Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 14, 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/50/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214202516
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Brišková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2214202516.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Briškovej a členov

senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Martina Holiča v právnej veci žalobkyne: POHOTOVOSŤ,
s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpenej splnomocnenkyňou: Fridrich Paľko, s.r.o.,
Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: Slovenská republika, za ktorú koná
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Bratislava, Župné námestie 13, o 1.751,87 eur, o
odvolaniach žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda zo 16. marca 2015 č. k.
10C/130/2014-78,rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo 16. marca 2015 č. k. 10C/130/2014-82
a uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda z 15. mája 2015 č. k. 10C/130/2014-116 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na prerušenie konania p
o t v r d z u j e .

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie o uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok
p o t v r d z u j e .

Žalovanej nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobkyne na prerušenie konania podľa §
109ods.2písm.c/O.s.p.(Občianskehosúdnehoporiadkuč.99/1963Zb.vzneníneskoršíchpredpisov,
účinného do 30. júna 2016), do právoplatného skončenia konania o prejudiciálnych otázkach, ktoré
navrhla predložiť Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky
Súdnemu dvoru Európskej únie (ďalej len EÚ), v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod
sp. zn. 7C 6/2010. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p.. Súd prvej

inštancie sa zaoberal významom, ktorý by malo prípadné riešenie navrhnutých prejudiciálnych otázok
pre konanie v predmetnej veci. Z podania žalobkyne vyplývalo, že na Okresnom súdu Prešov je vedené
konanie o žalobe fyzickej osoby - spotrebiteľa o náhradu škody pre porušenie práva EÚ, ktorého sa mal
dopustiť uvedený súd v exekučnom konaní proti spotrebiteľke na základe neprijateľnej rozhodcovskej
doložky, v ktorom sa vymohlo plnenie. Navrhnuté prejudiciálne otázky sa zaoberajú podmienkami
zodpovednosti členského štátu za porušenie komunitárneho práva vo vzťahu ku skutkovému stavu
tvrdenému spotrebiteľkou a charakteru uplatneného nároku. Konanie vedené na Okresnom súde Prešov

pod sp. zn. 7C/6/2010 nie je preto konaním, ktorého výsledok by privodil zodpovedanie predbežnej
otázky, ktorú by nebol oprávnený riešiť konajúci sudca, ani ktorého výsledok by privodil záver o súlade,
príp. nesúlade všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorý by sa týkal veci, s ústavou, zákonom
alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. V uvedenom konaní sa neriešiani otázka, ktorá môže mať podstatný význam pre rozhodnutie o návrhu žalobkyne v danom súdnom
konaní.

2. Proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie žalobkyňa s návrhom na jeho zmenu (uznesenia)
tak, aby návrhu na prerušenie konania bolo vyhovené. Odvolanie odôvodnila nesprávnosťou právneho
posúdenia veci súdom prvej inštancie. Okresný súd Prešov uznesením zo 7. októbra 2013 rozhodol
o prerušení konania do rozhodnutia Súdneho dvora EÚ o prejudiciálnych otázkach, ktoré navrhla
predložiť žalovaná. V uvedenom konaní tak bude zodpovedaná otázka či postup exekučného súdu v

konaníovydaniepoverenianavykonanieexekúcienazákladeprávoplatnéhorozsudkurozhodcovského
súdu je v súlade s komunitárnym právom. Predmetom konania, ktoré žalobkyňa navrhla prerušiť, je
náhrada škody za nesprávny úradný postup exekučného súdu pri vydávaní poverenia na totožnom
podklade, ktorým je právoplatný rozsudok rozhodcovského súdu. Zodpovedanie správnosti postupu
exekučného súdu bude mať preto význam pre posúdenie postupu exekučného súdu v prejednávanej
veci a vyriešenie s tým súvisiacej otázky založenia zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú štátnym

orgánom pri výkone verejnej moci. Žalobkyňa poukázala na súdnu prax niektorých okresných súdov,
ktoré pristúpili k prerušeniu konania. Vzhľadom k tomu, že v konaní pred Okresným súdom Prešov budú
Súdnemu dvoru EÚ predložené prejudiciálne otázky, ktoré majú podstatný význam pre rozhodnutie súdu
o žalobe žalobkyne v predmetnom konaní, je daný dôvod na prerušenie konania.

3. Žalovaná odvolací návrh nepodala.

4. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa voči žalovanej
domáhala zaplatenia majetkovej škody vo výške 1.459,89 eur a nemajetkovej ujmy vo výške 291,98 eur,
pričom žalovanej nepriznal náhradu trov konania. Rozhodnutie vo veci samej (o žalobe založenej na

tvrdenom nesprávnom úradnom postupe Okresného súdu Galanta (exekučný súd) v exekučnom konaní
vedenom týmto súdom pod sp. zn. 5Er/679/2010 s následným vyvodzovaním zodpovednosti štátu (za
nesprávny úradný postup) odôvodnil právne ustanovením § 3 ods. 1, § 4, § 5, § 6, § 9 ZoZS (zákona
č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých
zákonov v znení platnom a účinnom do 31. decembra 2012), § 44 ods. 2 E. p. (Exekučného poriadku

č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov), § 43 ods.
1, 2, § 119 O. s. p., čl. 48 ods. 2 vety prvej Ústavy Slovenskej republiky (ústavný zákon č. 460/1992
Zb. v znení neskorších zmien a doplnení) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach (oznámenie
FMZV č. 209/1992 Zb.). Svoju argumentáciu podporil rozhodnutiami Najvyššieho súdu Českej republiky
sp. zn. 25 Cdo 1018/2007, 2 Cdo 129/97, rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

4 Cdo 24/2004. Vecne zdôvodnil, že 15. júla 2010 (žiadosťou z 15. júna 2010) podal súdny exekútor
JUDr. Rudolf Krutý na Okresný súd Galanta (exekučný súd) žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, ktorú uvedený súd zamietol uznesením zo 17. januára 2011 č. k. 5Er/679/2010-20 (z dôvodu
neplatnej rozhodcovskej doložky, neskúmania neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľskej
zmluve, v dôsledku čoho rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul priznával oprávnenej nedovolené

plnenie). Exekučný súd postupoval v súlade so zákonom, keďže E. p. stanovuje lehotu 15 dní na vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie pre prípad, že súd nezistí rozpor exekučného titulu so zákonom (o taký
prípad tu nešlo). Ako nesprávny úradný postup nebol vyhodnotený súdom prvej inštancie ani procesný
postup exekučného súdu pred vydaním rozhodnutia. Rozhodnutie o trovách konania súd prvej inštancie
odôvodnil poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 O. s. p. a úspechom žalovanej, ktorej trovy v konaní

nevznikli.

5. Proti uvedenému rozsudku podala v celom rozsahu včas odvolanie žalobkyňa, s návrhom na jeho
zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietala, že postupom súdu prvej
inštancie jej bola odňatá možnosť konať pred súdom, okresný súd nedostatočne zistil skutkový stav,

pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a vec nesprávne
právne posúdil. Súd prvej inštancie podľa nej rozhodol v merite veci na základe (a s použitím)
„inšpirácie“ novou právnou úpravou (obsiahnutou v ustanovení § 9 ods. 2 ZoZS v znení zákona č.
412/2012 Z. z.), hoci interpretácia hmotného práva platného v čase vzniku právnej skutočnosti aj
založenia zodpovednostného právneho vzťahu, pomocou hmotného práva, ktoré sa stalo súčasťou

právneho poriadku až po vzniku právnej skutočnosti (potom, čo už došlo k založeniu zodpovednostného
právneho vzťahu) nie je možná. Uplatnením opačného názoru de iure aj de facto by došlo k aplikácii
princípu priamej retroaktivity, čo je neprípustné. Súd prvej inštancie neozrejmil, prečo zastáva názor, že
účastníkom nevznikol stav právnej neistoty do času, kým došlo ku konečnému rozhodnutiu. Exekučnýsúd posunul trvanie právnej neistoty do času, ktorý je z hľadiska ochrany základného práva na
spravodlivýsúdnyprocesneakceptovateľný.Súduprvejinštancieneprislúchalopolemizovaťovhodnosti
limitácie dĺžky konania zákonnými lehotami. Mal povinnosť aplikovať platné právo a prihliadať na

stabilizovanú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu (ďalej len „ESĽP“), teda aj
na právo na spravodlivý súdny proces (osobitne právo na prerokovanie veci v primeranom čase).
Dohovor o ľudských právach zaväzuje zmluvné štáty, aby organizovali svoj právny poriadok spôsobom,
ktorý by vyhovel požiadavkám čl. 6 ods. 1 (zahrňujúci aj právo na rozhodnutie veci v primeranej
lehote). Zodpovednosť štátu podľa uvedenej judikatúry vzniká aj vtedy, ak súdy konajú náležite,

ale dĺžku konania ovplyvňujú „mimosúdne“ faktory, napr. rozsah nevybavenej súdnej agendy. Súd
prvej inštancie tiež nevykonal dostatočné dokazovanie oboznámením sa s predloženým znaleckým
posudkom, preukazujúcim výšku, v akej mal nesprávny úradný postup na žalobkyňu negatívny dopad
a objektívne spôsobil zníženie jej majetku.

