Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, June 26, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/67/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115221914
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8115221914.2

Uznesenie

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.MartinaFiľakovskéhoasudcovJUDr.
Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v spore žalobcu AB X B.V., X. XXX, Y., M. kráľovstvo, právne
zastúpený Y. kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s. r. o., so sídlom 1. mája 173/11, 911 01 Trenčín,
IČO: 47 234 679, adresa na doručovanie Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, proti žalovanej B. P., nar.
XX.XX.XXXX, bytom N. XX, XXX XX S., o zaplatenie 2.130,22 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu

protirozsudkuOkresnéhosúduPrešovč.k.19C344/2015-64zodňa05.januára2017,taktojednohlasne

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v časti 1.288,64 Eur s úrokom z omeškania vo výške
8,50 % ročne zo sumy 1.288,64 Eur odo dňa 24.04.2013 do zaplatenia a vo výroku o trovách konania a
v rozsahu zrušenia vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

„I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznáva.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 39, § 107, § 451 odsek 2 zákona č. 40/1964

Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“); § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení
neskorších predpisov.

3. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom
a žalovanou ako dlžníkom bola dňa 27.01.2012 uzatvorená úverová zmluva, na základe ktorej poskytol

veriteľ žalovanej úver vo výške 1.700 Eur, pričom celkovo mala žalovaná zaplatiť 3.573 Eur. Žalovaná
celkovo uhradila sumu vo výške 411,36 Eur. Súd prvej inštancie zistil, že žalobca vo formulárovej zmluve
uviedol ročnú úrokovú sadzbu 34,26 %, pričom podľa štatistických údajov Národnej banky Slovenska
bola výška úrokov z nových spotrebiteľských úverov v januári 2012 do 1 roka 7,94 %, od 1 do 5
rokov 12,11 % a nad 5 rokov 13,77 %. Je evidentné, že sa jedná skoro o trojnásobné prekročenie
priemernej úrokovej sadzby, a tento úver je potrebné považovať za právny úkon v rozpore s dobrými

mravmi. Súd v danom prípade považoval tento zmluvný vzťah uzavretý žalobcom v rozpore s dobrými
mravmi a prichádzali by do úvahy v danom prípade iba žalobcove nároky z titulu vydania bezdôvodného
obohatenia podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V danom prípade žalobca sa o predmetnom
bezdôvodnom obohatení dozvedel najneskôr v deň zosplatnenia, teda 24.04.2013, pričom žaloba bola
podaná až 19.08.2015, teda po uplynutí premlčacej doby.

4. Proti rozsudku v časti zamietnutia žaloby v rozsahu 1.288,64 Eur podal včas odvolanie žalobca.
Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobe vyhovie. Uviedol, že nebude viesťpolemiku so súdom prvej inštancie ohľadne jeho právneho názoru o výške dojednaného úroku, ktorú
považuje za v rozpore s dobrými mravmi. Chce sa domôcť aspoň doplatku požičanej istiny. Dôvod
neplatnosti sa môže vzťahovať len na časť právneho úkonu. Pri skúmaní deliteľnosti právneho úkonu

sa treba zamerať predovšetkým na oddeliteľnosť esenciálnych zložiek, ktorých neplatnosť sa zásadne
vzťahuje na celý právny úkon, ale nemožno vylúčiť ani ich oddeliteľnosť, resp. deliteľnosť, ako je to
napríklad pri cene a úroku. Súčasne sa musí v celom rozsahu brať do úvahy vôľa konajúcich.

5. Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na odvolanie podľa § 34 zákona č. 160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) preskúmal rozsudok v jeho napadnutom rozsahu spolu
s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovení
§ 385 C.s.p. a contrario a zistil, že odvolanie je dôvodné.

7. Z obsahu spisu vyplýva, že medzi právnym predchodcom žalobcu (Home Credit Slovakia, a.s.) a
žalovanou bola dňa 27.01.2012 uzatvorená Úverová zmluva č. XXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva o
úvere“), na základe ktorej žalovaná čerpala úver vo výške 1.700 Eur. Celkovo mala žalovaná splatiť
3.573 Eur. Ročná úroková sadzba úveru predstavovala 34,26 %. Lehota splatnosti bola dohodnutá ako
60 mesiacov po poskytnutí úveru a to do 15. dňa v poslednom mesiaci.

8. Podľa ustanovenia § 35 odsek 1 Občianskeho zákonníka, prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo
opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel
účastník prejaviť.

