Rozsudok – Ostatné ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, March 26, 2019

Referenced legislation in the judgement

Judgement

---

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/246/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816205060
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Vrtochová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3816205060.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a sudcov JUDr.
Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho v spore žalobcu: E. Y., trvale bytom J. XXX/XX, Z. pod Y. - Y.
Z., právne zastúpený JUDr. Jaroslavom Hujíkom, advokátom, so sídlom Hviezdoslavova č.3, Prievidza
proti žalovanému: H. Y., trvale bytom J. XXX/XX, Z. pod Y. - Y. Z., právne zastúpený JUDr. Dušanom
Motúsom, advokátom, so sídlom Hviezdoslavova č. 3, Prievidza, o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva k nehnuteľnosti a o vzájomnej žalobe o zaplatenie sumy 5.312,50 EUR, na odvolanie
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 16. mája 2018, č.k. 18C/75/2016-276, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výrokoch I., II. a III. m e n í tak, že :

Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobcu E. Y., rod. Y., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX,
trvale bytom J. XXX/XX, Z. pod Y. - Y. Z. a žalovaného H. Y., rod. Y., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/
XXXX, trvale bytom J. XXX/XX, Z. pod Y. - Y. Z., k nehnuteľnostiam, a to k rodinnému domu súpisné
číslo XXX, stojaceho na parcele M. č. XXXX/X, k.ú. Lehota pod Vtáčnikom, obec Lehota pod Vtáčnikom,
okres Prievidza, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX a k parcele CKN č. XXXX/X zastavané plochy
a nádvoria o výmere 528 m2, k parcele CKN č. XXXX/X orná pôda o výmere 272 m2, k.ú. Lehota pod
Vtáčnikom, obec Lehota pod Vtáčnikom, okres Prievidza, obe zapísané na liste vlastníctva č. 49.

Súd v y p o r i a d a v a podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam, a to k rodinnému domu
súpisné číslo XXX, stojaceho na parcele CKN č. XXXX/X, k.ú. Lehota pod Vtáčnikom, obec Lehota pod
Vtáčnikom, okres Prievidza, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX a k parceliam CKN č. XXXX/X
zastavané plochy a nádvoria o výmere 528 m2, CKN č. XXXX/X orná pôda o výmere 272 m2, k.ú.
Lehota pod Vtáčnikom, obec Lehota pod Vtáčnikom, okres Prievidza, zapísaných na liste vlastníctva č.
XX tak, že všetky vyššie uvedené nehnuteľnosti p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva žalovaného
Miroslava Y., rod. Y., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, trvale bytom J. XXX/XX, Z. pod Y. - Y. Z. .

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi na vyrovnanie jeho spoluvlastníckeho podielu sumu
30.489,75 EUR do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výrokoch IV. a VI. z r u š u j e a
vec mu v týchto výrokoch v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

III. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výrokoch VII. a VIII. p o t v
r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zrušil podielové spoluvlastníctvo nehnuteľností
nachádzajúcich sa v k. ú. Lehota pod Vtáčnikom, obec Lehota pod Vtáčnikom, okres Prievidza, zapísané
v LV č. XXXX Okresného úradu Prievidza, katastrálny odbor ako rodinný dom s.č. XXX parc.č. CKN
XXXX/X, v LV č. XX ako orná pôda vo výmere 272m2 parc.č. CKN XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie
vo výmere 528m2 parc.č. CKN XXXX/X. Výrokom II. súd vyporiadal nehnuteľnosti, nachádzajúce
sa v k. ú. Lehota pod Vtáčnikom, obec Lehota pod Vtáčnikom, okres Prievidza, zapísané v LV č.
XXXX Okresného úradu Prievidza, katastrálny odbor ako rodinný dom s.č. XXX parc.č. CKN XXXX/
X, v LV č. XX ako orná pôda vo výmere 272m2 parc.č. CKN XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie
vo výmere 528m2 parc.č. CKN XXXX/X tak, že všetky horeuvedené nehnuteľnosti prikázal do
výlučného vlastníctva žalovaného Miroslava Y., narodeného XX.X.XXXX. Výrokom III. žalovanému uložil
povinnosť zaplatiť žalobcovi na vyrovnanie jeho spoluvlastníckeho podielu sumu 30.489,75 EUR do
15 dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom IV. žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému sumu
4.187,81 EUR do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom V. v prevyšujúcej časti vzájomnú žalobu
žalovaného zamietol. Výrokom VI. rozhodol o náhrade trov konania tak, že žalovaný má voči žalobcovi
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 83,48 %. Výrokom VII. žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť na
účet Okresného súdu Prievidza náhradu trov, ktoré štátu vznikli preddavkovaním vo výške 3,98 EUR
do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom VIII. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť na účet
Okresného súdu Prievidza náhradu trov, ktoré štátu vznikli preddavkovaním vo výške 3,98 EUR do troch
dní od právoplatnosti rozsudku.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva k
nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k. ú. Lehota pod Vtáčnikom, zapísané v LV č. XXXX Okresného
úradu Prievidza, katastrálny odbor ako rodinný dom s.č. XXX parc.č. CKN XXXX/X, v ktorom má
spoluvlastnícky podiel 17/32-ín a žalovaný v podiele o veľkosti 15/32-ín. Žalobca je súčasne podielovým
spoluvlastníkom nehnuteľností, zapísaných v LV č. XX ako orná pôda vo výmere 272m2 parc.č. CKN
XXXX/2, zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 528m2 parc.č. CKN XXXX/X, spoluvlastnícky podiel
na týchto pozemkoch je u žalobcu 1-ica a u žalovaného 1-ica. Žalobca žiadal zrušiť podielového
spoluvlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam a tieto vyporiadať tak, že ich súd prikáže do výlučného
vlastníctva žalobcu a uloží mu povinnosť vyplatiť žalovanému na vyrovnanie podielov sumu 25.000,-
EUR do 60-tich dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaný podal vzájomný návrh, ktorým sa voči
žalobcovi domáhal z titulu bezdôvodného obohatenia zaplatenia sumy 5.321,50 EUR a navrhoval
zrušiť podielové spoluvlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam a vyporiadať ich prikázaním do jeho
vlastníctva s povinnosťou vyplatiť žalobcu sumou 26.805 EUR v lehote do 90 dní od právoplatnosti
rozsudku. Zároveň žiadal v zmysle vzájomného návrhu uložiť žalobcovi povinnosť zaplatiť mu titulom
bezdôvodného obohatenia sumu 5.321,50 EUR v lehote do 90 dní od právoplatnosti rozsudku.

3. V spore bolo preukázané, že žalobca a žalovaný sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností,
nachádzajúcich sa v k. ú. Lehota pod Vtáčnikom, obec Lehota pod Vtáčnikom, okres Prievidza,
zapísané v LV č. XXXX Okresného úradu Prievidza, katastrálny odbor ako rodinný dom s.č. XXX
parc. č. CKN XXXX/X, v LV č. XX ako orná pôda vo výmere 272m2 parc.č. CKN XXXX/X,
zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 528m2 parc.č. CKN XXXX/X. Dôvodom zrušenia podielového
spoluvlastníctva podielových spoluvlastníkov sú dlhodobé nezhody medzi spoluvlastníkmi, nemožnosť
užívania predmetu spoluvlastníctva, nemožnosť financovať údržbu a nezáujem spoluvlastníkov
zotrvať v podielovom spoluvlastníctve. Tak žalobca ako aj žalovaný súhlasili so zrušením ich
podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam. Žalovaný si v konaní uplatnil investície
do domovej nehnuteľnosti vzájomnou žalobou v sume 5.312,50 EUR. Žalobca a žalovaný súhlasili
so zrušením ich podielového spoluvlastníctva, na vyporiadaní podielového spoluvlastníctva sa
nedokázali mimosúdne dohodnúť. Súd mal za to, že zákonné predpoklady zrušenia podielového
spoluvlastníctva sú v tomto prípade splnené. Obaja podieloví spoluvlastníci vyjadrili vôľu ďalej nezotrvať
v podielovom spoluvlastníctve, preto súd zrušil podielové spoluvlastníctvo v zmysle vyššie citového
Občianskeho zákonníka. Veci užíva len žalovaný, podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam zakladá
dôvody vzájomných konfliktov medzi spoluvlastníkmi, súd preto nevidel dôvody toto ich podielové
spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam ponechať. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že stavbu
- rodinný dom s.č. 254, parc.č. CKN XXXX/X nie je možné reálne (podľa výšky spoluvlastníckych
podielov) rozdeliť na dve rovnaké časti so samostatným prístupom. Vyplýva to zo záverov znaleckého
posudku znalca Ing. Hamáčka ( znalecký posudok č.90/2015), z výsluchu znalca Ing. Lehockého
ako aj z vyjadrenia oboch strán sporu, keď obaja zhodne uviedli, že nie sú ochotní investovať do
nehnuteľností prostriedky na rozdelenie nehnuteľností. Obaja potvrdili, že vytvorenie samostatných

bytových jednotiek ( samostatných vecí) by si vyžiadalo veľké finančné investície, ktoré nie sú ochotní
za daných podmienok vynaložiť. Pokiaľ ide o rodinný dom, súd na základe vykonaného dokazovania
ustálil, že stavba nie je vertikálne deliteľná. Pri skúmaní, či nehnuteľnosť je reálne deliteľná súd prihliada
na tieto hľadiská:1.fyzická a právna deliteľnosť predmetu spoluvlastníctva, 2.výška spoluvlastníckych
podielov, 3. účelné využitie rozdelenej veci.

4. Pokiaľ ide o prvý spôsob vyporiadania spoluvlastníctva, neposudzuje sa iba deliteľnosť z hľadiska
technických kritérií, ale aj deliteľnosť z hľadiska účelnosti a využitia nehnuteľnosti bývalými podielovými
spoluvlastníkmi. V prípade reálneho rozdelenia nehnuteľnosti by účastníci zotrvali v susedskom vzťahu
a sčasti aj v spoluvlastníckom vzťahu, čo by vzhľadom na ich narušené a vyhrotené vzájomné
súrodenecké vzťahy nepochybne viedlo k rovnakým problémom pri spolunažívaní ako doposiaľ. Súd
mal za to, že konfliktné spolužitie spoluvlastníkov, sprevádzané takmer dennodennými hádkami a
verbálnymi útokmi, sťažnosťami, trestnými oznámeniami tak spôsobuje nemožnosť riadneho užívania
nehnuteľnosti. Účastníci zhodne potvrdili, že sa nedokážu dohodnúť ohľadne užívania nehnuteľnosti
ani jej údržby a opráv. Za prípady, kedy sa nehnuteľnosť považuje za reálne nedeliteľnú je treba
považovať i prípady, kde by časti vzniknuté rozdelením nemohli slúžiť vlastníkovi takým spôsobom, aký
zodpovedá ich povahe a jeho užívanie vyčlenenej časti nehnuteľnosti by nebolo v súlade s dobrými
mravmi. ( rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. 9Co 92/2006 z 15.3.2007). Pokiaľ ide o reálnu
deliteľnosť pozemkov (parc.č. CKN XXXX/X a parc.č. CKN XXXX/X) súd je toho názoru, že reálna
deľba pozemkov by zamedzila nerušenému užívaniu rodinného domu s.č. XXX parc.č. XXXX/X. Reálnu
deliteľnosť pozemkov priľahlých k domu je možné posúdiť aj bez znaleckého dokazovania. Ak sú
pozemky funkčne spojené s rodinným domom, nie sú reálne deliteľné, pretože ak by sa rozdelili,
znemožnilo by to riadne užívanie domu tomu, komu bude prikázaný. V tomto prípade sú pozemky
funkčne spojené s rodinným domom. Pozemky v zásade deliteľné sú, ale pod deliteľnosťou sa nerozumie
len ich fyzická deliteľnosť ale aj to, či tvoria s nejakou stavbou alebo iným pozemkom funkčný celok
a v takom prípade ich spravidla deliť nemožno bez toho, aby sa obmedzila hospodárska využiteľnosť
nehnuteľností ako funkčného celku. Z podstaty veci vyplýva, že pozemok je v zásade deliteľný vždy,
čo však neznamená, že v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva musí byť
rozdelený vo všetkých prípadoch, najmä ak ide o pozemky priliehajúce k obytným domom, keď s ním
vytvárajú spravidla jeden funkčný celok a slúžia na lepšie využitie domu a taktiež blízkosť obytného
domu, v ktorom býva vlastník záhrady zlepšuje jej využitie. ( ,,nie je v rozpore so zákonom postup, pri
ktorom súd rozhodujúci o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva prikáže pozemok tomu,
komu pripadne dom bez toho aby vykonal jeho delenie“ rozhodnutie NS ČR z 20.10.2009 sp. z. 22Cdo
1181/2008). Súd nepristúpi k rozdeleniu pozemkov ak toto rozdelenie nie je dobre možné, kedy sa
sleduje cieľ, aby aj po rozdelení nehnuteľnosti mohli bez závad slúžiť na uspokojovanie tých potrieb,
na ktoré sú účelovo určené. Vzhľadom k uvedenému súd dospel k záveru, že nehnuteľnosti nie sú
reálne deliteľné. Spoluvlastnícky podiel vyjadruje mieru akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach
a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci, ide však o tzv. ideálny podiel na
spoločnej veci a nie o reálne vymedzenie vzťahujúce sa na určitú časť spoločnej veci ( podľa subjektívnej
predstavy toho ktorého spoluvlastníka), číselné vyjadrenie výšky spoluvlastníckeho podielu absolútne
neznamená, že by spoluvlastník bol výlučne vlastníkom určitej hmotnej časti spoločnej veci ( Ro NS ČR
z 19.01.2010 sp. zn. 26Cdo 26/2009 ), preto ak žalobca v spore navrhol prikázať mu časť pozemku za
rodinným domom, vzhľadom na uvedené takéto reálne rozdelenie by nebolo možné z dôvodu, že by sa
obmedzila hospodárska využiteľnosť rodinného domu a priľahlých pozemkov, ktoré slúžia k rodinnému
domu ako predzáhradka a ,,oddychová zóna“ záhrada.

