Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 17, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/173/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7212206406
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7212206406.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudcov

JUDr. Jozefa Maruščáka a JUDr. Moniky Koščovej v právnej veci žalobcu Z. G., bývajúceho v G.,
R. X, zastúpeného JUDr. Pavlom Šteinerom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Moyzesova 46, proti
žalovanému Tepláreň Košice, a.s., so sídlom v Košiciach, Teplárenská 3, IČO: 36 211 541, zastúpeného
JUDr.JaroslavomČollákom,advokátom,sosídlomvKošiciach,Floriánska19,vkonaníonáhradumzdy,
o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 29C/57/2012-197 zo dňa 4.2.2015

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy vo výške
5.754,74 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej vyhovujúcej časti, t.j. o zaplatenie 11.614,08 € z r u š u j e rozsudok a konanie v tejto
časti z a s t a v u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice II (ďalej len súd prvého stupňa alebo len súd) rozsudkom označeným v záhlaví
zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy vo výške 17.368,82 € do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku. Vyslovil, že o trovách konania a povinnosti zaplatiť súdny poplatok za žalobu rozhodne po
právoplatnosti rozsudku.

Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal náhrady mzdy titulom neplatného rozviazania
pracovného pomeru v celkovej výške 17.368,82 € za obdobie od 22.3.2010 do 23.9.2011, t.j. za 18
mesiacov, pričom o náhrade mzdy za obdobie od 22.3.2010 do 22.3.2011, t.j. za 12 mesiacov vo výške
11.614,08 € rozhodol rozsudkom č.k. 29C/57/2012-159 zo dňa 2.12.2013 tak, že zaviazal žalovaného
zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy vo výške 11.614,08 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a rozsudok
v tomto výroku nadobudol právoplatnosť dňa 23.1.2014.

Vykonaným dokazovaním vzal za preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Košice II č.k.
29C/49/2010-125 zo dňa 25.11.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k.
11Co/157/2011-169 zo dňa 7.12.2011 bolo určené, že okamžité skončenie pracovného pomeru
žalovaného so žalobcom, dané mu dňa 20.1.2010, je neplatné. Rozsudok nadobudol právoplatnosť
dňa 23.1.2014. Žalobca oznámil žalovanému dňa 22.3.2010, že nesúhlasí so skončením pracovného
pomeru a trvá na ďalšom zamestnávaní. V období od 8.2.2010 do 21.2.2011 bol žalobca evidovaný
ako uchádzač o zamestnanie na príslušnom úrade práce, od 22.2.2011 do 11.3.2011 bol v pracovnom

pomere v spoločnosti Rekviem, s.r.o., Košice, od 12.3.2011 do 15.5.2011 bol v evidencii uchádzačov
o zamestnanie, od 16.5.2011 do 23.5.2011 bol zamestnaný v spoločnosti MOST, s.r.o., Košice a od
11.7.2011 do 22.9.2011 bol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na príslušnom úrade práce, pričom
dňom 23.9.2011 bol vyradený pre nespoluprácu. V období jeho evidencie na príslušnom úrade práce mubolo ponúknuté voľné pracovné miesto päťkrát, na ktoré nebol prijatý zo strany zamestnávateľa. Celkovo
za obdobie od 22.3.2010 do 23.1.2012 bolo pre uchádzača o zamestnanie so vzdelaním SOU - hutnícke
s maturitou, aké mal žalobca, evidovaných 29 voľných pracovných miest. V období od 22.3.2010 do

23.1.2012 žalobcovi neboli vyplácané nemocenské dávky, nebol ani dočasne práceneschopný, nebol
poberateľom dávok v hmotnej núdzi, ani inej sociálnej dávky. V období od 8.2.2010 do 21.2.2011 žalobca
predložil príslušnému úradu práce potvrdenie o hľadaní si zamestnania od 11 zamestnávateľov, za
obdobie od 12.3.2011 do 15.5.2011 jedno potvrdenie o hľadaní zamestnania a rovnako aj za obdobie
od 11.7.2011 do 22.9.2011. Žalobca mal v období od 11.8.2011 do 4.10.2011 uzavretú dohodu o

vykonaní práce so spoločnosťou INDEX NOSLUŠ, s.r.o., Bratislava, kde však nedosiahol žiaden príjem.
Z evidencie uchádzačov o zamestnanie bol vyradený dňom 23.9.2011 z dôvodu, že sa nezúčastnil
na výberovom konaní pre zamestnávateľa BAVIT, s.r.o., Košice. K skončeniu pracovného pomeru so
spoločnosťou MOST, s.r.o., Košice došlo v skúšobnej dobe dňom 23.5.2011 na podnet žalobcu a k
skončeniu pracovného pomeru so spoločnosťou Rekviem, s.r.o., Košice došlo rovnako v skúšobnej
dobe, avšak na podnet zamestnávateľa.

