Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, February 26, 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 19C/167/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116210259
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Baranová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8116210259.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danielou Baranovou v právnej veci žalobcu: N. S., J.. XX.X.XXXX,

Y. G. L. XX,X XX XX Y., zastúpenej ADVOKÁTSKOU KANCELÁRIOU JUDr. Igor Šafranko, so sídlom
ul. sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, a. s., so sídlom
Mlynské nivy 1, 928 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, zastúpenému Beňo & partners advokátska
kancelária, s. r. o., so sídlom 058 01 Poprad, Nám. Sv. Egídia 93, o určenie, že úver je bezúročný bez
poplatkov, takto

r o z h o d o l :

I. U r č u j e , že úver zo Zmluvy o poskytnutí najľahšej pôžičky č. 4510561741 z 24.1.2013 je bezúročný
a bez poplatkov.

II. P r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na 100 % náhradu trov konania, o ktorej výške bude
rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 16.5.2016 domáhal voči právnemu nástupcovi žalovaného
určenia, že úver zo Zmluvy o poskytnutí najľahšej pôžičky č. 4510561741 z 24.1.2013 uzavretej medzi
žalobcom a žalovaným je bezúročný a bez poplatkov, pričom svoju žalobcu odôvodnil tým, že „so
žalovaným uzatvoril spotrebiteľskú zmluvu. Ide o Zmluvu o poskytnutí najľahšej pôžičky č. 4510561741,
z 24.1.2013.

Predmetom zmluvy bolo poskytnutie pôžičky vo výške 2 000,- eur, s mesačnou splátkou 62,38 eura,
ročnou úrokovou sadzbou 32 %, RPMN 32 %, priemernou RPMN 20,90 % a termínom konečnej
splatnosti 1/2018.
Jedná sa o spotrebiteľskú zmluvu, ktorú uzatvoril ako spotrebiteľ so žalovaným, ako dodávateľom
finančnej služby. Vzhľadom na skutočnosť, že sa jedná o spotrebiteľský úver, zmluva o spotrebiteľskom
úvere musí obsahovať náležitosti podľa § 9 ods. 2/ zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch,
platného a účinného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy (ďalej len ZoSU).

Konkrétne podľa § 9 ods. 2/ ZoSU, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
- výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia (§ 9 ods. 2 písm. k/ ZoSÚ).
Poukázal na ustanovenie § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ, podľa ktorého sa poskytnutý spotrebiteľský úver
považujezabezúročnýabezpoplatkov,akzmluvaospotrebiteľskomúvereneobsahujenáležitostipodľa

§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).
Podľa žalobcu zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru nie je svojvoľné,
ale predstavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke azároveň, aby si veriteľ voči dlžníkovi nemohol uplatňovať nároky, na ktoré nemá právo. Nie je mu jasné,
koľko z mesačnej splátky tvorí istina, koľko úrok a koľko poplatok.
Poukázalrovnakonato,žeuvedenouproblematikousaužzaoberalKrajskýsúdTrnava,ktorývrozsudku

sp. zn. 9Co/401/2012, zo 6.8.2013, vyslovil názor, že:
„ Zmluva o revolvingovom úvere sa považuje za bezúročnú a bez poplatkov, pretože nebola dodržaná jej
základná náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) z. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení ku
dňuuzatvoreniazmluvy,t.j.20.10.2010(ďalejlenzákonospotrebiteľskýchúveroch),tedaneobsahovala
výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa splátky

mali priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského
úveru na účely jeho splatenia.
Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňala prísne
obsahové náležitosti. Cieľom takejto právnej úpravy je ochrana spotrebiteľa ako slabšieho účastníka
záväzkovo-právneho vzťahu zo spotrebiteľského úveru.
Podľa §11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje

za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods.
1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.
Podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase
uzatvorenia predmetnej zmluvy, musí zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať aj uvedenie výšky,
počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, teda s rozčlenením jednotlivých čiastok,

nestačí teda uviesť len celkovú výšku splátok. Predložená zmluva o revolvingovom úvere zo dňa
20.10.2010 takýto konkrétny splátkový kalendár neobsahovala. Takáto informácia je pritom významná
pre spotrebiteľa, najmä pokiaľ ide o jeho možnosť zhodnotiť na základe predloženého splátkového
kalendára ekonomickosť poskytnutého úveru, posúdenie, či požadovaný úrok za úver je pre neho
výhodný, prijateľný, resp. aby spotrebiteľ bol schopný posúdiť celkovú výšku odplaty požadovanej

navrhovateľom za poskytnutý úver. Nakoľko z predložených listinných dokladov vyplýva, že zmluva o
revolvingovom úvere zo dňa 20.10.2010 presnú výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov neobsahovala, je potrebné úver považovať za bezúročný a bez poplatkov, teda len v hodnote
poskytnutej sumy. “
RovnakopoukázalajnarozsudokKrajskéhosúduPrešov,sp.zn.7Co/220/2014,z27.11.2014;rozsudok

