Rozsudok Judgement was issued on Monday, July 16, 2012

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 10C/89/2004

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2304899695
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 07. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Foltánová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2012:2304899695.25

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Galante v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Foltánovou, v právnej veci žalobcu : Y. X.,

nar.XX.X.XXXX,trvalebytomG.,Ž.S.XXXX/XX,zast.VRBA&PARTNERSs.r.o.,Sliezska9,Bratislava,
proti žalovanému : MRAZIARNE a.s., Sládkovičovo, so sídlom Sládkovičovo, Košútska 1342, zast. JUDr.
Marta Huttová, Bezekova 13, Bratislava, o určenie výšky nájomného a vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia, takto

r o z h o d o l :

Právny nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalovanému za neoprávnené užívanie
parcely č. XXX orná pôda o výmere 8136 m2 v katastrálnom území U. zapísanej na LV čl. XXXX, ktorým
žalobca je podielovým spoluvlastníkom v podiele 1/3 je daný.

Rozhodnutie o jeho výške a o trovách konania sa ponecháva konečnému rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou podanou na tunajší súd dňa 1.6.2004 žiadal, aby zaviazal žalovaného zaplatiť
primeranú výšku nájomného za pozemok parcela č. XXX nachádzajúcu sa v k.ú. U., zapísanú na LV č.
XXXX v jeho spoluvlastníckom podiele 1/3-iny sumou 1,-€ ročne za m2. Z titulu vydania bezdôvodného
obohatenia za obdobie troch rokov tak, ako bude v konaní táto výška ustálená.
Žalobca žalobu podal na tom skutkovom základe, že je vlastníkom nehnuteľnosti v príslušnom podiely,
ktorú však užíva pre svoje podnikateľské účely žalovaný bez toho, aby napriek mimosúdnym výzvam

a snahám o dohodu platil nájomné.
Žalovaný zo začiatku so žalobou súhlasil, avšak zdala sa mu vysoká výška nájomného a žiadal, aby
súd nariadil znalecké dokazovanie za účelom určenia primeraného nájomného. Nakoniec so žalobou
nesúhlasil, pretože na základe vykonaného dokazovania žalobca resp. jeho právny predchodcovia
nemohli nadobudnúť vlastníctvo na základe výmeru ani vydržania v zmysle tzv. stredného občianskeho
zákonníka, pričom právna konštrukcia o vydržaní pozemku v období od 1.1.1951 od pôvodných
vlastníkov pána G. a pána B. je právne absurdná. Naopak poukázal na tú skutočnosť, že nehnuteľnosť

vydržaním nadobudol do svojho vlastníctva žalovaný.
Na základe vykonaného dokazovania súd rozhodol dňa XX.X.XXXX vo veci č.k. XXC XX/XXXX-XXX
tak, že žalobu zamietol a žalobu v časti o zaplatenie 1 530,37 € zastavil. Proti predmetnému rozhodnutiu
podal odvolanie žalobca a Krajský súd v Trnave uznesením zo dňa XX.XX.XXXX vo veci č.k. XXCo X/
XXXX-XXX rozsudok súdu I.stupňa vo výroku o zamietnutí žaloby zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie
z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia.
Po zrušujúcom rozhodnutí žalobca žiadal súd, aby žalobe vyhovel resp. aby rozhodol medzitímnym

rozsudkom, v ktorom vysloví , že právny nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia voči
žalovanému za neoprávnené užívanie predmetnej parcely č. XXX orná pôda o výmere XXXX m2 v
katastrálnom území U. , zapísané na LV č. E., ktorej je žalobca podielovým spoluvlastníkom v podiele1/3-iny žalovaným v období od 1.6.2002 do 1.6.2004 vrátane príslušenstva a to úroku z omeškania vo
výške 16,5 % ročne zo sumy bezdôvodného obohatenia od 1.6.2002 do zaplatenia.
Právna zástupkyňa žalobcu odvodzovala právo žalobcu a to jeho vlastnícke právo, ktoré nadobudli

