazdu, ani dohodou so žalovanou, či existenciou iného inštitútu spôsobujúceho zmenu v osobe dlžníka(prevzatie dlhu, pristúpenie k záväzku), v dôsledku čoho na strane žalovanej nedošlo k bezdôvodnému
obohateniu na úkor žalobcu v zmysle § 454 Občianskeho zákonníka. Žalobca zároveň ani nepreukázal
v spore, že by odvracal hroziacu škodu, teda bol povinný upovedomiť žalovanú podľa § 743 ods. 1

Občianskeho zákonníka a vyžiadať si od nej súhlas na úhradu ceny zájazdu v jej mene a na jej účet
obstarávateľovi zájazdu. Súd prvej inštancie sa vysporiadal aj s aplikáciou ustanovenia § 743 ods. 2
Občianskeho poriadku, pričom právne uzavrel, že žalobca, ak by nezaplatil za žalovanú obstarávateľovi
zájazdu cenu zájazdu, ten by mal možnosť odstúpiť od zmluvy, následkom čoho by žalovanej nevznikla
povinnosť zaplatiť celú cenu zájazdu ale len zmluvnú pokutu. Záverom súd prvej inštancie konštatoval,

žežalovanánezískalažiadnebezdôvodnéobohatenie,ktorébymalažalobcovivrátiť,pretožesazájazdu
nezúčastnila.

3. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, pričom
úspešnej žalovanej trovy konania nevznikli, preto súd náhradu trov konania stranám nepriznal.

4. Voči napadnutému rozsudku podal v zákonnom stanovenej lehote odvolanie žalobca namietajúc
nesprávne právne posúdenie veci, nedostatočne zistený skutkový stav a taktiež aj to, že súd prvej
inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zistenia. Navrhol doplniť
dokazovanie listinnými dôkazmi podľa § 366 písm. c) CSP a to zmluvou o obchodnom zastúpení medzi
spoločnosťou W. W., a.s. (ďalej len „CK“) a žalobcom zo dňa 1.12.2008, Dodatkom k zmluve č.1 zo

dňa 2.1.2013 ako aj výpisom z mailovej komunikácie medzi žalovanou a žalobcom, keďže vykonaním
uvedených dôkazov má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci. Poukázal na to, že žalobca pri uzatváraní zmluvy o obstaraní zájazdu
medzi CK a žalovanou vystupoval ako obchodný zástupca CK, teda konal v mene a na účet CK podľa
§ 652 Obchodného zákonníka. V súlade s Dodatkom č. 1 k zmluve na produkty organizované CK je

priebeh obchodnej spolupráce nastavený tak, že obchodný zástupca rezervuje požadované miesta na
zájazd u zastúpeného, rezervácia zostáva v platnosti maximálne tri kalendárne dni, počas tejto doby
obchodný zástupca, teda žalobca, zinkasuje od objednávateľa zájazdu preddavok a pošle CK vyplnenú
a podpísanú zmluvu o obstaraní zájazdu. Záväzným potvrdením objednávky zo strany zastúpeného je
e-mailom zaslaná „zálohová faktúra -potvrdenie objednávky“ na sumu objednaných služieb s uvedením

čiastky a termínom splatnosti preddavku a doplatku. Žalobca je povinný v lehote 5 dní od dátumu
vystavenia dokladu uhradiť CK 50% z fakturovanej sumy a ďalších 50% je povinný uhradiť najneskôr
do 30 dní pred realizáciou produktu. Pri nedodržaní termínov splatnosti je CK oprávnená odmietnuť
poskytnutie objednaných služieb, pričom za škodu spôsobenú objednávateľovi zájazdu zodpovedá
obchodný zástupca. Žalobca uviedol, že po zaplatení zálohy vo výške 140,50 Eur zo strany žalovanej,

