Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 7, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9To/5/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118011366
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Farkaš
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8118011366.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Farkaša a sudcov JUDr.
Emila Dubňanského a JUDr. Rastislava Vargu, PhD., LL.M., MBA na verejnom zasadnutí konanom dňa
07.03.2019, v trestnej veci obžalovaného F.. S. X., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zákona,
o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 4T/79/2018 zo dňa 15.10.2018
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného F.. S. X..

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prešov napadnutým rozsudkom sp. zn. 4T/79/2018 zo dňa 15.10.2018 uznal obžalovaného
F.. S. X. vinným zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zákona, ktorý spáchal tak, že

dňa 21.11.2016 v čase o 14.40 hod. viedol v meste Sabinov, okr. Sabinov z parkoviska od ulice Sadovej

z príjazdovej cesty osobné motorové vozidlo zn. I. P., D.: G a pri odbočovaní vľavo na hlavnú cestu ulice
Ovocinársku, vedeniu vozidla nevenoval pozornosť v čase, keď na hlavnú ulicu vľavo nemal náležitý
výhľad a rozhľad pre stojace odparkované vozidlo vľavo v smere jeho jazdy, ale v jazde pokračoval
na hlavnú cestu, čím tak porušil ustanovenie § 4 ods. 1 písm. c) § 19 ods. 4, § 137 ods. 2 písm. c),
h), Zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, keď nedal prednosť po hlavnej ceste prichádzajúceho
osobného motorového vozidla zn. I. P., D.: N ktoré viedol S. O., nar. XX.XX.XXXX, ktorý prednou časťou

osobnéhomotorovéhovozidlanarazildoľavejprednejčastiosobnéhomotorovéhovozidlaD.:G.XXXZN,
následkom zrážky S. O. utrpel pomliaždenie v hrudníkovo-driekovej oblasti vľavo, zlomeninu IV. rebra
vpravo a pomliaždenie ľavej ruky, ktoré zranenie si vyžiadalo dobu liečenia 38 dní.

Za to mu súd uložil podľa § 158 Tr. zákona, v spojení s § 56 ods. 1, 2 Tr. zákona peňažný trest vo
výške 500,- €.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona stanovil pre prípad, že by výkon peňažného trestu bol úmyselne zmarený,
náhradný trest odňatia slobody v trvaní piatich mesiacov.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov na
dobu jedného roka.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku súd zaviazal obžalovaného F.. S. X., nar. XX.XX.XXXX v N. J. I., aby
poškodenej I. L. K. a.s., K. U. X, XXX XX G., nahradil škodu vo výške 141,74 €.

Dňa 15.10.2018 obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu podal odvolanie proti rozsudku. Obhajca
odvolanie obžalovaného odôvodnil podaním, ktoré bolo doručené súdu dňa 17.01.2019. Obhajca

konštatuje, že obžalovaný má za to, že svojím konaním nespôsobil následok - poškodenie zdravia,
teda jeho konaním nebola naplnená skutková podstata trestného činu, za ktorý bol uznaný vinným.Ustanovenie § 123 ods. 2 zákona č. 300/2005 Z.z. hovorí, že ,,ublížením na zdraví sa na účely tohto
zákona rozumie také poškodenie zdravia iného, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie,
ošetrenie alebo liečenie, počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života

poškodeného“. Zo záverov znaleckého posudku MUDr. S. H. vyplynulo, že poškodený nebol v čase
po úraze na základe vlastného vyjadrenia obmedzovaný na obvyklom spôsobe života, nebol ani
práceneschopný. Tento znalecký posudok bol znalcom vypracovaný dňa 30.09.2017 pre účely trestného
konania. Tento záver svedčí o tom, že akékoľvek neskoršie vyjadrenia poškodeného nemožno brať
za relevantné pre účely posúdenia trestnoprávnej zodpovednosti obžalovaného, pretože podľa daného

záveru, nebol konaním obžalovaného naplnený následok, ktorý predpokladá ustanovenie § 123 ods.
2 Tr. zákona a ustanovenia § 158 Tr. zákona. Pri hodnotení všetkých vykonaných dôkazov podľa
ustanovení zásad trestného konania uvedených v § 2 ods. 12 Tr. poriadku je možné konštatovať,
podľa obhajoby, že spáchanie skutku obžalovanému podľa obžaloby nebolo jednoznačne a presvedčivo
preukázané. Ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. poriadku hovorí, že orgány činné v trestnom konaní a súd
hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na

starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich
obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Na základe týchto skutočností
obhajca navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil a podľa § 322 ods. 3 Tr. poriadku zmenil
tak, že obžalovaného spod obžaloby prokurátora oslobodí, resp. aby podľa § 321 ods. 1 písm. a/, c/ Tr.
poriadku napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na nové konanie.