6. Žalovaná odvolací návrh proti napadnutému rozsudku nepodala.

7. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie uložil žalobkyni povinnosť do 3 dní od právoplatnosti
uznesenia zaplatiť súdny poplatok za odvolanie 20 eur a toto rozhodnutia odôvodnil položkou 7a
Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu ZoSP (zákon č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a
poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov).

8. Proti tomuto uzneseniu podala včas žalobkyňa odvolanie a navrhla ho zrušiť, namietajúc absenciu
odôvodnenia ako jednej zo zákonom predpísaných náležitostí súdneho rozhodnutia. V sadzobníku
súdnych poplatkov nie je jasne a jednoznačne stanovená poplatková povinnosť za podanie odvolania
proti rozhodnutiu súdu o žalobe na náhradu škodu spôsobenej nesprávnym úradným postupom.

Analogické rozširovanie úkonov podliehajúcich poplatkom podľa Ústavy SR neprichádza do úvahy.
Podľa ustanovenia § 18ca ZoSP ako prechodného ustanovenia v zákone, možno podľa predpisov
účinných od 1. októbra 2012 vyberať poplatky len v konaniach začatých po takomto čase a o takýto
prípad tu nešlo (žaloba bola podaná v septembri 2012). Poplatková povinnosť nie je jasne a jednoznačne
stanovená a žalobkyni bola uložená v rozpore so zákonom. Spoplatňovanie procesného úkonu sa

musí riadiť časom začatia konania (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5MCdo
14/2007 z 30. júna 2008). V čase začatia konania bolo súdne konanie o náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom oslobodené od súdnych poplatkov (išlo o vecné oslobodenie), teda
konanie bolo od poplatkovej povinnosti oslobodené celé. Žalobkyňa poukázala na rozhodovaciu prax
okresných súdov (Okresný súd Komárno a Okresný súd Rimavská Sobota), ktoré pristúpili k zrušeniu

uzneseniaopovinnostizaplatiťsúdnypoplatokpodľapoložky7aadopozornostidalaajzáveryrokovania
občiansko-právneho kolégia Krajského súdu v Banskej Bystrici.

9. Odvolací súd podľa § 34 CSP po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP),
oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti napadnutému uzneseniu o zamietnutí návrhu o prerušenie

konania, proti ktorému bolo možné podať odvolanie (§ 201 O. s. p., účinného do 30. júna 2016),
po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal
napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP),
postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie
žalobkyne nie je dôvodné.

10. Podľa § 470 ods. 1, 2 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

11. Odvolací súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktorý vecne
správne rozhodol. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia o zamietnutí návrhu na
prerušenie konania a vzhľadom na potrebu vysporiadať sa s tvrdeniami žalobkyne v odvolaní, odvolací
súd doplnil nasledovné dôvody.

12. K prerušeniu konania podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p. môže súd pristúpiť vtedy, ak prebieha
iné konanie, v ktorom je riešená otázka významná pre jeho rozhodnutie (a ktorú by si inak mohol
vyriešiť sám). Dôvod prerušenia konania tu spočíva najmä v hospodárnosti konania. Žalobkyňa navrhla
prerušiťkonaniedoprávoplatnéhoskončeniakonaniaoprejudiciálnychotázkach,ktorénavrhlapredložiťžalovaná v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 7C 6/2010 napriek tomu, že
konanie o prejudiciálnych otázkach neprebieha (ani nebolo začaté). Poukaz žalobkyne na rozhodnutie
Okresného súdu Prešov zo 7. októbra 2013 o prerušení konania do rozhodnutia bol pritom bez

právneho významu, keďže samotné rozhodnutie o prerušení konania nepreukazuje začatie konania
o prejudiciálnych otázkach (ich položením Súdnemu dvoru EÚ), ktorú skutočnosť žalobkyňa ani len
netvrdí. Práve absencia rozhodnutia Okresného súdu Prešov o naformulovaní prejudiciálnych otázok a
ich predložení Súdnemu dvoru EÚ bola dôvodom pre zrušenie uznesenia o prerušení konania Krajským
súdom v Prešove uznesením z 22. decembra 2014 (ktorý v odôvodnení uviedol, že prejudiciálne

