Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, February 13, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11S/42/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4017200243
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šišková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4017200243.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šiškovej a členiek senátu JUDr.
Dariny Vargovej a JUDr. Oľgy Kováčovej, v právnej veci žalobcu: W. X. spol. s r.o., E. cesta X/XXXX, D.,
IČO:36614262,zastúpenéhoadvokátomJUDr.MartinomKanásom,Školská3,Nitra,protižalovanému:
Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o správnej žalobe zo dňa 04.
03. 2017 proti rozhodnutiu žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 13. 12. 2016, takto

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. XXXXXXXXX/
XXXX zo dňa 13. 12. 2016 ako i rozhodnutie Daňového úradu Nitra č. XXXXXXXXX/XXXX
zo dňa 07. 07. 2016 a v e c v r a c i a Daňovému úradu Nitra na ďalšie konanie.
Súd priznáva žalobcovi právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Z predloženého administratívneho spisu týkajúceho sa žalobcu, súčasťou ktorého je i spis správcu

dane, súd zistil, správca dane začal dňa 02. 03. 2011 daňovú kontrolu u žalobcu (na základe oznámenia
zo dňa 07. 02. 2011 o výkone daňovej kontrole doručenom žalobcovi dňa 23. 02. 2011) a jej predmetom
bola daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január až december 2009 a január až december
2010. Dňa 03. 03. 2011 bola písaná zápisnica o ústnom pojednávaní s konateľom žalobcu, z ktorej
vyplýva, že v dňoch 02. 03. 2011 a 03. 03. 2011 boli ním predložené tam uvedené doklady. Ďalšie
účtovné dáta na technickom nosiči dát boli správcom dane prevzaté dňa 23. 03. 2011 podľa úradného

záznamu spísaného v uvedený deň.
2. Rozhodnutím zo dňa 18. 07. 2011 (doručenom žalobcovi dňa 05. 08. 2011) správca dane prerušil
daňovú kontrolu z dôvodu, že sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej pre vydanie rozhodnutia
zaslaním troch žiadostí zo dňa 28. 06. 2011 o medzinárodnú výmenu informácií, a to až do dňa obdržania
odpovede na predmetné žiadosti. V administratívnom spise sa nachádza žiadosť adresovaná rakúskej
finančnej správe, ktorá sa týkala zdaňovacieho obdobia december 2010 a spoločnosti A. I. AG so sídlom
v X., ktorá mala byť dodávateľom tovaru (medené katódy) pre žalobcu. Odpoveď rakúskej finančnej

správy bola doručená správcovi dane dňa 05. 03. 2013.

3. Žiadosťou zo dňa 13. 03. 2013 správca dane požiadal žalovaného o predĺženie lehoty na vykonanie
daňovej kontroly podľa ust. § 15 ods. 17 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o
zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov v nadväznosti na ust.
§ 165 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov. Žalovaný žiadosti vyhovel, čo oznámil správcovi dane v podaní
zo dňa 19. 03. 2013 (doručenom správcovi dane dňa 02. 04. 2013). Upovedomenie správcu dane zo
dňa 17. 04. 2013 o predĺžení lehoty a dôvodoch predĺženia bolo doručené žalobcovi dňa 07. 05. 2013.4. V oznámení zo dňa 17. 04. 2013 správca dane žalobcovi oznámil, že dňa 05. 03. 2013 pominuli
prekážky, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená.

5. Správca dane žiadosťou zo dňa 17. 06. 2013 požiadal Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty v
Bratislave o preverenie požadovaných skutočností v spoločnosti SD - spoločnosť, s.r.o., ktorá mala byť
podľa faktúr odberateľom žalobcu v rokoch 2009 a 2010.

6. Rozhodnutím zo dňa 26. 06. 2013 (doručeným žalobcovi dňa 26. 06. 2013) správca dane prerušil
daňovú kontrolu z dôvodu, že sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej pre vydanie rozhodnutia
zaslaním žiadostí (v počte sedem) zo dňa 11. 06. 2013 o medzinárodnú výmenu daňových informácií
s tým, že kontrola sa prerušuje odo dňa právoplatnosti rozhodnutia (26. 06. 2013) do dňa obdržania
odpovede na predmetné žiadosti a v konaní sa bude pokračovať po uplynutí lehoty, na ktorú bola daňová
kontrola prerušená. V spise sa nachádza žiadosť adresovaná maďarskej finančnej správe, ktorá sa

týkala spoločnosti A. A. Kft., ktorá mala byť podľa predložených dokladov (CMR, dodacích listov a faktúr
vystavená žalobcom ako dodávateľom pre spoločnosť A. A. Kft. v mesiacoch september 2009 a júl 2010)
odberateľom žalobcu. Správcom dane bola odpoveď na uvedené medzinárodné dožiadanie urgovaná
(dňa 21. 06. 2013, 22. 12. 2015, 07. 01. 2016 a 15. 01. 2016). Odpoveď bola doručená správcovi dane
dňa 30. 03. 2016.

7. Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty v podaní zo dňa 09. 12. 2013 oznámil správcovi dane,
že spoločnosti SD - spoločnosť, s.r.o. boli dňa 23. 02. 2010 zadržané doklady (Prezídiom Policajného
zboru, Úradom boja proti korupcii, Odborom boja proti korupcii Východ) vrátane dokladov, ktoré sa
týkali roku 2009. V tejto spoločnosti bola vykonaná daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku

na vrátenie nadmerného odpočtu za konkrétne zdaňovacie obdobia (okrem iného i február 2010) a z
dôvodu obsiahlosti spisového materiálu dožiadaný správca dane oznámil výsledky zistení za uvedené
zdaňovacie obdobie. Z tohto oznámenia vyplýva, že spoločnosť SD - spoločnosť, s.r.o. si v zdaňovacom
období február 2010 uplatnila právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty na základe siedmych faktúr
(č. 2010/004 zo dňa 05. 02. 2010, č. 2010/007 zo dňa 15. 02. 2010, č. 2010/008 zo dňa 15. 02. 2010, č.

2010/003 zo dňa 05. 02. 2010, č. 2010/006 zo dňa 11. 02. 2010, č. 2010/005 zo dňa 11. 02. 2010 a č.
2010/010 zo dňa 23. 02. 2010) vystavených žalobcom ako dodávateľom. Predmetný tovar (Cu katódy
Grade A) mala spoločnosť SD - spoločnosť, s.r.o. následne dodať svojmu odberateľovi (T. M. G. Kft.)
do Maďarska, pričom sa malo jednať o oslobodené dodanie tovaru z tuzemska do iného členského
štátu a prepravu tovaru mala zabezpečovať spoločnosť Z. Kft.. Prostredníctvom medzinárodnej výmeny

daňových informácií bolo zistené, že nie je možné preveriť reálne dodanie tovaru a jeho prepravu
odberateľovi do Maďarska, nakoľko deklarovaný odberateľ, t.j. spoločnosť T. M. G. Kft. je nedostupný.
Konateľ tejto spoločnosti je srbský občan a výzva adresovaná na jeho srbskú adresu sa vrátila bez
odpovede. Tovar, ktorý mal byť dodaný a prepravený z tuzemska na územie iného členského štátu je
špecifický tovar a pri preverovaní reálnosti obchodu nebolo možné potvrdiť existenciu preverovaného

typu tovaru (či sa jednalo o dodanie tovaru alebo o dodanie kovového odpadu, resp. šrotu). Daňový
subjekt - SD - spoločnosť s.r.o. účtoval nákup tovaru od žalobcu na účte 13151 - Cu - šrot aj za
preverované zdaňovacie obdobie. Správca dane má pochybnosti o správnosti deklarovaného tovaru,
t.j. všetky zistené skutočnosti preukazujú, že predmetom obchodov uvedených na dodávateľských
fraktúrach bol kovový odpad (Cu - odpad, resp. kovový šrot (Cu - šrot). Predložené faktúry vystavené

spoločnosťou žalobcu pre odberateľa t.j. spoločnosť SD - spoločnosť, s.r.o., nie sú dôkazom toho, že
platiteľovi, t.j. žalobcovi vznikla daňová povinnosť v tuzemsku.

8. V podaní zo dňa 31. 03. 2016 správca dane oznámil žalobcovi, že dňa 30. 03. 2016 pominuli
prekážky, pre ktorá bola daňová kontrola prerušená. V tento deň t.j. 30. 03. 2016 bola správcovi dane

doručená posledná odpoveď na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií, čo mal súd preukázané z
administratívnehospisužalovaného.Predmetnáodpoveďnažiadosťomedzinárodnúvýmenuinformácií
bola doručená správcovi dane na základe jeho opakovaných žiadostí, ktoré sa nachádzajú v tomto
administratívnom spise.

9. Výzvou zo dňa 18. 04. 2016 správca dane žalobcu vyzval, aby sa písomne vyjadril a predložil doklady
a dôkazy k výkonu daňovej kontroly na preukázanie dôvodnosti odpočítania dane z pridanej hodnoty
pri deklarovanom obchode s dodávateľom, t.j. spoločnosťou W. A., spol. s r.o. podľa ôsmych faktúr
vystavených touto spoločnosťou pre žalobcu ako odberateľa. Pokiaľ ide o zdaňovacie obdobie február2010 správca dane v tejto výzve uviedol, že spoločnosť W. A., spol. s r.o. vystavila pre žalobcu ako
odberateľa tovaru osem faktúr, a to dve faktúry zo dňa 05. 02. 2010, dve faktúry zo dňa 11. 02. 2010,
dve faktúry zo dňa 12. 02. 2010 a dve faktúry zo dňa 23. 02. 2010 (tovar špecifikovaný ako Cu kat. Grade

A), na základe ktorých si žalobca uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty v sume spolu 186.799,51
eur a zároveň ho vyzval, aby predložil doklady potrebné na preukázanie deklarovaného predaja tovaru
pre odberateľa: SD - spoločnosť s.r.o. na základe odberateľských faktúr v počte osem, a to zo dňa
02. 02. 2010, zo dňa 05. 02. 2010, dve faktúry zo dňa 11. 02. 2010, dve faktúry zo dňa 15. 02. 2010,
zo dňa 23. 02. 2010 a zo dňa 26. 02. 2010.

Žalobca reagoval vo vyjadrení zo dňa 21. 04. 2016, pričom k zdaňovaciemu obdobiu február 2010
(rovnako ako k ďalším zdaňovacím obdobiam) uviedol, že tovar mu dodal dodávateľ, t.j. spoločnosť W.
A., spol. s r.o., za ktorého konal konateľ T. F.. Prepravu tovaru zabezpečoval dodávateľ, nevie, kde bol
tovar naložený a kto bol pri nakládke, vyložený bol na adrese E. cesta 2, D., pri vykládke bol prítomný
konateľ žalobcu a za spoločnosť dodávateľa bol prítomný T. F., pri vykládke bol použitý vysokozdvižný

vozík. Rovnakým spôsobom žalobca opisoval dodávku tovaru v iných zdaňovacích obdobiach roku
2009 a 2010. K dodaniu tovaru spoločnosti SD - spoločnosť s.r.o. uviedol, že prepravu zabezpečoval
odberateľ, ktorý aj hradil náklady na prepravu. Tovar bol naložený u žalobcu, na E. v D., nevie, kde bol
tovaru vyložený, pri nakládke bol prítomný konateľ žalobcu, vodič a p. P., nevedel, kto bol prítomný pri
vykládke.