Krajského súdu Žilina sp. zn. 11 Co/127/2015, z 20.4.2015; uznesenie Krajského súdu Trnava, sp. zn.
10Co/129/2012, zo 7.11.2013; uznesenie Krajského súdu Trnava, sp. zn. IOCoE/3 13/2010, z 9.8.2011.
Ďalej uviedol, že v zmluve o pôžičke je uvedená výška ročnej úrokovej sadzby 32 %, pričom priemerné
úrokové miery z úverov poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny, pri spotrebiteľských úveroch so
splatnosťou od 1 do 5 rokov, v januári 2013, boli vo výške 13 % p.a. Z uvedeného vyplýva, že úrok

stanovený veriteľom v zmluve o pôžičke je takmer trojnásobne vyšší. Výška úrokov musí byť v súlade s §
39 OZ, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. V opačnom prípade je právny úkon absolútne neplatný.
O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi
v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 M Cdo 1/2009
zo dňa 31. júla 2009). Vzhľadom na uvedené považujem ročnú úrokovú sadzbu uvedenú v Zmluve o

poskytnutí najľahšej pôžičky č. 4510561741. vo výške 32 %, za absolútne neplatnú.
Žalovaný podniká v oblasti poskytovania spotrebiteľských úverov neohraničenému okruhu fyzických
osôb, a znalosť zákona v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa treba vyžadovať v
najvyššej možnej miere (uznesenie Najvyššieho súdu SR. sp. zn. 6 M Cdo 9/2012, zo 16.1.2013).
Naliehavý právny záujem na podaní žaloby vyplýva priamo zo zákona, konkrétne z § 3 ods. 3 a 5 zák.

č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.
Má záujem dlh splniť, ale dlh reálny, očistený od nezákonnosti, úžery a neprijateľnosti“.

2. Právny predchodca žalovaného vo vyjadrení k žalobe uviedol, že „so žalobou nesúhlasí, pričom k

námietke, že Zmluva neobsahuje podstatné náležitosti Zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9
od s. 2 ZoSÚ písm. f) a písm. k) - konkrétne výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a poplatkov,
a konečnú splatnosť, má za to, že v Zmluve o pôžičke je v článku Predmet financovania pôžičky
uvedená výška splátky 62,38 eura ako aj počet splátok 60. Termíny splátok (do 20. dňa príslušného
kalendárneho mesiaca ) je uvedený vo Všeobecných obchodných podmienkach. Zo Všeobecných

obchodných podmienok ďalej vyplýva, že Splátka je splatná nasledujúci mesiac po uzatvorení Zmluvy.
Ďalej je samostatne v Zmluve o pôžičke uvedená aj konečná splatnosť mesiacom a rokom 1/2018.Podľa bodu 1.1 Definície článku 1. Definície a výkladové pravidlá Všeobecných obchodných podmienok
„ Splátka znamená peňažnú čiastku dohodnutú medzi klientom a spoločnosťou v Zmluve za obdobie
jedného mesiaca, ktorou klient spláca poskytnutú Pôžičku.“

Podľa bodu 6.1 článku 6. Podmienky splácania Všeobecných obchodných podmienok
„ Klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutú Pôžičku a to v pravidelných mesačných Splátkach
v sume a termínoch určených Splátkovým kalendárom, inak v sume a termínoch uvedených v Zmluve
a/alebo Podmienkach a/alebo VOP. “
Podľa bodu 6.2 článku 6. Podmienky splácania Všeobecných obchodných podmienok „ Pokiaľ nie je v

Splátkovom kalendári a/alebo Zmluve a/alebo Podmienkach a/alebo VOP stanovené inak, sú Splátky
splatné do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci. “
Podľa bodu 6.3 článku 6 Podmienky splácania Všeobecných obchodných podmienok „V jednotlivých
splátkach je zahrnutý anuitný úrok, príslušná časť istiny a poistenie.“
Podľa bodu 6.4 článku 6. Podmienky splácania Všeobecných obchodných podmienok „ Splátka je
splatnánasledujúcimesiacpouzatvoreníZmluvya/alebodoručeníSlužby,pokiaľniejedohodnutéinak.“