otázkynavrhnutéžalovanouneboliSúdnemudvorueurópskychspoločenstievdoručované,keďženeboli
sudcom vypracované). Z dôvodu, že neprebieha (ako ani nebolo začaté) iné konanie (o prejudiciálnych
otázkach, ktoré navrhla predložiť žalovaná v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov), nebol
naplnený ani základný predpoklad fakultatívneho prerušenia konania podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p..

13. S poukazom na uvedené nebol daný dôvod na prerušenie konania, ktorý mal spočívať najmä

v hospodárnosti konania, vzhľadom na rozdielny charakter konania vedeného na Okresnom súde
Prešov a konania pred súdom prvej inštancie, odlišné predmety týchto konaní, ako aj charakter
uplatňovaných nárokov (na Okresnom súde Prešov je vedené konanie o žalobe fyzickej osoby -
spotrebiteľa o náhradu škody pre porušenie komunitárneho práva, ktorého sa mal dopustiť exekučný
súd a v konaní v prejednávanej veci žalobkyňa je právnickou osobou vykonávajúcou v prevažnej miere

podnikateľskú činnosť v oblasti poskytovania krátkodobých úverov, domáhajúca sa majetkovej škody
a nemajetkovej ujmy z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu). Skutočnosť, že
predmetom dokazovania v obidvoch konaniach je zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci nie je postačujúca na preukázanie významu, ktorý by prípadné riešenie navrhnutých
prejudiciálnych otázok mohlo mať pre predmetné konanie. Už odlišný charakter žalobcu (v konaní

pred Okresným súdom Prešov spotrebiteľ a v konaní pred súdom prvej inštancie poskytovateľ služby)
vypovedá o rozdielnej povahe posudzovaných nárokov a s tým spojenej aplikácie právnych predpisov.

14. Poukaz žalobkyne na rozhodovaciu prax príkladmo uvedených súdov nebol náležitý, keďže nie je
daná viazanosť právnym názorom vysloveným skorším rozhodnutím iného súdu (už vôbec nie súdu

nižšieho stupňa). Základom právneho posúdenia veci bolo naplnenie zákonom stanovených podmienok
pre prerušenie konania, k čomu nedošlo.

15. Z dôvodu, že odvolacie dôvody žalobkyne boli neopodstatnené, napadnuté uznesenie odvolací súd
potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).

16. Odvolací súd podľa § 34 CSP po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP),
oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355
ods. 2 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP),
preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP),

postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie
žalobkyne nie je dôvodné.

17. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

18. Odvolací súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktorý v
dostatočnomrozsahuzistilskutočnostirozhodnépreposúdeniedanejveciavecnesprávnerozhodol.Na
zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a vzhľadom na potrebu vysporiadať sa s tvrdeniami
žalobkyne v odvolaní, odvolací súd doplnil ďalšie dôvody.

19. Žalobkyňa predovšetkým nepreukázala naplnenie primárneho atribútu zodpovednostného vzťahu
a to nesprávny úradný postup. Tvrdenie žalobkyne o nevydaní poverenia na vykonanie exekúcie
exekučným súdom po dobu viac ako 270 dní nebolo pravdivé. Z pripojeného exekučného spisu
bolo jednoznačne preukázané, že k zamietnutiu žiadosti o vydanie poverenia došlo po uplynutí 186

dní, pričom žalobkyňa žiadnym spôsobom neodôvodnila zásah do jej práva prekročením tejto lehoty.
Súd prvej inštancie správne ďalej konštatoval, že zákonom stanovená lehota 15 dní od doručenia
žiadosti sa vzťahovala výlučne na prípad nezistenia rozporu žiadosti, návrhu alebo exekučného titulu
so zákonom, dôsledkom čoho bolo následné udelenie poverenia (požadovaného zákonodarcom vzákonom stanovenej lehote). Podľa § 44 ods. 2 vety tretej E. p. ak však súd zistí rozpor žiadosti,
návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne (zákonodarca v tomto prípade upustil od stanovenia lehoty). Odchylný postup

