Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, September 26, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25CoP/55/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216212795
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2216212795.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudcov: JUDr.
Martina Valentová a Mgr. Lucia Mizerová, v právnej veci navrhovateľky (ďalej tiež matka): N. G., rod.
C., nar. X.X.XXXX, adresa Z. XXX, proti manželovi (ďalej tiež otec): B. G., nar. XX.X.XXXX, adresa Z.
XXX, t. č. ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a
povinností na čas po rozvode k maloletým deťom: 1. B. G., nar. XX.X.XXXX a 2. L. G., nar. X.X.XXXX,

obaja zastúpení procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, so
sídlomDunajskáStreda,Ádorskául.41,naodvolaniemanželaprotirozsudkuOkresnéhosúduDunajská
Streda č. k. 6P/37/2016-71 zo dňa 17.10.2017 - v časti výroku I. o rozvode manželstva a výrokov II. až
IV. o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, t a k t o

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach výrokov I. až IV. o rozvode
manželstva a úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, ako

aj v závislom výroku VII. o trovách konania r u š í a vec v zrušenom rozsahu v r a c i a súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. manželstvo účastníkov konania uzavreté dňa
13.11.1999 na Matričnom úrade vo Veľkom Blahove rozviedol; výrokom II. maloleté deti B. G., nar.
XX.X.XXXX a L. G., nar. X.X.XXXX na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá je

oprávnenáichzastupovaťaspravovaťichmajetokvbežnýchveciach;výrokomIII.otcoviuložilpovinnosť
platiť výživné na maloletého B. vo výške 100,- Eur mesačne a na maloletého L. 80,- Eur mesačne,
vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca k rukám matky, počnúc od právoplatnosti rozsudku; výrokom IV.
rozhodol, že styk otca s maloletými deťmi sa neupravuje; výrokom V. rozhodol, že navrhovateľke sa
priznáva oslobodenie od súdneho poplatku z návrhu; výrokom VI. rozhodol, že odporcovi (manželovi,
pozn.) sa neukladá zaplatiť súdny poplatok z návrhu a napokon výrokom VII. rozhodol, že žiaden z

účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 18, § 19 ods. 1 až 3, § 22, §
23, § 24 ods. 1 až 5, § 25 ods. 3 až 5, § 62 ods. 2 až 5, § 75 ods. 1 Zákona o rodine a vecne
tým, že vykonaným dokazovaním bolo zistené, že účastníci konania uzavreli manželstvo z lásky po
dlhšej známosti dňa 13.11.1999. Z manželstva sa narodili dve deti, mal. B. a L.. Pred 5 rokmi kúpili

starší rodinný dom v Obci Z.. Po nasťahovaní sa do tohto domu začal manžel z neznámeho dôvodu
požívať čím ďalej tým viac alkoholických nápojov, hoci jeho zdravotný stav si vyžiadal medikamentóznu
liečbu, on lieky nebral, pil alkohol, ktorý na neho mal taký vplyv, že bol agresívny, a to aj k mal. deťom.
Denne boli doma hádky, vulgárnosti a agresivita zo strany manžela k navrhovateľke, ako aj fyzické
útoky, čoho svedkom boli mal. deti. Viackrát bola volaná polícia. Manžel bol v trestnom konaní pod
sp. zn. 2T/86/2016 právoplatne odsúdený podľa § 208 ods. 1 písm. a) a ods. 2 Trestného zákona

pre týranie blízkej a zverenej osoby. Momentálne je vo výkone trestu odňatia slobody. Manžel svoje
konanie vo vzťahu k navrhovateľke v podstate uznal, žiadal však o odpustenie a o poslednú šancu.Maloleté deti pred procesným opatrovníkom potvrdili, že s otcom majú dobrý vzťah, vo výkone trestu ho
navštevujú, v prípade rozvodu chcú byť zverené do starostlivosti matke, s otcom sa však chcú stretávať.
Navrhovateľka k vyjadreniu manžela, ktorý ju žiadal o poslednú šancu uviedla, že jej takéto listy píše

stále, sľubuje jej hory-doly, ona sa ho však bojí, neverí mu a chce sa dať rozviesť.

