Decision was made at the court Krajský súd Trnava
Judgement was issued by JUDr. Bibiána Ťažiarová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Zmeňujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/55/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215220185
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiána Ťažiarová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2215220185.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a sudcov:
JUDr. Martin Holič a Mgr. Renáta Gavalcová, v právnej veci žalobcu: Slovak Telekom, a.s., IČO: 35 763
469, so sídlom Bratislava, Bajkalská 28, zastúpeného AK: 1/ JUDr. Oliver Baláž, so sídlom Bratislava,
Zámocká10,2/Mgr.VeronikaNavrátilová,advokátka,sosídlomBratislava,Zámocká10,protižalovanej:
Z. K., nar. XX.X.XXXX, bytom A. I., K. XXX/XX, o zaplatenie 495,85 Eur s príslušenstvom, na odvolanie
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 9C/620/2015-50 zo dňa 6. júna 2017 -
II. a III. výrok, takto
r o z h o d o l :
I. Odvolací súd m e n í rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom II. výroku tak, že žalovaná je
povinná zaplatiť žalobcovi sumu 161,16 Eur, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov na súde prvej inštancie a na odvolacom
súde v plnom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1.NapadnutýmrozsudkomsúdprvejinštancieI.výrokomuložilžalovanejzaplatiťžalobcovisumu334,69
Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 495,85 Eur od 10.7.2015 do zaplatenia
do troch dní od právoplatnosti rozsudku, II. výrokom vo zvyšku žalobu zamietol, III. výrokom
rozhodol, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 35 %.
2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 44 ods. 1, § 43 ods. 1 písm. a),
11 písm. a), b), § 44 ods. 8 písm. b), e) zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, § 52
ods. 1, 4, § 53 ods. 1, 2, 3, 4 písm. k), s), 5, § 54 ods. 1, 2, § 488, § 491, § 517 ods. 1, 2, § 544 ods. 1, 2
Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., s poukazom aj na procesné ustanovenie
§ 255 ods. 2, § 262 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku.
3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že predmetom Zmluvy o poskytovaní verejných
služieb zo dňa 31.10.2014 uzavretej medzi žalobcom ako podnikom a žalovanou ako účastníčkou,
fyzickou osobu nepodnikateľskou bol program služieb HAPPY S NAJ, predmetom bodu 1 dodatku k
zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 31.10.2014 bola aktivácia programu služieb uvedeného
v tabuľke č. 1 dodatku (písm. a/ dodatku), záväzok účastníka riadne a včas platiť cenu za zriadenie
a poskytovanie služieb podniku podľa zvoleného programu služieb a dodržiavať svoje povinnosti v
súlade so zmluvou, dodatkom, Všeobecnými podmienkami a cenníkom (písm. b/ dodatku). Účastník
sa zaviazal, že po dobu 24 mesiacov nepožiada o vypojenie SIM karty z prevádzky, že sa nedopustí
takého konania ani neumožní také konania na základe ktorého by podniku vzniklo právo zrušiť zmluvu
odstúpením od nej alebo právo vypovedať zmluvu z dôvodov porušenia povinností zo strany účastníka,
za žiadosť o vypojenie SIM karty z prevádzky sa pri tom považuje výpoveď zmluvy zo strany účastníka,žiadosť o jej vypojenie v prípade straty alebo krádeže SIM karty, ako aj odstúpenie účastníka od zmluvy
z iného dôvodu, než je porušenie povinnosti na strane podniku (bod 3 dodatku).
4. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie v napadnutom rozsahu právne uzavrel, že nárok
na zaplatenie zmluvnej pokuty sa odvíja od zmluvy o poskytovaní verejných služieb a dodatku k nej,
ktoré ako typové zmluvy sú uzatvorené vo viacerých prípadoch obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy
a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje, a preto sa nejedná o
individuálne dojednané zmluvné ustanovenia. Pri hodnotení dojednaných zmluvných podmienok bral
zreteľ na povahu, za ktorých bola zmluva uzavretá, keď predmetom bolo poskytovanie služieb v rámci
dohodnutého programu, pričom cena za poskytované služby bola stanovená cenníkom a zmluva bola
uzatvorená na dobu neurčitú s tým, že v zmysle dodatku sa žalovaná zaviazala, že po dobu 24 mesiacov
zotrvá v zmluvnom vzťahu s podnikom, a že po celú túto dobu bude bez prerušenia tieto služby využívať
a to v súlade s jeho záväzkami. Zmluvná pokuta bola dojednaná pre porušenie povinnosti tak, ako boli
uvedené v jednotlivých ustanoveniach vyplývajúcich pre žalovanú zo zmluvy a predmetného dodatku.
