Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, June 6, 2017

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 9C/620/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215220185
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alica Vörösová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2017:2215220185.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda pred sudkyňou JUDr. Alicou Vörösovou, v právnej veci žalobcu: Slovak

Telekom, a.s., IČO: 35 763 469, so sídlom Bajkalská 28, 817 62 Bratislava, právne zastúpený:
JUDr. Oliver Baláž, advokát, so sídlom Zámocká 10, 811 01 Bratislava, proti žalovanému: Z. K., R..
XX.XX.XXXX, D. K. XXX/XX, A. I., o zaplatenie 495,85 EUR s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 334,69 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05%
ročne zo sumy 495,85 € od 10.07.2015 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd vo zvyšku žalobu zamieta.

III. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 35%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 11.12.2015 domáhal voči žalovanej zaplatenia
sumy495,85eursprísl.Svojužalobuodôvodniltým,žežalovanáuzatvorilasožalobcomdňa31.10.2014
zmluvu o poskytovaní verejných služieb dodatkom k zmluve, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy.
Využívaním služieb verejnej mobilnej siete žalovaným, ako aj porušením povinnosti vyplývajúcich zo
zmluvy a dodatku vznikla žalobcovi pohľadávka. Suma vo výške 495,85 eur pozostáva z mesačných
poplatkov hlasových služieb, nehlasových služieb a iných poplatkov a služieb ako aj zmluvnej pokuty

vo výške 161,16 eur. Nárok na vyúčtovanú zmluvnú pokutu vo faktúre č. 7505738698 v sume 161,16
eur si žalobca odvodil na základe bodu 3 dodatku v dôsledku porušenia povinnosti žalovanou
dohodnutý v tabuľke č. 1 dodatku, z ktorého vyplýva, žalovaná bola povinná po dobu 24 mesiacov
od dátumu uzavretia dodatku platiť riadne a včas cenu služieb v súlade so zmluvou a dodatkom tak,
aby nedošlo z týchto dôvodov k prerušeniu poskytovania služieb poskytovaných prostredníctvom SIM
karty. Žalovaná si však povinnosť neplnila, preto došlo zo strany žalobcu k porušenia poskytovania
služieb.Žalobca splnilsvojzmluvnýzáväzokaposkytovalžalovanejslužbypodľazmluvy,tietovyúčtoval

podľa spotrebovaných služieb faktúrami nasledovne: faktúra č. 4900710142 splatná 20.11.2014 v sume
156 eur, faktúra č. 7411008167 splatná 09.12.2014 v sume 165,63 eur, faktúra č. 7411905048 splatná
09.01.2015vsume13,06eurafaktúrač.7505738698splatná09.07.2015vovýške161,16eur.Uvedená
faktúra sa týka zmluvnej pokuty ktorú si žalobca uplatnil v zníženej sume podľa dĺžky trvania zmluvného
vzťahu. Žalobca poukázal, že v dodatku k tejto zmluve je uvedená v tabuľke č. 1 výška zmluvnej pokuty
v sume 170,00 eur . Ďalej uviedol, že zabezpečovací záväzok ( základný paušál počas doby viazanosti)
v čase uzavretia zmluvy je 24 x 17,4883 eur = 419,72 eur) podľa jeho názoru zmluvná pokuta dojednaná

nebola neprimerane vyšším zabezpečením, oproti výške zabezpečenej povinnosti v čase uzavretia
dohody o zmluvnej pokute ( 419,72 eur), teda nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods.
4 písm. s) OZ. Spôsob výpočtu žalobca uviedol a zohľadnil počtom dní, ktoré uplynuli z doby viazanosti( poskytovanie služieb bolo prerušené po 38 dňoch( 07.12.2014), teda rozpočítal sumu 170 eur na dni,
0,23 eur/ deň x 38 dní = 8,74 eur = 161,16 eur.