Uvedené údaje sú ďalej špecifikované v Splátkovom kalendári, bol žalobkyni ako dlžníkovi doručený. V
zmysle uvedeného teda v Splátkovom kalendári boli explicitne - opätovne uvedené informácie o výške,
počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Z uvedeného je možné vyvodiť aj termín o
konečnej splatnosti.
VzmysleVšeobecnýchobchodnýchpodmienok„VjednotlivýchSplátkachjezahrnutýdohodnutýanuitný

úrok, príslušná časť istiny a Poplatok za poskytnutie pôžičky. “
Žalovaný má za to, že týmto spôsobom si splnil povinnosti jemu uložené v § 9 ods. 2 písm. f) a písm.
k) ZoSÚ.“

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, oboznámením listinných dôkazov pripojených k žalobe
a to zmluva o poskytnutí najľahšej pôžičky z 24.1.2013, prehľad o výške úrokových sadzieb, vyjadrenie
žalovaného a zistil tento skutkový stav:
4. Žalobca je fyzická osoba - spotrebiteľ.

5. Právny predchodca žalovaného je vedený v Obchodnom registri Okresného súdu Prešov v oddieli Sa,
vo vložke č. 10315/P s dňom zápisu 25.2.2005 v predmete činnosti o.i. poskytovanie úverov z vlastných
peňažných zdrojov nebankovým spôsobom.
6. Žalobca vo svojom výsluchu uviedol, že „je vyučený murár a ohľadom predmetnej zmluvy si pamätá,
že vtedy potreboval finančné prostriedky na zakúpenie nejakej bielej techniky do domácnosti vo výške

2000 eur, zmluvu uzatváral v Tescu. Nepamätá si už ani na výšku úrokovej sadzby, ani na ostatné veci.
Splácal úver, zaplatil asi 2 - 3 splátky, potom následne už prestal platiť“.

7. Dňa 24.1.2013 uzavreli právny predchodca žalovaného a žalobca na formulárovom tlačive Quatro
Finančný Dom Zmluvu o poskytnutí najľahšej pôžičky č. 4510561741 ( Žiadosť Klienta o poskytnutie

spotrebiteľského úveru - návrh na uzatvorenie zmluvy), pričom v zmluve sú v časti formulára I.
nazvaného Osobné údaje o klientovi uvedené Meno a priezvisko žalobcu, číslo OP a rodné číslo a jeho
adresa trvalá a súčasná a mobilné číslo.
8. V časti II formulára nazvaného Údaje Klienta o zamestnaní a finančnej situácii je uvedený Typ
klienta: Zamestnanec, Zamestnávateľ: ATEX-OK s. r. o. a vedľa IČO: 36452327, Sektor: stavebníctvo,

Zamestnaný na dobu neurčitú, zamestnaný od 9/2009, priemerný čistý mesačný príjem: 290 eur.
9. V časti formulára V. nazvaného Schválená pôžička je uvedené:
Typ pôžičky: SLPO QFD - najľahšia, pôžička: 2.000 eur, splátka s poistením 66,68 eura, sadzba
poistenia: 6,9 %, ročná úroková sadzba 32 %, celkové náklady spotrebiteľa: 1.742,80 eura, splátka:
62,38 eura, mesačná výška poistenia: 4,30 %, RPMN: 32 %, termín konečnej splatnosti (mesiac/rok):

1/2018, celková suma pôžičky 3.742,80 eura, počet splátok: 60, priemerná hodnota RPMN: 20,9 %.

10. Podľa prehľadu o výške priemerných úrokových mier zo stránky www.nbs.sk u
nových obchodov spotrebiteľské úvery bola vo januári 2013 u úverov nad 5 rokov 13 %., teda v zmluve
je dohodnutý úrok predstavujúci viac ako dvojnásobok tejto úrokovej sadzby.

11. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:
12. Predmetom konania sú nároky vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy, preto je potrebné na uvedenú
právnu vec aplikovať príslušné ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v zneníplatnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy t.j. 25.2.2013 ( ďalej ZoSÚ), ako aj ustanovenia §§ 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka poskytujúce ochranu spotrebiteľovi pri uzavretí spotrebiteľských zmlúv,
pričom súd poukazuje na to, že podľa Občianskeho zákonníka súd posudzuje všetky nároky vyplývajúce

z uzavretej zmluvy, aj keď sa jedná o zmluvu o úvere, ktorá je upravená ako základný zmluvný typ v
Obchodnom zákonníku.

