Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, June 9, 2016

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 6C/351/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814203629
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Farkašovská

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2016:7814203629.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava sudkyňou JUDr. Ivetou Farkašovskou v právnej veci žalobcu PROFI - TRADE

Slovakia, s.r.o., Na Horke 408/1, Košice - Kavečany, IČO: 36600466, zast. A.. Ľ. Č., H.. XX. XX. XXXX,
E. XX, E. proti žalovaným ad1/ JUDr. Róbert Tutko, súdny exekútor, Čučmianska dlhá 26, Rožňava,
za účasti vedľajšieho účastníka Komunálna poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefánikova 17,
Bratislava,IČO:31595545,ad2/Chemkostav,a.s.,K.Kuzmanyho1259/22,Michalovce,IČO:36191892,
o určenie perfektnosti, účinnosti a záväznosti exekučného príkazu a o určenie neplatnosti právnych
úkonov, takto

r o z h o d o l :

U r č u j e sa, že exekučný príkaz sp. n. EX 181/2011 zo dňa 07. 07. 2011 vydaný súdnym exekútorom

JUDr. Róbertom Tutkom, doručený žalovanému ad2/ dňa 12. 07. 2011 je vydaný v súlade so zákonom č.
233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení
ďalších zákonov a j e p r á v n e z á v ä z n ý voči žalovanému ad2/.

U r č u j e sa, že právny úkon žalovaného ad2/ spočívajúci v jednostrannom započítaní pohľadávok voči
obchodnej spoločnosti Stavby a inštalácie TZB, s.r.o., so sídlom Mlynárska 19, 040 01 Košice, IČO:
36593354 zo dňa 25. 07. 2012 a právny úkon žalovaného ad2/ spočívajúci v jednostrannom započítaní

pohľadávok voči obchodnej spoločnosti Stavby a inštalácie TZB, s.r.o., so sídlom Mlynárska 9, 040 01
Košice, IČO: 36593354 zo dňa 30. 07. 2012 sú a b s o l ú t n e n e p l a t n é.

U r č u j e sa, že pohľadávka povinného, obchodnej spoločnosti Stavby a inštalácie TZB, s.r.o., so sídlom
Mlynárska 19, 040 01 Košice, IČO: 36593354 voči žalovanému ad2/ prikázaná žalobcovi exekučným
príkazom sp. zn. EX 181/2011 zo dňa 07. 07. 2011 vydaným súdnym exekútorom JUDr. Róbertom
Tutkom, e x i s t u j e a povinnosť žalovaného ad2/ plniť podľa tohto exekučného príkazu naďalej t r v á.

Žalovaný ad2/ je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 99,50 Eur, v lehote troch dní
odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo vzťahu žalovaného ad1/ k žalobcovi a žalovanému ad2/ žiaden z účastníkov n e m á právo
na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca dňa 15. 04. 2014 podal na súd žalobu o určenie perfektnosti, účinnosti a záväznosti exekučného
príkazu a o určenie neplatnosti právnych úkonov. V žalobe uviedol, že dňa 12. 07. 2011 bol žalovanému

ad2/ doručený exekučný príkaz zo dňa 07. 07. 2011 vydaný súdnym exekútorom. Exekučným príkazom
nariadil súdny exekútor exekúciu prikázaním pohľadávky, ktorú povinný - obchodná spoločnosť stavby
a inštalácie TZB, s.r.o., so sídlom Mlynárska 19, 040 01 Košice, IČO: 36593354, zap. v Obchodnom
registri Okresného súdu Košice I, oddiel Sro, vložka č. 16586/V, ktorá do 23. 06. 2011 vykonávalačinnosť pod obchodným menom Schulte SK, s.r.o. (ďalej len „povinný“) má voči svojmu dlžníkovi,
ktorým je žalovaný. Súdny exekútor ešte predtým, v príkaze na začatie exekúcie zo dňa 16. 03.
2011 prikázal žalovanému, aby odo dňa doručenia tohto príkazu na začatie exekúcie nevyplatil

pohľadávku povinnému. Žalovanému bola exekučným príkazom uložená povinnosť, aby po doručení
tohto exekučného príkazu poukázal na účet súdneho exekútora č. XXXXXXXXXX/XXXX, VS XXXXXXX,
vedený v banke V. C. K. B..K.., S. Q. pohľadávku vo výške 28 601,10 Eur spolu s jej príslušenstvom a
to úrokmi z omeškania vo výške 4 406,78 Eur, trovami súdneho konania vo výške 3 623,80 Eur, trovami
právneho zastúpenia pri exekúcii vo výške 484,46 Eur a s úrokmi a s úrokmi z omeškania vo výške 9

% ročne zo sumy 1 000,-Eur od 07. 07. 2011 do zaplatenia, zo sumy 5 177,07 Eur od 07. 07. 2011 do
zaplatenia,zosumy1685,87Eurod07.07.2011dozaplatenia,zosumy2847,89Eurod07.07.2011do
zaplatenia, zo sumy 335,51 Eur od 07. 07. 2011 do zaplatenia, zo sumy 5 254,07 Eur od 07. 07. 2011 do
zaplatenia, zo sumy 1 169,42 Eur od 07. 07. 2011 do zaplatenia, zo sumy 4 511,04 Eur od 07. 07. 2011
do zaplatenia, zo sumy 176,12 Eur od 07. 07. 2011 do zaplatenia, zo sumy 2 195,83 Eur od 07. 07. 2011
do zaplatenia, zo sumy 408,79 Eur od 07. 07. 2011 do zaplatenia, zo sumy 27,13 Eur od 07. 07. 2011 do

zaplatenia, zo sumy 1 996,50 Eur od 07. 07. 2011 do zaplatenia, zo sumy 20,22 Eur od 07. 07. 2011 do
zaplatenia, zo sumy 781,83 Eur od 07. 07. 2011 do zaplatenia, zo sumy 581,70 Eur od 07. 07. 2011 do
zaplatenia, zo sumy 432,11 Eur od 07. 07. 2011 do zaplatenia a s trovami exekúcie vo výške 8 760,40
Eur (ďalej len „prikázaná pohľadávka“). Príkaz na začatie exekúcie zo dňa 16. 03. 2011, ktorým bola
žalovanému uložená povinnosť odo dňa jeho doručenia nevyplatiť prikázanú pohľadávku povinnému bol

žalovanému doručený dňa 18. 03. 2011. Exekučný príkaz, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť
poukázať prikázanú pohľadávku na účet súdneho exekútora bol žalovanému doručený dňa 12. 07.
2011. Po doručení exekučného príkazu však žalovaný na účet súdneho exekútora nepoukázal žiadne
peňažné prostriedky, na čo súdny exekútor reagoval Žiadosťou o poskytnutie súčinnosti zo dňa 09. 08.
2011, ktorou sa dožadoval vysvetlenia. Žalovaný odpovedal na Žiadosť o poskytnutie súčinnosti zo dňa

09. 08. 2011 listom - Oznámením záväzkov voči povinnému Schulte SK, s.r.o. zo dňa 25. 08. 2011, v
ktorom oznámil súdnemu exekútorovi, že prikázaná pohľadávka, ktorú žalovaný eviduje voči povinnému,
zatiaľ ešte nie je splatná. Následne súdny exekútor v Žiadosti o poskytnutie súčinnosti pri vykonávaní
exekúcie zo dňa 06. 09. 2011 žiadal žalovaného o zaslanie presného časového harmonogramu
realizovania jednotlivých úhrad častí prikázanej pohľadávky. Žalovaný reagoval listom - Predložením

podkladov k sp. zn. EX 181/2011 - Schulte SK s.r.o. zo dňa 04. 10. 2011, v ktorého prílohe zaslal
časový harmonogram jednotlivých úhrad. Z tohto harmonogramu vyplýva, že jednotlivé časti prikázanej
pohľadávky sú splatné v mesiacoch 12/2011, 03/2012, 10/2012, 11/2012, 02/2013, 03/2013, 12/2014,
04/2015, 02/2016, 03/2016. Žalovaný však v zmysle tohto časového harmonogramu nepoukazoval
na účet súdneho exekútora časti prikázanej pohľadávky, ktoré sa postupne stávali splatnými a preto

súdny exekútor Výzvou zo dňa 16. 04. 2012 vyzval žalovaného na úhradu do toho času už
splatných častí prikázanej pohľadávky v mesiaci 12/2011 vo výške 586,57 Eur a v mesiaci 03/2012 vo
výške 3 263,69 Eur a to spolu s úrokmi z omeškania. Táto výzva súdneho exekútora bola úspešná a
dňa 23. 04. 2012 žalovaný poukázal na účet súdneho exekútora sumu 3 850,98 Eur. Žalovaný však
už prikázanú pohľadávku v jej ďalších častiach, ktoré sa následne stali splatnými, na účet súdneho

exekútora nepoukazoval a to v rozpore s exekučným príkazom a zákonom (§ 108 ods. 2 Exekučného
poriadku). Súdny exekútor žiadal Žiadosťou o poskytnutie súčinnosti zo dňa 02. 10. 2012 opätovne o
konkrétne termíny splatnosti jednotlivých častí pohľadávky s uvedením 7 dňovej lehoty na predloženie
žiadaných dokladov s poučením o možnosti uloženia poriadkovej pokuty. Žiaľ, táto žiadosť súdneho
exekútora ostala bez reakcie žalovaného. Uznesením č.k. 35Er/470/2011-34 zo dňa 06. 11. 2012

rozhodol Okresný súd Košice II o uložení poriadkovej pokuty žalovanému vo výške 200,-Eur. Žalovaný
následne v e-mailovej správe zo dňa 19. 11. 2012 oznámil súdnemu exekútorovi, že už viac neeviduje
žiadne záväzky voči povinnému. Dôvodom malo byť jednostranné započítanie pohľadávok žalovaného
evidovaných voči povinnému s prikázanými pohľadávkami. V rozpore s príkazom na začatie exekúcie
a v rozpore s exekučným príkazom žalovaný vykonal toto jednostranné započítanie dvoma právnymi