má svoje logické opodstatnenie, keďže negatívne rozhodnutie súdu má už charakter uznesenia, preto
vyžaduje obstaranie si súdom spoľahlivého podkladu pre potvrdenie záveru o rozpore žiadosti, návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom. Jeho náležité vyhodnotenie si tiež vyžaduje určitý čas a lehota 15
dní by zjavne nebola postačujúcou pre uvedený postup súdu. Nemožno tiež prehliadať, že žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ako aj podanie návrhu na vykonanie exekúcie žalobkyňou

ako oprávnenou, nebolo dôvodné (dôvodom zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia bol rozpor
exekučného titulu so zákonom, preto zákonom stanovené podmienky na vedenie exekúcie voči povinnej
osobe ani neboli dané). Po právoplatnosti uznesenia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia bolo
exekučné konanie zastavené.

20. S poukazom na uvedené došlo k vyvráteniu už samotného skutkového základu primárneho atribútu

zodpovednostného vzťahu, v dôsledku čoho dôvodne súd prvej inštancie žalobu zamietol (žalobkyňa
neuniesla dôkazné bremeno o nesprávnom úradnom postupe exekučného súdu).

21. K argumentácii žalobkyne poukazujúcej na absenciu vysvetlenia týkajúceho sa stavu právnej
neistoty (v ktorej sa žalobkyňa mala nachádzať po dobu od podania žiadosti o vydanie poverenia do

rozhodnutia súdu o zamietnutí žiadosti) odvolací súd uvádza nasledovné. Podľa konštantnej judikatúry
Ústavného súdu SR (napr. sp. zn. I. ÚS 16/02) nedodržanie zákonom stanovenej lehoty sa nepovažuje
automaticky za porušenie základného práva účastníka konania, pretože je potrebné zohľadniť všetky
okolnosti prípadu. Tie v danom prípade spočívali v postupe samotnej žalobkyne, ktorá podávala
na súd návrhy na vykonanie exekúcie v enormne hromadnom počte, ktorý objektívne znemožnil

zamestnancom súdu, vybavujúcim exekučnú agendu, konať v kratších stagnačných lehotách. Na
uvedené skutočnosti bolo reagované aj legislatívnymi úpravami. Cieľom bolo zamedziť paralyzovaniu
činnosti súdov (predovšetkým exekučných oddelení), keďže súd bol povinný konať a poskytnúť súdnu
ochranu nielen vo veciach podaných žalobkyňou v exekučnom konaní, ale aj vo všetkých veciach a
to každej agendy. Zámerom zákonom stanovenej lehoty na vydanie poverenia v trvaní 15 dní bolo

zefektívnenie exekučného konania a snaha dosiahnuť, aby poverenie na vykonanie exekúcie nebolo
zdržiavané nečinnosťou exekučného súdu. Uvedená lehota je pre súd záväzná len do tej miery, ak by jej
nedodržanie mohlo byť označované za zbytočný prieťah. Táto lehota vychádzala z ideálnej predstavy
zákonodarcu o dobe potrebnej na to, aby sa poverenie mohlo vydať.

22. Pre záver o zbytočných prieťahoch exekučného súdu však nestačí len samotné prekročenie 15-
dňovej lehoty, ale aj zohľadnenie ďalších relevantných okolností prípadu. Medzi takéto okolnosti patrí
napr. správanie sa oprávneného, jeho súčinnosť, iné procesné prekážky a pod. Nemohlo obstáť tvrdenie
žalobkyne o „polemizovaní“ súdu o limitácií dĺžky konaní zákonnými lehotami. Výklad jednotlivých
právnych predpisov nesmie byť formalistický, má byť ústavne konformný, eurokonformný ako aj

teleologický (nachádzajúci zmysel a účel zákona). Primeraná rýchlosť konania je jednou z podmienok
spravodlivého procesu v širšom zmysle slova. Príliš dlhé konanie ohrozuje jeho účinnosť, pomalá
spravodlivosť je považovaná za odmietnutú spravodlivosť. Rýchlosť však neznamená prenáhlenosť.
Konanie musí byť čo najrýchlejšie ale tak, aby tým neutrpela jeho kvalita. Nesmie ísť na úkor riadneho
výkonu spravodlivosti a rešpektovania ostatných základných princípov konania (rozhodnutie ESĽP vo

veci: Neumeister v. Rakúsko z 27. decembra 1968). V rozhodnutí vo veci Bodaerdd v. Belgicko z 22.
októbra 1992 ESĽP uviedol, že čl. 6 Dohovoru o ľudských právach predpisuje rýchlosť súdneho konania,
ale súčasne zakotvuje všeobecnejší princíp riadneho výkonu spravodlivosti (Dohovor taktiež ráta s tým,
že konanie sa nemá príliš unáhliť).