10. Dňa 31. 05. 2016 bol správcom dane spísaný protokol z daňovej kontroly u žalobcu na dani z
pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január až december 2009 a január až december 2010. Z
predmetného protokolu z daňovej kontroly vyplýva, že správca dane ako dôkaz získaný v súvislosti s
iným konaním využil i protokol o určení dane podľa pomôcok zo dňa 06. 10. 2014 spísaný na základe

daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie január až december 2009 v spoločnosti W. A., spol. s r.o. ako
dodávateľa žalobcu. Správca dane k zdaňovaciemu obdobiu február 2010 uviedol, že žalobca si v tomto
zdaňovacom období uplatnil odpočítanie dane v sume 188.905,90 eur, a to predovšetkým na základe
dodávateľských faktúr od tuzemského dodávateľa, t.j. spoločnosti W. A., spol. s r.o. v sume 186.799,51
eur. Poukázal na výsledky kontroly vykonanej v spoločnosti dodávateľa žalobcu a na to, že mu nebolo

umožnené preveriť pôvod tovaru, jeho samotnú existenciu ako i reálnosť prepravy tovaru uvedeného na
faktúrach vystavených spoločnosťou dodávateľa. Poukázal na vyjadrenie žalobcu zo dňa 21. 04. 2016
a na to, že žalobca nepredložil žiadne doklady a dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, teda nepredložil
žiadne doklady a dôkazy preukazujúce samotný pôvod tovaru, resp. jeho prepravu. Nebolo teda možné
potvrdiť existenciu preverovaného druhu tovaru v deklarovanej kvalite u tuzemského dodávateľa, ktorý

bol nekontaktný, z čoho vyplýva že nebolo možné preveriť ani, či sa jednalo o dodanie tovaru alebo
dodanie kovového odpadu, resp. kovového šrotu, pretože nebol predložený žiaden certifikát, resp.
dokument preukazujúci druh a kvalitu deklarovaného tovaru. Správca dane mal pochybnosti o reálnych
dodaniach tovaru zo strany spoločnosti dodávateľa (W. A., spol. s r.o.) žalobcu. Protokol bol prerokovaný
so zástupcom žalobcu dňa 29. 06. 2016, o čom bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní.

11. Následne, dňa 07. 07. 2016 vydal správca dane dodatočný platobný výmer v zmysle ust. § 44 ods.
6 písm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných
finančných orgánov v znení neskorších predpisov v nadväznosti na ust. § 165 ods. 5 zákona č. 563/2009
Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 186.799,51 eur na dani z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie február 2010 s tým, že žalobca uviedol v daňovom priznaní daň v sume 558,19
eur a daňovou kontrolou bola zistená vlastná daňová povinnosť žalobcu v sume 187.357,70 eur, čo je
rozdiel dane v sume 186.799,51 eur.

12. Proti dodatočnému platobnému výmeru podal žalobca odvolanie, ktoré doplnil dodatočne v podaní
zo dňa 27. 09. 2016.

13. Žalovaný o podanom odvolaní žalobcu rozhodol žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 13. 12.
2016 tak, že dodatočný platobný výmer vydaný správcom dane potvrdil.

14. Súčasťou predloženého administratívneho spisuje je i protokol zo dňa 06. 10. 2014 o určení dane
podľa pomôcok za zdaňovacie obdobie január až december roku 2009 a február, apríl až október,
december roku 2010 v spoločnosti W. A., spol. s r.o..V spise sa nachádzajú i faktúry č.2010003 zo dňa 05. 02. 2010, č. 2010004 zo dňa 05. 02. 2010, č.
2010005 zo dňa 11. 02. 2010, č. 2010006 zo dňa 11. 02. 2010, č. 2010007 zo dňa 12. 02. 2010, č.

2010008 zo dňa 12. 02. 2010, č. 2010010 zo dňa 23. 02. 2010 a č. 2010011 zo dňa 23. 02. 2010,
pričom všetky faktúry mali byť vystavené dodávateľom W. A., spol. s r.o. pre žalobcu ako odberateľa
a predmetom dodávky mal byť tovar označený ako „Cu katod Grade A“ s uvedením množstva, ceny a
dane z pridanej hodnoty. K týmto faktúram boli pripojené i objednávky a ďalšia faktúra č. 2010/005 zo
dňa 11.02.2010 vystavená žalobcom ako dodávateľom pre odberateľa SD spoločnosť s.r.o., predmetom

ktorej mala byť dodávka tovaru deklarovaného ako „Cu katód Grade A“ s uvedením ceny tovaru a jeho
množstva. Taktiež bol predložený i dodací list v zmysle tejto faktúry.

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia

15. Žalobou napadnutým rozhodnutím č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 13. 12. 2016 žalovaný rozhodol

tak, že dodatočný platobný výmer vydaný správcom dane potvrdil.

V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný uviedol, že správca dane v priebehu daňovej kontroly
preveroval pravdivosť údajov uvedených v kontrolovaným daňovým subjektom v podanom daňovom
priznaní, pričom sa zameral najmä na opodstatnenosť uplatnenia práva na odpočítanie dane v sume

186.799,51 eur pri ôsmych faktúrach vystavených od dodávateľa W. A., spol. s r.o. za dodanie tovaru
označeného ako „Cu katod Grade A“. Odpočítanie dane v prípade tohto dodávateľa správca dane
žalobcovi nepriznal z dôvodu nepreukázania, že tomuto dodávateľovi vznikla daňová povinnosť.

V ďalšej časti svojho rozhodnutia žalovaný uviedol, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu

na základe zistení z daňovej kontroly vykonanej u dodávateľa žalobcu (W. A., spol. s r.o.) za zdaňovacie
obdobie január až december 2009, február, apríl až október a december 2010, o výsledku ktorej
vyhotovil protokol zo dňa 06. 10. 2014 o určení dane podľa pomôcok, ktorý využil ako dôkaz.

Žalovaný zároveň popísal zistenia v rámci daňovej kontroly vykonanej v spoločnosti W. A., spol. s r.o.,

ktorá mala byť dodávateľom žalobcu. V rámci medzinárodnej výmeny informácií správca dane žiadosťou
požiadal maďarského správcu dane o vypočutie T. F., konateľa spoločnosti W. A., spol. s r.o., ale jeho
výsluch nebol možný, nakoľko ani maďarskej polícii sa ho nepodarilo predviesť, pretože na adrese
trvalého pobytu sa nezdržiaval. Na základe uvedeného dospel správca dane k záveru, že spoločnosť W.
A., spol. s r.o. nepreukázala nadobudnutie a následné dodanie tovaru žalobcovi, neumožnila vykonať

daňovú kontrolu a správca dane určil daň podľa pomôcok, pričom protokol z tejto daňovej kontroly
vykonanej u dodávateľa žalobcu správca dane využil ako dôkaz, pretože zistené skutočnosti sa priamo
týkajú aj žalobcu ako daňového subjektu.

Žalovanýďalejuviedolvosvojomrozhodnutí,žežalobcasiuplatnilprávonaodpočítaniedanenazáklade

konkrétnych dodávateľských faktúr, prostredníctvom ktorých deklaruje, že tovar v danej hodnote,
objeme, druhu a kvalite nadobudol ako vlastník od iného platiteľa dane - dodávateľa W. A., spol. s r.o.. Na
základe výsledkov dokazovania však nebolo preukázané, že tento tovar bol kontrolovanému daňovému
subjektu dodaný deklarovaným dodávateľom. Ak nebolo preukázané, že spoločnosť W. A., spol. s r.o.
dodala tovar, nevznikla jej potom z tohto titulu ani daňová povinnosť. Túto skutočnosť podporujú aj

výsledky určovania dane podľa pomôcok u W. A., spol s r.o.- vznik daňovej povinnosti z titulu dodania
tovaru v zdaňovacom období február 2010 nebol preukázaný. Uplatnenie práva na odpočítanie dane z
dodávateľských faktúr u žalobcu je teda neoprávnené, nakoľko neboli splnené podmienky uvedené v
ust. § 49 ods. 1, 2 písm. a/ zákona o dani z pridanej hodnoty.

Zásadná námietka, ktorú žalobca vo svojom odvolaní uviedol opakovanie v rôznych obmenách sa
týka zaťaženia žalobcu neprimeraným dôkazným bremenom a nesprávneho postupu správcu dane pri
hodnotení dôkazov. Mal za to, že žalobca koncipoval text námietky zmätočne vo vzťahu k zákonným
ustanoveniam,naktorésaodvoláva.Vosvojichodvolávkachkombinujeustanoveniazákonač.511/1992
Zb. a zákona č. 563/2009 Z. z., čo z dôvodu rozdielnej účinnosti uvedených zákonov nie je možné.

Charakter dôkazu, ktorým žalobca svoje tvrdenia preukáže je plne na zvážení a možnostiach samotného
žalobcu. Dôkaz však musí mať dostatočnú preukaznú mieru a posúdenie tejto miery je v kompetencii
správcu dane.Žalobca tvrdil, že právo odpočítania dane si uplatnil na základe predložených dodávateľských faktúr.
Pretože zák. č. 222/2004 Z. z. nestojí na formálnom vykazovaní zdaniteľných plnení, formálna
existencia listinných dokladov nemôže byť podkladom pre uznanie nároku na odpočítanie dane, ak

ne je nespochybniteľne preukázané, že k uskutočneniu zdaniteľného plnenia fakticky došlo tak, ako je
deklarované v dokladoch - vo všetkých jej znakoch, t.j. v právnej skutočnosti, v objekte a v subjekte.
V priebehu dokazovania nebolo preukázané, že skutočnosti uvedené na dodávateľských faktúrach
zodpovedajú reálnemu plneniu zo strany subjektu na nich uvedenom ako dodávateľ. Na základe
uvedenéhojezrejmé,ževierohodnosťlistinnýchdôkazovnebolapotvrdená,aniejetakmožnéžalobcovi

uznať právo na odpočítanie dane z nich uplatnené.

Ak žalobca namieta postup správcu dane, ktorý mu neuznal nárok na odpočet dane bez preukázania
toho, že k dodaniu tovaru nedošlo, žalovaný upozornil žalobcu na fakt, že on má povinnosť preukázať,
že k dodaniu tovaru v takej hodnote, objeme, druhu a kvalite došlo, a to práve od dodávateľa, ktorého
sám označil.