úkonmi zo dňa 25. 07. 012 a zo dňa 30. 07. 2012 a to z dôvodu vykonania reklamačných opráv
na náklady povinného. Žalobca sa voči tomuto zmareniu predmetného exekučného konania bránil
podaním žaloby o určenie neplatnosti právnych úkonov žalovaného zo dňa 25. 07. 2012 a 30. 07. 2012,
spočívajúcich v jednostrannom započítaní prikázanej pohľadávky s pohľadávkami žalovaného voči
povinnému vykonanému po doručení exekučného príkazu žalovanému ako dlžníkovi povinného (ďalej

len ako „napádané právne úkony“). V súdnom konaní o vyššie spomínanej žalobe (ďalej len ako „skoršia
žaloba“) pod sp. zn. 18Cb/82/2013 Okresný súd Michalovce (ďalej ako „OS MI“), v rámci oboznamovania
účastníkov s predbežným právnym názorom súdu pred začatím ústneho pojednávania, dal za pravdu
žalobcovi čo do neplatnosti napádaných právnych úkonov žalovaného, avšak súčasne spochybnilsprávnosť, účinnosť a záväznosť exekučného príkazu. Podľa vysloveného právneho názoru OS MI,
exekučný príkaz je nesprávny, neúčinný, nevykonateľný a žalovaného nezaväzujúci, keďže v ňom nie je
dostatočne špecifikovaná prikázaná pohľadávka (konkrétne najmä presné označenie jej právneho titulu,

výšky a splatnosti). Z tohto dôvodu údajne nie je možné, podľa vysloveného právneho názoru OS MI, na
základe tohto exekučného príkazu viesť exekúciu, keďže by bol v takomto prípade žalovaný ako dlžník
povinného obmedzený pri nakladaní so svojim majetkom v neprimerane vyššom rozsahu ako by bolo
spravodlivé a zákonné požadovať. Podľa tohto názoru by v dôsledku tejto „vady“ tvrdenej zo strany OS
MI, postihoval exekučný príkaz všetky peňažné prostriedky žalovaného. OS MI sa pred začatím ústneho

pojednávania teda vyjadril, že ak žalobca bude trvať na konaní pojednávania, OS Mi žalobu zamietne,
keďže z vyššie uvedených dôvodov nemohol byť žalovaný ako dlžník povinného viazaný exekučným
príkazom a to v dôsledku vyššie opísaných vád predmetného exekučného príkazu. Žalovaný sa vyjadril,
že sa stotožňuje správnym názorom OS MI, že uvedeného si bol žalovaný pri vykonávaní napádaných
právnych úkonov vedomý a že práve preto žalovaný nerešpektoval exekučný príkaz. Súčasne z vyššie
uvedeným právnym názorom OS MI, odporučil súd žalobcovi vyvodiť zodpovednosť voči súdnemu

exekútorovi za škodu spôsobenú vadami exekučného príkazu, dôsledkom ktorých je neúčinnosť a
nevykonateľnosť exekučného príkazu a to od počiatku (od jeho vydania). Žalobca sa takto ocitol v
stave právnej neistoty ohľadne správnosti exekučného príkazu a teda rovnako aj ohľadne oprávnenosti
nárokov, ktorých sa domáhal skoršou žalobou. Pod vplyvom tejto situácie žalobca vzal pred začatím
ústneho pojednávania žalobu v celom rozsahu späť s tým, že potrebuje najskôr odstrániť tento stav

právnej neistoty v ktorom sa ocitol a súdne ustáliť dôvodnosť akýchkoľvek pochybností o správnosti a
účinnosti exekučného príkazu a o jeho záväznosti pre žalovaného ad2/ ako dlžníka povinného. Žalobca
vyzval súdneho exekútora na náhradu škody spôsobenej vadami exekučného príkazu. Súdny exekútor
však akékoľvek pochybenie v rámci exekučného vymáhania pohľadávky žalobcu odmietol a trvá na
perfektnosti ním vydaného exekučného príkazu. S ohľadom na skutočnosti uvedené v rámci vyššie

opísaného vývoja skutkového stavu, žalobca podáva na OS Rožňava žalobný návrh, ktorým sa domáha
na súde vysporiadania otázok správnosti, účinnosti a záväznosti exekučného príkazu pre žalovaného
od momentu doručenia exekučného príkazu a opätovne i určenia neplatnosti napádaných právnych
úkonov žalovaného vykonaných po doručení exekučného príkazu žalovanému. Žalobcom navrhované
súdne určenie účinnosti a záväznosti exekučného príkazu je pritom kľúčovou otázkou, od ktorej priamo

závisí právna pozícia žalobcu vo vzťahu k existencii zodpovednostného vzťahu, v rámci ktorého je súdny
exekútor zodpovedný za škodu spôsobenú pri výkone exekučnej činnosti, platnosti resp. neplatnosti
napádaných právnych úkonov žalovaného. Žalobca vzhľadom na to, že exekučný príkaz nebol zrušený,
poukazujúc pritom na prezumpciu správnosti právnych aktov v právnom štáte (porovnaj uznesenie
Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS188/08) zastáva názor, že exekučný príkaz je účinný a záväzný

voči dlžníkovi povinného od momentu jeho doručenia. Vyššie opísaný právny názor vyslovený OS MI
však tento názor žalobcu do značnej miery spochybnil. Navyše, s predmetným právnym názorom OS
MI ohľadne neúčinnosti exekučného príkazu sa plne stotožnil i žalovaný ad2/. Žalobca sa v dôsledku
uvedeného ocitol v stave právnej neistoty, či exekučný príkaz netrpí takými závažnými vadami, že ide
o tzv. akt nulitný. Z uvedených dôvodov má žalobca evidentný a nespochybniteľný naliehavý právny

záujem na určení otázky perfektnosti, účinnosti a záväznosti exekučného príkazu. V prípade, ak súd
dospeje k právnemu názoru o správnosti (bezvadnosti) a účinnosti exekučného príkazu, ako aj k jeho
záväznosti voči žalovanému ad2/, má žalobca za to, že napádané právne úkony vykonané žalovaným
ad2/súabsolútneneplatnéatoznasledujúcichdôvodov.Súdnyexekútorvsúladeavzmysleustanovení
§ 105 a nasl. zák.č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)

a o zmene a doplnení ďalších zákonov (EP), uložil žalovanému povinnosti nevyplatiť pohľadávku
povinnému a vyplatiť ju žalobcovi. Podľa ustanovení § 108 EP: ods. 1: „Povinný stráca právo na
vyplatenie pohľadávky dňom, keď sa dlžníkovi povinného doručil príkaz na začatie exekúcie.“ ods. 2:
„Ak nie je pohľadávka povinného splatná po doručení exekučného príkazu, vyplatí ju dlžník povinného
oprávnenému, ak sa oprávnený s exekútorom písomne nedohodli inak, len čo sa stane splatnou.“ Podľa

ustanovení § 110 EP: ods. 1: „Poradie pohľadávok sa spravuje dňom, keď sa dlžníkovi povinného doručil
príkaz na začatie exekúcie. Ak sa mu doručil toho istého dňa príkaz na začatie exekúcie pre niekoľko
pohľadávok, ktoré by sa nemohli z pohľadávky povinného úplne uspokojiť, uspokojí dlžník povinného
tieto pohľadávky pomerne.“ ods. 2: „Ak sa má uspokojiť niekoľko pohľadávok, môže dlžník povinného
odovzdať zrazenú sumu exekútorovi. Dlžník povinného je povinný odovzdať zrazenú sumu exekútorovi,

ak mu to na žiadosť niektorého z oprávnených prikáže exekútor. Exekútor odovzdanú sumu rozvrhne
medzi oprávnených a vyplatí im sumy na nich pripadajúce do siedmich dní od prijatia zrazenej sumy.
ods. 3: „Odovzdaním zrazenej sumy exekútorovi sa dlžník povinného oslobodzuje od svojej povinnosti
voči povinnému až do výšky tejto sumy.“ V zmysle vyššie citovaných ustanovení EP a úkonov súdnehoexekútora bol žalovaný oboznámený, že odo dňa doručenia príkazu na začatie exekúcie: nemá plniť
pohľadávku povinnému, je zákonom jasne definované poradie uspokojovania pohľadávok (podľa dňa
doručenia príkazu na začatie exekúcie), pohľadávku povinného má vyplatiť oprávnenému ihneď ako

sa stane splatnou a jediným spôsobom ako sa dlžník povinného (žalovaný) môže oslobodiť od svojej
povinnosti voči povinnému, je odovzdanie zrazenej sumy exekútorovi. Žalovanému boli z dôvodu výkonu
exekúcie prikázaním pohľadávky zákonom definované možnosti (povinnosti) nakladania s pohľadávkou,
ktorú bol žalovaný pôvodne povinný zaplatiť povinnému. Žalovaný vykonal právny úkon spočívajúci
v jednostrannom započítaní pohľadávok voči obchodnej spoločnosti Stavby a inštalácie TZB, s.r.o., o

sídlom Mlynárska 19, 040 01 Košice, IČO: 36593354 zo dňa 25. 07. 2012 a právny úkon žalovaného
spočívajúci v jednostrannom započítaní pohľadávok voči obchodnej spoločnosti stavby a inštalácie
TZB, s.r.o., so sídlom Mlynárska 19, 040 01 Košice, IČO: 36593354 zo dňa 30. 07. 2012 (ďalej len
„napádané právne úkony“). Právny titul započítavaných pohľadávok žalovaného voči povinnému bol
žalovanýmdôvodenýpotrebouodstráneniaváddiela-reklamačnýmiopravami,ktorévykonalnanáklady
povinného žalobca. Pohľadávky zo žalovaným tvrdených reklamačných opráv vznikli voči povinnému

až po doručení príkazu na začatie exekúcie (doručený žalovanému dňa 18. 03. 2011) ako aj
exekučného príkazu (doručený žalovanému dňa 12. 07. 2011). Žalovaný v rozpore s vyššie uvedenými
ustanoveniami EP a pokynmi súdneho exekútora napádanými právnymi úkonmi: nevyplatil splatnú
pohľadávku oprávnenému, prednostne uspokojil svoju pohľadávku pred pohľadávkou iného veriteľa,
zmaril uspokojenie oprávneného, zmenšil majetok povinného argumentujúc, že pohľadávka zanikla v

dôsledku napádaných právnych úkonov. Je pravdou, že ustanovenia EP priamo nezakazujú dlžníkovi
povinného uspokojiť svoje pohľadávky voči povinnému započítaním. Absenciu takého výslovného
zákazu/nemožnosti započítania pohľadávky medzi dlžníkom povinného a povinným v rámci ustanovení
EP o prikázaní iných peňažných pohľadávok a z toho vyplývajúcu dovolenosť konania dlžníka povinného
(žalovaného) nie je možné bez ďalšieho akceptovať. Zákonodarca objektívne nemohol normatívne

postihnúť všetky umožnené situácie v rámci exekučného konania a preto podobne ako je tomu
aj pri iných odvetviach práva je aj v tomto prípade nevyhnutné pristúpiť k interpretácii účelu a
zmyslu predmetných ustanovení EP ako aj samotného exekučného konania, aby nedošlo k porušeniu
základných práv účastníkov exekučného konania. S použitím interpretačného pravidla argumentum a
maiori ad minus možno dovodiť neprípustnosť/zákaz jednostranného započítania pohľadávok dlžníka