Na základe riadne a včas podaného odvolania krajský súd preskúmal podľa § 317 ods. 1 Tr. poriadku
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie,
ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané,
prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku. Na základe

tohto preskúmania krajský súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného Ing. S. X. nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa na hlavnom pojednávaní postupoval tak, že bol zistený skutkový stav veci, o ktorom
nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie. S rovnakou starostlivosťou
objasňoval okolnosti svedčiace proti obžalovanému ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech. V

oboch smeroch vykonával dôkazy tak, aby umožnili spravodlivé rozhodnutie. Súd prvého stupňa týmto
postupom dôsledne realizoval základnú zásadu vyjadrenú v § 2 ods. 10 Tr. poriadku.

Súd hodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného
na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, jednotlivo i v ich súhrnne nezávisle od toho, či

zaobstaral súd, orgán činný v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Týmto postupom súdu došlo k
naplneniu základnej zásady vyjadrenej v § 2 ods. 12 Tr. poriadku.

Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom poškodeného S. O.,
znaleckým posudkom a výsluchom znalca z odboru zdravotníctva, farmácie MUDr. S. H., oboznámením

listinných dôkazov, záznamom o dopravnej nehode, zápisnicou o obhliadke miesta dopravnej nehody,
plánikom, fotodokumentáciou, oboznámením lekárskych správ a rozhodnutím o proteste prokurátora,
záznamy o dychových skúškach, evidenčnou kartou vodiča, výpisom z ústrednej evidencie priestupkov,
výpisom z registra trestov, oboznámením vyčíslenia škody I. L. K.
Súdprvéhostupňavosvojomrozhodnutípodrobnerozobraljednotlivédôkaznéprostriedkyaskutočnosti

vyplývajúce z týchto dôkazných prostriedkov.

Následne súd prvého stupňa hodnotil skutočnosti vyplývajúce z týchto dôkazných prostriedkov. Úvahy
súdu prvého stupňa sú správne a logické.

K samotnej námietke obžalovaného v rámci odvolacieho konania je potrebné konštatovať, že nejde
o novú skutočnosť. Túto skutočnosť obhajoba namietala už pred súdom prvého stupňa, kde v prvom
rade súd prvého stupňa sa vysporiadaval, či tieto poranenia vznikli pri dopravnej nehode. Túto svoju
námietku modifikoval obžalovaný v tom smere, že nebol spôsobený následok, teda, že nedošlo k
ublíženiu na zdraví tak, ako to predpokladá ustanovenie § 123 ods. 2 Tr. zákona. Krajský súd v

tejto súvislosti poznamenáva, že najzávažnejším poranením, ktoré vzniklo pri dopravnej nehode, je
pomliaždeniehrudníkovo-driekovejoblastivľavoazlomeninaštvrtéhorebravpravo.Ideonajzávažnejšie
poranenia, ktoré si podľa znalca z odboru zdravotníctva, farmácie vyžiadalo liečenie 38 dní. Samotná
skutočnosť, že obžalovaný nebol práceneschopný, nespochybňuje toto poranenie. Poškodený tútoskutočnosť aj na hlavnom pojednávaní vysvetlil, kde vo svojej výpovedi konštatoval, že vykonáva prácu
ako kontrolór dielcov OTK a toto poranenie ho neobmedzovalo pri výkone povolania. No na druhej
strane aj konštatoval, že bol obmedzovaný, pretože pociťoval bolesti, nemohol sa riadne nadýchnuť,

kašľať, nemohol urobiť prudší pohyb, proste, nemohol sa hýbať. Krajský súd dospel k záveru, že už
vznik samotnej zlomeniny, ktorá si vyžiadala, tak, ako na to poukázal znalec z odboru zdravotníctva,
špecifickú chirurgickú liečbu spojenú s telesným šetrením, nosenie spevňujúceho pásu, užívanie liekov
a masti na tlmenie bolesti a urýchlenie vstrebávania opuchu, obmedzovalo poškodeného v obvyklom
spôsobe života. Na základe týchto skutočností krajský súd mal za preukázané, že následok vo forme

ublíženia na zdraví tak, ako to vyžaduje skutková podstata prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr.
zákona, nastal.