2. Súd vo veci vykonal dokazovanie, jednak oboznámil sa s obsahom pripojených listinných dôkazov
a to zmluvou o poskytovaní verejných služieb zo dňa 31.10.2014, dodatkom k tejto zmluve, faktúrami,
správami zo šetrenia trvalého bydliska žalovanej a ustálil nasledovný skutkový stav veci:

3. Zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 31.10.2014 uzavretej medzi žalobcom ako

podnikom a žalovanou ako účastníčkou, fyzickou osobu nepodnikateľskou, podľa zákona č. 351/2011
Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov vyplýva, že predmetom zmluvy bol
program služieb HAPPY S NAJ. Podľa bodu 1 dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa
31.10.2014 jeho predmetom bola aktivácia programu služieb uvedeného v tabuľke č. 1 dodatku ( písm.
a) dodatku), záväzok účastníka riadne a včas platiť cenu za zriadenie a poskytovanie služieb podniku
podľa zvoleného programu služieb a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so zmluvou, dodatkom,

Všeobecnými podmienkami a cenníkom ( písm. b) dodatku).

4. Účastník sa zaviazal, že po dobu 24 mesiacov nepožiada o vypojenie SIM karty z prevádzky a že
sa nedopustí takého konania ani neumožní také konania na základe ktorého by podniku vzniklo právo
zrušiť zmluvu odstúpením od nej alebo právo vypovedať zmluvu z dôvodov porušenia povinností zo

strany účastníka, za žiadosť o vypojenie SIM karty z prevádzky sa pri tom považuje výpoveď zmluvy
zo strany účastníka, žiadosť o jej vypojenie v prípade straty alebo krádeže SIM karty, ako aj odstúpenie
účastníka od zmluvy z iného dôvodu, než je porušenie povinnosti na strane podniku ( bod 3 dodatku).

5. Podľa ust. § 52 ods 1 a 4 zákona č. 40/1964Zb OZ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy ( ďalej

len „ Občiansky zákonník“), spotrebiteľkou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. V ustanoveniach o spotrebiteľských zmluvách ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy ak je
to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba,

ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá popri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

6. Podľa ust. § 53 ods. 1, 2, 3 a 5 OZ - Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré

spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak
boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi

dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky
upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

7. Podľa ust. § 54 ods. 1, 2 OZ - Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu
odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich

práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak
zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

8. Podľa ust. § 53 ods. 4 písm. k) OZ - Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa
považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil

neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

9. Podľa ust. § 53 ods. 4 písm. s) OZ - požadujú, aby spotrebiteľ poskytol zabezpečenie splnenia svojho
záväzku v hodnote neprimerane vyššej, ako je výška jeho záväzku vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy
v čase uzavretia dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa.

10. Podľa ust. § 544 ods. 1, 2 OZ - Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti
zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenémuúčastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v
dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

11. Podľa § 3 ods. 3 zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy. každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských
zmluvách.

12. Podľa ust. § 517 ods. 1,2 OZ - vyplýva, že, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Týmto vykonávacím predpisom je
nariadenie vlády SR č. 87/95 Z.z.

13. V zmysle §3 tohto nariadenia výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia

ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu, čo predstavuje 0,05% p.a. a úrok z omeškania tak predstavuje výšku 5,05 % ročne
ako je uvedené vo výroku rozsudku.

14. Podľa ust. § 488 OZ - Záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na

plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

15. Podľa § 491 ods. 1 OZ - záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených;
môžuvšakvznikaťajzinýchzmlúv.Vzákoneneupravených(§51)azozmiešanýchzmlúvobsahujúcich
prvky rôznych zmlúv.

16. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, podnik má
právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.

17. Podľa § 43 ods. 11 písm. a) a b) zákona o elektronických komunikáciách, účastník je povinný

a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb,
b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak to povaha súdu
umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

18. Podľa § 44 ods. 8 písm. b) a e) zákona o elektronických komunikáciách, podnik môže ustúpiť od

zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak
a) nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po ich splatnosti,
e)opakovane porušuje podmienky zmluvy o poskytovaní verejných služieb.

19. Podľa § 44 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách, zmluvu o poskytovaní verejných

služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť predmetné pripojenie k verejnej sieti, alebo poskytovať
príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy.
Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie
služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných bodov. Písomnú zmluvy o
poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné

strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré poľa OZ možno dojednať len v písomnej forme.