5. Keďže prvý spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva nie je možný, musel súd skúmať v
poradí druhý, zákonom daný spôsob vyporiadania a to prikázanie nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva
jedného z dvoch podielových spoluvlastníkov a to buď žalobcovi alebo žalovanému. Nehnuteľnosti 18
rokov užíva žalovaný, čo v konaní nebolo sporným. Rovnako žalobca nerozporoval tvrdenie žalovaného,
že až do podania žaloby na súd, sa mimosúdne vždy dojednávali o prikázaní veci do vlastníctva
žalovaného, nevedeli sa ale dohodnúť na cene. Žalovaný je preukázané, že do nehnuteľností investoval
a v celosti ich chce prevziať do svojho výlučného vlastníctva. Žalobca nehnuteľnosti od roku
2015 neužíva a nehnuteľnosti chce prevziať do svojho výlučného vlastníctva. Z tohto vyplýva, že v
poradí druhý spôsob vyporiadania a to prikázanie nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva jednému zo
spoluvlastníkov za náhradu je možný. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že nehnuteľnosť užíva
výlučne žalovaný, že na nehnuteľnosti investoval, dom zhodnotil, začal si prispôsobovať stavebnými
úpravami dom pre svoje bývanie a udržiava nehnuteľnosti v užívaniaschopnom stave. Žalobca

nehnuteľnosti od roku 2015 neužíva. Súd preto nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva
žalovaného za primeranú náhradu, keď dospel k záveru, že takto budú predmetné nehnuteľnosti
účelne využité. V konaní žalobca poukázal na veľkosť spoluvlastníckych podielov, keď jeho podiel
na nehnuteľnosti - rodinný dom s.č. XXX predstavuje 17/32-ín a na spoločných pozemkoch 1-icu.
Tiež opakovane poukázal na to, že žalovaný v minulosti predal pozemok parc.č. 2838 o výmere
444m2, čím znehodnotil nehnuteľnosti, pretože po tomto pozemku bol možný prístup k nehnuteľnostiam.
Obhliadkou na mieste samom ako aj výpoveďou znalca Ing. Lehockého nebola preukázaná pravdivosť
tohto tvrdenia, naopak, bolo zistené, že prístup k nehnuteľnostiam je možný aj z inej strany pozemku a
pozemok parc.č. 2838 tak nie je jediným ( výlučným ) pozemkom, ktorý umožňuje prístup k predmetným
nehnuteľnostiam. Ďalej žalobca poukázal na to, že pokiaľ mu nehnuteľnosti nebudú prikázané do
výlučného vlastníctva, pozemok, ktorý odkúpil späť a ktorý je t.č. v jeho výlučnom vlastníctve ( parc.č.
XXXX) mu je zbytočný, pričom na kúpu tohto pozemku si požičal peniaze len preto, aby zachoval
celistvosť pozemkov a zachoval ich hodnotu a funkčnosť rodinného domu. Žalobca v spore tvrdil,
že nehnuteľnosť neopustil v roku 2015 dobrovoľne, ale v dôsledku veľmi vyhrotených vzťahov so
žalovaným, čím chcel zamedziť ďalším konfliktom. V dome má obavu bývať z dôvodu agresivity
žalovaného a absolútnej nedôvery voči nemu a jeho družke. Tiež tvrdil, že žalovaný sa mu vyhrážal
fyzickou likvidáciou, o čom má aj zvukovú nahrávku. Tým, že zvukový záznam nebol vyhotovený
so súhlasom žalovaného, ktorý k jeho prehratiu v konaní nedal súhlas, a nebolo tak možné takýto
dôkaz v konaní vykonať, pričom iné dôkazy o vyhrážaní žalobca súdu nepredložil, súd považoval
toto tvrdenie o násilnom správaní sa žalovaného k druhému spoluvlastníkovi za žalobcom v spore
nepreukázané. Žalovaný takéto správanie voči bratovi ( žalobcovi) poprel. Uviedol, že mu nikdy v
užívaní nehnuteľnosti nebránil ani sa mu nevyhrážal. Je však nepochybné, čo súdu potvrdili obaja
spoluvlastníci, že ich vzájomné vzťahy sú už vážne narušené, nekomunikujú spolu a ani jeden z nich
si nevie predstaviť v budúcnosti spoločné užívanie predmetných nehnuteľností či bývanie v jednom
rodinnom dome. Pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva treba prihliadať na veľkosť podielov, kedy
veľkosť podielu na rodinnom dome žalobcu je 17/32-ín a žalovaného 15/32-ín a účelné využitie veci.
Výška spoluvlastníckych podielov však nie je absolútne rozhodujúca, ani účelné využitie veci, ale ide o
súhrn skutočností, ktoré sú v danej veci relevantné. Pokiaľ ide o prikázanie veci slúžiacej na bývanie,
súd skúma bytovú potrebu spoluvlastníkov, kto v dome doposiaľ býval, kto ho udržiaval, opravoval, kto
do neho investoval a kto je schopný aj naďalej sa starať o jeho riadnu údržbu. Spôsob vyporiadania
má pritom viesť k vyriešeniu všetkých vzťahov, ktoré sa vytvorili medzi podielovými spoluvlastníkmi
v súvislosti s existenciou spoluvlastníctva. Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že
v najlepšom záujme oboch podielových spoluvlastníkov a v súlade so zásadou dobrých mravov je
prikázať nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalovaného, ktorý predmetného nehnuteľnosti doposiaľ
dlhodobo užíva, má záujem v dome aj naďalej bývať, stále obýva rodinný dom spolu s družkou a jej
vnukom, stará sa o nehnuteľnosti, investuje do nich, hradí energie. Súd pri rozhodnutí o tom, komu zo
spoluvlastníkov prikáže vec za primeranú náhradu zobral na zreteľ celý súbor relevantných skutočností,
ktorý nie je vyčerpaný iba hľadiskami priamo vymenovanými v § 142 ods. OZ. Z dokazovania mal sú
preukázané a nebolo to v konaní sporným, že obaja spoluvlastníci pred podaním žaloby na súd dlhodobo
viedli mimosúdne rokovania v tom ,,duchu“, že nehnuteľnosti prevezme do výlučného vlastníctva
žalovaný, žalobcovi bola zo strany brata ( žalovaného) ponúknutá dokonca verzia, že tieto nehnuteľnosti
prevezme do výlučného vlastníctva žalobca, bolo to v čase, kedy mal žalovaný možnosť zabezpečiť si
iné bývanie kúpou rodinného domu, napokon ani s takouto dohodou žalobca nesúhlasil. Po vzájomnej
mimosúdnej dohode si následne žalovaný opakovane v peňažnom ústave vybavil úver, následne však
žalobca k dohode nepristúpil. Aj z uvedeného je zrejmé vážne narušenie vzťahov medzi podielovými
spoluvlastníkmi, z vykonaného dokazovania ako komplexu pre rozhodnutie relevantných skutočností
súd rozhodol tak, že nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného.

6. Žalovaný sa vzájomnou žalobou domáhal voči žalobcovi zaplatenia sumy 5.312,50 EUR titulom
bezdôvodného obohatenia sa žalobcu vnesením investícii žalovaného v rozsahu podielu, pripadajúcom
žalobcovi 17/32-ín na rodinnom dome, žalovaný tvrdil, že o túto sumu sa žalobca bezdôvodne obohatil.
Realizovanými investíciami žalovaného - plynofikáciou v roku 2000 v sume 1.726 EUR, postavením
terasy v roku 2013, rekonštrukciou kotolne s novou pecou v roku 2013 za 700 EUR, vybudovaním
podkrovnej izby v roku 2015, vybudovaním nového WC v roku 2006 v sume 3000,- Sk, pričom nešlo
o prerábku, ale o vybudovanie nového WC sa žalobca nepodieľal, nefinancovali ju spoločne, nového
vchodu v roku 2004 za 6500,- Sk, žalovaný zhodnotil spoločný rodinný dom o sumu minimálne 10.000
EUR, potom žalobca sa obohatil o sumu 5.312,50 EUR. Žalobca namietol a neuznal tento nárok
žalovaného ako náhradu vložených investícií od neinvestujúceho spoluvlastníka. Tvrdil, že väčšina

úprav domu nemala povahu investícií zhodnocujúcich dom, ale len opráv, resp. výmeny starších vecí
za novšie v dôsledku ich opotrebenia, prispôsobenia veci predstavám žalovaného pri užívaní spoločnej
veci, pričom išlo o porovnateľné výdavky so žalobcom. Zhodnotením nehnuteľnosti žalobcom sa súd
môže zaoberať v rámci tzv. širšieho vyporiadania podielového spoluvlastníctva len za predpokladu, že
žalobca urobí návrh na takéto vyporiadanie ( rozhodnutie NS ČR sp. zn. 22Cdo 1640/2006). Žalobca
namietol nárok žalovaného na náhradu vložených investícií a tvrdil, že prevažná väčšina úprav domu
nemala povahu investícií zhodnocujúcich dom, ale len opráv, resp. výmeny starších vecí za novšie
v dôsledku ich opotrebenia, prispôsobenia veci predstavám žalovaného pri užívaní spoločnej veci.
Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že vynaložením týchto investícií žalovaný zhodnotil spoločný
rodinný dom a teda aj spoluvlastnícky podiel žalobcu. Súd nevidel prekážku, aby v rámci tohto konania
neboli vyporiadané aj tieto nároky žalovaného, pretože žalovaný zvýšil hodnotu spoločnej veci a tým,
že je povinný poskytnúť náhradu žalobcovi v aktuálnej súčasnej hodnote v súčasnom stave, zakladá
sa tým dôvod bezdôvodného obohatenia na strane žalobcu, pretože prijíma finančnú náhradu za svoj
spoluvlastnícky podiel v rozsahu zhodnotenia v dôsledku investícii žalovaným. Všeobecná hodnota
spoločných nehnuteľností, ktoré sú predmetom vyporiadania s vnesenými investíciami žalovaného
bola ustálená v súkromnom znaleckom posudku Ing. Lehockého č. 28/2017 ( po zohľadnení námietok
žalobcu) na sumu 55.100 EUR, z toho hodnota pozemkov bola ustálená na sumu 10.328 EUR a
čistá hodnota rodinného domu ( bez príslušenstva ) na sumu 42.579 EUR, zo znaleckého posudku
Ing. Lehockého č. 4/2017, v ktorom určil všeobecnú hodnotu bez investícii na sumu 45.500 EUR,
z toho hodnota pozemkov bola 10.328 EUR a čistá hodnota rodinného domu ( bez príslušenstva)
bola 32.970,32 EUR, z uvedeného vyplýva, že žalovaný rodinný dom zhodnotil v sume 9.608,95 EUR
( 42.579,27 EUR mínus 32.970,32 EUR). Žalobca vzniesol námietku premlčania tohto nároku. Bolo
zistené, že žalovaný uskutočnil investíciu plynofikácie vrátane plynovej pece v roku 2000, potom súd
vzhľadom na námietku premlčania vznesenú žalobcom v konaní dospel k záveru, že v konaní bolo
preukázané, že ohľadom plynofikácie nehnuteľnosti vrátane montáže plynovej pece v roku 2000 išlo
o dohodu o hospodárení so spoločnou vecou, pretože žalovaný mal súhlas tak svojho otca ako aj
svojho brata ako podielových spoluvlastníkov ( tvrdil to žalobca a žalovaný jeho tvrdenie nerozporoval),
pričom nie je rozhodujúce či išlo o nutnú opravu, údržbu alebo iné náklady, splatnosť tejto investície
nastáva už za trvania spoluvlastníctva, nie až po zrušení spoluvlastníctva. Aj za stavu, že by súd
dospel k tomu záveru, že nedošlo k dohode o hospodárení so spoločnou vecou, keď žalovaný tvrdil,
že žalobca o výmene pece a plynofikácii ani nevedel, lebo bol stále pod vplyvom alkoholu, teda
by išlo o investíciu do spoločnej nehnuteľnosti bez súhlasu ostatných spoluvlastníkov, v konaní bolo
preukázané, že bojler tiekol, pec na pevné palivo nebola riadne funkčná, išlo by teda o nutné opravy a
údržbu, kedy povinnosť vydať takéto bezdôvodné obohatenie vzniká vynaložením investície za trvania
spoluvlastníckeho vzťahu. Preto v tejto časti považoval súd nárok žalovaného za premlčaný minimálne
v rozsahu reálne vnesenej investície v sume 1.726 EUR. Ak si žalovaný uplatnil aj nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia za ním vnesené investície do spoločnej nehnuteľnosti postavením terasy v
roku 2013, rekonštrukciou kotolne s novou pecou v roku 2013 za 700 EUR, vybudovaním podkrovnej
izby v roku 2015, vybudovaním nového WC v roku 2006 v sume 3000,- Sk, nového vchodu v roku
2004, bolo preukázané, že išlo o investície výlučne žalovaného, na ktoré nemal súhlas žalobcu a preto
povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie vznikla až pri zániku podielového spoluvlastníctva vo výške
zhodnotenia jeho podielu pred investíciou a po nej, v tejto časti súd námietku premlčania považoval za
nedôvodnú. Súd preto musel konštatovať, že právo žalovaného na úhradu pomernej časti investičných
nákladov sa premlčalo len v časti investícií na plynofikáciu, preto sumu nákladov 1.726 EUR z dôvodu
premlčania odpočítal od sumy, o ktorú bol rodinný dom zhodnotený investíciami žalovaného, čo je suma
9.608,95 EUR, samostatný nárok žalovaného na zaplatenie sumy 5.312,50 EUR titulom bezdôvodného
obohatenia bol sčasti dôvodný. Nepremlčaný rozsah vynaložených investícii žalovaného súd vypočítal
ako rozdiel sumy 9.608,95 EUR a sumy premlčanej investície 1.726 EUR, čo je suma 7.882,95,- EUR.
Na strane žalobcu vzniklo bezdôvodné obohatenie zhodnotením jeho podielov ( 17/32-ín) na spoločnej
nehnuteľnosti v dôsledku vynaloženej investície v sume 4.187,81 EUR ( 17/32ín zo sumy 7.882,95
EUR). V spore bolo preukázané, že sumy investície žalobcu do rodinného domu za kúpu krytiny strechy
sa žalobca samostatnou žalobou v spore nedomáhal, tento nárok v konaní nebol zo strany žalobcu
uplatnený osobitnou žalobou, bolo ustálené, že išlo z jeho strany len o procesnú obranu a argument,
prečo by mal súd prikázať nehnuteľnosti do jeho výlučného vlastníctva, keďže aj on sa finančne
podieľal na údržbe nehnuteľnosti. Ak žalobca žiadal zohľadniť v sume určenej na vyrovnanie jeho
spoluvlastníckeho podielu aj nárok súvisiaci s odpredajom a následnou kúpou pozemku parc.č. 2838,
tiež s odmenou, ktorú zaplatil právnikovi a exekútorovi ako aj jeho nárok, ktorý mu žalovaný nevyplatil pri
odpredaji pozemkov, ktoré zdedil a v zmysle dedičského rozhodnutia mu mal polovicu kúpnej ceny do

10 dní po odpredaji vyplatiť, súd tu poukázal na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 22Cdo/1927/2004 z ktorého
je zrejmé, že do sumy primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel nemožno započítať iný majetkový.

7. Súd na základe takto vykonaného dokazovania rozhodol o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva
podielových spoluvlastníkov tak, že tieto nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného,
ktorý s ich prikázaním do svojho výlučného vlastníctva súhlasil. Hľadiská uvedené v § 142 ods. 1 OZ
( že súd prihliadne na veľkosť podielov a na účelné využitie veci) treba vziať do úvahy, nejde však o
hľadiská rozhodujúce, otázka komu bude vec prikázaná závisí od úvahy súdu ( R 16/1967). Pri určení
primeranej náhrady žalobcovi ako spoluvlastníkovi nehnuteľností, ktorej nehnuteľnosti neboli prikázané
do vlastníctva, súd vychádzal zo všeobecnej ceny nehnuteľností, v spore ustálenej vo výsluchu znalca
Ing. Petra Lehockého na sumu 58.000 EUR, z ktorou sumou obaja podieloví spoluvlastníci súhlasili,
súd ju teda považoval na nespornú. Súd určil sumu na vyrovnanie podielov zo sumy 58.000 EUR, keď
všeobecná cena pozemkov zapísaných v LV č. 49 ako orná pôda vo výmere 272m2 parc.č. CKN 1115/2,
zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 528m2 parc.č. CKN 1115/3 bola znaleckým dokazovaním
ustálená na sumu 10.328 EUR, podiel pripadajúci žalobcovi na týchto nehnuteľnostiach je 1-ica, čo
zo sumy 10.328 EUR je 5.164 EUR, z rodinného domu s.č. 254 vrátane príslušenstva súd vychádzal
z hodnoty 47.672,- EUR (vypočítanej ako rozdiel všeobecnej ceny nehnuteľností 58.000,- EUR mínus
cena pozemkov 10.328 EUR ) z nej na žalobcu pripadajúci podiel 17/32-ín je suma 25.325,75 EUR. Na
základe uvedeného je žalovaný (ako osoba, ktorej nehnuteľnosti boli súdom prikázané do výlučného
vlastníctva) povinný zaplatiť žalobcovi na vyrovnanie jeho spoluvlastníckeho podielu na predmetných
nehnuteľnostiam spolu sumu 30.489,75 EUR v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a žalobca
je v tej istej lehote povinný zaplatiť žalovanému sumu 4.187 EUR. S poukazom na rozhodnutie NS ČR
sp. z. 22Cdo/4527/2010 je pritom vylúčené vykonať zohľadnenie investícií do veci v rámci rozhodovania
o náhrade za spoluvlastnícky podiel. Podľa § 232 ods. 2 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie
od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Pre takéto
rozhodnutie sa podľa súdnej praxe vyžaduje zistenie takých skutočností, z ktorých by bolo možné vyvodiť
záver súdu o tom, že vzhľadom na povahu prejednávanej veci, na nárok a osobné pomery strán je
vhodné určiť na splnenie lehotu dlhšiu než tri dni. V súlade s cit. ustanovením súd určil obom stranám
sporu lehotu na plnenie 15 dní.