V ďalšej časti svojho rozhodnutia žalovaný uviedol, že žalobca bol správcom dane vyzvaný, aby
preukázal svoje obchodné vzťahy s priamym dodávateľom W. A., spol. s r.o.. Predmetom preverovania
boli dodávky, ktoré sa priamo týkali kontrolovaného daňového subjektu a jeho dodávateľa. Konateľ
žalobcu tvrdí, že týchto dodávok sa osobne zúčastnil, a napriek tomu nebola ich realizácia preukázaná

ani z jeho strany, ani zo strany deklarovaného dodávateľa. Daňový subjekt je plne zodpovedný za svoje
konanie. Sám je zodpovedný za výber svojich obchodných partnerov, a teda aj za prípadné následky,
ktoré z týchto obchodných vzťahov vyplývajú. Správca dane vykonal u deklarovaného dodávateľa W.
A., spol. s r.o. podrobné šetrenie, na základe ktorého je zrejmé, že táto spoločnosť dodanie tovaru pre
žalobcu nepotvrdila. Konateľ spoločnosti W. A., spol. s r.o. mal vedomosť o tom, že sa v danej veci vedie

dokazovanie. Aj napriek tomu, že obchodný partner - T. F. mal možnosť v danej veci predložiť doklady
a dôkazy a poskytnúť k nim vysvetlenia, a potvrdiť vierohodnosť ním predložených listinných dôkazov,
toto vedome neurobil a k správcovi dane sa nedostavil.

Žalobca poukazuje na vybranú časť rozsudku Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 3Sžf/1/2011

nie je možné aplikovať na daný prípad žalobcu, pretože v prípade uvádzanom v rozsudku nie je
spochybnená materiálna existencia tovaru.

Pri preverovaní dodania tovaru v rámci obchodného reťazca W. A., spol. s r.o. - žalobca - SD -
Spoločnosť, s.r.o. - odberatelia SD - spoločnosť, s.r.o. vecne príslušný správca dane konštatoval, že SD

- spoločnosť, s.r.o. si právo na odpočítanie dane z faktúr vystavených žalobcom uplatnila neoprávnene
a toto právo jej nebolo uznané. Dôvodom bola skutočnosť, že SD - spoločnosť, s.r.o. nepreukázala, že
od žalobcu jej bol skutočne dodaný tovar v takej hodnote, objeme, druhu a kvalite, ako to deklaruje na
predložených faktúrach. Celý obchodný reťazec vystihuje nelogický princíp, kedy dodávateľ, u ktorého
nebola preukázaná existencia tovaru a jeho vlastnícky vzťah k nemu, presunul dispozičné právo k

takémuto tovaru na svojho deklarovaného odberateľa ďalej v reťazci.

Žalobca poukazuje na dôkazy, ktoré neboli v priebehu daňovej kontroly vykonané a ktoré správca
dane mohol, vzhľadom na zistené informácie vykonať, resp. na dôkazy, ktoré správca dane nebral
do úvahy. Námietky žalobcu tam uvedené považoval žalovaný v súvislosti s posudzovanou vecou za

nepreskúmateľné. Týkajú sa roku 2009 a žalobca neuviedol ich súvis s deklarovanými dodávkami v
kontrolovaných zdaňovacích obdobiach roku 2010.

K predloženým dôkazom k odvolaniu žalovaný uviedol, že časť z nich mu bola známa už v priebehu
daňovej kontroly a tieto listiny boli vyhodnotené. V danom kontexte je novým dôkazom iba kúpna zmluva,

ktorá je však všeobecná a koncipovaná len ako potvrdenie vopred dohodnutých obchodných podmienok
medzi predávajúcim - W. A., spol. s r.o. a kupujúcim - žalobcom. Zmluva sama o sebe má rovnakú mieru
preukaznosti, ako faktúra, ku ktorej sa výhradne viaže - údaje v nej uvedené nezodpovedajú reálnemu
plneniu.

V závere svojho vyjadrenia žalovaný konštatoval, že sa predmetnej veci stotožňuje s postupom
správcu dane a rovnako s jeho posúdením skutkového stavu veci. Správca dane postupoval v
súlade so základnými zásadami daňového konania a podľa všeobecne záväzných právnych predpisov.
Dokazovanie bolo vykonané v dostatočnom rozsahu, získané dôkazy správca dane hodnotil podľa svojejúvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Žalobca nepredložil v
priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania v danej veci relevantný dôkaz, ktorý preukazuje
oprávnenosť uplatnenia si práva na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od dodávateľa W. A.,

spol. s r.o. a v odvolaní nepodal námietky, dôkazy, ktoré by zakladali dôvod na zrušenie dodatočného
platobného výmeru a vrátenie veci na ďalšie konanie a rozhodnutie.

III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe

16. V obsiahlej žalobe zo dňa 03. 03. 2017, ktorá bola osobne podaná na tunajší súd dňa 06. 03. 2017,
žalobca popísal skutkový stav (priebeh daňovej kontroly z časového hľadiska) a v žalobných dôvodoch
(VI. časť žaloby) namietal porušenie princípu proporcionality, porušenie zásady kontradiktórnosti a
rovnosti zbraní, porušenie povinnosti vysporiadať sa s jeho námietkami k tvrdeniam správcu dane
uvedeným v rozhodnutí o vyrubení dane, porušenie povinnosti vykonať dokazovanie a porušenie
princípu dvojinštančnosti konania.

17. K porušeniu princípu proporcionality žalobca uviedol, že lehota na vykonanie daňovej kontroly je
najviac 1 rok odo dňa jej začatia a túto lehotu je možné predložiť len z dôvodov uvedených v ust. § 61
zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov, pričom poukazoval na príslušné ustanovenia tohto zákona.

V zmysle Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v
oblasti dane z pridanej hodnoty (prepracované znenie) je lehota na poskytovanie informácií v rámci
medzinárodnej výmeny informácií najneskôr 3 mesiace po dni prijatia žiadosti, pričom takto ustanovená
lehota na poskytovanie informácií sa má chápať ako maximálna lehota, ktorá sa nemá prekračovať.
Predmetné nariadenie je priamo aplikovateľné vo všetkých členských štátoch. V prípade prerušenia

daňovej kontroly z dôvodu potreby získať informácie podľa vyššie citovaného Nariadenia Rady (EÚ)
č. 904/2010 môže správca dane prerušiť výkon daňovej kontroly, ale informácie, ktorých získanie bolo
dôvodomprerušeniakontrolymusiabyťposkytnutévmaximálnejlehotetrochmesiacovododňapodania
žiadosti. Uplynutím predmetnej lehoty, ktorá sa nemôže prekračovať, zaniká dôvod prerušenia výkonu
daňovej kontroly v zmysle ust. § 61 ods. 1 písm. b/ zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový

poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a správca dane je
povinný pokračovať v konaní v zmysle ust. § 61 ods. 4 vyššie citovaného zákona, aj napriek skutočnosti,
že nezistil potrebné informácie. Ustanovenie § 61 tohto zákona umožňuje prerušiť daňovú kontrolu len
vo väzbe na podmienky ustanovené osobitným predpisom, ktorým je Nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2010,
ktoré jednoznačne stanovuje lehotu na poskytnutie informácií v dĺžke troch mesiacov odo dňa podania

žiadosti. Uvedené nariadenie neumožňuje správcovi dane nekonať a nepokračovať vo výkone daňovej
kontroly. Porušením zákonných lehôt zo strany správnych orgánov by dochádzalo k neprimeraným
zásahom do práv daňových subjektov a teda k porušeniu lehoty určenej na vykonanie daňovej kontroly.
Nedodržanie lehoty troch mesiacov na poskytnutie informácií dožiadaným správnym orgánom nemôže
byť dôvodom na neukončenie daňovej kontroly v zákonnej lehote, teda do jedného roka odo dňa jej

začatia.

Správca dane predmetnú daňovú kontrolu prerušil rozhodnutím zo dňa 18. 07. 2011, a to od 05. 08.
2011 do 05. 03. 2013 a ďalej bola prerušená rozhodnutím zo dňa 26. 06. 2013 od tohto dňa až do 30. 03.
2016. V zmysle Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 mali byť požadované informácie poskytnuté v prvom

prípade do 05. 11. 2011 a v druhom prípade do 26. 09. 2013 a po týchto dátumoch bol správca dane
povinný pokračovať vo vykonávaní daňovej kontroly. V predmetnej veci bola daňová kontrola ukončená
dňa29.06.2016,tedacelkovotrvala1.946dní,vrátanejejprerušeniavtrvaní1.590dní,vdôsledkučoho
nebola vykonaná v súlade so zákonom a protokol z nej tak nadobudol povahu nezákonne získaného
dôkaznéhoprostriedku,ktorývdaňovomkonanínemožnopoužiťavprípade,akpoužitýbol,celédaňové

konanie je zaťažené vadou nezákonnosti. V tejto súvislosti žalobca poukázal na viacero rozhodnutí
Najvyššieho súdu SR (sp. zn. 3Sžf/1/2009, 3Sžf/2/2009, 3Sžf/107/2009, 3Sžf/73/2008, 3Sžf/9/2007) a
nález Ústavného súdu SR č.k. III. ÚS 24/2010-57.

18. K porušeniu zásady kontradiktórnosti a rovnosti zbraní žalobca uviedol, že je právom kontrolovaného

daňového subjektu mať možnosť vyjadrovať sa k zisteným skutočnostiam priebežne, teda počas
celého výkonu daňovej kontroly, a preto je nevyhnutné, aby bol zo strany správcu dane priebežne
informovaný o zistených skutočnostiach. Táto povinnosť správcu dane vyplýva zo zásady súčinnosti
správcu dane a daňového subjektu. V predmetnej veci žalobca počas celého výkonu daňovej kontrolynebol informovaný o žiadnej skutočnosti zistenej správcom dane v priebehu daňovej kontroly, v dôsledku
čoho potom protokol z tejto kontroly neobsahuje vyjadrenie žalobcu ako kontrolovaného daňového
subjektu k zisteným skutočnostiam a zároveň neobsahuje vyhodnotenie dôkazov, ktoré mohol žalobca

predložiť v priebehu daňovej kontroly v prípade, ak by bol priebežne informovaný o skutočnostiach
zistených správcom dane. Protokol o daňovej kontrole teda neobsahuje zákonné náležitosti, v dôsledku
čoho došlo k porušeniu ust. § 47 písm. h/, i/ zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový
poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Dôkazy, ktoré správca
dane uvádza v protokole z daňovej kontroly získal postupne v priebehu roku 2013 až 2016, teda mohol

o jednotlivých zistených skutočnostiach žalobcu informovať. V dôsledku neinformovania žalobcu, resp.
nečinnosťou správcu dane žalobca nemohol uplatniť právo vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k
zisteným skutočnostiam, spôsobu ich zistenia, resp. mu boli upreté i ďalšie práva.

