Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, October 4, 2017

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 6C/249/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1712216833
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Stanček

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2017:1712216833.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v konaní pred samosudcom Mgr. Jánom Stančekom v právnej veci žalobcu

POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25 811 09 Bratislava, IČO : 35 807 598 zastúpeného
spoločnosťou Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grosslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO : 36 864 421 proti
žalovanému X. H., konajúca P. X. X. H., so sídlom Ž. A. XX, XXX XX W. o zaplatenie náhrady škody
vo výške 125,-eur a iné takto

r o z h o d o l :

I. Súd zamieta žalobu v celom rozsahu.

II. Súd priznáva žalovanému voči žalobcovi náhradu trov súdneho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 17.09.2012 doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.09.2012 žalobca žiadal, aby súd

deklaroval povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi peňažnú sumu 125,-eur ako náhradu škody a
konštituoval povinnosť žalovaného sumu 1.045,-eur a priznal mu náhradu trov súdneho konania. Svoj
návrh odôvodnil tým, že žalobca navrhol súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu pre pohľadávku
voči N. H. narodenej XX.XX.XXXX podľa zmluvy o úvere č. XXXXXXX. Súdny exekútor predložil
návrh Okresnému súdu Pezinok a požiadal ho o udelenie poverenia, ktorý ako exekučný súd túto
žiadosť prijal na ďalšie konanie. Okresný súd Pezinok mal potom rozhodnúť o udelení poverenia na
vykonanie exekúcie do pätnástich dní od doručenia tejto žiadosti. Exekučným titulom je rozsudok stáleho

rozhodcovského súdu. Nejde teda o rozhodnutie rozhodcovskej komisie, ktoré rozhodovali v pracovných
sporoch do 01.02.1991 v zmysle vyhlášky č. 42/1975 Zb. o prejednávaní a rozhodovaní pracovných
sporov rozhodcovskými komisiami. Vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti, nevyžadovalo
sispoluprácusúčastníkmikonaniamajúcupodstatnývplyvnačaspotrebnýnaposúdeniearozhodnutie.
Okresný súd Pezinok rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia dňa 02.12.2010. Neexistuje okolnosť,
ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že
k vydaniu rozhodnutia o udelení poverenia pristúpila až po veľmi dlhej dobe. Žalobca ako poškodený

sa dozvedel o všetkých okolnostiach v priebehu skutkového deja, ktorý vyústil do spôsobenej škody
po doručení upovedomenia o začatí exekúcie. V dôsledku nesprávneho úradného postupu exekučného
súdu vznikla majetková škoda predstavujúca náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho
činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo
medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia exekúcie a rozhodnutím o nej, keď poškodený vynaložil
v tomto období na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou
informačného systému sumu s 70,-eur, na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40,-eur a

na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu na publikačné výdaje
spojené s vyhotovením urgencii na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolu
stavu konania na exekučnom súde vo výške 15,-eur. Celkovo tak žalobca vynaložil sumu 125,-eur,
ktorá by ho nezaťažila, ak by exekučný súd postupoval správne a pri rozhodnutí o udelení povereniaby dodržal zákonom stanovenú dobu. Výška hmotnej škody je stanovená na základe paušalizácie
reálnych vecných nákladov z dôvodu, že presnú škodu by bolo možné vyčísliť len s nepomernými
ťažkosťami. Z dôvodu ochrany osobných údajov obchodného tajomstva a dôverných informácií nie je

možné korešpondenčne predložiť účtovné doklady respektíve pracovné, obchodné zmluvy. Márnym
plynutím času boli reálne ohrozené legitímneho očakávania poškodeného, že správnym postupom súdu
dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky a taktiež došlo k vyvolaniu rizika zániku povinného, rizika straty
kontaktu s povinným a rizika insolvencie povinného. Ďalšími dôvodmi žiadosti o náhradu nemajetkovej
ujmy sú pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo na rovnosť spoločnosti

u členov riadiacich orgánov spoločnosti aj majiteľov, zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít
žalobcu ako aj zánik už vytvorených podnikateľských plánov a ovplyvnenie ďalších podnikateľských
postupov žalobcu a spôsobenie neistoty v plánovaní ďalších rozhodnutí. Potreba náhrady nemajetkovej
ujmy má svoj základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov, dosiahnutie adekvátnej nápravy
primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov právneho štátu. Pri určovaní výšky
nemajetkovej ujmy vychádza z doktríny prijatej ústavným súdom, podľa ktorej pokiaľ ide o zbytočné

prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé ak sa za každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia
vo výške 660,-eur. Žalobca si uplatňuje ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy
do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania rozhodovania, za porušenie jeho práv, stratu
legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v
právo na spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky sumu