Zmluva bola uzavretá na pretlači spoločnosti, jednotlivé údaje boli vpísané zástupcom spoločnosti.
Dodávateľ z hľadiska času vôbec nerozlišuje, kedy ku skutočnosti zakladajúcej nárok dodávateľa na
zmluvnúpokutudôjde stým,žezmluvnápokutabymupatrilaajvprípade,žebyžalovanáuskutočnila
nejaký úkon smerujúci k ukončeniu platnosti zmluvy, teda bez ohľadu na to, či by k ukončeniu platnosti aj
došlo. Sankcia spočívajúca z regresívnej zmluvnej pokute vždy musí zodpovedať nielen času a obsahu
porušenej povinnosti, ale charakteru porušenia povinnosti a závažnosti porušenej povinnosti a zároveň
sa odvíjať od skutočnej a reálnej ujmy, ktorá porušením povinností vznikne. Sankcie dohodnutá počas
celej platnosti zmluvy a jej hrozby nesmie byť vzhľadnom jej štádiu riadne neprimeraná a prípadným
nárokom na sankciu nemožno vzniknúť bezdôvodné obohatenie. Uvedené preto, že neposkytnutím
služby v určitom rozsahu dôjde aj k úsporám na strane poskytovateľa služby, teda zmluvná pokuta
nemôže nahrádzať jeho očakávané príjmy. Takáto zmluvná pokuta zároveň nesmie slúžiť ako jediný
nástroj a prostriedok na neprimerané zabezpečenie prípadných benefitov a výhod, ktoré v istých
prípadoch javia výrazné znaky potencionality, porovnávajúc v konkrétnom časovom úseku obchodnú
politiku aj z dôvodu, že sa odvíja od spotrebiteľských zmlúv, zmluvy o pripojení a dodatku k zmluve,
ktoré ako typové zmluvy sú uzatvorené vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy
a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje.
5. Okresný súd priznal právo na náhradu trov konania žalobcovi podľa pomeru úspechu a neúspechu v
zmysle § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku.
6. Proti tomuto rozsudku výlučne zamietnutej časti (II. výrok) a rozhodnutiu o náhrade trov konania (III.
výrok) podal odvolanie žalobca prostredníctvom svojho advokáta, ktorým navrhol rozsudok súdu prvej
inštancie zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie, zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške
25,44 Eur. Poukázal na § 365 ods. 1 písm. f), h) Civilného sporového poriadku. Argumentoval tým,
že zmluva o pripojení, rovnako ako aj dodatok k zmluve sa uzatvára vždy na základe slobodnej voľby
spotrebiteľa,atobuďkúpoumobilnéhotelefónuzazvýhodnenúakciovúcenu,alebobezkúpymobilného
telefónu. Zmluvná pokuta, ako štandardný prostriedok pre zabezpečenie zmluvných záväzkov, sa
dojednáva iba vtedy, keď zákazník prejaví záujem a rozhodne sa využiť ponuku žalobcu so záväzkom
viazanosti. Spotrebiteľ teda výlučne svojou slobodnou vôľou rozhoduje o tom, či uzavrie dodatok k
zmluve alebo nie, a tým priamo rozhoduje o tom, či bude dojednaná zmluvná pokuta alebo nie, a svojím
rozhodnutím o výbere programu služieb, prípadne o type mobilného telefónu rozhoduje o tom, v akej
výške bude dojednaná zmluvná pokuta čo do jej základu. Uzavretie dodatku k zmluve je vždy výsledkom
individuálnehodojednania,resp.individuálnehorozhodnutiazákazníka,ktorúzponúkžalobcusivyberie.
To, že zmluva a dodatok majú podobu typovej zmluvy však nevylučuje individuálnosť ich dojednania.