právny predchodcovia žalobcu titulom Výmeru, ktorý je platný a účinný. V prípade, ak by súd mal za
to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne vlastníckeho práva titulom výmeru, žalobca a
jeho právny predchodcovia vydržali vlastnícke právo k parcele a to titulom oprávnenej a dobrovoľnej
držby. Podľa Občianskeho zákonníka a to zákona č. 141/1950 Zb. § 116 v zmysle ktorého platila
10 ročná vydržacia lehota počínajúc od 1.1.1951 a končiaca 1.1.1961. Žalovaný resp. jeho právny

predchodcovia titulom hospodárskej zmluvy nemohli vydržať nehnuteľnosť, pretože Československý
štát v r. 1950 pridelil predmetnú parcelu právnym predchodcom žalobcu, z ktorého dôvodu nemohlo
dôjsť k vydržaniu vlastníckeho práva Československým štátom po skončení obhospodarovania parcely
právnymi predchodcami žalobcu, pretože by nemohol byť dobromyselný v tom, že mu parcela patrí.
Nakoniec v r. 1996 a 1997 Slovenský štát konal so žalobcom ako vlastníkom parcely pretože mu
adresoval výzvu na vyporiadanie doplnkového prídelu a komunikoval s ním ohľadne ostatných vecí s

tým spojených.
Právna zástupkyňa žalovaného sa priklonila k názoru žalobcu na vyhlásenie medzitímneho rozsudku
z dôvodu hospodárnosti.
Za účelom zistenia skutkovej podstaty veci súd vypočul účastníkov konania, s dokladmi uvedenými v
rozsudku tunajšieho súdu na č.l. 410, spisom od JUDr. T. sp. č. N XXX/XXXX, NZ XXXXX/XXXX, LV č.

XXX, XXXX, správou ohľadne nedoplatku na doplnkový pozemkový majetok presídlenca Uznesením D
XX/XX, potvrdením o vyrovnaní pohľadávky poštovými poukážkami, výkazom nehnuteľného majetku, s
článkom novín, vypočul svedkov N.. H.X. B., N.. Z. Y., Z. T., ďalej sa oboznámil s katastrálnou mapou,
majetkovou podstatou vložky XXX, parcely č. XXX, výkazom výmer, geometrickým plánom, výkazom
nehnuteľného majetku oblastnej úradovne osídľovacieho úradu, Výmerom pána H. G. a spol., Výmerom

o prídele do vlastníctva zo Štátneho archívu v Bratislave.
Vzhľadom na úpravu žalobného petitu zo dňa XX.X.XXXX vo veci č.k. XXC XX/XXXX-XXX predmetom
konania je vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 3 060,74 € s príslušenstvom. Konanie o
späťvzatie žaloby vo výške 1530,37 € je právoplatne skončené rozhodnutím tunajšieho súdu zo dňa
XX.X.XXXX vo veci č.k. XXC XX/XXXX-XXX v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa

XX.XX.XXXX vo veci č.k. XXCo X/XXXX-XXX.
Právny predchodcovia žalobcu dostali na základe výmeru o prídele do vlastníctva vydaným Osídľovacím
úradom pre Slovensko v Bratislave č. XX/XXX-X-XXXX-XXXX /ďalej len výmer/ a to okrem iného rolu
parcela č. XXX/X vo výmere XXXX m2 po Š. G.W. H. W. B..
Otecžalobcuneb.Š.X.zomreldňaXX.XX.XXXXpoktorombolovysporiadanédedičstvoosvedčenímvo

vecitun.súdusp.zn.DXXX/XX.DnotXXX/XXzodňaXX.X.XXXX.Zosvedčeniavyplýva,žepredmetom
dedičstva boli okrem iného parcely zapísané vo vložke XXX neidentická parcela č. XXX/X rola vo výmere
XXXX m2 v jednej polovici k pomere k celku /podľa stavu pozemkovej knihy ako parcela č. XXX-rola
vo výmere XXXX m2 pod D/3/D-podiel Š. G./. Matka žalobca H. X. zomrela dňa X.X.XXXX po ktorej
prebehlo na tunajšom súde dedičské konanie pod sp. zn. D XXX/XX, D not. XXX/XX z XX.X.XXXX v

