Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, November 7, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/135/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6717010211
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slavoj Sendecký
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6717010211.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slavoja Sendeckého a
sudcov JUDr. Alojza Palaja a JUDr. Jozefa Ryanta, v trestnej veci obžalovaného A. L. a spol., pre zločin
lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., na verejnom
zasadnutí konanom dňa 7. novembra 2018, o odvolaní obžalovaného A. L., proti rozsudku Okresného
súdu vo Zvolene zo dňa 17.04.2018 sp.zn. 4T/91/2017 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného A. L. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu vo Zvolene zo dňa 17.04.2018 sp.zn. 4T/91/2017 bol okrem iných
uznaný za vinného obžalovaný A. L. pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. spáchaný formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
spolu v tomto čase už s právoplatne odsúdeným M. R. dňa 16.01.2016 v čase o 00.26 hod. v

meste Q., okres Q. na ul. J. D., na chodníku pred panelovým domom č. XX po predchádzajúcej
vzájomnej dohode napadli G. T., nar. XX.XX.XXXX tým spôsobom, že potom, ako A. L. pod zámienkou
vylákania donáškovej služby na uvedené miesto dňa 15.01.2016 v čase o 23.32 hod. prostredníctvom
elektronického formulára ,,Bistro.sk“ zaslal na adresu pizzeria Corino, Môťovská 1, Zvolen, objednávku
na donášku 6 ks pizze s dodaním na adresu ul. J. D. č. XX, Q. tak, po príchode G. T., ktorý vykonával
donášku pizze na uvedenú adresu, A. L. spoločne s M. R. k nemu pristúpil zozadu, kde následne jeden

z nich chytil G. T. za ľavú ruku, v ktorej držal krabice s pizzou, na ktorých mal položenú peňaženku, ktorú
mu vzal a utiekol z miesta, zatiaľ čo druhý chytil G. T. zozadu pod krk a ťahal ho dozadu, na čo spolu
spadli na zem, kde chvíľu zápasili a následne aj tento z miesta činu ušiel, čím spôsobili G. T. - CORINO,
ul. J. Kráľa 1562/13, Zvolen, IČO: 406 758 91, odcudzením vecí, a to peňaženky v hodnote 30,- Eur,
finančnej hotovosti a gastrolístkov škodu v celkovej výške 300,- Eur a škodu znehodnotením 6 ks pízz
vo výške 25,88 Eur, t.j. spolu vo výške 355,88 Eur.

Za to mu bol uložený podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j) Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3 Tr.
zák. trest odňatia slobody vo výmere tri roky. Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák., § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd
obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a uložil mu probačný dohľad nad jeho
správaním v skúšobnej dobe. Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. obžalovanému určil skúšobnú dobu vo výmere
dva roky. Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák., § 51 ods. 4 písm. c) Tr. zák. obžalovanému uložil aj povinnosť

spočívajúcu v príkaze nahradiť spoločne a nerozdielne s v tomto čase už právoplatne odsúdeným M.
R. spôsobenú škodu, a to spoločne a nerozdielne. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. boli obžalovaní 1/ a 2/
zaviazaní nahradiť spoločne a nerozdielne poškodenému G. T. - CORINO, s miestom podnikania 960
01 Zvolen, J. Kráľa 1562/13, IČO: 40 675 891 škodu vo výške 355,88 Eur.
Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie obžalovaný A. L.. V
písomných dôvodoch uviedol, že s rozhodnutím prvostupňového súdu sa nestotožňuje, pretože on sa

žiadneho skutku nedopustil. Zdôraznil, že od samého začiatku trestného stíhania popieral akúkoľvek
účasť na lúpežnom prepadnutí poškodeného G. T. a rozhodne nebol osobou, ktorá mu mala násilímodcudziť peňaženku. Jeho obhajobu jednoznačne potvrdil nielen spoluobžalovaný M. R., ale tiež svedok
K. T.. Poznamenal, že nepopieral to, že konal nezodpovedne a dokonca nezmyselne, pokiaľ prijal
spoluúčasť spolu s obvineným M. R. a svedkom K. T. na vylákanie poškodeného pod zámienkou

donášky pizze na cudzie meno, ktoré zistili na zvonci bytovky, avšak jeho úmyslom nebolo vylákať
poškodeného s cieľom ho prepadnúť a zmocniť sa jeho peňaženky, ale malo ísť len o zábavu na tom,
ako sa bude objednávateľ pizze tváriť a ako bude reagovať na donášku pizze. Vôbec ho nenapadlo,
že spoluobžalovaný M. R. sa po príchode poškodeného rozhodne konať nad rámec ich pôvodného
dohovoru a odcudzí peňaženku, ktorú mal poškodený položenú na krabiciach s pizzou. Okrem toho sám

