Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 20, 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19CoPr/5/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3813213501
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3813213501.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov
JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Radoslava Svitanu PhD. v spore žalobcu P. proti žalovanému O., o
určenie výšky náhrady za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti, na odvolanie žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 02. februára 2016, č.k. 4Cpr/2/2013-276, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaný m á proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie svojím rozsudkom určil, že žalobcovi patrilo od žalovaného právo na náhradu za
stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti následkom pracovného úrazu žalobcu zo dňa
27.01.1983, utrpeného u žalovaného, a to za mesiac júl 2003 vo výške 2.097,- Sk brutto (69,61 Eur
brutto), za mesiac august 2003 vo výške 2.922,- Sk brutto (96,99 Eur brutto), za mesiac september
2003 vo výške 2.578,- Sk brutto (85,57 Eur brutto), za mesiac október 2003 vo výške 2.458,- Sk brutto

(81,59 Eur brutto), za mesiac november 2003 vo výške 3.801,- Sk brutto (126,17 Eur brutto),
za mesiac december 2003 vo výške 2.020,- Sk brutto (67,05 Eur brutto). Vo zvyšku žalobu
zamietol a žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

2. Žalobca sa podanou žalobou proti žalovanému domáhal (po pripustení zmeny jeho žaloby,
spočívajúcej v jej rozšírení), že mu patrilo od žalovaného právo na náhradu za stratu na zárobku po

skončení pracovnej neschopnosti za mesiac júl 2003 vo výške 2.919,-Sk (96,89 Eur) brutto, za
mesiac august 2003 vo výške 3.744,- Sk (124,28 Eur) brutto, za mesiac september
2003 vo výške 3.400,- Sk (112,86 Eur) brutto, za mesiac október 2003 vo výške 3.280,- Sk (108,88 Eur)
brutto, za mesiac november 2003 vo výške 4.622,-Sk (153,42 Eur) brutto, za mesiac december 2003
vo výške 2.842,- Sk (94,33 Eur) brutto.

3. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobca, ako vtedajší zamestnanec žalovaného (na základe

pracovnej zmluvy zo dňa 09.06.1982), utrpel dňa 27.01.1983 pracovný úraz, že následne bol v 1.
štvrťroku 1984 preradený na menej platenú prácu v podzemí a od 08.12.1986 na povrch
- úsek banskej dopravy, že jeho pracovný pomer skončil 23.08.1991 okamžitým skončením pracovného
pomeru pre porušenie pracovnej disciplíny, že po skončení pracovného pomeru nebola
žalobcovi žalovaným vyplácaná náhrada za stratu na zárobku, a že žalobcovi bol priznaný čiastočný
invalidný dôchodok od 08.03.1985 ako úrazový. Nesporné ďalej bolo, že priemerný mesačný zárobok

žalobcu pred vznikom škody bol vo výške 5.482,- Sk, že zodpovednosť žalovaného za predmetný
pracovný úraz je v rozsahu 90 %, že v období mesiacov júl - december 2003žalobca pracoval v spoločnosti T., spol. s.r.o., a že v čase júl - december 2003 žalobca poberal invalidný
dôchodok vo výške 4.962,- Sk.

4. V tomto konaní boli medzi stranami sporu sporné dve skutočnosti, a to jednak správna aplikácia
valorizácie priemerného mesačného zárobku za obdobie roku 2002 s účinnosťou od 01.07.2003
a stanovenie pravdepodobného zárobku žalobcu dosahovaného po vzniku škody.

5. K prvej spornej otázke, t. j. k valorizácii priemerného mesačného zárobku za obdobie roku 2002 s

účinnosťou od 01.07.2003 žalobca poukázal na to, že žalovaný aplikoval nesprávne túto valorizáciu, keď
síce vychádzal pri tejto valorizácii z priemerného mesačného zárobku zisteného pred vznikom škody (t. j.
5.482,-Sk)zosprávnejcelkovejpercentuálnejvýškyzodpovedajúcejsprávnemuobdobiuvalorizácie,t.j.
188,4 %, ale podľa jeho názoru poslednú valorizáciu priemerného mesačného zárobku, rozhodného pre
jejvýpočet,nevykonalvsúlades§201ods.2Zákonníkapráceplatnéhood01.07.2003,t.j.podľaúpravy
po novele Zákonníka práce vykonanej zákonom č. 210/2003 Z. z, a to s poukazom na § 1 Opatrenia