Zmluvná pokuta bola dojednaná v súlade s rozhodovacou praxou slovenských súdov ako degresívna,
so zohľadnením počtu dní, ktoré uplynuli so záväzku spoločnosti. K uzavretiu dodatku došlo dňa
31.10.2014, pričom žalovaná od počiatku neplnila svoje povinnosti, keď neuhradila ani jednu faktúru za
žalobcom poskytnuté služby. Poskytovanie služieb bolo žalovanej prerušené po 38 dňoch od uzavretia
dodatku, t. j. dňa 7.12.2014. Žalobca znížil zmluvnú pokutu o časové obdobie 38 dní a požadovanú sumu
161,60 Eur vyčíslil postupom 170,- Eur - (38 dní:731dní) x 170,- Eur. Na podporu poukázal na aktuálnu
rozhodovaniupraxviacerých(okresnýchsúdovvpočte28),ktorázhodneuvádza,žetypzmluvnejpokuty
(t. j. zmluvná pokuta s klesajúcou výškou) je v súlade so zákonom. Kritérium primeranosti podľa § 53
ods. 4 písm. s) Občianskeho zákonníka žalobca preukázal už v žalobe, keď hodnota zabezpečovaného
záväzku v čase uzavretia dodatku bola v celkovej výške 419,72 Eur (24 mesiacov x 14,1583 Eurmesačný poplatok pre zvolený program + 3,33 Eur - mesačný doplatok za mobilný telefón) oproti
dojednanému základu zmluvnej pokuty 170,- Eur. Zmluvná povinnosť, ktorej splnenie zmluvná pokuta
zabezpečuje je jednoznačne a určito vyjadrená v bode 3. dodatku. Ochrana sa má poskytnúť poctivému
spotrebiteľovi, ktorý sa pri uzatváraná a plnení zmlúv správal čestne, nie spotrebiteľovi, ktorý už pri
uzatváraní zmluvy konal podvodne. Poukázal na názor sudcu Ústavného súdu SR JUDr. Milan Ľalíka
(I. ÚS 547/2012), rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 9Co/35/2013.
7. Žalovaná odvolanie nepodala, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadrila.
8. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z.,
ďalej CSP), ktorý nahradil a zrušil do 30.6.2016 účinný zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok
(ďalej OSP). Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe
prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon
aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa CSP.
9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané
(§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania
pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a
§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f), h) CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§
380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré
nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez
potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), bez potreby doplnenia dokazovania, keď
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke
súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolaniu je
možné priznať úspech, keďže v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie
nemožno rozsudok v napadnutej zamietajúcej časti (161,16 Eur s príslušenstvom) považovať za vecne
správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho zmenu v zmysle § 388 CSP.
10. Predmetom konania na súde prvej inštancie bola požiadavka žalobcu voči žalovanej na zaplatenie
sumy 495,85 Eur, úroku z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 495,85 Eur od 10.7.2015 do zaplatenia. Súd
prvej inštancie žalobe čiastočne vyhovel I. výrokom (suma 334,69 Eur, úrok z omeškania 5,05 % ročne
zo sumy 495,85 Eur od 10.7.2015 do zaplatenia), ktorý nebol odvolaním žalobcu (žalovanej) napadnutý,
preto je právoplatný.
11. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu bolo
posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne, ak žalobu zamietol v časti zmluvnej pokuty
(suma 161,16 Eur), z toho dôvodu, že nárok žalobcu na zmluvnú pokutu považuje za neprijateľnú
podmienku, a to s poukazom na odvolacie argumenty uplatnené odvolateľom.
12. Odvolací súd vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich z dokazovania vykonaného pred súdom
prvej inštancie, ktoré neboli odvolateľom namietané, že medzi stranami bola dňa 31.10.2014 uzavretá
zmluva o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej bol dojednaný účastnícky program Happy S
NAJ, typ telefónu LG L70, dojednané poskytované služby a pridelená SIM karta podľa obsahu zmluvy.
Dňa 31.10.2014 bol medzi stranami uzavretý Dodatok k zmluve o poskytovaní verejných služieb, na
základe ktorej žalobca poskytol žalovanej označený mobilný telefón (LG L 70) za kúpnu cenu s DPH 9,-
Eur s tým, že maloobchodná spotrebiteľská cena mobilného telefónu bez zľavy je 129,- Eur.
