Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 28, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/276/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7216227200
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Solčányová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7216227200.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Solčányovej a členiek

senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a JUDr. Ludviky Bodnárovej vo veci starostlivosti súdu o maloletú
J. X. nar. XX.X.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v
Košiciach dieťaťa rodičov Mgr. Z. X. nar. X.X.XXXX bývajúcej na J. ulici č. XXXX/X v W. a O. X. nar.
XX.XX.XXXX bývajúceho na J. hrdinov v W. s adresou na doručovanie V. ulica č. XX v W. v konaní
o zvýšenie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 24.11.2017 č.k. 14P
286/2016-108 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Košice II z 19.10.2007

č.k. 23P 34/2007-27 vo výroku o výživnom tak, že zvýšil výživné od otca pre maloletú J. z 1.000 Sk
na 70 Eur mesačne od 16.11.2006, ktoré ho zaviazal platiť matke maloletej vždy do 15-teho dňa v
mesiaci dopredu. Dlžné výživné 460,07 Eur za obdobie od 16.11.2016 do 30.11.2017 je otec povinný
zaplatiť matke maloletej do 90-tich dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti návrh zamietol
a o trovách účastníkov konania rozhodol tak, že žiaden z nich nemá nárok na ich náhradu.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec s návrhom, aby odvolací súd zrušil

napadnuté rozhodnutie a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vytkol mu,
že nezohľadnil dopad zvýšenia výživného na jeho rodinu a vyslovil presvedčenie, že zmena pomerov
maloletej nie je tak výrazná, aby si vyžadovala taký zásah do jeho životnej úrovne a životnej úrovne jeho
rodiny. Zaplatenie zvýšeného výživného a dlžného výživného nie je v jeho schopnostiach a možnostiach
a ohrozuje starostlivosť o jeho maloletého syna P..

3. Matka maloletej vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že mala snahu s otcom dohodnúť sa mimosúdne na

výživnom 80 Eur mesačne, pričom netrvala na zaplatení dlžného výživného, ale otec k takejto dohode
nepristúpil. Príjem otca a jeho manželky je podľa jej názoru cca 850 Eur. Uviedla, že otec sa s maloletou
nestretáva, na jej výživu riadne neprispieva, v dôsledku čoho je vedené exekučné konanie. Zdôraznila,
že k maloletej sa správa bezcitne, opakovane zrušil dohodnuté stretnutia, na ktorých mala maloletá
spoznať jeho maloletého syna a odvtedy sa jej ani neozval. Vzhľadom na podané odvolanie trvá na
svojom predchádzajúcom návrhu, aby súd určil výživné 150 Eur mesačne.

4. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky uviedol, že má viac exekúcií, v dôsledku čoho má k dispozícii
len veľmi nízky príjem. Okrem preukázaného príjmu iný príjem nemá, preto nie je v jeho schopnostiach
a možnostiach prispievať na výživu maloletej viac, ako bolo doposiaľ určené. Ak by mal finančné
prostriedky, prispieval by na výživu maloletej viac, ale za súčasného stavu nemôže so zvýšenímvýživného súhlasiť bez toho, že by sa podstatne znížila, resp. ohrozila životná úroveň jeho súčasnej
rodiny.

5. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.

6. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa zák. č.
161/2015 Z.z. civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).

7.Podľa§395CMP,ak§396CMPneustanovujeinak,platítentozákonajnakonaniazačatépredodňom
nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona, ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu
dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase.

8. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

9. Podľa § 387 ods. 1, 2 a 3 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní
na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie.
Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

10. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario v rozsahu §
66 CMP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie riadne zistil skutočný
stav veci, ktorý posúdil podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a v súlade s § 191 CSP vyhodnotil

dôkazy, každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal
navšetko,čovyšlozakonanianajavo,vrátanetoho,čouviedliúčastníci,vdôsledkučohojeodôvodnenie
napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje.
Súd prvej inštancie sa vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu
už v priebehu konania na súde prvej inštancie a otec ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol

žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie vo veci. Odvolací súd na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia dodáva, že vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku
základných rodinnoprávnych vzťahov. Je praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej
účelom je zabezpečovať pre svojich členov uspokojovanie materiálnych potrieb, a to vzájomnou
pomocou podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov

voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať
výživu. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z
nich. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady
potrebné na uspokojovanie jeho potrieb. Medzi tieto základné potreby patrí: bývanie, stravovanie,
ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace

s plnením školských povinností, preprava, poplatky, prípadne primerané náklady na mobilný telefón,
ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvoj jeho záujmov a
potrieb, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky potreby nevyhnutné pre život kultúrneho
človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa,
jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečiť

dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Vyživovacia povinnosť má
ale niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou
o domácnosť. Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení, napr.
bývania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku
na uhrádzanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní si spravidla vyživovaciu

povinnosť poskytovaním vecných plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej
starostlivosti a podobne a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva
na jeho výživu výživným, ktoré určil súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je určujúca životná
úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnejúrovni každého svojho rodiča. Pokiaľ je životná úroveň rodičov nízka, nemá ju možnosť zvyšovať, je
nevyhnutné obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto životnej úrovni. Základné bežné potreby
dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé,

alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac. Rozdiel úrovne oboch rodičov sa
premieta do výšky vyživovacej povinnosti toho z nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti. Ak
dieťa žije s rodičom, ktorého životná úroveň je porovnateľne nižšia ako životná úroveň druhého rodiča,
potom možno zaviazať povinného rodiča aj na plnenie všetkých preukázaných oprávnených potrieb
dieťaťa, pričom súd bude vychádzať z predpokladu, že druhý rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť

formou osobnej starostlivosti a uspokojovaním bytových potrieb dieťaťa.

