Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, September 4, 2018

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 13C/9/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6918201303
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Koreňová

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2018:6918201303.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

M. súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Martinou Koreňovou v spore žalobcov: 1/ B. G., L..

XX.XX.XXXX, J. O. D., A.. O. Č.. XXXX/X, štátny občan SR a 2/ G. G., L.. XX.XX.XXXX, J. Y., A.. K. Č..
XXX, štátny občan SR, obaja zastúpení: Beňo & partners advokátska kancelária, a.s. so sídlom Poprad,
Námestie sv. Egídia 93 proti žalovanému: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. so sídlom Bratislava,
Dostojevského rad č. 4, IČO 00 151 700 o zaplatenie 20 000,- Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 1/ sumu vo výške 3 000,- eur do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Súd žalobu žalobcu 1/ v prevyšujúcej časti a v časti úrokov z omeškania z a m i e t a.

Súd žalobu žalobcu 2/ z a m i e t a .

Žalobcovi 1/ p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % z prisúdenej
sumy.

Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia 1/ a 2/ sa žalobou doručenou súdu dňa 06.04.2018 domáhali každý zaplatenia sumy 10
000,-eurs5%ročnýmúrokomzomeškaniazosumy10000,-eurododňapodaniažalobydozaplatenia.
1.1 Žalobcovia 1/ a 2/ žalobcu odôvodnili tým, že dňa 07.04.2015 v čase okolo 05.00 hod. v obci
Rimavská Sobota došlo k dopravnej nehode, ktorú zavinil W.. W. I. - vodič motorového vozidla Ford
Focus, ečv: T. XXX V. povinne zmluvne poisteného u žalovaného.
1.2 Z rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. XT/XXX/XXXX zo dňa 10.08.2016 (súd
poznamenáva, že tento rozsudok bol zrušený a znova bolo rozhodnuté rozsudkom zo dňa 31.01.2018,

ktorý sa stal právoplatným dňa 16.02.2018) vyplýva, že zodpovedným subjektom je W.. W. I..
1.3 Pri nehode vodič I. zrazil na prechode pre chodcov I. G., nar. 16.12.1959, ktorý bol bratom žalobcov
1/ a 2/ (dvojičkou žalobcu 2/).
1.4 Smrť brata zasiahla jeho najbližších tak ťažko aj preto, že bola nečakaná, bezdôvodná a tragická.
Toto tragické vyhasnutie života zanechalo v rodine žalobcov prázdne miesto, ktoré nie je možné ničím
zaplniť. Smrť brata vážne zasiahla do súkromia obidvoch žalobcov a hlboko ranila celú rodinu, ktorá sa
s touto smutnou udalosťou nikdy celkom nevysporiadala.

1.5 Žalobcovia 1/ a 2/ žalobou uplatnený nárok opreli o ust. § 11 a 13 ods. 2 Obč. zák. a ust. § 15 ods.
1 Zák.č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej
len Zákon o PZP), pričom sú tohto názoru, že pojem škoda použitý v Zákone o PZP treba vykladaťextenzívne v zmysle, že tento pojem zahŕňa aj náhradu nemajetkovej ujmy z titulu občianskoprávnej
zodpovednosti za zásah do osobnostných práv pozostalých, spočívajúci v zásahu do práva na súkromný
arodinnýživotspôsobenýusmrtenímblízkejosobypriprevádzkemotorovéhovozidla.Napodporusvojej

právnej argumentácie poukázali na rozhodnutie NS SR sp. zn. 7Cdo/170/2016 zo dňa 30.01.2018, v
ktorom Najvyšší súd dospel k záveru, že zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorových
vozidiel má pokrývať aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym osobám obetí usmrtených pri
dopravnej nehode a na právny názor Ústavného súdu SR vyslovený v rozhodnutí III. ÚS 666/2016 zo
dňa 11.10.2016, ktorým bola odmietnutá sťažnosť poisťovne a ktorým Ústavný súd dospel k záveru, že

právne názory, ktoré viedli krajský súd k potvrdeniu prvostupňového rozhodnutia okresného súdu v časti
o zahrnutí nemajetkovej ujmy podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o ochrane osobnosti pod pojem
škoda podľa Zákona o PZP, nie sú arbitrárne a nevykazujú známky ústavnej neakceptovateľnosti.
2. Spolu so žalobou žalobcovia predložili súdu rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa
10.08.2016 sp. zn. XT/XXX/XXXX, ktorým bol W.. W. I. uznaný vinným z nedbanlivostného prečinu
usmrtenia, pričom tento čin spáchal závažnejším spôsobom konania, t.j. porušením dôležitej povinnosti

uloženej mu podľa zákona, list písaný žalobcom 2/ (dvojičkou usmrteného I. G.), zo dňa 17.06.2015,
rodné listy žalobcov 1/ a 2/, úmrtný list I. G., X.. K. XX.XX.XXXX, výsledok lustrácie na stránke
Slovenskej kancelárie poisťovateľov, z ktorého vyplýva, že vozidlo, ktorým bola spôsobená dopravná
nehoda,priktorejdošlokusmrteniubratažalobcov1/a2/, bolopovinnézákonnepoistenéužalovaného.
3. Žaloba spolu s prílohami a procesným poučením bola postupom podľa ust. § 167 ods. 2 Zák.č.

