Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, December 11, 2018

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 4C/118/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8414204591
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Borovská

ECLI: ECLI:SK:OSKK:2018:8414204591.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok sudkyňou JUDr. Erikou Borovskou v spore žalobkyne: R. T., S.. H.Á., F..

XX.X.XXXX, T. XXX XX R. XXX, zastúpenej: JUDr. Martin Tomas, advokát, Ul. 1.mája 216/7, 058 01
Poprad proti žalovaným: 1. O.. F. M., F.. X.XX.XXXX, XXX XX R. XXX, 2. E.. E. P., F.. X.XX.XXXX, Q.
XXX/X, J. T., 3. E. J., F.. XX.X.XXXX, E. XXXX/XX, H. - J. J., 4. I. U., F.. XX.X.XXXX, A. J. XXXX/XX,
H., 5. E.. E. U., F.. XX.XX.XXXX, Š. XX/X, J. T., 6. E. E., F.. XX.X.XXXX, T. Q. XXX/X, J. T., 7. O.. T. E.,
F.. XX.X.XXXX, Q. XXX/X, J. T., 8. E. E., F.. XX.X.XXXX, T. XX, XX XX A., S.Ú., R. W. O.. T. E. (Ž. R. X.
S.) 9. C. W., F.. XX.X.XXXX, K. F. R.T. XX, XXX XX P., Č. S. (R. W. E.. E. P. (Ž. R. X. S.) 10. O. D., F..
XX.XX.XXXX, XXX XX F. X, Č. S., W.: E.. E. P., (Ž.I. R. X. S.) 11. D. E., F.. XX.X.XXXX, J. R. XXX R. W.

O.. E. E. F.. XX.XX.XXXX, J. R. XXX 12. H. E., F.. X.X.XXXX, C. XXX/XX, J. T., R. W. E.. E. U. (Ž. R. X.
S.) 13. H. E., F.. XX.X.XXXX, Š. XX/X, J. T., o určenie neplatnosti darovacej zmluvy, takto

r o z h o d o l :

I. U r č u j e , že darovacia zmluva zo dňa 9.3.2014 uzavretá medzi p. E. E., S.. H., F.. XX.XX.XXXX,
W.. XX.X.XXXX, F. T. J. T., Š. XX/X ako darkyňou, a žalovaným v 1. rade ako obdarovaným, na základe
ktorej bol povolený vklad vlastníckeho práva v prospech žalovaného v 1. rade do Katastra nehnuteľnosti
Okresným úradom P., odb. katastrálnym, dňa 23.04.2014, pod sp. zn. R. XXX/XXXX, j e n e p l a t n á.

II. Žalovaní v 1.-13. rade s ú p o v i n n í zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v plnom rozsahu
na účet zástupcu žalobkyne JUDr. Martina Tomasa, advokáta, so sídlom 1. mája 2016/7, Poprad, do 3
dní od rozhodnutia súdneho úradníka o výške tejto náhrady.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na súd dňa 08.07.2014 v jej konečnej úprave pripustenej
uznesenímsúduzodňa28.06.2017č.k.4C118/2014-85domáhalaurčenianeplatnostidarovacejzmluvy
zo dňa 09.03.2014, predmetom ktorej je prevod spoluvlastníckych podielov k pozemkom parcelám
zapísaným na A. Č.. XX, XX, XXX I. XXXX pre okres P., katastrálne územie R., uzavretej medzi
právnou predchodkyňou žalovaných v 2.-13.rade, E. E., S.. H., F.. XX.XX.XXXX, T. J.J. T., Š. X, ako

darkyňou, a žalovaným v 1. rade ako obdarovaným, na základe ktorej bol Okresným úradom P., odborom
katastrálnym, povolený vklad vlastníckeho práva k spoluvlastníckym podielom k pozemkom v prospech
žalovaného v 1. rade dňa 23.04.2014 pod č. R. XXX/XXXX.

2. Zástupca žalobkyne písomnú žalobu odôvodil tvrdeniami, že žalobkyňa v súčasnosti je podielovou
spoluvlastníčkou pozemkov, parciel zapísaných na A. Č..XX, XX, XXX I. XXXX pre okres P., katastrálne
územie R., a to titulom dedenia.

Podielovou spoluvlastníčkou pozemkov bola pred uzavretím napadnutej darovacej zmluvy aj sestra
žalobkyne, E. E., S. H., F.. XX.XX.XXXX (pôvodná žalovaná v 2. rade), a to v nasledujúcich podieloch:
k pozemku zapísanému na A. Č.. XX o veľkosti 4/175 v pomere k celku, k pozemkom zapísaných na A.Č.. XX o veľkosti 1/35 v pomere k celku, k pozemkom zapísaným na A. Č..XXX o veľkosti 1/10 v pomere
k celku, a k pozemkom zapísaným na A. Č..XXXX o veľkosti 4/140 v pomere k celku.
Začiatkom roku 2012 žalobkyňa navštívila svoju sestru a požiadala ju, aby jej spoluvlastnícke podiely k

pozemkom odpredala. Sestra žalobkyne odmietla s tým, že podiely nemá záujem odpredať.
V apríli 2014 žalobkyňa na internete zistila, že sestra spoluvlastnícke podiely k pozemkom bezplatne
darovala žalovanému v 1. rade. Učinila tak bez toho, aby ich predtým žalobkyni ponúkla ku kúpe. Tým
porušila predkupné právo žalobkyne zakotvené v ust. § 140 Občianskeho zákonníka.
Listami zo dňa 15.05.2014 adresovanými žalovanému v 1. rade a sestre žalobkyňa v súlade s §