obžalovaný M. R. potvrdil, že po slovách ,,spravím ešte väčšiu srandu“, začal konať sám mimo rámec
ich pôvodného dohovoru a zmocnil sa bez spoluúčasti kohokoľvek iného peňaženky poškodeného,
ktorú mal na krabici s pizzou. V tomto smere vypovedal aj svedok K. T.. Záverom dodal, že sám
poškodený nedokázal presvedčivým spôsobom uviesť počet osôb, ktoré ho mali prepadnúť, keďže
tieto sa údajne mali nachádzať za jeho chrbtom a v čase prepadnutia ich nevidel. Taktiež nevedel
presvedčivým spôsobom vysvetliť ani to, ako sa mohli pri zápase s obžalovaným M. R. na zemi objaviť

drobné mince, keď tvrdil, že osoba, ktorá od nich utekala preč, mala mať v ruke peňaženku. V tejto
súvislosti zdôraznil, že pri výsluchu v prípravnom konaní poškodený tvrdil, že u utekajúceho peňaženku
nevidel. Taktiež na mieste činu sa nezaistila žiadna stopa, ktorú by bolo možné stotožniť s jeho osobou.
Keďže nie je zrejmé, ako mohli orgány činné v trestnom konaní a následne súd dospieť k záveru, že tou
druhou osobou, ktorá sa mala podľa poškodeného podieľať spolu s obžalovaným M. R. na odcudzení

peňaženky,bolpráveon,keďnamieste,kdekuskutkumalodôjsť,bolitriosoby,navrholzrušiťnapadnutý
rozsudok prvostupňového súdu a vec vrátiť súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol.
Na verejnom zasadnutí obhajca obžalovaného navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu
prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie, pričom predniesol návrh v súlade s písomným

vyhotovením odvolania.
Verejné zasadnutie sa konalo v neprítomnosti obžalovaného, pretože tento písomne o takýto postup
odvolací súd požiadal.
Krajský prokurátor navrhol zamietnuť odvolanie obžalovaného A. L., pretože rozhodnutie
prvostupňového súdu považoval za správne a zákonné.

Krajský súd v Banskej Bystrici na základe podaného odvolania primárne zistil, či nie je daný dôvod pre
jeho zamietnutie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. (odvolanie bolo podané včas a oprávnenou osobou a nie je
daný dôvod pre zrušenie rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por.), a preto postupom podľa § 317 ods. 1 Tr.
por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie

obžalovaného nie je dôvodné.
Po splnení revíznej povinnosti odvolací súd zistil, že skutok bol súdom prvého stupňa ustálený na
základe dôkazov, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní pri dodržaní zásad bezprostrednosti,
priamosti a ústnosti, ako aj pri rešpektovaní práva obžalovaného na obhajobu. Všetky dôkazy boli
získané zákonným spôsobom a súd ich vyhodnotil jednotlivo a aj v ich súhrne podľa svojho vnútorného

presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, riadiac sa pritom ust. §
2 ods. 12 Tr. por.
Na základe vykonaného dokazovania súd prvého stupňa správne zistil, že obžalovaný A. L. dňa
16.01.2016 spolu v tomto čase už právoplatne odsúdeným M. R. po vzájomnej dohode napadli
poškodeného G. T., ktorý vykonával donášku pizze na adresu Ul. J. D. č. XX, Q., pričom obaja k

poškodenému pristúpili zozadu, kde následne jeden z nich chytil poškodeného G. T. za ľavú ruku, v
ktorej držal krabice s pizzou, na ktorých mal položenú peňaženku, ktorú mu vzal a utiekol z miesta
činu, zatiaľ čo druhý chytil G. T. zozadu pod krk a ťahal ho dozadu, na čo spolu spadli na zem, kde
chvíľu spolu zápasili, pričom odcudzením veci, a to peňaženky v hodnote 30,- Eur a finančnej hotovosti
a gastrolístkov spôsobili poškodenému škodu v celkovej výške 300,- Eur a škodu znehodnotením 6 ks

pízz vo výške 25,88 Eur. Teda spoločným konaním proti inému použili násilie v zmysle zmocniť sa cudzej
veci, čím sa dopustili zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák., spáchaný formou spolupáchateľstva
podľa § 20 Tr. zák.
V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že skutkové zistenie súdom prvého stupňa je správne a
zodpovedá dokazovaniu, ktoré bolo vykonané na hlavnom pojednávaní. Odvolací súd zdôrazňuje, že v

danom prípade je napadnutý rozsudok výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo podľa Trestného
poriadku a v ktorom nedošlo k žiadnym podstatným chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie
skutkového stavu veci, pokiaľ ide o zistenie, že predmetný skutok uvedený v napadnutom rozhodnutísa stal spôsobom popísaným v rozsudku a že ho spáchali tak obžalovaný A. L., ako aj v tomto čase už
právoplatne odsúdený M. R. a z ich konania tam nastal aj uvedený následok.
Odvolací súd si v celom rozsahu osvojil skutkové závery prvostupňového súdu a v podrobnostiach

odkazuje na presvedčivé odôvodnenie napadnutého rozsudku. Súd prvého stupňa totiž dostatočným
spôsobomvodôvodnenírozhodnutiarozanalyzovaldôkaznúsituáciuapredmetnérozhodnutieobsahuje
aj úvahy, ktorými sa súd spravoval pri hodnotení dôkazov, ako aj právnych úvahách na to nadväzujúcich.
V tomto smere preto odvolací súd nepovažuje za potrebné podrobne opakovať dôvody, ktoré viedli
prvostupňový súd k presvedčivému rozhodnutiu.