Vychádzajúc z právneho názoru odvolacieho súdu, vysloveného v zrušujúcom uznesení č.k.
6Co/77/2014-183 zo dňa 6. októbra 2014 priznal žalobcovi náhradu mzdy aj za čas prevyšujúci 12
mesiacov, t.j. za obdobie ďalších šiestich mesiacov od 23.3.2011 do 23.9.2011 vo výške 5.7504,74 €
v súlade s ust. § 79 ods. 1,2 Zák. práce s odôvodnením, že tento nárok je plne dôvodný Konštatoval,

že nepriznanie náhrady mzdy za obdobie presahujúce 12 mesiacov prichádza do úvahy iba za
predpokladu, že uplatnenie nároku zamestnanca na náhradu mzdy až do dňa rozhodnutia súdu o
skončení pracovného pomeru, resp. do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci, by bolo
zneužitím jeho práva na náhradu mzdy vyplývajúceho z ust. § 79 ods. 1 Zák. práce, pričom dôkazné
bremeno na preukázanie týchto skutočností o zníženie, resp. nepriznanie náhrady mzdy spočíva na

zamestnávateľovi, t.j. na žalovanom, ktorý musí preukázať, že sú tu skutočnosti, pre ktoré by priznanie
náhrady mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov bolo v rozpore s dobrými mravmi. Z vykonaného
dokazovania vzal za preukázané, že žalobca v období do rozhodnutia súdu o neplatnosti skončenia
pracovného pomeru nebol zamestnaný na mieste zodpovedajúcom jeho kvalifikácii a nedosahoval
zárobokporovnateľnýsozárobkomužalovaného,hocibolvevidenciiuchádzačovozamestnanie,riadne

si plnil povinnosti s tým spojené, vyvíjal iniciatívu za účelom získania zamestnania, prijímal aj prácu,
ktorá nezodpovedala jeho kvalifikácii a za tejto situácie uplatnenie nároku na náhradu mzdy aj za čas
presahujúci 12 mesiacov nemožno hodnotiť ako zneužitie jeho práva vyplývajúceho z § 79 ods. 1 Zák.
práce. Žalobca počas celého žalovaného obdobia nebol práceneschopný a bol v evidencii uchádzačov
o zamestnanie. Okrem toho si sám hľadal prácu, a to aj napriek tomu, že sa staral o svoju chorú matku. Z

evidencie uchádzačov o zamestnanie bol vyradený až dňa 23.9.2011 v súvislosti s trestným stíhaním pre
neplnenie vyživovacej povinnosti, teda napriek snahe nájsť si zamestnanie úspešný nebol. Žalobcovi
nemožno vytýkať, že skončil pracovný pomer v spoločnosti Most s.r.o., Košice, ak mu bola prideľovaná
práca, ktorá nezodpovedala jeho kvalifikácii, pretože nebol povinný vykonávať akúkoľvek inú prácu len
preto, aby sa žalovaný zbavil svojej povinnosti podľa § 79 ods. 1 Zák. práce vyplatiť mu náhradu mzdy.

Skončenie pracovného pomeru v tejto spoločnosti možno posudzovať iba z hľadiska, či išlo o možnosť
vykonávať rovnocennú prácu za rovnocenných podmienok a s porovnateľnou mzdou ako u žalovaného
a či skončenie tohto pracovného pomeru je bezdôvodným odmietnutím takejto práce, a to aj získania
zárobku, t.j. či nejde o konanie v rozpore s dobrými mravmi, ak odmietol túto prácu vykonávať. Keďže
nepriznanie náhrady mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov prichádza do úvahy iba výnimočne a súd

nemalpreukázané,žebyvýkontohtoprávažalobcubolvrozporesdobrýmimravmi,zaviazalžalovaného
aj na zaplatenie náhrady mzdy žalobcovi za čas presahujúci 12 mesiacov.