13. V bode 3 dodatku účastníci dohodli, že Podnik a Účastník sa dohodli, že porušením záväzku
viazanosti vznikne Podniku právo na zaplatenie vyúčtovanej zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta okrem
sankčnej a prevenčnej funkcie predstavuje aj paušalizovanú náhradu škody spôsobenej Podniku v
dôsledku porušenia záväzku viazanosti vzhľadom na benefity, ktoré Podnik poskytol Účastníkovi na
základe tohto Dodatku. Benefitmi sa rozumie súčet všetkých zliav zo štandardných poplatkov za Služby
(vrátanedoplnkových)podľaCenníka,akoajzľavzcenyMT,ktorápredstavujerozdielmedzineakciovou
a akciovou kúpnou cenou, ak bol Účastníkovi na základe tohto Dodatku MT poskytnutý. Benefity
poskytnuté Účastníkovi na základe tohto Dodatku sú uvedené v bode 1. tohto Dodatku alebo v Cenníku.Základomprevýpočetzmluvnejpokutyzaporušeniezáväzkuviazanostijesumašpecifikovanávtabuľke
č. 1, ktorá zohľadňuje Benefity poskytnuté Účastníkovi podľa tohto Dodatku (ďalej len „Základ pre
výpočet“). Vyúčtovaná suma zmluvnej pokuty bude vypočítaná podľa nižšie uvedeného vzorca, ktorý
vyjadruje denné klesanie zo Základu pre výpočet počas plynutia doby viazanosti až do dňa ukončenia
Zmluvy v dôsledku porušenia záväzku viazanosti podľa písmena a) alebo b) predchádzajúceho bodu
tohto Dodatku alebo do dňa prerušenia poskytovania Služieb v dôsledku porušenia záväzku viazanosti
podľa písmena c) predchádzajúceho bodu tohto Dodatku: Vyúčtovaná suma zmluvnej pokuty = Základ
pre výpočet - (počet dní uplynutých z doby viazanosti/celkový počet dní doby viazanosti*Základ pre
výpočet). Zmluvná pokuta je splatná v lehote uvedenej vo faktúre, ktorou Účastníkovi vyúčtovaná.
Uhradením zmluvnej pokuty zaniká dojednaný záväzok viazanosti, preto Účastník zmluvnú pokutu za
porušenie záväzku viazanosti zaplatí iba jedenkrát. Podnik je oprávnený požadovať náhradu škody
spôsobenej porušením záväzku viazanosti, pre prípad ktorého bola dojednaná a vyúčtovaná zmluvná
pokuta, len vo výške presahujúcej sumu vyúčtovanej zmluvnej pokuty. Bolo tiež preukázaným a
nesporným, že žalovaná za poskytnuté služby žalobcovi neuhradila (okrem sumy 334,69 Eur) ani
zmluvnú pokutu 161,16 Eur.
14. Porovnajúc obsah stranami uzavretej zmluvy o pripojení včítane jej dodatku so zákonnými
ustanoveniami použitými súdom prvej inštancie je nesporné a prvoinštančný súd v preskúmavanom
rozsudku správne uzavrel, že právny vzťah založený predmetnými zmluvami medzi žalobcom, ktorý pri
uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej resp. inej podnikateľskej činnosti
ako dodávateľom v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a ako podnikom v zmysle § 44 cit. zák.
č. 351/2011 Z.z. a na druhej strane žalovanou, ktorá pri uzatváraní a plnení predmetnej zmluvy nekonala
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a bola teda spotrebiteľom zmysle
§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a podľa § 44 cit. zák. č. 351/2011 Z.z. je spotrebiteľským vzťahom a
predmetná zmluva o pripojení (vrátane jej dodatku) je zmluvou spotrebiteľskou. V dôsledku toho bolo na
daný vzťah nevyhnutné aplikovať všetky ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa v znení účinnom
v čase uzavretia predmetnej zmluvy.
15. V zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy,
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). Ust.
ods. 1 sa nevzťahuje podľa ods. 2 iba na predmet plnenia alebo cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané. Podľa ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah. V ods. 3 potom zákonodarca demonštratívne vymenúva ktoré ustanovenia uvedené
v spotrebiteľskej zmluve sa považujú za neprijateľné podmienky. Novelou Občianskeho zákonníka zák.
č. 568/2007 Z.z. s účinnosťou od 1.1.2008 bolo zakotvené písm. k), v zmysle ktorého za neprijateľnú
podmienku sa považuje i ustanovenie, ktoré požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby
zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením tohto záväzku. Podľa ods. 5 cit.
§ 53 Občianskeho zákonníka v uvedenom znení, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.
16. V zmysle § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v uvedenom znení, zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ
sa najmä nemôže vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje
zmluvné postavenie. Toto ustanovenie je zachované v Občianskom zákonníku v nezmenenej podobe
od účinnosti piatej hlavy o spotrebiteľských zmluvách. Ostatne citované ustanovenie je kogentné
a zakotvuje zákaz, aby sa zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve odchýlili od Občianskeho
zákonníka takým spôsobom, že je to v neprospech spotrebiteľa. V zmysle ods. 2 tohto ustanovenia v
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
17. Podľa Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ktorá síce nie je pre členské štáty EÚ priamo záväzná, avšak predstavuje interpretačné pravidlo a
ktorá už bola transponovaná do právneho poriadku Slovenskej republiky, v zmysle čl. 2 písm. a) nekalé
podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v čl. 3.