ktorom okrem iného boli prejednané aj nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.ú. U. evidované vo vložke č.
XXX, neidentická parcela č. XXX/X - rola vo výmere XXXX m2 v 1-ici v pomere k celku.
Z listu vlastníctva č. XXXX vyplýva, že žalobca je spoluvlastníkom parcely č. XXX vo výmere XXXX
m2 orná pôda v podiele 10/30-ín. Z identifikácie je zrejmé, že nehnuteľnosť užíva žalovaný. Žalovaný
je akciová spoločnosť , ktorá vyvíja svoju podnikateľskú činnosť. Súčasťou výrobného areálu je aj

pozemok a to predmetná parcela č. XXX. Žalovaný nehnuteľnosť začal užívať na základe hospodárskej
zmluvy, resp. právny predchodca žalobcu a to č. L.-XX/XX o prevode práva hospodárenia s národným
majetkom uzatvorenú dňa 1.12.1990, ktorou bolo štátnemu podniku Mraziarne, štátny podnik Bratislava,
prevedené právo hospodárenia z Cukrovaru a konzervárne Sládkovičovo k parcele č. XXX-orná pôda
o výmere XXXX m2. Na tejto parcele bola postavená budova, ktorá na základe rozhodnutia o určení

súpisného čísla z 28.1.1992 vydaného Mestským úradom v Sládkovičove má súpisné číslo XXXX -
výrobná hala. Žalovaný ďalšiu budovu postavil resp . jeho právny predchodca na parcele č. XXX/X s
evidenčným číslom XX - kotolňa s evidenčným číslom XX- akumulácia pitnej vody AKMA a 29 - sklad
materiálu.
Po druhom zrušujúcom rozhodnutí tunajšieho súdu súd vypočul svedkyňu H. B., riaditeľku Správy

katastraR..SvedkyňapredvýsluchomnapojednávanísaspojilaspracovníčkouROEP-uN..Y.apozrela
sa do listinných dokladov ohľadne parcely č. XXX/X,. Potvrdila, že v okrese Galanta nie je nič výnimočné,
že parcely sú lomené. Žalobca resp. jeho právny predchodcovia do svojho vlastníctva nadobudli parcelu
č. XXX v 1/3-ine vo výmere XXXX m2. 1/3-ina z tejto výmery činí XXXX m2. V operáte parcely nebolidelené no zo skúseností je zrejmé, že vlastníci si držbu rozdelili. K rozdeleniu nikdy nedošlo na základe
geometrického plánu iba z nákresu. Táto skutočnosť vyplýva z predloženého výkazu nehnuteľného
majetku. Prerozdelené parcely nemali rovnaký výmer, pretože parcela č. XXX/X bola vo výmere XXXX

m2, parcela č. XXX/X bola vo výmere XXXX m2 a parcela č. XXX/X bola vo výmere XXXX m2 čo spolu
činí XXXX m2. Svedkyňa nevidela žiaden dôvod , prečo by parcela č. XXX/X o výmere XXXX m2 po
spracovaní geometrického plánu a na základe nákresu založeného do spisu nemala byť zapísaná do
vlastníctva Y. X.Ž. v podiele 1/3-iny pretože podľa nej výmery sú platné.
Svedkyňa N.. Z. Y. na súde vypovedala ako svedkyňa pričom bola spracovateľkou projektu ROEP.

Potvrdila, že štát nikdy nefiguroval ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti.
Svedkyňa Z. T. bola vypočutá dvakrát a to dňa 7.6.2010 pričom po nahliadnutí do mapky uviedla, že
rodičom žalobcu chodila pomáhať pri poľnohospodárskych prácach a to na parcele, ktorá je vyznačená
žltou farbou /mraziarne/ a to z prvej časti asi do polovice vyznačenej časti mraziarní. Ešte predtým
bola svedkyňa vypočutá na pojednávaní dňa 22.2.2010, kedy označila miesto , kde pomáhala rodičom
žalobcu tak, že parcela sa nachádza niekde za nemocnicou. Rodičom žalobcu pomáhala ako maloletá

asi okolo r. 1948-1949 alebo 1950 až do r. 1961, kedy si sama založila rodinu a potom už na pozemok
nechodila robiť. Na pozemku sa pestovala kukurica a repa. Neskôr upresnila, že zo Sládkovičova sa
odsťahovala v r. 1967 a do tejto doby žalobca, resp. jeho rodičia nehnuteľnosť užívali.
V súčasnej dobe REOP je ukončený, avšak nie právoplatne skončený. Z LV č. XXXX vyplýva, že Y. X.
je podielovým spoluvlastníkom parcely č. XXX o výmere XXXX m2 - orná pôda v 10/30-inách.