3. Súd uviedol, že vo veci rozhodol bez prítomnosti druhého manžela potom, ako sa oboznámil s jeho
písomnými vyjadreniami. Dospel k záveru, že zavineným konaním manžela už dlhšiu dobu manželstvo
nebolo usporiadané, rodičia nevedeli vytvoriť pokojné a harmonické prostredie pre výchovu svojich

dvoch maloletých detí, manželstvo je vážne a dlhodobo rozvrátené vzhľadom na opakované konanie zo
strany manžela. Navrhovateľka sa od manžela citovo odcudzila, nedôveruje mu, bojí sa ho a nechce s
ním zotrvať v manželstve. Preto súd návrhu na rozvod manželstva vyhovel.

4. Pokiaľ ide o otázku zverenia maloletých detí do starostlivosti jedného z rodičov na čas po rozvode, súd
zistil, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti od 16.8.2016, manžel navrhovateľku už dlhšie týral a jeho

agresívne správanie nevhodne vplývalo aj na maloleté deti a v súčasnosti je vo výkone trestu odňatia
slobody. O deti sa osobne stará matka, ktorá vytvára pre deti zdravé prostredie v rámci svojich možností
a schopností. Deti s otcom udržujú styk písomný aj osobný, ktorý do budúcna chcú zachovať, avšak v
prípade rozvodu manželstva prejavili vôľu byť zverené do osobnej starostlivosti matky. Súd preto obe
deti zveril matke, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok. Otca súd zaviazal k vyživovacej

povinnosti k staršiemu synovi vo výške 100,- eur mesačne a k mladšiemu synovi vo výške 80,- Eur
mesačne, pričom prihliadol na to, že otec je síce momentálne vo výkone trestu odňatia slobody, kam
sa ale dostal vlastnou vinou, vzhľadom na jeho agresívne a vulgárne správanie voči navrhovateľke.
Na strane matky súd zohľadnil, že sa o deti osobne stará. Otec si už podal žiadosť o podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Je potrebné, aby sa finančne podieľal na výžive svojich

maloletých detí. Matka je v pracovnom pomere s U. Z. K., s mesačným príjmom 450,- až 500,- Eur. Mal.
L. navštevuje 7. triedu základnej školy v V. A.. Denne cestuje do školy, stravuje sa doma, nosí okuliare,
inak je zdravý. Matka má náklady na rodinný dom 295,- Eur na úver, 300,- Eur na elektrinu a 60,- Eur
na plyn. Otec poberá invalidný dôchodok vo výške 180,- Eur mesačne. Súd zdôraznil, že je nevyhnutné,
aby otec po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody začal znova pracovať. Predtým pracoval vo

firme na plasty, kde týždenne zarobil 85,- Eur, čím si mesačne zarobil 340,- Eur, čiže jeho celkový príjem
spolu s invalidným dôchodkom predstavoval 520,- Eur mesačne. Súd preto s poukazom na prax súdov
určil výživné vo výške 30% z takto predpokladaného príjmu manžela, ktorou sumou je otec schopný aj
do budúcna na maloleté deti prispievať.

5. Súd tiež rozhodol, že navrhovateľke na základe jej žiadosti priznáva oslobodenie od súdnych
poplatkov a zároveň rozhodol, že manželovi sa neurčuje povinnosť súdny poplatok zaplatiť.

6. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 zák. č. 161/2015 z. z. Civilný mimosporový poriadok,
podľa ktorého, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak zákon neustanovuje inak.

7. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal v časti jeho výrokov I. až IV. t. j. o rozvode a
súvisiacich výrokoch o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas
po rozvode odvolanie manžel, pričom dôvodil, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na

spravodlivý proces v zmysle § 365 CSP. Manžel mal za to, že súd mu v konaní neumožnil, osobne sa na
ňom zúčastniť, čím bol porušený princíp kontradiktórnosti sporu, najmä prejednací princíp, dôležitý na
objasnenie skutkového stavu. Manžel je vo výkone trestu odňatia slobody a len súd má v moci nariadiť
výsluch strany - jeho osobnú účasť v konaní. Nevyužitím tejto právomoci a povinnosti súdu sa manžel
dostal do situácie nezavinenej nútenej procesnej pasivity, ktorú písomné vyjadrenie manžela k návrhu