11. K odvolacím námietkam otca odvolací súd dodáva, že naposledy bolo rozhodnuté o výživnom v roku
2007.Odtejtosúdnejúpravydorozhodnutiasúduprvejinštancienapadnutýmrozhodnutímubehlodesať
rokov a je nesporné, že odôvodnené potreby maloletej v priebehu tohto obdobia sa podstatne zvýšili v
každom smere. V čase poslednej úpravy mala maloletá tri roky. V súčasnosti má maloleté trinásť rokov,

navštevuje druhý stupeň základnej školy a jej odôvodnené potreby nástupom na druhý stupeň základnej
školyaleajuplynutímsamotnéhočasuvzrástlinatoľko,žebezďalšiehobolisplnenézákonnépodmienky
pre zvýšenie naposledy určeného výživného. Otec v čase poslednej úpravy nepracoval a príležitostne
si zabezpečil príjem cca 2.000 Sk mesačne. V súčasnosti je riadne zamestnaný s mesačným príjmom
pohybujúcim sa od 400 Eur do 450 Eur mesačne, v dôsledku čoho možno konštatovať, že pomery

otca sa taktiež zlepšili a jeho príjem podstatne vzrástol. V roku 2008 mu pribudla ďalšia vyživovacia
povinnosť. Súdom prvej inštancie určené výživné predstavuje približne 17% z príjmu otca, z ktorého na
jeden deň výživy maloletej pripadne cca 2,33 Eur, čo vzhľadom na jej vek a stupeň vývoja postačuje
na uspokojovanie jej potrieb len v nevyhnutnom rozsahu. Odvolací súd však rovnako ako súd prvej
inštancie zohľadnil, že otec má okrem maloletej ešte vyživovaciu povinnosť, preto dospel k rovnakému

záveru, že napriek tomu, že určené výživné nezodpovedá odôvodneným potrebám maloletej, nie je v
súčasnosti možné určiť vyššie výživné, preto nemohol vyhovieť návrhu matky a určiť výživné 150 Eur
mesačne. So zreteľom na to, že všetky deti, ku ktorým trvá vyživovacia povinnosť otca majú právo
podieľať sa na jeho životnej úrovni rovnako, pričom obidve deti otca sú približne v rovnakom veku,
preto aj ich odôvodnené potreby sú porovnateľné. K odvolacím námietkam otca ohľadom výdavkov

spojených s exekúciou odvolací súd dodáva, že na tieto výdavky neprihliadol, pretože nemajú prednosť
pred určeným výživným, otec si ich vznik spôsobil sám svojím konaním. V tejto súvislosti zdôrazňuje, že
exekúcia v dôsledku neplnenia si vyživovacej povinnosti k maloletej a výdavky s ňou spojení, nemôžu
byť v konečnom dôsledku na škodu maloletej odzrkadľujúcej sa v určení nižšieho výživného práve so
zreteľom na tieto výdavky. Maloletá je výživou odkázaná na svojich rodičov, nie je schopná živiť sa

sama ani žiadnym svojím pričinením ovplyvniť rozhodnutia svojich rodičov majúce vplyv na ich príjem
a výdavky a niesť za nich zodpovednosť, preto nemožno od nej spravodlivo žiadať, aby znášala na
úkor uspokojovania svojich odôvodnených potrieb dôsledky rozhodnutí otca, z dôvodu ktorých sa jeho
mesačné výdavky zvýšili o zrážky z príjmu v exekučnom konaní, prípadne o splátky pôžičiek a iných
výdavkov, ktoré nemajú prednosť pred určeným výživným. Odvolací súd tiež konštatuje, že naposledy

určené výživné 1.000 Sk nezodpovedá ani súčasnej hodnote výživného v minimálnom zákonnom
rozsahu.Kostatnýmodvolacímnámietkamotcadodáva,žezákonnikomuneukladápovinnosťpracovať.
Rodičom detí, ktoré nie sú schopné samé sa živiť však zákon ukladá vyživovaciu povinnosť, ktorú si
je každý rodič povinný plniť v rozsahu svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Preto
v prípade, ak v dôsledku vysokých mesačných výdavkov otca spôsobených výkonom exekúcie jeho

príjem, ktorého výška pred zrazením exekučných zrážok zodpovedá jeho schopnostiam a možnostiam
v rozsahu určeného výživného nepostačuje ani na uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletých
detí, je povinnosťou rodiča konať tak, aby doplnil svoj zdroj príjmu brigádnickou činnosťou alebo
iným doplnkovým zdrojom príjmu tak, aby tieto výdavky nemali negatívny dopad na uspokojovanie
odôvodnených potrieb maloletých detí.

12. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté rozhodnutie ako vecne správne podľa § 387
ods. 1 CSP a podľa § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti
dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.

13. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 3 vety druhej CSP).Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).