160/2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) doručená na vyjadrenie
žalovanému. Žalovaný sa vyjadril podaním zo dňa 02.05.2018, v ktorom v bode I. vzniesol námietku
nedostatku svojej pasívnej legitimácie a poukázal na zo strany žalobcov 1/ a 2/ nesprávne právne
posúdenieotázky,čijenemajetkováujmakrytáZákonomoPZPanesprávnuaplikáciueurokonformného
výkladu vnútroštátneho predpisu ohľadne rozsahu poistného krytia, spočívajúceho v nezohľadnení

pravidla zákazu výkladu contra legem. Spolu so svojím vyjadrením žalovaný predložil súdu na podporu
svojej právnej argumentácie týkajúcej sa toho, že pojem škody použitý v Zákone o PZP nezahŕňa aj
náhradu nemajetkovej ujmy za zásah do práva na ochranu osobnosti - konkrétne do práva na súkromný
a rodinný život pozostalých, spôsobený usmrtením blízkej osoby pri prevádzke dopravného prostriedku
uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. ÚS 847/2016 zo dňa 10.11.2016 - s poukazom na odlišné

stanovisko sudcu I.. B. C., rozsudok NS SR sp. zn. 3 Cdo/301/2012 zo dňa 31.03.2016, uznesenie
NS SR sp. zn. 4 Cdo/168/2009 zo dňa 20.04.2011 a rozsudok NS SR sp. zn. 6 Cdo/185/2011 zo dňa
14.03.2012.
4. Vyjadrenie žalovaného k žalobe súd postupom podľa ust. § 167 ods. 3 C.s.p. doručil žalobcom
1/ a 2/ s tým, že im bolo umožnené sa k nemu vyjadriť. Žalobcovia sa vyjadrili podaním zo dňa

29.05.2018. Vo vyjadrení k námietke nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného uviedli, že žalovaným
predložené rozhodnutia boli medzičasom aj na Najvyššom súde SR prelomené neskorším rozhodnutím
a to uznesením sp. zn. 7 Cdo/ 170/2016 zo dňa 30.01.2018, ktoré Najvyšší súd SR vydal
práve s poukazom na právny názor Ústavného súdu SR vyslovený v uznesení sp. zn. III. ÚS 666/2016
zo dňa 11.10.2016 plne v súlade s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie.

5. Vyjadrenie žalobcov 1/ a 2/ bolo postupom podľa ust. § 167 ods. 4 C.s.p. doručené žalovanému s tým,
že mu bolo umožnené sa k nemu vyjadriť. Žalovaný sa vyjadril podaním zo dňa 06.06.2018, v ktorom
uviedol, že v celom rozsahu zotrváva na svojich tvrdeniach, ktoré prezentoval vo svojom vyjadrení k
žalobnému návrhu dňa 02.05.2018 a to, že nie je v spore pasívne legitimovaným subjektom.
6. Súd určil termín pojednávania na deň 04.09.2018. Na pojednávanie sa ustanovil zástupca žalovaných

1/ a 2/, žalobca 1/ a zástupca žalovaného. Neustanovil sa žalobca 2/, ktorý doručenie predvolania mal
vykázané vrátením nevyzdvihnutej zásielky súdu dňa 19.07.2018. K neúčasti žalobcu 2/ jeho zástupca
uviedol, že momentálne žije ako bezdomovec a nie je možné ho kontaktovať. Žalobca 1/ k neúčasti
žalobcu 2/ uviedol, že ho nevidel 10 rokov a ani ho nechce vidieť. Súd postupom podľa ust. § 180 C.s.p.
rozhodol o konaní pojednávania v neprítomnosti žalobcu 2/.

7. Súd vykonal v spore dokazovanie okrem výsluchu žalobcu 1/ a svedkyne L. G. oboznámením sa
s pripojeným spisom tunajšieho súdu sp. zn. XT/XXX/XXXX, konkrétne prečítaním obžaloby zo dňa
11.12.2015 a rozsudku zo dňa 31.01.2018, sp. zn. XT/XXX/XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 16.02.2018, prečítaním listu písaného dňa 17.06.2015 žalobcom 2/ (dvojičkou usmrteného I. G.)
ako reakcia na smrť brata, rodných listov žalobcov 1/ a 2/, výsledku lustrácie na stránke Slovenskej

kancelárie poisťovateľov, z ktorého vyplýva, že vozidlo, ktorým bola spôsobená dopravná nehoda, pri
ktorej došlo k usmrteniu brata žalobcov 1/ a 2/ bolo povinné zákonne poistené u žalovaného.
7.1 Zástupca žalobcov 1/ a 2/ zotrval na svojej právnej argumentácii, že povinným zmluvným poistením
zodpovednostizaškodu jekrytáajnáhradanemajetkovejujmyzazásahdoprávanasúkromnýarodinnýživot pozostalých, spôsobený usmrtením blízkej osoby pri prevádzke dopravných prostriedkov a teda,
že poisťovňa, v ktorej bol dopravný prostriedok povinne zmluvne poistený je nositeľom hmotnoprávnej
povinnosti vyplývajúcej z poistného právneho vzťahu v prípade, ak je predmetom konania nárok

pozostalých na náhradu
nemajetkovej ujmy podľa ust. § 13 ods. 2 Obč. zák., čo znamená, že je daná pasívna legitimácia
poisťovne v konaní. K dôvodnosti žaloby žalobcu 2/ uviedol, že žiaden zákonný predpis nepodmieňuje
úspech žalobcu jeho osobnou účasťou na súdnom pojednávaní. Účastníckou výpoveďou si strana sporu
môže len zlepšiť dôkaznú situáciu vo svoj prospech. Má za to, že napriek absentujúcej ústnej výpovede

žalobcu 2/ bola dostatočne preukázaná dĺžka aj intenzita jeho vzťahu k svojmu bratovi - dvojičke I. G..
7.2Žalovanýtiežzotrvalnasvojejprávnej argumentácii,žetakývýkladpojmuškodapoužitéhovZákone
o PZP, že tento pojem zahŕňa aj náhradu nemajetkovej ujmy podľa ust. § 13 ods. 2 Obč. zák., je
výkladom contra legem, pretože vnútroštátna právna úprava, ktorá je pre súd pri rozhodovaní tejto veci
záväzná, jednoznačne a bez pochýb určuje aké nároky sú z povinného zmluvného poistenia kryté (§ 4
ods. 2 Zákona o PZP), pričom nemajetková ujma pozostalých medzi tieto nároky nepatrí. K dôvodnosti