Z dôvodu, že predmetná parcela bola neidentická a bol nesúlad stavu o výmere do prídelu do vlastníctva
s evidenciou nehnuteľností pre jeho zápis na list vlastníctva bolo potrebné podať návrh na vydanie
osvedčenia o vydanie vlastníctva. Táto skutočnosť je zrejmá z Notárskej zápisnice N XXX/XXXX, Nz
XXXXX/XXXX v bode 2. Na základe notárskej zápisnice bol vyhotovený list vlastníctva na žalobcu, ktorú
skutočnosť potvrdila N.. H. B..

Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z
neplatného právneho úkonu alebo plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech
získaný z nepoctivých zdrojov /§ 491 ods. 1,2 OZ/.
Podľa § 134 ods. 1 OZ, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu

troch rokov, ak ide o nehnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
Podľa § 134 ods. 2 OZ, takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom
vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu, alebo zákonom určených
právnických osôb /§ 125/.
Podľa § 134 ods. 3 OZ, do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej

držbe právny predchodca.
Podľa § 134 ods. 4 OZ, pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia
o plynutí premlčacej doby.
V danom prípade predmetom konania je vydanie bezdôvodného obohatenia zo strany žalovaného
žalobcovi, ktorý sa obohatil na jeho úkor tým, že užíva jeho vlastníctvo napriek tomu, že nájomná

zmluva so žalobcom uzatvorená nebola. Súd si musel vyriešiť prejudicionálnu otázku a to či žalobca
má aktívnu legitimáciu na podanie tejto žaloby. Žalobca aktívnu legitimáciu preukazoval predovšetkým
výmerom, ktorý je platný a účinný a na základe ktorého právny predchodcovia nadobudli do vlastníctva
nehnuteľnosť a to parcelu č. XXX/X o výmere XXXX m2. Podporne aktívnu legitimáciu preukazovali na
základe vydržania a to v zmysle zákona č. 141/1950 Zb. pričom vydržacia lehota začala plynúť 1.1.1951

a skončila 1.1.1961.
Súd mal za jednoznačne preukázané, že právny predchodcovia žalobcu nadobudli výmerom vlastníctvo
k parcele, ktorá bola označená ako parcela č. 940/2 o výmere 2712 m2. Nehnuteľnosť patrila Š. G.
H. W. B.É., maďarským vysídlencom, ktorým v zmysle dekrétu prezidenta republika č. 12/1945 zo
dňa 21.6.1945 a nariadenia Slovenskej národnej rady č. 104/1945 zo dňa 23.8.1945 boli odobrané

Československým štátom nehnuteľnosti patriace do ich vlastníctva, okrem iného aj parcela č. 940/2 o
výmere 2712 m2. Žalovaný namietal platnosť výmeru pretože trpí vadou právneho úkonu a to, že sa v
ňom nenachádza zmienka o prídelovej cene. V tomto smere súd dáva do pozornosti Záznam z porady
konanej dňa 12.5.1992, Slovenského úradu geodézie a kartografie k problematike vlastníckych vzťahov
k pôdohospodárskym nehnuteľnostiam pridelených v pozemkových reformách v období po r. 1945.

