Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, April 11, 2018

Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 6Cpr/11/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4616207043
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Ľuboš Chrenko

ECLI: ECLI:SK:OSTO:2018:4616207043.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany sudcom Ľubošom Chrenkom v právnej veci žalobcu: P. J., L.. XX.XX.XXXX,

J. XXX XX W., P. XXX, zastúpený: JUDr. Alexandra Karlíková, advokátka so sídlom 831 02 Bratislava,
Blatnícka 3, IČO: 37 501 682 proti žalovanému: B. I. - P., C. G. XXX XX T. - L. D., D. A.. XX, W.: XX XXX
XXX, zastúpený: JUDr. Gabriel Szabó, advokát, Kostolné námestie 32, 946 03 Kolárovo, IČO: 42 200
598, o zaplatenie 774,07 eura s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 768,88 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05%
ročne zo sumy 768,88 eura od 15.09.2015 až do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

Súd priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu sumu vo výške
774,07 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne od 15.09.2015 až do zaplatenia. Žalobu
podal z dôvodu, že ako zamestnanec uzatvoril so žalovaným ako zamestnávateľom pracovnoprávny
pomer na základe pracovnej zmluvy podpísanej dňa 29.02.2008 na dobu neurčitú s dňom nástupu do
práce dňa 01.03.2008. U žalovaného pracoval na pozícii vodič -strojník. Pracovný pomer bol ukončený
dohodou ku dňu 29.02.2016. Od vzniku pracovného pomeru žalovaný mu neposkytoval náhradu za

stravovanie podľa § 152 ZP. Opatrením zbierky zákonov č. 248/2012 Ministerstva práce, sociálnych
vecí a rodiny SR o sumách stravného ministerstvo ustanovilo sumu stravného pre časové pásmo 5 až
12 hodín vo výške 4 eura. Hodnota stravovacej poukážky musí predstavovať najmenej 75% stravného
poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín tzn. vo výške 3 eura. Výška minimálneho
príspevku žalovaného ako zamestnávateľa je 55% z tejto sumy tzn. vo výške 1,63 eura účinnú od
20.08.2002 za každý odpracovaný deň. Podľa opatrenia č. 296/2014 Ministerstva práce, sociálnych vecí
a rodiny SR je táto suma vo výške 1,75 eura od 01.11.2014 za každý odpracovaný deň. Žalovaný začal

prispievať žalobcovi na stravu až v októbri 2015. Žalobca si uplatňuje finančný príspevok na stravné v
sume 55% z minimálnej hodnoty stravnej poukážky od 01.10.2013 do 30.09.2015. Počet odpracovaných
dní od 01.10.2013 do 31.10.2014 je 250 dní, preto 250 krát 1,65 eura tvorí sumu stravného vo výške
412,50 eura, ktorú mal zaplatiť žalovaný. Počet odpracovaných dní od 01.11.2014 do 30.09.2015 je
209 krát 1,73 eura tvorí sumu stravného 361,57 eura. Pri výpočte nemal k dispozícii výplatné pásky za
obdobie január 2014, november 2014 a január, máj, jún 2015, ktoré žiadal, aby tieto predložil žalovaný.

2. Žalovaný v písomnom vyjadrení, listom právneho zástupcu, žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
Tvrdenia žalobcu, že od vzniku jeho pracovného pomeru t.j. od 01.03.2008 mu neposkytol náhradu
za stravovanie považuje za zavádzajúce, pretože rovnako ako za obdobie od októbra 2015 poskytol
žalobcovi príspevok na stravu aj za ostaté mesiace trvania jeho pracovného pomeru. Žalobca napreukázanie svojich tvrdení predložil výplatné pásky, na ktorých suma stravného nie je vôbec uvedená
ako aj dve výplatné pásky, na ktorých je uvedená. Avšak základný tvar výplatnej pásky sa líši podľa typu
softvéru a množstva údajov, ktoré zamestnávateľ zadáva pri výpočte mzdy. Zákonník práce ustanovuje

len základné náležitosti, ktoré výplatná páska musí obsahovať. Príspevok na stravovanie stanovuje
zákon a tento nie je potrebné číselne uvádzať na výplatnej páske. Poskytnutie stravy resp. vyplácanie
príspevku na stravu počas trvania pracovného pomeru žalobca nikdy nijakým spôsobom nenamietal.
Avšak prvýkrát tak urobil takmer rok po skončení jeho pracovného pomeru. Žalovaný namieta aj počet
odpracovaných dní, z ktorých žalobca svoj nárok na stravné vyrátal. Vôbec nebral do úvahy dni, kedy

mal voľno, čerpal náhradné voľno, ako ani dni, v ktorých neodpracoval viac ako 4 hodiny.