žaloby žalobcu 2/ uviedol, že nárok žalobcu 2/ považuje za nepreukázaný a hoci je pravdou, že žalobca
ako strana sporu nie je povinný súdneho konania sa zúčastniť, na druhej strane je však nositeľom
dôkaznej povinnosti a túto si nesplnil.
7.3 Žalobca 1/ vo svojej výpovedi uviedol, že o smrti brata Juraja so dozvedel zo správ v televízii a
následne asi o dve hodiny ho kontaktovala nevlastná matka, ktorá mu oznámila čo sa stalo. S bratom

I. bývali vyjmúc posledných 10 rokov v jednom meste a mali intenzívny vzťah, stretávali sa viackrát do
týždňa, trávili aj víkendy na chate v T.. Brat I. bol akoby druhým otcom jeho detí. Po odsťahovaní sa
do J. a následne do Y. G. sa stretávali vtedy, keď prišiel do O. D., alebo cez dovolenky, ktoré trávil v O.
D., pričom boli aj v telefonickom kontakte. Smrť brata ho zasiahla a nechce si to pripomínať. Brat I. bol
slobodný, žil s matkou a bratom, dvojičkou G. G.. Pracoval ako referent na úrad práce.

7.4 Svedkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že I. G. S. G. G. intenzívne pozná od roku 1977, kedy sa
vydala za ich staršieho brata B. G.. K vzťahu manžela (žalobcu 1/) a I. G. uviedla, že ich súrodenecký
vzťah bol dobrý, kým ešte žalobca 1/ býval v O. D. aj intenzívny, navštevovali sa niekoľkokrát do týždňa,
trávili aj víkendy a I. G. bol akoby druhým otcom ich detí, keďže ona pracovala na zmeny a žalobca 1/
na týždňovky. Potom čo sa odsťahovali do J. a následne do Y. G., boli v kontakte tak raz za mesiac,

keď prišli do O. D.. Boli aj v telefonickom kontakte. Zo smrti brata bol manžel (žalobca 1/) v šoku, tri dni
ležal v posteli, preto musela ona so synom pricestovať do O. D. vybavovať pohreb I. G.. K žalobcovi
2/ svedkyňa uviedla, že bol čiernou ovcou rodiny, nikde nepracoval, bol odkázaný na brata I., ktorý sa
staral o neho ako aj o ich matku.
8.Podľaust.§11Obč.zák.,fyzickáosobamáprávo naochranusvojejosobnosti,najmäživotaazdravia,

občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnostnej povahy.
9. Podľa ust. § 13 ods. 1 Obč. zák., fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od
neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov
a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.
10. Podľa ust. § 13 ods. 2 Obč. zák., pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1/

najmäpreto,žebolavznačnejmierezníženádôstojnosťfyzickejosobyalebojehovážnosťvspoločnosti,
má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

11.Podľaust.§13ods.3Obč.zák.,výškunáhradypodľaodseku2/určísúdsprihliadnutímnazávažnosť
vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

12. Podľa § 4 ods. 1 Zákona o PZP v znení účinnom v čase vzniku škody, poistenie zodpovednosti sa
vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného
v poistnej zmluve.
13.Podľa§4ods.2písm.a/ZákonaoPZPvzneníúčinnomvčasevznikuškody, poistenýmázpoistenia
zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky

na náhradu a/ škodu na zdraví a nákladov pri usmrtení, b/ škody vzniknuté poškodením, zničením,
odcudzením alebo stratou veci, c/ účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri
uplatňovanínárokovpodľapísm.a/,b/ad/,akpoisťovateľnesplnilpovinnostiuvedenév§11ods.6písm.
a/ alebo písm. b/ alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie alebo neoprávnene
krátil poskytnuté poistné plnenie, d/ ušlého zisku.

14. Podľa § 15 ods. 1 Zákona o PZP v znení účinnom v čase vzniku škody, náhradu škody uhrádza
poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti
poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
15. Súd vec na základe citovaných zákonných ustanovení právne posúdil takto:16. Z vykonaného dokazovania vyplynulo a medzi stranami sporu ani nebolo sporné, že motorové
vozidlo zn. Ford Focus ečv. T. XXX V. bolo v čas dopravnej nehody, pri ktorej došlo k usmrteniu brata
žalobcov 1/ a 2/ I. G. povinne zmluvne poistené u žalovaného (poznámka súdu: v priebehu konania

nebola predložená poistná zmluva). Teda súd vychádzal z tohto tvrdenia žalobcov 1/ a 2/, ktoré nebolo
spochybnené žalovaným, preto súd nemal dôvodnú pochybnosť o jeho pravdivosti (§ 186 ods. 2 C.s.p.).
17. Ďalej medzi stranami sporu tiež nebolo sporné, že Okresný súd Rimavská Sobota v trestnom konaní
vedenom pod sp. zn. XT/XXX/XXXX rozsudkom zo dňa 31.01.2018, právoplatným
dňa 16.02.2018 uznal obžalovaného W.. W. I. vinným z prečinu usmrtenia, keď inému z nedbanlivosti

spôsobil smrť a taký čin spáchal závažnejším spôsobom, t.j. porušením dôležitej povinnosti uloženej mu
podľa zákona, na tom skutkovom základe, že dňa 07.04.2015 v čase okolo 05.00 hod. viedol osobné
motorové vozidlo zn. Ford Focus ečv: T. XXX V. po štátnej ceste I/50 Košická cesta v uzavretej obci
O. D. v smere od obce B. na obec T.Š. rýchlosťou vyššou ako bola povolená, v intervale od 70,57 km/
h do 77,08 km/h, kde na rovnom úseku suchej zjazdnej vozovky za zníženej viditeľnosti neprispôsobil
rýchlosť jazdy svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla, stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam,