40a Občianskeho zákonníka obom oznámila, že sa dovoláva relatívnej neplatnosti darovacej zmluvy.
Žalovaný v 1. rade listom zo dňa 27.05.2014 žalobkyni oznámil, že jej sestra ho v darovacej zmluve
označilazaosobublízku.Pretonemalapovinnosťvyzvaťžalobkyňunauplatneniejejpredkupnéhopráva
ako podielovej spoluvlastníčky. Sestra žalobkyne na list nereagovala.
Tvrdenie žalovaného v 1. rade o tom, že so sestrou žalobkyne boli navzájom blízke osoby v zmysle ust.
§ 116 Občianskeho zákonníka považuje za účelové.

Napriek dovolaniu sa relatívnej neplatnosti darovacej zmluvy k náprave stavu nedošlo. Žalobkyňa
preto má na žalobe o určenie neplatnosti darovacej zmluvy z dôvodu porušenia jej predkupného
práva naliehavý právny záujem. V prípade vyhovenia žalobe a určenia neplatnosti darovacej zmluvy
katasternehnuteľnostívyznačívlastníckystavpreduzavretímdarovacejzmluvy.Žalobkyňatakdosiahne
odstránenie neistoty v právnych vzťahoch týkajúcich sa jej spoluvlastníckeho práva k pozemkom a

predíde ďalším možným sporom.

3. Spolu so žalobou zástupca žalobkyne predložil súdu písomnú darovaciu zmluvu zo dňa 19.03.2014,
výpisyzlistovvlastníctvač.XX,XX,XXXI.XXXXpreokresP.,katastrálneúzemieR.,zodňa02.07.2014,
listinu vo veci dovolania sa neplatnosti právneho úkonu zo dňa 15.05.2014 spolu s doručenkami, a listinu

vo veci odpovede žalovaného v 1. rade na dovolanie sa neplatnosti právneho úkonu zo dňa 27.05.2014.

4. Uznesením zo dňa 28.06.2017 č.k. 4C 118/2014-87 súd podľa § 167 ods. 2 Civilného sporového
poriadku vyzval žalovaných 1.-13. rade (žalovaných v 2.-13. rade ako dedičov pôvodnej žalovanej v
2. rade, ktorá v priebehu konania zomrela) na vyjadrenie k žalobe a jej prílohám v lehote 15 dní od

doručenia.
Kžalobesavstanovenejlehotevyjadriliibažalovanév2.a5.rade.Obežalovanénavrhližalobevyhovieť
a určiť neplatnosť darovacej zmluvy s tým, aby spoluvlastnícke podiely ich matky k pozemkom sa stali
predmetom dedičského konania po poručiteľke.
Obe zhodne uviedli, že o darovacej zmluve, ktorú uzavrela ich matka, sa dozvedeli len nedávno.

Nemajú vedomosť o tom, že by žalovaný v 1. rade bol osobou blízkou ich matke. Žalovaný v 1. rade
im nie je známy, v rodine sa nikdy nespomínal. Ďalej uviedli, že darovaciu zmluvu nemohla ich matka
dňa 19.03.2014 uzavrieť slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne (§ 37 Občianskeho zákonníka). Dňa
11.10.2013 bol MUDr. Miriam Kubicovou vypracovaný znalecký posudok o duševnom stave matky. V
posudku znalkyňa skonštatovala, že matka trpí organickým duševným ochorením, ktoré má chronický

priebeh s progredujúcim úpadkom psychických funkcií, prejavujúcim sa postihnutím úsudku, logických
úkonov, kritičnosťou, chápavosťou a neschopnosťou samostatného sociálneho fungovania. V tom čase
už na tunajšom súde prebiehalo pod sp.zn. 6Ps 5/2013 konanie o pozbavenie spôsobilosti matky na
právne úkony. Matke bolo tiež uznesením tunajšieho súdu sp.zn. 2C 229/2013 zakázané nakladať s
nehnuteľnosťami v obci J. T. zapísanými na A. Č.. XXXX, XXXX I. XXXX. O spoluvlastníckych podieloch

k pozemkom zapísaným na iných LV pre iné katastrálne územia sa nekonalo, lebo nebol lustrovaný celý
majetok matky.

5. Zástupca žalobkyne na vyjadrenie žalovanej v 2. a 5. rade reagoval písomným podaním zo dňa
20.06.2018, v ktorom uviedol, že vyjadrenia iba podporujú tvrdenia žalobkyne, že žalovaný v 1. rade

nebol osobou blízkou jej sestre, a že sestra žalobkyne si ponukovú povinnosť voči žalobkyni nesplnila.