23. Novelizovaná právna úprava ustanovenia § 9 ods. 2 ZoZS (od 1. januára 2013) aj explicitne
zakotvilapožiadavkuposúdenianesprávnehoúradnéhopostupuvzávislostiodvýsledkovprávoplatných
rozhodnutí označených súdov (ESĽP alebo Ústavného súdu SR) alebo vybavenia sťažnosti na prieťahy,
príp.žiadostioprešetrenievybaveniasťažnostinaprieťahy.Jepotrebnézdôrazniť,žesúdprvejinštancie
neaplikoval novú právnu úpravu (a preto nemohlo dôjsť k porušeniu princípu zákazu retroaktivity), keďže

argumentačným základom súdu prvej inštancie bol platný právny stav v čase žalobkyňou tvrdeného
postupu exekučného súdu (a to vo vzťahu k ZoZS a E. p.), ako aj judikatúra Ústavného súdu SR.24. Je všeobecne známe, že aplikácia komunitárneho práva v oblasti noriem na ochranu spotrebiteľa
predstavovala prelomenie predchádzajúcej súdnej praxe aj v oblasti exekučného konania, osobitne
v období pred legislatívnymi zmenami E. p., smerujúcimi k úplnej transpozícii smerníc európskeho

práva. Finálna legislatívna úprava ustanovenia § 44 ods. 2 E. p. vyňala vykonateľné rozhodnutia
rozhodcovských súdov zo zákonom stanovenej 15-dňovej lehoty na vydanie poverenia od doručenia
žiadosti súdneho exekútora. Primárnym prameňom komunitárneho práva sú aj rozhodnutia Súdneho
dvora Európskej únie v Luxemburgu, ktorý zdôraznil povinnosť súdu ex offo skúmať neprijateľné
podmienky vo vykonávacom konaní aj bez námietky účastníka konania (Asturcom Telecomunicaciones

C-40/08). Osobitne je potrebné poukázať na uznesenie z 16. novembra 2010, POHOTOVOSŤ, s.r.o.
proti Iveta Korčkovská C-76/10, ktoré v odôvodnení obsahuje konštantnú judikatúru týkajúcu sa
prieskumu nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách ex offo. V kontexte vyššie uvedeného
bolo povinnosťou exekučného súdu postupovať v súlade s platnou právnou úpravou na ochranu
spotrebiteľa, komunitárnym právom vrátane judikatúry, v dôsledku čoho by objektívne ani nemohlo dôjsť
k rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia v lehote. Žalobkyňa, ktorá poukazovala na

zásah do svojich podnikateľských aktivít, sa práve v ich dôsledku stala centrom pozornosti ochrany
spotrebiteľa v Slovenskej republike, ako aj na úrovni príslušných orgánov Európskej únie. Podmienky
poskytovania úverov, na základe ktorých boli vydávané exekučné tituly predstavujúce rozhodcovské
rozsudky, boli kvalifikované ako neprijateľné podmienky. S poukazom na všetky vyššie uvedené dôvody
výkon práva žalobkyne bol aj v rozpore s dobrými mravmi, predstavujúci účelovo vykonštruovaný nárok,

bez preukázania legitímneho cieľa a hodnotového výkladu práva (v teórii práva označovaný typ žaloby
ako žalobné zneužitie práva).

25. Ak chýbal prvý z atribútov zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
(v danom prípade nesprávny úradný postup) bolo bezpredmetné zaoberať sa existenciou ďalších

atribútov, keďže by to na bezzákladnosti žaloby o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy
nemohloničzmeniť.Pretonámietkažalobkynetýkajúcasanesprávnostiodmietnutianávrhunaznalecké
dokazovanie nemohla byť dôvodná. Pokiaľ žalobkyňa v odvolaní tvrdila, že jej bola odňatá možnosť
konať pred súdom, svoje tvrdenie bližšie nekonkretizovala.