Pôdohospodárskenehnuteľnostibolipočnúcrokom1945pridelovanépovereníctvompôdohospodárstva
a pozemkovej reformy v Bratislave podľa nariadenia SNR č. 104/1945 Zb. a číslo 104/1946 Zb. výmermi
o vlastníctve pôdy, osídľovacím úradom pre Slovensko v Bratislave podľa zákona č. 148/1947 Zb. a
vládneho nariadenia č. 30/1948 Zb. výmermi o prídele do vlastníctva a Okresné národné výbory podľazákona č. 142/1947 Zb. a zákona č. 46/1948 Zb. prídelovými listinami. Tieto listiny sú aj v súčasnosti
dokladmi o vlastníctve prídelcov k prideleným nehnuteľnostiam. Sú vkladoschopnými listinami pre zápis
právneho vzťahu do evidencie nehnuteľnosti. Tieto zápisy mali iba deklaratórny charakter nakoľko

vlastníctvo prídelcov k prideleniu nehnuteľnostiam vzniklo dňom vydania výmeru. Ak na pôvodných
listinách o prídele pôdohospodárskych nehnuteľností chýba otlačok pečiatky orgánu, ktorý výmer alebo
prídelovú listinu vydal, alebo podpis predstaviteľa tohto orgánu, ide o neplatnú listinu. To znamená,
pokiaľ výmer je opatrený otlačkom pečiatky orgánu, ktorý výmer vydal, a podpisom predstaviteľa tohto
orgánu, listina je platná. Z pripojeného výmeru vyplýva, že sa jedná o platnú listinu, pretože výmer o

prídele do vlastníctva parcely č. 940/2 o výmere 2712 m2, ktorý bol vydaný osídlovacím úradom pre
Slovensko v Bratislave je opatrený pečiatkou a aj podpisom pracovníka tohto orgánu. Zkonfiškovaný
a pridelený majetok mohlo odňať povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy podľa §
23 Nariadenia NSR č. 5 Zb. najneskôr do 10 rokov odo dňa ujatia sa držby v prípade ak prídelca
nehospodáril na pridelenej pôde so starostlivosťou riadneho hospodára. O takýto prípad však v danej
veci nejde, pretože odňatie prideleného majetku preukázané nebolo. Je pravdou, že vo výmere sa

neuvádza náhradový prídel resp. doplnkový prídel. V zmysle výmeru cena doplnkového prídelu mala
byť stanovená osobitným prídelom Táto bola stanovená finančným odborom rady Krajského národného
výboru v Bratislave dňa 15.6.1955 pod č. Fin. 4/5150-3-1955-Hj. Vymáhanie ceny doplnkového prídelu
bolo uskutočnené správou pre veci majetkové SR pod č. 21/2312/2340/Sládk.-Ka a usporiadanie bolo
potvrdené správou pre veci majetkové SR listom zo dňa 17.4.1997. Neuvedenie teda prídelovej ceny

nespôsobuje neplatnosť výmeru s poukazom aj na Záznam z porady konanej dňa 12.5.1992, ktorej sa
zúčastnil Generálny prokurátor resp. pracovník generálnej prokuratúry, Najvyššieho súdu, Ministerstva
financií, ministerstva pôdohospodárstva a výživy a Slovenského úradu geodézie a kartografie.
Československý štát po dohode s Maďarskou republikou uzatvoril dohodu o výmene obyvateľstva
o odobratí majetku obyvateľom týchto krajín a v tomto smere prijal viaceré právne predpisy. Na

základe uvedeného právnym predchodcom žalobcu bol v cudzom štáte odobratý majetok patriaci do ich
vlastníctva a ako náhradu za ich majetok im bol pridelený majetok na území československého štátu v
zodpovedajúcomrozsahu.Zatútonáhradu neplatiliobčaniaprídelovúcenu.Akimbolpridelenýmajetok
väčšiehorozsahubolipovinnýplatiťvzmyslevládnehonariadeniač.30/1948podľa§§3a4cenunavyše
pridelenej pôdy. Táto cena sa označovala ako prídelová cena doplnkovým prídelom / § 4 ods. 2 vládneho

nariadenia 30/1948 Zb . Vo výmere sa uvádza, že cena doplnkového prídelu bola stanovená Finančným
odborom Rady Krajského národného výboru v Bratislave dňa 15.6.1955 pod č. Fin. 4/5150-3/1955-Hj.
Vymáhanie ceny doplnkového prídelu bolo uskutočňované slovenskými štátnymi orgánmi, a to Správou
pre veci majetkové Slovenskej republiky pod č. 21/2312/2340/Sládk/Ka a usporiadanie bolo potvrdené
Správou pre veci majetkové Slovenskej republiky listom zo dňa 17.4.1997. Slovenský štát jednal so