6. Súd vec prejednal a rozhodol na pojednávaní konanom dňa 11.12.2018 v neprítomnosti žalovaných
v 6. a 13. rade.
Obaja títo žalovaní boli na pojednávanie riadne a včas predvolaní. Žalovaný v 6. rade svoju neúčasť

neospravedlnil, o odročenie pojednávania nepožiadal. Žalovaný v 13. rade neúčasť ospravedlnil, o
odročenie pojednávania však tiež nepožiadal.7.Zástupcažalobkynenapojednávanítrvalnaurčenírelatívnejneplatnostinapadnutejdarovacejzmluvy
z dôvodu porušenia predkupného práva žalobkyne, a to s poukazom na ust. § 140 Občianskeho
zákonníka v spojení s § 40a Občianskeho zákonníka. Tvrdil, že žalovaný v 1. rade v priebehu celého

konania neuviedol žiadne tvrdenie a neprodukoval žiadny dôkaz, že by si ponukovú povinnosť voči
žalobkyni bol splnil. Pokiaľ žalovaný v 1. rade tvrdí, že bol osobou blízkou darkyni, je na ňom, aby toto
svoje tvrdenie aj preukázal.
Uviedol, že podľa vyjadrení žalovaných v 2. a 5. rade o duševnom stave ich matky by sa mohlo jednať
aj o absolútnu neplatnosť darovacej zmluvy. Za účelom prípadného preukázania aj tohto podporného

dôvodu neplatnosti darovacej zmluvy navrhol vykonať dokazovanie oboznámením spisov tunajšieho
súdu sp.zn. 6Ps 5/2013 a sp.zn. 2C 229/2013.

8. Žalovaný v 1. rade na pojednávaní trval na návrhu na zamietnutie žaloby.
Poukazoval na obsah napadnutej darovacej zmluvy, v ktorej ho sestra žalobkyne označila za osobu jej
blízku.Uviedol,žeichvzájomnývzťahmožnodatovaťoddoby,kedysiodnejprenajalpoľnohospodársku

pôdu, na ktorej hospodáril. V tom čase sa medzi nimi vytvoril blízky vzťah. Sestra žalobkyne ako každý
človek, ktorý v minulosti žil s pôdou, mala k pôde silný vzťah. Intenzívne sa zaujímala, ako sa s ňou
nakladá, čo a kde sa pestuje. Pravidelne sa stretávali, aby ju o tom informoval. Keď ona alebo jej mladší
syn potrebovali pomoc, vždy im poskytol. Mal preto pocit, že sa medzi nimi vytvoril vzťah. Ak by tomu tak
nebolo, nedošlo by k uzavretiu darovacej zmluvy. Darovanie nie je bežnou vecou. Predpokladá blízky

vzťah, keďže darovaním darca prevádza svoj majetok bez akejkoľvek protihodnoty.
Ďalej uviedol, že sestra žalobkyne ho oslovila spolu so synom H. E.. Ten sa mu zdôveril, že časť
rodiny ju chce vyhlásiť za nesvojprávnu. Nepripadala mu tak, že by mala nejakú demenciu. Normálne
komunikovala. Ani notár, ktorý overoval podpisy na zmluve, a ktorý určite vie, čo môže a čo nie, žiadne
známky demencie na nej nezbadal. Vedela aj o tom, že jej vnuk T. E. u neho pracuje.

9. Žalovaná v 2. rade na pojednávaní poprela tvrdenia žalovaného v 1. rade, že bol osobou blízkou jej
matke.
Žalované v 3. a 4. rade sa k žalobnej žiadosti na pojednávaní nevyjadrili.
Žalovaná v 5. rade na pojednávaní tvrdila, že matku doopatrovala do poslednej chvíle. Matka trpela

ťažkou demenciou, čo bolo zjavne viditeľné.
Žalovaný v 7. rade tvrdil, že babku s ujom H. viac krát videl v kancelárii vo R.. Myslí si, že vedela čo
robí, keď podpisovala darovaciu zmluvu.
Zástupkyňa žalovaného v 11. rade navrhla žalobe vyhovieť. Uviedla, že žalovaný v 1. rade nikdy nebol
rodinným príslušníkom, ani žiadnou osobou blízkou jeho matke.

10. Podľa § 80 písm. c) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok účinného do 30.06.2016 (ďalej
len „Občiansky súdny poriadok„), zrušeného zákonom č.160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok účinným
od 01.07.2016 (ďalej len „Civilný sporový poriadok„), návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby
sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny

záujem.
Podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä
o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
Podľa § 137 písm. d) Civilného sporového poriadku žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä

o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
Podľa § 470 ods. 1 veta prvá Civilného sporového poriadku ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon
aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa§470ods.2vetadruháCivilnéhosporovéhoporiadkuaksatentozákonpoužijenakonaniazačaté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o

predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii, ak by
boli v neprospech strany.
11. Vychádzajúc z citovaného právneho stavu Občiansky súdny poriadok účinný v čase podania žaloby v
predmetnomsporevust.§80nerozlišovalžalobyourčenieprávaodžalôbourčenieprávnejskutočnosti.
Až Civilný sporový poriadok účinný od 01.07.2016 tieto žaloby v ust. § 137 písm. c) a písm. d)

rozlíšil. Súčasne stanovil, že žaloba o určenie právnej skutočnosti upravená v § 137 písm. d) Civilného
sporového poriadku je procesne prípustná len v prípade, ak jej existenciu predpokladá osobitný predpis.
V dôvodovej správe zákonodarca ako takýto osobitný predpisy príkladom uviedol Zákonník práce, zákon
č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, a pod.Podľa prechodných ustanovení § 470 Civilného sporového poriadku ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Keďže vo vzťahu k ust § 137
prechodné ustanovenia Civilného sporového poriadku neobsahujú žiadnu právnu úpravu, je dôvodné

prijať záver, že aj na konanie v danom spore, začaté ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku,
platí Civilný sporový poriadok.