ktoré možno predvídať, nesledoval situáciu v cestnej premávke, zvolil nesprávnu techniku jazdy, začal
vykonávať vyhýbací manéver doľava s úmyslom obísť chodca bežiaceho z jeho strany doľava cez
priechod pre chodcov, ktorý bol riadne vyznačený vodorovnou dopravnou značkou "IP6", došlo k zrážke
s chodcom v protismernom jazdnom pruhu na priechode pre chodcov, rýchlosťou v intervale od 68,85
km/h do 75,91 km/h, pričom chodec I. G. (brat žalobcov 1/ a 2/) utrpel zranenia, ktorým následne po

prevoze do nemocnice v O. D. dňa 07.04.2015 podľahol.
18. Medzi stranami sporu bolo sporným len to, či ust. § 4 ods. 2 písm. a/ Zákona o PZP v znení účinnom
v čase vzniku škody treba vykladať tak, že poistenie zodpovednosti v zmysle tohto zákona kryje (za
splnenia ostatných podmienok) aj nároky pozostalých po obetiach dopravných nehôd na náhradu im
spôsobenej nemajetkovej ujmy podľa ust. § 13 ods. 2 Obč. zák., a títo pozostalí (poškodení) môžu svoje

nároky v zmysle ust. § 15 ods. 1 Zákona o PZP uplatniť priamo proti poisťovateľovi, a to rovnako ako
všetky ostatné nároky
na náhradu škody, od výkladu ktorého zákonného ustanovenia závisí záver o tom, či žalovaný je alebo
nie je v konaní pasívne legitimovaným subjektom.
18.1 Keďže v konaní bola zo strany žalovaného vznesená námietka nedostatku jeho vecnej pasívnej

legitimácie, súd sa najprv zaoberal posúdením tejto námietky a dospel k záveru, že žalovaný je v konaní
nositeľom hmotnoprávnej zodpovednosti z poistného právneho vzťahu v prípade, ak je predmetom
konania nárokpozostalýchnanáhradunemajetkovejujmypodľaust.§13 ods.2Obč.zák.,čoznamená,
že je daná pasívna legitimácia žalovaného ( Allianz - Slovenskej poisťovne, a.s.) v tomto konaní.
18.2Kprávnemuzáveruodanostipasívnejlegitimáciežalovanéhovtomtokonanísúddospelnazáklade

nasledovného:
18.2.1 Ústavný súd SR v rozhodnutí zo dňa 11.10.2016 sp. zn. III. ÚS 666/2016 uviedol, že
pri interpretácii ustanovení Zákona o PZP nemožno opomenúť ústavno-právne súvislosti integrácie
Slovenskej republiky do Európskej únie. Po vzniku členstva Slovenskej republiky v Európskej únii
zostáva Národná rada SR síce stále jediným vnútroštátnym zákonodarným orgánom, nie však jediným

orgánom oprávneným normovať obsah spoločenských vzťahov na úrovni zákonnej sily. Za určitých
okolností slovenské orgány (aj súdy) aplikujúce právo musia skúmať nielen vôľu zákonodarcu, ale
aj vôľu únijného tvorcu zodpovedajúcej právnej regulácie, ktorá je z hľadiska právnej relevancie
úpravy správania subjektov práva v právnych vzťahoch postavená na roveň, ba niekedy aj nad vôľu
zákonodarcu. Povinnosťou slovenského vnútroštátneho súdu je nielen ústavne konformná, ale aj

eurokonformná interpretácia zákonov. Vstup Slovenskej republiky do Európskej únie predstavuje
zásadný prelom v procese interpretácie práva, pretože okrem vnútroštátneho zákonodarcu, (ktorý tvoril
koncept materiálneho poňatia škody v čase, keď integráciu SR do Európskej únie nebolo možné ani
len predpokladať), je doň oprávnený svoju vôľu presadzovať aj únijný normotvorca. Navyše ústavne
konformný výklad práva je dôležitý aj preto, že právo musí byť predovšetkým nástrojom spravodlivosti,

nielen súborom právnych predpisov, ktoré sú mechanicky a formalisticky aplikované bez ohľadu na
zmysel a účel toho ktorého záujmu chráneného príslušnou normou (nález Ústavného súdu SR sp. zn.
2221/07 zo dňa 19.03.2008).
18.2.2 Súčasťou práva na súkromie ako zložky ochrany osobnosti v širšom slova zmysle je aj právo
na rodinný život zahŕňajúci vzťahy medzi blízkymi príbuznými. Zavinená smrť blízkej osoby preto môže

vzhľadom k vzájomným úzkym, pevným sociálnym, morálnym a citovým väzbám predstavovať natoľko
závažnú nemateriálnu ujmu pre rozvíjanie a napĺňanie osobnosti pozostalého, že môže byť kvalifikovaná
ako ujma znižujúca jeho dôstojnosť, či vážnosť v spoločnosti (nález Ústavného súdu ČR sp. zn. PL ÚS
16/04 zo dňa 04.05.2005). Pri takomto zásahu do práva na súkromný a rodinný život, ktorý predstavujemimoriadnu udalosť s nenapraviteľným následkom, nemôže byť na mieste žiadna z foriem morálneho
zadosťučinenia podľa ust. § 13 ods. 1 Obč. zák., pričom i náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch môže
nanajvýšneoprávnenúujmulenzmierniť,keďžesavovšeobecnomslovazmyslesaani nedáodškodniť.