3. Na pojednávaní dňa 08.03.2017 právna zástupkyňa žalobcu žiadala žalobe vyhovieť, nakoľko v
čase trvania pracovného pomeru žalobcu nebolo zabezpečené stravovanie zo strany zamestnávateľa
formoustravovaciehozariadeniaanineboliposkytnutéstravnélístky,ktorýchnáhradubolzamestnávateľ
povinný zamestnancovi zaplatiť. Stravné začalo byť poskytované od októbra 2015, odkedy sa táto

položka ukazovala aj na výplatných páskach.

4. Právny zástupca žalovaného vo veci uviedol, že žalovaný vždy stravné zabezpečil najmä, či
už zabezpečením stravy v stravovacích zariadeniach alebo poukázaním v hotovosti. Hotovosť bola
poukázanátakýmspôsobom,žežalovanývyplácalmzdunadrámecodpracovanýchhodínaztejtosumy

si mohli zamestnanci zaplatiť stravné. Takto boli dohodnutí a takto to roky fungovalo.

5. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že 8 rokov pracoval u žalovaného. Žiadne stravné lístky ani teplé
jedlo nedostávali. Ako vodič, strojník chodil na služobnú cestu a keď bol vyslaný, neboli mu preplácané
náhrady, diéty ani nadčasy, pričom sa stávalo, že pracovali až do večera. Žalovaný im písal iba 8 hodín,

aj keď robili dlhšie. Teplé jedlo im neposkytoval, každé ráno si kupoval stravu. Mali obedňajšiu prestávku
od 11:30 do 12:00 hod., ale stalo sa, že prišiel žalovaný už o 11:35 hod., že musia vykonať nejaké práce.

6. Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že zamestnáva asi 10-15 zamestnancov. Sú to vodiči a strojníci.
Snaží sa im vytvárať dobré, vhodné pracovné podmienky. Na stravovanie majú zamestnanci vyčlenený

čas od 11:30 do 12:00 hod., keď je to možné. Keď sú vo firme alebo majú cestu okolo, môžu sa zastaviť,
majúkdispozíciichladničku,elektrickývaričamikrovlnnúrúru.Odzačiatkufungovaniafirmy,ktorúzaložil
v roku 1992 to takto fungovalo, teda že obedňajšie prestávky boli vždy zaplatené. Keď bola obedňajšia
prestávka, táto sa započítala do odpracovaných hodín. Takýmto spôsobom boli obedňajšie prestávky
vždy zaplatené. Vodiči, keď boli vnútri vo firme, doniesli si svoju stravu a na vyhradenom mieste si ju

ohrievali. Každý vodič si viedol úkolový list, kde je uvedené, koľko odpracoval hodín, pričom v zimných
obdobiach nie je toľko roboty a vtedy si zamestnanci brali náhradné voľná. V lete bolo viac roboty a tým
sa to kompenzovalo a všetky roboty na výplatných páskach boli zaplatené.

7. Svedok C. J., brat žalobcu, vo svojej výpovedi uviedol, že bol zamestnaný u žalovaného 10 rokov.

Pracovný pomer skončil v roku 2014 a to 28.02.2014. Pracoval v pozícii vodič, strojník. Zo strany
žalovaného nedostávali žiadne stravné lístky, nebolo im poskytované ani teplé jedlo. Vedel o tomto
nároku, ale žalovaný im povedal, že je to vo výplate. Nikde na výplatnej páske to nebolo uvedené.
Vyplácaná mu bola iba mzda, ktorá mu patrila. Keď robili v dielni, mali obedňajšiu prestávku od 11:30
do 12:00 hod. Nadčasy im neboli preplácané, ktoré pracovali často, najmä, keď boli na cestách. Keď

nemali robotu, žalovaný im povedal, že môžu ísť domov a napísal im dovolenku.