8. O trovách konania súd rozhodol podľa pomeru úspechu v spore. Čo do žaloby, nebolo medzi stranami
sporné, že spoluvlastníctvo má byť zrušené a vyporiadané tak, že nehnuteľnosť bude v celosti prikázaná
za náhradu jednej zo strán. Spor sa viedol len o to, komu bude prikázaná a za akú vysokú náhradu. Pre
určenie úspechu v spore preto súd prihliadal len na úspech strán v týchto sporných otázkach. Nakoľko
obe uvedené sporné otázky súd považuje za rovnako dôležité, ich váha na určení úspechu v spore
musí byť rovnaká. Nakoľko nie je možné samostatne vydeliť, ktorá časť trov vznikla v konaní o žalobe
a ktorá v konaní vzájomnej žalobe, treba aj úspech strán čo do vzájomnej žaloby zohľadniť pri určení
celkového úspechu strán v konaní. Celkom sa tak na úspechu strany v konaní podieľa 1. jej úspech čo
do výšky náhrady za spoluvlastnícky podiel, 2.jej úspech čo do prikázania nehnuteľnosti (s rovnakou
váhou ako 1.) a 3. jej úspech čo do vzájomnej žaloby. V konaní bol úspešnejší žalovaný, ktorému bola
nehnuteľnosť prikázaná. Ako výšku vyplatenej náhrady navrhol sumu 26 805 EUR, čomu zodpovedá
podiel jednotlivých sporných otázok na úspechu v spore 1. 45,5%, 2. 45,5% a 3. 9% (1/+2/+3/ = 100%,
1.=2., 2. predstavuje vyplatenie 26 805,- EUR, zatiaľ čo 3. predstavuje vzájomnú žalobu o vyplatenie
5312,50 EUR).Čo do prikázania nehnuteľnosti (1.) bol žalovaný úspešný v plnom rozsahu (100% z 45,50
% = 45,50 %). Čo do výšky náhrady (2.) súd za čiastočný neúspech žalovaného považuje sumu, o ktorú
musí preplatiť ním ponúknutú výšku náhrady 30 489,75 EUR - 26 805,00 EUR = 3 684,75 EUR, čo
predstavuje 13,75 % z 26 805,00 EUR. Neúspech žalovaného je tak v tejto časti konania 13,75 % a
úspech 86,25 %, čo vo vzťahu k celému konaniu predstavuje úspech 39,24 % (86,25 % zo 45,50 %). Čo
do vzájomnej žaloby (3.) bol žalovaný úspešný v časti 4 187,00 EUR z požadovaných 5312,50 EUR,
čo predstavuje úspech v 78,81 % a vo vzťahu k celému konaniu úspech 7% (78,81 % z 9%). Celkom
tak žalovaný v konaní dosiahol úspech 91,74 % (45,50 % + 39,24 % + 7%) a neúspech 8,26 %, t.j.
čistý úspech 83,48 % (91,74 % - 8,26 %), v takomto rozsahu mu preto súd priznal nárok na náhradu
trov konania.

9. Vo výroku č. VII a VIII súd rozhodol o náhrade trov štátu, ktoré v konaní vznikli ako trovy dôkazu.
Vychádzajúc z povahy veci a výsledku konania rozdelil súd náhradu trov štátu v polovici pre žalobcu v
sume (po zaokrúhlení na dve desatinné čísla nahor) 3,98 EUR a v polovici pre žalovaného v sume 3,98
EUR, pretože dôkaz - obhliadku na mieste samom dňa 05.04.2018 súd vykonával pre tvrdenia týchto

strán sporu. Ide o trovy, ktoré vznikli štátu vykonaním obhliadky nehnuteľností na mieste samom dňa
05.04.2018 v obci Lehota pod Vtáčnikom spolu v sume 7,95 EUR.
10. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov uvedených v § 365
ods. 1 písm. f) a h) CSP. V prvom rade poukázal na formálne nesprávny výrok napadnutého rozsudku
pod bodom I. a II., a to v tom, že výroky pod bodom I. a II. sú čiastočne nezrozumiteľné pre absenciu
zrozumiteľného označenia na akom pozemku s určením parcelného čísla sa nachádza rodinný dom s.č.
XXX, absentuje, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom konania sú evidované v katastri nehnuteľností,
ktoré nedostatky sú však zrejme odstrániteľné aj opravným uznesením. U výroku pod bodom II. je
nesprávne formulovaný predmet vyporiadania, pretože predmetom vyporiadania nie je v zmysle §
142 Občianskeho zákonníka nehnuteľnosť, ale spoluvlastníctvo k nej, teda vyporiadava sa vždy, a
to aj v súlade so súdnou praxou spoluvlastnícky vzťah. V zásade považuje napadnutý rozsudok za
nezákonný. Nezákonnosť spočíva v tomto prípade v tom, že súd pri vyporiadaní spoluvlastníctva v
zásade ignoroval zákonné kritéria vyporiadania a vyporiadanie tak ako vyplýva z odôvodnenia rozsudku
vykonal na základe iných než zákonom uložených kritérií. Podľa § 142 Občianskeho zákonníka je súd
viazaný úpravou obsiahnutou v tomto ustanovení, a to nielen z hľadiska postupu od reálnej deľby
k prikázaniu vecí za náhradu jednému zo spoluvlastníkov, resp. jej predaj, ale taktiež kritériami, na
ktoré uvedená norma súdu ukladá povinnosť prihliadnuť pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva.
Pokiaľ ide o reálnu deľbu nehnuteľností tak u rodinného domu nie je sporné, že tento nie je dobre a
účelne deliteľný vzhľadom na jeho stavebné predispozície. Nemožno sa však stotožniť so skutkovým
záverom súdu, že pozemky nie sú v tomto prípade deliteľné. Dokonca medzi stranami prebiehali aj
počas súdneho konania rokovania smerujúce k tomu, aby pozemok parc.č. CKN XXXX/2 orná pôda vo
výmere 252 m2 sa stal jeho výlučným vlastníctvom, keďže na tento pozemok má samostatný prístup
cez svoju nehnuteľnosť parc.č. EKN XXXX orná pôda vo výmere 444 m2. Poukazuje na to, že tento
pozemok žalovaný odpredal bez jeho vedomia, peniaze si ponechal bez poskytnutia náhrady v zmysle
dedičskej dohody, znehodnotil spoločné nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania, pričom toto
znehodnotenie znalec Ing. Lehocký vo svojom výsluchu na pojednávaní súdu vyjadril rozpätím 10 -
20% zo všeobecnej hodnoty nehnuteľností ustálenej podľa jeho znaleckého posudku č. 04-2/2017 zo
dňa 20.4.2017, ktorý je súčasťou súdneho spisu. Teda nielenže predmetný rodinný dom s parc.č. EKN
XXXX by mal všeobecnú hodnotu z dôvodu lepšieho prístupu k nemu o 10 - 20%, vyššiu, ale pozemok
parc.č. EKN XXXX tvoril vždy funkčný celok s nehnuteľnosťami, ktoré sú predmetom konania a on tento
pozemok vykúpil späť (žalovaný o vykúpenie pozemku nemal záujem), aby zachoval dovtedajší prístup
na nehnuteľnosti, keďže po tomto pozemku bol dlhodobo zriadený prístup i autom, bola na pozemku
vybudovaná prístupová spevnená cesta. Aj z dokumentácie, ktorá sa nachádza v súdnom spise, a to z
vyššie citovaného znaleckého posudku na str. 27 posudku je zjavné, že po v súčasnosti jeho pozemku je
vybudovaný prístup - cesta k rodinnému domu a cesta je používaná aj žalovaným, o čom svedčí to, že na
ceste vedľa domu je doparkované jeho motorové vozidlo. Teda argumentácia súdu, že v prípade reálnej
deľby pozemkov by nebola zachovaná funkčnosť celku, teda rodinného domu s priľahlým pozemkom
je v predmetnej veci len formálnou úvahou bez ohľadu na skutočné pomery na nehnuteľnostiach. Sám
žalovaný teda zavinil predajom prístupu k rodinnému domu i pozemku za rodinným domom, nielen
ich znehodnotenie, ale aj znehodnotenie rodinného domu. Za takejto situácie argumentácia súdu prvej
inštancie o zachovaní funkčnosti nehnuteľností ako celku pre vlastníka rodinného domu neobstojí,
pretože pozemok parc.č. EKN XXXX vo výmere 444 m2 je bez jeho funkčného prepojenia s rodinným
domom, alebo aspoň s pozemkom za rodinným domom, t.j. s parc.č. CKN XXXX/2 úplne bezcenný. U
parc.č. EKN XXXX ide o pozemok v šírke od 4,30 m po 5,40 m, ktorý vzhľadom na jeho situovanie
v bezprostrednej blízkosti rodinného domu na parc.č. CKN XXXX/3 nemá žiadne reálne využitie, len
využitie spolu s rodinným domom, alebo aspoň s parc.č. CKN XXXX/2. Pozemok parc.č. CKN XXXX/2
sa nachádza mimo pozemku, na ktorom je postavený rodinný dom a nie je funkčne bezprostredne
prepojený s rodinným domom tak, že by rodinný dom nemohol byť bez tohto pozemku využívaný. Táto
argumentácia je mimoriadne dôležitá pre spravodlivé posúdenie nárokov sporných strán, pretože aj z
konania žalovaného smerujúceho k znehodnoteniu spoločných nehnuteľností, ako aj z konania jeho
smerujúceho k obnoveniu riadneho prístupu na nehnuteľnosti, a teda aj ich zhodnoteniu, je vidieť, že jeho
vzťah k nehnuteľnostiam je podstatne lepší, že má väčší záujem o udržanie a zachovanie nehnuteľností
po rodičoch. Naopak žalovaný už na jeho pozemku parc.č. EKN 2838 bez jeho súhlasu zvalil spoločnú
šopu postavenú ich rodičmi, vypílil mu na jeho pozemku strom a začal znehodnocovať jeho pozemok
polievaním chemikáliou, aby ho odradil od záujmu o predmetné nehnuteľnosti. Súd teda mimoriadne
necitlivo vo vzťahu k nemu a s mimoriadnou náklonnosťou k záujmom žalovaného, takúto závažnú
argumentáciu pri posúdení reálnej deľby nehnuteľností ignoroval, hoci prikázaním parc.č. CKN XXXX/2
do jeho výlučného vlastníctva, by bola zachovaná funkčná prepojenosť parc.č. EKN 2838 s pozemkom,

ktorý je v jeho spoluvlastníctve. Nič nebránilo súdu, aby aj prostredníctvom znalca z odboru geodézie
a kartografie bolo zabezpečené posúdenie účelnosti takejto reálnej deľby, prípadne také rozdelenie
parc.č. CKN XXXX/2, ktoré by nebolo v rozpore so zachovaním funkčnosti nehnuteľnosti, na ktorej je
postavený rodinný dom a ktoré by súčasne zachovalo funkčné prepojenie parc.č. EKN XXXX s parc.č.
CKN XXXX/2, resp. takou jej častou, ktorá by tvorila účelne využiteľný pozemok vzhľadom na jeho
prepojenie s parc.č. EKN XXXX. Argument súdu prvej inštancie, že vzťahy medzi ním a žalovaným nie
sú dobré, nemožno považovať v tejto súvislosti za relevantný, pretože by sa nevytvorilo spoluvlastníctvo
jeho a žalovaného, pri ktorom by dochádzalo k nezhodám ako v súčasnosti, ale vytvorilo by sa vlastníctvo
každého z nich ako susedov, teda obdobne ako je to u ďalších susediacich nehnuteľností na ulici.
Takáto reálna deľba má aj z hľadiska dodržania zákonných kritérií vyporiadania spoluvlastníctva podľa
§ 142 Občianskeho zákonníka prednosť. Zastáva stanovisko, že posúdenie toho, či rozdelenie veci je
dobre možné, nie je len otázkou právnou, ale aj otázkou odbornou na posúdenie ktorej mal súd prvej
inštancie aj bez návrhu procesných strán pribrať znalca z odboru geodézie a kartografie, a až po takomto
odbornom posúdení riešiť otázku, či rozdelenie pozemkov je dobre možné. Tak ako vyššie uviedol,
rozdelenie pozemkov je možné bez toho, aby sa nehnuteľnosti po takomto rozdelení znehodnotili,
naopak prihliadlo by sa aj na jeho poctivosť a dobrý úmysel nadobudnutia pozemku, ktorý z rodinného
majetku žalovaný svojvoľne predal a znehodnotil tak nielen svoj podiel na zostávajúcom majetku, ale
aj jeho spoluvlastnícky podiel. Takouto úvahou sa mal súd spravovať pokiaľ tu bola súčasne úvaha,
že rodinný dom prikáže do vlastníctva žalovanému. Preňho však zostáva prioritou ním formulovaný
návrh, aby nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom konania boli prikázané do jeho výlučného vlastníctva.
Nielen on, ale aj zákonodarca vychádzal zo v zásade rozumných a prirodzených predpokladov pri
formulovaní zákonných kritérií, ktoré musí súd vziať do úvahy pri prikázaní nehnuteľností do vlastníctva
jedného zo spoluvlastníkov za náhradu. Súd prvej inštancie v tejto veci v zákone uvedené zásady v
podstate ignoroval, čím postupoval nezákonne a nesprávne aplikoval túto právnu normu. Právny názor
súdu, podľa ktorého bol pre súd rozhodujúci užívací stav rodinného domu v súčasnosti a investícia
do rodinného domu, nie je správny. To, že žalovaný užíva so svojou družkou domovú nehnuteľnosť
od roku 2015 sám, t.j. bez neho, nie je predsa jeho slobodné rozhodnutie, ale je to výsledok násilia
zo strany žalovaného. Teda žalovaný sa nespráva nevhodne nielen k samotným nehnuteľnostiam,
ale predovšetkým k nemu, hoci je väčšinový spoluvlastník rodinného domu. Teda jemu prislúcha
právo predovšetkým rozhodovať v zmysle § 139 Občianskeho zákonníka o hospodárení so spoločnou
vecou, avšak žalovaný toto jeho zákonné právo ignoroval a donútil ho vyvolávaním sporov a hrozbami
z nehnuteľnosti odísť. On sa totiž neprisťahoval do rodinného domu tak ako žalovaný so svojou
družkou, on v rodinnom dome býval od narodenia, býval v ňom aj potom, ako sa žalovaný so svojou
družkou odsťahoval z rodinného domu do obce Chvojnica, pretože tam mal konflikty s občanmi rómskej
národnosti. Tam bývali až do doby, keď pre nezhody so susedmi kvôli hydine prišiel späť k nim a otca
prosil doslova s plačom, aby mohol bývať dočasne so svojou družkou v dome pokiaľ si niečo nenájde.
Následne sa však po nasťahovaní začali správať nevhodne, násilne, dcéra družky žalovaného zneužila
stav otca a zriadila záložné právo na nehnuteľnostiach, ktoré sú predmetom tohto konania. Keď pôžičku,
ktorej splatenie bolo zabezpečené záložným právom nesplácala rodina žalovaného a hrozil predaj
nehnuteľností v exekučnom konaní, bol to on, kto v záujme zachovania nehnuteľností pre ich rodinu
inicioval súdne konania, v ktorých sa zneplatnili úkony spôsobené protiprávnym a hlavne nemorálnym
konaním rodiny žalovaného a rodinný dom zachránil pred exekúciou, a teda aj jeho stratou, a to nielen
pre neho, ale aj pre samotného žalovaného. On nielen inicioval, ale aj znášal náklady a vynakladal čas
na to, aby dosiahol záchranu nehnuteľností, keďže žalovaný sa o to nezaujímal. V tejto súvislosti vyvstal
aj problém vysporiadania spoluvlastníctva k podielu, ktorý zdedila manželka po ich nebohom bratovi
Júlia Vendrická, pričom aj k tomuto problému sa žalovaný postavil odmietavo, správal sa voči nemu
i nej, ako aj právnikovi arogantne, takže napokon on tento spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/16-ina
odkúpil od Júlie Vendrickej. Aj v tomto postoji jeho a žalovaného možno vidieť kto z nich mal záujem o
nehnuteľnosti, o ich zachovanie a kto ich len užíval a na nich parazitoval. Keďže zistil, že žalovaný s jeho
rodinou sa správajú nezodpovedne k spoločným nehnuteľnostiam a ohrozujú jeho bývanie i vlastníctvo,
mal záujem k rodinnému domu pristaviť prístavbu, ktorá by rozšírila rodinný dom tak, aby bolo možné
tento užívať z jeho strany samostatne, bez prepojenia so žalovaným, a preto zakúpil i stavebný materiál,
ktorý je ešte aj dnes uložený na pozemku parc.č. CKN 1115/3. No pri predložení žiadosti na povolenie
stavby spolu s projektom na stavebný úrad bolo zistené, že žalovaný pozemok parc.č. EKN 2838 už
predtým predal, čo mu zamlčal, takže aj toto jeho úsilie a nemalé náklady vyšli nazmar. Tieto skutočnosti
majú taktiež význam pre posúdenie, komu majú byť spoločné nehnuteľnosti prikázané. Argumentácia
súdu prvej inštancie, že nie je absolútne významné, kto má aký podiel na spoločnej veci, ale sa majú
brať do úvahy širšie súvislosti danej veci a tieto nasvedčujú práve právu žalovaného na spoločnú