Rozhodnutie o trovách konania a o súdnom poplatku si vymienil v zmysle ust. § 151 ods. 3 O.s.p. po
právoplatnosti rozsudku.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa ust. § 205 ods.
2 písm. a/,d/,f/ O.s.p. a navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie. V prvom rade namietal, že súd rozhodol vo veci, v ktorej sa už prv právoplatne rozhodlo, pokiaľ
opätovne rozhodoval aj o náhrade mzdy vo výške 11.614,08 €. O tejto náhrade už bolo rozhodnuté

právoplatným rozsudkom Okresného súdu Košice II č.k. 29C/57/2012-159 zo dňa 2.12.2013 a žalovaný
túto náhradu žalobcovi už aj zaplatil. Tým považoval za naplnený odvolací dôvod podľa § 205 ods.
2 písm. a/. Pokiaľ súd priznal náhradu mzdy aj za čas presahujúci 12 mesiacov, t.j. od 23.3.2011
do 23.9.2011 vo výške 5.754,74 €, vytýkal súdu nesprávne právne posúdenie veci. Nesúhlasil sozáverom súdu, že nepriznanie náhrady mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov prichádza do úvahy iba za
predpokladu, ak by výkon práva na náhradu mzdy až do dňa rozhodnutia súdu bol v rozpore s dobrými
mravmi. Trval na tom, že náhrada mzdy má charakter sankcie voči zamestnávateľovi, len pokiaľ ide o

náhradu za prvých dvanásť mesiacov, ktorú súd musí zamestnancovi priznať a prevyšujúca časť je už na
úvahe súdu. Trval na tom s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania, že žalobca bez vážneho
dôvodu nevyužil príležitosť zabezpečiť si príjem zo zamestnania a takéto konanie nemožno považovať
za skutočný záujem žalobcu zamestnať sa. Tvrdenia súdu o plnení si povinností spojených s evidenciou
žalobcu ako uchádzača o zamestnanie na príslušnom úrade práce a aktívnom hľadaní zamestnania

zo strany žalobcu nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Namietal aj arbitrárnosť rozhodnutia,
ktorého odôvodnenie nereaguje relevantným spôsobom na podstatnú argumentáciu žalovaného a je
len všeobecným konštatovaním bez toho, aby toto bolo podopreté konkrétnymi skutočnosťami. Vytýkal
súdu, že neuviedol, akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov a nedostatočné odôvodnenie
rozhodnutia je preto odňatím možnosti konať pred súdom.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že od žalovaného obdŕžal sumu 11.614,08 € a rozhodnutie
súdu o priznaní náhrady mzdy aj za obdobie presahujúce 12 mesiacov považuje za vecne správne.
Opätovne poukázal na to, že pracovný pomer so zamestnávateľom Most, s.r.o. skončil dohodou z
dôvodu, že mu nebola prideľovaná práca v súlade s uzatvorenou pracovnou zmluvou. Pokiaľ mal
uzavretú pracovnú zmluvu so spoločnosťou INDEX NOSLUŠ, s.r.o., Bratislava, táto spoločnosť mu po

celú dobu neprideľovala žiadnu prácu, a preto nemal z nej príjem. Pokiaľ v rozhodujúcom období bolo
na úrade práce evidovaných 29 voľných pracovných miest, ako na to poukazuje žalovaný, na mnohé
z nich žalobca nemal dostatočnú kvalifikáciu, ani odborné zručnosti, napríklad obchodný zástupca,
sprostredkovateľ predaja, finančný agent, obchodný manažér, technik PC, marketingový manažér,
atď. Samotná existencia uvedených voľných miest teda sama osebe neznamená, že by bol úspešný

pri uchádzaní sa o zamestnanie o niektoré z nich. V evidencii uchádzačov o zamestnanie bol od
8.2.2010 do 22.2.2011, následne od 12.3.2011 do 15.5.2011 a od 11.7.2011 do 22.9.2011, pričom z
evidencie uchádzačov bol 2-krát vyradený z dôvodu nástupu do pracovného pomeru u zamestnávateľa.
Uvedené potvrdzuje, že aktívne si hľadal zamestnanie, čo nakoniec vyplynulo aj zo záverov zrušujúceho
uznesenia Krajského súdu v Košiciach. Zdôraznil tiež, že Zákonník práce mu neukladá povinnosť

aktívne hľadať si zamestnanie a ani iný právny predpis a bolo teda na žalovanom, aby preukázal, že
konanie žalobcu vykazuje zneužitie jeho práva na náhradu mzdy. Súd prvého stupňa rozhodol v súlade
s vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu, ktorým bol viazaný, a preto mu nemožno vytýkať
vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku.