o rozvod manželstva podaného navrhovateľkou nemôže plnohodnotne a účinne nahradiť. S poukazom
na ust. § 33 ods. 1 a 2 CMP dôvodil, že v konaní o návrhu na rozvod manželstva má uplatnenie princípu
ústnosti, priamosti a bezprostrednosti za prítomnosti účastníkov konania o to dôležitejší význam, že
súd musí veľmi uvážlivo a starostlivo zistiť a posúdiť situáciu, vzťahy a postoje účastníkov konania, aby
moholuplatniťsvojuzmierovaciufunkciuprezachovanieexistenciemanželstvaakozákladnéhorodinno-

právneho vzťahu a hlavne vtedy, keď sú konaním a rozhodnutím v ňom prijatým dotknuté aj maloleté
deti. Ďalej manžel poukazoval na ust. § 96 ods. 1 a 2 CMP s dôvodil, že za nedostatočnú činnosť je
nutné označiť aj konanie kolízneho opatrovateľa, z ktorého správy nevyplýva, že by u maloletých detí
zisťoval ich názor na rozvod rodičov, ale prejudikáciou rozhodnutia súdu ako nezvratného stavu zisťovalvzťah maloletých k otcovi po rozhodnutí. Týmto sugestívnym postupom im nedal šancu na vyjadrenie
ku konaniu a jeho dôvodom, preto mal súd nahradiť konanie kolízneho opatrovníka a vykonať nápravu.

8. Manžel uviedol, že na svojom písomnom vyjadrení trvá, svoju manželku stále miluje a nechce sa
rozviesť. Je si vedomý svojho podielu na zhoršených vzťahoch v manželstve, preto je pripravený a
odhodlaný zmeniť svoje správanie k manželke, ako i vyvarovať sa nadmerného požívania alkoholu.
Manžel verí, že pri obojstrannej snahe manželov, obnovení vzájomnej úcty a rešpektu je i vzhľadom k
maloletým deťom a ich citovej potrebe vyrastať v úplnej rodine, možné obnoviť manželské spolužitie a

vrátiť sa k harmonickému vzťahu. Manžel preto navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil
a vec vrátil okresnému súdu na nové prejednanie s poukazom na nápravu uvedených pochybení.

9. Navrhovateľka odvolací návrh nepodala. K odvolaniu manžela sa písomne vyjadrila, pričom žiadala,
aby súd odvolanie jej manžela ako bezdôvodné zamietol. K jeho námietkam, že súd rozhodol bez
toho, aby zabezpečil jeho účasť na pojednávaní, že kolízny opatrovník nedal maloletým deťom šancu,

aby sa vyjadrili ku konaniu o rozvod a jeho dôvodom uviedla, že manžel vo svojom odvolaní skutkové
dôvody, ktoré navrhovateľku viedli k podaniu návrhu na rozvod nepopiera. Povinnosť súdu zabezpečiť
eskortovanie manžela na pojednávanie nijaký predpis nekladie. Ust. § 33 ods. 2 CMP ukladá súdu
predvolať účastníka a nie zabezpečiť jeho prítomnosť na pojednávaní. Ak je účastník riadne predvolaný,
napriek tomu sa nedostaví na pojednávanie, súd môže po vyvolaní veci podľa § 180 rozhodnúť,

či sa pojednávanie bude konať v jeho neprítomnosti. Neúčasť účastníka na pojednávaní nemusí teda
znamenať zmarenie pojednávania, súd môže aj v jeho neprítomnosti pojednávať. Rovnako kolízny
opatrovník nemá povinnosť dať deťom možnosť vyjadriť sa k samotnému rozvodu a takéto právo ani
maloleté deti nemajú. Maloleté deti boli pritom nielen svedkami násilností otca proti matke, ale sami boli
terčmi jeho útokov, preto navrhovateľka nevie, čo si manžel sľubuje od ich vyjadrenia. Navrhovateľka

uviedla, že bez ohľadu na účasť, alebo neúčasť manžela v tomto prípade je jednoznačný hlboký rozvrat
manželstva a je jednoznačné aj to, kto tento rozvrat spôsobil. Navrhovateľka dosť trpela útokmi odporcu
a veľakrát uverila jeho sľubom, že sa už zmení a bude sa správať normálne, dala mu na to veľa šancí,
čo nevyužil a tieto fakty by nezmenila ani jeho osobná účasť na pojednávaní.