vec, je nesprávna. Jej nesprávnosť nespočíva len v tom, že nemožno ignorovať veľkosť podielu pri
rozhodovaní v tejto veci, keďže ide o zákonné kritérium ku ktorému súd musí prihliadať, inak by išlo len o
arbitrárne svojvoľné rozhodovanie, ale nesprávnosť spočíva aj v tom, že sú zo strany súdu prvej inštancie
preferované účelovo nezákonné kritéria, ktoré neobjektívne zvýhodňujú žalovaného. Tieto okolnosti,
ktoré súd prvej inštancie považoval za podstatné, a to že nehnuteľnosť žalovaný so svojou rodinou (hoci
ich, vrátane jeho takmer pripravili o nehnuteľnosti) užíva a že do nehnuteľnosti investoval, nemôžu byť
predsa okolnosťami, ktoré prevyšujú zákonné kritériá. Pritom nemožno nebrať do úvahy, že žalovaný
nehnuteľnosti užíva od roku 2015 bez neho len z dôvodu, že sa z nehnuteľností musel odsťahovať
pre jeho násilné správanie, a keďže mal v minulosti nelegálne zbraň, za ktorú nelegálnu držbu bol aj
trestne stíhaný, mal prirodzene strach o svoje zdravie a život. Keďže dochádzalo medzi nimi k nezhodám
práve pre správanie sa žalovaného a jeho rodiny k nehnuteľnostiam, k nemu, bol takto donútený z
nehnuteľností sa dočasne odsťahovať, a to ku známemu u ktorého býva len provizórne a práve z
tohto dôvodu inicioval toto súdne konanie. Teda nie on je príčinou, že nehnuteľnosti neužíva, ale sú to
žalovaný a jeho rodina a táto okolnosť je ďalším zákonným kritériom na ktoré pri prikázaní nehnuteľností
do vlastníctva musí súd prihliadať. Súd prvej inštancie neobjektívne bagatelizoval násilie žalovaného
voči nemu ako spoluvlastníkovi, ktoré napokon vyústilo v to, že sa musel z nehnuteľností dočasne
odsťahovať, a na druhej strane prikladá súd prvej inštancie váhu pri rozhodovaní v tejto veci práve
následku takéhoto násilia žalovaného, teda tomu, že žalovaný nehnuteľnosti užíva 15 rokov, že do nich
investoval, že ich prispôsoboval na bývanie. Ide jednoznačne o nesprávne skutkové zistenie i nesprávnu
aplikáciu ustanovenia § 142 Občianskeho zákonníka, teda nesprávny právny názor súdu prvej inštancie.
Násilie žalovaného voči nemu bolo v súdnom konaní preukázané, žalovaný ani nepoprel, že ho fyzicky
napadol a práve táto okolnosť je významnou pre správnu aplikáciu citovanej právnej normy, keďže je
zákonodarcom zvýraznená v jej texte. Je síce pravdou, že nejde o taxatívny výpočet kritérií, ktoré má
súd brať do úvahy pri rozhodovaní, ale určite nie je správne, aby zákonodarcom zvýraznené kritéria boli
bagatelizované, tak ako to urobil súd prvej inštancie a boli zvýrazňované iné okolnosti, ktorých váha
nikdy nemôže byť väčšia než váha tých kritérií. ktoré sú v právnej norme výslovne uvedené. Iný výklad
právnej normy by znamenal svojvôľu, arbitrárne rozhodovanie, čo nemožno akceptovať. Na viac súdom
prvej inštancie zvýrazňované okolnosti v prospech žalovaného nie sú okolnosťami, ktoré svedčia len v
jeho prospech, ale sú to okolnosti, ktoré sú dané taktiež na jeho strane. On v nehnuteľnostiach býval nie
15 rokov ako súd prvej inštancie dôvodí pri žalovanom, ale viac ako 40 rokov, a to že v nehnuteľnostiach
v súčasnosti nebýva je len dôsledkom agresívneho konania zo strany žalovaného. To, že žalovaný podľa
názoru súdu prvej inštancie platí poplatky a udržiava nehnuteľnosť, nie je žiadny argument, ktorý by
mal svedčiť v jeho prospech, pretože poplatky vždy platil aj on, a tak isto sa o nehnuteľnosti staral,
udržiaval ich, zachránil ich pred exekúciou, zachránil strechu na rodinnom dome, zakúpil ďalší podiel
na nehnuteľnosti, spätne vykúpil prístupovú cestu na nehnuteľnosť. Táto okolnosť ohľadne prístupovej
cesty je pre neho nepochopiteľným spôsobom zo strany súdu prvej inštancie bagatelizovaná tým, že
k domu môže byť aj iný prístup. Je lož, že žalovaný tento pozemok predal omylom, a je lož, že by bol
mal záujem kúpiť ho späť. Súdne rozhodnutie je teda v tomto prípade popretím slušnosti a poctivosti
jeho pri jeho snahe zachovať nehnuteľnosti v ich dlhodobo zaužívanom stave, a zachovať ich hodnotu.
Preto rozhodne nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že prikázanie nehnuteľností žalovanému je v
súlade so zásadou dobrých mravov. Aj keď skutočnosť, že žalovaný zdedené nehnuteľnosti, z ktorých
ho mal vyplácať predal, zatajil mu to, nesúvisí bezprostredne s predmetom konania, predsa len svedčí
o jeho nezodpovednom a aj násilnom, protiprávnom vzťahu ku nemu i k spoločným veciam, svedčí o
jeho nemravnosti, ktoré sa neprejavovalo len správaním, ktoré špecifikoval, ale aj trestnom činnosťou,
nelegálnym obstaraním si zbrane, vyhrážaním sa mu. Nemožno prisvedčiť súdu prvej inštancie, že je v
súlade s Občianskym zákonníkom i morálnymi pravidlami, aby nehnuteľnosti boli prikázané žalovanému,
ale naopak tieto vzhľadom na jeho vzťah k nehnuteľnostiam, k dedičstvu ako prejavu úcty k tým ktorí
im ich zanechali, mali tieto nehnuteľnosti byť prikázané do vlastníctva jemu. On v prípade prikázania
nehnuteľností do jeho vlastníctva samozrejme nepožaduje od žalovaného náhradu za zvýšenú hodnotu
nehnuteľností tým, že spätne vykúpil pozemok, čo znalec Ing. Lehocký vyjadril zhodnotením o 10 - 20%,
teda o cca 5.000 EUR až 10.000 EUR, o cca polovicu ktorej hodnoty ho žalovaný svojim nezodpovedným
vzťahom k nehnuteľnostiam poškodil, ale súd prvej inštancie na túto okolnosť žiadnym spôsobom
neprihliadol, ale tým, že nehnuteľnosti prikázal do vlastníctva žalovanému ho poškodil, pretože mu úplne
znehodnotil vlastníctvo k parc.č. EKN 2838 a súčasne bol poškodený o takú hodnotu nehnuteľností,
akú by tieto mali v prípade, ak by žalovaný nebol odpredal tento pozemok. Táto okolnosť predsa
mala byť zohľadnená jednoznačne v jeho prospech pri prikázaní nehnuteľností do jeho vlastníctva. Do
súdneho spisu doložil fotografie sporných nehnuteľností z ktorých je zrejmá funkčná spojitosť parc.č.
EKN 2838 s domovou nehnuteľnosťou. Účelnosť využitia nehnuteľností je jednoznačná, a to bývanie

pre vlastné bytové potreby. Tak ako žalovaný, tak aj on, potrebuje rodinný dom pre vlastné bývanie
a bývanie jeho rodiny. Nemá iný byt. V jeho prospech nasvedčuje aj ďalšie zákonné kritérium, a to
veľkosť podielu na spoločnej nehnuteľnosti. Okrem toho, že má väčší podiel na rodinnom dome, treba
vziať do úvahy aj to, že tento podiel nadobudol sám, pretože žalovaný oň nemal záujem, teda nechcel
nadobudnúť nehnuteľnosť v ďalšom spoluvlastníckom podiele. On už v čase nadobudnutia podielu mal
záujem v nehnuteľnosti ostať bývať, a preto podiel odkúpil. Žalovaný sa namiesto prejavenia záujmu o
nehnuteľnosť správal násilne k nemu ako väčšinovému spoluvlastníkovi. Za násilie treba totiž považovať
aj násilné zmeny na spoločnej veci, teda svojvoľné zmeny, ktoré začal žalovaný na nehnuteľnosti robiť
so svojou družkou bez súhlasu jeho ako väčšinového podielového spoluvlastníka. Na rozdiel od neho,
keď on platil a zabezpečoval také opravy a udržiavanie nehnuteľností, ktoré smerovali k zachovaniu
a zveľadeniu spoločnej veci, spätné vykúpenie predaného prístupu k rodinnému domu, tak žalovaný
prebúral strop rodinného domu, znehodnotil obytnú miestnosť tým, že z nej vybudoval schody na povalu
domu, kde za cca 1.500 EUR, tak ako sa vyjadril na pojednávaní súdu prvej inštancie svedok Šnirc,
zo sadrokartónových panelov zabral väčšiu časť povaly na miestnosť, ktorú užíva výlučne len on sám.
Pritom už na pojednávaniach súdu prvej inštancie i vo svojich podaniach dôvodil, že tieto stavebné
úpravy sú neúčelné, nezmyselné, keďže sú vykonané v rozpore so stavebnými predpismi. Išlo teda
o nekvalifikované, nekvalitné a neodborne vykonané ,,investície", ktoré nielenže nezhodnotili dom,
ale znehodnotili izbu pod takto vybudovanou miestnosťou, ohrozili statiku nehnuteľnosti. On na tieto
skutočnosti poukazoval v súvislosti s tým, keď tvrdil, že s takýmito stavebnými úpravami nesúhlasil,
pretože ich považoval za neodborné, znehodnocujúce ich spoločnú nehnuteľnosť. Okrem toho, tak
ako vyššie uviedol, v takomto konaní žalovaného je treba vidieť násilné správanie sa voči nemu ako
väčšinovému podielovému spoluvlastníkovi. Násilie žalovaného potvrdzuje aj jeho násilné vniknutie do
jeho bytu v dome. Teda podstatné zákonné kritérium pri rozhodovaní o prikázaní veci za náhradu, a to
násilné správanie podielového spoluvlastníka voči spoluvlastníkovi, je jednoznačne na jeho prospech, A
keďže návrh na súd podal on, pretože nehnuteľnosti chcel užívať na svoje bývanie, a tento jeho záujem
trvá, je na jeho prospech aj ďalšie zákonné kritérium, a to účelné využitie veci - teda jeho bývanie v
rodinnom dome. O jeho záujme i snahe dohodnúť sa na vyporiadaní spoluvlastníctva svedčí i to, že
súdu preukázal, na rozdiel od žalovaného solventnosť, teda že má zabezpečené finančné prostriedky
na zabezpečenie vyplatenia žalovaného z nehnuteľností, a napokon pristúpil aj na jeho požiadavku,
aby mu v súvislosti s vyporiadaním spoluvlastníctva zaplatil sumu 33.000 EUR. Pokiaľ ide o výrok
rozsudku pod bodom IV., ktorým bol zaviazaný zaplatiť žalovanému 4.187,81 EUR do 15 dní z titulu
bezdôvodného obohatenia, tento výrok rozsudku považuje za nesprávny. Súd prvej inštancie nemal
žalovanému priznať nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za údajne ním vybudovanú terasu.
Terasa bola vybudovaná spoločnou činnosťou jeho a žalovaného cca pred 15 rokmi, teda za života
ich otca, keď práve otec bol spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností, pričom on i žalovaný v tom
čase boli spoluvlastníkmi nehnuteľnosti titulom dedenia po mame len v podieloch po 1/16-ine. Teda
investície boli vykonané do nehnuteľnosti ktorej väčšinovým spoluvlastníkom bol otec. Otec nenamietal
voči vybudovaniu terasy, pretože terasa bola budovaná tak, že kameň, ktorý bol pozbieraný z role
za domom sa zabetónoval do telesa terasy a na takto vybetónovanú terasu bol vybudovaný drevený
prístrešok. Ani otec, ani on nenamietali proti vybudovanej terase, veď on spolu so žalovaným terasu
betónoval, vrátane vykonávania šalovacích prác. On nenamietal ani proti vybudovanie prístrešku nad
terasou, keďže aj so žalovaným chceli, aby bola prekrytá, aby na ňu nepršalo a boli so žalovaným
aj dohodnutí ako bude prístrešok vyzerať. Prístrešok aj bol postavený podľa ich vzájomnej dohody,
brat nedodržal len tú časť dohody podľa ktorej krytina na terase mala byť priesvitná, z plastu, no keď
brat zistil, že lacnejšie je pokryť ju plechom, tak bola zakrytá plechom. Teda on namietal až po zakrytí
terasy to, že nebola zakrytá tak ako sa dohodli, nezodpovedá teda skutočnosti, že by bol brat budoval
terasu bez jeho súhlasu a sám Nepochybne teda žalovanému ani v súvislosti s tzv. širším vyporiadaním
podielového spoluvlastníctva z dôvodov ktoré vyššie uviedol nevznikol nárok proti nemu na vydanie
bezdôvodného obohatenia. Nesprávne je aj skutkové zistenie súdu, že brat rekonštruoval kotolňu s
novou pecou v roku 2013 za 700 EUR proti jeho vôli. Žalovaný ho informoval, že z dôvodu úspory
nákladov chce namiesto plynu kúriť drevom. On proti tomu nenamietal, veď je nelogické, aby bol proti
tomu, aby mali nižšie náklady na vykurovanie. On sám betónoval podlahu pod pec na pevné palivo,
keďže tá časť podlahy mala byť vyvýšená. Je pravda, že pec zakúpil žalovaný s tým, že on po vykonaní
uvedených prác jeho podiel nákladov na pec riešil tak, že žalovanému povedal, že si môže ponechať
celý preplatok za plyn, keďže tento vznikol v dôsledku už zaplatených záloh na plyn a kúrilo sa drevom.
Zálohy platili spolu, nie je pravda, že by za plyn platil len žalovaný, nie je to v konaní preukázané.
On dokonca prispieval na poplatky za plyn polovicou, hoci užíval v dome menšiu výmeru miestností
než žalovaný, avšak tento trval na rovnakých platbách s odôvodnením, že je takým istým vlastníkom