Vyjadrenie žalobcu k odvolaniu bolo doručené právnemu zástupcovi žalovaného dňa 5. mája 2016.

Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas oprávnenou
osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle
ust. § 214 ods.2 O.s.p. v rozsahu danom ust. § 212 ods.1, 3 O.s.p. a z hľadísk uplatnených odvolacích

dôvodov (§ 205 ods.2 písm.a/, d/ a f/ O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je iba čiastočne
dôvodné (pokiaľ bol zaviazaný na zaplatenie sumy 11.614,08 €).

Rozsudok je vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy vo výške 5.754,74 €
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku vecne správny, preto ho odvolací súd v tejto časti v zmysle ust. §

219 ods.1 O.s.p. potvrdil.

V prevyšujúcej vyhovujúcej časti, t.j. pokiaľ súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 11.614,08 €
titulom náhrady mzdy, odvolací súd rozsudok zrušil a konanie v tejto časti zastavil v zmysle ust. § 221
ods.1 písm. d/ O.s.p. v spojení s ust. § 221 ods.2 O.s.p., teda z dôvodu, že o tomto nároku už bolo

právoplatne rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Košice II č.k. 29C/57/2012-159 zo dňa 2.12.2013.

Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 17. mája 2016 o 11.50 hod. v
pojednávacej miestnosti č. dv. 202/II.posch., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli
zverejnené dňa 10. mája 2016 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 156 ods.1,

3 O.s.p.

Žalovaný namieta odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods.2 písm. a/ v spojení s ust. § 221 ods.1 písm.
d/ O.s.p., t.j. v konaní došlo k vade uvedenej v § 221 ods.1 písm. d/, lebo v tej istej veci sa už právoplatnerozhodlo, § 205 ods.2 písm. d/ a § 205 ods.2 písm. f/ O.s.p., t.j. súd prvého stupňa dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolací súd dospel k záveru, že odvolací dôvod v zmysle ust. § 205 ods.2 písm. a/ v spojení s ust.
§ 221 ods.1 písm. d/ O.s.p. je naplnený v časti, v ktorej súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy
11.614,08 € žalobcovi titulom náhrady mzdy za obdobie od 22.3.2010 do 22.3.2011.

Súd rozhodnutie zruší, len ak v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už
prv začalo konanie (§ 221 ods. 1 pís. d/ O.s.p.).

Len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova (§ 159 ods. 3 O.s.p.).

Kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci

(§ 103 O.s.p.).

Ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví (§ 104 ods.
1 prvej vety O.s.p.).

Ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do právomoci ktorého vec patrí
(§ 221 ods. 2 O.s.p.).

Ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia primerane ustanovenia o

konaní pred súdom prvého stupňa (§ 211 ods. 2 O.s.p.).

V prejednávanej veci rozsudkom súd zaviazal žalovaného aj na zaplatenie náhrady mzdy za obdobie od
22.3.2010 do 22.3.2011 vo výške 11.614,08 € napriek tomu, že o tomto nároku už bolo prv právoplatne
rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Košice II č.k. 29C/57/2012-159 zo dňa 2.12.2013.

Vyššie citovaným rozsudkom súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy vo výške
11.614,08 € za obdobie od 22.3.2010 do 22.3.2011 do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej
časti žalobu zamietol. Odvolanie bolo podané žalobcom iba proti zamietavému výroku, t.j. proti výroku,
ktorým súd zamietol jeho nárok na zaplatenie náhrady mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov v celkovej

výške 5.754,74 za obdobie od 23.3.2011 do 23.9.2011.

Predmetom odvolacieho prieskumu teda nebol právoplatný vyhovujúci výrok rozsudku a uznesením
č.k. 6Co/77/2014-183 zo dňa 6.októbra 2014 bol rozsudok súdu prvého stupňa zrušený iba vo výroku
o zamietnutí žaloby a v súvisiacich výrokoch o trovách konania a výroku o povinnosti zaplatiť súdny

poplatok. Predmetom konania po zrušení veci teda zostal iba nárok na náhradu mzdy vo výške 5.754,74
€zaobdobieod23.3.2011do23.9.2011aibaotomtonárokusúdprvéhostupňamoholamalrozhodovať.