MPSVaR SR z 03.06.2003 č. 199/2003 Z. z., podľa ktorého sa priemerný mesačný zárobok, rozhodujúci
na výpočet náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti vzniknutej pracovným
úrazom alebo chorobou z povolania, zvyšuje o 9,3 % za rok 2002, s poukazom na § 2 tohto
Opatrenia, podľa ktorého takto upravená náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej
neschopnosti, vzniknutej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, patrí od 01. dňa kalendárneho

mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bolo toto Opatrenie uverejnené
v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, § 3 tohto Opatrenia, podľa ktorého toto Opatrenie nadobudlo
účinnosťdňomvyhlásenia,t.j.od11.06.2003,na§201ods.2Zákonníkaprácevzneníúčinnom od
01.07.2003, podľa ktorého priemerný zárobok, rozhodujúci na výpočet predmetnej náhrady, sa upravuje
o výšku priznávaných percent postupne, zvyšovaním posledne percentuálne upravených priemerných

zárobkov, počnúc dňom skončenia pracovnej neschopnosti, alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej
invalidity. Výšku percenta, ktorým sa bude náhrada za stratu na zárobku upravovať, ustanovuje osobitný
predpis. Podľa názoru žalobcu pri výpočte jeho priemerného mesačného zárobku, rozhodného pre
výpočet náhrady za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti, bolo treba vychádzať z § 201
ods.2 vzneníúčinnomod01.07.2003,atedajehoPMZod01.07.2003upraviťovýškupriznaných

percent postupne, zvýšením posledne percentuálneho uplatneného priemerného mesačného zárobku.
To znamená, že posledne upravená výška jeho priemerného mesačného zárobku k
30.06.2003, zodpovedajúca valorizácii celkom o 179,1 % vo výške 15.300,- Sk, sa mala zvýšiť od 9,3 %,
čo predstavuje zvalorizovaný priemerný mesačný zárobok od 01.07.2003 vo výške 16.723,- Sk.

6. Podľa Opatrenia MPSVaR z 03.06.2003 č. 199/2003 Z. z. priemerný zárobok, rozhodujúci na výpočet
náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti vzniknutej pracovným úrazom alebo
chorobou z povolania, sa podľa § 1 ods. 1 písm. g) zákona č. 320/1993 Z. z. zvýšil o 9,3 % za rok
2002. Podľa tohto Opatrenia, ktoré nadobudlo účinnosť 11.06.2003, takto upravená náhrada za stratu na
zárobku po skončení pracovnej neschopnosti vzniknutej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania

patrí od 01. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bolo toto
Opatrenie uverejnené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Táto valorizácia teda patrí v zmysle tohto
Opatrenia u žalobcu od 01.07.2003. Súd prvej inštancie konštatoval, že na základe uvedeného patrí
žalobcovi valorizácia priemerného mesačného zárobku vo výške 5.482,- Sk o 188,4 % s prihliadnutím
na zákon č. 297/1991 Zb., a to § 1, ak v tomto prípade nárok na náhradu za stratu na

zárobku po skončení pracovnej neschopnosti vznikol žalobcovi v roku 1984, potom prvá
valorizácia u neho prichádza od roku 1985. Spôsob výpočtu valorizácie k 30.06.2003 medzi stranami
nebolsporný,vdanomobdobí§201ods.2vzneníúčinnomdo30.06.2003upravoval,ževýškupercenta
a obdobie, za ktoré sa bude náhrada za stratu na zárobku upravovať, ustanovuje osobitný predpis.
Týmto osobitným predpisom je zákon č. 320/1993 Zb. Výška valorizovaného priemerného zárobku pri

valorizácii 188,4 % za horeuvedené obdobie k 30.06.2003 vo výške 15.810,- Sk nebola medzi
stranami sporná.

7. Súd prvej inštancie konštatoval, že s účinnosťou od 01.07.2003 došlo k zmene právnej úpravy §
201 ods. 2 Zákonníka práce, podľa ktorého priemerný zárobok, rozhodujúci na

výpočet predmetnej náhrady, sa upravuje o výšku priznaných percent postupne, zvyšovaním posledne
percentuálne upravených priemerných zárobkov, počnúc dňom skončenia pracovnej neschopnosti,
alebo pri uznaní invalidity, alebo čiastočnej invalidity. Výšku percenta, ktorým sa bude náhrada na stratu
na zárobku upravovať, stanovuje osobitný predpis. Podľa prechodného ustanovenia § 252a ods. 1Zákonníka práce, ktorý v súvislosti s uvedenou novelou č. 210/2003 Z. z. od 01.07.2003 uvádza, že aj
pracovno-právne vzťahy, ktoré vznikli pred 01.07.2003, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ak nie
je ďalej ustanovené inak. Vznik pracovno-právnych vzťahov, ako aj nároky, ktoré z nich vznikli pred

01.07.2003, sa posudzujú podľa predpisov platných do 30.06.2003. Z uvedeného vyplýva, že v súvislosti
s náhradou za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti a valorizáciou priemerného
mesačného zárobku niet iného prechodného ustanovenia, ktoré treba použiť po 01.07.2003, okrem §
252a Zákonníka práce.