18. Podľa čl. 3 bod 1 cit. smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje
za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiachzmluvných strán vzniknutých na základe zmluvy k škode spotrebiteľa. Podľa bodu 2 podmienka sa
nepovažuje za individuálne dohodnutú ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný
ovplyvniť podstatu podmienky najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.
Skutočnosť,žeurčitéaspekty,podmienkyalebojednakonkrétnapodmienkaboliindividuálnedohodnuté,
nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj
napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie
námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. Podľa
bodu 3 príloha smernice obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu
považovať za nekalé.
19. V zmysle čl. 4 cit. smernice bez toho, aby boli dotknuté ust. čl. 7, nekalosť zmluvných podmienok
sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky
okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky
zmluvy, alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
20. Podľa čl. 6 bod 1 členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených
so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné
pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia
existencia možná bez nekalých podmienok.
21. Podľa čl. 7 bod 1 členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej
súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých
podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.
22.Podľaprílohytejtosmernicebod1.písm.e)medzipodmienkyuvedenévčl.3ods.3okreminýchpatrí
i podmienka vyžadovať od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú
sumu ako náhradu.
23. Odvolateľ namietal podľa neho nesprávny záver prvoinštančného súdu, že predmetná zmluvná
pokuta v spotrebiteľskej zmluve nebola individuálne dojednaná.
24. Z obsahu zmluvy uzavretej medzi stranami a jej dodatku vyplýva, že text zmluvy a dodatku bol
vopred pripravený dodávateľom pre neurčitý počet budúcich spotrebiteľov, zmluva bola pripravená
vopred v podobe predbežne formulovanej tzv. typovej, resp. štandardnej zmluvy, pričom do zmluvy
a jej dodatkov sa dopisovali iba údaje individualizujúce spotrebiteľa, ním vybraný mobilný telefón,
účastnícky program a služby. Žalovaná ako spotrebiteľ mala síce zrejme možnosť oboznámiť sa s
dojednanými zmluvnými ustanoveniami pred podpisom zmluvy, ale nesporne nemohla ovplyvniť ich
obsah. Zmluvné dojednania obsiahnuté v uvedenej zmluve a jej dodatku preto s poukazom na cit. ust. §
53 ods. 2 Občianskeho zákonníka i čl. 3 bod 2 smernice, nemožno považovať za individuálne dojednané.
Je nesporné, že žalovaná ako spotrebiteľ nemala žiadnu reálnu možnosť ovplyvniť obsah vopred
dodávateľom navrhnutých a v predloženej zmluve fixne formulovaných dojednaní o zmluvnej pokute.
Mohla iba zmluvu ako celok odmietnuť alebo ju prijať a podrobiť sa teda tak i dodávateľom nanútenému
dojednaniu o zmluvnej pokute. Dôkazné bremeno preukázať, že dojednanie o zmluvnej pokute bolo
individuálnedohodnutépritomvzmyslecit.§53ods.3Občianskehozákonníka(ičl.3bod2cit.Smernice
93/13/EHS), bolo na žalobcovi ako dodávateľovi. Žalobca ale v konaní individuálne dojednanie zmluvnej
pokuty nepreukázal, a preto bolo nevyhnutným v súlade s ust. § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka
predmetnú zmluvnú podmienku nepovažovať za individuálne dojednanú.
25. Samotná skutočnosť, že žalovaná ako spotrebiteľ mala možnosť vybrať si z viacerých žalobcom
ako dodávateľom ponúkaných mobilných telefónov i lacnejší, v dôsledku čoho by i zmluvná pokuta
bola nižšia, rozhodne nemôže znamenať možnosť spotrebiteľa ovplyvniť obsah zmluvných podmienok.