povinného (po doručení exekučného príkazu na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky) nielen
voči oprávnenému, ale aj voči povinnému z nasledovných ustanovení EP: Ustanovenie § 81 ods. 2 EP
vylučuje prípustnosť jednostranného započítania pohľadávky povinným nasledovne: „Zrazenú sumu je
platiteľ mzdy povinný oprávnenému vyplatiť, aj keď sám má voči nemu peňažnú pohľadávku, ktorú by si
inak mohol započítať.“ Ustanovenie § 109 ods. 1 posledná veta: „Dlžník povinného si v takomto prípade

nemôže započítať ani svoju vlastnú pohľadávku, ktorú má voči oprávnenému.“ Ustanovenie § 67 ods.
3 EP: „Platiteľ mzdy je povinný do dňa doručenia exekučného príkazu vyplácať oprávnenému sumy
zrazené zo mzdy povinného.“ Ustanovenie § 108 ods. 2 EP: „Ak nie je pohľadávka povinného splatná
po dourčení exekučného príkazu, vyplatí ju dlžník povinného oprávnenému.“ Ustanovenie § 106 ods.
1 písm. a, EP: „Exekútor poverený vykonaním exekúcie prikáže dlžníkovi povinného, aby po doručení

príkazu na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky (ďalej len „príkaz na začatie exekúcie“) nevyplatil
túto pohľadávku povinnému.“ V rámci upovedomenia o začatí exekúcie, exekútor poverený začatím
exekúcie v súlade s ustanovením § 47 ods. 1 písm. b? EP zakáže povinnému, aby odo dňa doručenia
upovedomenia o začatí exekúcie nakladal so svojim majetkom, ktorý podľa ustanovení tohto zákona
podliehaexekúciiokremnakladaniazaúčelomuspokojeniapohľadávkyoprávneného,jejpríslušenstvaa

trov exekúcie v hotovosti alebo bezhotovostným prevodom z účtu v banke. Ak teda má povinný zákonný
zákaz odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie nakladať so svojim majetkom s výnimkou
uspokojeniapohľadávkyoprávnenéhootoviacsatentozákazvzťahujeajnadlžníkapovinného,ktorému
bol doručený exekučný príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky. V príkaze na začatie
exekúcie zo dňa 16. 03. 2011 vydaný súdnym exekútorom, súdny exekútor v súlade s § 106 ods. 1

EP prikázal žalovanému, aby nevyplatil prikázanú pohľadávku povinnému. V kontexte účelu a cieľov
exekučného konania, vyššie uvedených ustanovení EP a v súvislosti s výkladom ustanovení EP ako
celku, možno poľahky badať úmysel zákonodarcu, aby povinný nebol žiadnym spôsobom uspokojený
z prikázanej pohľadávky. Preto napriek tomu, že zákon v § 106 ods. 1 EP výslovne hovorí iba zákaze
vyplatenia prikázanej pohľadávky povinnému, v rozpore s ratio legis je aj iné konanie dlžníka povinného

smerujúce k uspokojeniu povinného z prikázanej pohľadávky zánikom, resp. zmenšením jeho pasív
prostredníctvom jednostranného započítania pohľadávok. Keďže cieľom exekučného konania je jednak
nútená realizácia súdneho alebo iného rozhodnutia na základe exekučného titulu a to zásahom do
majetkových práv povinného a jednak uspokojenie pohľadávky oprávneného, akékoľvek úkony, ktorémaria splnenie cieľov exekučného konania sú nevyhnutne úkonmi v rozpore s dobrými mravmi, zákonom
alebo úkonmi ktoré zákon obchádzajú. Pri použití interpretačného pravidla reductio ad absurdum sa
predpokladá, že zákonodarca je racionálny a neprijal by výklad práva, ktorý by mal nelogické alebo

zjavne neakceptovateľné následky. Ak použitie tohto osobitného výkladu má neprijateľný výsledok,
musí sa zvoliť iný výklad, ktorý vedie k prijateľnému výsledku. Ak teda zákonodarca v rámci viacerých
ustanovení EP: priamo zakazuje započítať pohľadávku dlžníka povinného voči oprávnenému (§ 81 ods.
2,§109ods.1),prikazujedlžníkovipovinnéhovyplatiťpohľadávkuoprávnenému(§67ods.3,§108ods.
2), umožňuje uspokojenie pohľadávky oprávneného (po doručení exekučného príkazu na vykonanie

exekúcie prikázaním pohľadávky) jedine vyplatením pohľadávky dlžníkom povinného. Pri akceptácii
možnosti/dovolenosti započítania pohľadávok medzi dlžníkom povinného a povinným po doručení
exekučného príkazu na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky (za súčasného zákonného zákazu
započítania vlastnej pohľadávky dlžníka povinného voči oprávnenému) by sme dospeli k nasledovnému
absurdnému (neakceptovateľnému) záveru: Dlžník povinného po doručení exekučného príkazu na
vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky si nemôže započítať ani svoje vlastné pohľadávky voči

oprávnenému a musí vyplatiť pohľadávku oprávnenému, avšak ak dlžník povinného eviduje pohľadávku
voči povinnému (hoc pohľadávka vznikne až po doručení exekučného príkazu na vykonanie exekúcie
prikázaním pohľadávky v prospech oprávneného) si dlžník povinného môže započítať svoje pohľadávky
voči povinnému a v dôsledku toho: neprihliada sa na poradie uspokojovania pohľadávok (dlžník
povinného sa môže uspokojiť pred akýmkoľvek iným oprávneným, ktorý vedie voči povinnému exekúciu,

t. j. bude akceptované porušenie/obídenie ustanovení § 110 ods. 1 EP), majetok - peňažná pohľadávka
povinného voči jeho dlžníkovi nebude použitá na uspokojenie oprávneného (majetok povinného bude
použitý na uspokojenie pohľadávky osoby odlišnej od oprávnenej osoby, t. j. bude akceptované
porušenie/obídenie ustanovenia § 47 ods. 1 písm., b EP), dôjde k podozreniu z naplnenia skutkovej
podstaty trestného činu poškodzovania veriteľa (§ 239 TZ) alebo trestného činu marenia exekučného

konania (§ 243a TZ). Má za to, že použitie interpretačného pravidla reductio ad absurdum vedie k
absurdným (neakceptovateľným) záverom, ktoré by boli v rozpore so zmyslom ustanovení EP, účelom
exekučného konania poškodili práva účastníkov exekučného konania. Preto je zrejmé, že je nevyhnutné
použiť interpretačné pravidlo argumentum a maiori ad minus, tak ako uviedol vyššie. Bez ohľadu
na obsah napádaných právnych úkonov je vzhľadom na merito veci potrebné skúmať výlučne ich

dovolenosť a súlad s príslušnými ustanovenia zákona. Exekučný poriadok je verejnoprávny predpis a v
zmysle všeobecných zásad teórie práva je analógia legis v takýchto príkazoch vylúčená. Ak vo svojom
normatívnom texte exekučný poriadok neobsahuje oprávnenie dlžníka povinného vykonať jednostranné
započítanie pohľadávok, má za to, že takéto započítanie podľa predpisov súkromného práva je v
exekučnom konaní vylúčené (porovnaj Števček, M., Ficová, S. a kol. Exekučný poriadok, komentár 1.

vydanie, Praha: C.H. Beck, 2011, 239s). S poukazom na uvedené skutočnosti, okolnosti a príslušné
ustanovenia EP vo svetle ich logického výkladu s odvolaním sa na ustanovenie § 39 OZ: „Neplatný je
právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči
dobrým mravom.“ Žalobca má za to, že napádané právne úkony žalovaného odporujú svojim obsahom
a účelom zákonu, zákon obchádzajú a priečia sa dobrým mravom a sú preto absolútne neplatnými.

Žalobca sa na základe § 80 písm. c, zák. č. 99/1963 O.s.p.: „Návrhom na začatie konania možno
uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na
tom naliehavý právny záujem.“ Týmto žalobným návrhom sa domáha určenia, že napádané právne
úkony sú absolútne neplatné. V zmysle judikatúry NS SR, základným predpokladom úspešnosti žaloby
o určenie, či tu právny vzťah alebo práv je, alebo nie je, sú po procesnej stránke dve skutočnosti.

Prvou je, že účastníci majú vecnú legitimáciu a druhou, že na určení je naliehavý právny záujem (napr.
uznesenie NS SR sp. zn. 1Obo/23/2008 zo dňa 23. 05. 2009). Vecná legitimácia účastníkov: Vo svetle
judikatúry NS SR a NS ČR má žalobca za to, že ako žalovaný ad1/ a žalovaný ad2/, tak i žalobca
v zmysle tohto žalobného návrhu sú vecne legitimovaní. Citujúc právny názor NS SR vyjadrený v
uznesení sp. zn. 1Obo/23/2008 zo dňa 28. 05. 2009: „Vecnú legitimáciu v konaní o určenie, či tu

právny vzťah , alebo právo je, alebo nie je, má ten, kto je účastný na právnom vzťahu alebo práva,
o ktoré v konaní ide.“ Žalovaný ad1/ ako orgán, ktorý exekučný príkaz vydal v rámci exekučného
konania je celkom zjavne v tomto prípade vecne legitimovaný, keďže prípadné rozhodnutie súdu o
existencii vád exekučného príkazu spôsobujúcich nulitu, resp. nesprávnosť a neúčinnosť exekučného
príkazu, je nepochybne spôsobilé založiť zodpovednosť žalovaného ad1/ za škodu v zmysle ust. § 33