8.Ktvrdeniužalobcusúvisiacimspoužitím§201ods.2vzneníúčinnompo01.07.2003ajprevalorizáciu
jeho priemernej mesačnej mzdy od 01.07.2003 podľa § 201 ods. 2 v znení účinnom po 01.07.2003
súd prvej inštancie poukázal na § 1 ods. 2 zákona č. 320/1993 Z. z. o úprave náhrady za stratu na
zárobkuposkončenípracovnejneschopnostivzniknutejpracovnýmúrazomalebochorobouzpovolania,
podľa ktorého výšku percenta a obdobie, za ktoré sa bude náhrada podľa § 1 ods. 1 písm. g)
upravovať, ustanoví a vyhlási uverejnením opatrenia v Zbierke zákonov MPSVaR SR na základe údajov

Štatistického úradu Slovenskej republiky. Navyše podľa § 2 tohto zákona na úpravu náhrady za stratu
na zárobku podľa tohto zákona sa vzťahuje Zákonník práce, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa
tohto ustanovenia je zákon č. 320/1993 Zb. lex specialis voči Zákonníku práce s tým, že
prednostnou úpravou pri úprave náhrady za stratu na zárobku podľa zákona č. 320/1993 Z. z.
je právna úprava podľa zákona č. 320/1993 Z. z. pred Zákonníkom práce. Zákon č. 320/1993

Z. z. bol zrušený až 01.01.2004, a to zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ktorý v § 294
bod 13 zrušil zákon č. 320/1993 Z. z. v znení zákona č. 231/2002 Z. z. Podľa § 1 Opatrenia MPSVaR
SR č. 199/2003 Z. z. z 03.06.2003 MPSVaR SR podľa § 1 ods. 2 zákona č. 320/1993 Z. z. ustanovilo,
že priemerný zárobok, rozhodujúci na výpočet náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej
neschopnosti vzniknutej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, ktorá patrí zamestnancovi

podľa osobitných predpisov, sa podľa § 1 ods. 1 písm. g) zákona zvyšuje o 9,3 % za rok 2002. Je
pravdou, že v poznámke 1 je okrem iného odkaz na § 198, § 201 a § 251 Zákonníka
práce, ale toto Opatrenie nadobudlo účinnosť dňom vyhlásenia, t. j. 11.06.2003, ale podľa § 2 takto
upravená náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti, vzniknutej pracovným
úrazom alebo chorobou z povolania, patrí od 01. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po

kalendárnom mesiaci, v ktorom bolo toto Opatrenie uverejnené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.
V tomto prípade úprava sa vykoná od 01.07.2003. Vždy však ide o úpravu priemerného
mesačného zárobku alebo valorizáciu za rok 2002, a nie za rok 2003. Na základe uvedeného súd prvej
inštancie uzavrel, že na účely valorizácie zárobku pre náhradu za stratu na zárobku po
skončení pracovnej neschopnosti platia tieto zásady: 1) použije sa suma priemerného mesačného

zárobku zamestnanca pred vznikom škody, 2) sumy zvýšenia o príslušné percentá patriace
za jednotlivé obdobia sa určujú vždy zo sumy pôvodného, t. j. nezvýšeného priemerného zárobku, 3)
priemerný zárobok sa zvýši len za celé obdobie nasledujúce po vzniku nároku na náhradu za stratu na
zárobku, za ktoré podľa právnych predpisov zvýšenie patrí.

9. Z uvedeného vyplýva, že príslušné valorizačné sumy za jednotlivé obdobia sa určujú vždy zo sumy
pôvodného, t. j. nezvýšeného priemerného zárobku a takémuto spôsobu aplikácie zodpovedá § 1 ods.
1 zákona č. 320/1993 Z. z. Ak teda tento zákon č. 320/1993 Z. z. bol účinný do 31.12.2003 a bol zrušený
až zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení od 01.01.2004, potom aj pre valorizáciu priemerného
mesačného zárobku navrhovateľa v tomto prípade treba použiť zákon č. 320/1993 Z. z. a

na základe neho vydaného Opatrenia MPSVaR z 03.06.2003 č. 199/2003 Z. z., účinného od 11.06.2003
a valorizáciu od 01.07.2003 vykonať v zmysle tohto zákona č. 320/1993 Z. z. a
Opatrenia MPSVaR z 03.06.2003 č. 199/2003 Z. z., a to s poukazom na § 2 zákona č.
320/1993 Z. z., podľa ktorého na úpravu náhrady za stratu na zárobku podľa tohto zákona sa vzťahuje
Zákonník práce, ak tento zákon neustanovuje inak. Na základe uvedeného je poslednou valorizáciou

priemerného mesačného zárobku žalobcu za rok 2002 valorizácia o 9,3 % na základe Opatrenia č.
199/2003 Z. z., ktorá sa má použiť od 01.07.2003 a platí aj k 31.12.2003. Takéto stanovisko zaujali
Krajský súd v Trenčíne vo svojom rozhodnutí - rozsudku, č.k. 4Co/105/2010-129
zo dňa 16.02.2010, ale aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení, sp. zn.
2MCdo/8/2008. Súd prvej inštancie poukázal na ustanovenie § 201 ods. 2 veta druhá v znení

účinnom po 01.07.2003, podľa ktorej výšku percenta, ktorým sa bude náhrada za stratu na zárobku
upravovať, ustanovuje osobitný predpis, ktorým je i v čase právnej úpravy po 01.07.2003
vykonanej zákonom č. 210/2003 Z. z. stále zákon č. 320/1993 Z. z. Pri rozhodnutí v tejto vecipreto vychádzal z ustáleného valorizovaného priemerného mesačného zárobku v predmetnom období
júl 2003 - december 2003 vo výške 15.810,- Sk v každom mesiaci.