10. Procesný opatrovník mal. detí odvolací návrh nepodal, k odvolaniu manžela sa písomne vyjadril,
pričom navrhol napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť.

11. K vyjadreniu navrhovateľky sa písomne vyjadril manžel. Uviedol, že navrhovateľka mala možnosť
pri podaní návrhu na rozvod a tiež počas konania pred súdom v rámci procesného útoku uviesť všetky

pravdivé skutočnosti odôvodňujúce podaný návrh. Ak tak neurobila, je dôvodné sa domýšľať, že jej
tvrdenie nezodpovedá skutočnosti, teda tomu, že maloleté deti boli terčmi útokov manžela. Ak teraz
navrhovateľka takúto skutočnosť uvádza, súd musí výsluchom preveriť jej pravdivosť tak, ako absenciu
tohto postupu manžel súdu vytýkal v odvolaní. Výsluchom maloletých by si súd mohol vytvoriť názor na
základe objektívne zistených skutočností a mohol prípadne zvoliť postup podľa § 96 CMP a uplatniť

svoju zmierovaciu funkciu, s ohľadom na manželstvo ako základný rodinno-právny vzťah a záujem
maloletých detí.

12. Ďalšie vyjadrenia v odvolacom konaní podané neboli.

13. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku
účinného od 1.7.2016 - ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1
CSP), oprávneným subjektom - účastníkom, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (359 CSP),
proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP),
po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ

použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( 365 ods. 1 písm. b/ CSP v spojení s § 62 ods. 1 zák. č.
162/2015 Z.z. účinného od 1.7.2016 Civilného mimosporového poriadku - ďalej len CMP), preskúmal
napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s
prihliadnutím na prípadné vady konania iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré
ale nezistil (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom

bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že nie sú
splnené podmienky ani pre potvrdenie ani pre zmenu rozsudku v napadnutých častiach, v dôsledku čoho
je potrebné rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP v napadnutých častiach
zrušiť a vec mu podľa § 391 ods. 1 CSP vrátiť na ďalšie konanie.14. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, ktorý v danom prípade ani nie je viazaný rozsahom a
dôvodmi odvolania, bolo posúdiť, či súd prvej inštancie dodržal zákonom stanovený procesný postup pre

to,abymoholnapojednávanídňa17.10.2017rozhodnúťvovecisamej.Vzhľadomnato,ževočivýrokom
V. a VI. napadnutého rozsudku, ktorými súd priznal navrhovateľke oslobodenie od súdneho poplatku z
návrhu a zároveň rozhodol, že odporcovi neukladá zaplatiť súdny poplatok z návrhu odvolanie podané
nebolo a nejde o závislé výroky, je v týchto častiach rozhodnutie súdu prvej inštancie právoplatné.

15. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavy“), každý sa môže domáhať
zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch
ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

16. Podľa čl. 48 ods. 2 vety prvej Ústavy, každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

17. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má právo na to,
aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným
súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

18. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len ústavný súd), ak súd koná vo veci
uplatnenia práva osoby určenej v čl. 46 ods.1 ústavy inak ako v rozsahu a spôsobom predpísaným
zákonom, porušuje ústavou zaručené právo na súdnu ochranu (I. ÚS 4/94).

19. Citovaný čl. 46 ods.1 Ústavy (podobne aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru) je primárnou ústavnou bázou pre

zákonom upravené konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných na poskytovanie
právnej ochrany, a tým aj „bránou“ do ústavnej úpravy jednotlivých aspektov práva na súdnu a inú právnu
ochranu, zakotvených v siedmom oddiele druhej hlavy ústavy (čl. 46 až 50 Ústavy) normujúcich rámec,
v ktorom je možné domáhať sa jeho rešpektovania ( pozri I. ÚS 22/03).