domu ako aj on. Preto aj neuznával nárok žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia, keďže
mu žiadne obohatenie nevzniklo, a on sa nadobudnutí pece a jej osadení v dome podieľal tak ako
žalovaný. Nesprávne súd prvej inštancie ustálil, že mu vzniklo bezdôvodné obohatenie tým, že žalovaný
vybudoval v roku 2006 v sume 3.000,- Sk nové WC, a toto sa malo vybudovať bez jeho súhlasu. On počas
súdneho konania uvádzal v súlade so skutočnosťou, že WC bolo vybudované po vzájomnej dohode a
spoločne, za spoločné náklady. Pretože on v tom čase robil novú omietku v miestnostiach, ktoré užíval
na bývanie a časť z tejto omietky, ktorú zakúpil bola použité na omietnutie WC, a túto ním zakúpenú
omietku nahodil na steny WC žalovaný. Teda na vybudovaní WC sa podieľali spoločnými investíciami,
pričom omietka bola ešte drahšia než WC misa, ktorú zakúpil žalovaný. On zasa zakúpil odpadové rúry
z PVC, ktoré žalovaný zabudoval na odpad. Teda išlo o spoločnú vzájomne dohodnutú investíciu a súd
prvej inštancie nesprávne ustálil, že mu v súvislosti s touto spoločnou investíciou vzniklo bezdôvodné
obohatenie. Táto spoločná investícia nebola realizovaná samostatne, ale v tom čase sa prerábala
spoločne aj kúpeľňa, kde bol spoločne zakúpený bojler, sprchový kút, ako aj keramický obklad. On sám
zakúpil do kotolne plastové okno, a zasa žalovaný zakúpil sám WC misu. Súčasne bola prerábaná aj
vodovodná inštalácia tak, aby bola prispôsobená novobudovaným sociálnym zariadeniam. Všetky práce
vykonávali spoločne, po vzájomnej dohode, len vodoinštalačné práce im vykonal vodár Jozef Mokoš. On
tieto skutkové tvrdenia pred súdom prvej inštancie uvádzal a napriek tomu súd prvej inštancie nesprávne
vychádzal len z nepravdivých tvrdení žalovaného, že sa na týchto investíciách nepodieľal ani prácou
ani finančne. Rovnako sa prerábal spoločne aj vchod do rodinného domu po vzájomnej dohode a to
ešte za života ich otca keď bol väčšinovým spoluvlastníkom rodinného domu a ony vlastnili len časť
podielu po zomrelej matke. Tak ako už v tomto odvolaní uvádzal, je sporné aj jeho údajné bezdôvodné
obohatenie v súvislosti s vybudovaním podkrovnej izby zo strany žalovaného. On v zásade nenamietal
jej vybudovanie na náklady žalovaného, nedorozumenie vzniklo až potom, ako zistil, že izbu v podkroví
buduje nielen nad jeho miestnosťami, tak ako mali dohodnuté rozdelenie domu, ale aj nad jeho časťou.
Teda jemu prekážalo, že keď by potreboval povalu nad jeho časťou on, tak by ju nemal k dispozícií,
a tiež to, že bude rušený hlukom z miestnosti nad jeho časťou, keďže strop je len z dosiek a pri už
pri chôdzi je hluk neúmerne prenášaný do jeho izby. Išlo teda len o nezhodu v umiestnení podkrovnej
izby a v jej neodbornom zhotovení tak ako už vyššie uviedol. Preto vznikol až počas zhotovovania
miestnosti konflikt a žalovaný sa mu vyhrážal, že ho zhodí z povaly. Vzhľadom aj na ním vznesenú
námietku premlčania súd nemal priznať žalovanému nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. K
uvedenému je potrebné uviesť, že súd prvej inštancie bral do úvahy akúkoľvek okolnosť, ktorá bola k
prospechu žalovaného a naopak neobjektívne vôbec nebral do úvahy skutočnosť, že žalovaný svojim
postupom - predajom pozemku - parc.č. EKN 2838 znížil hodnotu spoločných nehnuteľností podľa
znalca Ing. Lehockého o 10-20%, ktorým postupom súdu prvej inštancie bol značne poškodený. Ak by
bol súd prevej inštancie postupoval správne a objektívne, mal pri takom vyporiadaní spoluvlastníctva
určiť žalovanému peňažné vyrovnanie voči nemu aj s prihliadnutím na ním zníženú všeobecnú hodnotu
spoločných nehnuteľností o 10 až 20 % predajom prístupu k domu. Nemožno sa stotožniť ani s výrokom
súdu prvej inštancie pod bodom VI. rozsudku o trovách konania. Keďže k dohode o zrušení a vyporiadaní
spoluvlastníctva nedošlo pred podaním na súd a on návrh na zrušenie a vyporiadanie na súd podal
a jeho návrhu bolo vyhovené a súd spoluvlastníctvo zrušil a vyporiadal, mal plný úspech vo veci. On
počas konania pripustil, tak možnosť zrušiť a vyporiadať spoluvlastníctvo v zmysle jeho návrhu, ako aj
prikázaní nehnuteľností žalovanému za primeranú náhradu za jeho podiel, resp. reálnu deľbu pozemku
parc.č. CKN XXXX/2, tak aby bol účelne využiteľný pozemok parc.č. EKN 2838 tvoriaci funkčný celok a
prirodzené spojenie spoločných pozemkov s miestnou komunikáciou. Teda súd prvej inštancie v zásade
pri akomkoľvek spôsobe vyporiadania nemohol a nemôže dospieť k záveru, že by mal v konaní úspech
žalovaný a nie on. Preto nesúhlasí ani s rozhodnutím súdu prvej inštancie o trovách konania, a tento
výrok rozsudku považuje za nesúladný s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Pri akomkoľvek z možných
spôsobov vyporiadania mu súd mal priznať náhradu trov konania vo veci o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva rozsahu 100% a o trovách vzájomného návrhu žalovaného mal rozhodnúť
samostatne, opäť podľa úspechu a neúspechu vo veci uplatneného nároku žalovaným, pričom tak
ako v odvolaní uvádza súd nesprávne priznal žalobcovi voči nemu nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia. Z vyššie uvedených dôvodov navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak,
že nehnuteľnosti prikáže do jeho výlučného vlastníctva a zaviaže ho za podiel žalovaného zaplatiť mu
peňažnú náhradu vo výške 27.510,25 EUR (15/32-ín zo sumy 47.672 EUR + 1/2-ica zo sumy 10.328
EUR) v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku, a aby vzájomný návrh žalovaného o zaplatenie
bezdôvodného obohatenia zamietol a priznal mu v plnom rozsahu trovy prvostupňového a odvolacieho
konania.

11. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že žalobca vo svojom odvolaní
poukazuje v prvom rade na formálne nesprávny výrok napadnutého rozsudku pod bodom I. a II,
pričom on má za to, že žalobcom uvádzané prípadné formálne nesprávnosti sú odstrániteľné opravným
uznesením. Ďalej žalobca uvádza, že napadnutý rozsudok považuje za nezákonný, pretože súd prvej
inštancie podľa jeho názoru ignoroval zákonné kritériá vyporiadania. Žalobca sa nestotožňuje so
skutkovým záverom súdu, že pozemky, ktoré sú predmetom vyporiadania, nie sú deliteľné a poukazuje
na to, že medzi stranami prebiehali mimosúdne rokovania smerujúce k tomu, že pozemok parc. CKN
č. XXXX/2 mal pripadnúť do výlučného vlastníctva žalobcu. Je pravdou, že účastníci sa počas súdneho
konania ústne dohodli, že predmetná parcela by pripadla do výlučného vlastníctva žalobcu, pričom
do výlučného vlastníctva žalovaného by pripadol rodinný dom súp. č. XXX na parcele č. XXXX/3 a
pozemok parc. č. XXXX/3 a žalovaný by vyplatil žalobcovi náhradu v sume 27 000 EUR. Za týmto účelom
si žalovaný aj vybavil potrebný úver, avšak žalobca následne odmietol podpísať záložnú zmluvu na
zabezpečenie úveru žalovaného, ako aj uzatvoriť samotnú dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva, nakoľko sa mu dohodnutá náhrada, s ktorej výškou predtým súhlasil, javila ako príliš
nízka. Z vyššie navrhovaným zmiernym riešením žalovaný súhlasil len preto, aby celú vec ukončil a
ušetril tak jednak čas, jednak poplatky. Sám sa však stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že
deľba pozemkov nie je vhodná a účelná. Rozdelením pozemkov, resp. prikázaním pozemku parc. CKN
č. XXXX/2 do vlastníctva žalobcu a prikázaním ostatných nehnuteľností do vlastníctva žalovaného,
by sa výrazne zmenšila plocha za rodinným domom, ktorú v súčasnosti užíva žalovaný a nebola by
zachovaná funkčnosť celku, ktorý tvorí rodinný dom so zastavaným a priľahlým pozemkom využiteľným
pre vlastníka domu ako dvor alebo záhrada. Pozemok parc. č. XXXX/2, orná pôda o výmere 252 m2
by ani pre žalobcu nebol účelne využiteľný, ktorý doposiaľ tento pozemok neobhospodaroval. Ak na
pojednávaní tvrdil, že si na ňom chce postaviť garáž, tak takáto stavba by výrazne tienila zostávajúcu
časť pozemku, ktorá by pripadla žalovanému. Žalobca uvádza, že na pozemok parc. č. XXXX/2 má
samostatný prístup cez pozemok v jeho výlučnom vlastníctve, a to cez parc. EKN č. 2838, orná pôda vo
výmere 444 m2. To je pravda, avšak na pozemok parc. č. 1115/2 je zabezpečený prístup aj cez spoločný
pozemok parc. CKN č. XXXX/3. Skutočnosť, že žalobca kúpil pozemok parc. EKN č. XXXX, orná pôda
vo výmere 444 m2, ktorá je priľahlým pozemkom k spoločným parc. CKN č. XXXX/2 a parc. CKN č.
XXXX/3, používa žalobca ako argument pre prikázanie spoločných nehnuteľností alebo aspoň pozemku
parc. CKN č. XXXX/2 do jeho výlučného vlastníctva. Tvrdí, že ide o prístupovú cestu k rodinnému domu.
K rodinnému domu súp. č. 254 je dostatočný prístup peši alebo osobným motorovým vozidlom tiež
cez pozemok parc. CKN č. XXXX/3, čo súd zistil aj pri obhliadke na mieste samom. Je pravdou, že v
minulosti pozemok parc. EKN č. XXXX žalovaný predal, avšak bol jeho výlučným vlastníkom a mohol s
ním naložiť podľa vlastného uváženia. Okrem toho, žalovaný pred súdom vysvetlil, že k predaju tohto
pozemku došlo omylom, pretože predával viaceré pozemky, druh orná pôda, a neuvedomil si, že medzi
nimi je aj pozemok parc. EKN č. XXXX. Parcelu EKN č. XXXX následne kúpil žalobca v roku 2016,
t.j. až po tom, ako sa koncom roku 2015 zo spoločného rodinného domu odsťahoval. Neurobil to však
preto, aby zachoval dovtedajší prístup spoločným nehnuteľnostiam, ako to tvrdí v odvolaní, pretože o
spoločné nehnuteľnosti nemal záujem a okrem toho, k týmto je dostatočný prístup aj bez predmetnej
parcely. Predmetný pozemok žalobca kúpil podľa názoru žalovaného preto, aby ho mohol následne
so ziskom predať žalovanému. Už v roku 2015 žalobca žalovanému navrhol, aby si dali spoločne
vypracovať znalecký posudok, ktorým by boli nehnuteľnosti ohodnotené, pričom následne buď žalovaný
žalobcu z určenej všeobecnej hodnoty vyplatí, alebo nehnuteľnosti predajú a rozdelia si výťažok. O
spoločné nehnuteľnosti teda vtedy žalobca záujem nemal. Žalovaný od začiatku mimosúdnych rokovaní
o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva s predajom spoločných nehnuteľností nesúhlasil,
ale bol ochotný žalobcovi vyplatiť náhradu za jeho spoluvlastnícky podiel zo všeobecnej hodnoty, ktorú
určí znalec Ing. Miroslav Hamáček. Znalec mal však podľa dohody ohodnotiť dom v stave v akom by
bol bez investícií vynaložených žalovaným. Na takomto riešení sa strany sporu aj ústne dohodli za
účasti ich predchádzajúcich právnych zástupcov, čo žalobca v konaní nepopieral. Všeobecná hodnota
stavieb podľa znaleckého posudku Ing. Hamáčeka č. 218/2015 bola 35.573,74 EUR a pozemkov 5.160
EUR. Vychádzajúc z tohto posudku by žalobcovi patrila náhrada za jeho podiel v sume 21.478,55
EUR, t.j. rodinný dom 18.898,55 EUR (35.573,74 EUR/32x17) a pozemky 2.580 EUR (5.160 EUR/2).
Žalovaný bol ochotný zaplatiť navrhovateľovi vyššiu sumu, a to 25.000 EUR, s čím žalobca nesúhlasil
a žiadal neprimeranú náhradu 40.000 EUR. Nakoniec sa strany sporu v advokátskej kancelárii JUDr.
Romana Lacka ústne dohodli, že žalovaný zaplatí žalobcovi čiastku 30.000 EUR a za týmto účelom
si žalovaný začal vybavovať v SLSP, a.s. aj úver. Až potom, v roku 2016, žalobca kúpil parcelu č.
EKN XXXX bezprostredne susediacu zo spoločným pozemkom a od žalovaného žiadal vyplatenie
nielen náhrady 30.000 EUR za spoločné nehnuteľnosti, ale vyporiadanie podielového spoluvlastníctva