8. Svedok P. V. vo svojej výpovedi uviedol, že u žalovaného bol zamestnaný 20 rokov. Pracovný pomer
skončil u žalovaného pred dvomi rokmi. Zo strany žalovaného im neboli poskytované stravné lístky
ani zabezpečená strava a ani preplácané náhrady. Takto to bolo po celú dobu, čo bol u žalovaného

zamestnaný. Stravu si zabezpečoval tak, že si kúpil, keď sa niekde zastavil buď v obchode alebo v
reštaurácii alebo si ju doniesol z domu. Žalovaný im odpracované hodiny vykazoval rovnako a bolo
jedno, či robil nadčasy.

9. Na pojednávaní dňa 10.05.2017 právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že po predložení chýbajúcich

výplatných pások žalobca berie čiastočne žalobu späť čo do sumy 5,19 eura s prísl. Právny zástupca
žalovaného k tomu uviedol, že žalovaný súhlasí s čiastočným späťvzatím žaloby. Uznesením na
pojednávaní dňa 30.06.2017 súd konanie v tejto časti zastavil.10. Svedok G. C. vo svojej výpovedi uviedol, že je zamestnaný u žalovaného 10 rokov vo funkcii šoféra.
V čase, keď nedostávali stravné lístky, to mali zaplatené tak, že nemali strhnuté hodiny. Pracovná doba
bola 8,5 hodiny, koľko robili, toľko im bolo preplácané. Polhodinu mali prestávku na obed, ale to mali

platené, pokiaľ nedostali gastrolístky, ktoré dostávali možno rok. Odvtedy im strhávajú polhodinu dole.
Ďalej uviedol, že keď mali menej hodín odpracovaných, dostávali rovnako vyplatené. Keď odpracovali
menej hodín, tak si brali náhradné voľno. Keď mali práce nadčas sa to vyrovnávalo tým, keď musel skôr
odísť, lebo aj vtedy to mali vyplatené. Stávalo sa, že keď bola súrna robota, museli zostať dlhšie. Ďalej
uviedol, že jeho mesačná mzda bola 500 alebo 550 eur v čistom.

11. Svedok B. B. vo svojej výpovedi uviedol, že je zamestnaný u žalovaného od roku 2001 vo funkcii
autožeriavnik. Stravné lístky dostávajú iba kratší čas. Predtým to bolo tak, že čo napísali na úkolový list,
všetko bolo zaplatené. Bola zaplatená aj prestávka na obed, ktorá bola polhodinu. K výške mesačnej
mzdy do októbra 2015 uviedol, že túto poberal vo výške 500 až 550 eur. Stalo sa, že bolo to aj 600 eur,
keď viac odpracoval. Po októbri 2015 sa výška jeho mzdy nezmenila.

12. Svedok I. T. vo svojej výpovedi uviedol, že pracoval u žalovaného od 02.12.2005 a to dva roky,
keď 30.10.2007 šiel do predčasného dôchodku. Nedalo sa to tam vydržať, bolo im vytýkané, že stále
niečo nie je dobré. Strava im nebola zabezpečovaná. Nebol im vyplácaný príspevok na stravu ani
poskytované stravné lístky. U žalovaného mal dohodnutú mzdu 40 Sk na hodinu, pracoval vo funkcii

vodič, strojní s dohodnutým pracovným časom 40 hodín týždenne. Ďalej uviedol, že väčšinou robili
naplno bez obedňajších prestávok, museli pracovať 8 hodín v kuse. Z domu si nosil jedlo. Keď robili vo
vnútri v dielni, tam aj obedovali, obedňajšia prestávka bola od 11:30 do 12:00 hod. Stávalo sa, že keď
nemali robotu, šiel o 10:00 hod. domov a žalovaný mu napísal dovolenku. Predtým roky pracoval v Y..
Keď sa niečo podobné stalo, preplatili im 60%.

13. Svedok P. Q. svojej výpovedi uviedol, že pracoval u žalovaného od roku 2006 do roku 2011 ako
bagrista, strojník. Stravu u žalovaného nemali nijako zabezpečovanú, čo si so sebou zobrali, zjedli.
Stravné im nebolo preplácané. Mali dohodnutú hodinovú mzdu. Odpracovali hodiny podľa potreby, keď
bolo treba aj dlhšie, čo im však nebolo zaplatené. Nebola v tom ani obedňajšia prestávka. Nie je pravdou,

že by im náhrada stravného bola započítaná v mzde. Keď nebola práca vonku, pracovali v dielni. Stávalo
sa, že keď žalovaný nedostal nejakú robotu, kde bolo potrebné ísť bagrom, keď nemal pre nich prácu,
buď ich poslal domov na dovolenku alebo robili niečo okolo budovy.