EP a tým zasiahnuť do právnej sféry žalovaného ad1/. V prípade napádaných právnych úkonov zas
ide o jednostranné právne úkony vykonané žalovaným ad2/, ktorý je teda jediným účastníkom týchto
právnych úkonov, z čoho vyplýva pasívna vecná legitimácia žalobcu. Podľa právneho názoru NS ČR
vysloveného v rozsudku zo dňa 03. 04. 2002, sp. zn. 21Cdo 679/2001: „Věcnou legitimaci o řízenío určení, zda tu právní vztah nebo právo je či není, má ten, kdo je účasten právního vztahu nebo
práva, o než v rízení jde, nebo jehož právní sféry se sporný právní vztah nebo sporné právo týka.“
Niet pochýb o tom, že otázka správnosti (perfektnosti), účinnosti a záväznosti exekučného príkazu sa

výrazne dotýka právnej sféry žalobcu, nakoľko ide o právny akt, na základe ktorého má byť uspokojená
jeho pohľadávka voči povinnému v súlade so zákonom. Na tejto otázke žalobca zakladá i ďalšie nároky
uplatňované týmto žalobným návrhom. Aj otázka určenia platnosti/neplatnosti napádaných právnych
úkonov sa priamo dotýka právnej sféry žalobcu. Uspokojenie žalobcovej pohľadávky voči povinnému
v zmysle obsahu exekučného príkazu je totiž napádanými právnymi úkonmi ohrozené, keďže práve z

pohľadávok započítaných žalovaným napádanými právnymi úkonmi mali byť nároky žalobcu v zmysle
príkazu na začatie exekúcie v spojení s exekučným príkazom uspokojené. V súčasnosti žalovaný ad2/
neplní svoje povinnosti v zmysle exekučného príkazu a nepoukazuje pohľadávku v doteraz splatných
častiach na účet súdneho exekútora, argumentujúc pritom tým, že po vykonaní napádaných právnych
úkonov neeviduje viac pohľadávku voči povinnému. Žalobca teda jednoznačne spĺňa predpoklady podľa
citovaného právneho názoru NS ČR a teda má na podanie žaloby o určenie neplatnosti napádaných

právnych úkonov aktívnu vecnú legitimáciu. Z uvedeného sa odvíja i druhý zo základných predpokladov
úspešnosti určovacej žaloby vyžadovaných ustálenou judikatúrou a tou je naliehavý právny záujem.
Naliehavý právny záujem: Podľa právneho názoru NS ČR vysloveného v rozhodnutí sp zn. 28Cdo
814/2005 zo dňa 24. 08. 2005: „Soudní praxe připouští, že i v případech, kdy lze žalovať o splnění
povinnosti, je naléhavý právní zájem na určení ve smyslu § 80 písm. c, o.s.ř. dán, jestliže rozhodnutí o

určovací žalobě je zpusobilé vytvořit pevný základ pro právní vztahy účastníku sporu a svými dusledky
předejít případným dalším žalobám na plnění, a nebo jestliže případná žaloba o splnení povinnosti
nevystihuje (nemuže vystihnout) celý obsah a dosah sporného právního vztahu nebo práva (a naopak
určovací žaloba tak činí účinněji než jiné procesní prostředky).“ V rovnakom zmysle sa vyjadril i NS
SR v uznesení sp. zn. Obo/23/2008 zo dňa 28. 05. 2009: „...v prípade, keď už je možné žalovať

požadované plnenie, môže byť naliehavý právny záujem na určení vtedy, ak sa určovacou žalobou
vytvorí právny základ pre účastníkov konania a predíde sa tak prípadným žalobám o plnenie, alebo
v prípade, že žaloba o plnenie nerieši a ani nemôže vyriešiť celý obsah a dopad právneho vzťahu
alebo práva.“ V tejto otázke ide o ustálenú judikatúru a podobne sa vyjadril NS SR napr. v uznesení
sp. zn. 2Cdo 28/2009 zo dňa 26. 05. 2010, alebo NS ČR napr. v rozhodnutí z o dňa 27. 06. 2007 sp.

zn. 32 Odo 10/2006. Práve určovacia žaloba v tomto prípade účinnejšie než iné právne prostriedky
vystihuje obsah a povahu: 1. Zodpovednostného právneho vzťahu medzi žalovaným ad1/ a žalovaným.
V dôsledku spochybnenia účinnosti a záväznosti exekučného príkazu zo strany OS MI ako aj následne
zo strany žalovaného ad2/ sa žalobca nachádza v stave právnej neistoty. Žalobca objektívne nevie, či
pochybil žalovaný ad1/ pri výkone exekučnej činnosti alebo pochybil žalovaný ad2/, keď nerešpektoval

bezvadný a účinný exekučný príkaz. V tomto prípade je určovacia žaloba tým prostriedkom, ktorý
najlepšie môže vyriešiť otázku správnosti a účinnosti exekučného príkazu a tým odstrániť existujúci
stav právnej neistoty ohľadne existencie tohto zodpovednostného právneho vzťahu. Na tomto súdnom
určení je preto nepochybne daný a evidentný naliehavý právny záujem žalobcu, pričom sa týmto
určením navyše môže predísť prípadným bezúspešným žalobám o náhradu škody a tým zbytočnému

rozmnožovaniu sporov. 2. Príslušného právneho vzťahu založeného príkazom na začatie exekúcie v
spojení s exekučným príkazom a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravy, tvoriacej určitý právny
rámec, ktorý bude zárukou odvrátenia budúcich sporov medzi žalobcom a žalovaným ad2/. Je totiž
viac než pravdepodobné, že ak nebude na základe tejto žaloby súdom určená neplatnosť napádaných
právnych úkonov, v budúcnosti žalovaný ad2/ nebude jednotlivé časti pohľadávok poukazovať k dátumu

ich splatnosti na účet súdneho exekútora. Práve tak sa totiž vyvíjala situácia ohľadom uspokojovania
pohľadávky žalobcu od vykonania napádaných právnych úkonov až doposiaľ, pričom žalovaný ad2/
argumentoval tým, že došlo k započítaniu prikázanej pohľadávky a teda viac neeviduje pohľadávku
voči povinnému. Z uvedeného vyplýva existencia aktuálneho stavu objektívnej právnej neistoty medzi
účastníkmi a to: a, vo vzťahu k žalovanému ad1/ - za tohto stavu je žalobca v stave právnej neistoty

ohľadom vzniku bezdôvodného obohatenia na jeho strane v dôsledku prijatia plnenia od žalovaného
ad2/ na základe nezákonne vydaného exekučného príkazu; b, vo vzťahu k žalovanému ad2/ - za tohto
stavu by žalobca musel v záujme riadneho uspokojenia svojej pohľadávky v zmysle exekučného príkazu
podávať poddlžnícku žalobu v zmysle § 109 EP a to zakaždým, len čo sa pohľadávka v niektorej jej
časti stane v budúcnosti splatnou. Rozhodnutie súdu o určení neplatnosti napádaných právnych úkonov

je spôsobilé svojimi dôsledkami predísť ďalším žalobám na plnenie, keďže žalovanému ad2/ by už nič
nebránilo riadne si plniť povinnosti vyplývajúce mu z exekučného príkazu a riadne a včas poukazovať na
účet súdneho exekútora jednotlivé časti pohľadávky ku dňu ich splatnosti. V kontexte aj vyššie citovanej
judikatúry je v tomto prípade práve určovacia žaloba tým prostriedkom, prostredníctvom ktorého možnodosiahnuť úpravy, tvoriacej určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov medzi
žalobcom a žalovanými, pričom tieto jej funkcie korešpondujú s podmienkou naliehavého právneho
záujmu v zmysle ustálenej judikatúry Na základe uvedeného je zrejmé, že sú naplnené všetky závery

NS SR z 18. júna 2007 sp. zn. 1Cdo 91/2006, z ktorých vyplýva, že naliehavosť právneho záujmu je
charakterizovaná určitými aspektmi: odporcom je popieraná existencia (neexistencia) práva, či právneho
pomeru navrhovateľa, teda je tu stav že právo, resp. právny vzťah medzi účastníkmi konania je sporný
(existencia aktuálneho stavu objektívnej právnej neistoty medzi účastníkmi), jestvuje ohrozenie práva
či právneho vzťahu, resp. stavu neistoty právneho postavenia navrhovateľa, ktorý nemožno odstrániť

inak, len určovacím výrokom, jestvuje potreba odstránenia tejto neistoty, resp. ohrozenia práva alebo
právneho vzťahu. Citujúc právny názor NS ČR vysloveného v rozsudku zo dňa 03. 04. 2002 sp.
zn. 21Cdo 679/2001: „Prokáže-li žalobce, že má právní zájem na tom, aby bylo určeno určité právo
nebo právní poměr, přestože by mohl žalovat prímo na splňení povinnosti, nelze mu určovací žalobu
odepřít. Za nedovolenou - při možnosti žaloby na plňení - lze považovat určovací žalobu jen tam,
kde by nesloužila potřebám praktického života, nýbrž jen ke zbytečnému rozmnožování sporu. Jestliže

se určením, že tu právní vztah nebo právo je či není, vytvoří pevný právní základ pro právní vztahy
účastníku sporu (a předejde se tak žalobě o plnění), je určovací žaloba přípustná i přesto, že je možná
také žaloba na splnění povinnosti podle ustanovení § 80 písm. b, o.s.ř.“ Na základe uvedeného je
zrejmé, že základné predpoklady vyžadované judikatúrou pre úspešnosť určovacej žaloby sú v tomto
prípade riadne naplnené a žalobcovi nemožno túto žalobu o určenie perfektnosti, účinnosti a záväznosti

exekučného príkazu a o určenie neplatnosti napádaných právnych úkonov odmietnuť. S ohľadom na
uvedenéžalobcanavrhuje,abysúdvydalrozsudok,ktorýsaurčí,žeexekučnýpríkazsúdnehoexekútora
JUDr. Róberta Tutka sp. zn. EX 181/2011 zo dňa 07. 07. 2011 je nulitný právny akt. Určil, že exekučný
príkaz súdneho exekútora JUDr. Róberta Tutka sp.zn. EX 181/2011 zo dňa 07. 07. 2011 je neúčinný voči
žalovanému ad2/. Určil, že súdny exekútor JUDr. Róbert Tutko zodpovedá žalobcovi za škodu vzniknutú

v príčinnej súvislosti s vadnosťou a neúčinnosťou Exekučného príkazu sp. zn. EX 181/2011 zo dňa
07. 07. 2011 podľa § 33 zák.č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov. V prípade, ak súd nevyhovie návrhu žalobcu, žalobca
navrhuje súdu, aby vydal rozsudok: Určuje sa, že exekučný príkaz sp. n. EX 181/2011 zo dňa 07. 07.
2011 vydaný súdnym exekútorom JUDr. Róbertom Tutkom, doručený žalovanému ad2/ dňa 12. 07. 2011

je vydaný v súlade so zákonom č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov a je právne záväzný voči žalovanému ad2/. Určuje
sa, že právny úkon žalovaného ad2/ spočívajúci v jednostrannom započítaní pohľadávok voči obchodnej
spoločnosti Stavby a inštalácie TZB, s.r.o., so sídlom Mlynárska 19, 040 01 Košice, IČO: 36593354 zo
dňa 25. 07. 2012 a právny úkon žalovaného ad2/ spočívajúci v jednostrannom započítaní pohľadávok

voči obchodnej spoločnosti Stavby a inštalácie TZB, s.r.o., so sídlom Mlynárska 9, 040 01 Košice, IČO:
36593354 zo dňa 30. 07. 2012 sú absolútne neplatné. Určuje sa, že pohľadávka povinného, obchodnej
spoločnosti Stavby a inštalácie TZB, s.r.o., so sídlom Mlynárska 19, 040 01 Košice, IČO: 36593354
voči žalovanému ad2/ prikázaná žalobcovi exekučným príkazom sp. zn. EX 181/2011 zo dňa 07. 07.
2011 vydaným súdnym exekútorom JUDr. Róbertom Tutkom, existuje a povinnosť žalovaného ad2/ plniť

podľa tohto exekučného príkazu naďalej trvá.