podmienil predajom parcely č. EKN XXXX žalovanému za sumu 10.000,- EUR, čím by v podstate
získal pôvodne požadovanú sumu 40.000 EUR. S kúpou parcely č. EKN 2838 žalovaný nesúhlasil,
pretože ju nepotreboval, a nedošlo teda ani k uzavretiu dohody o zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva k spoločným nehnuteľnostiam. Kúpa parcely č. EKN XXXX zo strany žalobcu až v
čase prebiehajúcich rokovaní o mimosúdnom zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k
spoločným nehnuteľnostiam, ktoré mali pripadnúť do výlučného vlastníctva žalovaného, teda nemohla
byť motivovaná žalobcovou údajnou starostlivosťou o spoločné nehnuteľnosti a o zlepšenie prístupu k
nim. Spoločné nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom konania, a o ktoré má záujem žalovaný, sú v plnej
miere využiteľné aj bez parcely č. EKN XXXX vo výlučnom vlastníctve žalobcu. V rámci mimosúdneho
rokovania však bol žalovaný ochotný túto parcelu od žalobcu odkúpiť za sumu 1.000 EUR, resp.
za sumu, za ktorú ju kúpil žalobca. V priebehu súdneho konania žalovaný zistil, že žalobca podľa
kúpnej zmluvy zaplatil za predmetnú parcelu 1.300 EUR. Žalovaného návrh kúpnej ceny teda nebol
nemorálny, ako to tvrdí žalobca vo svojom odvolaní. Z odôvodnenia podaného odvolania však vyplýva,
že žalobca v podstate nemá záujem o reálnu deľbu pozemkov, ale o prikázanie všetkých spoločných
nehnuteľností, ktoré sú predmetom konania, do jeho výlučného vlastníctva. V odvolaní uvádza, že
súd neprihliadol na zákonné kritérium vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ktorým je veľkosť
spoluvlastníckych podielov. Podľa ustálenej judikatúry nie je veľkosť spoluvlastníckych podielov jediným
a rozhodujúcim kritériom na prikázanie veci jednému zo spoluvlastníkov. Súd toto hľadisko zohľadnil, ale
o prikázaní spoločných nehnuteľností do výlučného vlastníctva žalovaného rozhodol na základe iných
skutočností, pričom svoje rozhodnutie riadne odôvodnil. Správne prihliadol na aktuálny užívací stav,
kedy od roku 2015 užíva nehnuteľnosti len žalovaný so svojou rodinou, do domu investuje, a len on
sám na vlastné náklady spoločné nehnuteľnosti udržiava. Žalobca žije sám a na rozdiel od žalovaného
má zabezpečené bývanie, veď zo spoločného rodinného domu sa odsťahoval takmer pred tromi rokmi.
Žalobca opakovane poukazuje na údajné násilie, ktorého sa mal žalovaný voči nemu dopúšťať. Je
pravdou, že medzi stranami sporu dochádzalo počas ich spolužitia k viacerým konfliktom, ktoré vyplynuli
najmä z nadmerného požívania alkoholických nápojov žalobcom, z problémov pri spoločnom užívaní
domu a v súvislosti s úhradou služieb spojených s užívaním domu, avšak žalovaný mu nikdy neublížil, ani
sa mu nevyhrážal zhodením z povaly, čo uviedol aj pred súdom prvej inštancie. Žalobca reálne nemohol
mať zo žalovaného žiadne obavy, pretože aj po svojom odchode spoločný rodinný dom pravidelne
navštevoval a mal v ňom uložené svoje veci. Z domu odišiel sám a dobrovoľne. Za násilie zo strany
žalovaného nie je možné považovať zmeny na spoločnej veci, ktoré vykonával bez súhlasu žalobcu.
Žalovaný si pre svoje potreby pristavil podkrovnú izbu, pretože ním a jeho rodinou užívané priestory
mu nepostačovali. Vybudovaním podkrovnej izby nehnuteľnosť neznehodnotil, práve naopak, zväčšil
jej obytnú plochu a jednoznačne ju zhodnotil, čo je zrejmé aj zo znaleckého posudku Ing. Juraja
Lehockého č. 28/2017. Žalovaný má za to, že rekonštrukcia podkrovia zodpovedá všetkým technickým
normám. Pred uložením plávajúcej podlahy žalovaný vykonal potrebný poter podlahy, spevnil krov, urobil
obvodové steny, ktoré sú zateplené. Statiku domu neohrozil. Nie je pravdivé ani tvrdenie žalobcu, že
žalovaný násilím vnikol do jeho bytu v rodinnom dome. Žalovaný to poprel už pred prvoinštančným
súdom. Tvrdenia žalobcu, že žalovaný mal zbúrať šopu na jeho pozemku parc. č. EKN XXXX, že mu
mal pozemok poliať nejakou chemickou látkou, a že mal vyrúbať bez jeho súhlasu strom, s predmetom
sporu nesúvisia a žalovaný sa k nim už sčasti vyjadril aj pred prvoinštančným súdom. Šopu zbúral
žalovaný na základe výzvy žalobcu, časť pozemku polial látkou na ničenie buriny, pretože si ho žalobca
nepokosil a vyrúbaný strom bol stromom na inom pozemku, ktorý v minulosti zasadil sám žalovaný.
Žalovaný popiera, že by sa žalobca podieľal na úhrade nákladov spojených s užívaním domu. Na
úhrade týchto nákladov sa žalobca nepodieľa už cca 15 rokov. Žalobca odvolaním napadol aj výrok
rozsudku pod bodom IV, podľa ktorého bol žalovanému zaviazaný zaplatiť sumu 4.187,81 EUR z
titulu bezdôvodného obohatenia. V odvolaní tvrdí, že terasu budovali spoločne strany sporu pred 15
rokmi spolu s otcom. Toto tvrdenie žalovaný popiera, terasu postavil sám v roku 2013. Vo svojom
stanovisku zo 17.10.2016 to potvrdil aj žalobca (str. 4). Žalovaný popiera tiež tvrdenia žalobcu týkajúce
sa vybudovania WC, rekonštrukcie kotolne s novou pecou, vybudovania nového vchodu do rodinného
domu a podkrovnej izby, žalovaný trvá na tom, že tieto činnosti vykonal sám, na vlastné náklady, bez
súhlasu žalobcu. Keďže išlo o iné investície zo strany žalovaného než nevyhnutné opravy a údržbu,
potom povinnosť spoluvlastníka vydať bezdôvodné obohatenie vzniká až pri zániku jeho spoluvlastníctva
a to vo výške zhodnotenia jeho podielu v dôsledku vynaloženej investície, pričom toto zhodnotenie je
dané rozdielom ceny podielu pred investíciou a po nej (NS ČR 22 Cdo 599/99, 22 Cdo 1644/2005,
či R 37/1982). Nárok žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalobcovi tak nie je
premlčaný. Názor žalobcu, že súd mu mal priznať právo na náhradu trov konania pri akomkoľvek
možnom spôsobe vyporiadania, nepovažuje žalovaný za správny. Žalovaný bol pred podaním žaloby, ale

aj počas súdneho konania ochotný zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo mimosúdnou dohodou.
Dvakrát sa so žalobcom ústne dohodol, dvakrát si vybavil úver a dvakrát žalobca nakoniec odmietol
dohodu o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva uzatvoriť. Vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v
zmysle predbežných dohôd, ktoré žalobca nakoniec neakceptoval, boli pritom pre neho výhodnejšie ako
vyporiadanie podľa napadnutého rozsudku. Nie je daný žiadny dôvod, aby žalovaný platil za takýchto
okolností žalobcovi náhradu trov konania. Odvolaním napadnutý rozsudok je zo strany prvoinštančného
súdu podrobne zdôvodnený, žalovaný ho považuje za zákonný a vecne správny a navrhuje, aby ho
odvolací súd potvrdil.
12. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že nie je pravdivé tvrdenie
žalovaného, že pri ústnej dohode počas súdneho konania mala pripadnúť parc.č. XXXX/2 do jeho
výlučného vlastníctva, ale žalovaný žiadal polovicu uvedenej parcely. Takto sa vec prejednávala za
prítomnosti ich zástupcov, k dohode napokon nedošlo. Orná pôda u parc.č. XXXX/2 vo výmere 252 m2 je
aj ornou pôdou a preto je využiteľná ako záhrada. Jej prisúdením jemu tak ako sa domáha alternatívne,
bude zabezpečené jej využitie na obhospodarovanie a nemusí byť využitá na zastavanie. Účelnosť
využitia pozemku na ktorom je postavený dom nemá nič spoločné s využívaním parcely - ornej pôdy.
Dom je postavený na pozemku vo výmere 528 m2, z ktorej výmery najmenej 400 m2 je využiteľné na
záhradu, na dvor, pre účelné využitie rodinného domu je táto výmera postačujúca a prisúdením pozemku
- ornej pôdy jemu by bola účelne využiteľná aj jeho parcela č. E XXXX, ktorá nemá iné využitie len ako
prístupová cesta. To, že žalovaný predal a jemu nevyplatil jeho podiel a porušil tým dedičské rozhodnutie
nebolo omylom, lebo aj on mal možnosť pozemok dostať späť, ak by bol chcel, no on to nechcel,
dokonca jeho nasledovný vlastník Štefan Beláň bol u nich za nimi a ponúkal jeho vyporiadanie, keďže ho
používali ako prístup k domu. Žalovaný však tento pozemok síce užíval na prístup ako aj on, používa ho
doteraz, čo vidieť na fotke čo dal súdu a má na ňom odparkované svoje auto, no vykúpiť späť pozemok
spolu s ním nechcel. Len preto ho zakúpil aby mal tak ako ich rodičia zabezpečený riadny prístup na
ich pozemky a hlavne k domu. Žalovaný teda vedome klame, že on urobil niečo za jeho chrbtom, on
sám nemal záujem pozemok vykúpiť späť. To svedčí o jeho negatívnom vzťahu k nehnuteľnostiam ako
celku, ale sa zaujímal len o svoje osobné egoistické záujmy. Ak uvádza, že žalovaný sa o nehnuteľnosti
stará, prerába ich, prispôsobuje na bývanie, je to len povrchný pohľad na vec. Tak ako už uvádzal,
keby nie jeho, už by nemal byť o čom tento spor, lebo nehnuteľnosti by boli exekvované pre dlhy, ktoré
spôsobila jeho rodina, teda jeho družka a jej dcéra. Oni dali podpísať ešte ich otcovi doklady, využili jeho
nevedomosť a zlý zdravotný stav, aby podpísal založenie nehnuteľností, a následne družka žalovaného
na ktorú tak súd v Prievidzi prihliada ako na rodinu žalovaného, ako poštárka zatajovala zásielky vrátane
súdnych rozhodnutí, aby sa o podvode nedozvedel a preto sa už aj viedla exekúcia na predaj týchto
nehnuteľností, v ktorých bývala aj ona so žalovaným. Je pre neho hroznou urážkou zo strany súdu,
ak by takýto ľudia mali mať prednosť pri získaní nehnuteľností, ktoré musel on zachraňovať tým, že
cez právnika zabezpečil tak trestné oznámenie na družku žalovaného, ktorá aj bola odsúdená a tiež
sa zvrátila exekúcia tak, že nielen on ale ani žalovaný nemusel nič na dlžobu spôsobenú jeho družkou
zaplatiť. Pritom išlo o exekúciu na viac ako 13.000 Eur. On zo svojich peňazí, ktoré si v tom čase
musel požičať zabezpečil súdnou cestou očistenie nehnuteľností. Teda je neporovnateľné, ako sa on
pričinil o zachovanie ich nehnuteľností oproti žalovanému a jeho rodine, ktorá ich v podstate dala do
dražby. Preto aj odvolací súd tieto veci by mal vziať do úvahy, pretože tak žalovaný ako aj on chcú
nehnuteľnosti na svoje bývanie, ale žalovaný ich chce aj na bývanie pre svoju družku, ktorá ich priviedla
do dražby. Nepochybne teda má aj morálne neporovnateľne väčšie právo na tieto nehnuteľnosti. Tak
ako už uvádzal, on musel tiež sám vykúpiť podiel, ktorý brat odmietol a nadával na právnika, že im
radí, aby spolu odkúpili podiel po nebohom bratovi od jeho manželky. Pritom on im chcel len dobre, aby
boli majiteľmi len ony dvaja. Napokon zas musel vynakladať peniaze na vysporiadanie len on. V jeho
negatívnom prístupe k nehnuteľnostiam pokračoval i ďalej, len on musel zaplatiť za výmenu krytiny na
streche domu, on sa staral len o svoje osobné záujmy, no on to musel platiť, veď by im pršalo do domu
a bol by sa znehodnotil a bol by ich dal dodávateľ krytiny zas na súd. Pokiaľ sa žalovaný vo vyjadrení
len vyhovára na to, že on kúpil parc.č. E 2838 bez neho, nemal inú možnosť keď on záujem nemal. Mal,
ale záujem tento pozemok mu zničiť, popolieval ho nejakou chemikáliou čo doložil fotkami, zvalil mu
šopu na pozemku bez toho, aby sa aspoň opýtal, hoci v nej mal rôzne veci, vrátane murárskeho náradia.
Teraz tvrdí, že pozemok má malú hodnotu, veď preto ho ničil, aby to teraz tvrdil. Nie je pravda, že izbu
v podkroví domu vybudoval žalovaný riadne, on nie je ani murár ani žiadny odborník na statiku, znalec
sa týmto nezaoberal, všetko čo uviedol v odvolaní je pravda, izba je len zo sadrokartónu na drevenej
50 ročnej podlahe na ktorú nalial tenkú vrstvu betónu čím ju ešte viac zaťažil a ohrozil dom. On v tom
čase nenamietal, aby sa spravili izby v podkroví, len to chcel urobiť riadne a nie tak neodborne ako
žalovaný. On chcel, aby si izbu spravil nad tou časťou nižšieho podlažia, ktorú užíval a aby aj on mal

možnosť si spraviť nad druhou časťou to čo bude potrebovať. No on napriek tomu to urobil krížom cez
povaľ a keď namietal tento spôsob, tak sa mu vyhrážal zhodením z povala. Teda takéto násilné konanie,
a naviac bez stavebného povolenia, ohlásenia stavebnému úradu, bez projektovej dokumentácie je
podľa názoru súdu v Prievidzi na ,,prospech" žalovaného. On čo má väčší podiel na rodinnom dome,
čo zabezpečil jeho záchranu pred exekúciou spôsobenou rodinou žalovaného, čo zabezpečil riadnu
prístupovú cestu, čo zaplatil strechu a staral sa o nehnuteľnosti lepšie ako žalovaný, tak on nemá mať
právo, aby nehnuteľnosti boli v jeho vlastníctve, ale aby pripadli tým, ktorí usilovali o ich likvidáciu,
znehodnotenie, poškodenie, alebo hľadeli len na seba a nie na nehnuteľnosti. Nie je pravdivé tvrdenie
žalovaného, že on má zabezpečené bývanie inde. Už uvádzal, že bol donútený odísť bývať inde pre
hrubé a násilné chovanie žalovaného. Prikladá čestné vyhlásenie Mareka Šestáka u ktorého je nútený
bývať. Veď keby bol taký ako ho opisuje brat, určite by ho nenechal pán Šesták bývať v jeho dome,
veď predsa v dome bývajú i deti, jeho otec, sestra a vychádzajú dobre, veď inak by tam nemohol byť.
Aj to svedčí o tom, kto z nich dvoch má pravdu, či žalovaný, ktorý ho len bez dôkazov ohovára, alebo
on, čo žije slušne a nebol nikdy ani trestaný ako žalovaný za pytliactvo, nelegálne držanie zbrane a
jeho družka za zločin marenia spravodlivosti aj voči jeho záujmom. Pritom podľa vyjadrenia znalca Ing.
Lehotského na pojednávaní súdu žalovaný znehodnotil, znížil hodnotu nehnuteľností predajom prístupu
na nehnuteľnosti o 10-20%. Verí, že odvolací súd vo veci rozhodne tak, že bude zohľadňovať aj jeho
oprávnené záujmy a nároky, že zohľadní aj veľkosť podielov, veď on má väčší podiel na dome a teda
nemôže mať menšie práva než žalovaný. Preto v prvom rade chce, aby mu boli prikázané do vlastníctva
všetky nehnuteľnosti lebo prikázanie len ornej pôdy za domom ako druhá možnosť je nedostatočná
s prihliadnutím na to, že potrebuje dom na vlastné bývanie, z ktorého bol násilne vyštvaný. Aj podľa
zákona sa toto má zohľadniť v prospech toho voči komu bolo násilne konané spoluvlastníkom. Žiada
preto, aby odvolací súd takú nespravodlivosť nedopustil.

13. Následne žalovaný v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedol, že pred začatím súdneho
konania, ale aj počas neho, prebiehali viaceré rokovania medzi stranami sporu, opakovane sa predbežne
ústne dohodli na zásadách zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, dvakrát si žalovaný
vybavil úver na vyplatenie žalobcu, avšak napriek tomu k uzatvoreniu dohody o zrušení a vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva nikdy nedošlo z dôvodu na strane žalobcu. Aj po podaní odvolania zo
strany žalobcu mal žalovaný záujem pokúsiť sa so žalobcom ešte prípadne dohodnúť, avšak žalobca
mu už nedvíha telefón. Deľba spoločných pozemkov medzi strany sporu nie je vhodná, ani účelná,
čo konštatuje aj prvoinštančný súd v napadnutom rozsudku. Rozdelením pozemkov, resp. prikázaním
pozemku parc. CKN č. XXXX/2 do vlastníctva žalobcu a prikázaním ostatných nehnuteľností do
vlastníctva žalovaného, by sa výrazne zmenšila plocha za rodinným domom, ktorú v súčasnosti užíva
žalovaný a nebola by zachovaná funkčnosť celku, ktorý tvorí rodinný dom so zastavaným a priľahlým
pozemkom využiteľným pre vlastníka domu ako dvor alebo záhrada. Na pozemok parc. č. XXXX/2, je
zabezpečený prístup aj cez spoločný pozemok parc. CKN č. XXXX/3, na ktorú je zas prístup z verejnej
komunikácie. Tento prístup je možný aj mimo parc. EKN č. XXXX, ktorá je vo výlučnom vlastníctve
žalobcu. Žalobca opakovane uvádza, že v dôsledku konania družky žalovaného sa viedla exekúcia na
spoločné nehnuteľnosti, ktoré on musel zachraňovať. Za konanie svojej družky žalovaný nemôže niesť
zodpovednosť a s predmetnou vecou, teda so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva
to podľa jeho názoru ani nesúvisí. Podkladom pre exekučné konanie bol rozsudok OS Prievidza, č.k.
14Cb/22/2010 z 26.4.2010. Právoplatnosťou rozsudku OS Prievidza, č.k. 14Cb/22/2010 z 8.8.2012 bol
však po povolení obnovy konania rozsudok z 26.4.2010 zrušený, návrh voči Miroslavovi Vendrickému a
Jánovi Vendrickému bol zamietnutý a exekučné záložné právo bolo z katastra nehnuteľností vymazané.
Účastníkmi konania boli obe strany sporu, nielen žalobca. K ďalším tvrdeniam žalobcu v jeho stanovisku
týkajúcich sa rekonštrukcie, zhodnotenia a údržby spoločných nehnuteľností, údajného násilného
správania sa žalovaného, sa žalovaný už vyjadroval. Ostatné tvrdenia žalobcu považuje žalovaný za
irelevantné. Odvolaním napadnutý rozsudok je zo strany prvoinštančného súdu podrobne zdôvodnený,
žalovaný ho považuje za zákonný a vecne správny a navrhuje, aby ho odvolací súd potvrdil.