19. V súvislosti s namietaným porušením povinnosti správcu dane vysporiadať sa s námietkami žalobcu
k tvrdeniam správcu dane uvedeným v jeho rozhodnutí, žalobca opätovne poukázal na judikatúru súdov

SR a taktiež i na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-277/14 PPHU Stehcemp, Mahagében a Dávid,
C-80/11 a C-142/11. Uviedol, že ak žalovaný požaduje od žalobcu dôkaz, že jeho dodávateľ nadobudol
právo nakladať s tovarom ako vlastník a je schopný ho ďalej dodať, teda že mu vo vzťahu k žalobcovi
vznikla daňová povinnosť, požaduje od neho predloženie dôkazu, ktorého získanie nie je v možnostiach
žalobcu. Ako to vyplýva odôvodnenia rozhodnutia o vyrubení dane, pochybnosti na základe ktorých

správca dane neuznal žalobcovi právo na odpočítanie dane, zistil správca dane na strane spoločnosti W.
A., spol. s r.o., pričom žiadnym spôsobom nebolo preukázané, že za vzniknuté pochybnosti zodpovedá
žalobca. Správca dane tak neuznal nárok na odpočítanie dane z dôvodov na strane iného daňového
subjektu, ktorých overenie neprináleží žalobcovi. Postup správcu dane je tak v rozpore s princípom
rozloženia dôkazného bremena a je v rozpore s uvedenou judikatúrou.

Žalovaný sa nezaoberal úvahou týkajúcou sa dôkazného bremena a jeho rozdelenia v danom prípade.
Nevyhodnocoval rozpory medzi vykonanými dôkazmi a tvrdením správcu dane, čo znamená, že
postup žalovaného je v rozpore s príslušnými ustanoveniami vyššie citovaného zákona, teda daňového
poriadku.

Pokiaľ žalovaný tvrdí, že žalobca nemá nárok na odpočítanie dane, je povinný preukázať, že existuje
objektívne preukázaná skutočnosť, že žalobca vedel alebo mal vedieť, že uvedené dodanie bolo
súčasťou podvodu na dani z pridanej hodnoty, pričom existencia tejto skutočnosti môže byť preukázaná
len rozhodnutím vnútroštátneho súdu v danej veci. Daňové orgány takýto dôkaz nepredložili, pričom

žalovaný vo svojom rozhodnutí sám konštatuje, že nakoľko spoločnosť W. A., spol. s r.o. bola v čase
výkonu daňovej kontroly nekontaktná, je možné sa domnievať, že došlo k podvodu. Judikatúra Súdneho
dvoraEurópskejúnievyžaduje,abyprizamietnutíprávanaodpočetdanezdôvoduúčastinapodvodnom
konaní bolo jednoznačne preukázané, že nadobúdateľ tovaru vedel alebo mal vedieť, že uvedené
plnenie, zakladajúce právo na odpočet dane, bolo súčasťou tohto podvodu. V tomto prípade nie je

možné aplikovať predmetné závery, nakoľko v danom prípade nie je naplnený znak jednoznačnosti a
objektívnosti. Žiadny subjekt nezodpovedá za konanie svojho obchodného partnera.

Ďalej žalobca opakovane poukázal na správny názor Súdneho dvora EÚ v rozsudku vo veci C-277/14
PPHU Stehcemp, v zmysle ktorého daňový orgán vo všeobecnosti nemôže vyžadovať, aby zdaniteľná

osoba preverila, že vystaviteľ faktúry vzťahujúcej sa na tovar a služby, je schopný ho dodať a splnil
si povinnosť podať daňové priznanie a uhradiť daň z pridanej hodnoty. Daňová kontrola u žalobcu
bola vykonaná s väčším časovým odstupom od preverovanej transakcie, pričom z vyššie uvedeného
rozsudku vyplýva, že plynutie času medzi preverovaním skutočností a dátumom dodania tovaru, je v
neprospech správcu dane, ktorý musí vedieť preukázať, že právne skutočnosti, ktoré zistil počas výkonu

daňovej kontroly vykonanej s časovým odstupom od momentu dodania tovaru boli rovnaké aj v čase
dodania tovaru. V predmetnej veci je podstatné, že dodávateľ žalobcu (spoločnosť W. A., spol. s r.o.)
je existujúci subjekt a T. F. je osobou, ktorá za dodávateľa konala, a teda je možná aplikácia právneho
názoru v zmysle rozsudku Súdneho dvora EÚ Stehcemp.

Žalovaný tvrdí, že žalobca nesplnil podmienky na uplatnenie práva na odpočítanie dane, nakoľko
nebolo preukázané, že spoločnosť W. A., spol. s r.o. dodaný tovar vlastnila a žalobca nepreukázal,
že dodávateľovi vznikla daňová povinnosť. Nekontaktnosť dodávateľa v čase výkonu daňovej kontroly
sama o sebe nie je dôvodom na nepriznanie práva na odpočítanie dane, zvlášť ak z iných vykonanýchdôkazov vyplýva, že dodávateľ v čase dodania tovaru vykonával ekonomickú činnosť. Pri dodaní tovaru
je rozhodujúce získanie ekonomického vlastníctva k veci. Prejav vôle zmluvných strán vyjadrený v
uzatvorených zmluvách je rozhodujúcou právnou skutočnosťou pre posúdenie, či došlo k prevodu práva

nakladať s tovarom ako vlastník a či došlo k vzniku daňovej povinnosti u dodávateľa tovaru. Odberateľ
(žalobca),akoajdodávateľ(W.A.,spol.sr.o.)jednoznačnedeklarovali,žeodberateľmalreálnumožnosť
nakladaťsdodanýmtovaromakovlastník,atovmieste,naktoromsazmluvnéstranydohodliaodberateľ
deklaroval prijatie ponuky dodávateľa nakladať s tovarom ako vlastník. Žalobca teda splnil všetky
zákonom stanovené podmienky pre vznik práva na odpočítanie dane a tvrdenie správcu dane o porušení

ust. § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov je v
rozpore so skutkovým stavom.

Správca dane sa nezaoberal stránkou dodania tovaru a nepreveril, aký druh tovaru bol dodaný
odberateľom žalobcovi, svojim postupom správca dane porušil ust. § 29 ods. 2 zákona o správe daní,
nakoľko nedbal, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo

najúplnejšie.

20. K porušeniu povinnosti vykonať dokazovanie žalobca uviedol, že navrhol v doplnení odvolania
vykonanie dôkazov, ktoré preukazujú jeho tvrdenia. Išlo o dôkazy vo forme výsluchu svedkov
(zamestnanci žalobcu). Správca dane je povinný vykonať dokazovanie a všetky dôkazy, ktoré môžu

viesť k čo najúplnejšiemu zisteniu skutočností nevyhnutných pre jeho rozhodnutie. Nemôže bez
zákonného oprávnenia odmietnuť vykonať dôkazy, ktoré nemôže vykonať žalobca ako daňový subjekt.
Správca dane ani v priebehu vyrubovacieho konania nevykonal navrhovaný dôkaz. Žiadne ustanovenie
všeobecne záväzného právneho predpisu neoprávňuje správcu dane rozhodnúť o tom, ktorý dôkaz
vykoná a ktorý nie. Zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ukladá správcovi dane povinnosť vykonať všetky
dôkazy čo najúplnejšie, prihliadnuť na všetko, čo vyšlo najavo a až následne vyhodnotiť dôkazy, a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Odmietnutím vykonania dôkazu vo
forme výpovede svedkov správcom dane došlo k porušeniu práva žalobcu na predloženie dôkazov, ktoré
sám nemôže pre ich povahu vykonať.

21. K porušeniu princípu dvojinštančnosti konania žalobca uviedol, že tento princíp spočíva v preverení
zákonnosti postupu správcu dane, pričom toto preverenie zákonnosti vykonáva osoba, ktorá nebola
účastníkom konania v prvom stupni. Pokiaľ žalovaný obmedzil svoje konanie len na opis skutkového
stavu, bez vysporiadania sa so všetkými námietkami žalobcu a bez uvedenia správnej úvahy, aké

skutočnosti ovplyvnili hodnotenie konkrétnych dôkazov, princíp dvojinštančnosti konania je porušený.
Žalovaný nepreskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu, ktorý požadoval žalobca, ale ako odvolací
orgán sa vyjadril k námietkam žalobcu v zmysle potvrdenia názoru správcu dane, pričom k niektorým
námietkam sa nevyjadril vôbec. Napadnuté rozhodnutie žalovaného neobsahuje vysporiadanie sa s
konkrétnymi námietkami žalobcu uvedenými v podanom doplnení odvolania, a teda bolo vydané v

rozpore s ust. § 74 ods. 2 a ust. § 63 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový
poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Žalovaný vydal svoje
rozhodnutie bez odstránenia pochybností a bez úvah o dôkazoch, ktoré preukazujú tvrdenia žalobcu a
ktoré vyplývajú z právnych noriem a vykonaných úkonov správcu dane. Rozhodnutie žalovaného je vo
svojej podstate nezrozumiteľné a nepreskúmateľné vzhľadom na nedostatok dôkazov preukazujúcich

tvrdenia žalovaného ako odvolacieho orgánu.

22. Žalobca navrhol, aby súd podanej žalobe vyhovel a žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo
dňa 13. 12. 2016, ako aj rozhodnutie správcu dane zrušil a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie.

IV. Vyjadrenie žalovaného

23. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 02. 02. 2018 uviedol, že žalobcovi bol za zdaňovacie obdobie február
2010 vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 186.799,51 eur z dôvodu porušenia ust. § 49
ods. 1, 2 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov,

pretože nepreukázal dodanie tovaru (Cu katod Grade A) uvedeného na faktúrach od dodávateľa W. A.,
spol. s r.o.. Na prijatie takéhoto záveru mal správca dane objektívne dôvody - dodávateľ dodanie tovaru
nepotvrdil, je dlhodobo nekontaktný, osoba oprávnená konať za dodávateľa vedome odmieta poskytnúťsprávcovi dane v danej veci doklady, dôkazy a vysvetlenia. Dodávateľ sa k dodaniu tohto tovaru pre
žalobcu nehlási.

24. V ďalšej časti svojho z vyjadrenia k žalobe žalovaný uviedol, že žaloba trpí zásadnou vadou, a
tou je nesprávna aplikácia zákonných ustanovení, pretože na predmetnú vec je potrebné aplikovať
ustanovenia zákona č. 511/1992 Z. z. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných
finančných orgánov v znení neskorších predpisov.

25. Správca dane vydal dňa 18. 07. 2011 rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly, ktorým prerušil
daňovú kontrolu od 05. 08. 12011 z dôvodu, že dňa 28. 06. 2011 sa začalo konanie o inej skutočnosti
rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia zaslaním troch žiadostí o medzinárodnú výmenu daňových
informácií. Po obdržaní odpovede bolo žalobcovi oznámené, že dňa 05. 03. 2013 pominuli prekážky, pre
ktorésadaňovákontrolaprerušila.Dňa26.06.2013boladaňovákontrolaopätovneprerušenázdôvodu,
že dňa 11. 06. 2013 sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia zaslaním

siedmych žiadostí o medzinárodnú výmenu daňových informácií. Posledná odpoveď na žiadosť bola
doručená dňa 30. 03. 2016. Žalovaný poukázal na to, že nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2010 určuje
maximálne lehoty na poskytnutie informácií pre žiadaný orgán. Z uvedeného však nie je možné vyvodiť
záver, že ak žiadaný orgán tieto lehoty nedodrží, resp. si nesplní svoje povinnosti, musí žiadajúci orgán
pokračovať v daňovej kontrole aj napriek tomu, že odpoveď na zaslanú žiadosť neobdržal. Dôsledky

nedodržania tejto lehoty žiadaným orgánom nie sú stanovené. Správca dane lehotu na výkon daňovej
kontroly neprekročil a daňová kontrola trvala 358 dní.

