Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 28, 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/316/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5618201799
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5618201799.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a
členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a JUDr. Jany Kotrčovej, vo veci žalobcu: Prima banka Slovensko,
a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: G. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom
W. XXX, o zaplatenie 12.522,60 € s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Liptovský Mikuláš z 25. septembra 2018, sp. zn. 6Csp/40/2018-68, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v časti, ktorou stanovil povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu
12.522,60 € s príslušenstvom v splátkach, a to prvou splátkou 6.100 € splatnou do 31.11.2018 a od
decembra 2018 v splátkach po 200 € mesačne, splatných vždy do konca toho ktorého mesiaca s tým,
že nezaplatením čo aj len jednej splátky sa stane splatným celý dlh naraz, p o t v r d z u j e .

V ostatnej časti zostáva rozsudok súdu prvej inštancie n e d o t k n u t ý .

Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi
sumu 12.522,60 €, úrok z úveru 7,9% ročne zo sumy 12.200,27 € od 22.05.2018 do zaplatenia a
úrok z omeškania 5% ročne zo sumy 12.503 € od 22.05.2018 do zaplatenia, a to rozsudkom pre

uznanie nároku žalovaným podľa § 282 a § 285 CSP. V súlade s ust. § 232 ods. 3, 4 CSP uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť priznanú pohľadávku v splátkach, a to s prvou splátkou 6.100 € splatnou
do31.11.2018aoddecembra2018vsplátkachpo200€mesačne,splatnýchvždydokoncatohoktorého
mesiaca, pod následkom straty výhody splátok. Vychádzal zo skutočnosti, že žalovaný nedisponuje
finančnými prostriedkami, ktoré by mu umožňovali zaplatiť celú dlžnú sumu naraz. Žalovaný je ženatý,
má vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu. U žalobcu má žalovaný ešte ďalší - hypotekárny úver

na dom, v ktorom žije s rodinou a splatenie ktorého je v súčasnom období predmetom rokovania.
Žalovaný zatiaľ nevedel uviesť výšku príjmu dosahovaného u súčasného zamestnávateľa, ani výšku
výsluhového dôchodku a odchodného. Výška splátky 200 € od decembra 2018 je o niečo vyššia ako
splátka dohodnutá zmluvnými stranami v zmluve o úvere. Takto povolenými splátkami žalovaný zaplatí
dlžnú sumu žalobcovi v primeranej lehote bez toho, aby boli ohrozené základné potreby žalovaného a
jeho rodiny. Povolené splátky je žalovaný povinný poukazovať žalobcovi vždy do konca toho ktorého

mesiaca tak, aby posledný deň lehoty v mesiaci splátka už bola pripísaná aj na účet žalobcu (§ 567 ods.
2 Občianskeho zákonníka). V prípade, že by žalovaný dlh riadne a včas nesplácal, nezaplatením čo aj
len jednej splátky, sa stane splatnou celá dlžná suma s príslušenstvom.

2. Proti rozsudku prvoinštančného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca.
V odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav týkajúci sa možností

žalovanéhouhradiťdlžnúpohľadávku,keďneskúmaltvrdeniažalovanéhoofinančnejsituácii,nezisťoval
majetkové pomery, nepožadoval od žalovaného preukázanie potvrdení o príjmoch napriek tomu, žeúčastníka konania aj v otázke lehoty splatnosti zaťažuje povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť.
Nebola splnená podmienka, podľa ktorej súd v odôvodnených prípadoch môže určiť dlhšiu lehotu na
plnenie a jednak okresný súd vo svojom rozhodnutí rozhodol nad zákonom dovolený rozsah. Súd

zohľadnil iba finančnú situáciu žalovaného, pričom mal prihliadať aj na iné skutočnosti - osobné a
majetkovépomerystrán,výškupriznanéhoplnenia,platobnúschopnosťžalovanéhovkonaní,prejavenú
snahu o plnenie záväzku žalovaným, dobu, po ktorú by týmto spôsobom došlo k zaplateniu dlžnej sumy
s tým, aby nepredstavovala neúmerné zvýhodnenie dlžníka na úkor veriteľa. Výkon práva, ktorý motivuje
k nesplneniu si zmluvných povinností, nie je v súlade so spravodlivou ochranou porušených práv

zakotvenou Civilným sporovým poriadkom. Vzhľadom na čas od podania žaloby na súd, mal žalovaný
možnosť prejaviť svoju snahu a záujem dlh uhrádzať a tým preukázať, že mohol predbežne peňažný dlh
splácaťaspoňvtakejvýške,ktorábybolaprimeranájehofinančnýmmožnostiam.Žalovanýneuskutočnil
počas celého súdneho konania ani jednu úhradu. Povinnosť plniť v splátkach vychádzajúc z
procesnej úpravy uvedenej v § 232 ods. 2, 4 CSP nepredstavuje nič iné, ako len spôsob vyjadrenia
dlhšej lehoty na plnenie, i keď to zákon priamo neupravuje. Výslovne s ním počíta ust. § 232 ods.