Žalovaný ad1/ v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že exekučné konanie EX 181/2011 začalo
na základe návrhu žalobcu proti povinnému Schulte, SK s.r.o., Mlynárska 19, 040 01 Košice, IČO:
36593354 o vymoženie 28 601,10 Eur s prísl. Exekučným titulom pre vykonanie exekúcie bol rozsudok

OS Košice II. č. 34Cb/115/2010-158 zo dňa 09. 12. 2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22.
02. 2011. V súlade s návrhom a exekučným titulom bolo OS Košice II dňa 11. 03. 2011 vydané
poverenie na vykonanie exekúcie č. 5803 107002 (doručené exekútorskému úradu 16. 03. 2013). V deň
získania poverenia na vykonanie exekúcie bolo v exekučnom konaní vydané Upovedomenie o začatí
exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu a prikázaním z iných peňažných pohľadávok a zároveň Príkaz

na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky. Uvedeným príkazom bolo dlžníkovi povinného spoločnosti
Chemkostav, a.s., IČO: 36191892, K. Kuzmányho 1259/22, 071 01 Michalovce prikázané, aby odo dňa
doručenia tohto príkazu na začatie exekúcie nevyplatil pohľadávku povinnému. Povinný dňom doručenia
príkazu na začatie exekúcie stratil právo na vyplatenie pohľadávky, zároveň bol dlžník povinného
upozornený na to, že pohľadávku a jej príslušenstvo vyplatí oprávnenému v exekučnom konaní až po

doručení exekučného príkazu. Po právoplatnosti uznesenia OS Košice II č. 35Er/470/2011-20 zo dňa
20. 04. 2011, ktorým boli zamietnuté námietky povinného proti exekúcii, dňa 07. 07. 2011 bol vydaný
Exekučný príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky, ktorý bol adresovaný a doručený
dlžníkovi povinného spoločnosti Chemkostav,a.s. Michalovce dňa 12. 07. 2011. Rovnakým postupombola zabezpečená aj pohľadávka, na ktorú má povinný nárok voči svojmu dlžníkovi spoločnosti ZIPP
BRATISLAVA spol. s r.o., IČO: 31355161, Mlynské nivy 61/A, 820 15 Bratislava. Dlžník povinného
spoločnosť ZIPP BRATISLAVA spol. s r.o., IČO: 31355161, Mlynské nivy 61/A, 820 15 Bratislava po

obdržaní príkazu na začatie exekúcie doručil exekútorskému úradu zoznam záväzkov voči povinnému
s uvedením výšky a splatnosti jednotlivých záväzkov. Zároveň dobrovoľne dňa 25. 07. 2011 uhradil
na účet súdneho exekútora sumu 1 131,90 Eur (garančné zádržné splatné 23. 04. 2011) a neskôr
25. 11. 2013 sumu 2 897,85 Eur (garančné zádržné splatné 05. 08. 2013). Ďalší dlžník povinného
Chemkostav, a.s., IČO: 36191892, K. Kuzmányho 1259/22, 071 01 Michalovce - žalovaný ad2/ bol dňa

09. 08. 2011 vyzvaný na poskytnutie zoznamu všetkých záväzkov, ktoré evidujú v prospech povinného
Schulte, SK, IČO: 36593354. Žalovaný ad2/ poskytol požadované informácie elektronicky dňa 26. 08.
2011, následne písomne dňa 31. 08. 2011 a po výzve na doplnenie časového harmonogramu splatnosti
jednotlivých úhrad dňa 10. 10. 2011. Z dôvodu, že dlžník povinného nerešpektoval vydaný príkaz na
začatie exekúcie ani exekučný príkaz na vykonanie exekúcie a sumy zádržného garančného splatné
12/2011 a 3/2012 nepoukázal, dňa 16. 04. 2012 bol písomne vyzvaný na ich úhradu. Zároveň bol

k úhrade vyzvaný aj oprávneným (17. 04. 2012) s upozornením na podanie poddlžníckej žaloby.
Spoločnosť Chemkostav a.s. Michalovce na základe tohto uhradila sumu 3 850,98 Eur, t. j. zádržné
garančné splatné 1/2011, 12/2011 a 3/2012. V 10/2012 mala sa stať splatnou ďalšia splátka zádržného
garančného vo výške 2 257,64 Eur a v 11/2012 splátka zádržného garančného vo výške 3 406,45
Eur, na čo bol dlžník povinného oprávneným upozornený (01. 10. 2012). Zo strany exekútorského

úradu bol dlžník povinného vyzvaný k oznámeniu termínov splatnosti najbližšie splatných splátok
a o poukázanie týchto súm (02. 10. 2012). Keďže dlžník povinného spoločnosť Chemkostav, a.s.
Michalovce, na výzvu nereagoval bol na OS Košice II dňa 05. 11. 2012 podaný návrh na uloženie
poriadkovejpokuty,ktorémusúdvyhovelaspoločnostiChemkostav,a.s.,IČO:36191892,K.Kuzmányho
1259/22, 071 01 Michalovce uznesením č. 35Er/470/2011-34 zo dňa 06. 11. 2012 uložil poriadkovú

pokutu vo výške 200,-Eur. Pravdepodobne následkom uvedeného uznesenia dlžník povinného písomne
oznámil (19. 11. 2012, 20. 11. 2012 a 31. 07. 2013), že neeviduje žiadnu pohľadávku voči povinnému,
nakoľko došlo k jednostrannému započítaniu pohľadávok spoločnosti Chemkostav, a.s., IČO: 36191892,
K. Kuzmámyho 1259/22, 071 01 Michalovce a spoločnosti stavby a inštalácie TZB, s.r.o. (pôvodný
obchodný názov Shulte SK, s.r.o.). Procesné úkony súdneho exekútora ako orgánu verejnej moci

a to vrátane exekučného príkazu, sú právne akty aplikácie práva vydávané súdnym exekútorom na
základe zákona. Jednou zo všeobecných zásad uplatňovaných v právnom štáte je aj zásada prezumpcie
správnosti právnych aktov, podľa ktorej ak nie je právny akt zrušený, je v súlade s právom (viď
uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 188/08). V tejto súvislosti ústavný súd konštatuje, že
aj keď ide o neplatné právne akty, vzťahuje sa na ne prezumpcia správnosti, ktorá je charakteristická

pre štátnomocenský prejav, a preto zaväzuje až do momentu ich zrušenia alebo ich zmeny. Základom
uplatňovania verejnej moci v demokratickom právnom štáte je zachovanie dobrej viery v správnosť
právnych aktov nimi vydaných ako aj ochrana práv konštituovaných na základe prejavu orgánov verejnej
moci (právny názor Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 95/03). Exekučný poriadok v ustanovení §
53 vymenúva základné náležitosti, ktoré musí exekučný príkaz obsahovať. Ide o označenie súdneho

exekútora, ktorý ho vydal; označenie exekučného titulu a orgánu, ktorý tento exekučný titul vydal; ďalej
označenie oprávneného a povinného; označenie toho, komu sa doručuje príkaz na začatie exekúcie;
označenie vymáhané nároku, teda o aký nárok ide a aká je jeho výška a označenie spôsobu vykonania
exekúcie. Ide o výpočet základných náležitostí, ktoré musí obsahovať každý exekučný príkaz. Ďalšie
náležitosti sú potom upravené pri jednotlivých spôsoboch vykonávania exekúcie. Závažný rozpor so

zákonom by mohol nastať ak by exekučný príkaz neobsahoval zákonom predpísané náležitosti. V takom
prípade by išlo o nulitný právny akt a úkon, ktorý nespôsobuje v exekučnom konaní účinky (ŠTEVČEK
M., FICOVÁ S. a kol: Exekučný poriadok, komentár, 1. Vydanie, Praha, C. H. Beck, 2011, 144s.).
Je nespochybniteľné, že napadnutý exekučný príkaz má všetky zákonom predpokladané obsahové
náležitosti. Pokiaľ ide o prípadný nedostatok predpísanej formy aktu, tento nie je daný, keďže zákon

jednak výslovne nepredpisuje formu exekučného príkazu avšak s ohľadom na povinnosť jeho „vydania“
a jeho „doručovania“ do vlastných rúk nie možné s výkladom dospieť k záveru o nutnosti písomnej formy
nepriamo vyžadovanej zákonom, ktorá rovnako bola v tomto prípade dodržaná. Napadnutý exekučný
príkaz bol zároveň doručený v súlade so zákonnými požiadavkami, dôkazom čoho sú doručenky
preukazujúce doručenie písomnosti. Podľa § 108 ods. 2 Exekučného poriadku ak nie je pohľadávka

povinného splatná po doručení exekučného príkazu, vyplatí ju dlžník povinného oprávnenému, ak sa
oprávnený s exekútorom písomne nedohodol inak, len čo sa stane splatnou. Exekučný príkaz netrpí
ani vadou spočívajúcou vo faktickej nemožnosti plnenia. Chemkostav, a.s. výslovne uznal existenciu
peňažných záväzkov voči povinnému. Skutočnosť, že tieto ešte neboli splatné, v žiadnom prípadenezakladá faktickú nemožnosť plnenia v zmysle Exekučného príkazu, nakoľko táto situácia je upravená
a predvídaná zákonom. Má za to, že exekučný príkaz nie je ani neurčitý ani nezmyselný. Celkom
jasne z neho vyplýva, aké povinnosti sa ním spoločnosti Chemkostav, a.s. ako dlžníkovi povinného

ukladajú a nepochybne sleduje zmysel a účel exekučného konania. Ani v korešpondencii súdneho
exekútora s dlžníkom povinného, ani v korešpondencii medzi oprávneným a dlžníkom povinného nikde
nie je možné nájsť skutočnosti zakladajúce pochybnosti o konkrétnosti pohľadávky, resp. záväzkov. Od
začiatku exekučného konania je jasný dôvod vzniku záväzkov dlžníka povinného (zádržné garančné),
výška záväzkov, dokonca ich splatnosť. Všetky podania dlžníka povinného (elektronické zo dňa 26.

08. 2011, následne písomné zo dňa 31. 08. 2011 a po výzve na doplnenie časového harmonogramu
splatnosti jednotlivých úhrad písomne zo dňa 10. 10. 2011) obsahujú informácie týkajúce sa konkrétnej
pohľadávky povinného voči dlžníkovi. V žiadnom z podaní dlžník neuvádza, že nevie o akú pohľadávku
ide.Jejasné,ževždyvšetciúčastníciexekučnéhokonaniamalinamyslizádržnégarančnévyplývajúcez
uzatvorenýcharealizovanýchobchodnýchzmlúv.Vkonečnomdôsledkuajpojednostrannomzapočítaní
pohľadávky dlžník povinného započítal prikázanú pohľadávku (podanie zo dňa 19. 11. 2012, 20. 11.