Vzhľadom na právoplatnosť rozhodnutia v časti o zaplatenie náhrady mzdy za obdobie od 22.3.2010 do
22.3.2011 v celkovej výške 11.614,08 €, tento nárok už nebol predmetom ďalšieho konania a súd o ňom

nemohol rozhodovať znova. Pokiaľ napriek tejto skutočnosti opätovne rozhodol o tejto časti žaloby, došlo
tým k vade konania v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. d/ O.s.p., ktorá je dôvodom pre zrušenie rozsudku
a zastavenie konania, keďže prekážka právoplatne rozhodnutej veci je neodstrániteľným nedostatkom
podmienky konania.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť
žalobcovi 11.614,08 € zrušil a v tejto časti konanie zastavil.

Výrok rozsudku, ktorým súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 5.754,74 € do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku, je vecne správny, preto ho odvolací súd v tejto časti v zmysle ust. § 219 ods.1 O.s.p. potvrdil.

Pokiaľ žalovaný namietal v odvolaní proti tejto časti rozsudku odvolacie dôvody v zmysle ust. § 205 ods.2
písm. d/ a f/ O.s.p., t.j. že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnymskutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci, odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

Rozhodnutiu súdu v tejto časti nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal
do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli a ani nevyšli
za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho
hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až §

135 O.s.p., alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité
zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Rozsudok nie je ani nepreskúmateľný a nebola zistená ani iná
vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav,
vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým

zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny
právny záver, riadiac sa pritom vysloveným právnym názorom v uznesení Krajského súdu v Košiciach
č.k. 6Co/77/2014 - 183, pričom nebola zistená žiadna vada, ktorá by mala za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, preto odvolací súd rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p.
potvrdil.

Správneazákonuzodpovedajúcesúajdôvodyrozsudkuvpotvrdenejčasti,vychádzajúcezozáväzného
právneho názoru odvolacieho súdu, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto
odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Odvolacísúdsastotožňujesosprávnymiskutkovýmizisteniamiaprávnymzáveromsúduprvéhostupňa,
v zmysle ktorého žalobcovi patrí náhrada mzdy aj za čas presahujúci 12 mesiacov, lebo v konaní nebolo
preukázané, že by výkon práva žalobcu na náhradu mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov bol v rozpore
s dobrými mravmi.

Žalovaný ani v konaní po zrušení rozsudku a vrátení veci súdom prvého stupňa nepreukázal existenciu
skutočností, pre ktoré by priznanie náhrady mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov bolo v rozpore s
dobrými mravmi. Zopakoval iba argumenty uvádzané už v konaní pred zrušením rozhodnutia, ku ktorým
sa vyjadril odvolací súd už vo svojom zrušujúcom uznesení č.k. 6Co/77/2014-183 zo dňa 6.októbra 2014
v tom zmysle, že nebolo povinnosťou žalobcu preukazovať, že si aktívne hľadal prácu, lebo dôkazné

bremeno na preukázanie splnenia podmienok podľa § 79 ods.2 Zákonníka práce je na žalovanom. Bolo
povinnosťou žalovaného preukázať, že priznanie náhrady mzdy aj za dobu presahujúcu 12 mesiacov by
bolo zneužitím práva zo strany žalobcu. Vzhľadom na aktívny prístup žalobcu k hľadaniu si zamestnania
a plnenie si povinností spojených s tým, že bol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, ako aj vzhľadom
na skutočnosť prijatia aj práce, ktorá nezodpovedala jeho kvalifikácii, uplatnenie nároku na náhradu

mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov nemožno hodnotiť ako zneužitie jeho práva vyplývajúceho z ust. §
79ods.1Zákonníkapráce,t.j.zneužitiejehoprávananáhradumzdyzneplatnéhoskončeniapracovného
pomeru.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov súd prvého stupňa dospel k správnemu záveru, že nie sú

splnené podmienky v zmysle ust. § 79 ods.2 Zákonníka práce na zníženie, resp. nepriznanie náhrady
mzdy z neplatného rozviazania pracovného pomeru za čas presahujúci 12 mesiacov a vecne správne
rozhodol, ak náhradu mzdy priznal aj za tento čas ďalších 6-tich mesiacov v celkovej výške 5.754,74 €.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov sú odvolacie námietky žalovaného v tejto časti nedôvodné a

nespôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku, z ktorého dôvodu odvolací súd rozsudok v tejto
časti ako vecne správny podľa ust. § 219 ods.1 O.s.p. potvrdil.

O trovách tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa (§ 224 ods. 4 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne (§ 3 ods. 9 zák. 757/2004 Z.z.).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.