26. Z administratívneho spisu jasne vyplýva, že žalobcovi bola doručená výzva zo dňa 18. 04. 2016
na predloženie dôkazov preukazujúcich oprávnenosť jeho uplatneného práva na odpočítanie dane.

Žalobca podal písomné vyjadrenie, pričom na položené otázky odpovedal všeobecne a bez zjavnej
snahy objasniť skutkový stav veci. K protokolu z daňovej kontroly sa žalobca nevyjadril.

27. V ďalšej časti svojho vyjadrenia žalovaný uviedol, že čo sa týka miery, s akou žalobca uniesol, resp.
neuniesol svoje dôkazné bremeno, sa odvoláva na odôvodnenie rozhodnutia žalovaného, v ktorom sa

vyčerpávajúcim spôsobom vysporiadal s uvedenou skutočnosťou. Uviedol ďalej, že žalobca v žalobe
uvádza tie isté námietky, ktoré podal v odvolacom konaní a namieta najmä tú skutočnosť, že žalovaný sa
s nimi nevysporiadal v rozsahu a spôsobom, ako si to sám žalobca predstavuje. V zmysle konštantnej
judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu Slovenskej republiky nie je potrebné,
aby bola daná podrobná odpoveď na každú vznesená námietku, ale je vždy potrebné, podľa povahy

veci, reagovať v odôvodnení rozhodnutia na zásadnú a relevantnú námietku. Žalovaný pri odôvodňovaní
svojho rozhodnutia takto postupoval a žalobou napadnuté rozhodnutie v dostatočnej miere uvádza
dôvody, na ktorých sa výrok tohto rozhodnutia zakladá.

Žalovaný navrhol, aby súd podanú žalobu ako bezdôvodne podanú, zamietol.

V. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

28. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v predmetnej veci, viazaný
rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. § 134 ods. 1, 2 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny

poriadok, ďalej len „SSP“) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 13. 12. 2016
a rozhodnutie správcu dane zo dňa 07. 07. 2016 ako i konanie, ktoré predchádzalo vydaniu týchto
rozhodnutí, pričom dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného ako i rozhodnutie správcu dane je
potrebné zrušiť a vec vrátiť správcovi dane na ďalšie konanie, nakoľko došlo k podstatnému porušeniu
ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného

rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej podľa ust. § 191 ods. 1, písm. g/ SSP.

29. Podľa § 165 ods. 1, 2, 4, 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom od 01. 01. 2012, právne úkony a
ich účinky pri správe daní, ktoré nastali do účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

Daňové konania začaté a právoplatne neukončené pred účinnosťou tohto zákona sa dokončia podľa
doterajších predpisov.Daňová kontrola začatá a neukončená pred účinnosťou tohto zákona sa dokončí podľa doterajších
predpisov.

Vyrubovacie konanie po daňovej kontrole začatej a neukončenej pred účinnosťou tohto zákona sa
vykoná podľa doterajších predpisov.

30. Podľa § 165 ods. 2 vyššie citovaného zákona v znení účinnom od 01. 03. 3012, daňové konania
začaté a právoplatne neukončené pred účinnosťou tohto zákona sa dokončia podľa doterajších

predpisov; sankcia sa uloží podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní
a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení účinnom do 31. decembra
2011, ak skutočnosť rozhodujúca pre uloženie sankcie nastala do 31. decembra 2011 a ak je to pre
daňový subjekt priaznivejšie.
31. Podľa § 165b ods. 1, 2 (prechodné ustanovenia účinné od 30. decembra 2012) vyššie citovaného
zákona v znení účinnom od 30. 12. 2012, daňové konanie začaté podľa zákona Slovenskej národnej

rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov
sa dokončí podľa zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
§ 165 ods. 2 znenie pred bodkočiarkou a § 165a sa od 30. decembra 2012 nepoužijú.

32. Podľa § 2 ods. 1, 2, 3, 6, 8 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave
územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 12. 2011, v daňovom
konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu
a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a
ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní.

Správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi a pri vyžadovaní
plnenia ich povinností v tomto konaní použije len také prostriedky, ktoré ich najmenej zaťažujú a
umožňujú pritom správne vyrubiť a vybrať daň.

Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.

Priuplatňovanídaňovýchpredpisovvdaňovomkonanísaberiedoúvahyvždyskutočnýobsahprávneho
úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane.

Právom i povinnosťou všetkých daňových subjektov je úzko spolupracovať so správcom dane v
daňovom konaní.

Podľa § 15 ods. 1, 5, 6, 10, 11, 12, 13, 14, 17, 18 vyššie citovaného zákona, daňovou kontrolou sa zisťuje

alebo preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik
daňovej povinnosti, a to u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje; pri správe
daní vykonávanej daňovým úradom alebo colným úradom daňovú kontrolu vykonáva zamestnanec
správcu dane podľa § 1a písm. j) prvého alebo druhého bodu na základe poverenia miestne príslušného
správcu dane. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie

účelu podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. 6ea) Za daňovú kontrolu sa považuje aj kontrola
oprávnenosti vrátenia dane alebo kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného
odpočtu podľa osobitného zákona, 6eb) alebo kontrola uplatnenia daňového bonusu podľa osobitného
zákona, 6ee) alebo kontrola použitia tovaru oslobodeného od dane podľa osobitných zákonov. 1b) (ods.
1)

Daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len "kontrolovaný daňový subjekt"), má
vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo a/ na predloženie služobného preukazu zamestnancom
správcu dane a písomného poverenia zamestnanca správcu dane na výkon daňovej kontroly, b/ byť
prítomný na rokovaní so svojimi zamestnancami, c/ predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy

preukazujúce jeho tvrdenia, najneskôr v lehote podľa odseku 10 druhej vety, d/ nahliadnuť do zápisnice
z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového subjektu v súvislosti s daňovou kontrolou
vykonávanou u kontrolovaného daňového subjektu, e/ klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom
pojednávaní, f/ vyjadriť sa ku skutočnostiam zisteným pri daňovej kontrole, k spôsobu ich zistenia,prípadne navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim, g/ nahliadnuť do zapožičaných
dokladov u správcu dane v jeho obvyklej úradnej dobe. (ods. 5)

Kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti: a/ umožniť
poverenému zamestnancovi správcu dane vykonať daňovú kontrolu, b/ zabezpečiť vhodné miesto a
podmienkynavykonaniedaňovejkontroly,c/poskytovaťpožadovanéinformáciesámalebonímurčenou
osobou, d/ predkladať účtovné a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady
v písomnej forme alebo v technickej forme 6ed) vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo

správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia, e/ predkladať v priebehu
daňovej kontroly všetky dôkazné prostriedky preukazujúce jeho tvrdenia najneskôr v lehote podľa
odseku 10 druhej vety, f/ umožňovať vstup do sídla kontrolovaného daňového subjektu a do jeho
prevádzkových priestorov a umožňovať rokovanie s jeho zamestnancom, g/ zapožičať doklady a iné veci
mimo sídla alebo prevádzkových priestorov kontrolovaného daňového subjektu alebo poskytnúť výpisy,
prípadne kópie (§ 14 ods. 3). (ods. 6)

O výsledku zistenia z daňovej kontroly alebo o určení dane podľa pomôcok vyhotoví zamestnanec
správcu dane protokol, ktorý doručí podľa § 17 alebo § 17a kontrolovanému daňovému subjektu spolu
s výzvou na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho prerokovanie; vo výzve určí dátum prerokovania
protokolu, pričom prerokovanie protokolu sa môže uskutočniť až po uplynutí lehoty na vyjadrenie

kontrolovaného daňového subjektu k tomuto protokolu. Kontrolovaný daňový subjekt je oprávnený
písomnesavyjadriťkprotokolunajneskôrdoôsmichpracovnýchdníododňajehodoručenia.Zmeškanie
lehoty nemožno odpustiť. Ak sa kontrolovaný daňový subjekt písomne vzdá práva na vyjadrenie k
protokolu alebo požiada správcu dane o prerokovanie protokolu v lehote kratšej, ako je určená vo výzve
na prerokovanie protokolu, môže zamestnanec správcu dane na požiadanie kontrolovaného daňového

subjektuprerokovaťprotokolajvkratšejlehote.Aksakontrolovanýdaňovýsubjektvdeňurčenývovýzve
nemôže zúčastniť na prerokovaní protokolu, je povinný určiť si na tento účel zástupcu. Správca dane
je oprávnený na základe písomného vyjadrenia kontrolovaného daňového subjektu alebo z vlastného
podnetuvprotokoleopraviťchybyainénesprávnostinajneskôrvdeňjehoprerokovaniaskontrolovaným
daňovým subjektom alebo s jeho zástupcom. Vyjadrenie kontrolovaného daňového subjektu k protokolu

podľa druhej vety vrátane jeho vyhodnotenia správcom dane správca dane zaznamená v dodatku k
protokolu. Dodatok k protokolu je súčasťou protokolu. (ods. 10)

Protokol musí obsahovať a/ názov a sídlo správcu dane, b/ číslo konania, c/ meno, priezvisko, adresu
trvalého pobytu kontrolovaného daňového subjektu alebo obchodné meno a sídlo kontrolovaného

daňového subjektu, identifikačné číslo organizácie a daňové identifikačné číslo kontrolovaného
daňového subjektu (§ 31 ods. 11), ak mu bolo pridelené, d/ predmet daňovej kontroly a kontrolované
zdaňovacie obdobie, e/ meno a priezvisko zamestnanca správcu dane, ktorý vykonáva daňovú kontrolu,
f/ miesto vykonávania daňovej kontroly a dátum začatia daňovej kontroly, g/ súpis kontrolovaných
dokladov, h/ preukázané kontrolné zistenia, i/ dátum vypracovania protokolu, j/ dátum prerokovania

protokolu, k/ vlastnoručný podpis zamestnanca správcu dane, ktorý vykonáva daňovú kontrolu, l/
vlastnoručný podpis kontrolovaného daňového subjektu alebo ním povereného zástupcu. (ods. 11)

Po prerokovaní protokolu protokol podpisuje kontrolovaný daňový subjekt alebo jeho zástupca a
zamestnanec správcu dane. Odmietnutie podpisu kontrolovaným daňovým subjektom alebo jeho

zástupcom zamestnanec správcu dane v protokole zaznamená spolu s dôvodom odmietnutia, ak je mu
známy. Jedno vyhotovenie protokolu odovzdá zamestnanec správcu dane kontrolovanému daňovému
subjektu alebo jeho zástupcovi. Deň prerokovania protokolu sa považuje za deň jeho doručenia. Ak
kontrolovaný daňový subjekt alebo jeho zástupca odmietne protokol podpísať alebo prevziať, alebo sa
sám alebo jeho zástupca nezúčastní na prerokovaní protokolu v deň určený vo výzve, považuje sa za

deň prerokovania a doručenia protokolu deň, ktorý je určený vo výzve na prerokovanie tohto protokolu.
(ods. 12)