žalobcom ako vlastníkom predmetnej parcely. Výmer bol vydaný dňa 15.2.1950 a od tohto času právni
predchodcovia žalobcu užívali nehnuteľnosť. Je pravdou, že výmer Fondu národnej obnovy v Bratislave,
ktorým došlo k právoplatnému skonfiškovaniu majetku G. H. a spol. bol vydaný dňa 25.6.1951, to zn. po
vydaní výmeru pre právnych predchodcov žalobcu. Z akého dôvodu nie je možné v súčasnej dobe zistiť.
Môžeme sa len domnievať, že administratívnymi úkonmi došlo k vyhotoveniu výmeru až dňa 25.6.1951.

Z výkazu nehnuteľného majetku mal súd za preukázané, že parcela XXX zapísaná v pozemno knižnej
vložke XXX bola rozdelená na tri parcely v roku 1947 nákresom, a to na parcelu XXX/X roľa o výmere
XXXX m2, XXX/X roľa o výmere XXXX m2 a XXX/X roľa o výmere XXXX m2, spolu vo výmere XXXX m2.
Faktom zostáva, že právni predchodcovia žalobcu dostali výmerom do vlastníctva parcelu XXX/X roľu
vo výmere XXXX m2. Žiadnym dôkazom nebolo preukázané, že by výmer bol zrušený alebo vlastníctvo

menovaným by bolo odňaté. Podľa názoru súdu právny predchodcovia žalobcu nadobudli vlastníctvo
k nehnuteľnosti výmerom, ktorý je platný. Ako potvrdila svedkyňa N.. H. B. v tomto okrese nie je nič
výnimočné, že parcely sú lomené.
V čase prejednania novoobjaveného majetku po otcovi žalobcu a matky notárka prejednala dedičstvo
k parcele XXX/X a označila ju ako neidentickú vo výmere XXXX m2 v jednej polovici k pomere k celku,

pretože v pozemkovej knihe je táto parcela označená ako parcela č. XXX - rola vo výmere XXXX m2.
V zmysle Metodického návodu na spracovanie registra obnovenej evidencie pozemkov MN
XX.XX.XX.XXXXX.XX vydaného Ministrom pôdohospodárstva Slovenskej republiky, Úradu geodézie,
kartografie a katastra Slovenskej republiky § 8 nie je možné do listu vlastníctva zapísať lomené parcely.
Z tohto dôvodu aj po spracovaní ROEPU do listu vlastníctva v prospech žalobcu bola zapísaná parcela

XXX vo výmere XXXX m2 v 1/3 - tine. Podľa svedkyne parcela XXX vo výmere XXXX m2 sa nachádza
v areáli mraziarní v časti C/2 . Vedomosť o tejto skutočnosti mal aj žalovaný, pretože pred podaním
žaloby a aj na začiatku tohto konania mal v úmysle platiť nájomné za užívanie vlastníctva žalobcu, ktorá
skutočnosť vyplýva z korešpondencie medzi žalobcom a žalovaným.Žalobca svoje vlastnícke právo odvíjal aj titulom vydržania a to titulom oprávnenej a dobrovoľnej držby
parcely. Podľa žalobcu jeho rodičia parcelu užívali od r. 1950 až do r. 1970 dobromyselne s tým, že
sú vlastníkmi tejto parcely. Je potrebné podotknúť že v prípade prejednávania tejto veci žalobca rôzne

menil dátumy začiatku plynutia vydržacej doby keď pred notárkou JUDr. C. T. L.. tvrdil, že jeho rodičia
nehnuteľnosť začali užívať od r. 1963 , neskôr tvrdil že do držby jeho rodičia vstúpili asi v r. 1952 keď
jeho otcovi túto rolu dalo JRD a nakoniec právna zástupkyňa žalobcu upravovala výpoveď žalobcu a
tvrdila, že právni predchodcovia žalobcu do držby vstúpili 1.1.1951. Svedkyňa Z. T. vo veci vypovedala,
pričom si presne nepamätala, že rodičom žalobcu začala na pozemku pomáhať v r. 1948 , 1949, 1950