2012 a 31. 07. 2013). Zároveň konkludentne (zaplatením splatného záväzku) dlžník povinného potvrdil
existenciu záväzku, ktorý má voči povinnému. Následné sporné jednostranné započítanie pohľadávok
medzi povinným a dlžníkom povinného nezakladá vznik pochybností o správnosti exekučného príkazu.
Čo sa týka tvrdenia žalobcu, že príkaz a exekučný príkaz neobsahuje náležitosti uvedené v EP, tieto
dôvody už vysvetlil. Počas jeho 17-ročnej praxe vydal v exekučných spisoch niekoľko stoviek takýchto

rozhodnutí, ktoré bol v súlade so zákonom a na základe ktorých došlo k plneniu od dlžníkov. Toto jeho
tvrdenie vyplýva aj z ustanovení EP, kde exekučný príkaz z iných peňažných pohľadávok patrí pod 2 diel
EP pod názvom Exekučný príkaz prikázaním pohľadávky. Pod ňu patrí aj Exekučný príkaz prikázaním
pohľadávky z účtu v banke, kde banke na realizáciu príkazu na začatie exekúcie a exekučného
príkazu nie je potrebné uviesť číslo účtu povinného, čiže nie je ani potrebné špecifikovať pohľadávku.

Nespochybniteľné musí byť označenie povinného, ktoré musí obsahovať jasné identifikačné údaje
napr. rodné číslo, IČO a nie je potrebné uviesť konkrétne číslo účtu v banke, stačí len nezameniteľné
identifikovať povinného. Čiže to isté platí aj pri exekučnom príkaze z iných peňažných pohľadávok.
Už dvakrát v priebehu exekučného konania rozhodoval vo veci OS Košice II ako exekučný súd a to
uznesením č. 35Er/470/2011-20 zo dňa 20. 04. 2011, ktorým boli zamietnuté námietky povinného proti

exekúcii a uznesením č. 35Er/470/2011-34 zo dňa 06. 11. 2012, ktorým uložil dlžníkovi povinného
poriadkovú pokutu. V uvedených konaniach nebol zo strany exekučného súdu vytknutý postup súdneho
exekútora ani zákonnosť exekučného príkazu. Nejednotnosť v správaní žalobcu a jeho účelovosť
potvrdzuje aj skutočnosť, že exekučný príkaz č. EX 181/2011 zo dňa 07. 07. 2011, ktorým bola prikázaná
pohľadávka ďalšiemu dlžníkovi povinného spoločnosti ZIPP BRATISLAVA spol. s.r.o., IČO: 31355161,

Mlynské nivy 61/A, 820 15 Bratislava, ktorý prikázanú pohľadávku uhradil na účet súdneho exekútora
bez vážnych problémov, žalobca nenapadol a nežiada súd o jeho vyhlásenie za nulitný právny akt, i
napriek tomu, že bol vydaný rovnakým spôsobom ako napadnutý exekučný príkaz. Ak dlžník povinného
nevyplatí oprávnenému (resp. exekútorovi) pohľadávku bezodkladne po doručení exekučného príkazu
alebo po nadobudnutí splatnosti pohľadávky, oprávnený nadobúda aktívnu procesnú vecnú legitimáciu

na podanie poddlžníckej žaloby. Oprávnený v tomto prípade žaluje poddlžníka vo svojom mene, ale
právnym titulom je tu pohľadávka, ktorá stále patrí niekomu inému. Oprávnený má nielen právo, ale
aj povinnosť podať poddlžnícku žalobu a oznámiť jej podanie povinnému. Ak to neurobí, zodpovedá
povinnému za vzniknutú škodu. Podávanie žaloby voči súdnemu exekútorovi je právne neodborné.
Odmieta tvrdenie o vzniku jeho povinnosti nahradiť akúkoľvek škodu. Jeho konaním, resp. nekonaním

nedošlo v majetkovej sfére oprávneného k žiadnej škode. Zvolený spôsob vykonávania exekúcie
prikázaním inej peňažnej pohľadávky sa ukázal ako správny a čiastočne úspešný. Prikázaním
pohľadávky dlžníkovi povinného spoločnosti ZIPP BRATISLAVA spol. s r.o., IČO: 31355161, Mlynské
nivy 61/A, 820 15 Bratislava a spoločnosti Chemkostav, a.s., IČO: 36191892, K. Kuzmányho 1259/22,
071 01 Michalovce došlo k čiastočnému vymoženiu pohľadávky. V exekučnom konaní je priebežne

preverovaná majetková disponibilita povinného a exekúcia bola nariadená aj prikázaním pohľadávky z
účtu v banke a predajom hnuteľných vecí povinného. Vplyvom a pôsobením súdneho exekútora došlo aj
k čiastočnému dobrovoľnému plneniu zo strany povinného. K časti žaloby týkajúcej sa jednostranného
započítaniupohľadávoksanevierelevantnevyjadriť,nakoľkoideprimárnyprávnyvzťahmedzipovinným
a jeho dlžníkmi. Z vyššie uvedenej analýzy nepochybne vyplýva, že vydanie exekučného príkazu, jeho

formálne a obsahové náležitosti, jeho dourčovanie zákonom určeným osobám je správne a v súlade s
EP. Exekučný príkaz nie je nulitný právny akt. Je právny akt vydaný v súlade správnymi predpismi, ktorý
zakladá práva a povinnosti určenému okruhu osôb. Zákonným postupom v exekučnom konaní nedošlok žiadnemu porušeniu zákona ani k vzniku škody na majetku oprávneného a teda odvodene ani k vzniku
povinnosti nahradiť škodu.

Žalovaný ad2/ v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že k prvej časti žaloby: „O určenie perfektnosti,
účinnosti a záväznosti exekučného príkazu“ považuje za správny názor OS MI, vyjadrený týmto súdom
v konaní vedenom pod sp.zn. 18Cb/82/2013, v zmysle ktorého tento súd vyslovil, že exekučný príkaz
je nesprávny, neúčinný, nevykonateľný a žalovaného nezaväzujúci, keďže v ňom nie je dostatočne
špecifikovaná prikázaná pohľadávka (konkrétne najmä presné označenie jej právneho titulu, výšky a

splatnosti). Je toho názoru, že po úplnom posúdení formálnych a obsahových náležitostí uvedeného
exekučného príkazu zo dňa 07. 07. 2011, vydaného súdnym exekútorom JUDr. Róbertom Tutkom,
exekútorom so sídlom Čučmianka dlhá 28, Rožňava, dospeje Okresný súd Rožňava k rovnakému
právnemu názoru, ktorý potvrdí aj svojim rozhodnutím v tejto veci. K druhej časti žaloby: „O určenie
neplatnosti právnych úkonov žalovaného“ namieta miestne nepríslušnosť Okresného súdu Rožňava
rozhodovať o tejto časti žaloby voči žalovanému Chemkostav a.s. so sídlom Kuzmányho 1259/22, 071

01 Michalovce a z tohto titulu žiada v danej časti žalobu zamietnuť.

Vedľajší účastník na strane žalovaného ad1/ v písomnom vyjadrení k žalobe viedol, že považuje
právny názor konajúceho sudcu OS Michalovce o tom, že exekučný príkaz je nesprávny, neúčinný,
nevykonateľný a žalovaného nezaväzujúci, za nesprávny. Označenie právneho titulu a splatnosti

pohľadávky oprávneného nie je zákonnou požiadavkou. Dostatočná určitosť exekučného príkazu je
ďalej zrejmá z toho, že rovnaký exekučný príkaz bol doručený spoločnosti ZIPP BRATISAVA spol. s
r.o., pričom táto spoločnosť uhradila súdnemu exekútorovi žalovanému ad1/) prikázanú pohľadávku a
zároveň žalobca v tomto prípade nenapadol exekučný príkaz. Na základe uvedeného vedľajší účastník
zastáva názor, podľa ktorého jednostranné započítanie pohľadávok žalovaným ad2/ bolo vykonané v

rozpore s ust. § 81 os. 2, § 109 ods. 1, § 67 ods. 3 EP per analogiam vzhľadom na účel EP ako celku,
ktorým je/najmä čo do inštitútu prikázania pohľadávky/ postihnúť majetok povinného, ktorý je danom
prípade vo forme pohľadávok povinného u jeho dlžníka a znemožnenie zmarenia účelu exekúcie tým, že
pohľadávka povinného voči jeho dlžníkovi nebude exekúciou postihnutá. Má za to, že žalovaný ad1/ ako
súdny exekútor postupoval v exekučnom konaní v súlade so zákonom a vykonávaním exekúcie nedošlo

k vzniku žiadnej škody, za ktorú by žalovaný ad1/ mal niesť zodpovednosť. Na základe uvedeného
navrhol žalobu zamietnuť.

Na pojednávaní dňa 19. 05. 2016 žalovaný ad1/ uviedol, že sa jedná o spôsob prikázania pohľadávky
podľa § 43 Exekučného poriadku /EP/, kde patrí prikázanie inej peňažnej pohľadávky, tento spôsob je

priradenýkúčtuvbankeapostihnutieinýchmajetkovýchpráv.Čosatýkapríkazuaexekučnéhopríkazu,
obsahujú všetky náležitosti, ktoré Exekučný poriadok stanovuje a ktoré aj bližšie vysvetlil vo svojom
vyjadrení. Po doručení príkazu a exekučného príkazu spoločnosti Chemkostav, mu bola poukázaná na
základe tohto exekučného príkazu suma vo výške 3 850,98 Eur. Exekučný poriadok hovorí o tom, že
má všetky náležitosti a špecifikovať pohľadávku nie je potrebné. Bol jednoznačne identifikovaný dlžník,

nezameniteľné IČO. Na základe tohto exekučného príkazu Chemkostav najprv plnil svoj záväzok voči
dlžníkovi povinného, následne na to žiadal ako je vo vyjadrení, aby mu boli zaslané podľa § 34 EP
splatnosti jednotlivých pohľadávok, lebo v exekučnom príkaze sa hovorí, že ak sú pohľadávky splatné, je
povinný ich dlžník vyplatiť ihneď, ak nie sú splatné, tak po lehote splatnosti. Takúto informáciu nedostal
od firmy Chemkostav, preto požiadal Okresný súd Košice II o uloženie poriadkovej pokuty, ktorá im bola