20. Zmluva o pripojení v zmysle § 43 Zákona o elektronických komunikáciách je svojim charakterom
občianskoprávnouzmluvou,hocivOZniejevýslovne,akospotrebiteľskázmluvaupravená.Vzťahmedzi
občianskym zákonníkom a zákonom o elektronických komunikáciách má povahu vzťahu všeobecného

a osobitého predpisu. Je nepochybné, že žalobca pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ
s poukazom na predmet podnikania ( viď výpis z Obchodného registra na spoločnosť žalobcu a
vymedzený predmet činnosti) a žalovaná vystupovala ako spotrebiteľka, pretože pri uzatváraní zmluvy
nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti ( § 52 ods. 3,4 OZ). Vzťahy
medzi účastníkmi na základe zmlúv vznikli v dobe kedy Slovenská republika transformovala do právneho

poriadku Smernice EU v oblasti ochrany spotrebiteľa. Súd priznal nárok žalobcu na poskytnuté služby
a zaviazal žalovanú na ich úhradu tak ako je to uvedené vo výrokovej časti spolu s prísl.21. Čo sa týka návrhu žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorú odvíja od zmluvy o poskytovaní
verejných služieb a dodatku k nej, ktoré ako typové zmluvy sú uzatvorené vo viacerých prípadoch
obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom

neovplyvňuje a preto sa nejedná o individuálne dojednané zmluvné ustanovenia. Súd pri hodnotení
dojednaných zmluvných podmienok bral zreteľ na povahu za ktorých zmluva bola uzavretá keď
predmetom bolo poskytovanie služieb v rámci dohodnutého programu, pričom cena za poskytované
služby bola stanovená cenníkom a zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú s tým, že v zmysle
dodatku sa žalovaný zaviazal, že po dobu 24 mesiacov zotrvá v zmluvnom vzťahu s podnikom a že

po celú túto dobu bude bez prerušenia tieto služby využívať a to v súlade s jeho záväzkami. Zmluvná
pokuta bola dojednaná pre porušenie povinnosti tak, ako boli uvedené v jednotlivých ustanoveniach
vyplývajúcich pre žalovanú zo zmluvy a predmetného dodatku. Súd bral na zreteľ aj okolnosti súvisiace s
uzavretímpredmetnejzmluvyvdobeuzavretiazmluvy,keďzmluvebolauzavretánapretlačispoločnosti,
jednotlivé údaje boli vpísané zástupcom spoločnosti. Dodávateľ z hľadiska času vôbec nerozlišuje, kedy
ku skutočnosti zakladajúcej nárok dodávateľa na zmluvnú pokutu dôjde s tým, že zmluvná pokuta by

mu patrila aj v prípade, že by žalovaný uskutočnil nejaký úkon smerujúci k ukončeniu platnosti zmluvy,
teda bez ohľadu na to, či by k ukončeniu platnosti aj došlo. Sankcia spočívajúca z regresívnej zmluvnej
pokute vždy musí zodpovedať nielen času a obsahu porušenej povinnosti, ale charakteru porušenia
povinnosti a závažnosti porušenej povinnosti a zároveň sa odvíjať od skutočnej a reálnej ujmy, ktorá
porušením povinností vznikne. Sankcie dohodnutá počas celej platnosti zmluvy a jej hrozby nesmie

byť vzhľadnom jej štádiu riadne neprimeraná a prípadným nárokom na sankciu nemožno vzniknúť
bezdôvodné obohatenie. Uvedené preto, že neposkytnutím služby v určitom rozsahu dôjde aj k úsporám
na strane poskytovateľa služby, teda zmluvná pokuta nemôže nahrádzať jeho očakávané príjmy. Takáto
zmluvná pokuta zároveň nesmie slúžiť ako jediný nástroj a prostriedok na neprimerané zabezpečenie
prípadných benefitov a výhod, ktoré v istých prípadoch javia výrazné znaky potencionality, porovnávajúc

v konkrétnom časovom úseku obchodnú politiku aj z dôvodu, že sa odvíja od spotrebiteľských zmlúv,
zmluvy o pripojení a dodatku k zmluve, ktoré ako typové zmluvy sú uzatvorené vo viacerých prípadoch
a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom
neovplyvňuje.

22. Súd priznal právo na náhradu trov konania žalobcovi podľa pomeru úspechu a neúspechu v zmysle
§ 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1,2 CSP.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). Rozsah, v
akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobrany,aleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo,

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej, možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods.1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený a ktorého jej

vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo zákon neustanovuje inak.
Podľa ust. § 232 ods. 2,3,4 C.s.p. - Ak súd uložil rozsudku povinnosť plniť rozsudok je vykonateľný
márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je 3 dni a plynie
od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uloží
povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a
splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie

s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.