26. Odvolacia námietka žalobkyne o povinnosti súdu prvej inštancie rozhodnúť o návrhu na prerušenie
konaniapredsamotnýmmeritórnymrozhodnutímaotomtonávrhuosobitnerozhodnúť,neboladôvodná.
Súd prvej inštancie vyhlásil uznesenie o zamietnutí návrhu žalobkyne na prerušenie konania pred
vyhlásením meritórneho rozhodnutia, ktorá skutočnosť vyplýva zo zápisnice o pojednávaní zo 16. marca
2015. Z procesného kódexu nevyplývala povinnosť pre súd prvej inštancie rozhodnúť o uvedenom

procesnom návrhu žalobkyne samostatne. Odvolací súd sa nestotožnil ani s argumentáciou žalobkyne,
že týmto postupom súd prvej inštancie žalobkyni odňal možnosť konať pred súdom a zbavil ju možnosti
podať proti svojmu rozhodnutiu opravný prostriedok. Žalobkyňa opravný prostriedok proti uzneseniu
súduprvejinštancieozamietnutínávrhunaprerušeniekonaniariadnepodala,odvolacísúdojejodvolaní
rozhodol, pričom napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. Nebol zistený

ani rozpor s ustanoveniami § 167 až 169 O. s. p. (účinného do 30. júna 2016), keďže súd prvej inštancie
rozhodol o návrhu na prerušenie konania formou uznesenia.

27. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správny potvrdil. Týkalo sa to aj rozhodnutia o trovách konania, v ktorom plne úspešná žalovaná náhradu

trovkonanianevyčíslilaatietonevyplývalianizospisu,pretonepriznanienáhradytrovkonaniažalovanej
bolo dôvodné.

28. Odvolací súd podľa § 34 CSP (Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z. z.) po zistení, že
odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu,

proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 201 O. s. p., § 470 ods. 2 veta prvá CSP), po skonštatovaní,
že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie o
uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok, v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a
§ 380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru,
že odvolanie nie je dôvodné.

29. Podľa § 470 ods. 1, 2 veta prvá CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované30. Úprava súdnych poplatkov je obsiahnutá v ZoSP. Výpočet poplatkových úkonov a bližšie podmienky
ich platenia sú obsiahnuté v Sadzobníku súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu ZoSP. Keďže odvolacie

konanie bolo začaté podaním odvolania, na vyrubenie súdneho poplatku za odvolanie bolo potrebné
aplikovať ZoSP v znení účinnom v čase začatia odvolacieho konania, teda v znení zákona 286/2012
Z. z. účinného od 1.10.2012.

31. V zmysle § 2 ods. 4 ZoSP v odvolacom konaní je poplatníkom ten, kto podal odvolanie. Podľa § 5

ods. 1 písm. a/ ZoSP poplatková povinnosť vzniká podaním odvolania, ak je poplatníkom odvolateľ a
poplatokjesplatnývznikompoplatkovejpovinnosti(§8ods.1ZoSP).Sadzbapoplatkujepritomuvedená
v sadzobníku percentom zo základu poplatku alebo pevnou sumou (§ 6 ods. 1 ZoSP). Ak je sadzba
poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa tým konanie na jednom stupni. Poplatok podľa rovnakej
sadzby sa vyberá i v odvolacom konaní vo veci samej (§ 6 ods. 2 ZoSP).

32. Podľa položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov ZoSP v znení zákona č. 286/2012, účinného od
1.10.2012, zo žaloby na náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci
alebo jeho nesprávnym úradným postupom sa platí súdny poplatok vo výške 20 eur.

33. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď žalobkyni za podané odvolanie vyrubil súdny poplatok

vo výške 20 eur, v zmysle položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov ZoSP, v znení zákona č. 286/2012
Z. z. účinného od 1.10.2012. Na poplatkovú povinnosť žalobkyne za podané odvolanie sa nevzťahuj
znenie ZoSP účinné ku dňu podania žaloby na súd, ale znenie zákona účinné v čase vzniku poplatkovej
povinnosti, t. j. podania odvolania, ktorým začalo odvolacie konanie, a to s poukazom na znenie § 5
ods. 1 písm. a/ ZoSP. Stalo sa tak za účinnosti zákona č. 286/2012 Z. z. od 1.10.2012, ktorým bola

založená poplatková povinnosť zo žaloby na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom vo výške 20 eur. Námietka žalobkyne
o vyrubení tohto súdneho poplatku nad rámec zákona nebola preto dôvodná.