zaslal žalobca CK vyplnenú zmluvu o obstaraní zájazdu. Následne uhradil žalobca CK preddavok a
doplatok z ceny zájazdu na základe zálohovej faktúry CK, čím postupoval v súlade s ustanoveniami
zmluvy o obchodnej spolupráci. Bolo úlohou žalobcu sledovať splatnosť splátok zájazdu a v prípade, ak
by nedošlo k úhrade splátok zájazdu, dať CK pokyn na odstúpenie od zmluvy a vyúčtovanie si storno
poplatkov, čo sa však nestalo z dôvodu opakovane prezentovaného záujmu žalovanej o nastúpenie

na zájazd a úhrady ceny zájazdu. Žalobca uviedol, že v zmysle zmluvy o obchodnom zastúpení bol
povinný plniť za žalovanú. Poukázal na mailovú komunikáciu medzi žalobcom a žalovanou, z ktorej
vyplýva jej záujem o nastúpenie na zájazd, teda mal za to, že na strane žalovanej došlo k bezdôvodnému
obohateniu voči žalobcovi. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie tak, že zaviaže žalovanú
zaplatiť žalobcovi sumu 719,50 Eur spolu s 5% ročným úrokom z omeškania od 14.2.2017 do zaplatenia

a prizná žalobcovi náhradu trov konania.

5. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) preskúmal napadnutý rozsudok spolu
s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s ust. § 379 a § 380 CSP bez nariadenia pojednávania a

dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

6.Podľa§741bods.1písm.e)Občianskehozákonníka,účinnéhovčaseuzatvoreniazmluvyoobstaraní
zájazdu, teda dňa 17.12.2014 (ďalej len „OZ“), zmluva musí mať písomnú formu alebo inú vhodnú formu
a musí obsahovať výšku zmluvných pokút, ktoré je povinný objednávateľ cestovnej kancelárii uhradiť

pri odstúpení od zmluvy v prípadoch určených týmto zákonom.7. Podľa § 741a OZ, zmluvou o obstaraní zájazdu sa obstarávateľ (cestovná kancelária) zaväzuje,
že objednávateľovi obstará vopred ponúkanú kombináciu služieb cestovného ruchu (zájazd), a
objednávateľ sa zaväzuje, že zaplatí dohodnutú cenu.

8. Podľa § 741g ods. 1 OZ, cestovná kancelária môže pred začatím zájazdu od zmluvy odstúpiť len
z dôvodu zrušenia zájazdu alebo z dôvodu porušenia povinností objednávateľom, ktoré boli zmluvne
dohodnuté.

9. Podľa § 741h ods. 1 OZ, ak nie je dôvodom odstúpenia od zmluvy objednávateľa porušenie povinností
cestovnej kancelárie, ktoré sú určené zmluvou alebo týmto zákonom, alebo ak cestovná kancelária
odstúpiodzmluvypredzačatímzájazduzdôvoduporušeniapovinnostíobjednávateľom,jeobjednávateľ
povinný zaplatiť cestovnej kancelárii zmluvné pokuty vo výške určenej podľa § 741b ods. 1 písm. e) a
cestovná kancelária je povinná vrátiť objednávateľovi bezodkladne zostatok z uhradenej ceny zájazdu
podľa zrušenej zmluvy.

10. Podľa § 33 ods. 2 OZ, ak splnomocnenec pri konaní prekročil svoje oprávnenie konať za
splnomocniteľa alebo ak niekto koná za iného bez plnomocenstva, je z tohto konania zaviazaný sám,
ibaže ten, za koho sa konalo, právny úkon dodatočne bez zbytočného odkladu schváli. Ak splnomocniteľ
neschváli prekročenie plnomocenstva alebo konanie bez plnomocenstva, môže osoba, s ktorou sa

konalo, od splnomocnenca požadovať buď splnenie záväzku, alebo náhradu škody spôsobenej jeho
konaním.

11. Podľa § 742 2 OZ, ak niekto bez toho, aby bol na to oprávnený, obstará cudziu záležitosť, aby odvrátil
hroziacu škodu, je ten, ktorého záležitosť bola obstaraná, povinný nahradiť konateľovi bez príkazu

nevyhnutné náklady, aj keď sa výsledok bez zavinenia konajúceho nedostavil.