10. K druhej spornej otázke súd prvej inštancie uviedol, že žalobca pri uplatnení svojho práva pri
výpočte náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti podľa ostatného podania zo
dňa 13.08.2015 započítaval ako zárobok po pracovnom úraze ten zárobok, ktorý žalobca dosahoval v
predmetnom období pri zamestnaní v spoločnosti T. spol, s.r.o., t. j. v mesiaci júl 2003 vo výške
8.518,- Sk, v mesiaci august 2003 vo výške 7.601,- Sk, v mesiaci september 2003 vo výške 7.983,- Sk,

v mesiaci október vo výške 8.117,- Sk , v mesiaci november 2003 vo výške 6.625,- Sk a v mesiaci
december 2003 vo výške 8.603,- Sk. So započítaním zárobku v tejto výške sa žalovaný stotožnil
a súhlasil s ním. Takýto postup je aj v súlade s § 201 ods. 1 Zákonníka práce.

11. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca mal právo na náhradu
sa stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti v období od júla 2003 do decembra 2003

pri valorizovanom priemernom mesačnom zárobku v každom mesiaci vo výške 15.810,- Sk,
pri započítavanom zárobku v T. spol, s.r.o. v príslušnom mesiaci započítavanom ČID vo výške 4.962,-
Sk v každom mesiaci a pri 10 % spoluvine v príslušnej výške (10 % z rozdielu medzi valorizovaným
priemerným mesačným zárobkom a súčtom zárobku po pracovnom úraze + ČID) v takejto výške: za
mesiac júl 2003: 2.097,- Sk, t. j. 69,61 Eur brutto (15.810,- Sk mínus 8.518,- Sk mínus 4.962,-

Sk mínus 233,- Sk), za mesiac august 2003: 2.922,- Sk, t. j.96,99 Eur brutto (15.810,- Sk
mínus 7.601,- Sk mínus 4.962,- Sk mínus 325,- Sk), za mesiac september 2003: 2.578,- Sk, t. j.85,57
Eur brutto (15.810,- Sk mínus 7.983,- Sk mínus 4.962,- Sk mínus 287,- Sk), za mesiac október 2003:
2.458,- Sk, t. j.81,59 Eur brutto (15.810,- Sk mínus 8.117,- Sk mínus 4.962,- Sk mínus 273,-
Sk), za mesiac november 2003: 3.801,- Sk, t. j.126,17 Eur brutto (15.810,- Sk mínus 6.625,- Sk mínus

4.962,- Sk mínus 422,- Sk), za mesiac december 2003: 2.020,- Sk, t. j.67,05 Eur brutto
(15.810,- Sk mínus 8.603,- Sk mínus 4.962,- Sk mínus 225,- Sk). Vo zvyšku žalobu zamietol.
O trovách konania rozhodol podľa § 151 ods. 1 O.s.p., § 151 ods. 2 O.s.p.

12. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca a domáhal sa, aby

odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že jeho žalobe v celom rozsahu vyhovie. Zotrval
na svojom názore, že priemerný zárobok, rozhodný v danej veci, mu od 01.07.2003 musí byť upravený
o 9,3 % v zmysle § 201 ods. 2 Zákonníka práce na sumu 16.723,- Sk, keď valorizovaný
mu mal byť priemerný zárobok v sume 15.300,- Sk, ktorý mu patril k 30.06.2003. Potvrdil, že mu bol
mesačne vyplácaný čiastočný invalidný dôchodok v sume 4.692,- Sk a nesporné boli i zárobky, ktoré

mu v mesiacoch júl 2003 až december 2003 boli vyplatené spoločnosťou T. v takej
sume, ako použil súd prvej inštancie v tomto konaní, takže výška týchto mesačných zárobkov nebola
sporná. Súd prvej inštancie v danej veci vychádzal z toho, že od 01.07.2003 po zvýšení o 9,3 % je jeho
priemerný mesačný zárobok pre výpočet predmetnej náhrady na stratu na zárobku vo výške 15.810,-
Sk, keď vychádzal z jeho priemerného zárobku 5.482,- Sk a z opatrenia Ministerstva práce, sociálnych

vecí a rodiny Slovenskej republiky zo dňa 03.06.2003 č. 199/2003 Z. z., čiže k zvýšeniu malo dôjsť o
188,4 %. Súd prvej inštancie tak zvýšenie jeho priemerného zárobku vykonal za celé obdobie, včítane
roka 2002 na základe opatrenia č. 199/2003 Z. z. vo výške 188,4 % a nie od
01.07.2003 zvyšovaním posledného percentuálne upraveného priemerného zárobku 15.300,- Sk o 9,3
% za rok 2002 (§ 201 ods. 2 Zákonníka práce). Nesúhlasil s právnym názorom súdu prvej inštancie pri