Podľa odseku 2, právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia,
alenajmätiežpodľavôletoho,ktoprávnyúkonurobil,aktátovôľaniejevrozporesjazykovýmprejavom.

Podľa odseku 3, právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich
vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil, a chráni sa

dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený.

9. Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom
alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

10. Podľa ustanovenia § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť
právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo
z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

11. Z obsahu spisu vyplýva, že úrok dohodnutý v Zmluve o úvere predstavoval 34,26 %. Z internetovej

stránky Národnej banky Slovenska vyplýva, že priemerná úroková miera v období uzatvorenia Zmluvy
o úvere bola pri úveroch uzatváraných na obdobie od 1 roka do 5 rokov vo výške 12,11 %.
Prvoinštančnému súdu tak treba prisvedčiť v tom smere, že zmluvne dohodnutý úrok takmer trojnásobne
prekračoval priemernú úrokovú sadzbu, a preto je tento zmluvne dohodnutý úrok možné považovať za
priečiaci sa dobrým mravom. Žalobca v podanom odvolaní v konečnom dôsledku ani nespochybňuje

tento záver.

12. Dôvody neplatnosti (absolútnej alebo relatívnej) sa môžu vzťahovať len na časť právneho úkonu.
Keďže v ustanovení § 41 je použitý pojem právne úkony, je zrejmé, že sa týka všetkých právnych úkonov
vrátane zmlúv. Nie je teda rozhodujúce, o aký právny úkon ide, a ani to, v akej forme sa musí urobiť,

prípadne čo sa vyžaduje na to, aby bol takýto úkon platný a účinný. Obsahom právneho úkonu sú
podstatné (esenciálne), prirodzené a náhodilé zložky. Pri skúmaní deliteľnosti právneho úkonu sa treba
zamerať predovšetkým na oddeliteľnosť esenciálnych zložiek, ktorých neplatnosť sa zásadne vzťahuje
na celý právny úkon, ale nemožno vylúčiť ani ich oddeliteľnosť, resp. deliteľnosť. Záver o oddeliteľnosti
sa musí opierať o náležitý výklad právneho úkonu v súlade s pravidlami interpretácie uvedenými v § 35.

Súčasne sa musí v celom rozsahu brať do úvahy vôľa konajúcich. Výklad sa musí urobiť v kontexte s
celým právnym úkonom, s prihliadnutím na každú zložku jeho obsahu.13. Hrubý nepomer plnení dvoch zmluvných strán predstavuje v našom právnom poriadku súčasť
kvalifikačného kritéria úžery (v zmysle ustanovenia § 235 Trestného zákona), ku ktorému je však
nevyhnutné aj ďalšie kvalifikačné kritérium, a to „tieseň, neskúsenosť alebo rozumová slabosť alebo

niečie rozsušenie“. Úžerný úkon je neplatný priamo pre rozpor so zákonom (trestným zákonom). Na jeho
neplatnosť podľa občianskeho práva pritom nie je podstatné, či (ako je tomu v trestnom práve) existuje
aspoň nepriamy úmysel páchateľa, t.j. toho, kto pre seba získa úžerné plnenie alebo aspoň výhodu,
ale postačí objektívna existencia úžerných kritérií právneho úkonu. (Pozri príspevok JUDr. Petra Straku
„Pôžička - zabezpečovací prevod práva - dobré mravy“ v Bulletin slovenskej advokácie 7-8/2009)

14. Rozpor právneho úkonu s dobrými mravmi nemusí vyplývať iba z jeho obsahu, ale tiež z celkového
charakterudojednania-vzmyslezhrňujúcehozohľadneniaobsahu,pohnútkyaúčelu,pričomsúdôležité
predovšetkým všetky okolnosti, za ktorých bol právny úkon uzatvorený. Napriek uvedenému záveru
je odvolaciemu súdu bližšia teória aplikácie práva oproti teórii zneplatňovania právnych úkonov. Už v
starom Ríme možno vysledovať zásadu „favor contractus“ - zmluva sa má považovať za platnú, pokiaľ

to čo i len trochu je možné. Táto cesta je bližšia princípom právnej istoty, predvídateľnosti, atď. Teda,
ak je tu možnosť dvoch výkladov, z ktorých jeden ponecháva právny úkon aspoň v určitej podobe
platnosti a druhý ho úplne zneplatňuje, potom má prednosť ten výklad, ktorý podporuje aspoň čiastočnú
platnosť. Odvolací súd zvýraznil „pokiaľ je to možné“, pretože len čo sú zistené také skutočnosti, ktoré
z dôležitého záujmu spoločnosti odôvodňujú neplatnosť celého právneho úkonu, neprichádza do úvahy

teóriazachovaniaaspoňčiastočnejplatnostiprávnehoúkonu.(PozrirozsudokKrajskéhosúduvPrešove
sp. zn. 3Co/67/2008 zo dňa 10.12.2008)