12. Podľa § 743 ods.1 OZ, ak nejde o odvrátenie hroziacej škody, musí ten, kto chce obstarať záležitosť
iného, upovedomiť ho o tom a vyčkať na jeho súhlas.

13. Podľa § 743 ods. 2 OZ, ak tak neurobí a ak ide o záležitosť v prospech iného, má konateľ bez príkazu
nárok na náhradu nákladov, ktorými sa ten, v ktorého záujme konal, v čase skončenia konania obohatil.

14. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov a teda, či
súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav a či vec správne právne posúdil, teda to, či súd prvej

inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne
svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť
daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

15. Odvolací súd považuje rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu za vecne správny,
avšak čo sa týka právneho posúdenia veci odvolací súd sa nestotožnil s právnym názorom súdu prvej
inštancie pokiaľ ide o aplikáciu ustanovenia § 742 a nasl. OZ týkajúce sa konania bez príkazu, nakoľko
síce žalobca obstarával cudziu vec, avšak neodvracal hroziacu škodu, a zároveň ani neupovedomil
žalovanú o úmysle obstarať jej záležitosť a nevyčkal na jej súhlas, a taktiež ani nekonal v jej záujme

pri obstaraní cudzej záležitosti, teda na zistený skutkový stav bolo nevyhnutné aplikovať ustanovenie
§ 33 ods. 2 OZ.

16. Žalobca sa žalobou domáhal žalovanej zaplatenia 719,50 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške
5% ročne od 14.2.2017 do zaplatenia titulom bezdôvodného obohatenia, keďže za žalovanú uhradil

cenu zájazdu organizátorovi zájazdu. Odvolací súd má za preukázané, že zo zmluvy o obstaraní zájazdu
zo dňa 17.12.2014, ktorá bola uzatvorená medzi cestovnou kanceláriou W. W., a.s., za ktorú konala
cestovná agentúra T..A., s.r.o., a žalovanou vyplýva, že žalobca sa zaviazal žalovanej obstarať zájazd
do R., oblasť P., v termíne od 21.8.2015 do 30.8.2015 a žalovaná sa zaviazala, že zaplatí za zájazd
dohodnutú cenu vo výške 860,- Eur a to tak, že prvú splátku vo výške 430,- Eur zaplatí do 19.12.2014

a druhú splátku vo výške 430 doplatí dňa 6.7.2015. Žalovaná uhradila na účet žalobcu sumu 140,50
Eur dňa 22.12.2014, žiadnu inú platbu na základe zmluvy o obstaraní zájazdu nezaplatila. V zmluve o
obstaraní zájazdu, ktorú predložil žalobca, nie je upravená žiadna zmluvná pokuta pre prípad odstúpenia
od zmluvy.17. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že zo zmluvy o zájazde zo dňa 17.12.2014 nevyplýva
oprávneniežalobcuuhradiťzažalovanúcenuzájazdu.Uvedenápovinnosťvšaknevyplývaanizožiadnej

inej skutočnosti nachádzajúcej sa v spisovom materiáli, teda žalobca neuniesol dôkazné bremeno, čo
sa týka oprávnenia konať za žalovanú a uhradiť za ňu obstarávateľovi zájazdu cenu zájazdu.

18. Čo sa týka odvolacej námietky žalobcu spočívajúcej v spôsobe spolupráce medzi cestovnou
kanceláriou a žalobcom, odvolací súd poukazuje na to, že uvedené sa týka vzťahu medzi žalobcom a

cestovnou kanceláriou, uvedený vzťah však nemá vplyv na právny vzťah medzi žalovanou a žalobcom a
nezakladáoprávneniežalobcuzaplatiťzažalovanúcenuzájazdu.Podľazmluvyoobchodnomzastúpení
zo dňa 1.12.2008 medzi Cestovnou kanceláriou W. W., a.s. a žalobcom, sa žalobca zaviazal vyvíjať
s odbornou starostlivosťou činnosť na ponúkanie a predávanie zájazdov a služieb cestovného ruchu
organizovaných zastúpeným, v mene zastúpeného a na jeho účet za províziu. Zastúpený udelil v bode
2.predmetnej zmluvy plnomocenstvo žalobcovi na vykonávanie úkonov súvisiacich s predmetom zmluvy