výklade prechodného ustanovenia § 252a ods. 1 Zákonníka práce k úpravám účinným od
01.07.2003, ktoré je vzhľadom na čas vzniku jeho nároku nepoužiteľné, pretože podľa § 1 opatrenia
Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky z 03.07.2003 č. 199/2003, ktorým sa
ustanovuje výška percenta a obdobie, za ktoré sa upravuje náhrada za stratu na zárobku po skončení
pracovnej neschopnosti vzniknutej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania priemerný zárobok,

rozhodujúci na výpočet náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti vzniknutej
pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, ktorá patrí zamestnancovi podľa osobitných predpisov,
sa podľa § 1 ods. 1 písm. g) zákona zvyšuje o 9,3 % za rok 2002. Takýmto osobitným predpisom
sa podľa poznámky 1 rozumie § 198, § 201 a § 251 Zákonníka práce, § 112 zákona č. 99/1948 Zb.
o národnom poistení a § 6 zákona č. 58/1956 Zb. o náhrade škody za pracovné úrazy a o náhrade

nákladov liečebnej starostlivosti a dávok nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia, § 7
a § 31 zákona č. 150/1961 Zb. o náhradách pri úrazoch a chorobách z povolania, § 8 zákona č. 30/1965
Zb. o odškodňovaní pracovných úrazov a chorôb z povolania. Podľa § 2citovaného opatrenia takto
upravená náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti, vzniknutej pracovnýmúrazom alebo chorobou z povolenia, patrí od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po
kalendárnom mesiaci, v ktorom bolo toto opatrenie uverejnené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.
Opatrenie nadobudlo účinnosť dňom jeho vyhlásenia (§ 3 opatrenia), t. j. 11.06.2003, upravená

náhrada za stratu na zárobku mu teda patrí odo dňa 01.07.2003, v ktorý deň nadobudol účinnosť aj
zákon č. 210/2003 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Zákonník práce, pričom § 201 ods. 2 znie nasledovane:
„Priemerný zárobok, rozhodujúci na výpočet predmetnej náhrady, sa upravuje o výšku
priznávaných percent postupne, zvyšovaním posledne percentuálne upravených priemerných zárobkov,
počnúc dňom skončenia pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity.

Výšku percenta, ktorým sa bude náhrada za stratu na zárobku upravovať, upravuje osobitný predpis.“
Poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp.
zn. PL. ÚS 3/2012-19 zo dňa 21.03.2012, v ktorom ústavný súd okrem iného uviedol, že
za zákonom č. 210/2003 Z. z. bol spresnený aj postup úpravy priemerného zárobku rozhodujúceho pre
výpočet predmetných náhrad tak, že od účinnosti uvedeného zákona bola úprava týchto zárobkov o
výšku priznávaných percent vykonávaná postupne, a to zvyšovaním posledne percentuálne upravených

priemerných zárobkov. Je zrejmé, že zmyslom prijatia zmeny § 201 ods. 2 Zákonníka práce, obsiahnutej
v uvedenej novele, bolo zaviesť jednotné pravidlá pre úpravu všetkých veličín rozhodných pri výpočte
náhrady straty na zárobku. Obdobne rozhodol i Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní, sp. zn.
7So/215/2011, sp. zn. 5Cdo/178/2008, sp. zn. 7So/215/2011. Z uvedeného mu nesporne vyplýva,
že má právo na náhradu za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti v období od júla 2003

do decembra 2003 pri valorizovanom priemernom mesačnom zárobku v každom mesiaci vo
výške 16.723,- Sk, ktorý bol určený tak, že od 01.07.2003 mu bol zvýšený priemerný zárobok 15.300,-
Sk (ktorý nie je sporný) o 9,3 %, t. j. o 1.423,- Sk na sumu 16.723,- Sk.

13. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu citoval ust. § 252a ods. 1 Zákonníka

práce v súvislosti s účinnosťou zákona č. 210/2003 Z. z., ktorým sa
od 01.07.2003 menil a dopĺňal Zákonník práce zákon č. 311/2001 a uviedol, že súd prvej inštancie
správne vyvodil, že v súvislosti s náhradou za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti a
valorizáciou priemerného mesačného zárobku niet iného prechodného ustanovenia, ktoré treba použiť
po 01.07.2003. Poukázal na ust. § 1 ods. 2 zákona č. 320/1993, ktorý je vo vzťahu k Zákonníku práce

lex specialis a dôvodil, že prednostnou úpravou pri úprave náhrady na stratu
zárobku je úprava obsiahnutá v citovanom zákone pred Zákonníkom práce. Zákon č. 320/1993 bol
zrušený až 01.01.2004 zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Opatrenie č. 199/2003 Z. z. zo
dňa 03.06.2003 nadobudlo účinnosť dňom vyhlásenia 11.06.2003 a podľa ust. § 2 podľa neho upravená
náhrada patrí od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom

bolo toto opatrenie uverejnené v Zbierke zákonov, teda úprava sa vykoná od 01.07.2003, ide o úpravu
zárobku, resp. valorizáciu za rok 2002 a nie za rok 2003. Súd prvej inštancie správne
zhrnul všeobecne platné zásady pre valorizáciu priemerného zárobku pred vznikom škody, poslednou
valorizáciou u žalobcu za rok 2002 bola valorizácia o 9,3 % na základe Opatrenia č. 199/2003 Z. z., ktorá
sa má použiť od 01.07.2003 a platila aj k 31.12.2003. Osobitným predpisom aj v čase právnej