alebo 1951. To znamená, že na presný rok kedy žalobcom pomáhala si nepamätala.
Právnym následkom vydržania je nadobudnutie vlastníckeho práva priamo zo zákona /ex lege/. Pri
uplatňovaní inštitútu vydržania treba rozlišovať jednotlivé obdobia platnosti právnej úpravy a to obdobie
platnosti obyčajového práva na území Slovenska do 31.12.1950 , ďalej obdobie platnosti Občianskeho
zákonníka č. 141/1950 od 1.1.1951 do 31.3.1964 a nakoniec obdobie platného občianskeho zákonníka
č. 40/1964 Zb. od 1.4.1964 so zreteľom na jeho novely najmä zákon č. 131/1982 Zb. účinný od 1.4.1983

a zákon č. 509/1991 Zb. účinný od 1.1.1992. Podľa Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb. /§ 115, 116
ods. 1 v spojení s § 146/ vlastnícke právo k nehnuteľnej veci mohlo nadobudnúť ten, kto vec držal 10
rokov. Za oprávneného držiteľa sa považoval ten, kto so zreteľom na všetky okolnosti bol dobromyselný
v tom, že mu vec patrí a to po celú vydržaciu dobu. Ak sa teda pôvodne oprávnený držiteľ zmenil na
neoprávneného, nemohol vec vydržať. V pochybnostiach sa aj tu predpokladalo, že držba je oprávnená.

Vlastnícke právo k pôde bolo založená na zásade, že pôda patrí tým, ktorí na nej pracujú /§ 110/. Vydržať
podľa tohto zákonníka bolo možné nielen právo vlastnícke ale aj každé iné právo , ktoré bolo spôsobilým
predmetom držby.
Vydržanie je v právnej teórii a praxi považované za jeden zo spôsobov pôvodného nadobudnutia
práva pri ktorom sa na základe splnenia zákonom osobitne určených podmienok priznávajú právne

účinky aj len domnelému právu vyplývajúcemu z domnelého právneho vzťahu medzi jeho určitými
subjektami ak toto právo bolo vykonané po stanovenú dobu nerušene a neprtržite v dobrej viere, že
nejde o právo len domnelé. Pokiaľ teda súd dôjde k záveru, že v konkrétnej veci sa má uplatniť ako
titul nadobudnutia vlastníctva vydržanie, je povinnosťou súdu, komplexne skúmať splnenie podmienok
vydržania. Základnými podmienkami vydržania vo všeobecnosti sú:

1. oprávnená držba
2. uplynutie zákonom určenej vydržacej doby
3. spôsobilý predmet vydržania.
Podmienky vydržania sú pritom stanovené tak, že musia byť splnené kumulatívne - ak z nich nie je len
splnená čo i len jedna nedochádza k vydržaniu.

Žalovaný namietal, že sporný pozemok na Československý štát prešiel dňa 25.6.1951 t.j. v deň kedy
bol majetok Š. G. právoplatne skonfiškovaný. Výmer bol vydaný dňa 15.2.1950. V tomto smere tvrdenie
žalovaného je pravdivé, avšak v súčasnej dobe je veľmi ťažko posúdiť či vzhľadom na administratívne
nedostatky nebol skôr vydaný výmer a až následne rozhodnutie o vyvlastnení majetku Š. G.. Dôležité
je preukázanie zo strany žalobcu na ktorom je dôkazné bremeno odkedy právny predchodcovia začali

nehnuteľnosť užívať a kedy skončila vydržacia doba, aký základný predpis bol platný v čase začatia
a skončenia vydržacej doby, lebo okamih vzniku vlastníckeho práva treba posudzovať podľa týchto
predpisov. V tomto smere žalobca pôsobil v konaní nedôveryhodne , pretože neustále menil začiatok
vydržacej doby a ani svedkyňa Z. nevedela upresniť začiatok vydržacej doby. Vzhľadom na tento prvý
predpoklad vydržania podľa názoru súdu, žalobca neuniesol dôkazné bremeno a ďalšími podmienkami