34. K odvolacej námietke, podľa ktorej žalobkyňa podala odvolanie proti rozsudku a nie žalobu, ktorá

je podľa znenia položky 7a sadzobníka poplatkov predmetom spoplatnenia a súd nie je oprávnený
svojvoľne rozširovať okruh úkonov podliehajúcich súdnemu poplatku, preto odvolateľ nemôže byť
vyzvaný na platenie súdneho poplatku za podané odvolanie, odvolací súd uvádza nasledovné:

35. Podľa § 1 ZoSP sa súdne poplatky vyberajú za jednotlivé úkony alebo konania súdov, ak sa tieto

vykonávajú na návrh účastníkov konania a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry (ďalej
len "poplatkový úkon") uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov,
ktorýtvoríprílohutohtozákona.Pritomjetrebadôraznerozlišovaťúkony,ktorésaspoplatňujú,odkonaní
súdov.

36. Konaním na návrh (na základe žaloby) sa rozumie predovšetkým konanie podľa Občianskeho
súdneho poriadku. Za konanie, pre účely platenia súdnych poplatkov, sa považuje nielen konanie
pred súdom prvej inštancie, ale rovnako i odvolacie konanie a dovolacie konanie (§ 6 ods. 1 ZoSP).
Ustanovenie § 6 ods. 2 pritom výslovne stanovuje, že poplatok podľa rovnakej sadzby ako za návrh sa
vyberá i v odvolacom konaní vo veci samej.

37. Úkony a konania, ktoré majú byť spoplatnené, predpokladajú ich výslovné zaradenie do Sadzobníka
súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu ZoSP. Sadzobník súdnych poplatkov obsahoval (v čase
rozhodovania súdu prvej inštancie) štyri časti, z ktorých I. časť upravuje poplatky vyberané v občianskom
súdnom konaní, II. časť poplatky za úkony súdov, III. časť sa zaoberá poplatkami orgánov štátnej správy

súdov, posledná IV. časť sa vzťahuje na poplatky za úkony prokuratúry.

38. Poplatok za podanie návrhu je splatný jeho podaním (§ 8 ods. 1 ZoSP). Pod pojem návrh treba
subsumovať aj odvolanie, ktoré je návrhom na začatie odvolacieho konania. Z celkovej konštrukcie
úpravy súdnych poplatkov Sadzobníkom, tvoriacim prílohu ZoSP, vyplýva, že poplatková povinnosť

stanovená položkou 7a Sadzobníka sa vzťahuje na celé konanie o žalobe na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom, pričom
odvolacie konanie je konanie o riadnom opravnom prostriedku. Poznámku č. 3 uvedenú len k položke 1
v znení „Poplatky podľa rovnakej sadzby sa platia i v odvolacom konaní vo veci samej“, je preto potrebnévykladať v kontexte s konštrukciou celého zákona, vrátane Sadzobníka súdnych poplatkov tak, že sa
vzťahuje na celú prvú časť upravujúcu poplatky vyberané v občianskom súdnom konaní, teda aj na
položku 7a, ktorou je určený súdny poplatok za občianske súdne konanie o žalobe na náhradu škody

spôsobenejnezákonnýmrozhodnutímorgánuverejnejmocialebojehonesprávnymúradnýmpostupom.

39. Z vyššie uvedeného vyplýva záver, že ak žalobkyňa napadla včas predmetný rozsudok vo veci samej
odvolaním, súd prvej inštancie preskúmavaným uznesením správne podľa položky 7a Sadzobníka
súdnych poplatkov ZoSP uložil povinnosť žalobkyni zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie vo

výške 20 eur.

40. Odvolací súd poukazuje aj na Stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 3. decembra 2015, podľa ktorého ak bolo podané odvolanie (dovolanie) po 30. septembri
2012, vzťahuje sa na poplatkovú povinnosť v odvolacom (dovolacom) konaní, právna úprava účinná od
1. októbra 2012, i keď konanie vo veci samej na súde prvej inštancie začalo pred 30. septembrom 2012.

41.Spoukazomnavyššieuvedenéodvolacísúdnapadnutéuznesenieakovecnesprávnepotvrdilpodľa
§ 387 ods. 1 CSP.

42. Z dôvodu, že žalovaná bola úspešná v odvolacom konaní, podľa § 396 ods. 1 a § 262 v spojení s §

255 ods. 1 CSP, vznikol jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Vzhľadom k tomu, že žalovanej v
odvolacom konaní preukázateľne žiadne trovy (majúce sa nahradiť) nevznikli, náhrada trov odvolacieho
konania žalovanej nebola priznaná.

43. Rozsudok prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ <. nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.