20. Obsah práva na súdnu ochranu v čl. 46 ods. 1 Ústavy nespočíva len v tom, že osobám nemožno
brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom
upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením
ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu (I. ÚS 26/94). K odňatiu práva na súdnu ochranu v zmysle
čl. 46 ods. 1 ústavy preto dochádza aj vtedy, ak sa niekto („každý“) domáha svojho práva na súde, ale

súdna ochrana tomuto právu nie je priznaná, alebo nemôže byť priznaná v dôsledku konania súdu, ktoré
je v rozpore so zákonom (porovnaj III. ÚS 7/08).

21. Právo na spravodlivé prejednanie veci zahŕňa v sebe najmä princíp „rovnosti zbraní“, princíp
kontradiktórnosti konania, právo byť prítomný na pojednávaní, právo na odôvodnenie súdneho

rozhodnutia a ďalšie požiadavky spravodlivého súdneho konania. Konaním súdu sa rozumie jeho
procesný postup. Konanie súdu v súlade so zákonom musí vykazovať určitú kvalitu a v materiálnom
ponímaní zabezpečovať tak právo na súdnu ochranu. Procesný postup súdu pri konštituovaní
rozhodnutia, ktorý nenachádza oporu v zákone, je preto potrebné považovať za závažnú vadu
nenaplňujúcu materiálnu stránku práva na súdnu ochranu, práva na spravodlivý proces, ktorá v

konečnom dôsledku objektívne bráni riadnemu (účinnému a efektívnemu) uplatneniu dôležitých
procesných práv účastníkov konania, ktoré (práva) slúžia na ochranu ich práv a oprávnených záujmov v
civilnomkonaní.Nemožnoopomenúť,žeprocesnýúkonúčastníkasúdnehokonania,ktorýmápodstatný
vplyv na ďalšie súdne konanie je možné považovať za súčasť základného práva na súdnu ochranu. Ak
je účastník konania z uplatnenia tohto procesného úkonu vylúčený alebo v značnej miere obmedzený

pri jeho uplatnení v dôsledku nesprávneho postupu súdu, dochádza k stavu, kedy sa mu postupom súdu
odníma možnosť konať pred súdom, porušuje sa ústavné právo na súdnu ochranu a spravodlivý proces.

22. Základným právom účastníka je, aby jeho vec bola prejednaná v jeho prítomnosti (tiež čl. 38 ods.
2 Ústavného zákona č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd, obdobne

čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky). Civilný mimosporový poriadok zabezpečuje toto právo
vo vytvorenom zákonnom rámci tak, že ukladá súdu, ak zákon nestanovuje inak, aby nariadil na
prejednanie veci samej pojednávanie, ak tento zákon neustanovuje, že vec sa môže prejednať bez
pojednávania, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná; predvolaniesa doručuje tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej päť dní predo dňom, keď sa
má pojednávanie konať (§ 33 CMP). Zo všeobecnej úpravy § 180 CSP vyplýva, že ak sa účastník,
ktorý bol riadne predvolaný nedostaví na pojednávanie a nepožiadal o jeho odročenie (§ 183 CSP),

zakladá to fakultatívnu možnosť postupu súdu konať v jeho neprítomnosti. Všeobecné východiská pre
konanie pojednávania v neprítomnosti účastníka konania treba v mimosporovom procese konfrontovať
s predmetom konania, pretože v niektorých konaniach takýto priebeh pojednávania môže byť v rozpore
s účelom a základnými princípmi sledovanými právnou normou v týchto veciach.

23. Z obsahu spisu bolo zistené, že manžel navrhovateľky bol počas celého konania pred súdom
prvej inštancie vo výkone trestu odňatia slobody. Z jeho písomných vyjadrení k návrhu na rozvod
manželstva vyplýva, že s rozvodom manželstva nesúhlasí. Súd prvej inštancie určil na prejednanie
veci pojednávanie na deň 17.10.2017, na ktoré predvolal navrhovateľku, procesného opatrovníka,
ako aj manžela navrhovateľky, pričom toto predvolanie mu doručil do výkonu trestu prostredníctvom
Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Leopoldov. Manžel si predvolanie

prevzal osobne dňa 9.8.2017. Dňa 28.9.2017 bol prvoinštančnému súdu doručený list manžela zo dňa
24.9.2017, v ktorom uvádza, že žiada o odročenie alebo zrušenie žiadosti o rozvod manželstva, pretože
je momentálne vo výkone trestu v nástupnom oddiely a dňa 25.9.2017 bude eskortovaný do Ústavu na
výkon trestu v Hrnčiarovciach, na pojednávaní preto pravdepodobne nebude. Napriek tomu, že manžel
navrhol odročenie pojednávania, čo oznámil prvoinštančnému súdu dňa 24.9.2017, prvoinštančný