Daňová kontrola je ukončená dňom prerokovania protokolu s kontrolovaným daňovým subjektom alebo
jeho zástupcom. Určenie dane podľa pomôcok (§ 29 ods. 6) je ukončené dňom prerokovania protokolu

s daňovým subjektom alebo jeho zástupcom. Určenie dane dohodou je ukončené dňom spísania
zápisnice o dohode o výške dane (§ 29 ods. 5). Dňom nasledujúcim po dni prerokovania protokolu
alebo dňom nasledujúcim po dni spísania zápisnice o dohode o výške dane (§ 29 ods. 5) sa začína
vyrubovacie konanie (§ 44); to neplatí, ak správca dane, ktorým je colný úrad, daňovou kontrolou zistí,že daňovému subjektu, ktorý nemá povinnosť podávať daňové priznanie podľa osobitných zákonov, 1b)
za kontrolované zdaňovacie obdobie daňová povinnosť nevznikla. Doručenie protokolu podľa odseku
12 alebo spísanie zápisnice o dohode o výške dane (§ 29 ods. 5) sa považuje za úkon smerujúci na

vyrubenie dane alebo rozdielu dane (§ 45 ods. 2). Ak sa vykonáva daňová kontrola na požiadanie
orgánov činných v trestnom konaní (odsek 3), za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane
(§ 45 ods. 2) sa považuje spísanie zápisnice o začatí daňovej kontroly. (ods. 13)

Ak sa daňovou kontrolou vykonáva kontrola oprávnenosti vrátenia dane, kontrola je začatá v deň

spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly. Na vykonanie tejto kontroly sa nevzťahujú ustanovenia
odsekov 2, 7 a 13 štvrtej vety. Rovnako sa postupuje, ak sa daňovou kontrolou vykonáva kontrola
uplatnenia daňového bonusu podľa osobitného zákona. 6ee) O výsledku daňovej kontroly podľa prvej
vety a tretej vety vydá správca dane rozhodnutie do desiatich dní odo dňa ukončenia daňovej kontroly.
Ak sa daňovou kontrolou vykonáva kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného
odpočtu podľa osobitného zákona, 6eb) daňová kontrola je začatá v deň uvedený v upovedomení o

vykonaní daňovej kontroly alebo v deň spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly. Správca dane v
upovedomení o vykonaní daňovej kontroly uvedie aj miesto výkonu daňovej kontroly a kontrolované
zdaňovacie obdobie a určí aj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej
kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Na vykonanie tejto daňovej kontroly sa nevzťahujú
ustanovenia odsekov 2 a 7. O výsledku tejto daňovej kontroly vydá správca dane platobný výmer alebo

dodatočný platobný výmer podľa § 44 ods. 6 v lehote do desiatich dní odo dňa ukončenia daňovej
kontroly; lehota ustanovená v § 44 ods. 6 sa nepoužije. (ods. 14)

Správca dane ukončí daňovú kontrolu do šiestich mesiacov odo dňa jej začatia. Orgán najbližšie
nadriadený správcovi dane môže lehotu uvedenú v prvej vete v zložitých prípadoch pred jej uplynutím

primerane predĺžiť, najviac však o šesť mesiacov, a ak ide o daňovú kontrolu zahraničných závislých
osôb, ktoré vyčísľujú rozdiel základu dane podľa osobitného zákona, 6eg) najviac o 12 mesiacov.
Ak vykonáva daňovú kontrolu orgán podľa odseku 15, príslušným orgánom na predĺženie lehoty je
ministerstvo. (ods. 17)
Ak správca dane alebo orgán podľa odseku 15 nemôže daňovú kontrolu ukončiť do šiestich mesiacov

odo dňa jej začatia, a ak bola lehota predĺžená podľa odseku 17, je povinný o tom s uvedením dôvodov
písomne upovedomiť kontrolovaný daňový subjekt. (ods. 18)

Podľa § 25 ods. 1, 2, 4, 5 vyššie citovaného zákona, správca dane môže konanie prerušiť, najmä ak
sa začalo konanie o predbežnej otázke (§ 26) alebo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie

rozhodnutia.

Správca dane môže konanie prerušiť najdlhšie na dobu 30 dní, ak to z dôležitých dôvodov zhodne
navrhnú účastníci konania. Ak nie je ukončené konanie o predbežnej otázke alebo konanie o inej
skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia, môže správca dane túto lehotu primerane predĺžiť,

najdlhšie však na čas, kým sa rozhodne o predbežnej otázke alebo o inej skutočnosti rozhodujúcej na
vydanie rozhodnutia.

Správca dane pokračuje v konaní z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka konania, len čo
pominuli prekážky, pre ktoré sa konanie prerušilo, prípadne len čo uplynula lehota uvedená v odseku 2.

Pokračovanie v konaní správca dane písomne oznámi účastníkom konania.

Ak je konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú.

Podľa § 29 ods. 1, 2, 4, 8 vyššie citovaného zákona, dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie

daňové konanie.

Správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo
najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

Ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre
správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi
predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy
správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňovýchkontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi
a doklady k nim.

Daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré
je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom
dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií
alebo záznamov vedených daňovým subjektom.

33. Podľa § 8 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších
predpisov účinnom do 30. 04. 2010, dodaním tovaru je
a) prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely
tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo,
chlad a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna
hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným

kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska 5a)
v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí,

Podľa § 49 ods. 1, 2 písm. a/ vyššie citovaného zákona, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby
vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky
tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň
a)vočinemuuplatnenáinýmplatiteľomvtuzemskuztovarovaslužieb,ktorésúalebomajúbyťplatiteľovi
dodané,

Podľa § 51 ods. 1 písm. a/, ods. 2 vyššie citovaného zákona, právo na odpočítanie dane podľa § 49
môže platiteľ uplatniť, ak
a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71,

Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a), c) alebo písm. d) najskôr v zdaňovacom
období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období
kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, ak do uplynutia lehoty na podanie
daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňuje právo na odpočítanie dane, má doklad
podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Ak platiteľ nemá doklad podľa odseku 1 písm. a), c)

alebo písm. d) do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za posledné zdaňovacie obdobie
kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, vykoná odpočítanie dane v tom
zdaňovacom období, v ktorom dostane doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Platiteľ
vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na
odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom

právo na odpočítanie dane vzniklo.

34. Úlohou súdu bolo posúdiť správnosť postupu a právnych záverov daňových orgánov pri rozhodovaní
o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2010 v sume 186.799,51
eur (rozdiel medzi nadmerným odpočtom na dani z pridanej hodnoty uplatneným žalobcom v daňovom

priznaní za vyššie uvedené zdaňovacie obdobie v sume 558,19 eur a vlastnou daňovou povinnosťou
žalobcu zistenou správcom dane v sume 187.357,70 eur) a zistiť, či daňové orgány pri rozhodovaní
v danej veci vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu pri vyslovení záveru, že žalobcovi
nevznikol nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty v sume 186.799,51 eur pri ôsmych faktúrach
od dodávateľa W. A., spol. s r.o. (č.2010003 zo dňa 05. 02. 2010, č. 2010004 zo dňa 05. 02. 2010,

č. 2010005 zo dňa 11. 02. 2010, č. 2010006 zo dňa 11. 02. 2010, č. 2010007 zo dňa 12. 02. 2010, č.
2010008 zo dňa 12. 02. 2010, č. 2010010 zo dňa 23. 02. 2010 a č. 2010011 zo dňa 23. 02.
2010, predmetom ktorých mala byť dodávka tovaru označeného ako „Cu katod Grade A“.

35. Vzhľadom na námietku žalobcu týkajúcu sa dĺžky trvania daňovej kontroly sa súd v predmetnej

veci prioritne zameral na zistenie, či bola dodržaná zákonom stanovená lehota na vykonanie daňovej
kontroly za zdaňovacie obdobie január až december 2009 a január až december 2010. Predmetom
preverovania v rámci daňovej kontroly bolo teda i zdaňovacie obdobie február 2010. V tejto súvislosti
je potrebné zo strany správneho súdu uviesť, že žalobca, zastúpený právnym zástupcom, v podanejžalobe citoval ustanovenia zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktoré sa týkajú trvania, resp. prerušenia
daňovej kontroly. Tento procesný predpis však na predmetnú daňovú kontrolu a ani vyrubovacie konanie

nie je možné aplikovať, a to s poukazom na jeho intertemporálne ustanovenia.

36. Je potrebné si uvedomiť, že daňová kontrola u žalobcu začala dňa 02. 03. 2011 a do 31. 12.
2011 nebola ukončená. Z intertemporálnych ustanovení § 165 ods. 2, 4, 5 v spojení s ustanoveniami
§ 165b ods. 1, 2 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov jednoznačne vyplýva, že zákonodarca dôrazne rozlíšil
časovú pôsobnosť tohto zákona a zákona č. 511/1992 Z. z. o správe daní a poplatkov a o zmenách v
sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, za účinnosti ktorého sa daňová
kontrola u žalobcu začala. Pri výkone daňovej kontroly začatej a neukončenej pred účinnosťou zákona
č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov, t.j. do 31. 12. 2011 a taktiež pre vyrubovacie konanie po daňovej kontrole začatej

a neukončenej pred účinnosťou tohto zákona sa aplikuje zákon č. 511/1992 Z. z. o správe daní a
poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov až do
ukončenia týchto konaní, teda do ukončenia daňovej kontroly, resp. i vyrubovacieho konania. Uvedenú
časovúpôsobnosťzákona č.511/1992Zb.konkrétnepreúčelyprocesuprivýkonedaňovejkontroly
začatej a neukončenej pred účinnosťou zákona č. 563/2009 Z. z. a pre účely vyrubovacieho konania po

daňovej kontrole začatej a neukončenej pred jeho účinnosťou, zákonodarca ponechal, keďže zákonom
č. 440/2012 Z. z., ktorým sa menil a dopĺňal daňový poriadok, prechodným ustanovením § 165b ods. 1
a 2 s účinnosťou od 30. 12. 2012 pre daňovú kontrolu a vyrubovacie konanie upravené v § 165 ods. 4
a 5 daňového poriadku osobitne časovú pôsobnosť daňového poriadku, teda zákona č. 563/2009 Z. z.
odlišne neriešil (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/76/2016, sp. zn. 3Sžf/46/2015).

37. Predmetná daňová kontrola sa teda začala u žalobcu dňa 02. 03. 2011 a bola ukončená dňa 29. 06.
2016 prerokovaním protokolu zo dňa 31. 05. 2016 z daňovej kontroly. Nasledujúci deň, t.j. dňa 01. 06.
2016 sa začalo vyrubovacie konanie podľa ust. § 44 zákona č. 511/1992 Z. z. o správe daní a poplatkov
a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (v zmysle ust. §

15 ods. 13, 14 tohto zákona), teda išlo o vyrubovacie konanie na základe daňovej kontroly začatej a
neukončenej pred účinnosťou zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Možno teda konštatovať, že správca dane
na daňovú kontrolu a nasledujúci úsek daňového konania, t.j. vyrubovacie konanie (ust. § 165 ods.
5 daňového poriadku) aplikoval správny procesný predpis - zákon č. 511/1992 Z. z. o správe daní a

poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov.