o obchodnom zastúpení v mene zastúpeného a to ponúkať a predávať zájazdy a služby cestovného
ruchu, uzatvárať zmluvy o obstaraní zájazdu a prevziať od klienta platby za predané zájazdy a služby.
Spôsob akým žalobca uhrádza cestovnej kancelárií kúpnu cenu od objednávateľov zájazdu podľa
Dodatku č. 1 k zmluve o obchodnom zastúpení zo dňa 2.12.2013, je záväzný pre žalobcu a upravuje
jeho vzťah s cestovnou kanceláriou, avšak uvedené ustanovenia nezaväzujú objednávateľov zájazdu,

tieto majú slúžiť pre žalobcu k tomu, aby si nastavil vzájomné vzťahy medzi objednávateľmi zájazdu a
žalobcom ako splnomocnencom cestovnej kancelárie tak, aby zároveň dodržal podmienky upravené v
uvedenom Dodatku č. 1 .

19. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že žalobca vyplatením ceny zájazdu za žalovanú

obstarával cudziu záležitosť bez akéhokoľvek splnomocnenia žalovanej na takéto konania, a zároveň
aj bez vedomosti žalovanej o vyplatení ceny zájazdu žalobcom objednávateľovi zájazdu. Na základe
uvedeného odvolací súd posúdil konanie žalobcu za konanie podľa ustanovenia § 33 ods. 2 OZ, teda
konanie za iného bez plnomocenstva a keďže o uvedenom neoboznámil žalovanú, ktorá predmetné
konanie nemohla schváliť, toto ju ani nezaväzovalo.

20. Čo sa týka nesprávneho právneho posúdenia a aplikácie ustanovení § 742 a nasl. OZ na zistený
skutkový stav, odvolací súd poukazuje na to, že konanie žalobcu nemožno považovať za konanie bez
príkazu, keďže nezodpovedá predpokladom uvedeným v ustanoveniach § 742 a nasl. OZ. a to z dôvodu,
že žalobca zaplatil za žalovanú kúpnu cenu zájazdu, teda obstaral cudziu záležitosť, avšak bez toho, aby

odvracal žalovanej hroziacu škodu. Čo sa týka ustanovenia § 743 ods. 1 OZ, uvedené nebolo možné
aplikovať nakoľko žalobca neupovedomil žalovanú o úmysle vyplatiť za ňu cenu zájazdu a následne túto
sumu nevyplatil až po udelení súhlasu žalovanej s takýmto konaním. Ak konajúci, ktorý obstaráva cudziu
záležitosť nezíska súhlas toho, v prospech koho koná, ide o zásah do práv a oprávnených záujmov
tretej osoby bez právneho dôvodu podľa § 3 ods. 1 OZ. Napriek tomu však zákon v § 743 ods. 2 OZ

priznávakonajúcemuvprospechiného,nároknavydanieobohateniavočiosobevprospechktorejkonal,
predmetné ustanovenie však vyžaduje naplnenie podmienky, že cudzia záležitosť musí byť obstaraná v
prospech iného. V prejednávanom prípade však odvolací súd má za preukázané, že zo strany žalobcu
nedošlo ku konaniu v prospech žalovanej, nakoľko tento síce vyplatil cestovnej kancelárií cenu zájazdu,
avšak o uvedenom konaní neoboznámil žalovanú, teda táto nemala vedomosť o možnosti účasti na

zájazde, v dôsledku čoho sa zájazdu nezúčastnila. Teda síce žalobca obstaral cudziu vec žalovanej a
to, že vyplatil obstarávateľovi zájazdu cenu zájazdu, avšak ďalším svojím konaním a to tým, že ju o
uvedenej skutočnosti neinformoval, odňal jej právo sa zájazdu zúčastniť, teda mať z konania žalovaného
prospech.