súd bez toho, aby postupoval podľa § 183 ods. 4 CSP (t. j. ak mal za to, že dôvod na odročenie
pojednávania daný nie je, upovedomil o tom bezodkladne účastníka konania), vykonal dňa 17.10.2017
pojednávanie v neprítomnosti druhého manžela, pričom na tomto pojednávaní vykonal dokazovanie
výsluchom navrhovateľky, procesného opatrovníka, oboznámením listinných dôkazov, následne vyhlásil
dokazovanie za skončené a rozhodol vo veci samej rozsudkom, ktorým manželstvo účastníkov konania

rozviedol a upravil pomery rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode. V spise sa nachádza tiež list
manžela zo dňa 17.10.2017, podaný na pošte dňa 19.10.2017, v ktorom manžel okrem iného uvádza,
že by chcel byť na súde, keď ich budú rozvádzať a prosí, aby súd manželstvo účastníkov nerozviedol z
čoho vyplýva, že manžel chcel byť osobne na pojednávaní o rozvode manželstva prítomný. Po doručení
rozsudku podal manžel odvolanie, v ktorom napáda predovšetkým skutočnosť, že mu súd neumožnil sa

pojednávania zúčastniť, nevykonal jeho výsluch, v dôsledku čoho riadne nezistil skutkový stav veci.

24. Podľa § 48 ods. 1 vyhl. č. 543/2005 Z. z. o spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné
súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy, písomnosti určené osobám, ktoré sú vo
výkone trestu odňatia slobody alebo ktoré sú vo väzbe, doručujú sa prostredníctvom ústavov na výkon

trestu odňatia slobody a ústavov na výkon väzby, v ktorých sú umiestnené.

25. Podľa § 47 ods. 2 vyhl. č. 543/2005 Z. z., osoby vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo väzbe
sa predvolávajú prostredníctvom ústavu na výkon trestu odňatia slobody alebo ústavu na výkon väzby
so žiadosťou o ich predvedenie. Ak je predvolaná osoba vo väzbe v inej veci, treba k žiadosti pripojiť

písomný súhlas príslušného prokurátora alebo predsedu senátu s predvedením.

26. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1 So 229/2001 (R 70/2003) vyplýva, že: „Aj účastník
konania, ktorý je vo výkone trestu, má právo byť riadne predvolaný na súdne pojednávanie, právo na
dostatočnú prípravu na pojednávanie, právo predniesť alebo doplniť svoje návrhy, zhrnúť ich a vyjadriť

sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci. Podľa § 19 ods. 2 veta prvá vyhlášky č. 66/1992 Zb. o
Spravovacom poriadku pre okresné a krajské súdy v znení neskorších predpisov (teraz § 47 ods. 2
vyhláškyč.543/2005Z.z.)súdtakéhotoúčastníkakonaniapredvolávanapojednávanieprostredníctvom
nápravnovýchovného ústavu alebo väznice (teraz ústavu na výkon trestu odňatia slobody alebo ústavu
na výkon väzby) so žiadosťou o predvedenie, prípadne v záujme zabezpečenia ochrany jeho práv môže

súd takéhoto účastníka vypočuť priamo v nápravnovýchovnom ústave.

27. V danom prípade prvoinštančný súd pri predvolávaní manžela na pojednávanie mal predovšetkým
zohľadniť, že ide o osobu vo výkone trestu odňatia slobody a že predmetom konania je rozvod
manželstva, čiže vec týkajúca sa jeho osobného stavu. Manželovi súd doručil predvolanie na termín