13. Podľa § 9 ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana
dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je

dostupné spotrebiteľovi.
Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho
zákonníka 18) musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,

miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v
rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú
osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo

referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a

nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,

o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,

s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom
splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľskéhoúveru pred lehotou splatnosti podľa § 16 ,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3 , ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu,

x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23 ,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k
dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou
hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o

spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty
ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej
percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
Veriteľovi alebo finančnému agentovi sa zakazuje predkladať spotrebiteľovi návrhy zmlúv, ktorých
zrejmým účelom je obchádzanie ustanovení tohto zákona; za takéto konanie sa považuje aj to, že

sa čerpanie finančných prostriedkov alebo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zahrnú do zmlúv o úvere,
ktorých povaha alebo účel by umožnili vyhnúť sa uplatňovaniu tohto zákona. Ak veriteľ využil omyl
spotrebiteľa a použil zmluvné podmienky, ktorými vylúčil aplikáciu ustanovení vzťahujúcich sa na
spotrebiteľské úvery, považuje sa zmluva za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ak veriteľ nepreukáže, že
nemal úmysel obísť tento zákon.

14. Podľa § 11 ods. 1, 2, 4 ZoSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.

2 písm. a) až k) , r)
a y) a § 10 ods. 1 ,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v

neprospech spotrebiteľa.

15. K námietke žalovaného, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na určení úveru za
bezúročný a bez poplatkov súd poukazuje na to, že v danom prípade toto právo vyplýva priamo zo
zákona o spotrebiteľských úveroch. Spotrebiteľ, ak existuje zákonný dôvod, pre ktorým by mohol byť

úver považovaný za bezúročný a bez poplatkov, ako v tomto prípade, vždy má naliehavý právny záujem
na tomto určení.
Súd v tejto súvislosti poukazuje na právny názor vyslovený v uznesení Krajského súdu v Prešove zo
dňa 30. mája 2017 vo veci 20Co 271/2016, podľa ktorého, ak sa spotrebiteľ dovoláva stavu právnej istoty
tým, že podá na súd žalobu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, ako aj o určenie neprijateľnosti

zmluvnej podmienky nemožno takúto žalobu zamietnuť a neposkytnúť spotrebiteľovi ochranu, aj keby
prípadne pre úžerný úrok súd považoval zmluvu za absolútne neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi
podľa § 39 Občianskeho zákonníka.
Naliehavý právny záujem je daný, pretože len určovacou žalobou sa môže odstrániť stav neistoty, v
ktorom sa žalobca nachádza, pretože len deklarovaným vyslovením bezúročnosti a bezpoplatkovosti

úveru a deklarovaným vyslovením neplatnosti neprijateľnej zmluvnej podmienky môže následne
argumentovať vo vzťahu k žalovanému. Práve žalobca a jeho majetková sféra je v ohrození, a preto
žalobca v postavení spotrebiteľa má zákonné právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami a
nekalými obchodnými praktikami v spotrebiteľských zmluvách vyplývajúcich z ust. § 3 ods. 3 zákona č.
250/2007 Z. z., z čoho taktiež vyplýva naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Tento výklad je

v súlade s judikatúrou Európskeho súdneho dvora, ktorej charakteristickou črtou je ochrana spotrebiteľa
ako slabšej zmluvnej strany.
Zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch bol s účinnosťou od 1.1.2018 doplnený v § 11 o nový
odsek 4, ktorý znie:Spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo
určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou. 18ba).
Poznámka pod čiarou k odkazu 18ba znie: 18ba) § 137 ods. c) a d) Civilného sporového poriadku.

16. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
17. Podľa ustálenej praxe súdov / napr. uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011 č.k. IV.ÚS
55/2011-19, rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26.apríla 2012, sp.zn. 5Cdo 26/2011/ dobrými mravmi

sú pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ
fundamentálneho hodnotového poriadku. Je pravidlom, že súlad obsahu právneho úkonu s dobrými
mravmimusíbyťposudzovanývždy,bezohľadunato,čibolprípadnevýsledkomslobodnéhodojednania
medzi účastníkmi zmluvy., pričom v spotrebiteľskej zmluve vždy je spotrebiteľ považovaný za slabšiu
stranu. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne
presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším

úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek.
18. Súd poukazuje v tejto súvislosti aj na rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 23.6.2016
č.k. 17Co/107/2016, podľa ktorého „úroky za poskytovanie peňažných prostriedkov podliehajú súdnej
kontrole vo svetle princípu dobrých mravov (§ 39 Občianskeho zákonníka). Doterajšia judikatúra súdov
nespochybnila, že neprimerané úroky sú v rozpore s pravidlami správania sa, ktoré sú v spoločnosti

v prevažnej miere uznávané a predstavujú základný hodnotový poriadok. Cena plnenia tak teda nie
je vyňatá zo súdnej kontroly, pokiaľ ide o rozsah jej primeranosti a ani kontroly podľa generálnej
klauzuly (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Neprimeranou a preto odporujúcou dobrým mravom
je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú určenú
najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokových sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov

alebo pôžičiek. Pri nebankových subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou finančného trhu sa vzhľadom
najvyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne nie však viac ako o 100%
oproti priemeru bánk. Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri
porovnateľnom úvere o viac ako 100 % je neprijateľná a odporuje dobrým mravom.
Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.

zn. 1M Cdo 1/2009 zo dňa 31.07.2009, podľa ktorého: „Hoci maximálna výška úrokov (ako odplaty za
užívanie požičanej finančnej čiastky) pri peňažných pôžičkách ani pri úveroch nie je žiadnym právnym
predpisom limitovaná a je ponechaná výlučne na dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená.
Dohoda o výške úrokov totiž musí byť v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka , teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Právny

úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. O takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak dohodnuté
úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy.“ Ak dodávateľ
predformuluje v spotrebiteľskej zmluve klauzuly, ktoré sú v rozpore s ustanovením § 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka , tak sa dostáva do
rozporu so zákonom a takéto klauzuly sú neplatné (§ 39, § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka ).
19. Pokiaľ ide o možnosť moderácie výšky úrokov, odvolací súd v tomto smere poukazuje na článok
6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej
len ,,smernica“). Z uvedeného článku vyplýva, že vnútroštátne súdy sú povinné iba neuplatniť nekalú
podmienku, aby nebola záväzná pre spotrebiteľa, nemôžu však zmeniť jej obsah. Pokiaľ by vnútroštátny

súd mohol meniť obsah nekalých podmienok, ktoré sú uvedené v takýchto zmluvách, mohlo by sa tým
ohroziť splnenie dlhodobého cieľa uvedeného v článku 7 smernice. Táto možnosť by totiž mohla prispieť
k odstráneniu odstrašujúceho účinku pre predajcov alebo dodávateľov spočívajúceho v tom, že sa takéto
nekalé podmienky voči spotrebiteľovi jednoducho neuplatnia, keďže predajcovia alebo dodávatelia by
sa totiž mohli pokúšať dotknuté podmienky používať, pretože by vedeli, že aj keby bolo rozhodnuté o ich

neplatnosti, mohol by vnútroštátny súd zmeniť zmluvu v potrebnom rozsahu, a tak by ich záujmy ostali
zabezpečené. Článok 6 ods. 1 smernice 93/13 nemožno chápať
tak,ževnútroštátnemusúduvprípade,žezistíexistenciunekalejpodmienkyvzmluveuzatvorenejmedzi
predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, umožňuje zmeniť obsah uvedenej podmienky namiesto
toho, aby ju voči spotrebiteľovi jednoducho neuplatnil (rozsudok Súdneho dvora EÚ C-618/10 Banco

Espanol de Crédito SA proti Joaquínovi Calderónovi Caminovi, bod 65, 69, 71)“.
20. Vo vzťahu k námietke žalovaného, že boli splnené náležitosti zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm.
f/ a k/ ZoSÚ, súd poukazuje vo vzťahu k uvedeniu termínu konečnej splatnosti 1/2018, že v zmysle
ustálenej praxe súdov, takéto určenie konečnej splatnosti nemožno považovať za súladné s dotknutýmustanovením zákona o spotrebiteľských úveroch, keď významom tohto ustanovenia bolo, aby spotrebiteľ
už pri podpise zmluvy bol informovaný o tom, ako dlho je povinný plniť svojej povinnosti vyplývajúce mu
zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Vyžaduje sa teda presná časová, dátumová, špecifikácia konečnej