uložená. Následne na to mu bolo doručené oznámenie o splatnosti jednotlivých pohľadávok a tak isto mu
bolo doručené jednostranné započítanie pohľadávky Chemkostav voči dlžníkovi povinného. Po doručení
príkazunazačatieexekúcieprikázaníminejpeňažnejpohľadávky,niejemožnézapočítavaťpohľadávku.
Má vo svojej praxi minimálne 50 iných príkazov na prikázanie inej pohľadávky, kde je uvedený len
dlžník povinného a pohľadávka nemusí byť špecifikovaná. V prípade, že by dlžník povinného neevidoval

pohľadávku voči jeho povinnému, je povinný v zmysle EP mu oznámiť, že neeviduje pohľadávku voči
povinnému, aby on mohol konať ďalej, príp. inými spôsobmi vykonávať ďalej výkon exekúcie aj inými
spôsobmi. Toto sa zo strany povinného dodnes nestalo. Čiže stále exekučný príkaz mu nebol vrátený
a nebolo oznámené, že neevidujú pohľadávku voči nemu. Bola mu časť pohľadávky vyplatená vo
výške 3 850,98 Eur a taktiež mu nebolo oznámené, že neeviduje pohľadávku voči tomuto povinnému,

naopak mu bolo doručené jednostranné započítanie pohľadávky povinným zo dňa 30. 07. 2012, deň
po uznesení OS Košice II, ktorým bola Chemkostavu uložená poriadková pokuta pre nesplnenie si
povinnosti podľa § 34 EP. Tu by chcel poukázať na to, že toto jednostranné započítanie nebolo zaslané
poštou, ale bolo osobne prevzaté, osobne prevzal konateľ spoločnosti povinného dňa 03. 08. 2012.Tak ako povedal, že toto je len jeden spôsob prikázania pohľadávka podľa príslušného poriadku. Ak by
bola povinnosť uviesť aj konkrétnu pohľadávku alebo dôvody pohľadávky, tak potom táto povinnosť by
bola aj pri spôsobe prikázania pohľadávky z účtu v banke, kde exekútori zašlú banke príkaz na začatie

exekúcie, kde identifikujú povinného, aby nedošlo k zámene povinného a banka po doručení príkazu
na začatie exekúcie, kde nie je uvedené číslo účtu povinného, buď vráti príkaz na začatie exekúcie,
že povinný v danej bankovej inštitúcii nemá zriadený účet, alebo v prípade, že má, tak nevráti a podľa
toho exekútori vedia, či majú vydať exekučný príkaz prikázaním pohľadávky z účtu v banke. Zároveň
sa uvádza, že v prípade, ak povinný má viac účtov v banke, žiada sa najprv zablokovať a v prípade

vydanie exekučného príkazu aj odpísať peňažnú pohľadávku vo výške istiny, príslušenstva a trov. Ak
by bola povinnosť uviesť aj dôvod pohľadávky alebo konkrétnu pohľadávku, tak tá povinnosť by bola aj
prikázaním pohľadávky z účtu v banke. To vyplýva z EP. Na margo jednostranného započítania uviedol
príklad: povinný má v banke zriadený účet, na ktorý čerpá kontokorent, napríklad vo výške 20 000,-
Eur. Z tohto kontokorentného účtu vyčerpá 10 000,-Eur, čiže ide do mínusu, banke má vrátiť 10 000,-
Eur. Ak mu príde na účet 5 000,-Eur, banka si nemôže stiahnuť týchto 5 000,-Eur na svoju pohľadávku

10 000,-Eur, ktoré má vyčerpané z kontokorentného účtu, ale musí ju zaslať exekútorovi. V súčasnosti
banky tento problém rok-dva dozadu vyriešili tak, že si zriaďujú na kontokorentné účty záložné práva,
ktoré nemusia registrovať v centrálnom registri z dôvodu, že majú zmluvu o záložnom práve a peňažné
prostriedky, čiže predmet záložného práva, majú u seba, preto sa nevyžaduje registrácia.

Zást. žalovaného na tomto pojednávaní uviedla, že je toho názoru, že tu nie je naliehavý právny záujem,
je to procesná podmienka určovacej žaloby, pretože o naliehavý právny záujem ide vtedy, ak je ohrozené
právo žalobcu alebo jeho právne postavenie. Exekučný poriadok stanovuje, že oprávnený, pokiaľ dlžník
povinného neuhradí exekútorovi vymáhanú pohľadávku, má právo podať poddĺžnícku žalobu na súd.
To znamená, že jeho právo vôbec nebolo ani nie je ničím ohrozené. Žalobca podal na OS Michalovce

žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu, ktorú pred pojednávaním zobral späť. To znamená, že v
rámci tohto pojednávania sa mohla vysporiadať táto otázka, či vlastne tento exekučný príkaz je platný
a právny úkon jednostranný zápočet dlžníka povinného je platný. Vyjadrili názor pred pojednávaním, že
vidia vadu exekučného príkazu v tom, že nie je špecifikovaná iná peňažná pohľadávka, ale nemusel na
základe toho žalobca zobrať žalobu späť, sám sa vzdal svojho práva. Pokiaľ ide o exekučný príkaz, je

názoru, že je nejasný, pretože nešpecifikuje inú peňažnú pohľadávku, ktorú mal dlžník povinného plniť.
Pokiaľ ide o neplatnosť jednostranného zápočtu, po obdržaní príkazu na začatie exekúcie spoločnosť
Chemkostav, na výzvu exekútora oznámila, aké peňažné pohľadávky má povinný voči spoločnosti
Chemkostav, aj oznámili exekútorovi, že sa jedná o garančné zádržné jednotlivých stavieb, ktoré pre
dlžníka povinného realizoval povinný. Vlastne táto peňažná pohľadávka v čase doručenia exekučného

príkazu nebola splatná. Pokiaľ ide o túto peňažnú pohľadávku, ktorú mal povinný voči spoločnosti
Chemkostav, tak ide o pohľadávky z jednotlivých zmlúv o dielo, na základe ktorej povinný realizoval
pre spoločnosť Chemkostav jednotlivé stavby, v zmluve si zmluvné strany dohodli, že po odovzdaní
diela sa nevyplatí povinnému ako zhotoviteľovi celá cena diela, ale sa vlastne zadrží počas dohodnutej
záručnej lehoty časť ceny ako zábezpeka na splnenie povinnosti zhotoviteľa z vád diela. Zmluvné strany

si dohodli, že v prípade, ak zhotoviteľ nebude odstraňovať objednávateľom reklamované vady, môže
objednávateľ spol. Chemkostav použiť toto zádržné ako zľavu z ceny diela. Ide tu o právo, ktoré
spoločnosti umožňuje § 439 Obchodného zákonníka, ktorý hovorí, že objednávateľ má právo zadržať
časť ceny diela ako zábezpeku a v prípade, že si zhotoviteľ nesplní svoje povinnosti pri odstraňovaní
vád, o tieto náklady z odstránenia týchto vád sa zníži cena diela. Je to vlastne právo objednávateľa na

zľavu z ceny diela pri vadách diela. Keďže na stavbách začali vznikať reklamačné vady, uplatnili sme
si nárok voči povinnému písomne, kde sme ho žiadali na odstránenie týchto zistených vád. Zhotoviteľ,
povinný písomne vyhlásil, že nie je schopný tieto vady odstraňovať, pretože bol už vo finančnej kríze, ale
že aby spoločnosť Chemkostav odstránila tieto vady na jeho náklady, čo sa aj stalo. Tieto náklady boli
povinnému ako zhotoviteľovi vyfakturované, jednostranne započítané, lebo o túto časť sa znížil nárok

zhotoviteľa na cenu diela. Ani oprávnený nemá právo si nárokovať túto čiastku, na ktorú nemá nárok
povinný.

Žalovaný ad1/ uviedol, že je to § 53 EP, ktorý je nadradený § 106. Tak ako predtým uviedol na to
mala byť reakcia, že neeviduje žiadnu pohľadávku voči dlžníkovi povinného a mal mu byť vrátený

príkaz na začatie exekúcie späť. Bežne sa stáva, že dostane súčinnosť od Sociálnej poisťovne, že
povinný je zamestnancom určitej firmy, aj keď sú to aktuálne informácie online, pošlem zamestnávateľovi
príkaz na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy alebo z iných príjmov a ten už tam nepracuje, lebo
informácia Sociálnej poisťovni bola nepravdivá, tak vtedy mu zamestnávateľ príkaz vracia, plní si svojupovinnosť, oznamuje mu, že daný povinný u neho nepracuje. § 53 špecifikuje, čo má obsahovať EP,
§ 106 výslovne neuvádza, aby musel konkrétne špecifikovať pohľadávku, musí byť len nezameniteľný
dlžník povinného a toho musí identifikovať buď pri spoločnostiach presným názvom, IČO-m, pri fyzických

osobách dátumom narodenia, rodným číslom. Ďalej žalovaná ad2/ spomína, že jednalo sa o zádržné
právo v súlade so zmluvou podľa Obchodného zákonníka. Tu je potrebné oddeliť zmluvné vzťahy medzi
nimi a výkon súdnej moci prenesený na exekútora, ktorý je nadradený zmluvným vzťahom medzi
účastníkmi a osobami, ktoré uvádza EP, ktoré sú povinné plniť vydané rozhodnutia súdneho exekútora.
V § 109 je uvedené, že dlžník povinného si v takomto prípade nemôže započítať ani vlastnú

pohľadávku. Tu sa hovorí preto o oprávnenom, lebo súdny exekútor pri vydávaní exekučného príkazu
má dve možnosti. Zo zákona má povinnosť uviesť číslo účtu oprávneného na istinu a príslušenstvo a
na trovy exekúcie svoje číslo účtu. Toto ustanovenie EP môže byť nahradené písomnou zmluvou, kde
oprávnený dáva súhlas súdnemu exekútorovi na poukazovanie peňažných prostriedkov na depozitný
účet súdneho exekútora. Preto tu zákon hovorí o oprávnenom, ale s písomným súhlasom to môže ísť
aj na účet súdneho exekútora. To znamená, že opäť sa dostáva dlžník povinného do pozície, kedy má

platiť pohľadávku buď súdnemu exekútorovi alebo oprávnenému a nemôže si ju podľa tohto § ani vlastnú
pohľadávku započítať, aj keď to vyplýva z akejkoľvek zmluvy.