sa súd nemusel zaoberať.
Žalovaný preukazoval svoje vlastnícke právo k predmetnej parcele, ktoré nadobudol na základe
vydržania. V zmysle hospodárskej zmluvy z 1.12.1990 právny predchodca žalovaného Mraziarne
štátny podnik Bratislava prevzal od Cukrovaru a konzervárne Sládkovičovo právo hospodárenia so
štátnym majetkom. Obsahom tejto zmluvy okrem iného bola aj parcela č. XXX - orná pôda vo výmere

XXXX m2 na ktorom pozemku bola postavená výrobná hala s ďalšími stavbami. Prevodca mohol
prevádzať len tie práva, ktoré skutočne má. Vlastníctvo k nehnuteľnosti nemohlo byť prevedené na
iný subjekt a žalovaný nikdy nebol dobromyseľný pri jeho užívaní, že je jeho vlastníkom. Žalobca
predložením listu vlastníctva č. XXXX preukázal, že žalovaný, resp. jeho právny predchodca a
dokonca ani štát nikdy nebol vlastníkom tejto parcely. Túto skutočnosť potvrdila aj svedkyňa N.. Z.

Y.. Po vzniku spoločnosti žalovaného bol vložený privatizačný majetok z Mraziarní š.p. Bratislava do
základného kapitálu žalovaného. Týmto malo dôjsť vlastnícke právo k veciam ako aj k iným právam a
záväzkom súvisiacich s privatizačným majetkom na žalovaného v súlade so zákonom č. 92/1991 Zb.
Žalobca listom z 5.12.2000 sa domáhal vysporiadania vlastníckych vzťahov k nehnuteľnosti. Žalovanýoznámil žalobcovi že má záujem vysporiadať vlastnícke vzťahy to znamená, že predmetným listom
bola narušená jedna z podmienok z vydržania a to dobromyselnosť. V žiadnom prípade žalovaný
nemôže tvrdiť, že bol dobromyselný podľa celej vydržacej doby že je vlastníkom nehnuteľnosti. K

tomuto názoru zodpovedajú aj jednotlivé kúpne zmluvy založené v spise, ktorými si žalovaný usporiadal
vlastnícke právo k nehnuteľnostiam. V prípade právneho predchodcu žalovaného aj žalovaného sa
jedná o právnickú osobu. Je otázne, či vôbec vzhľadom na subjektívnu stránku oprávnenej držby z
okruhu oprávnených osôb nie je potrebné vylúčiť právnické osoby. Totižto v prípade právnickej osoby
nejestvuje psychický stav, vnútorné presvedčenie, že im vec patrí a preto môžu byť len držiteľmi a

nemôžu sa stať oprávnými držiteľmi so všetkými zákonnými dôsledkami. Ak by tento právny názor
súdu bol nesprávny, v žiadnom prípade žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ohľadne preukázania
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktoré nadobudol vydržaním čoho dôkazom je korešpondencia medzi
žalobcom a žalovaným, z ktorej jednoznačne vyplýva, že žalovaný sa nikdy necítil byť vlastníkom
predmetnej nehnuteľnosti, pretože so žalobcom sa chcel dohodnúť na nájomnom, ktoré by platiť z titulu
užívania nehnuteľnosti.

V danom prípade súd rozhodol medzitímnym rozsudkom tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku
z dôvodu účelnosti. Účelnosť posudzuje výlučne súd a v tomto smere nie je viazaný návrhmi účastníkov
a preto vydanie takéhoto rozsudku je fakultatívne. Súd účelnosť videl v tom, že je potrebné vyriešiť
základ sporu t.j. preukázanie aktívnej legitimácie žalobcu na podaní tejto žaloby a vytvorenie možností
na mimosúdne vyriešenie otázky výšky nároku.

Rozhodnutie o výške nároku a o trovách konania súd ponechal konečnému rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie, a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže oprávnený podať
návrhnavykonanieexekúciepodľaZákonač.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.