splatnosti úverov, ktorá je dodávateľom určená na základe vstupných údajov. Pokiaľ teda samotná
zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje údaj o konečnej splatnosti úveru, nemožno mať zato, že
tento nedostatok možno nahradiť apelovaním na potencionálnu aktivitu spotrebiteľa vedúcu k určeniu
konečnej splatnosti spotrebiteľského úvere matematickými operáciami s iných spotrebiteľskej zmluve
dostupných údajov. Naopak, je potrebné trvať na tom, že konečná splatnosť spotrebiteľského úveru

musí byť určená konkrétnym časovým okamihom zreteľne tak, aby spotrebiteľ mohol pred vstupom do
úverového vzťahu zohľadniť aj dĺžku jeho riadneho trvania, a tým uskutočniť najvhodnejšiu voľbu medzi
viacerými úverovými produktmi, resp. dodávateľmi. K uvedenému záveru sa priklonil nielen Krajský
súd v Prešove, ale aj krajské súdy v odôvodnení rozsudkov Krajského súdu Banská Bystrica sp.
zn. 16Co/315/2012 zo dňa 10. 12. 2012, sp. zn. 17Co/151/2012 zo dňa 19. 09. 2012, Krajského súdu
v Trnave sp. zn. 11Co/101/2013 zo dňa 22.05. 2013. V predloženej zmluve je však dátum konečnej

splatnosti určený len ako „1/2018“, teda prvý mesiac v roku 2018, bez uvedenia konkrétneho dňa v
mesiaci, ku ktorému má byť úver splatený.

21. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na odborný článok zverejnený na www.najpravo.sk Pohľad zákonodarcu na rozpor medzi zákonom a smernicou v otázke členenia

splátok spotrebiteľského úveru na splátky istiny, splátky úrokov a splátky iných poplatkov, podľa ktorého
vyplýva, že ak zákonodarca v znení od 1.5.2018 zmenil zákon tak, že nevyžaduje členenie splátok na
splátky istiny, splátky úrokov a splátky iných poplatkov, tak do 30.4.2018 takéto členenie požaduje.
Vzhľadom na charakter spotrebiteľských sporov a právnu silu Smernice Európskeho parlamentu a rady
č. 2008/48/ES vo vzťahu k rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15 Home Credit

Slovakia a. s. c/a Klára Bírová, priamy účinok Smernice nie je právne možný.
K otázke nepriameho účinku Smernice, zaujali právne stanovisko všetky krajské súdy, pričom
dominantná väčšina vyjadrila názor, že Smernici nie je možné vo veci členenia splátok spotrebiteľského
úveru na splátky istiny, úrokov a iných poplatkov priznať nepriamy účinok a to vzhľadom na skutočnosť,
že by sa jednalo o výklad kontra lege, nakoľko požiadavka zákona ZoSÚ je od Smernice odlišná a

zákonodarca v ZoSÚ zakotvil požiadavky prísnejšie od požiadaviek Smernice.
Z tohto vyplýva, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí pod sankciou bezúročnosti a bezpoplatkovosti
do 30.4.2018 obsahovať aj uvedenie doby jej trvania, aj termínu konečnej splatnosti, pričom táto
náležitosť musí byť uvedená zrozumiteľne a stručne. Keďže zákonodarca vypustil a účinnosťou od
1.5.2018 aj podmienku uvádzania termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, z tohto istého

dôvodu pokiaľ právna úprava do 30.4.2018 vyžadovala túto obsahovú náležitosť, je potrebné prihliadať
k tejto skutočnosti.

22. Z predloženej zmluvy vyplýva, že chýba podstatná náležitosť uvedená v § 9 ods. 2 písm. f/ a k/
ZoSÚ) - termín konečnej splatnosti aj výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,

prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi
úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia., preto je potrebné úver považovať
za bezúročný a bez poplatkov, pričom súd už nekomentuje úžernú úrokovú sadzbu evidentne v tomto
prípade uzavretú, pre ktorú samotnú v iných prípadoch vyhlásil úverovú spotrebiteľskú zmluvu za
uzavretú v rozpore s § 39 OZ a teda absolútne neplatnú, a žalobe vyhovel, pretože boli dané dôvody

pre určenie úveru za bezúročný a bezpoplatkov z dôvodov namietaných žalobou.

23. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 CSP a 262 CSP, podľa ktorých, súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
24. Súd ustaľuje, že žalobca mal vo veci plný úspech a preto mu priznal nárok na 100% náhradu trov
konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní oddoručenia rozhodnutia na Okresný súd Prešov. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha. (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej
obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné
uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má
vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania. (§ 365 CSP).