úpravy po 01.07.2003, vykonanej zákonom č. 210/2003 Z. z., je stále zákon č. 320/1993 Z. z. Z týchto
dôvodov považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne správne a navrhol ho potvrdiť.

14. Žalobcovi bolo vyjadrenie žalovaného doručené dňa 20.04.2016, písomne sa k nemu nevyjadril.

15. Po vydaní rozsudku súdu prvej inštancie a podaní odvolania žalobcom došlo k zmene právnej
úpravy sporového konania, keď dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok (O.s.p.). V prechodných ustanoveniach (§ 470 ods. 1, ods. 2) CSP stanovil, že ak neustanovuje
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, avšak s tým, že

právneúčinkyúkonov,ktorévkonanínastalipredodňomnadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajú
zachované. V zmysle tohto ustanovenia odvolací súd posudzoval včasnosť a dôvodnosť odvolania
žalobcu podľa ustanovení O.s.p., účinných v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie. Procesne
postupoval odvolací súd už podľa nových procesných ustanovení CSP.
16. Krajský súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania

podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť ako vecne
správny podľa § 387 ods. 1 CSP.17. V danej veci sa žalobca proti žalovanému domáhal určenia výšky náhrady za straty na
zárobku po skončení pracovnej neschopnosti za obdobie od 01.07.2003 do 31.12.2003. Medzi stranami
nebolo sporné, že žalobca, ako vtedajší zamestnanec žalovaného, utrpel dňa 27.01.1983 pracovný úraz

a následne bol v 1. štvrťroku 1984 preradený na menej platenú prácu v podzemí a od 08.12.1986 na
povrch - úsek banskej dopravy. Nebolo tiež sporné, že jeho pracovný pomer skončil dňa
23.08.1991okamžitýmskončenímpracovnéhopomerupreporušeniepracovnejdisciplínyaposkončení
pracovného pomeru bola žalobcovi žalovaným vyplácaná náhrada za stratu na zárobku a súčasne bol
žalobcovi priznaný čiastočný invalidný dôchodok. Nebolo tiež sporné, že priemerný mesačný zárobok

žalobcu pred vznikom škody bol vo výške 5.482,- Sk, že je daná zodpovednosť žalovaného za
predmetný pracovný úraz v rozsahu 90 %, a že v období mesiacov júl - december 2003 žalobca pracoval
v spoločnosti T., spol. s r.o. a súčasne poberal invalidný dôchodok vo výške 4.962,- Sk.

18. Spornou skutočnosťou medzi stranami sporu zostalo určenie priemerného mesačného zárobku
žalobcu rozhodujúce pre výpočet náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti za

obdobie od 01.07.2003 do 31.12.2003.

19. Žalobca tvrdil, že s účinnosťou od 01.07.2003 s poukazom na zmenu právnej úpravy § 201
Zákonníka práce a spôsobu valorizácie sa výška priemerného zárobku, patriaceho mu k 30.06.2003,
zodpovedajúca valorizácii o 179,1 % vo výške 15.300,- Sk mala zvýšiť o 9,3 % a správna výška takto

valorizovaného priemerného mesačného zárobku mala byť 16.723,- Sk.

20. Súd prvej inštancie konštatoval, že spôsob výpočtu valorizácie k 30.06.2003 medzi stranami sporu
nebolsporný,vdanomobdobí§201ods.2vzneníúčinnomdo30.06.2003upravoval,ževýškupercenta
aobdobie,zaktorésabudenáhradazastratunazárobkuupravovať,ustanovujeosobitnýpredpis.Týmto

osobitným predpisom bol zákon č. 320/1993 Zb. Výška valorizovaného priemerného
zárobku žalobcu pri valorizácii 179,1 % za uvedené obdobie k 30.06.2003 vo výške 15.300,- Sk nebola
medzi stranami sporná. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že výška valorizovaného priemerného
zárobku o 9,3 % (Opatrenie MPSVaR č. 199/2003) za uvedené obdobie (od 01.07.2003 do 31.12.2003)
predstavuje zvýšenie o 188,4 % priemerného mesačného zárobku rozhodného pre výpočet náhrady za

stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti (5.482,- Sk), čo predstavuje sumu 15.810,- Sk.