12. Podanie žaloby o určenie neplatnosti darovacej zmluvy zástupca žalobkyne v čase jej podania
odôvodnil existenciou naliehavého právneho záujmu na takejto žalobe, preukázanie ktorého podľa cit.

§ 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku účinného do 01.07.2016 bolo podmienkou procesnej
prípustnosti takejto žaloby.
V žalobe uviedol, že v prípade vyhovenia žalobe a určenia neplatnosti darovacej zmluvy, kataster
nehnuteľností vyznačí vlastnícky stav pred uzavretím darovacej zmluvy, a tak dosiahne žalobkyňa
odstránenie neistoty v právnych vzťahoch týkajúcich sa jej spoluvlastníckeho práva k pozemkom, a
predíde ďalším možným sporom.

13. Podľa doterajšej ustálenej súdnej praxe naliehavý právny záujem na podanej žalobe je vždy daný, ak
na podklade požadovaného určenia možno dosiahnuť zmenu zápisu v katastri nehnuteľností. V týchto
prípadoch nie je uplatniteľný záver, podľa ktorého naliehavý právny záujem nie je daný, ak požadované
určenie má povahu predbežnej otázky vo vzťahu k otázke existencie či neexistencie práva alebo právnej

skutočnosti.
Podľanázorusúdunatejtoustálenejsúdnejpraxiniejerozumnýdôvodničmeniťanizaúčinnostinového
procesného predpisu.

14.Podľa§34ods.2zákonač.162/1995Z.z.okatastrinehnuteľnostivzneníneskoršíchpredpisov(ďalej

len „Katastrálny zákon„) ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu alebo neplatnosti dobrovoľnej
dražby, okresný úrad vyznačí stav pred týmto právnym úkonom alebo pred dobrovoľnou dražbou; to
platí aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou a ak je rozhodnutie súdu
záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka.
Z citovaného ustanovenia § 34 ods. 2 Katastrálneho zákona výslovne vyplýva, že na vyznačenie resp.

obnovenie stavu, aký bol v katastri pred neplatným právnym úkonom, je potrebné rozhodnutie súdu o
neplatnosti právneho úkonu. Súd zastáva názor, že takouto jasnou formuláciou Katastrálneho zákona
je s prihliadnutím na ústavný princíp dôvery v platné právo týmto zákonom daná procesná prípustnosť
žaloby na určenie neplatnosti právneho úkonu, ak ide o taký právny úkon, na základe ktorého bol v
katastri nehnuteľnosti vykonaný zápis, a ak na základe rozhodnutia súdu o jeho neplatnosti možno v

katastri nehnuteľnosti vyznačiť stav pred týmto právnym úkonom.
Preto súd s poukazom na Čl.2 Civilného sporového poriadku, ktorý predpokladá naplnenie ústavného
princípu právnej istoty, a uvedenú jasnú formuláciu Katastrálneho zákona prijal záver, že žalobu o
určenie neplatnosti darovacej zmluvy v danom spore je dôvodné považovať za procesne prípustnú. Na
podporu tohto záveru súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 21.06.2018 sp.zn. 6Cdo

137/2017.
Súd dáva do pozornosti, že aj napriek listinám, ktorými sa žalobkyňa dovolala neplatnosti darovacej
zmluvy, a vyjadreniam niektorých žalovaných, ktorí so žalobou súhlasia, v konaní nebolo zistené, že by
strany boli vykonávali úkony, ktoré by viedli k zmene stavu v katastri nehnuteľnosti.

15. Na podporu tohto záveru súd v nadväznosti na právnu povahu uplatneného nároku dodáva:
Podľa § 140 Občianskeho zákonníka ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci
predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (§116,117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone
predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.
Podľa § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak sa predkupné právo porušilo, môže sa oprávnený buď od

nadobúdateľa domáhať, aby mu vec ponúkol na predaj, alebo mu zostane predkupné právo zachované.
Podľa §40a veta prvá Občianskeho zákonníka ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa
ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1, považuje sa právny úkon za platný,
pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá.

16. Vychádzajúc z citovanej právnej úpravy Občianskeho zákonníka v prípade, ak povinný spoluvlastník
nerešpektoval zákonné predkupné právo podielového spoluvlastníka veci a svoj podiel previedol na inú
než blízku osobu bez toho, aby ho predtým ponúkol na predaj, podľa cit. § 603 ods. 3 Občianskehozákonníka sa oprávnený z porušenia predkupného práva môže domáhať toho, aby mu bola vec
ponúknutá ku kúpu, a to žalobou o nahradenie vôle povinného vec odpredať.
Ak oprávnený z akýchkoľvek dôvodov nežiada bezprostredne o nadobudnutie podielu na veci, podľa

§ 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka zostáva mu predkupné právo zachované voči nadobúdateľovi
(novému spoluvlastníkovi) v prípade, že sa tento rozhodne v budúcnosti vec predať.
Tieto dva všeobecné nároky vyplývajúce oprávnenému z porušenia predkupného práva uvedené v § 603
ods. 3 Občianskeho zákonníka dopĺňa špeciálna úprava vyplývajúceho z ustanovenia § 40a v spojení
s § 140 Občianskeho zákonníka, a to možnosť oprávneného domáhať sa neplatnosti právneho úkonu

podľa § 40a Občianskeho zákonníka.