14. Krajský súd ako odvolací súd preskúmal vec v zmysle ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP v spojení s § 470
CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu
prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti vo výrokoch I. II. a III. podľa § 388 CSP zmeniť, nakoľko
tieto výroky týkajúce sa zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva neboli formálne správne,
vo výrokoch VII. a VIII. dospel odvolací súd k záveru, že je potrebné v týchto výrokoch rozsudok súdu
prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdiť a vo výrokoch IV. a VI., že je

potrebné rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP zrušiť a v týchto výrokoch
vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

15. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku V., ktorým súd v prevyšujúcej časti vzájomnú žalobu
žalovaného zamietol, odvolaním napadnutý nebol a preto v tomto výroku je rozhodnutie súdu prvej
inštancie právoplatné a rozhodovaním odvolacieho súdu nedotknuté.

16. Podľa ust. § 141 ods. l Občianskeho zákonníka spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení
spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť dohoda
musí byť písomná.

17. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vysporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
18. Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade
dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať
súd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže
byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov
nevyhovuje. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, súd použije ďalší spôsob zrušenia a vyporiadania
spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú
náhradu. Okrem prípadov, keď nie je technicky možné stavbu rozdeliť, sa v praxi vyskytujú aj prípady,
keď stavbu v tom stave, v akom sa nachádza, nemožno rozdeliť. Stačila by však menšia či väčšia
stavebná úprava, aby nastala situácia, že reálne rozdelenie stavby by bolo možné. Podľa doterajšej
judikatúry sa za reálne nedeliteľnú stavbu považuje taká stavba, ktorú by bolo možné rozdeliť iba pri
vynaložení väčších nákladov na stavebné úpravy. V rámci posudzovania účelného využitia veci možno
okrem veľkosti podielov zohľadniť viaceré skutočnosti rozhodujúce pre rozhodnutie o tom, ktorému z
účastníkov bude vec prikázaná do vlastníctva. Vychádzajúc najmä zo slov "prihliadne pritom na veľkosť
podielov a na účelné využitie veci", možno vyvodiť, že to nie sú jediné hľadiská, podľa ktorých sa vo veci
musí rozhodnúť. Pre rozhodnutie súdu, komu nehnuteľnosť prikáže, nie je teda absolútne rozhodujúca
len výška podielov a účelné využitie veci; ale musí ísť vždy o posúdenie celého súhrnu skutočností,
ktoré sú v danej veci relevantné. Zákon zohľadňuje variabilitu a zložitosť možných situácii, a preto
prenecháva riešenie na úvahe súdu. Otázka, komu bude vec prikázaná, záleží na úvahe súdu, ktorý
musí ale odôvodniť, z akých dôvodov sú rozhodujúce ním použité kritériá.

19. Odvolací súd po preskúmaní predmetnej veci v časti zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva dospel k záveru, že súd prvej inštancie v tejto časti vykonal vo veci dostatočné
dokazovanie, vec po právnej stránke správne posúdil a v konečnom dôsledku aj správne vo veci
rozhodol, keď zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaného k nehnuteľnostiam, a to k
rodinnému domu súpisné číslo XXX, stojaceho na parcele CKN č. XXXX/3, k.ú. Lehota pod Vtáčnikom,
obec Lehota pod Vtáčnikom, okres Prievidza, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX a k parcele CKN č.
XXXX/3 zastavané plochy a nádvoria o výmere 528 m2, k parcele CKN č. XXXX/2 orná pôda o výmere
272 m2, k.ú. Lehota pod Vtáčnikom, obec Lehota pod Vtáčnikom, okres Prievidza, zapísaných na liste
vlastníctva č. XX a zároveň vyporiadal podielové spoluvlastníctvo tak, že tieto nehnuteľnosti prikázal
do výlučného vlastníctva žalovaného a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi na vyrovnanie
spoluvlastníckeho podielu sumu 30.489,75 EUR, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Odvolací súd
však musel zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výrokoch týkajúcich sa zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva, nakoľko neboli formálne správne, teda odvolací súd len uviedol, ako mal
výrok rozsudku súdu prvej inštancie o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva správne znieť.

20. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky námietky, ktoré boli v odvolaní žalobcom vznesené a v
plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie. Z tohto dôvodu
si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle
§ 387 ods. 2 CSP.
21. V prejednávanej veci mal aj odvolací súd za preukázané a medzi stranami sporu je to
nesporné, že žalobca a žalovaný sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, nachádzajúcich sa

v k. ú. Lehota pod Vtáčnikom, obec Lehota pod Vtáčnikom, okres Prievidza, zapísaných na LV č.
XXXX ako rodinný dom s.č. XXX na parc. č. CKN XXXX/3, a zapísaných na LV č. XX parc.č.
CKN XXXX/2, ako orná pôda vo výmere 272m2 a parc.č. CKN XXXX/3 zastavaná plocha a
nádvorie vo výmere 528m2. Ako vyplýva z dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie
dôvodom zrušenia podielového spoluvlastníctva podielových spoluvlastníkov sú dlhodobé nezhody
medzi spoluvlastníkmi, nemožnosť užívania predmetu spoluvlastníctva, nemožnosť financovať údržbu
a nezáujem spoluvlastníkov zotrvať v podielovom spoluvlastníctve. Tak žalobca ako aj žalovaný
súhlasili so zrušením ich podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam. Žalobca a
žalovaný síce súhlasili so zrušením ich podielového spoluvlastníctva, avšak na vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva sa nedokázali mimosúdne dohodnúť. Teda súd prvej inštancie správne dospel k záveru,
že zákonné predpoklady zrušenia podielového spoluvlastníctva sú v tomto prípade splnené, nakoľko
obaja podieloví spoluvlastníci vyjadrili vôľu ďalej nezotrvať v podielovom spoluvlastníctve a preto
súd prvej inštancie správne zrušil podielové spoluvlastníctvo v zmysle vyššie citového ustanovenia
Občianskeho zákonníka. Z dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie mal aj odvolací súd za
preukázané, že nehnuteľnosti užíva len žalovaný, pričom podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam
zakladá dôvody vzájomných konfliktov medzi spoluvlastníkmi, preto ani odvolací súd nevidel dôvody
toto ich podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam ponechať. Vykonaným dokazovaním pred súdom
prvej inštancie bolo ďalej preukázané, že stavbu - rodinný dom s.č. XXX postaveného na parc.č.
CKN XXXX/3 nie je možné reálne (podľa výšky spoluvlastníckych podielov) rozdeliť na dve rovnaké
časti so samostatným prístupom, čo vyplýva zo záverov znaleckého posudku znalca Ing. Hamáčka
( znalecký posudok č.90/2015), ako i z výsluchu znalca Ing. Lehockého a vyjadrenia oboch strán
sporu, keď obaja zhodne uviedli, že nie sú ochotní investovať do nehnuteľností prostriedky na rozdelenie
nehnuteľností. Obaja potvrdili, že vytvorenie samostatných bytových jednotiek ( samostatných vecí)
by si vyžiadalo veľké finančné investície, ktoré nie sú ochotní za daných podmienok vynaložiť. Pokiaľ
ide teda o rodinný dom, súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania správne ustálil, že
stavba nie je vertikálne deliteľná. Pokiaľ ide o reálnu deliteľnosť pozemkov (parc.č. CKN XXXX/2 a
parc.č. CKN XXXX/3) odvolací súd je zhodne so súdom prvej inštancie toho názoru, že reálna deľba
pozemkov by zamedzila nerušenému užívaniu rodinného domu s.č. XXX. Súd prvej inštancie v tejto
súvislosti správne konštatoval, že reálnu deliteľnosť pozemkov priľahlých k domu je možné posúdiť aj
bez znaleckého dokazovania, pričom ak sú pozemky funkčne spojené s rodinným domom, nie sú reálne
deliteľné, pretože ak by sa rozdelili, znemožnilo by to riadne užívanie domu tomu, komu bude prikázaný.
V tomto prípade sú pozemky funkčne spojené s rodinným domom. Je pravdou, že pozemky v zásade
deliteľné sú, ale pod deliteľnosťou sa nerozumie len ich fyzická deliteľnosť ale aj to, či tvoria s nejakou
stavbou alebo iným pozemkom funkčný celok a v takom prípade ich spravidla deliť nemožno bez toho,
aby sa obmedzila hospodárska využiteľnosť nehnuteľností ako funkčného celku. Ako už konštatoval
súd prvej inštancie, z podstaty veci vyplýva, že pozemok je v zásade deliteľný vždy, čo však neznamená,
že v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva musí byť rozdelený vo všetkých
prípadoch, najmä ak ide o pozemky priliehajúce k obytným domom, keď s ním vytvárajú spravidla jeden
funkčný celok a slúžia na lepšie využitie domu a taktiež blízkosť obytného domu, v ktorom býva vlastník
záhrady zlepšuje jej využitie. (rozhodnutie NS ČR z 20.10.2009 sp. z. 22Cdo 1181/2008). Súd teda
nepristúpi k rozdeleniu pozemkov ak toto rozdelenie nie je dobre možné, kedy sa sleduje cieľ, aby aj
po rozdelení nehnuteľnosti mohli bez závad slúžiť na uspokojovanie tých potrieb, na ktoré sú účelovo
určené. Vzhľadom k vyššie uvedenému súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že nehnuteľnosti nie
sú reálne deliteľné. Spoluvlastnícky podiel vyjadruje mieru akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach
a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci, ide však o tzv. ideálny podiel na
spoločnej veci a nie o reálne vymedzenie vzťahujúce sa na určitú časť spoločnej veci ( podľa subjektívnej
predstavy toho ktorého spoluvlastníka), číselné vyjadrenie výšky spoluvlastníckeho podielu absolútne
neznamená, že by spoluvlastník bol výlučne vlastníkom určitej hmotnej časti spoločnej veci ( Ro NS
ČR z 19.01.2010 sp. zn. 26Cdo 26/2009 ), preto ak žalobca v spore navrhol prikázať mu časť pozemku
za rodinným domom, vzhľadom na uvedené takéto reálne rozdelenie by nebolo ani podľa odvolacieho
súdu možné z dôvodu, že by sa obmedzila hospodárska využiteľnosť rodinného domu a priľahlých
pozemkov, ktoré slúžia k rodinnému domu ako predzáhradka a ,,oddychová zóna“ záhrada. Keďže
prvý spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva nebol možný, súd prvej inštancie správne ďalej
skúmal v poradí druhý, zákonom daný spôsob vyporiadania a to prikázanie nehnuteľnosti do výlučného
vlastníctva jedného z dvoch podielových spoluvlastníkov a to buď žalobcovi alebo žalovanému. Z
dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie pritom mal aj odvolací súd za preukázané, že
nehnuteľnosti 18 rokov užíva žalovaný, čo ani v konaní nebolo sporným. Rovnako žalobca nerozporoval
tvrdenie žalovaného, že až do podania žaloby na súd, sa mimosúdne vždy dojednávali o prikázaní veci

do vlastníctva žalovaného, nevedeli sa ale dohodnúť na cene. Rovnako bolo preukázané, že žalovaný
do nehnuteľností investoval a v celosti ich chce prevziať do svojho výlučného vlastníctva. Žalobca
nehnuteľnosti od roku 2015 neužíva avšak nehnuteľnosti chce prevziať do svojho výlučného vlastníctva.
Z tohto vyplýva, že v poradí druhý spôsob vyporiadania a to prikázanie nehnuteľnosti do výlučného
vlastníctva jednému zo spoluvlastníkov za náhradu bol možný. Ako už bolo uvedené, z dokazovania
vykonaného pred súdom prvej inštancie je zrejmé, že nehnuteľnosť užíva výlučne žalovaný, že do
nehnuteľnosti investoval, dom zhodnotil, začal si prispôsobovať stavebnými úpravami dom pre svoje
bývanie a udržiava nehnuteľnosti v užívaniaschopnom stave. Žalobca nehnuteľnosti od roku 2015
neužíva. Súd prvej inštancie preto správne nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného
za primeranú náhradu, nakoľko správne dospel k záveru, že takto budú predmetné nehnuteľnosti
účelne využité. Žalobca opakovane i v podanom odvolaní poukázal na to, že žalovaný v minulosti predal
pozemok parc.č. 2838 o výmere 444m2, čím znehodnotil nehnuteľnosti, pretože po tomto pozemku
bol možný prístup k nehnuteľnostiam, pričom obhliadkou na mieste samom vykonanou súdom prvej
inštancie, ako aj výpoveďou znalca Ing. Lehockého nebola preukázaná pravdivosť tohto tvrdenia,
naopak, bolo zistené, že prístup k nehnuteľnostiam je možný aj z inej strany pozemku a pozemok parc.č.
2838 tak nie je jediným ( výlučným ) pozemkom, ktorý umožňuje prístup k predmetným nehnuteľnostiam.
Ďalej žalobca poukázal na to, že pokiaľ mu nehnuteľnosti nebudú prikázané do výlučného vlastníctva,
pozemok, ktorý odkúpil späť a ktorý je t.č. v jeho výlučnom vlastníctve ( parc.č. XXXX) mu je zbytočný,
pričom na kúpu tohto pozemku si požičal peniaze len preto, aby zachoval celistvosť pozemkov a
zachoval ich hodnotu a funkčnosť rodinného domu. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že predmetná
parcela nebola predmetom tohto konania. Žalobca v spore ako i v podanom odvolaní ďalej tvrdil,
že nehnuteľnosť neopustil v roku 2015 dobrovoľne, ale v dôsledku veľmi vyhrotených vzťahov so
žalovaným, čím chcel zamedziť ďalším konfliktom, pričom v dome má obavu bývať z dôvodu agresivity
žalovaného a absolútnej nedôvery voči nemu a jeho družke. Tiež tvrdil, že žalovaný sa mu vyhrážal
fyzickou likvidáciou, o čom má aj zvukovú nahrávku. Tým, že zvukový záznam nebol vyhotovený so
súhlasom žalovaného, ktorý k jeho prehratiu v konaní nedal súhlas, a nebolo tak možné takýto dôkaz v
konaní vykonať, pričom iné dôkazy o vyhrážaní žalobca súdu nepredložil, súd prvej inštancie správne
považoval toto tvrdenie o násilnom správaní sa žalovaného k druhému spoluvlastníkovi žalobcovi v
spore nepreukázané. Žalovaný takéto správanie voči bratovi ( žalobcovi) poprel, pričom uviedol, že
mu nikdy v užívaní nehnuteľnosti nebránil ani sa mu nevyhrážal. Je však nepochybné, čo súdu prvej
inštancie potvrdili obaja spoluvlastníci, že ich vzájomné vzťahy sú už vážne narušené, nekomunikujú
spolu a ani jeden z nich si nevie predstaviť v budúcnosti spoločné užívanie predmetných nehnuteľností či
bývanie v jednom rodinnom dome. Pokiaľ žalobca pred súdom prvej inštancie ako aj v podanom odvolaní
poukazoval na správanie sa družky žalovaného, teda že v dôsledku konania družky žalovaného sa viedla
exekúcia na spoločné nehnuteľnosti, ktoré on musel zachraňovať, odvolací súd uvádza, že žalovaný
za konanie svojej družky nemôže niesť zodpovednosť, pričom sám žalobca v konaní pre súdom prvej
inštancie uviedol, že žalovaný o tom nevedel. V konaní pred súdom prvej inštancie ako i v podanom
odvolaní žalobca poukazoval na veľkosť spoluvlastníckych podielov, keď jeho podiel na nehnuteľnosti -
rodinný dom s.č. XXX predstavuje 17/32-ín a na spoločných pozemkoch 1-icu. Odvolací súd zdôrazňuje,
že v rámci posudzovania účelného využitia veci možno okrem veľkosti podielov zohľadniť viaceré
skutočnosti rozhodujúce pre rozhodnutie o tom, ktorému z účastníkov bude vec prikázaná do vlastníctva.
Vychádzajúc najmä zo slov "prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci", možno
vyvodiť, že to nie sú jediné hľadiská, podľa ktorých sa vo veci musí rozhodnúť. Pre rozhodnutie súdu,
komu nehnuteľnosť prikáže, nie je teda absolútne rozhodujúca len výška podielov a účelné využitie
veci; ale musí ísť vždy o posúdenie celého súhrnu skutočností, ktoré sú v danej veci relevantné.
Zákon zohľadňuje variabilitu a zložitosť možných situácii, a preto prenecháva riešenie na úvahe súdu.
Otázka, komu bude vec prikázaná, záleží na úvahe súdu, ktorý musí ale odôvodniť, z akých dôvodov
sú rozhodujúce ním použité kritériá. Pokiaľ ide o prikázanie veci slúžiacej na bývanie, súd skúma
bytovú potrebu spoluvlastníkov, kto v dome doposiaľ býval, kto ho udržiaval, opravoval, kto do neho
investoval a kto je schopný aj naďalej sa starať o jeho riadnu údržbu. Spôsob vyporiadania má pritom
viesť k vyriešeniu všetkých vzťahov, ktoré sa vytvorili medzi podielovými spoluvlastníkmi v súvislosti s
existenciou spoluvlastníctva. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie správne dospel k záveru,
že v najlepšom záujme oboch podielových spoluvlastníkov je prikázať nehnuteľnosti do výlučného
vlastníctva žalovaného, ktorý predmetné nehnuteľnosti doposiaľ dlhodobo užíva, má záujem v dome aj
naďalej bývať, stále obýva rodinný dom spolu s družkou a jej vnukom, stará sa o nehnuteľnosti, investuje
do nich, hradí energie. Súd prvej inštancie pri rozhodnutí o tom, komu zo spoluvlastníkov prikáže vec za
primeranú náhradu správne zobral na zreteľ celý súbor relevantných skutočností, ktorý nie je vyčerpaný
iba hľadiskami priamo vymenovanými v § 142 ods. OZ. Z dokazovania vykonaného pred súdom prvej