21. Súd prvej inštancie vychádzal jednak zo znenia § 201 Zákonníka práce ku dňu 30.06.2003, porovnal
znenie citovaného zákonného ustanovenia, účinného ku dňu 01.07.2003, poukázal na prechodné
ustanovenie § 252a ods. 1 Zákonníka práce a konštatoval, že niet iného prechodného ustanovenia,

ktoré treba použiť na uvedené znenie ust. § 201 Zákonníka práce, účinného po 01.07.2003. Poukázal
na znenie § 1 ods. 2 zákona č. 320/1993 Z. z. o úprave náhrady za stratu na zárobku po skončení
pracovnej neschopnosti vzniknutej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, podľa ktorého výšku
percenta a obdobie, za ktoré sa bude náhrada podľa § 1 ods. 1 písm. g) upravovať, ustanoví a
vyhlásiuverejnenímopatreniavZbierkezákonovMinisterstvopráce,sociálnychvecíarodinySlovenskej

republiky na základe údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky. Z ust. § 2 tohto zákona vyplýva,
že Zákonník práce sa vzťahuje naň iba v prípade, ak tento zákon neustanovuje inak, čo znamená,
že zákon č. 320/1993 Zb. je voči Zákonníku práce lex specialis a je preto prednostnou úpravou pri
úprave náhrady na stratu na zárobku pred Zákonníkom práce. Zákon č. 320/1993 Z. z. bol zrušený
až 01.01.2004 zákonom č .461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Podľa opatrenia Ministerstva práce,

sociálnych vecí a rodiny č. 199/2003 Z. z. zo dňa 03.06.2003 a podľa § 1 ods. 2 zákona č. 320/1993
Z. z. bolo stanovené, že priemerný zárobok, rozhodujúci na výpočet náhrady za stratu na zárobku po
skončení práceneschopnosti, vzniknutej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, ktorá patrí
zamestnancovi podľa osobitných predpisov, sa podľa § 1 ods. 1 písm. g) zákona zvyšuje o 9,3 % za rok
2002. Opatrenie nadobudlo účinnosť dňom vyhlásenia, t. j. 11.06.2003 s tým, že takto upravená náhrada

za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti, vzniknutej pracovným úrazom alebo chorobou z
povolania, patrí od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom
mesiaci, v ktorom bolo opatrenie zverejnené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, t. j. v tomto prípade
úprava sa vykoná od 01.07.2003, pričom ide o valorizáciu za rok 2002. Z tohto dôvodu je
poslednou valorizáciou priemerného mesačného zárobku žalobcu za rok 2002 valorizácia o 9,3 % na

základe opatrenia č. 199/2003 Z. z., ktorá sa má použiť od 01.07.2003 a platí aj k 31.12.2003. Osobitným
predpisom,podľaktoréhosamáúpravavykonať(viďust.§201ods.2vetadruháZákonníkapráce),jeku
dňu 01.07.2003 zákon č. 320/1993 Z. z. Z tohto dôvodu je výška valorizovaného priemerného zárobku,
ktorý ku dňu 30.06.2003 bol zvýšený o 179,1 % (15.300,- Sk) a po zvýšení o 9,3 % je valorizácia vovýške 188,4 % a ku dňu 01.07. tak je valorizovaný priemerný mesačný zárobok žalobcu vo výške
15.810,- Sk, z ktorého súd prvej inštancie vychádzal.

22. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní žalobcom
vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd
prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, vyhodnotil pre svoje rozhodnutie
významné dôkazy v konaní vykonané každý jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti,
odôvodnil, z akých dôvodov, a ktoré tvrdenia strán sporu mal za preukázané, a ktoré nie,

uviedol svoje skutkové zistenia, ktoré z dokazovania vyplynuli a na vec aplikoval správne
právne predpisy, ktoré i správne vyložil. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám ust.
§ 220 CSP (§ 157 O.s.p. účinného do 30.06.2016). Námietky žalobcu, uvedené v podanom odvolaní, sú
totožné s námietkami uplatnenými pred súdom prvej inštancie, súd prvej inštancie sa s nimi
dostatočne vysporiadal, preto nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Ani v odvolacom konaní
neboli žalobcom tvrdené, ani preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné

rozhodnutie vo veci. Z tohto dôvodu si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej
inštancie a v podrobnostiach na ne v zmysle § 387 ods. 2 CSP poukazuje. Na zdôraznenie správnosti
rozhodnutia súdu prvej inštancie dodáva nasledovné:

23. Z obsahu odvolania žalobcu vyplýva, že uplatnil odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.,

účinného do 30.06.2016 (v súčasnosti § 365 ods. 1 písm. h) CSP) a namietal, že rozhodnutie súdu
prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolací dôvod v zmysle citovaných
zákonnýchustanoveníspočívavmylnejaplikácii(výkladu)právnejnormynazistenýskutkovýstav,alebo
použitie právnej normy, ktorú na zistený skutkový stav vôbec nemožno aplikovať, ako
aj posúdenie predbežných otázok, otázok žalovateľnosti nároku a dodržiavanie procesných predpisov

upravujúcich otázky, ktoré majú vplyv na správnosť rozhodnutia vo veci samej.