330,-eur za 6 mesiacov t. j. 55,-eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu, žalobca
tak žiadal zaplatenie sumy 1045,-eur za 19 mesiacov omeškania. Žalobca požiadal o prerokovanie
svojhonárokunanáhraduškody,žalovanývšakdopodaniatejtožalobynažiadosťpozitívnenereagoval.
Je teda nutné deklarovať porušenie práva žalobcu na rozhodnutie o žiadosti o vydanie poverenia na
vykonanieexekúcievzákonomstanovenejdobe,deklarovaťporušenieprávažalobcunasúdnuochranu,

deklarovať porušenie princípov právneho štátu nesprávnym úradným postupom exekučného súdu a
nahradiť žalobcovi nemajetkovú ujmu a majetkovú škodu spôsobenú v priamej príčinnej súvislosti.
Žiadal preto rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom o základe a následne deklarovať majetkovú ujmu a
konštituovať nemajetkovú ujmu v eurách.

2. Žalovaný emailovým podaním zo dňa 03.10.2017 doručeným dňa 04.10.2017 ospravedlnil svoju
neúčasť a nežiadal o odročenie, pričom uviedol, že sa k veci v obdobných veciach už vyjadril. Súd
pokračoval v konaní aj pri nečinnosti žalovaného, keď žalovaný bol riadne volaný, na pojednávanie
sa neustanovil a ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie. Vzhľadom na to, že pojednávanie
sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov, pričom žalovaný vôbec neospravedlnil svoju neúčasť na

pojednávaní (§ 183 Civilného sporového poriadku), súd vykonal vo veci pojednávanie a rozhodol, keď
prihliadol na obsah spisu a vykonané dôkazy.

3. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením s obsahom listín a to z pripojeného spisu tunajšieho
súdu sp. zn. XEr/XXX/. žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 29.12.2008,

Žiadosť o informáciu o stave konania, zápisnica spísaná pred súdnym exekútorom U.. H. O. zo dňa
22.07.2009, poverenie číslo XXXX XXXXXX Okresného súdu Pezinok všetko v kópiách a po takto
vykonanom dokazovaní ustálil skutkový stav nasledovným spôsobom : Zo Žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie zo dňa 18.08.2009 má súd preukázané, že exekútor U.. H. O. doručil dňa
26.08.2009 na Okresný súd Pezinok žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie oprávneného

a to spoločnosti Pohotovosť, s.r.o. proti povinnému N. H. podľa exekučného titulu a to rozsudku
Stáleho rozhodcovského súdu č. k. X. XXXXX/XX, vydaného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská
a.s., vykonateľného dňa 18.06.2009. Zo Zápisnice spísanej pred súdnym exekútorom U.. H. O. zo dňa
22.07.2009 má súd preukázané že dňa 22.07.2009 sa dostavil U.. P. P., ktorá je zástupcom spoločnosti
Pohotovosť s.r.o. a bol spísaný návrh na vykonanie exekúcie oprávneného a to spoločnosti Pohotovosť,

s.r.o. proti povinnému N. H. podľa exekučného titulu a to rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu č. k.
X. XXXXX/XX, vydaného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., vykonateľného dňa 18.06.2009.
Zo Žiadosti o informáciu o stave konania má súd preukázané, podanie žiadosti žalobcom na tunajší súd
o informáciu s tým, ž exekútor neobdržal poverenie OS Pezinok ku dňu 13.11.2009. Z poverenia číslo
XXXX XXXXXX Okresného súdu Pezinok na súd preukázané, že dňa 02.12.2010 vydal Okresný súd v

Pezinku poverenie v exekučnom konaní XEr/XXX/XXXX na vymoženie pohľadávky oprávneného a to
spoločnosti Pohotovosť, s.r.o. proti povinnému N. H..4. Predmetom konania je žalobcom vznesený nárok na zaplatenie náhrady majetkovej ako aj
nemajetkovej ujmy. Podľa z.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej tiež „ZoZŠSVVM“) na vznik zodpovednosti štátu (Slovenskej

republiky) za škodu na majetku v dôsledku nesprávneho postupu štátneho orgánu je potrebné súčasné
splnenie troch podmienok : (i) zmenšenie majetku, (ii) nesprávny úradný postup a (iii) príčinná súvislosť
medzi zmenšenie majetku a nesprávnym úradným postupom, pričom štát zodpovedá bez možnosti
liberácie (§ 3 ods. 2 ZoZŠSVVM). Pokiaľ ide o náhradu majetkovej ujmy súd nemá za preukázané
zmenšeniemajetku(§17ods.1ZoZŠSVVM)takakobolouvedenévnávrhu.Žiadnelistinyoznačenéako