Smrťou blízkej osoby totiž dôjde k nenahraditeľnej ujme a deštrukcii rodinných vzťahov a takýto zásah
je svojou povahou trvalý a neodstrániteľný.
18.2.3 Krytie poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú tretím osobám motorovými vozidlami je
definované právnou úpravou Európskej únie. V dôsledku vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie
je pre vnútroštátny orgán aplikácie práva dôležitý tak ústavne konformný ako aj eurokonformný výklad

vnútroštátneho práva, aby sa tak zabezpečil "reálny" účinok príslušnej smernice. Smernice Európske
únie predstavujú kategóriu predpisov
sekundárneho práva typické absenciou priamej uplatniteľnosti voči fyzickým a právnickým osobám v
jednotlivých členských štátoch. Vychádzajúc zo Zmluvy o fungovaní Európskej únie (čl. 288 ods. 3) je
smernica záväzná pre každý členský štát, pričom vnútroštátne orgány členských štátov sú povinné svoje
vrchnostenské kompetencie vykonávať tak, aby bolo zabezpečené dosiahnutie výsledku očakávaného

smernicou. Relevantnými sú z hľadiska predmetu sporu tzv. motorové smernice (smernica Rady
č. 84/5/EHS zo dňa 30.12.1983, smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2005/14/EHS zo dňa
11.05.2005 ako i smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2009/103/ES zo dňa 16.12.2009), ktoré
ukladajú členským štátom povinnosť zabezpečiť, aby zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou
motorových vozidiel bola krytá poistením. Ustanovenia vnútroštátneho práva, ktoré upravujú náhradu

škody pri nehodách spôsobených prevádzkou motorových vozidiel, nemôžu odňať smerniciam
potrebný účinok. Členské štáty majú tiež zaručiť, aby náhrada škody podľa ich vnútroštátneho práva
zodpovednosti za škodu z dôvodu nemajetkovej ujmy, ktorú utrpeli blízki rodinní príslušníci osôb, ktoré
sa stali obeťami dopravnej nehody, bola krytá povinným poistením (rozsudok Súdneho dvora C-22/12
Haasová). Uvedené smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že povinné poistenie zodpovednosti

za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má pokrývať aj náhradu nemajetkovej ujmy
spôsobenej blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej nehode, ak jej náhradu na základe
zodpovednosti poisteného za škodu upravuje vnútroštátne právo uplatniteľné v spore vo veci samej.
18.2.4 Ak teda slovenský zákonodarca do zákonného pojmu škoda použitého v Zákone o PZP a teda
do rozsahu poistenia zodpovednosti za škodu v zmysle uvedeného zákona nezahrnul aj nemajetkovú

ujmu a jej poistné krytie, dostáva sa vzhľadom na záväzný výklad zodpovedajúcich smerníc do rozporu
so zámerom tvorcu únijnej právnej regulácie identifikovanej Súdnym dvorom.
18.2.5 Pojem zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel používaný v
uvedených smerniciach je potrebné vykladať tak, že treba do neho zahrnúť aj také nároky, ktoré
vnútroštátne právo výslovne nezaraďuje medzi nároky na "náhradu škody" v prísnom slova zmysle, ak

je ich podstata podobná, teda že majú občianskoprávny charakter a vznikajú v dôsledku protiprávnej
udalosti - dopravnej nehody. Pričom pod pojem ujma na zdraví (používaný v smerniciach) patrí
akákoľvek ujma spôsobená zásahom do osobnej integrity, čo zahŕňa tak fyzickú ako aj psychickú traumu
(uznesenie NS SR sp. zn. 3 Cdo/234/2017 zo dňa 17.04.2018).
18.2.6 Rozhodujúci v danej veci je rozsudok Súdneho dvora C-22/12 Haasová, z ktorého bodu

59. vyplýva záver, že povinné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla má pokrývať aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym osobám obetí usmrtených pri
dopravnej nehode, ak jej náhradu na základe zodpovednosti poisteného za škodu upravuje vnútroštátne
právo uplatniteľné v spore vo veci samej. Z bodu 56. tohto rozsudku vyplýva, že týmto vnútroštátnym
právom je ust. § 11 a 13 Obč. zák. Z bodu 50. tohto rozsudku ďalej vyplýva, že medzi škody, ktoré sa

musia v súlade s tzv. motorovými smernicami nahradiť patrí aj nemajetková ujma, ktorej náhradu na
základe zodpovednosti poisteného za škodu upravuje vnútroštátne právo v ust. § 11 a 13 Obč. zák. Z
bodu 57. rozsudku vyplýva, že tento záver nie je možné spochybniť ani tým, že ustanovenia zakladajúce
právo pozostalých po obetiach dopravnej nehody na náhradu nemajetkovej ujmy systematicky patria
do tej časti Občianskeho zákonníka, ktorá sa týka zásahov do práva na ochranu osobnosti (prvá časť),

zatiaľ čo právo na náhradu škody je v Občianskom zákonníku upravené v inej časti (šiesta časť). A
nakoniec z bodu 58. rozsudku vyplýva, že rozhodujúce je to, že zodpovednosť poisteného vznikla na
základe dopravnej
nehody a má občianskoprávnu povahu. Napokon Súdny dvor v tomto rozsudku používa pojem "škody z
dôvodu nemajetkovej ujmy", nehovorí o samostatnom, od pojmu škoda oddelenom pojme nemajetkovej

ujmy.
19. Na základe uvedeného potom súd vychádzajúc z eurokonformného výkladu pojmu škoda v Zákone
o PZP uzatvára, že pod tento pojem treba zahrnúť aj nemajetkovú ujmu spôsobenú blízkym osobám
obetí dopravných nehôd, keďže jej náhradu na základe zodpovednosti poisteného za škodu upravujevnútroštátne právo v ust. § 11 a 13 Obč. zák., pričom ide o zodpovednosť, ktorá vznikla na základe
dopravnej nehody a má občianskoprávnu povahu. Žalobcovia sa teda dôvodne domáhajú náhrady
nemajetkovej ujmy priamo voči žalovanému, ktorý má v zmysle eurokonformného výkladu ust. 4 ods.