inštancie mal aj odvolací súd za preukázané a nebolo to v konaní sporným, že obaja spoluvlastníci
pred podaním žaloby na súd dlhodobo viedli mimosúdne rokovania v tom ,,duchu“, že nehnuteľnosti
prevezme do výlučného vlastníctva žalovaný, žalobcovi bola zo strany brata ( žalovaného) ponúknutá
dokonca verzia, že tieto nehnuteľnosti prevezme do výlučného vlastníctva žalobca, bolo to v čase,
kedy mal žalovaný možnosť zabezpečiť si iné bývanie kúpou rodinného domu, napokon ani s takouto
dohodou žalobca nesúhlasil. Po vzájomnej mimosúdnej dohode si následne žalovaný opakovane v
peňažnom ústave vybavil úver, následne však žalobca k dohode nepristúpil. Aj z uvedeného je aj
podľa odvolacieho súdu zrejmé vážne narušenie vzťahov medzi podielovými spoluvlastníkmi, pričom
na základe vykonaného dokazovania ako komplexu pre rozhodnutie relevantných skutočností súd prvej
inštancie správne rozhodol tak, že nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného. Pri
určení primeranej náhrady žalobcovi ako spoluvlastníkovi nehnuteľností, ktorému nehnuteľnosti neboli
prikázané do vlastníctva, súd prvej inštancie správne vychádzal zo všeobecnej ceny nehnuteľností, v
spore ustálenej výsluchom znalca Ing. Petra Lehockého na sumu 58.000 EUR, z ktorou sumou obaja
podieloví spoluvlastníci súhlasili, teda ju súd prvej inštancie správne považoval na nespornú.

22. Čo sa týka rozhodnutia súdu prvej inštancie v časti, v ktorej žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť
žalovanému sumu 4.187,81 EUR do 15 dní od právoplatnosti rozsudku ( výrok IV. ), odvolací súd
po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v tejto časti predčasné,
teda i nesprávne a zároveň z časti nepreskúmateľné. V prejednávanej veci sa žalovaný vzájomnou
žalobou domáhal voči žalobcovi zaplatenia sumy 5.312,50 EUR titulom bezdôvodného obohatenia
sa žalobcu vnesením investícii žalovaného v rozsahu podielu, pripadajúcom žalobcovi 17/32-ín na
rodinnom dome. A to realizovanými investíciami žalovaného - plynofikáciou v roku 2000 v sume 1.726,-
EUR, postavením terasy v roku 2013, rekonštrukciou kotolne s novou pecou v roku 2013 za 700,- EUR,
vybudovaním podkrovnej izby v roku 2015, vybudovaním nového WC v roku 2006 v sume 3000,- Sk,
pričom podľa žalovaného nešlo o prerábku, ale o vybudovanie nového WC, na ktorom sa žalobca
nepodieľal, nefinancovali ju spoločne, nového vchodu v roku 2004 za 6500,- Sk, teda žalovaný zhodnotil
spoločný rodinný dom o sumu minimálne 10.000,- EUR, potom žalobca sa obohatil o sumu 5.312,50
EUR.

23. Vyporiadanie podielového spoluvlastníctva možno vykonať ako vyporiadanie v širšom slova
zmysle, a to na základe žaloby strany alebo vzájomnej žaloby. Preto o takejto žalobe požadujúcej
zaplatenie určitej čiastky z dôvodu širšieho vysporiadania je vždy treba rozhodnúť samostatným
výrokom rozsudku, pričom z procesného hľadiska ide o výrok so samostatným základom, ktorý
môže nadobudnúť právoplatnosť nezávisle od výroku o zrušení podielového spoluvlastníctva a jeho
vyporiadania v užšom zmysle. Základom pre to, aby určitý nárok mohol byť vysporiadaný v rámci
širšieho vyporiadania podielového spoluvlastníctva je, že ide o majetkové právo (nárok), ktoré vzniklo
medzi stranami sporu v súvislosti s existenciou ich podielového spoluvlastníctva k veci a ak zrušením
podielového spoluvlastníctva niektorý zo spoluvlastníkov je na takto vzniknutom práve dotknutý. Na
účely vyporiadania investícií je potrebné rozlišovať prípady, keď sa investície urobili so súhlasom (hoci
aj konkludentným) spoluvlastníkov, alebo bez tohto súhlasu. V prípade, že spoluvlastník s nákladom
vynaloženým jedným alebo viacerými spoluvlastníkmi na vec súhlasí, ide o dohodu o hospodárení
so spoločnou vecou a investujúci spoluvlastník má proti ostatným spoluvlastníkom právo na úhradu
vynaložených prostriedkov (§ 137 ods. 1 OZ ). Ak boli náklady vynaložené bez súhlasu ostatných spoluvlastníkov, toto právo mu nevzniká,
môže sa však domáhať vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré ostatným spoluvlastníkom vzniklo
zhodnotením ich podielu v dôsledku vynaloženej investície (§ 451 ods. 2 a § 456 OZ ); ide o rozdiel medzi cenou podielu pred investíciou a po jej
vynaložení. Povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie v súvislosti s vynaložením nákladov na potrebnú
opravu alebo údržbu vzniká za trvania spoluvlastníckeho vzťahu vynaložením týchto nákladov; ak
nejde o náklady na potrebnú opravu alebo údržbu, vzniká táto povinnosť pri zániku podielového
spoluvlastníctva, a to vo výške zhodnotenia jeho podielu. Je teda potrebné rozlišovať medzi nákladmi
na potrebnú opravu alebo údržbu a inými investíciami, než na nevyhnutné opravy a údržbu, ktoré
nehnuteľnosť zhodnocujú. Nemožno tiež opomenúť, že investíciami zhodnocujúcimi nehnuteľnosť, sa
zhodnocuje nielen podiel neinvestujúceho účastníka. Majetkové práva uplatnené v rámci vyporiadania
spoluvlastníctva v širšom zmysle podliehajú premlčaniu v premlčacích dobách, v závislosti od toho,
či ide o nárok týkajúci sa vzájomných práv a povinností vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej
veci podľa § 137 OZ (§ 101 OZ ) alebo o nárok na vrátenie vynaložených investícií

do spoločnej nehnuteľnosti podľa ust. § 451 a nasledujúcich OZ (§ 107 OZ ).

24. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že žalovaný sa vzájomnou žalobou
domáhal voči žalobcovi zaplatenia sumy 5.312,50 EUR titulom bezdôvodného obohatenia sa žalobcu
vnesením investícii žalovaného v rozsahu podielu, pripadajúcom žalobcovi 17/32-ín na rodinnom dome,
a to realizovanými investíciami žalovaného - plynofikáciou v roku 2000 v sume 1.726,- EUR, postavením
terasy v roku 2013, rekonštrukciou kotolne s novou pecou v roku 2013 za 700,- EUR, vybudovaním
podkrovnej izby v roku 2015, vybudovaním nového WC v roku 2006 v sume 3000,- Sk, pričom podľa
tvrdenia žalovaného nešlo o prerábku, ale o vybudovanie nového WC, na ktorej sa žalobca podľa
tvrdenia žalovaného nepodieľal, nefinancovali ju spoločne, nového vchodu v roku 2004 za 6500,- Sk,
teda podľa tvrdenia žalovaného, žalovaný zhodnotil spoločný rodinný dom o sumu minimálne 10.000,-
EUR, a teda žalobca sa obohatil o sumu 5.312,50 EUR. Žalobca namietol a neuznal tento nárok
žalovaného ako náhradu vložených investícií od neinvestujúceho spoluvlastníka. Tvrdil, že väčšina
úprav domu nemala povahu investícií zhodnocujúcich dom, ale len opráv, resp. výmeny starších vecí
za novšie v dôsledku ich opotrebenia, prispôsobenia veci predstavám žalovaného pri užívaní spoločnej
veci, pričom išlo o porovnateľné výdavky so žalobcom a na tieto dal súhlas a na týchto nákladoch sa aj
finančne podieľal. Zároveň vzniesol na námietku premlčania.

25. Súd prvej inštancie na základe takto zisteného skutkového stavu vzájomnému návrhu z časti
vyhovel, pričom na odôvodnenie svojho rozhodnutia len konštatoval, že vykonaným dokazovaním mal
za preukázané, že vynaložením týchto investícií žalovaný zhodnotil spoločný rodinný dom a teda aj
spoluvlastnícky podiel žalobcu. Všeobecnú hodnotu spoločných nehnuteľností, ktoré sú predmetom
vyporiadania s vnesenými investíciami žalovaného ustálil na základe súkromného znaleckého posudku
Ing. Lehockého č. 28/2017 ( po zohľadnení námietok žalobcu) na sumu 55.100,- EUR, z toho hodnota
pozemkov bola ustálená na sumu 10.328,- EUR a čistá hodnota rodinného domu ( bez príslušenstva )
na sumu 42.579,- EUR, zo znaleckého posudku Ing. Lehockého č. 4/2017, v ktorom určil všeobecnú
hodnotu bez investícii na sumu 45.500,- EUR, z toho hodnota pozemkov bola 10.328,- EUR a čistá
hodnota rodinného domu ( bez príslušenstva) bola 32.970,32 EUR, z uvedeného podľa súdu prvej
inštancie vyplýva, že žalovaný rodinný dom zhodnotil v sume 9.608,95 EUR ( 42.579,27 EUR mínus
32.970,32 EUR). Žalobca vzniesol námietku premlčania tohto nároku. Čo sa týka nároku žalovaného na
vydanie bezdôvodného obohatenia za ním vnesené investície do spoločnej nehnuteľnosti postavením
terasy v roku 2013, rekonštrukciou kotolne s novou pecou v roku 2013 za 700,- EUR, vybudovaním
podkrovnej izby v roku 2015, vybudovaním nového WC v roku 2006 v sume 3000,- Sk, nového
vchodu v roku 2004, mal súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním preukázané, že išlo o investície
výlučne žalovaného, na ktoré nemal súhlas žalobcu a preto povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie
vznikla podľa súdu až pri zániku podielového spoluvlastníctva vo výške zhodnotenia jeho podielu pred
investíciou a po nej, preto v tejto časti súd prvej inštancie námietku premlčania považoval za nedôvodnú.

26. Z vyššie uvedeného odôvodnenia súdom prvej inštancie napadnutého rozhodnutia pritom nevyplýva,
na základe ktorých dôkazov, skutočností dospel súd prvej inštancie k záveru, že išlo o investície
výlučne žalovaného( že neišlo o náklady na potrebnú opravu alebo údržbu), na ktoré nemal súhlas
žalobcu a preto povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie vznikla podľa súdu až pri zániku podielového
spoluvlastníctva vo výške zhodnotenia jeho podielu pred investíciou a po nej, nakoľko z odôvodnenia
rozhodnutia nevyplýva z ktorých dôkazov súd vychádzal, ako sa súd vyporiadal z námietkami strán
sporu, teda na základe čoho dospel k záveru, že išlo o investície výlučne žalovaného, na ktoré nemal
súhlas žalobcu. Konštatovanie súdu prvej inštancie, že k tomuto záveru dospel na základe vykonaného
dokazovania, tak takéto konštatovanie nie je možné považovať za riadne odôvodnenie rozhodnutia,
nakoľko z takéhoto konštatovanie nie je zrejmé, na základe čoho mal tieto skutočnosti za preukázané,
teda ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval
za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil.
Vychádzajúc z uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia
neposkytuje odpoveď na všetky relevantné otázky rozhodujúce pre vecne správne rozhodnutie v
prejednávanej veci. Splnenie, resp. nesplnenie zákonných náležitostí odôvodnenia v zmysle ust. § 220
ods. 2 CSP je kritériom pre posúdenie preskúmateľnosti rozhodnutia.

27. Na základe vyššie uvedeného odvolaciemu súdu neostávalo iné, než rozsudok súdu prvej inštancie
v tejto časti zrušiť podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP a v súlade s ust. § 391 ods. 1 CSP vrátiť vec
súdu prvej inštancie v tejto časti na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

28. V ďalšom konaní je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu a jeho úlohou
bude opätovne rozhodnúť o vzájomnej žalobe, pričom sa dôsledne vysporiada s námietkami strán
sporu s tým, že v odôvodnení rozhodnutia dá súd prvej inštancie odpoveď na všetky právne a skutkovo
relevantné otázky súvisiace s predmetom konania a svoje rozhodnutie riadne zdôvodní tak, aby bolo
preskúmateľné.

29. Čo sa týka rozhodnutia súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania, dospel odvolací súd
k záveru, že súd prvej inštancie pri rozhodnutí o náhrade trov konania nepostupoval správne, nakoľko
predmetom konania v prejednávanej veci boli dva samostatné nároky a to zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva a nárok žalovaného uplatnený vzájomnou žalobou, ktorou sa domáhal
voči žalobcovi zaplatenia sumy 5.312,50 EUR titulom bezdôvodného obohatenia. Preto bolo potrebné
aj nárok na náhradu trov konania posudzovať z tohto hľadiska ako dva oddelené nároky, preto odvolací
súd v tejto časti rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vrátil v tejto časti vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pričom súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho
súdu rozhodne opätovne o nároku na náhradu trov konania, pričom oba uplatnené nároky posúdi vo
vzťahu k nároku na náhradu trov konania samostatne.

30. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozhodol tak ako je vedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania (§
396 ods. 3 CSP).

31. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on Jun 14, 2022. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.