38. I keď žalobca v podanej žalobe nesprávne a nedôvodne citoval príslušné ustanovenia procesného
daňového predpisu - zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktoré sa týkajú dĺžky daňovej kontroly, resp. jej

prerušenia, teda citoval právny predpis, ktorý na predmetnú daňovú kontrolu a vyrubovacie konanie
nebolo možné aplikovať a správca dane ho ani neaplikoval, podľa názoru súdu je podstatné to, že
žalobca namietal dĺžku daňovej kontroly, ktorá trvala od 02. 03. 2011 do 29. 06. 2016, pričom bola
správcom dane dvakrát prerušená (žalobca namietal i dĺžku jej prerušenia) a správca dane taktiež
požiadal žalovaného o jej predĺženie.

39. Správca dane prvýkrát prerušil daňovú kontrolu rozhodnutím zo dňa 18. 07. 2011 z dôvodu, že sa
začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej pre vydanie rozhodnutia zaslaním troch žiadostí zo dňa
28. 06. 2011 o medzinárodnú výmenu daňových informácií, pričom kontrola sa prerušuje do obdržania
odpovede na predmetnú žiadosť. V odôvodnení tohto rozhodnutia nie je uvedené, o aké žiadosti sa
jedná, ktorých zdaňovacích období sa žiadosti týkajú, resp. finančnej správe ktorého štátu sú určené. V

predloženom administratívnom spise sa nachádza jedna takáto žiadosť adresovaná rakúskej finančnej
správe týkajúca sa spoločnosti MONTANWERKE BRIXLEGG AG, pričom odpoveď na ňu bola doručená
správcovi dane dňa 05. 03. 2013. V podaní zo dňa 17. 04. 2013 správca dane žalobcovi oznámil, že dňa
05. 03. 2013 pominuli prekážky, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená a pokračuje sa v jej výkone.

40. Ďalšie rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly vydal správca dane dňa 26. 06. 2013 z dôvodu,
že sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej pre vydanie rozhodnutia zaslaním 7 žiadostí
zo dňa 11. 06. 2013 o medzinárodnú výmenu daňových informácií, pričom kontrola sa prerušuje odo
dňa právoplatnosti rozhodnutia (26. 06. 2013) do obdržania odpovede na predmetné žiadosti. Ani vodôvodnení tohto rozhodnutia nie je uvedené, o aké žiadosti sa jedná, ktorých zdaňovacích období sa
žiadosti týkajú, resp. finančnej správe ktorého štátu sú určené. V predloženom administratívnom spise
sa nachádza jedna takáto žiadosť adresovaná maďarskej finančnej správe týkajúca sa spoločnosti A.

A. Kft., ktorá bola viackrát urgovaná a dňa 15. 01. 2016 zaslaná v novom formulári, pričom odpoveď na
ňu bola doručená správcovi dane dňa 30. 03. 2016.

41. Od 12. 12. 2013 (kedy bola správcovi dane doručená odpoveď Daňového úradu pre vybrané daňové
subjekty zo dňa 09. 12. 2013 na dožiadanie zo dňa 17. 06. 2013) až do 31. 03. 2016 nie je v predloženom

administratívnom spise zadokumentovaný žiadny úkon správcu dane (okrem urgencií na medzinárodnú
výmenu informácií o daňovom subjekte A. A. Kft.). Jedná sa však o obdobie, keď bola daňová kontrola u
žalobcu prerušená na základe rozhodnutia správcu dane zo dňa 26. 06. 2013, ale vzhľadom na to, že v
administratívnom spise sa nenachádzajú všetky žiadosti o medzinárodnú výmenu daňových informácií
a ani odpovede na ne, nebolo možné posúdiť účelnosť a dôvodnosť jej prerušenia. V podaní zo dňa 31.
03. 2016 správca dane žalobcovi oznámil, že dňa 30. 03. 2016 pominuli prekážky, pre ktoré bola daňová

kontrola prerušená a pokračuje sa v jej výkone.

42. V administratívnom spise sa okrem vyššie uvedených dvoch žiadostí o medzinárodnú výmenu
informácií a dvoch odpovedí na ne, už ďalšie žiadosti (ktorých malo byť spolu 10) nenachádzajú a
taktiež ani odpovede na tieto žiadosti. Nebolo preto možné posúdiť, čo bolo predmetom žiadostí o

medzinárodnú výmenu informácií, komu boli žiadosti adresované, ktorých subjektov sa tieto žiadosti
týkali, v akom vzťahu boli tieto subjekty k žalobcovi a čo týmito žiadosťami správca dane zisťoval,
resp. potreboval zistiť. Vzhľadom na námietku žalobcu v podanej žalobe ohľadne dĺžky daňovej kontroly
trvajúcej od 02. 03. 2011 do 29. 06. 2016 potom nebolo možné posúdiť, či v tomto prípade boli splnené
zákonné podmienky na prerušenie daňovej kontroly a kedy pominuli dôvody, pre ktoré bola daňová

kontrola rozhodnutím správcu dane zo dňa 26. 06. 2013.

43. V predloženom administratívnom spise, ktorý žalovaný predložil sa nenachádzajú žiadosti o
medzinárodnú výmenu informácií a odpovede na ne (čo by ešte bolo možné napraviť výzvou správneho
súdu pre žalovaného na doplnenie a skompletizovanie administratívneho spisu), ale podstatné je to,

žalobca nebol v priebehu daňovej kontroly s týmito odpoveďami oboznámený, teda nebol oboznámený
s výsledkami dokazovania a nemohol sa k nim vyjadriť, čo v podanej žalobe i namietal. Správca dane
výzvou (v rozsahu 46 strán) zo dňa 18. 04. 2016 žalobcu vyzval na predloženie dôkazov a dokladov
k výkonu daňovej kontroly, resp. na predloženie písomného vyjadrenia k jednotlivým kontrolovaným
zdaňovacím obdobiam v zmysle otázok, ktoré boli vo výzve formulované. Vo výzve je pri zdaňovacom

období december 2010 uvedené, že správca dane žiadal o medzinárodnú výmenu daňových informácií
žiadosťou zo dňa 11. 06. 2013, a to finančnú správu v Poľskej republike ohľadne spoločnosti ROXI 2010
SPÓLKA Z ORGANIZCONA ODPOWIEDZIALNOSCIA, pričom odpoveď mu bola doručená dňa 28. 10.
2013 (v predloženom spise sa nenachádza, preto nie je možné preveriť, či obsah oznámenia súhlasí s
odpoveďou poľskej finančnej správy) a s obsahom odpovede bol žalobca oboznámený.

Žalobca ale nebol v tejto výzve informovaný o skutočnostiach zistených na základe ďalších 9 žiadostí
o medzinárodnú výmenu daňových informácií.

Rovnako tak v protokole zo dňa 31. 05. 2016 z daňovej kontroly sú uvedené pri zdaňovacom období

júl 2010 žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií týkajúce dodávateľa z Rumunska a Maďarska (A.
A. Kft.) a odpovede na tieto žiadosti, pričom práve odpoveď z Maďarska mala byť doručená správcovi
dane dňa 30. 03. 2016, čo z administratívneho spisu aj vyplýva.

Včastiprotokolutýkajúcejsazdaňovaciehoobdobiadecember2010jeuvedenážiadosťomedzinárodnú

výmenu informácií adresovanú rakúskej finančnej správe ohľadne spoločnosti A. I. AG a odpoveď na
ňu, ktorá mala byť správcovi dane doručená dňa 29. 02. 2012 (podľa prezentačnej pečiatky správcu
dane sa tak mal ostať dňa 05. 03. 2013 a tento dátum uvádza správca dane i v oznámení zo dňa 17.
04. 2013, ktorým žalobcovi oznamoval, že dňa 05. 03. 2013 pominuli prekážky, pre ktoré bola daňová
kontrola u žalobcu prerušená).

Správca dane vo svojom rozhodnutí zo dňa 07. 07. 2016 (dodatočný platobný výmer) uvádza, že
požiadal o medzinárodnú výmenu daňových informácií maďarskú daňovú správu, pričom v rozhodnutí
sú uvedené otázky, na ktoré mal T. F. (konateľ spoločnosti W. A., spol. s r.o., ktorá mala byť dodávateľomžalobcu), ako osoba s trvalým pobytom v Maďarsku odpovedať, pričom ani jedna sa netýka obchodov
so žalobcom, pretože žiadosť o výmenu daňových informácií bola realizovaná v rámci daňovej kontroly
v spoločnosti W. A., spol. s r.o..

44. S poukazom na vyššie uvedené zistenia vyplývajúce z administratívneho spisu a námietky žalobcu
v podanej žalobe ohľadne dĺžky daňovej kontroly, ktorá u žalobcu trvala od 02. 03. 2011 do 29. 06.
2016 (pričom bola dvakrát prerušená), kedy bol s konateľom žalobcu prerokovaný protokol z tejto
daňovej kontroly, je potrebné konštatovať, že správca dane a ani žalovaný sa vo svojich rozhodnutiach

dĺžkou daňovej kontroly nezaoberali, napriek tomu, že s dvoma prerušeniami trvala viac ako päť rokov.
Vzhľadom na to, že v predloženom administratívnom spise sa nenachádzajú žiadosti o medzinárodnú
výmenu daňových informácii a odpovede na ne, nebolo možné, aby súd preskúmal a posúdil žalobcom
vznesenú námietku týkajúcu sa dĺžky daňovej kontroly.

45. Všetky spomenuté listinné dôkazy (žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií a odpovede na ne)

z administratívneho spisu by mali svedčiť o dodržaní zákonného postupu správcom dane pri prerušení
daňovej kontroly u žalobcu a opätovnom pokračovaní v nej, čo vzhľadom na absenciu týchto listín nebolo
možné preveriť.
46. Žalobca v podanej žalobe taktiež namietal, že bolo porušené jeho právo vyjadrovať sa ku
skutočnostiam zistenýmvpriebehudaňovejkontroly.Totoprávožalobcuakodaňovéhosubjektuvyplýva

z ust. § 15 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných
finančných orgánov v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého má daňový subjekt, u ktorého
sa vykonáva daňová kontrola, okrem iného právo vyjadriť sa ku skutočnostiam zisteným pri daňovej
kontrole, k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k
nim (ust. § 15 ods. 5 písm. f/ vyššie citovaného zákona). Uvedené znamená, že žalobca, ak by chcel

navrhnúť, aby boli jeho vyjadrenia k skutočnostiam zisteným v priebehu daňovej kontroly uvedené v
protokole, logicky by musel byť najskôr s týmito skutočnosťami oboznámený, čo sa v predmetnej veci
nestalo, resp. to nie je v administratívnom spise zadokumentované.

47. Taktiež žalobca v podanej žalobe namietal nevykonanie výsluchov ním navrhovaných svedkov. Tu

je potrebné uviesť, že žalobca v podanom odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane zo dňa 07. 07. 2016
opakovane uvádzal, že ak mal správca dane nejasnosti, resp. pochybnosti ohľadne obstarania tovaru,
mal vykonať výsluch svedkov, (ktorých mená uviedol).