Súd prvého stupňa správne kvalifikoval konanie obžalovaného, keď dospel k záveru, že došlo k
naplneniu pojmových znakov prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zákona, a to po stránke
objektívnej ako aj subjektívnej, so zavinením vo forme nedbanlivosti vedomej podľa § 16 písm. a/ Tr.

zákona.

Krajský súd vo vzťahu k špecifikácii porušenia povinností na strane obžalovaného ako vodiča musí
konštatovať, že súd prvého stupňa nekriticky prevzal skutkovú vetu z obžaloby a medzi iným aj
poukazoval, že došlo k porušeniu ustanovenia § 19 ods. 4 zákona o cestnej premávke č. 8/2009 Z.z.,

ktoré ustanovenie upravuje odbočovanie motorového vozidla smerom vľavo. Vychádzajúc z plánku
fotodokumentácie je zrejmé, že obžalovaný vchádzal na cestu z miesta, ktoré leží mimo cesty. Ako
vyplýva zo samotnej fotodokumentácie, ide o spevnenú časť, ktoré sa nachádza za budovami, ktorá
slúži na parkovanie motorových vozidiel. V takomto prípade mal súd prvého stupňa špecifikovať, že
išlo o vchádzanie na cestu a došlo k porušeniu ustanovenia § 21 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o

cestnej premávke, z ktorého vyplýva, že pri vchádzaní na cestu z miesta mimo cesty vodič je povinný
dať prednosť v jazde vozidlu idúcemu po ceste. Krajský súd dospel k záveru, že tento nedostatok
nie je potrebné odstraňovať zrušením samotného výroku o vine a je možné ho vysvetliť v samotnom
odôvodnení rozhodnutia. Súd prvého stupňa správne ustálil, že došlo k porušeniu pravidiel cestnej
premávky závažným spôsobom porušením dôležitej povinnosti tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 137

ods. 2 písm. c/, h/ Tr. zákona.

Súd prvého stupňa pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu sa dôsledne riadil základnými zásadami
pre ukladanie trestu vyjadrenými v § 34 Tr. zákona. Hodnotil osobu obžalovaného, ustálil pomer
poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, kde priťažujúce nezistil, na druhej strane zistil dve poľahčujúce

okolnosti a dospel k správnemu záveru, že účel trestu vyjadrený v § 34 ods. 1 Tr. zákona sa u
obžalovaného pri nedbanlivostnom prečine dosiahne peňažným trestom vo výške 500,- €. Nepochybil
súd prvého stupňa ani pri ukladaní náhradného trestu odňatia slobody v prípade, že by výkon peňažného
trestu mohol byť úmyselne zmarený. Náhradný trest odňatia slobody v trvaní päť mesiacov je trestom
primeraným.

Obžalovaný v rámci záverečného návrhu sa domáhal, aby mu nebol ukladaný trest zákazu činnosti.
Krajský súd nezistil okolnosti, ktoré by vylučovali uloženie tohto trestu, práve naopak, je potrebné
zdôrazniť, že obžalovaný svojím konaním porušil dôležité povinnosti vyplývajúce preňho ako vodiča zo
zákona. Dôsledkom tohto porušenia bol vznik dopravnej nehody, pri ktorej došlo k ublíženiu na zdraví.

Krajský súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že je potrebné uložiť aj trest zákazu činnosti,
no na druhej strane krajský súd musí zdôrazniť, že trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dolnej
hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby, je trestom miernym.

Nepochybil súd prvého stupňa ani pri rozhodovaní o uplatnenom nároku na náhradu spôsobenej škody.

Vzhľadom na tieto skutočnosti krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.