17. Ide teda o rôzne nároky, ktoré sa vzájomne vylučujú. Tzn., že oprávnený z porušenia predkupného
práva sa musí rozhodnúť, ktorý z nich si uplatní. Z povahy týchto nárokov je pritom vylúčené, aby
oprávnený zároveň uplatňoval neplatnosť právneho úkonu (§40a) a tiež niektorý z nárokov vyplývajúci
z § 603 ods. 3 (napr. tiež žiadal o nahradenie prejavu vôle nadobúdateľa alebo si ponechal predkupné

právo voči nadobúdateľovi veci).
Preto aj podľa doterajšej ustálenej súdnej praxe žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu pre
porušenie predkupného práva podľa § 40a môže obstáť i vtedy, ak už došlo k porušeniu predkupného
práva, a to práve z dôvodu, že rozsudok, ktorým súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu týkajúceho
sa nehnuteľnosti je listinou, na základe ktorej správa katastra vyznačí formou záznamu stav pred týmto

právnym úkonom. Takúto žalobu je potrebné považovať za vhodný (účinný a správne zvolený) procesný
nástroj ochrany práva oprávneného z porušenia predkupného práva, nakoľko sa ňou môže dosiahnuť
odstránenie spornosti práva a zabrániť vyvolaniu zbytočných iných súdnych konaní (porovnaj napr.
uznesenie NS SR zo dňa 14.05.2014 sp.zn. 7Cdo 46/2013, 7Cdo 47/2013, a ďalšie).
Preto záver, že oprávnená osoba, ktorej predkupné právo už bolo porušené, sa nemôže domáhať

určenia neplatnosti právneho úkonu z dôvodu, že jej patrí právo domáhať sa plnenia z porušeného
predkupného práva, nemá svoje opodstatnenie v cit. právnej úprave Občianskeho zákonníka, a nemôže
mať svoje opodstatnenie ani za účinnosti nového procesného predpisu.

18. Vzhľadom na záver o procesnej prípustnosti žaloby v spore súd vykonal vo veci dokazovanie, na

základe ktorého rozhodol tak, že žalobe vyhovel.
K dôvodom svojho rozhodnutia súd udáva:

19.Podľa§132ods.1Civilnéhosporovéhoporiadkuvžalobesaokremvšeobecnýchnáležitostipodania
strán uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov

na ich preukázanie a žalobný návrh.
Podľa § 132 ods. 2 Civilného sporového poriadku opísanie rozhodujúcich skutočností Podľa ustálenej
súdnej praxe naliehavý právny záujem na podanej žalobe je vždy daný, ak na podklade požadovaného
určenia možno dosiahnuť zmenu zápisu v katastri nehnuteľností. Podľa názoru súdu ani prijatím
Civilného sporového poriadku sa na tomto závere nič nezmenilo.

nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.
Podľa § 150 ods. 1 Civilného sporového poriadku strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať
podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
Podľa § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne
nepoprela, sa považujú za nesporné.

Podľa § 186 ods. 2 veta prvá Civilného sporového poriadku súd vychádza zo zhodných tvrdení strán,
ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti.
Podľa § 185 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.
Podľa § 191 Civilného sporového poriadku dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo

počas konania najavo.

20. Z aktuálnych výpisov z listov vlastníctva vedených pre okres P., katastrálne územie R., vyplýva, že
žalobkyňa je v súčasnosti zapísaná ako podielová spoluvlastníčka nehnuteľnosti vedených na :
- A. Č..XX ako parcela Č.. XXXX- orná pôda o výmere 1783 m, v podiele o veľkosti 4/175 v pomere

k celku,
- A. Č..XX ako parcely č. XXXX - orná pôda o výmere 2143 m2, parcely č. XXXX - orná pôda o
výmere 1970 m2, parcely č. XXXX - orná pôda o výmere 1980 m2, parcely č. XXXX- orná pôda o výmere
3278 m2, parcely č. XXXX - orná pôda o výmere 2876 m2, parcely č. XXXX/X - orná pôda o výmere2834 m2, parcely č. XXXX - orná pôda o výmere 1662 m2, parcely č. XXXX - orná pôda o výmere 1610
m2, parcely č. XXXX - orná pôda o výmere 1037 m2, parcely č. XXXX - orná pôda o výmere 1214 m2,
parcely č. XXXX - orná pôda o výmere 2012 m2 a parcely č. XXXX - orná pôda o výmere 2644 m2, a

to v podieloch o veľkosti 1/35 v pomere k celku,
- LV č.XXX ako parcely č. XXXX - orná pôda o výmere 3342 m2, parcely č. XXXX - orná pôda o výmere
1513 m2, parcely č. XXXX - orná pôda o výmere 1517 m2, parcely č. XXXX - orná pôda o výmere 2793
m2, parcely č.XXXX - orná pôda o výmere 2162 m2, parcely č.XXXX - orná pôda o výmere 2335 m2,
parcely č. XXXX - orná pôda o výmere 2397 m2, parcely č. XXXX - orná pôda o výmere 2461 m2, parcely