Podstatným totiž je, že v danej uzavretej spotrebiteľskej zmluve predmetná zmluvná podmienka o
zmluvnej pokute bola navrhnutá vopred dodávateľom a i keď spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť sa
s ňou pred podpisom zmluvy, nemohol a nebol schopný ovplyvniť podstatu tejto podmienky, resp. jej
obsah a dosiahnuť dojednanie nižšej zmluvnej pokuty, príp. aby zmluvná pokuta bola dojednaná za
iných podmienok, príp. aby nebola dojednaná vôbec. Na tomto závere nič nemení ani tá skutočnosť,
že spotrebiteľ mal možnosť voľby pri kúpe rôznych koncových zariadení, pričom pri kúpe lacnejšieho
by bola i zmluvná pokuta nižšia.26. S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd uzatvára, že predmetné zmluvné podmienky v podobe
dojednaní o zmluvnej pokute rozhodne neboli individuálne dojednané a preto táto odvolacia námietka
žalobcu neobstojí. Dôkazné bremeno preukázať, že dojednanie o zmluvnej pokute bolo individuálne
dohodnuté pritom v zmysle cit. § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka (i čl. 3 bod 2 cit. Smernice 93/13/
EHS),bolonažalobcoviakododávateľovi.Žalobcaalevkonaníindividuálnedojednaniezmluvnejpokuty
nepreukázal. S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd uzatvára, že predmetné zmluvné podmienky
v podobe dojednaní o zmluvnej pokute rozhodne neboli individuálne dojednané, preto podliehajú súdnej
kontrole s poukazom na § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
27. Ďalej odvolateľ namietal, že zmluvná pokuta bola dojednaná ako degresívna, so zohľadnením počtu
dní, ktoré uplynuli zo záväzku viazanosti, v zmysle v čl. 3 dodatku.
28. Je pravdou, že v zmysle čl. 4 Smernice 93/13/EHS bod 1 je potrebné nekalosť zmluvných podmienok
hodnotiť so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením
zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej
závisí. Odvolací súd pritom nepopiera možnosť i v spotrebiteľskej zmluve dojednať zmluvnú pokutu
ako sankciu za nesplnenie zmluvných povinností spotrebiteľa. Podstatným ale je, aby zmluvná pokuta
dojednaná v spotrebiteľskej zmluve bola podľa odvolacieho súdu primeraná. Zmluvnú pokutu považuje
odvolací súd za dojednanú určite, pričom výpočet, ktorý táto obsahuje považuje taktiež za určitý a
nebráni tomu ani okruh výpočtu porušení povinností (žalovanou). Odvolací súd má za to, že výšku
zmluvnej pokuty mesačne 7,08 Eur (170 : 24) vyčíslenú v prípade žalovanej s poukazom aj na obsah
formulovaného výpočtu žalobcom v čl. 3 dodatku, ktorá síce zmluvu uzavrela dňa 31.10.2014 s dobou
viazanosti 24 mesiacov, avšak neuhradila už prvú faktúru vystavenú jej žalobcom, nemožno považovať
za neprijateľnú a to ani s poukazom na výšku dohodnutého mesačného poplatku za poskytnuté služby
žalobcu 17,4883 Eur s DPH (mesačná výška zmluvnej pokuty predstavuje 40,48 % z dohodnutého
mesačného poplatku podľa žaloby). Podľa odvolacieho súdu žalovaná môže aj po uplynutí 24 mesiacov
predmetný mobilný prístroj využívať až do doby jeho funkčnosti. V tomto konkrétnom prípade bola
zmluva uzavretá dňa 31.10.2014, počnúc už 1. mesiacom žalovaná neplatila pravidelné mesačné
poplatky za služby, pričom tieto neplatila počas celej doby viazanosti zmluvy. Na základe uvedeného
odvolací súd priznal žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 161,16 Eur vyčíslenú žalobcom podľa vzorca
uvedeného čl. 3 dodatku, postupom 170,- Eur - (38 dní : 731dní) x 170,- Eur.
29. S poukazom na vyššie uvádzané, odôvodňujúce vyhovenie žalobe v sume 161,16 Eur odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie s použitím § 388 CSP v zamietnutej časti zmenil.
30. Na ďalšiu argumentáciu odvolateľa, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie rozsudku súdu prvej
inštancie, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou. I podľa už
konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky
otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na
každújednupoznámku,čipripomienkuúčastníkakonania,ktorýjunastolil.Jevšaknevyhnutné,abybolo
reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia
ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne).
31. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie, ods. 2 ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov
konania na súde prvej inštancie.
32. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci,
ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
33. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.34. Žalobca v konaní dosiahol plný úspech (priznaná suma 334,69 Eur + 161,16 Eur + vyčíslené úroku
z omeškania ku dňu rozhodnutia). Odvolací súd teda o nároku na náhradu trov rozhodol podľa § 262
ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP, pričom úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov
prvoinštančného a odvolacieho konania v plnom rozsahu voči žalovanej. O výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
35. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.