pojednávania, ktoré sa malo konať dňa 17.10.2017 doporučene do vlastných rúk prostredníctvom ústavu
na výkon trestu, avšak nepostupoval dôsledne v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 47 ods. 2 vyhl.
č. 543/2005 Z. z. o spravovacom a kancelárskom poriadku, keď manžela nepredvolal prostredníctvom
ústavu na výkon trestu so žiadosťou o jeho predvedenie, čím v podstate manželovi - účastníkovikonania neumožnil sa pojednávania zúčastniť a uskutočňovať jemu patriace procesné práva, vrátane
možnosti ústne sa k prejednávanej veci týkajúcej sa jeho osobného stavu a maloletých detí vyjadriť,
reagovať na vyjadrenia ostatných účastníkov konania, ako aj ostatné vykonané dokazovanie, navrhovať

vykonanie ďalších dôkazov vo svoj prospech, ako aj využiť právo záverečnej reči. Manžel teda síce
bol upovedomený o termíne pojednávania, ale reálne mu možnosť sa pojednávania zúčastniť, bola
vzhľadom na postup súdu, odňatá. Súd manželovi na jeho žiadosť o odročenie daného pojednávania
(pretože je vo výkone trestu), ktorú žiadosť manžel súdu doručil včas pred termínom pojednávania, ani
neoznámil v súlade s § 183 ods. 4 CSP, že jeho dôvod pre odročenie pojednávania nepovažuje za

dôležitý a že pojednávanie sa napriek jeho žiadosti uskutoční. Súd mal pritom pred termínom konania
pojednávania dostatok času, aby manželovi svoje stanovisko oznámil.

28. Súdprvejinštancietedaprejednanímvecinapojednávanídňa17.10.2017vneprítomnostimanžela,
ktorý požiadal o odročenie pojednávania, jednak nerešpektoval ustanovenie § 183 ods. 4 CSP, teda
manžela neupovedomil bez zbytočného odkladu o tom, že jeho dôvod na odročenie pojednávania

považuje za nedôležitý a pojednávanie sa bude konať, a zároveň manžela - ako osobu vo výkone trestu
odňatia slobody na toto pojednávanie riadne nepredvolal postupom podľa § 47 ods. 2 vyhl. č. 543/2005
Z. z., t. j. prostredníctvom ústavu na výkon trestu so žiadosťou o jeho predvedenie, a to najmä s ohľadom
na charakter a predmet konania.

29. V zmysle § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

30. V zmysle vyššie citovaného ustanovenia zákona, zákonným dôvodom pre zrušenie rozhodnutia
okrem iných je i existencia vady konania, ktorá sa prejavila v takom nesprávnom procesnom postupe,
ktorým súd znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno napraviť v odvolacom konaní. Medzi
čiastkové práva, ktoré tvoria obsah práva na spravodlivý proces patrí okrem iných aj právo na prístup k

súdu a právo na spravodlivé prejednanie veci. V danom prípade tým, že súd prvej inštancie nedodržal
zákonný postup tým, že prejednal vec bez účasti manžela a jeho vypočutia na súdnom pojednávaní,
došlo k vážnemu porušeniu práva na spravodlivý proces v podobe porušenia práva na prístup k súdu
a spravodlivé prejednanie veci za účasti strany. Takéto závažné pochybenie, nemôže účinne napraviť
až súd v druhej inštancii, takýto intenzívny zásah do práva na spravodlivý proces, vzhľadom na jeho

povahu, nie je možné v odvolacom konaní napraviť.

31. Odvolací súd už len z uvedeného dôvodu musel napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v
dotknutých častiach s použitím ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a podľa § 391 ods. 1 CSP
vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

32. Povinnosťou prvoinštančného súdu, viazaného vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu (§
391 ods. 2 CSP), bude v ďalšom konaní po riadnom dokazovaní vykonanom pri náležitom dodržaní
procesných práv účastníkov konania vo veci opätovne rozhodnúť; pričom rozhodnutie je potrebné
náležite v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP odôvodniť.

33. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o náhrade trov konania, včítane náhrady trov
tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP a § 58 CMP).

34. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).
Oprávnenýmôžepodaťnávrhnavykonanieexekúciepodľazákonač.233/1995Z.z.Exekučnýporiadok,
ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 zákona č. 233/1995
Z.z.). Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený a

ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona
č. 233/1995 Z.z.).
Podľa štvrtej časti CMP (§ 370 až 391) sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená
starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 CMP). Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez

návrhu (§ 376 ods. 2 CMP). Podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých upravuje vyhl. MS
SR č. 207/2016 Z.z.