č. XXXX/X - orná pôda o výmere 4048 m2, parcely č. XXXX/X - orná pôda o výmere 2352 m2, parcely
č. XXXX - orná pôda o výmere 2171 m2, a parcely č.XXXX - orná pôda o výmere 4047 m2, a to v
podieloch o veľkosti 1/10 v pomere k celku,
- LV č. XXXX ako parcely č. XXXX/X - orná pôda o výmere 2386 m2 a parcely č. XXXX/X - orná pôda
o výmere 120 m 2, v podieloch o veľkosti 4/140 v pomere k celku.

21. Žalovaní nepopreli a vykonaným dokazovaním nebolo spochybnené tvrdenie žalobkyne, že dňa
19.03.2014 žalovaný v 1. rade a sestra žalobkyne E. E., S.. H., F.. XX.XX.XXXX, F. T. J. T., Š. X, W..
XX.XX.XXXX, uzavreli darovaciu zmluvu, na základe ktorej sestra žalobkyne previedla na žalovaného
v 1. rade svoje spoluvlastnícke podiely k pozemkom špecifikovaným v bode 2. odôvodnenia tohto
rozsudku.

Z písomnej darovacej zmluvy predloženej žalobkyňou a aktuálnych výpisov z LV zhodne vyplýva, že
vklad vlastníckeho práva v prospech žalovaného v 1. rade na základe tejto darovacej zmluvy bol
Okresným úradom P.E., odborom katastrálnym, povolený pod č. R. XXX/XX.
Podľa čl. IV. darovacej zmluvy darca v darovacej zmluve vyhlásil: „..., že obdarovaného považuje v
zmysle § 116 OZ za blízku osobu, t. j. za osobu, v pomere rodinnom alebo obdobnom, nakoľko by ujmu

obdarovaného dôvodne pociťoval ako vlastnú.“.

22. Žalovaní neučinili spornou skutočnosť, že žalobkyňa sa písomnými podaniami zo dňa 15.05.2014
voči žalovanému v 1. rade a voči ich právnej predchodkyni dovolala neplatnosti tejto darovacej zmluvy,
a to z dôvodov porušenia jej predkupného práva.

Z listín označených ako „Dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu“ a poštových doručeniek
predložených žalobkyňou vyplýva, že listami zo dňa 15.05.2014 žalobkyňa žalovanému v 1. rade a
sestreoznámila,žesavzhľadomnaporušeniejejpredkupnéhoprávavsúvislostisuzavretímnapadnutej
darovacej zmluvy dovoláva sa neplatnosti zmluvy.
Podľa poštových doručeniek listina bola žalovanému v 1. rade doručená dňa 16.05.2014, sestre

žalobkyne dňa 19.05.2014.

23. Spornou medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade bola opodstatnenosť tohto dovolania sa
neplatnosti darovacej zmluvy.
Žalovaný v 1. rade poprel, že by predkupné právo žalobkyne v súvislosti s uzavretím darovacej zmluvy,

ktorej neplatnosti sa žalobkyňa dovolala, bolo porušené. Tvrdil, že darkyňa nemala povinnosť ponúknuť
žalobkyni prevádzané spoluvlastnícke podiely ku kúpe, nakoľko k prevodu došlo na neho ako na osobu
blízku darkyni. Poukazoval pritom na obsah napadnutej darovacej zmluvy, v ktorej ho sestra žalobkyne
označila za osobu jej blízku.
Zároveň tvrdil, že jeho vzťah s darkyňou možno datovať od doby, kedy si od nej prenajal

poľnohospodársku pôdu, na ktorej hospodáril. V tom čase sa medzi nimi vytvoril blízky vzťah. Darkyňa
mala k pôde silný vzťah. Intenzívne sa zaujímala, ako sa s ňou nakladá, čo a kde sa pestuje. Pravidelne
sa stretávali, aby ju o tom informoval. Taktiež, keď darkyňa alebo jej mladší syn potrebovali pomoc, vždy
im ju poskytol.

24. Podľa § 116 Občianskeho zákonníka blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a
manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke,
ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

25. Blízke osoby zákon v cit. § 116 Občianskeho zákonníka rozdeľuje do dvoch skupín: 1. príbuzní v

priamom rade, súrodenec a manžel, a 2. iné osoby.
Príbuznívpriamomrade,súrodenecamanželsúblízkymiosobamibezakýchkoľvekďalšíchpodmienok,
ak sa preukáže existencia príbuzenského vzťahu.Iné osoby nie sú blízkymi osobami automaticky. Predovšetkým musí medzi nimi jestvovať rodinný alebo
obdobný pomer. Ďalšou kumulatívnou podmienkou je, že ujmu, ktorú by utrpela jedna z osôb, by druhá z
nich dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. Rodinným pomerom je pritom akýkoľvek príbuzenský vzťah,

ktorý nemožno zaradiť do prvej skupiny. Obdobný pomer treba skúmať so zreteľom na skutočnosť,
ktorá určuje vznik vzťahu medzi týmito osobami (napr. pestún k dieťaťu, opatrovník k opatrovancovi,
manžel k dieťaťu manžela, ktoré nie je aj jeho dieťaťom, a pod.). To však nepostačuje. Druhou zákonnou
kumulatívnou podmienkou je to, že by osoba ujmu, ktorú utrpí iná osoba, dôvodne pociťovala ako vlastnú
ujmu. Záver o tom je vždy vecou posúdenia konkrétneho prípadu a nedá sa zovšeobecniť.