2 písm. a/ Zákona o PZP v rámci škody na zdraví nahradiť i nemajetkovú ujmu v podobe psychickej
traumy.
20. Pokiaľžalovanývovyjadreníkžalobeargumentovalpoukazomnarozhodnutiaatouzneseniesp.zn.
ÚS847/2016zodňa10.11.2016, konkrétnenaodlišnéstanoviskosudcuI..B.C.,narozsudokNSSRsp.
zn. 3 Cdo/301/2012 zo dňa 31.03.2016, na uznesenie NS SR sp. zn. 4 Cdo/168/2009 zo dňa 20.04.2011

a na rozsudok NS SR sp. zn. 6 Cdo/185/2011 zo dňa 14.03.2012 súd uvádza, že od právnych záverov
uvedených v týchto rozhodnutiach, resp. v stanovisku sudcu NS SR I.. B. C. sa Najvyšší súd SR
vo svetle novšej judikatúry odklonil a to v rozhodnutí sp. zn. 6MCdo/1/2016 zo dňa 31.07.2017 a
v rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo/234/2017 zo dňa 17.04.2018, v ktorých dospel k právnemu záveru, že
rozsah poistného krytia podľa ust. § 4 ods. 2 písm. a/ Zákona o PZP zahŕňa aj nároky pozostalých po
obetiach dopravných nehôd na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa ust. § 13 ods. 2 Obč.

zák., pričom pozostalí si môžu svoje nároky v zmysle ust. § 15 ods. 1 Zákona o PZP uplatniť priamo
proti poisťovateľovi a to rovnako ako všetky ostatné nároky na náhradu škody.
20.1 V súvislosti s obranou žalovaného ohľadne nedostatku jeho vecnej pasívnej legitimácie v tomto
konaní súd poznamenáva, že z rozhodnutia sp. zn. ÚS 847/2016 zo dňa 10.11.2016, na ktoré v
rámci svojej argumentácie žalovaný poukázal, vyplynul záver, že z rozhodnutia Súdneho dvora vo veci

Haasová (body 47 až 50) aj napriek rôznym jazykovým verziám tzv. motorových smerníc sa ustanovenia
smerníc snažia o posilnenie ochrany obetí, takže za týchto okolností treba uplatniť extenzívny výklad
uvedených pojmov a medzi škody, ktoré sa musia nahradiť v súlade s týmito smernicami treba
zahrnúť aj nemajetkovú ujmu, ktorej náhradu na základe zodpovednosti poisteného za škodu upravuje
vnútroštátne právo uplatniteľné v danom spore , t.j. záver totožný s právnym názorom súdu v danej veci.

Odlišný právny názor totožný s argumentáciou žalovaného vyplýva len zo stanoviska jedného z troch
rozhodujúcich sudcov a to sudcu I.. B. C..
20.2 Taktiež súd poznamenáva k ďalšiemu rozhodnutiu, na ktoré poukazoval žalovaný v rámci svojej
argumentácie a to k rozhodnutiu NS SR sp. zn. 4 Cdo/168/2009 zo dňa 20.04.2011, že k tomuto
rozhodnutiu bolo dané odlišné stanovisko sudcu I.. O. Č. v znení, že na účely Zákona o PZP treba pojem

škoda vykladať extenzívne v tom zmysle, že tento pojem zahŕňa aj náhradu nemajetkovej ujmy z titulu
občianskoprávnej zodpovednosti za zásah do osobnostných práv pozostalých spočívajúci v zásahu
do práva na súkromný a rodinný život spôsobený usmrtením blízkej osoby pri prevádzke dopravných
prostriedkov, ktoré stanovisko je v súlade s právnym záverom súdu v danej veci.
20.3 Uvedeným chcel súd poukázať na nejednotnosť právnych záverov najvyšších súdnych autorít vo

veci právnej problematiky týkajúcej sa otázky pasívnej legitimácie poisťovní ohľadne nároku na náhradu
nemajetkovej ujmy podľa ust. § 13 ods. 2 Obč. zák. za
zásah do osobnostných práv pozostalých spočívajúci v zásahu do práva na súkromný a rodinný život
spôsobený usmrtením blízkej osoby pri prevádzke dopravných prostriedkov.
20.4 K obrane žalovaného spočívajúcej v námietke, že neprichádza do úvahy priame uplatnenie

smernice aaniaplikáciaeurokonformnéhovýkladuprávasúduvádza,žejesícepravda,žetzv.motorové
smernice nemajú voči stranám sporu priamy účinok, neukladajú teda povinnosti jednotlivcom, ale len
členským štátom, avšak neexistencia priameho účinku smerníc nič nemení na potrebe uplatňovania
princípu prednosti práva Európskej únie pred národným poriadkom za každých okolností. Aj v prípade,
keď nedochádza k priamej aplikácii konkrétnej právnej normy Európskej únie, t.j. keď sa aplikuje norma

vnútroštátna, mala by byť interpretovaná v súlade s právom Európskej únie.
20.5 K obrane žalovaného, že aplikácia eurokonformného výkladu vnútroštátneho predpisu ohľadne
rozsahu poistného krytia je porušení pravidla zákazu výkladu contra legem súd uvádza, že zohľadniac
právne závery Súdneho dvora (rozsudok C-22/12), Ústavného súdu SR (III.ÚS 666/2016, III. ÚS
646/2015) ako aj nevyhnutnosť eurokonformného výkladu vnútroštátnej právnej úpravy (inak dochádza

k nerešpektovaniu únijného práva) v zmysle, ktorého škodou na zdraví podľa Zákona o PZP je aj
nemajetková ujma, nedochádza k výkladu vnútroštátnej právnej úpravy contra legem, ale vzhľadom na
členstvo Slovenskej republiky v Európskej únii, dochádza k záväznej aplikácii unijného práva.
21. Súd potom s poukazom na princíp spravodlivého usporiadania vzťahov strán sporu pri posudzovaní
tejto právnej veci vychádzal z časovo neskorších rozhodnutí Najvyššieho súdu SR ako sú rozhodnutia,