dôkazy nepreukazujú správu pohľadávky, pracovné výkonov zamestnanca žalobcu ako ani využívanie
informačného systému žalobcom ako ani poštovné a telekomunikačné náklady. V exekučnom konaní po
podanínávrhunazačatieexekúciedovydaniapovereniažalobcanepodalsťažnosťnaprieťahyvkonaní.
Žalobca nielenže nepreukázal tvrdené zmenšenie majetku, ale ani neosvedčil podmienky, z ktorých by
bolo možné usudzovať na vznik týchto nákladov, nebolo preto potrebné vykonať dokazovanie znaleckým
posudkom, keď pokiaľ žalobca súdu pravdivo opísal rozhodné skutočnosti čo je jeho povinnosťou (§

79 ods. 1 O.s.p.) a nezamlčal nič, čo by uviedol znalcovi, nemal by znalec dostatok podkladov na
vypracovanie znaleckého posudku, keď znalec ako osoba odborne zdatná vie odborným spôsobom
spracovať rozhodné skutočnosti, ale ani ako osoba odborne zdatná však nemôže z ničoho zistiť niečo
konkrétne. Súd teda nevykonal dokazovanie znaleckým posudkom tak ako to uvádzal žalobca vo svojom
písomnom podaní. Uvedené nepreukázanie zmenšenia majetku je potom samostatným dôvodom na

zamietnutia návrhu.

5. Vzhľadom na nepreukázanie zmenšenia majetku potom nie je preukázaná ani príčinná súvislosť
medzi zmenšením majetku a tvrdeným nesprávnym úradným postupom spočívajúcim v nedodržaní 15
dňovej lehoty na vydanie poverenia (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), keď žalobca rovnako nenavrhol

vykonať dôkazy, z ktorých by bola preukázaná príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním súdu
spočívajúca v nedodržaní lehoty na vydanie poverenia a tvrdeným zmenšením majetku.

6. Dôkazná povinnosť je podľa § 185 ods. 1 Civilného sporového poriadku na účastníkovi konania
tvrdiacom určitú skutočnosť a to čo do tvrdenia žalobcu o vynaložení nákladov t.j. o zmenšení

svojho majetku ako aj príčinnej súvislosti medzi tvrdeným zmenšením majetku a nesprávnym úradným
postupom spočívajúcim v nedodržaní zákonnej lehoty na rozhodnutie. V tejto veci nešlo ani o zhodné
tvrdenie účastníkov konania, v ktorom prípade by si súd mohol osvojiť skutkové zistenia založené na
zhodnom tvrdení účastníkov konania, keď žalovaný sa nevyjadril. Žalobca bol povinný navrhnúť vykonať
dôkazy alebo označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, avšak neoznačil ani nenavrhol vykonať

dôkazy preukazujúce žalobné tvrdenia. Súd, nevzhliadnuc rozpornosť v preukázaných skutočnostiach,
nepovažoval za potrebné vykonať iné dôkazy, ako boli v konaní navrhnuté žalobcom. Z uvedeného
vyplýva, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno pokiaľ ide o preukázanie tvrdenia o zmenšení svojho
majetku.

7. Žalobca tiež tvrdil nemožnosť korešpondenčne predložiť účtovné doklady respektíve pracovné,
obchodné zmluvy a to z dôvodu ochrany osobných údajov obchodného tajomstva a dôverných
informácií. Ani prípadné utajovanie obsahu zmlúv, z ktorých malo byť preukázané zmenšenie majetku
žalobcu z dôvodu jej označenia ako obsahujúcej obchodné tajomstvo (§ 17 Obchodného zákonníka)
nemôže zbaviť žalobcu povinnosti preukázať svoje tvrdenia. Zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva,

že by účastník konania nemusel preukazovať svoje tvrdenia, ktoré značil za obchodné tajomstvo.
Účastníci konania majú povinnosť preukázať svoje tvrdenia, pričom ak sa rozhodnú, že obchodné
tajomstvo zachovajú aj za konania pred súdom musia byť uzrozumení s tým, že ak ide o skutočnosti
významné pre rozhodnutie vo veci nemôžu byť vo veci úspešní. O skutočnostiach, ktoré sú pre
rozhodnutievovecivýznamnénemusíbyťvykonanédokazovanielenvprípade,akideozhodnétvrdenia

účastníkovkonaniaasúdvzmysle§186ods.2Civilnéhosporovéhoporiadkusitietoosvojíakoskutkové
zistenia na nich založené (obdobne G.. Š., D.. T., C.. F., C.. O., E. S. F. F., D., F. XXXX, X.. XX, XX). Pokiaľ
ide o ostatné povinnosti mlčanlivosti, tu súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca nepreukázal, že sa
pokúsil zákonným spôsobom sa zbaviť povinnosti mlčanlivosti, nepreukázal potom, že takáto povinnosť
mu skutočne bránila v možnosti predložiť dôkazy. Navyše tvrdenia žalobcu o nemožnosti predložiť listiny

sú všeobecné a teda pôsobia byť účelové.

8. Pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu, túto je možné priznať pri existencii nesprávneho úradného postupu
alebonezákonnéhorozhodnutia(alebonezákonnéhozatknutia,zadržaniaaleboinépozbaveniaosobnejslobody alebo rozhodnutia o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutia o väzbe) ako je to uvedené
v § 3 ods. 1 ZoZŠSVVM, pričom v peniazoch možno priznať nemajetkovú ujmu za súčasného splnenia
podmienok a to (i) nedostatočnosť samotného konštatovania porušenia práva a (ii) nemožnosť uspokojiť

nemajetkovú ujmu inak. Vzhľadom na to, že nebol preukázaný nesprávny úradný postup štátneho
orgánu tak ako to tvrdil žalobca v žalobe, nemohla byť priznaná nemajetkovú ujma žalobcovi , keď
nebola splnená základná podmienka a to existencia nesprávneho úradného postupu, ktorú tvrdil žalobca
v žalobe. Súd potom návrh aj v tejto časti zamietol.

9. V súvislosti s nemajetkovou ujmou má súd za potrebné uviesť, že táto je satisfakciou za zásah do
odlišných práv ako sú uvedené v § 11 Občianskeho zákonníka, keď ustanovenia § 17 ZoZŠSVVM
ako lex specialis sú vo vzťahu k Občianskeho zákonníku ako lex generalis, teda predmetom úpravy
tohto osobitného zákona je satisfakcia za porušenia taxatívne vymenované v § 3 ods. 1 ZoZŠSVVM,
pričom chráneným záujmom je tu právo na dobrú správu veci verejných zakotvené v čl. 1 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky, podľa ktorého Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát v

spojení s čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého každý má právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo
nesprávnym úradným postupom. Súd potom pri určovaní výšky skúma okolnosti uvedené v § 17 ods. 3
písm. a/ až d/ ZoZŠSVVM, avšak okrem okolností podľa demonštratívneho výpočtu skúma tiež napríklad
subjekt zasahujúceho štátneho orgánu a ďalšie okolnosti protiprávneho konania zasahujúceho orgánu

ako napríklad zavinenie (ktorého existencia môže byť priťažujúcou okolnosťou), náročnosť veci, recidíva
zásahu v obdobnej veci. Nie je procesnou povinnosťou žalobcu preukazovať okolnosti podľa § 17
ods. 3 písm. a/ až d/ ZoZŠSVVM ako ani ďalšie rozhodné okolnosti a súd úvahou. zohľadniac všetky
preukázané skutočnosti. rozhodne o výške priznanej nemajetkovej ujmy. Avšak v prípade že dotknutá
osoba preukazuje jednotlivé rozhodné okolnosti, môže mať táto jej procesná aktivita vplyv na výšku

priznanej nemajetkovej ujmy.

10. Žalobca v návrhu tvrdil nutnosť „deklarovať porušenie práva žalobcu na rozhodnutie o žiadosti o
vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej dobe“, pričom však sa tohto nároku
nedomáhal aj v predmete nároku. Súd potom o tomto nároku (§ 17 ods. 2 ZoZŠSVVM) nerozhodoval

a to odhliadnuc od vyššie uvádzaných skutočností spočívajúcich v neexistencií nesprávneho úradného
postupu štátnym orgánom.

11. Neboli splnené podmienky na rozhodnutie medzitýmnym rozsudkom ako to navrhoval žalobca, keď
v prípade zamietnutia návrhu nie je účelné rozhodnúť o základe (§ 152 ods. 3 O.s.p.). Účelnosť spočíva

v rozhodnutí o základe, bez vykonania dokazovania ku konkrétnej výške nároku, ktoré dokazovanie sa
doplní v prípade existencie základu nároku, čo však v prejednávanej veci nebol potrebné.

12. O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že
plne úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania, keď tento bol v spore proti žalobcovi plne

úspešný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Pezinok do 15 dní od doručenia tohto
rozsudku.
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis

a spisová značka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Ak žalovaný v stanovenej lehote dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže

žalobca podať návrh na exekúciu.