26. Podľa § 205 Civilného sporového poriadku listiny vydané orgánmi verejnej moci v medziach ich
právomoci, ako aj listiny, ktoré sú osobitným predpisom vyhlásené za verejné, potvrdzujú pravdivosť
toho, čo sa v nich osvedčuje alebo potvrdzuje, ak nie je odkázaný opak.

27. Listiny, ktorými súd vykonáva dokazovanie, sa v zásade rozdeľujú na listiny súkromné a verejné.

Za verejné listiny sa považujú listiny vydané orgánmi verejnej moci v medziach ich právomoci, ako aj
listiny, ktoré sú osobitným predpisom vyhlásené za verejné (pozri napr. § 3 zákona č. 154/1994 Z.z. o
matrikách alebo § 3 ods. 4 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti).
Rozdiely medzi súkromnými a verejnými listinami sa vychádzajúc z cit. § 205 Civilného sporového
poriadku prejavujú v ich hodnotení súdom. Verejné listiny potvrdzujú pravdivosť toho, čo sa v nich

osvedčuje alebo potvrdzuje, ak nie je dokázaný opak. Pri súkromnej listine stačí formálne popretie jej
správnosti druhým účastníkom, aby nastúpila dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno toho účastníka,
ktorý tvrdil skutočnosti, ktoré mali byť súkromnou listinou preukázané.
Pri verejnej listine teda dôkazné bremeno spočíva na tom účastníkovi, ktorý popiera jej správnosť.
Pri súkromnej listine však postačí popretie jej správnosti, a vychádzajú zo všeobecnej dôkaznej teórie

dôkazné bremeno je na tom, kto zo skutočnosti uvedenej v listine vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky
(porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 2 Cdo 199/2005, a ďalšie).

28. V predmetnom spore žalovaný v 1. rade tvrdil, že je osobou blízkou darkyni. Poukazoval pritom na
čl. IV. darovacej zmluvy, kde ho sama darkyňa označila za takúto osobu.

Z čl. IV. darovacej zmluvy nevyplýva, na základe akých skutočností darkyňa považovala žalovaného v 1.
rade za osobu blízku v zmysle § 116 Občianskeho zákonníka. Darovacia zmluva, bez ďalšieho, obsahuje
iba všeobecnú citáciu ust. § 116 Občianskeho zákonníka: „Darca vyhlasuje, že obdarovaného považuje
v zmysle § 116 OZ za blízku osobu, t. j. za osobu, v pomere rodinnom alebo obdobnom, nakoľko by
ujmu obdarovaného dôvodne pociťoval ako vlastnú.“. Nie je z nej zrejmé, na základe akého konkrétneho

rodinného alebo obdobného pomeru darkyňa mala považovať žalovaného v 1. rade za osobu blízku. Nie
sú z nej zrejmé ani okolnosti, na základe ktorých mali darkyňa a žalovaný v 1. rade ujmu, ktorú jeden
z nich utrpí, dôvodne pociťovať ako vlastnú.
Navyše, predmetná darovacia zmluva má charakter súkromnej listiny. Preto za situácie, že žalovaní
popreli správnosť vyhlásenia darkyne o tom, že žalovaný v 1. rade bol osobou jej blízkou v zmysle § 116

Občianskeho zákonníka, bolo na žalovanom v 1. rade, aby skutočnosť, že bol takouto osobou preukázal,
a za tým účelom predovšetkým uviedol všetky rozhodné skutočnosti.

29. Žalovaný v 1. rade netvrdil, a v konaní súd nezistil, že by bol príbuzným darkyne. Žalovaný v 1. rade
tiež neuviedol žiadne skutočnosti, na základe ktorých by súd mohol vyvodiť existenciu jeho pomeru k

darkyni ako pomeru „obdobného“ pomeru príbuzenskému, za ktorý sa spravidla považuje vzťah manžela
k dieťaťu manželky, pestúna k dieťaťu, opatrovníka k opatrovancovi, a pod. Preto súd prijal záver, že
žalovaný v 1. rade nepreukázal splnenie prvej kumulatívnej podmienky, a to že medzi ním a darkyňou
vôbec existoval pomer obdobný pomeru príbuzenskému.
Pokiaľ žalovaný v 1. rade tvrdil, že s darkyňou sa pravidelne stretávali, aby ju informoval, ako s jej

pôdou, na ktorej hospodáril nakladá, tieto tvrdenia žalovaný v 1. rade ničím nepreukázal. Avšak aj
za situácie, že by žalovaný v 1. rade tieto skutočnosti preukázal, tieto skutočnosti, bez ďalšieho, ešte
nepreukazujú splnenie druhej zákonnej podmienky, a to že darkyňa by na základe nich ujmu, ktorá by
vznikla žalovanému v 1. rade, dôvodne pociťovala ako ujmu vlastnú.
Vzhľadom na uvedené závery obrana žalovaného v 1. rade v spore nasvedčuje pravdepodobnosti

tvrdenia žalobkyne, že je iba účelová.