o ktoré opiera svoju argumentáciu žalovaný a to konkrétne z rozhodnutí sp. zn. 6MCdo/1/2016 zo dňa
31.07.2017 a sp. zn. 3 Cdo/234/2017 zo dňa 17.04.2018, ako aj z rozhodnutia Ústavného súdu
SR sp. zn. III ÚS/666/2016 zo dňa 11.10.2016, z ktorých vyplynul právny záver, že pod pojem škoda
v Zákone o PZP treba zahrnúť aj nemajetkovú ujmu spôsobenú blízkym osobám obetí dopravnýchnehôd, keďže jej náhradu na základe zodpovednosti poisteného za škodu upravuje vnútroštátne právo
v ust. § 11 a 13 Obč. zák., pričom ide o zodpovednosť, ktorá vznikla na základe dopravnej nehody a má
občianskoprávnu povahu, teda pasívna legitimácia žalovaného v tomto konaní je daná.

21.1 Na tomto mieste súd poukazuje na to, že samotný Najvyšší súd SR v uvádzanom rozhodnutí sp. zn.
3 Cdo/234/2017 zo dňa 17.04.2018 konštatuje, že po bližšom rozanalyzovaní vzťahu Európskej únie a
vnútroštátnej právnej úpravy v rozhodnutiach Ústavného súdu je potrebná podstatná korekcia skorších
právnych náhľadov na riešenie otázky vecnej pasívnej legitimácie poisťovne v obdobných prípadoch, so
zreteľom na ktorú už doterajšie závery Najvyššieho súdu neobstoja.

21.2 Pokiaľ ide o žalobcom 2/ uplatnený nárok na náhradu nemajetkovej ujmy súd uvádza, že žalobu
žalobcu 2/ zamietol z dôvodu, že ide o sporové konanie, ovládané prejednacou zásadou chápanou tak,
že strana sporu má okrem povinnosti tvrdenia, ktorú si žalobca 2/ splnil podanou žalobou súčasne aj
povinnosť dôkaznú, t.j. preukázania svojich tvrdení uvedených v žalobe, ktorú povinnosť si už žalobca
2/ nesplnil, čo má pre neho za následok nepriaznivé rozhodnutie vo veci. Súd konštatuje, že na to,
aby mohol poskytnúť ochranu žalobcovi 2/ proti neoprávnenému zásahu do jeho osobnostných práv

je potrebné, aby v konaní bolo preukázané, že skutočne došlo ku zásahu do jeho súkromia, súčasťou
ktorého je aj právo rozvíjať a vytvárať vzťahy s ostatnými ľudskými bytosťami, najmä v citovej oblasti. I
keď je nepochybné, že pri dopravnej nehode došlo k usmrteniu brata žalobcu 2/, čím objektívne došlo
k pretrhnutiu rodinných a citových väzieb medzi žalobcom 2/ a jeho bratom - dvojičkou I. G. a táto
skutočnosťmohla privodiťcitovúujmužalobcovi2/,avšaktietoväzbyanáslednevzniknutáujmažalobcu

2/ vyplývajú
predovšetkým z intenzity vzťahu medzi žalobcom 2/ a jeho nebohým bratom I. G.. Intenzita tohto vzťahu
nemôže byť v konaní len tvrdená (ako to bolo u žalobcu 2/), ale musí byť aj riadne preukázaná a to za
pomoci všetkých dôkazných prostriedkov, ktoré umožňuje zákon, inak tieto tvrdenia zostanú len v rovine
hypotetickej, t.j. nepreukázanej. V danom konaní bol žalobca 2/ nečinný a svoje tvrdenia nepreukázal

svojím výsluchom ako strany sporu. Preto súd nemohol konštatovať, že u neho v dôsledku smrti brata
I. G. vznikla akákoľvek ujma a ak áno, aká vážna táto ujma bola a či sa má za túto ujmu, ak vznikla,
poskytnúť akákoľvek náhrada, preto potom súd žalobu žalobcu 2/ v celom rozsahu zamietol. Pre úspech
žaloby, ktorou si pozostalý brat uplatňuje nemajetkovú ujmu vo výške 10 000,- eur za citovú ujmu, zásah
do jeho osobnostných práv spočívajúci v zásahu do práva na jeho súkromný a rodinný život spôsobený

usmrtením blízkej osoby - brata pri prevádzke dopravných prostriedkov, nemôže totiž podľa názoru súdu
postačovať len uvedenie tvrdení o nečakanej a bezdôvodnej smrti brata v žalobe a pripojenie listu,
ktorý predstavuje emotívnu reakciu žalobcu 2/ na smrť svojho brata- dvojičky, I. G., pričom súdu neboli
prezentované ani okolnosti písania tohto listu. Za takejto dôkaznej situácie, pričom zo strany zástupcu
žalobcov 1/ a 2/ neboli navrhnuté žiadne ďalšie dôkazy, sa súd stotožnil s právnou argumentáciou

žalovaného, že žalobca 2/ neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal dôvodnosť žalobou uplatneného
nároku na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 10 000,- eur s prísl., preto súd žalobu žalobcu 2/ v
celom rozsahu zamietol. Pre úplnosť súd poznamenáva, že výsluchom svedkyne L. G. nemohla byť
preukazovaná dôvodnosť nároku žalobcu 2/ voči žalovanému, pretože z jej výpovede nevyplynuli žiadne
skutočnosti týkajúce sa subjektívneho vnímania citovej ujmy žalobcu 2/ spôsobenej mu smrťou brata.