14. Svedok Ľ. E. svojej výpovedi uviedol, že pracoval u žalovaného od 01.06.1999 do 20.01.2014 vo

funkcii vodič, strojník. Strava u žalovaného nebola zabezpečovaná, stravné lístky nedostávali a ani im
neprispieval na stravu. Obedy si nosili svoje. Stále chodili von, obedoval z tašky, keď mal čas pri robote.
Keď pracoval v dielni, tak jedol svoj obed, ktorý si doniesol. Stávalo sa, že keď bola práca vonku, že
svoj obed doniesol naspäť domov. Príspevok na obed im nebol kompenzovaný ani v mzde. Niekedy
odpracovali denne aj 16 hodín, ale nadčasy nemali preplácané. Na výplatnej páske bola stále tá istá

suma 400 eur a bolo jedno, či odpracoval 19 alebo 23 dní.

15. Právna zástupkyňa žalobcu v záverečnej reči uviedla, že žalobca žiada, aby súd v celom rozsahu
žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného k úhrade sumy vo výške 768,88 eura spolu s úrokom z omeškania
ako i trovami konania. Na základe doložených výplatných pások žalobcu vyplýva, že mu bolo hradených

iba 8 hodín denne tzn. ustanovený týždenný prac. čas podľa prac. zmluvy, žiadne hodiny navyše.
Zároveň v úkolových listoch, ktoré predložil žalovaný chýba akákoľvek zmienka o prestávke. Až od 01.
októbra 2015 je vo výplatných páskach 1x zmienka o náhrade stravného.

16. Právny zástupca žalovaného vo svojej záverečnej reči uviedol, že poukazujú predovšetkým na

absurdné tvrdenia žalobcu a svedkov, že roky pracovali bez možnosti sa najesť alebo napiť, ak
pracovali mimo dielne. Výplatné pásky boli rovnaké u žalovaného kvôli administratívnej náročnosti. Táto
skutočnosť je zrejmá z vyjadrení svedkov, ktorí povedali, že niekedy pracovali viac ako 8h takisto že
pracovali mnohokrát menej, dokonca, že keď nebola práca, zamestnávateľ ich poslal domov, pričom
je zrejmé, že rozsah dovolenky nemohol pokryť celé zimné obdobie. Svedkovia potvrdili, že dostávali

niečo navyše a to aj svedkovia navrhnutí žalobcom. Má za to, že žalobca svoje tvrdenie nepreukázal,
dôkazné bremeno neuniesol, a preto žiada žalobu v celom rozsahu zamietnuť.17. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, žalovaného, svedkov C. J., P. V., G. C., B. B., I. T.O.,
P. Q., Ľ. E., oboznámením sa s obsahom pracovnej zmluvy, dohody o skončení pracovného pomeru,
mzdových listov, ostatných listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav:

Dňa 29.02.2008 uzatvoril žalobca ako zamestnanec so žalovaným ako zamestnávateľom pracovnú
zmluvu s dohodnutým dňom nástupu do práce 01.03.2008 na funkciu vodič, strojník. Pracovný pomer
bol dojednaný na dobu neurčitú. Z pracovnej zmluvy vyplýva, že pracovný čas bol dohodnutý 40 hodín
týždennesuvedenímmzdovýchpodmienok50Sk/hod.Nazákladedohodymedzižalobcomažalovaným
došlo k skončeniu pracovného pomeru ku dňu 29.02.2016. Podľa žalobcu žalovaný mu nevyplácal

náhrady za stravovanie, ktoré si v konaní uplatnil za obdobie od 01.10.2013 do 30.09.2015. Z výplatných
pások za predmetné obdobie vyplýva, že žalovaný žalobcovi uvádzal odpracovaný 8 hod. pracovný
čas s počtom odpracovaných dní v mesiaci a počtom hodín. Podľa žalovaného žalobcovi poskytoval
príspevok na stravu.