21. Odvolací súd zároveň poukazuje na ďalšiu skutočnosť, pre ktorú konanie žalobcu nemohol posúdiť
ako konanie v prospech žalovanej a to, že v prípade, ak by za ňu nekonal, teda neuhradil cenu zájazdu
cestovnej kancelárií, táto by v zmysle § 741g ods. 1 v spojení s ustanovením § 741a OZ od zmluvy
o obstaraní zájazdu odstúpila a nakoľko z predloženej zmluvy o obstaraní zájazdu zo dňa 17.12.2014
nevyplývajú žiadne zmluvné pokuty z dôvodu odstúpenia od zmluvy, žalobca svojím konaním poškodil

žalovanú, keď napriek tomu, že sa zájazdu nezúčastnila žiada od nej vyplatenie plnej sumy uvedenej
v zmluve o obstaraní zájazdu, pričom za predpokladu, že by žalobca za žalovanú nekonal a táto by do
19.12.2014 nezaplatila prvú zálohu kúpnej ceny za zájazd, došlo by k odstúpeniu od zmluvy cestovnou
kanceláriou, pričom žalovaná by nebola povinná zaplatiť ani len zmluvnú pokutu, nie to plnú cenuzájazdu. Na základe uvedeného nemožno považovať konanie žalobcu za konanie podľa § 743 ods. 2
OZ, keďže žalobca nekonal v prospech žalovanej.

22. Konanie žalobcu je nevyhnutné posúdiť ako konanie bez splnomocnenia podľa § 33 ods. 2 OZ, z
ktorého však žalovanej nevznikli ani práva a ani povinností. Žalobca nemohol svojim konaním zaviazať
žalovanú a odňať jej právo spočívajúce v tom, či cestovnej kancelárií za zájazd zaplatí alebo poruší
povinnosti objednávateľa zájazdu, ktorého následkom je odstúpenie od zmluvy.

23. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalobcu spočívajúcu v tom, aby súd posúdil vzťah medzi žalobcom
a žalovanou ako bezdôvodné obohatenia na strane žalovanej, odvolací súd uvádza, že právny vzťah z
bezdôvodného obohatenia je samostatným záväzkovým právnym vzťahom, ktorý vznikne iba v prípade,
ak sa naplnia znaky skutkovej podstaty hmotnoprávnej normy podľa § 451 ods. 1 a 2 OZ. V predmetnom
spore ako už bolo vyššie konštatované na strane žalovanej nedošlo k vzniku obohatenia, teda nemožno
predmetný vzťah posúdiť podľa ustanovení § 451 a nasl. OZ, nakoľko neboli naplnené zákonnom

požadované predpoklady. Zároveň však súd dodáva, že ak by došlo na strane žalovanej k obohateniu,
v tom prípade by bolo nevyhnutné posúdiť vzťah medzi žalobcom a žalovanou podľa ustanovenia § 743
ods. 2 OZ, v dôsledku čoho by opätovne bola vylúčená aplikácia ustanovení o bezdôvodnom obohatení.

24. Na základe vyššie uvedeného mal odvolací súd za preukázané, že vo veci došlo k dostatočnému

zisteniu skutkového stavu, avšak súd prvej inštancie zistený skutkový stav nesprávne právne posúdil, čo
odstránil odvolací súd vo svojom odôvodnení, pričom dospel k rovnakému rozhodnutiu vo veci samej,
v dôsledku čoho rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.
Správnemu výroku o zamietnutí žaloby zodpovedá aj správny výrok o trovách konania, preto aj tento
odvolací súd potvrdil.

25. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;

uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04).

26. . O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1
CSP. V odvolacom konaní vo veci samej bola úspešná žalovaná, preto jej vznikol nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v plnom rozsahu voči neúspešnému žalobcovi. Žalovaná si však trovy odvolacieho

konania neuplatnila, zo spisu jej žiadne trovy odvolacieho konania nevyplývali, preto odvolací súd
rozhodol tak, že žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Odvolací súd vychádzal z čl. 17
Základných princípov CSP zakotvujúcim procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa §
262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne
súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v

konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nelogické, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného
súdneho sporu.

27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).