Zást. žalovaného ad2/ uviedla, že EP je nadradený akýmkoľvek obchodno-záväzkovým vzťahom,
pretože nie je možné, aby dlžník povinného bol ručiteľom povinného. Raz keď mu zákon umožňuje znížiť

cenu diela o zľavu, tak sa ponižuje pohľadávka povinného a dlžník nemôže zaplatiť viac ako dlhuje
povinnému. To je zo zákona. Pokiaľ ide o nemožnosť započítania taktiež nesúhlasí s predchádzajúcim
názorom, pretože citované ustanovenie EP jasne hovorí, že oprávnený nemôže vykonávať také úkony,
ktorými by ohrozil právo povinného a ďalej, že dlžník povinného nie je oprávnený si započítať svoje
pohľadávky s pohľadávkou oprávneného. Tu nešlo o zápočet pohľadávky oprávneného ale o zápočet

pohľadávky povinného. Keby zákonodarca chcel jasne stanoviť aj tento zákaz, tak by uviedol, že s
pohľadávkami povinného. Čo tu bolo citované, to sa týka prikázania pohľadávky z účtu povinného v
banke a stanoviská právnikov k tomuto §. Žiadny § EP neumožňuje, ale ani nezakazuje započítanie
pohľadávky.Právepoukazujemna§oprikázanípeňažnýchpohľadávok,kdezákonodarcajasnestanovil
zákaz započítania pohľadávky dlžníka povinného pohľadávkami oprávneného. Keby mal na mysli aj

zákaz započítania pohľadávkami povinného tak by to bolo uvedené v zákone.

Zást. žalobcu uviedol, že je daný naliehavý právny záujem na určovacej žalobe kvôli tomu, že aj vo
vyjadrení žalovaného ad2/ v tejto veci, ako aj vo vyjadrení pri prvej žalobe na OS Michalovce, bolo
opätovne potvrdené, že spochybňuje platnosť vydaného exekučného príkazu žalovaným ad1/. Práve

kvôli tomu by bolo neúčelné podávať poddlžnícku žalobu, nakoľko práve ustálenie spochybňovaného
exekučného príkazu v otázke jeho platnosti vytvorí pevný právny základ na odstránenie akýchkoľvek
iných sporných nárokov, ktoré sú uvedené v žalobe. Čo sa týka ustálenej judikatúry, odkázal na žalobu,
že aj v prípade, ak je možné podať žalobu o plnenie, aj NS SR judikoval, že je prípustné podať určovaciu
žalobu. Právna zást. žalovaného ad2/ potvrdzuje, že EP ako verejnoprávny predpis má nadradený

charakter nad súkromnoprávnymi vzťahmi a zmluvami a teda potvrdzuje správnosť záveru uvedeného v
žalobe, kde cituje komentár k EP, že jednostranný zápočet pohľadávok je vylúčený, keďže EP v žiadnom
ustanovení takéto právo nepriznáva nikomu. Súkromnoprávna dohoda o možnosti jednostranného
zápočtu je absolútne bez právneho významu, nakoľko takéto oprávnenie žalovanému ad2/ nevyplýva z
EP. Pokiaľ žalovaná nesúhlasí s názorom žalovaného ad1/ ohľadne argumentácie, ktorá sa týka zákazu

zápočtu pohľadávky povinného a oprávneného, tak základy teórie práva hovoria, že ak použijeme
výkladové pravidlo maiory ad minus (od väčšieho k menšiemu), tak akýkoľvek zákaz, ktorý zakazuje
nakladať s majetkom alebo započítať si pohľadávku povinného voči oprávnenému, takýto zákaz sa
nevyhnutne musí vzťahovať aj na akúkoľvek inú osobu, aj dlžníka povinného. Poukázal na účelovosť
obrany žalovaného ad2/, kedy účelovo vytvorenými právnymi krokmi sa snaží predbehnúť žalobcu v

otázke uspokojenia nárokov, t. j. pohľadávky voči povinnému. Ak by súhlasil s tým, že žalovaný ad2/
je oprávnený uspokojiť svoju pohľadávku jednostranným zápočtom, potom právoplatné rozhodnutie o
nároku žalobcu voči dlžníkovi a následne exekučný titul, by nemalo akýkoľvek právny význam, ak dlžník
povinnéhobezsúdnehorozhodnutia,bezexekučnéhopríkazu,bymoholjednostrannepredoprávneným
uspokojiť najprv svoje pohľadávky, až následne pohľadávku žalobcu.

Podľa § 52 EP(1) Exekútor poverený vykonaním exekúcie po uplynutí lehoty na vznesenie námietok proti exekúcii
alebo po tom, keď sa mu doručí právoplatné rozhodnutie súdu o námietkach, ktorým sa námietky
zamietli, vydá exekučný príkaz.

(2) Exekučným príkazom sa rozumie príkaz na vykonanie exekúcie niektorým zo spôsobov
ustanovených týmto zákonom.

(3) Proti exekučnému príkazu nie je prípustný opravný prostriedok.

Podľa § 53 EP

Exekučný príkaz musí obsahovať označenie
a) exekútora, ktorý ho vydal,
b) exekučného titulu a orgánu, ktorý ho vydal,

c) oprávneného a povinného,
d) toho, komu sa doručuje príkaz na začatie exekúcie,
e) vymáhaného nároku,
f) spôsobu vykonania exekúcie.

Podľa § 107 EP

(1) Exekútor vydá exekučný príkaz (príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky) po uplynutí
lehoty na vznesenie námietok alebo po tom, keď mu bolo doručené rozhodnutie súdu o námietkach,
ktorým sa námietky zamietli (§ 50).

(2) Exekučný príkaz sa doručí oprávnenému, povinnému a dlžníkovi povinného. Povinnému a dlžníkovi
povinného sa doručí do vlastných rúk.

Podľa § 108 EP

(1) Povinný stráca právo na vyplatenie pohľadávky dňom, keď sa dlžníkovi povinného doručil príkaz na
začatie exekúcie.

(2) Ak nie je pohľadávka povinného splatná po doručení exekučného príkazu, vyplatí ju dlžník povinného

oprávnenému, ak sa oprávnený s exekútorom písomne nedohodol inak, len čo sa stane splatnou.

(3) Výplatou oprávnenému, ak sa oprávnený s exekútorom písomne nedohodol inak, sa oslobodí dlžník
povinného od svojej povinnosti voči povinnému.

Súd vykonal dokazovanie aj listinnými dôkazmi a to exekučným príkazom zo dňa 07. 07. 2011
vydaným súdnym exekútorom JUDr. Róbertom Tutkom, príkazom na začatie exekúcie zo dňa 16.
03. 2011 vydaný súdnym exekútorom JUDr. Róbertom Tutkom, dokladom o doručení žalovanému
príkazu na začatie exekúcie EX 181/2011 zo dňa 16. 03. 2011 vydaným súdnym exekútorom JUDr.
Róbertom Tutkom, dokladom o doručení žalovanému exekučného príkazu EX 181/2011 zo dňa 07. 07.

2011 vydaného súdnym exekútorom JUDr. Róbertom Tutkom dlžníkovi povinného do vlastných rúk,
oznámením záväzkov voči povinnému Schulte SK s.r.o. zo dňa 25. 08. 2011, žiadosťou o poskytnutie
súčinnosti pri vykonávaní exekúcie zo dňa 06. 09. 2011, predložením podkladov k sp. zn. EX 181/2011 -
Schulte SK s.r.o. zo dňa 04. 10. 2011, výzvou súdneho exekútora zo dňa 16. 04. 2012, prehľadom úhrad
evidovaných k spisu č. EX 181/2011 zo dňa 26. 04. 2012, žiadosťou o poskytnutie súčinnosti zo dňa

02. 10. 2012, uznesením OS Košice II č.k. 35Er/470/2011-34 zo dňa 06. 11. 2012, kópiou e-mailovej
komunikácie medzi žalovaným a súdnym exekútorom vo veci jednostranného započítania pohľadávok
žalovaného voči povinnému, výzvou na náhradu škody spôsobenej nesprávnym exekučným príkazom
zo dňa 03. 03. 2014, odpoveďou na výzvou na náhradu škody nesprávnym exekučným príkazom zo dňa
10. 03. 2014 a spisom 18Cb/82/2013 OS Michalovce.

Súd vyhovel žalobe a určil, že exekučný príkaz sp. n. EX 181/2011 zo dňa 07. 07. 2011 vydaný súdnym
exekútorom JUDr. Róbertom Tutkom, doručený žalovanému ad2/ dňa 12. 07. 2011 je vydaný v súlade so
zákonom č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene adoplneníďalšíchzákonova je právne záväzný vočižalovanémuad2/.Určil,žeprávnyúkonžalovaného
ad2/ spočívajúci v jednostrannom započítaní pohľadávok voči obchodnej spoločnosti Stavby a inštalácie
TZB, s.r.o., so sídlom Mlynárska 19, 040 01 Košice, IČO: 36593354 zo dňa 25. 07. 2012 a právny

úkon žalovaného ad2/ spočívajúci v jednostrannom započítaní pohľadávok voči obchodnej spoločnosti
Stavby a inštalácie TZB, s.r.o., so sídlom Mlynárska 9, 040 01 Košice, IČO: 36593354 zo dňa 30. 07.
2012 sú absolútne neplatné. Určil, že pohľadávka povinného, obchodnej spoločnosti Stavby a inštalácie
TZB, s.r.o., so sídlom Mlynárska 19, 040 01 Košice, IČO: 36593354 voči žalovanému ad2/ prikázaná
žalobcovi exekučným príkazom sp. zn. EX 181/2011 zo dňa 07. 07. 2011 vydaným súdnym exekútorom

JUDr. Róbertom Tutkom, existuje a povinnosť žalovaného ad2/ plniť podľa tohto exekučného príkazu
naďalej trvá.

Má zato, že je daný naliehavý právny záujme žalobcu na podaní takejto určovacej žaloby z dôvodov,
ktoré podrobne žalobca uviedol vo svojej žalobe.

Žalovaný ad1/ súd presvedčil o nezávadnosti a právnej perfektnosti exekučného príkazu ním vydaného
v prejednávanej veci.

Naopak, súd postup žalovaného ad2/ nepovažuje v súlade so zákonom z dôvodov podrobne popísaných
v žalobe. Súd odôvodnenie nebude opakovať.

Žalobca v žalobe podrobne a presvedčivo písal skutkový stav a správne ho právne zhodnotil. Súd sa s
ním plne stotožnil. Z toho dôvodu súd bez ďalšieho dokazovanie žalobe vyhovel.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1, O.s.p., keď žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech,

priznal náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie a bránenie práva proti žalovanému
ad2/, ktorý vo veci úspech nemal. Trovy konania pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh
vo výške 99,50 Eur.

Žalovaný ad1/ si náhradu trov konania neuplatnil, súd preto rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá

právo na náhradu trov konania vo vzťahu medzi ním a žalobcom a žalovaným ad2/.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský
súd v Košiciach prostredníctvom tunajšieho súdu.

Podľa ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. § 42 ods. 3 O.s.p., pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie

náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a
čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.