18. Podľa § 118 ods. 1,2 Zákonníka práce (ZP), Zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi

za vykonanú prácu mzdu.
Mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované
zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Za mzdu sa nepovažuje najmä náhrada mzdy, odstupné,
odchodné, cestovné náhrady vrátane nenárokových cestovných náhrad, príspevky zo sociálneho
fondu, príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, príspevky na životné poistenie zamestnanca,

výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií, daňový bonus, náhrada príjmu pri dočasnej
pracovnej neschopnosti zamestnanca, doplatky k nemocenským dávkam, náhrada za pracovnú
pohotovosť, peňažná náhrada podľa § 83a ods. 4 a iné plnenie poskytované zamestnancovi v súvislosti so zamestnaním podľa
tohto zákona, osobitných predpisov, kolektívnej zmluvy alebo pracovnej zmluvy, ktoré nemá charakter

mzdy. Za mzdu sa tiež nepovažuje ďalšie plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo
zisku po zdanení.

19. Podľa § 129 ods. 1 ZP, Mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca
nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo

inak.

20. Podľa § 152 ods. 1 až 8 ZP, Zamestnávateľ je povinný zabezpečovať zamestnancom vo všetkých
zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich
blízkosti; túto povinnosť má aj zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania voči dočasne

pridelenému zamestnancovi. Túto povinnosť nemá voči zamestnancom vyslaným na pracovnú cestu,
s výnimkou zamestnancov vyslaných na pracovnú cestu, ktorí na svojom pravidelnom pracovisku
odpracovali viac ako štyri hodiny. Povinnosť zamestnávateľa ustanovená v prvej vete sa nevzťahuje na
zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme v zahraničí.
Zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie podľa odseku 1 najmä poskytovaním jedného teplého

hlavného jedla vrátane vhodného nápoja zamestnancovi v priebehu pracovnej zmeny vo vlastnom
stravovacom zariadení, v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo zabezpečí stravovanie
pre svojich zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie
sprostredkovať stravovacie služby, ak ich sprostredkuje u právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá
má oprávnenie poskytovať stravovacie služby. Nárok na poskytnutie stravy má zamestnanec, ktorý v

rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako štyri hodiny. Ak pracovná zmena trvá viac ako 11 hodín,
zamestnávateľ môže zabezpečiť poskytnutie ďalšieho teplého hlavného jedla.
Zamestnávateľ prispieva na stravovanie podľa odseku 2 v sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac však
na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa
osobitného predpisu. Príspevok podľa prvej vety sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor. Okrem toho

zamestnávateľ poskytuje príspevok podľa osobitného predpisu.
Pri zabezpečovaní stravovania zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby,
ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, sa cenou jedla rozumie hodnota stravovacej
poukážky. Hodnota stravovacej poukážky musí predstavovať najmenej 75 % stravného poskytovaného
pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu.

Pri zabezpečovaní stravovania zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby,
ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby prostredníctvom stravovacích poukážok, je
výška poplatku za sprostredkované stravovacie služby maximálne 3 % z hodnoty sumy uvedenej na
stravovacej poukážke.Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi finančný príspevok v sume uvedenej v odseku 3, len ak
povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť zamestnancom stravovanie vylučujú podmienky výkonu práce
na pracovisku alebo ak zamestnávateľ nemôže zabezpečiť stravovanie podľa odseku 2, alebo ak

zamestnanec na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára zo zdravotných dôvodov
nemôže využiť žiadny zo spôsobov stravovania zamestnancov zabezpečených zamestnávateľom.
Zamestnávateľ poskytne finančný príspevok na stravovanie podľa odseku 6 aj zamestnancovi pri
výkone domáckej práce alebo telepráce, ak mu nezabezpečí stravovanie podľa odseku 2 alebo ak by
stravovanie podľa odseku 2 bolo v rozpore s povahou vykonávanej domáckej práce alebo telepráce.

Zamestnávateľ môže po prerokovaní so zástupcami zamestnancov
a)upraviť podmienky, za ktorých bude zamestnancom poskytovať stravovanie počas dovolenky,
prekážok v práci, alebo inej ospravedlnenej neprítomnosti zamestnanca v práci,
b)umožniť stravovať sa zamestnancom, ktorí pracujú mimo rámca rozvrhu pracovných zmien za
rovnakých podmienok ako ostatným zamestnancom,
c)rozšíriť okruh fyzických osôb, ktorým zabezpečí stravovanie, a ktorým bude prispievať na stravovanie

podľa odseku 3.