15. Len samotné úžerné plnenie spôsobuje iba čiastočnú neplatnosť pre rozpor s dobrými mravmi. Úžera
nastáva, ak sa pridruží ďalší faktor, ktorý stavia toho, kto nepomerne plnenie žiada, do postavenia určitej

„nadvlády“ nad tým, kto plnenie má dať. Takýto stav nadvlády je napr. nad osobou, ktorá je v tiesni, je
neskúsená, jej rozumový vyspelosť je znížený alebo koná v rozsušení. (Pozri taktiež rozsudok Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 3Co/67/2008 zo dňa 10.12.2008)

16. Odvolací súd tiež poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo

26/2011 zo dňa 26.04.2012, v zmysle ktorého cit.:

„Úroky dohodnuté pri poskytovaní peňažnej pôžičky predstavujú odmenu za užívanie požičanej istiny.
Dohodnuté úroky je potrebné odlišovať od úrokov z omeškania, na ktoré má veriteľ zo zákona právo, ak
sadlžníkdostalspeňažnýmplnenímdoomeškania(§517,odsek2Občianskehozákonníka).Občiansky

zákonník a ani iné právne predpisy výslovne nestanovia, do akej výšky je možné pri peňažnej pôžičke
dojednaťúroky,ztejtoskutočnostivšaknemožnovyvodzovať,žebyvýškaúrokovzáviselalenoddohody
účastníkov zmluvy o pôžičke, nakoľko i tu platí ustanovenie § 3 odsek 1 Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého výkon práv a povinností, vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov, nesmie byť v rozpore s
dobrými mravmi.

Dobrými mravmi v občianskoprávnych vzťahoch sa v súdnej praxi rozumie súbor spoločenských,
kultúrnych a mravných pravidiel správania, ktorý je v súlade so všeobecne uznávanými vzťahmi
medzi ľuďmi a mravnými princípmi spoločenského zriadenia a ktorý v historickom vývoji osvedčil
istú nemennosť, vystihujúc podstatné historické tendencie, ktoré sú zdieľané rozhodujúcou časťou

spoločnosti a majú povahu základných noriem.

Je nepochybné, že neprimerane vysoké úroky, dojednané pri peňažnej pôžičke sú všeobecne
považované za odporujúce uznávaným pravidlom správania a vzájomným vzťahom medzi ľuďmi a
mravným princípom spoločenského poriadku, a teda sú v rozpore s dobrými mravmi. Požiadavka na

neprimerané zmluvné úroky môže za istých okolností v sebe obsahovať i skutkovú podstatu trestného
činu úžery, kedy dohoda o neprimeraných úrokoch je neplatná pre rozpor so zákonom, alebo v iných
prípadoch pre rozpor s dobrými mravmi.

Podľa ustálenej súdnej judikatúry, ustanovenie § 3 odsek 1 Občianskeho zákonníka, patrí k právnym

normám s relatívne neurčitou (abstraktnou) hypotézou, t.j. k právnym normám, ktorých hypotéza
nie je stanovená priamo právnym predpisom a ktoré tak prenechávajú súdu, aby podľa svojho
uváženia v každom jednotlivom prípade sám vymedzil hypotézu právnej normy zo širokého, dopredu
neobmedzeného okruhu okolností. Pri posudzovaní, či konanie účastníka občianskoprávneho vzťahu jev súlade, či v rozpore s dobrými mravmi, zákon výslovne neurčuje, z akých hľadísk má súd vychádzať,
preto závisí v každom prípade na úvahe súdu. Rozhodnutie o tom či sú splnené podmienky pre použite
§ 3 odsek 1 Občianskeho zákonníka alebo § 39 Občianskeho zákonníka, je vždy potrebné urobiť po

starostlivej úvahe, v rámci ktorej musí byť zvážené všetky rozhodujúce okolnosti.

Pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý
požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho
nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke

„uspokojí“ bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za
užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni „ zhodnotiť“ obvyklým spôsobom.
Nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu o peňažnej pôžičke a dohodu o
úrokoch z tejto pôžičky často práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá
preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi
neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška

úrokov dojednaná podľa § 658 odsek 1 Občianskeho zákonníka, ktorá podstatne presahuje úrokovú
mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám,
uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek.“

17. Osvojením si vyššie uvedených právnych názorov dospel odvolací súd k záveru, že „úrok odporujúci

dobrým mravom“, ktorý je zo zákona neplatný, a teda ho nemožno požadovať, sám o sebe nespôsobuje
aj neplatnosť celého právneho úkonu (t.j. zmluvy o úvere). Zmluvné dojednanie úroku je podľa
názoru odvolacieho súdu v zásade možné oddeliť od zvyšku úverovej zmluvy. Na to, aby bolo možné
konštatovať neplatnosť celého právneho úkonu, teda neplatnosť celej úverovej zmluvy, je potrebné
skúmať aj ďalšie okolnosti uzatvárania zmluvy (t.j. využitie tiesne spotrebiteľa, jeho neskúsenosti,

rozumovej nevyspelosti, či rozrušenia).

18. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd aj na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn.
21 Cdo 1484/2004 zo dňa 15.12.2004, v zmysle ktorého, cit.:

„Je-li neplatné ujednání o výši úroků obsažené ve smlouvě o půjčce, z povahy právního úkonu a ani z
jeho obsahu nevyplývá, že by tuto část nebylo možné oddělit od ostatního obsahu smlouvy. Smlouva o
půjčce je však neplatná pouze v ujednání o výši úroků jen tehdy, jestliže oddělení této části od ostatního
obsahu smlouvy nebrání ani okolnosti, za nichž ke smlouvě došlo. Soudy vedeny nesprávným právním
názorem o platnosti ujednání o úrocích se věcí z tohoto pohledu nezabývaly.“

19. Súd prvej inštancie však za dôvod neplatnosti celého právneho úkonu (t.j. Zmluvy o úvere) považoval
len samotný dojednaný úrok, ktorého výška bola v rozpore s dobrými mravmi. Takéto konštatovania však
podľa názoru odvolacieho súdu nestačí, a preto považuje v tejto časti odôvodnenie prvoinštančného
rozsudku za nepreskúmateľné.

20. Podľa ustanovenia § 220 odsek 2 C.s.p., v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca
domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil a aké prostriedky procesného útoku použil, ako
sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí,
ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za

preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil,
prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú
rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Obdobným spôsobom
náležitosti odôvodnenia rozsudku upravovalo ustanovenie § 157 odsek 2 O.s.p. v znení účinnom do
30.06.2016.

21. Štruktúra odôvodnenia rozsudku je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu
podľa článku 46 odsek 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ak súd pri odôvodňovaní rozsudku nepostupuje
spôsobom, ktorý záväzne určuje ustanovenie § 220 odsek 2 C.s.p. dochádza nielen k tomu, že rozsudok
je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné

právonasúdnuochranuniejenaplnenéreálnymobsahom.Konaniearozhodovanievšeobecnýchsúdov
sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v
ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami, vrátane ich povinnosti
svoje rozhodnutia odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje strane konania posúdiť ako súd v ichveci vyložil a aplikoval príslušné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci
samej.

22. Vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia sa strane odníma možnosť v odvolacom konaní
riadne brániť svoje práva a oprávnené záujmy nakoľko je problematické zaujímať stanoviská k
nezrozumiteľnému alebo nedostatočne zdôvodnenému rozhodnutiu.

23. Keďže nedostatočne zdôvodnenie rozhodnutia je potrebné hodnotiť ako nesprávny procesný postup

súdu, ktorým bolo znemožnené žalobcovi, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia §
389 odsek 1 písm. b/ C.s.p. rozsudok v jeho napadnutom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 odsek 1 C.s.p.).

24. Po vrátení veci bude úlohou prvoinštančného súdu postupovať v zmysle ustanovenia § 41

Občianskeho zákonníka, teda preskúmať okolností, za ktorých došlo k vzniku právneho úkonu v tom
smere, či z nich nevyplýva, že časť dohody o úroku nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

25. Prvoinštančný súd, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu ( § 391 odsek 2 C.s.p.) v
novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách odvolacieho konania ( § 396 odsek 3 C.s.p.).

26. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).