30. Za danej dôkaznej situácie, kedy žalovaný v 1. rade nepreukázal, že bol osobou blízkou darkyni tak,
ako to má na mysli ust. § 116 Občianskeho zákonníka, a kedy žiaden zo žalovaných nenamietol tvrdeniežalobkyne, že darkyňa darovaniu zmluvu uzavrela bez toho, aby jej podiely vôbec ponúkla ku kúpe, súd
žalobe vyhovel a darovaciu zmluvu podľa § 140 Občianskeho zákonníka v spojení 40a Občianskeho
zákonníka určil za neplatnú.

Tu súd len dodáva, že podľa záveru prijatého Najvyšším súdom SR v rozhodnutí zo dňa 25. októbra
2005 sp.zn. 1 Cdo 102/2005, s ktorým sa súd stotožňuje: „ Podľa súčasnej právnej úpravy (§ 140
Občianskeho zákonníka) platí, že predkupné právo sa vzťahuje na prevod spoluvlastníckeho podielu,
a nie na jeho prechod (napr. dedením - § 460, splynutím - § 584, predajom spoluvlastníckeho podielu
§ 166 Exekučného poriadku a pod.). Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje výklad ustanovenia

§ 140 Občianskeho zákonníka vykonaný odvolacím súdom za vecne správny. Len takýto výklad totiž
zodpovedá systematickému, gramatickému, a logickému výkladu tohto ustanovenia, ktoré pod pojmom
„prevod spoluvlastníckeho podielu“ zahŕňa ako odplatný, tak aj bezodplatný prevod...“.

31. Pokiaľ ide o tvrdenia zástupcu žalobkyne, ako aj niektorých žalovaných, že darkyňa v čase uzavretia
darovacej zmluvy trpela duševnou poruchou, súd poukazuje predovšetkým na obsah pripojeného spisu

tunajšieho súdu sp.zn 6Ps 5/2013.
Ztohtospisuvyplýva,žekonanieopozbaveniespôsobilostidarkynenaprávneúkonyzdôvoduduševnej
poruchy začaté dňa 21.06.2013 na návrh žalovanej v 5. rade bolo uznesením zo dňa 18.08.2016 č.k.
6Ps 5/2013-206 zastavené z dôvodu, že darkyňa v priebehu konania zomrela (13.07.2016).

32. Pokiaľ ide o duševný stav darkyne v čase uzavretia darovacej zmluvy, zástupca žalobkyne na jeho
preukázanie navrhol iba oboznámenie sa s obsahom spisov sp.zn. 6Ps 5/2013 a sp.zn. 2 C 229/2013.
Z obsahu spisu sp.zn. 6Ps 5/2013 síce vyplýva, že v tomto konaní bol za účelom posúdenia duševného
stavu darkyne vykonaný dôkaz znalcami z odboru Psychiatrie - MUDr. Miriam Kubicovou a MUDr.
Andreou Remeckou. Znalkyne pre účely tohto konania vypracovali písomné znalecké posudky, v ktorých

zhodne skonštatovali, že darkyňa trpela duševnou poruchou, a popísali jej vplyv na jej správanie v rodine
a spoločnosti. Ako však vyplýva z uznesenia Krajského súdu v Prešove zo dňa 31.03.2016 č.k.2CoP
26/2015-171, ktorým odvolací súd zrušil rozsudok tunajšieho súdu o pozbavení spôsobilosti darkyne
na právne úkony zo dňa 09.07.2015, tieto znalecké posudky, bez ďalšieho, pre takýto záver neboli
postačujúce.

Zo spisu 2C 339/2013 (omylom označeného ako 2C 229/2013) iba vyplýva, že v tomto konaní súd
uznesením zo dňa 18.07.2013 nariadil predbežné opatrenie, ktorým do právoplatného skončenia
konania sp.zn. 6Ps 5/2013 zakázal darkyni nakladať s nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. XXXX,
XXXX I. XXXX k.ú. J. T..
Zástupca žalobkyne a ani žiaden zo žalovaných na preukázanie duševného stave darkyne a jeho vplyvu

na uzavretie napadnutej darovacej zmluvy nenavrhli vykonanie žiadneho iného dôkazu.

33. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez

návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
vyšší súdny úradník.

34. O náhrade trov konania súd v spore rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku
(zásada úspechu) .
Žalobkyňa bola v spore v zásade úspešná. Preto súd uložil neúspešným žalovaným v 1.-13. rade
povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v celom rozsahu.
O výške tejto náhrady rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku súdny úradník samostatným

uznesením.

Poučenie:

Proti výrokom I. - II. rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvomOkresnéhosúduKežmaroknaKrajskýsúdvPrešove(§355ods.1Civilnéhosporového
poriadku).Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,

b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).