22. Vzhľadom na uvedený záver súdu o tom, že žalovaný je vo veci pasívne legitimovaným subjektom
a záver o nedôvodnosti žalobcom 2/ uplatneného nároku, súd pristúpil k posudzovaniu primeranosti
žalobou uplatňovanej náhrady nemajetkovej ujmy vo výške po 10 000,- eur žalobcom 1/ a uvádza, že
vychádzajúc z ust. § 13 ods. 3 Obč. zák., pre určenie výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch,
právna úprava neustanovuje žiadne medze. Pri určení výšky náhrady musí ale súd vychádzať z dvoch

kritérií a to zo závažnosti vzniknutej nemajetkovej ujmy a z okolnosti, za ktorých k neoprávnenému
zásahu do osobnostných práv fyzickej osoby došlo. Súd musí pritom vychádzať vždy z čo najúplnejšie
zisteného skutkového stavu veci, pričom maximálna výška náhrady je ohraničená výškou peňažnej
sumy požadovanej žalobcom v žalobe. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že vzťahy
medzi žalobcom 1/ a jeho usmrteným bratom I. G. boli dobré a pomerne intenzívne, navštevovali

sa často dovtedy, kým žalobca 1/ žil v O. D., t.j. v meste, v ktorom žil aj jeho brat I. G.. Avšak
posledných 10 rokov, čo žalobca 1/ už nežije v O. D. sa vzťahy zúžili počas návštev žalobcu
1/ v O. D. a počas jeho dovoleniek, ktoré trávil v O. D.. Je nespochybniteľné, že smrťou blízkej
osoby dochádza k nenahraditeľnej ujme, preto judikatúra súdov v oblasti ochrany osobnosti sa
zhodujenaprimárnomvýznamevyrovnávaciehocharakterunáhradynemajetkovejujmy,resp.zmiernení

nepriaznivého následku neoprávneného zásahu, vo význame, že smrť nemožno nijako odškodniť.
Vychádzajúc zo spomenutých zákonných kritérií pri posudzovaní primeranosti nemajetkovej ujmy v
súlade s princípom spravodlivého usporiadania vzťahov strán sporu, s prihliadnutím na okolnosti,
za ktorých došlo k usmrteniu brata žalobcu 1/ (jednoznačne preukázaná vina odsúdeného bezspoluzavinenia usmrteného brata žalobcu 1/) ako aj intenzitu a charakter rodinných väzieb medzi
žalobcom 1/ a jeho usmrteným bratom, súd považoval za primeranú
náhradu nemajetkovej ujmy pre žalobcu 1/ vo výške 3 000,- eur a vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú

zamietol.
23.Na záver vzhľadom na rozsiahlosť právnej argumentácie žalovaného týkajúcej sa nedostatku jeho
vecnej pasívnej legitimácie v tomto konaní súd uvádza, že nemusí dať odpoveď na všetky otázky
nastolenéstranamisporu,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,čosúdurobil (rozhodnutia
ÚS SR II. ÚS/251/04, III. ÚS/209/04).

24. Pokiaľ ide o žalobcom 1/ uplatnený nárok na príslušenstvo v podobe zákonného úroku z omeškania
uplatneného vo výške 5 % ročne zo sumy 10 000,- eur od podania žaloby do zaplatenia, sa súd
stotožnil s právnou argumentáciou žalovaného a žalobu ohľadne tohto nároku ako nedôvodnú zamietol
s poukazom na to, že povinnosť zaplatiť náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vzniká až na základe
súdneho rozhodnutia, v ktorom je určená doba plnenia a až uplynutím takto určenej lehoty splnenia sa
dlžník dostáva do omeškania (rozsudok NS SR zo dňa 24.06.1998 sp. zn. 1 Co/15/97, rozsudok NS SR

zo dňa 14.03.2012 sp. zn. 6 Cdo/185/2011).
25. O nároku na náhradu trov konania žalobcu 1/ súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 a ust. § 255 ods.
1 C.s.p. t.j. vychádzajúc zo zásady pomeru úspechu vo veci. Zásadu úspechu vo veci treba uplatniť
aj na konania, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu. V takomto prípade nepôjde o procesne
neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku. Nemožno ho totiž

zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe úvahy súdu. Keďže v danom
prípade je úspech žalobcov 1/ závislý iba od úvahy súdu, súd považoval žalobcu 1/ vo veci za v plnom
rozsahu, t.j. rozsahu 100 % úspešného, avšak iba z prisúdenej sumy, t.j. sumy 3 000,- eur. Preto potom
súd rozhodol tak, že priznal žalobcovi 1/ voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100
% z prisúdenej sumy.

26. O nároku na náhradu trov konania žalovaného súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 a ust. § 255
ods. 1 C.s.p., t.j. vychádzajúc zo zásady pomeru úspechu vo veci, keď vo vzťahu k žalobcovi 2/ mal
žalovaný v plnom rozsahu úspech vo veci, preto mu súd voči neúspešnej strane sporu, t.j. žalobcovi 2/
priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
27.Podľaust.§262ods.2C.s.p.ovýškepriznanej náhradytrovkonaniarozhodnesúdpoprávoplatnosti

tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
28. Podľa ust. § 232 ods. 3 C.s.p. je žalovaný povinný prisúdenú sumu zaplatiť žalobcovi 1/ do troch
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného

vyhotovenia na Okresnom súde Rimavská Sobota, písomne v troch vyhotoveniach.
Podľa § 127 Civilného sporového poriadku, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v
podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,

c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis. (ods. 1)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania.(ods. 2).

Podľa § 365 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (ods. 1).Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.(ods. 2)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.(ods. 3)

Ak si žalovaný dobrovoľne nesplní povinnosti uložené týmto rozhodnutím, má žalobca 1/ možnosť
domáhať sa svojich nárokov prostredníctvom exekúcie.