K výpovediam už vypočutých svedkov uviedol, že správca dane ho neupovedomil o vykonaní výsluchu

svedkov. Správny súd v súvislosti s touto námietkou žalobcu uvádza, že v rámci daňovej kontroly u
žalobcu správca dane použil ako dôkaz protokol z daňovej kontroly u dodávateľa žalobcu, t.j. spoločnosti
W. A., spol. s r.o. (iný daňový subjekt), pričom toto právo správcu dane nemožno spochybniť, nakoľko
vyplýva priamo z ust. § 29 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v
sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov. Nebolo povinnosťou správcu dane

upovedomiť žalobcu o výsluchu svedkov vykonávaných v rámci daňovej kontroly u iného daňového
subjektu. Správca dane bol však povinný s takto získaným a použitým dôkazom oboznámiť žalobcu
a dať mu priestor, aby sa k tomuto dôkazu (protokolu z daňovej kontroly u iného daňového subjektu)
vyjadril, resp. navrhol doplnenie dokazovania, a to ešte pred spísaním protokolu z daňovej kontroly
vykonávanej u žalobcu. Táto povinnosť správcu dane korešponduje s právom žalobcu ako daňového

subjektu v zmysle ust. § 15 ods. 5 písm. f/ zákona č. 511/1992 Zb., t.j. vyjadriť sa ku skutočnostiam
zisteným pri daňovej kontrole, k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť, aby v protokole boli uvedené
vyjadrenia k nim.

48. Krajský súd je toho názoru, že v prípade pochybností o reálnosti deklarovaných obchodov

(ktoré v predmetnej veci sú), je potrebné vytvoriť daňovému subjektu priestor pre preukázanie
hodnovernosti predložených účtovných dokladov, a to aj prostredníctvom výsluchov svedkov a umožniť
mu klásť svedkom otázky. Pri hodnotení takýchto dôkazov je samozrejme potrebné vziať do úvahy
aj prípadnú osobnú zainteresovanosť svedkov (napr. zamestnancov žalobcu) na preukázaní nimi
tvrdených skutočností. Nemožno však takéto dôkazné návrhy vopred odmietnuť len preto, že podľa

názoru daňových orgánov je najdôležitejšia výpoveď T. F. (ktorý vypočutý nebol), a ostatné svedecké
výpovede nemôžu suplovať výpoveď tohto svedka.49. Uvedené pochybenia správcu dane neodstránil ani žalovaný, keď rozhodnutie správcu dane potvrdil,
napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky. Na daňové konanie sa vzťahuje pravidlo, že daňové
orgány sú povinné postupovať ústavne konformným spôsobom, čo v prejednávanej veci znamená

umožniť účastníkovi konania - žalobcovi, aby jeho vec bola prejednaná v jeho prítomnosti, aby bol
oboznámený s vykonanými dôkazmi a zistenými skutočnosťami a mohol sa k nim vyjadriť (čl. 38 ods. 22
Listiny základných práv a slobôd). V prípade, ak by súd na tieto zistené vady neprihliadol, znamenalo by
to v podstate akceptovanie nezákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného ako odvolacieho daňového
orgánu a teda popretie základných zásad právneho štátu, vyplývajúcich z čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej

republiky.

50. S poukazom na dôvody vyššie uvedené bolo potrebné rozhodnutie žalovaného ako odvolacieho
daňového orgánu zo dňa 13. 12. 2016 ako i rozhodnutie správcu dane zo dňa 07. 07. 2016 (čoho sa
žalobca domáhal) zrušiť a vec vrátiť správcovi dane na ďalšie konanie (pokračovanie vo vyrubovacom
konaní) bez toho, aby sa súd zaoberal vecnou správnosťou týchto rozhodnutí, a to podľa ust. § 191 ods.

1 písm. g/ SSP, nakoľko došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej
správy, ktoré mohlo mať (a aj malo) za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.

Ďalšími, hmotnoprávnymi námietkami žalobcu týkajúcimi sa merita veci sa už súd nezaoberal, aby
neprejudikoval výsledok ďalšieho konania daňových orgánov.

51. V ďalšom konaní budú daňové orgány viazané právnym názorom súdu (§ 191 ods. 6 SSP).
Správca dane v priebehu ďalšieho konania skompletizuje administratívny spis (najmä pripojí žiadosti
o medzinárodnú výmenu informácií, ktoré realizoval v rámci daňovej kontroly u žalobcu a odpovede
na ne, príp. i ďalšie relevantné listiny, ktoré sa týkajú deklarovaných obchodov žalobcu v predmetnom

zdaňovacom období), dôsledne vypočuje štatutárneho zástupcu žalobcu k deklarovaným obchodom za
zdaňovacie obdobie február 2010, pri ktorých si žalobca uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty,
príp. ním označené osoby ako svedkov, pričom žalobca je povinný o svojich tvrdeniach predložiť dôkazy,
ktorýmidisponuje.Jevecoužalobcu,žepodľajehotvrdeniasapreneplatenienájomnéhonemôžedostať
k niektorým svojim účtovným dokladom.

Následne správca dane podrobne oboznámi žalobcu (štatutárneho zástupcu) s dôkazmi, ktoré získal
a použil z inej daňovej kontroly, t.j. z daňovej kontroly v spoločnosti W. A. spol. s r.o., s odpoveďami
na žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií, ktoré mu boli doručené v rámci daňovej kontroly
vykonávanej u žalobcu a vyzve žalobcu, aby sa k im vyjadril, resp. predložil ďalšie dôkazy. V prípade,

ak žalobca vyjadrenie podá, správca dane zváži, či z vyjadrenia vyplýva potreba vykonať ďalšie
dokazovanie, resp. dokazovanie doplniť a v kladnom prípade dokazovanie doplní, resp. zdôvodní, prečo
ďalšie dokazovanie nevykonal.

Nakoľko súdu nie je známy obsah žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií, ktoré správca dane

realizoval v rámci daňovej kontroly u žalobcu a obsah odpovedí na tieto žiadosti (v administratívnom
spisesatietožiadostiaodpovedenanenenachádzajúatakistoodpovedeniesúuvedenéanivprotokole
z tejto daňovej kontroly, v rozhodnutí správcu dane a v rozhodnutí žalovaného), je potrebné dať do
pozornosti správcu dane, že z odôvodnenia jeho rozhodnutia zo dňa 07. 07. 2016 (v ktorom cituje otázky
pre T. F., o vypočutie ktorého žiadal maďarskú finančnú správu v rámci daňovej kontroly v spoločnosti W.

A. spol. s r.o.) vyplýva, že maďarská finančná správa nebola žiadaná o preverenie obchodov spoločnosti
W. A. spol. s r.o. ako dodávateľa so žalobcom ako odberateľom v zdaňovacom období február 2010.
Podľa názoru súdu nie je preto možné sa odvolávať na odpoveď maďarskej finančnej správy v rámci
daňovej kontroly v spoločnosti W. A. spol. s r.o. a na nemožnosť vypočutia T. F. ako konateľa tejto
spoločnosti.

V prípade, ak o preverenie týchto obchodov, resp. o výsluch T. F. nebola maďarská finančná správa
žiadaná ani v rámci daňovej kontroly u žalobcu, bude potrebné zvážiť vykonanie tohto výsluchu a v
prípade jeho realizovania bude potrebné o tom upovedomiť kontrolovaný daňový subjekt a umožniť
mu, aby mohol realizovať svoje procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. Pokiaľ bude potrebné pred
správcom dane vypočuť osoby, ktorí sú štátnymi občanmi iného štátu a slovenský jazyk neovládajú,

daňové orgány prijmú také opatrenia, aby ich výsluch bol vykonaný v súlade so zákonom. V prípade, že
sa štátni občania iného štátu na základe predvolania nedostavia na výsluch k správcovi dane, tento zváži
možnosť využitia medzinárodnej spolupráce (v prípade, ak doposiaľ nebola realizovaná) s príslušnýmštátom, o občanov ktorého sa jedná, resp. na území ktorého majú títo občania bydlisko, resp. sa tu
zdržujú.

52. Zásada zákonnosti daňového konania vyplýva z ústavného princípu zákonnosti ukladania daní, ktorý
je vyjadrený v čl. 59 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Skutočnosť, že daňové orgány majú povinnosť
dbať na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ďalších osôb, nie je
v žiadnom rozpore s ich povinnosťou chrániť záujmy štátu. Vo vzťahu k zachovávaniu práv a právom
chránených záujmov daňových subjektov je síce záujem štátu nadradený, avšak nemôže to byť v zmysle

toho, aby sa výnos daní ako príjmov rozpočtu dosiahol na úkor nedodržania práva. Daňové orgány môžu
aplikovať pri vyrubení daní iba právne prostriedky, ktoré priamo ustanovuje zákon, alebo ktoré uplatnia
daňové orgány v rámci svojho oprávnenia vyplývajúceho zo zákona. Povinnosťou daňových orgánov
v daňovom konaní je teda dodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy (a to hmotnoprávne ako aj
procesné).

Ako už správny súd konštatoval vyššie, správne orgány nepostupovali pri vykonávaní daňovej kontroly
tak, aby dôsledne dbali na zachovanie procesných práv žalobcu ako daňového subjektu a to najmä
tým, že ho neinformovali o výsledkoch zistení, ktoré získali prostredníctvom medzinárodnej výmeny
informácií. Žalovaný poukazoval na to, že žalobca bol informovaný o tom, kedy odpadla prekážka
prerušenia daňovej kontroly, ale nebol informovaný o obsahu odpovedí na žiadosti správcu dane o

medzinárodnú výmenu daňových informácií, a teda nemohol ani vedieť, aký vplyv majú jednotlivé
zistenia na posúdenie jeho nároku z hľadiska dane z pridanej hodnoty, čím nepochybne došlo k
porušeniu práv žalobcu. Správny súd na základe vyššie uvedeného skonštatoval, že sú dané dôvody
na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného ako i správcu dane založené na porušení procesných
práv žalobcu.

53. Taktiež správny súd považuje za potrebné dať do pozornosti žalovaného, že rozhodnutie správcu
dane, ktoré obsahuje odôvodnenie, musí mať určitú vnútornú štruktúru. V odôvodnení sa uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu,
aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

Pokiaľ správca dane túto štruktúru nedodrží, jeho rozhodnutie sa stáva neprehľadným až do tej miery, že
nie je jednoznačné, čo je opis skutkového stavu a podklad rozhodnutia a čo je hodnotenie správcu dane.

54. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech (súd žalobe
vyhovel), priznal právo na plnú náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 167 ods. 1 SSP. O výške

náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (§ 175 ods. 2 SSP).

55. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3 : 0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z.
o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje
inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon

neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP.
Kasačnúsťažnosťmôžepodaťúčastníkkonania,akbolorozhodnutévjehoneprospechvlehotejedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je
ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského

súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej
sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len"sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť
len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné

podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)
a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.