Aj keď, ako je už vyššie uvedené, súd prvého stupňa podrobne a presvedčivo odôvodnil rozhodnutie,
ktorým uznal obžalovaného A. L. za vinného z protiprávneho konania a predmetnému odôvodneniu
nemožno nič podstatné vytknúť, na základe odvolania obžalovaného odvolací súd uvádza nasledovné:
Obrana obžalovaného, ktorú predniesol v písomných dôvodoch odvolania, sa zhoduje s tou, ktorú
uvádzal či už v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní, pričom súd prvého stupňa sa s
ňou dostatočným spôsobom vysporiadal a vyvodil z nej aj právne závery, ktoré možno v plnej miere

akceptovať. V rámci úvah o vine obžalovaného reagoval aj na jeho obranu týkajúcu sa jednak výpovede
v tom čase už právoplatne odsúdeného M. R., ktorý celú vinu za protiprávne konanie vzal na seba,
ale aj na výpoveď svedka K. T., ktorý hlavne v štádiu hlavného pojednávania obranu obžalovaného
potvrdil. Ani odvolací súd však z tých istých dôvodov, aké uviedol súd prvého stupňa, ich tvrdeniam
neuveril, pretože tieto považuje za tendenčné so snahou pomôcť obžalovanému A. L. sa vyviniť z

konania,ktorémukládlaobžalobazavinu.Práveurčitýmspôsobomalibistickáažnevieryhodnávýpoveď
svedka K. T. z prípravného konania a jeho prvotný výklad o jeho neprítomnosti na mieste činu, viedla
aj odvolací súd k záveru, že ide o výpoveď osoby, ktorú je nutné považovať za osobu nevieryhodnú,
resp. takú, ktorá vniesla pochybnosti o skutočnom priebehu skutkového deja. Oproti tomu výpoveď
poškodeného G. T. tak z prípravného konania, ako aj z hlavného pojednávania, najmä v tom smere,

keď opisoval svoje prepadnutie dvomi osobami, sa javí byť presvedčivá a reálna. Pôvod rozsypaných
mincí, nachádzajúcich sa na mieste činu, ako aj registrovanie osoby, ktorá mu mala v inkriminovanom
čase odcudziť peňaženku, s ktorou sa dala na útek, na hlavnom pojednávaní poškodený vysvetlil a ani
odvolací súd v jeho tvrdení zásadný rozdiel nevidel. Tieto skutočnosti totiž vinu obžalovaného L. nijakým
spôsobom neoslabujú. Na uznaní viny obžalovaného nemá vplyv ani to, že na mieste činu sa nenašli

stopy od obžalovaného L., pretože spôsob, akým malo dôjsť k prepadnutiu poškodeného, automaticky
takéto stopy zanechať nemusel.
Na záver k vine obžalovaného odvolací súd poznamenáva, že ak by skutočne zo strany aktérov tohto
zločinu išlo od počiatku len o akúsi ,,srandu“, ako to spočiatku prezentovali pred orgánmi činnými v
trestnom konaní a aj súdu, nekonali by tak pod skrytou identitou, ani na cudziu adresu, kde donáška

pizze mala byť zrealizovaná. V danom prípade išlo o konanie vopred premyslené s úmyslom sa zmocniť
cudzej veci aj za pomoci násilia, čo následne bolo aj zrealizované.
Na základe úvah, ktoré skonštatoval súd prvého stupňa, ako aj vyššie uvedených, podľa názoru
odvolacieho súdu, bez akýchkoľvek pochybností dôkazy usvedčili obžalovaného z protiprávneho
konania. V súhrne možno teda skonštatovať, a to po vyhodnotení týchto dôkazov, ktoré boli

produkované, či už v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní, že vina obžalovaného z
protiprávneho konania bola bez akýchkoľvek pochybností dokázaná.
Súdprvéhostupňanepochybilanipriukladanítrestu,jehodruhuavýmery,keďobžalovanémuA.L.uložil
trest odňatia slobody vo výmere tri roky, výkon ktorého mu podmienečne odložil za súčasného uloženia
probačného dohľadu nad jeho správaním v skúšobnej dobe dva roky. Uvedený trest zodpovedá ust. § 34

ods. 1 a nasl. Tr. zák. a je potrebný na to, aby v budúcnosti sa obžalovaný vyvaroval protispoločenskej
činnosti, pričom spĺňa tak individuálnu, ako aj generálnu prevenciu. Súd pri ukladaní trestu prihliadol
aj na tú skutočnosť, že obžalovaný doteraz súdom trestaný nebol a aj vážnejšie výhrady voči jemu
správaniu zistené neboli.
Správny bol aj výrok súdu, ktorým uložil obžalovanému povinnosť nahradiť spoločne a nerozdielne v

skúšobnej dobe spôsobenú škodu a aj výrok súdu v zmysle § 287 ods. 1 Tr. por.
Keďže odvolanie obžalovaného dôvodné nebolo, odvolací súd ho v zmysle § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.