24. V danej veci súd prvej inštancie aplikoval ustanovenie 201 ods. 2 Zákonníka práce, účinného do
30.06.2003, § 252a ods. 1 Zákonníka práce, účinného od.01.07.2003, § 1 ods. 2 písm. g), ods. 2, § 2
zákona č. 320/1993 Z. z., účinného do 31.12.2003, Opatrenie MPSVaR SR č. 199/2003 Z. z., správne

realizovali výklad týchto zákonných ustanovení, odvolací súd sa s jeho právnym posúdením v danej veci
v celom rozsahu stotožňuje a konštatuje, že žiadne vecné argumenty nesprávneho právneho posúdenia
v danej veci žalobca neuviedol, domáhal sa však, aby v danej veci súd aplikoval ust. § 201 ods. 2
Zákonníka práce, účinného od 01.07.2003.

25. Podľa § 201 ods. 2 Zákonníka práce, účinného do 30.06.2003, výšku percenta a obdobie, za ktoré
sa bude náhrada za stratu na zárobku upravovať, ustanovuje osobitný predpis.

26. Podľa § 201 ods. 2 Zákonníka práce, účinného od 01.07.2003, priemerný zárobok, rozhodujúci na
výpočetpredmetnejnáhrady,saupravujeovýškupriznávanýchpercentpostupne,zvyšovanímposledne

percentuálne upravených priemerných zárobkov, počnúc dňom skončenia pracovnej neschopnosti,
alebo pri uznaní invalidity, alebo čiastočnej invalidity. Výšku percenta, ktorým sa bude náhrada za stratu
na zárobku upravovať, ustanovuje osobitný predpis.

27. Podľa § 252a ods. 1 Zákonníka práce, účinného od 01.07.2003, ustanoveniami tohto zákona sa

spravujú aj pracovnoprávne vzťahy, ktoré vznikli pred 01.07.2003, ak nie je ďalej ustanovené inak. Vznik
pracovnoprávnych vzťahov, ako aj nároky, ktoré z nich vznikli pred 01.07.2003, sa posudzujú
podľa predpisov platných do 30.06.2003.

28. Podľa § 1 ods. 1 písm. g) zákona č. 320/1993 Z. z. o úprave náhrady za stratu na

zárobkuposkončenípracovnejneschopnostivzniknutejpracovnýmúrazomalebochorobouzpovolania,
účinný do 31.12.2003, náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti, vzniknutej
pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, ktorá patrí pracovníkovi podľa osobitných predpisov,
sa vzhľadom na zmeny vo vývoji mzdovej úrovne upravuje tak, že sa priemerný zárobok rozhodný pre
výpočet tejto náhrady zvyšuje o takto určené percentá: rovnaké percentá, aké zodpovedajú nárastu

priemernej mzdy zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky, za každý štvrťrok alebo kumulatívne
za viaceré štvrťroky po tomto období, za ktoré sa realizovalo posledné zvýšenie tejto náhrady. Náhrada
sa upraví, ak uvedený nárast priemernej mzdy dosiahne za obdobie uvedené v tomto odseku minimálne
5 %.29. Podľa § 2 zákona č. 320/1993 Z. z. o úprave náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej
neschopnosti vzniknutej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, účinný do 31.12.2003, na

úpravu náhrady za stratu na zárobku podľa tohto zákona sa vzťahuje Zákonník práce, ak tento zákon
neustanovuje inak.

30. Z citovaných zákonných ustanovení bez pochybností vyplýva, že zákon č.
320/1993 Z. z., účinný do 31.12.2003, je voči Zákonníku práce lex speciális a právna úprava v ňom

uvedená je prednostnou úpravou pred Zákonníkom práce, ako správne uviedol i súd prvej inštancie. Z
tohto dôvodu bola aplikácia ust. § 201 ods. 2, v znení účinnom od 01.07.2003, ktorej sa
žalobca podaným odvolaním domáhal, v danej veci neprípustná. Právne posúdenie veci súdom prevej
inštancie bolo správne.

31. Pokiaľ žalobca poukazoval na rozhodnutia iných súdom a tvrdil, že v rovnakých veciach bolo

aplikované ust. § 201 ods. 2, v znení účinnom od 01.07.2003, odvolací súd môže len konštatovať, že
žalobcomcitovanérozhodnutiasaaplikáciouzákonač.320/1993Z.z.vôbecnezaoberali,neposudzovali
preto ani vzťah tohto zákona ako lex specialis a Zákonníka práce.

32. Odvolací súd sa s právnym posúdením danej veci súdom prvej inštancie stotožňuje, považuje ho za

správne,stotožňujesasním,odvolacídôvodpodľa§205ods.2písm.f)O.s.p.,účinnéhodo30.06.2016,
nebol daný.

33. Z týchto dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

34. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 255
ods. 1, § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovaný, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, má nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

35. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).