4 CSP a zodpovedá tiež účelu a zmyslu oprávnenia súdu určiť dlhšiu lehotu na plnenie, ktorým je
zmiernenie ťaživého dopadu okamžitého a jednorazového plnenia na osobu zaviazanú povinnosťou
plniť. Len výnimočne v odôvodnených prípadoch môže súd určiť dlhšiu ako zákonom určenú lehotu na
plnenie. Hľadiskami pre úvahu súdu, či sa má žalovanému, ktorému platobnú povinnosť určil, priznať
výhodu splátok, bude najmä výška priznaného plnenia, platobná schopnosť žalovaného, žalovaným

prejavená snaha o plnenie záväzku počas konania, možnosť žalobcu domáhať sa plnenia jednotlivých
splátok v prípade ich nedodržania a skutočnosť, či by prípadné zdržanie sa v plnení súdom ustanovenej
povinnosti nedodržiavania jednotlivých splátok nebolo v riešenom prípade vzhľadom na osobné pomery
žalobcu príliš ťaživé. Pritom je potrebné zohľadniť, že výška splátok musí odrážať nielen osobné pomery
žalovaného, ale tiež zodpovedať výške priznaného plnenia tak, aby k uspokojeniu žalobcu došlo v

primeranej lehote. V opačnom prípade by došlo k narušeniu vyváženosti záujmov oboch účastníkov v
smere faktického popretia právoplatne priznaných práv, či k možnému vzniku inej ujmy na oprávnených
záujmoch žalobcu. Odôvodnenie súdu prvej inštancie v zmysle § 220 ods. 2 CSP tieto atribúty
nenaplňuje. Žiadal uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť tak, že žalovaný bude zaviazaný k povinnosti
zaplatiť žalovanú sumu do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods.
1 CSP) stranou sporu, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu,

proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 379 a §
380 CSP, ktorý v napadnutej časti o stanovení povinnosti žalovaného zaplatiť priznanú pohľadávku v
splátkach, podľa § 387 ods. 1 CSP ako správny potvrdil. V ostatných častiach zostáva rozsudok súdu
prvej inštancie nedotknutý.

5. Záver súdu prvej inštancie, ktorý umožnil žalovanému v súlade s ust. § 228 ods. 4 CSP zaplatiť
žalovanú pohľadávku v splátkach tak, ako to stanovil súd prvej inštancie vo výroku svojho rozhodnutia,
odvolací súd považuje za správny. Súd prvej inštancie v dôvodoch svojho rozhodnutia správne uviedol,
že spravidla, keď súd rozhoduje rozsudkom na plnenie, povinná strana je zaviazaná k povinnosti zaplatiť

priznanú sumu v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch
určiť dlhšiu lehotu (§ 228 ods. 3 CSP), ale môže tiež aj stanoviť, že priznané plnenie sa môže vykonať v
splátkach. Odvolací súd nepovažuje rozhodnutie súdu prvej inštancie o povinnosti žalovaného splácať
žalovanú pohľadávku v splátkach za svojvoľné a nepodliehajúce zákonným podmienkam § 228 ods.
3, 4 CSP, ako toto v odvolaní namieta žalobca. Zo spisového materiálu je zrejmé, že k okolnostiam

neplnenia dlhu bol žalovaný na pojednávaní podrobne vypočutý a poukázal na skutočnosti, na základe
ktorých sa dostal do zložitej finančnej situácie, v dôsledku ktorej nemohol splácať poskytnutý úver v
plnej výške. Zdôraznil, že sa jedná o momentálnu situáciu, keď stratil zamestnanie a tým aj možnosť
dosahovať trvalý príjem z pracovného pomeru. Ďalej uviedol, že ihneď sa zamestnal, bude dosahovať
príjem z pracovného pomeru a tým sa snaží preklenúť svoju nepriaznivú finančnú situáciu. Je zrejmé

podľa tvrdenia žalovaného, že tento sa u nového zamestnávateľa zamestnal v mesiaci september 2018,
kedy vo veci rozhodol aj súd prvej inštancie, že jeho predchádzajúci pracovný pomer bol ukončený k
1.9.2018 a že od tohto predchádzajúceho zamestnávateľa má mu byť vyplatené odchodné aj výsluhový
dôchodok. Za daných okolností preto neobstojí odvolacia námietka žalobcu, že uvedené skutočnosti- dosahovanie príjmu u nového zamestnávateľa žalovaný nepreukázal a že dlh od podania návrhu
neuhrádzal ani v minimálnej čiastke, keďže žaloba bola podaná na súde prvej inštancie dňa 22.6.2018
a následne súd prvej inštancie rozhodol už v mesiaci september 2018. Súd prvej inštancie dôsledne

prihliadal aj na výšku priznanej pohľadávky, aby rozhodnutím o stanovení povinnosti žalovaného splácať
žalovanú pohľadávku, nedošlo k zásahu do majetkovej sféry samotného žalobcu. Pokiaľ súd prvej
inštancie stanovil povinnosť žalovaného splácať žalovanú pohľadávku v splátkach, a to s prvou splátkou
6.100 €, čo predstavuje cca jednu polovicu priznanej pohľadávky a ďalšie splátky mesačne po 200 €, a
to všetko pod následkom straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky, zodpovedá

aj rozhodovacej praxi súdov (R 67/66, R V/1968).

6. Na základe uvedených skutočností, keďže súd prvej inštancie pri rozhodovaní o stanovení povinnosti
žalovaného splácať priznanú pohľadávku v mesačných splátkach postupoval v súlade s podmienkami
uvedenými v § 228 ods. 3, 4 CSP, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako
správny potvrdil.

7. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1, článkom 4
CSP tak, že úspešnému žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže preukázateľne
mu žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli.

8. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 CSP)