21. Podľa § 1 písm. a) až c) Opatrenia č. 248/2012 Z.z. Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR,
Sumy stravného pre časové pásma sú:
a)4,00 eurá pre časové pásmo 5 až 12 hodín,

b)6,00 eur pre časové pásmo nad 12 hodín až 18 hodín,
c)9,30 eura pre časové pásmo nad 18 hodín.

22. Podľa § 1 písm. a) až c) Opatrenia č. 248/2012 Z.z. Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR,
Sumy stravného pre časové pásma sa ustanovujú takto:

a)4,20 eura pre časové pásmo 5 až 12 hodín,
b)6,30 eura pre časové pásmo nad 12 hodín až 18 hodín,
c)9,80 eura pre časové pásmo nad 18 hodín.

23. Z citovaného ustanovenia § 152 vyplýva povinnosť zamestnávateľa pri zabezpečovaní stravovania

zamestnanca. Neoddeliteľnou súčasťou takejto povinnosti je povinnosť finančne prispievať na
stravovanie zamestnanca. Minimálnym limitom príspevku zamestnávateľa na stravu je 55% ceny jedla,
prípadne 55% stravného, ktoré zamestnancovi patrí v prípade vyslania na pracovnú cestu v trvaní 5 až
12hodín,výškastravnéhovtomtoprípadevzmyslezákonaocestovnýchnáhradách(Zákonč.283/2002
Z.z.) vyplýva z opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny.

24. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba žalobcu je dôvodná,
preto mu súd priznal nárok na náhradu stravného za obdobie od 01.10.2013 do 30.09.2015. V konaní
neboli preukázané tvrdenia žalovaného, že mesačná mzda zahŕňala aj finančnú kompenzáciu za
nemožnosť zabezpečovania stravovania. Žalobcovi patrí finančný príspevok 55% ako je to uvedené

vyššie, čo predstavuje pohyblivú výšku pre každý mesiac a nemôže byť určený paušálnou sumou. Z
pracovnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným nevyplýva, že z dohodnutej mzdy predstavuje
časť finančnú náhradu za príspevok na stravovanie. Tvrdenia žalobcu sú potvrdené aj svedeckými
výpoveďami C. J., P. V., I. T., P. Q., Ľ. E.. Preto súd žalobe žalobcu vyhovel, keď uplatnený nárok
bol riadne vyčíslený a špecifikovaný za jednotlivé odpracované mesiace, pričom zo strany žalovaného

nebolo preukázané, že žalobca si v niektorých dňoch, za ktoré si uplatnil nárok, čerpal voľno, čo
nevyplýva ani z predložených mzdových listov. Súd tak obranu žalovaného, že finančný príspevok
na stravovanie žalobcovi vyplácal v mesačnej mzde považoval za nedôvodnú poukazujúc na znenie
ustanovenia § 118 ods. 2 ZP.
Finančný príspevok na stravovanie je plnenie poskytované v súvislosti so zamestnaním podľa

osobitného ustanovenia Zákonníka práce, nie je peňažným plnením za vykonanú prácu a nemôže byť
súčasťou mzdy. Zákon nezakazuje zamestnávateľovi vyplácať príspevok spolu so mzdou, ale musí byť
dostatočne zrejmé, čo je mzda a čo sú iné plnenia. Žalobca si tak dôvodne uplatnil svoj nárok v súlade
s ustanovením § 152 ods. 3, a preto súd žalobe vyhovel v celom rozsahu.

25. Podľa § 517 ods. 2 OZ, Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.26. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

27. Podľa § 10c citovaného nariadenia vlády, Ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška
úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po
31. januári 2013.

28. Za dôvodne uplatnený považoval súd úrok z omeškania a tento priznal od 15.09.2015 t.j. termínu
splatnosti mzdy.

29. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP), Súd prizná strane náhradu trov konania
podľa pomeru jej úspechu vo veci.

30. Podľa § 262 ods.1, 2 CSP, O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

31. Pretože žalobca bol v konaní plne úspešný, súd mu priznal náhradu trov konania, ktoré mu vznikli
titulom zaplateného súdneho poplatku za podanie žaloby a titulom trov právneho zastúpenia a to v
plnej výške. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch
vyhotoveniach, cestou Okresného súdu Topoľčany na Krajský súd v Nitre.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).