Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, October 16, 2017

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 10C/158/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213223515
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Monika Czafiková

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2017:4213223515.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno sudkyňou Mgr. Monikou Czafikovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko,

s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, práv. zast.: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
advokátska kancelária so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovanej: A. S., R.. XX.XX.XXXX, T. D.
N.W. XXX, V. R. V., o zaplatenie 2.118,79 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 282,10 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo
sumy 282,10 eur od 3.9.2010 do zaplatenia z a s t a v u j e .

Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % .

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodný veriteľ (Consumer Finance Holding a.s.) sa žalobou zo dňa 16.10.2013 doručenou súdu dňa
18.10.2013 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 2.118,79 eur s príslušenstvom.

2. Žalobu odôvodnil tým, že pôvodný veriteľ a žalovaná uzatvorili spolu dňa 18.06.2009 zmluvu o
pôžičke evid. č. XXXXXXX, na základe ktorej poskytol pôvodný veriteľ žalovanej celkovú sumu pôžičky
3.087,00 eur. Podľa zmluvy o pôžičke mal žalovaný splácať pôžičku v pravidelných 42 mesačných

splátkach v sume 78,57 eur. Do dňa podania žaloby žalovaná uhradila z vyššie uvedenej zmluvy sumu
853,70 eur. Vzhľadom na to, že žalovaná porušila svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku resp.
jednotlivé povinné splátky riadne a včas, t.j. v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve, pôvodný
veriteľ dňa 20.08.2010 listom - predžalobná upomienka vyzval žalovanú k okamžitej úhrade všetkých
splátok jednorazovo. Do dňa podania žaloby žalovaný dlžné splátky neuhradil. Celkový dlh žalovaného
ku dňu podania žaloby predstavuje sumu 2.118,79 eur. Žalobca si zároveň uplatnil aj zákonné úroky z
omeškania vo výške 9 % ročne od 03.09.2010 do zaplatenia.

3. Žalobca na preukázanie svojho nároku predložil listinné dôkazy, a to Zmluvu o poskytnutí bezúčelovej
pôžičky zo dňa 18.06.2009, Všeobecné obchodné podmienky, predžalobnú upomienku zo dňa
20.08.2010 s doručenkou preukazujúcou jej doručenie žalovanej a prehľad splátok a úhrad.

4. Dňa 12.02.2014 žalobca oznámil súdu, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa
04.12.2013 postúpil pôvodný veriteľ pohľadávku, ktorá je predmetom tohto súdneho konania na žalobcu.

Dňa 25.02.2014 vydal súd uznesenie, ktorým pripustil zmenu strany sporu z pôvodného žalobcu
Consumer Finance Holding, a.s. na nového žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o. Predmetné uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 19.03.2014.5. Podaním doručeným súdu dňa 14.05.2014 žalobca zobral svoju žalobu v časti poplatkov vo výše
271,10 eur s príslušenstvom späť. Následne žalobca dňa 10.07.2014 vzal svoju žalobu späť aj v časti o
zaplatenie sumy 7,00 eur s príslušenstvom a dňa v časti o zaplatenie sumy 4,00 eurá s príslušenstvom z

dôvodu úhrady týchto súm žalovanou v priebehu konania a žiadal, aby súd žalovanú zaviazal na úhradu
sumy 1.836,69 eur s príslušenstvom.

6. Súd vo veci dňa 19.11.2014 vykonal pojednávanie, na ktorom právny predchodca žalobcu predniesol
žalobu súhlasne s jej písomným vyhotovením a čiastočnými späťvzatiami. Žalovaná uviedla, že je

invalidná dôchodkyňa, požiadala o úhradu dlžnej sumy v splátkach. Ďalej uviedla, že nepopiera, že
dlhuje na pôžičke, ale keď ju nemusí zaplatiť a pohľadávka je premlčaná, tak ju neuznáva. Právny
zástupca žalobcu ďalej uviedol, že čiastočné plnenie zo strany žalovanej považuje za uznanie záväzku.

7. Súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 10C/158/2014-80 zo dňa 19.11.2014 tak, že návrh pre
premlčanie uplatneného nároku zamietol a žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Proti tomuto

rozsudku podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol odvolací súd uznesením č.k. 5Co/830/2015-114
zo dňa 14.12.2016 tak, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie a rozhodnutie. V odôvodnení uznesenia odvolací súd uviedol, že žalobca trikrát vzal svoju
žalobu čiastočne späť, súd prvej inštancie na predmetné späťvzatia po procesnej stránke nereagoval,
nevyžiadal súhlas žalovanej s týmito späťvzatiami. Týmto procesným pochybením prvoinštančný súd

rozhodol v rozpore s podaným, resp. čiastočne späťvzatým návrhom na začatie konania, t. j. rozhodol
ultra petitum. Následne súd vyzval žalovanú, aby sa vyjadrila, či s čiastočným späťvzatím žaloby
súhlasí a v zmysle § 157 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)
pripojil aj doložku, že ak sa žalovaná v stanovenej lehote nevyjadrí, súd bude predpokladať, že s
čiastočnýmspäťvzatímžalobysúhlasí.Žalovanásavstanovenejlehotekčiastočnémuspäťvzatiužaloby

nevyjadrila, preto má súd za to, že s ním súhlasí.

8. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia ďalšieho pojednávania. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa
16.10.2017. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a na
webovej stránke súdu dňa 05.10.2017, sporové strany, resp. ich zástupcovia, na verejnom vyhlásení

rozsudku neboli prítomní. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými
dôkazmi a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

9. Právny predchodca žalobcu a žalovaná uzatvorili dňa 18.06.2009 Zmluvu o poskytnutí bezúčelovej
pôžičky č. XXXXXXX. Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy sú VOP a Podmienky. Na základe zmluvy bola

žalovanej poskytnutá pôžička vo výške 2.000,00 eur. Poskytnuté finančné prostriedky sa žalovaná
zaviazala splácať po dobu 42 mesiacov v mesačnej výške 78,57 eur. Priemernú ročnú percentuálnu
mieru nákladov (RPMN) si zmluvné strany dohodli vo výške 21,67 %, ročnú úrokovú sadzbu vo výške
29,90 %, sadzbu poistenia vo výške 6,90%, čomu zodpovedá suma 5,07 eur mesačne, výška RPMN
(29,90 %) je uvedená v bode 3. Podmienok. Celková suma pôžičky činila 3.087,00 eur. Z prehľadu

splátok a úhrad predloženého právnym predchodcom žalobcu, ako aj z bodu 6.6.2 VOP vyplýva, že
splátky sú splatné do 20-ho dňa v kalendárnom mesiaci, prvá splátka bola splatná 20.07.2009. Žalovaná
si svoju povinnosť riadne a včas splácať pôžičku neplnila, preto pôvodný veriteľ listom zo dňa 20.08.2010
vyslovil predčasnú splatnosť pôžičky a vyzval žalovanú na uhradenie všetkých splátok jednorázovo vo
výške 2.531,25 eur najneskôr do 3 dní od doručenia výzvy. Výzvu žalovaná prevzala 30.8.2010, celý jej

dlh sa stal splatný dňom 02.09.2010.

10. Podľa § 657 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom ku dňu 21.02.2013 (ďalej
len „Občiansky zákonník“) zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu,
najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

11. Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

12. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 a 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských

zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámcipredmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

13. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

14. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

15. Podľa § 100 ods.1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto

zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

16. Podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou
vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než

zabezpečená pohľadávka.

17. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

18. Podľa 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia
doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným
celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

19. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej

rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

20. Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.

21.Podľa§145ods.2CSPakježalobavzatáspäťsčasti,súdkonanievtejtočastizastaví.Očiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

22. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

23. V priebehu konania žalobca zobral svoju žalobu v časti poplatkov vo výške 271,10 eur (späťvzatie
zo dňa 07.05.2014) a v časti úhrad žalovanej uskutočnených v priebehu konania vo výške 11,00 eur
(späťvzatia zo dňa 10.07.2014 a 12.11.2014) spolu so zodpovedajúcim príslušenstvom späť. Keďže
žalovaná sa nevyjadrila k čiastočným späťvzatiam, súd za použitia domnienky v zmysle § 157 ods. 2
CSP predpokladá, že s čiastočnými späťvzatiami žaloby súhlasí. Na základe uvedeného súd konanie

v časti o zaplatenie sumy 282,10 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 282,10
eur od 3.9.2010 do zaplatenia zastavil.

24. Predmetom konania po čiastočnom zastavení konania zostal nárok žalobcu voči žalovanej na
zaplatenie sumy 1.836,69 eur s príslušenstvom. Súd sa v prvom rade zaoberal tvrdením žalobcu, že

čiastočné plnenie zo strany žalovanej považuje za uznanie záväzku. Uznanie dlhu je upravené v §
558 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do
dôvodu a výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie
tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní. Z toho vyplýva, že uznaniedlhu musí byť urobené písomne a dlžník v tomto písomnom uznaní dlhu musí uviesť, že zaplatí dlh,
ktorý v tomto uznaní musí byť špecifikovaný čo do dôvodu a výšky (teda musí byť uvedený dôvod, pre
ktorý dlh vznikol a konkrétna výška dlhu). Zo zákona existuje právna domnienka, ktorá predpokladá,

že ak dlžník uzná svoj dlh, tento dlh v čase uznania trval. V prípade, že dlžník uzná už premlčaný
dlh, platí, že účinky uznania dlhu vyplývajúce nastanú, len ak dlžník v čase uznania dlhu vedel o
tom, že dlh je premlčaný. Čiastočné plnenie dlhu však nemožno považovať za uznanie dlhu. Úprava
uznania dlhu podľa Občianskeho zákonníka je kogentná a takýto prejav vôle dlžníka musí mať zákonom
predpísanú formu a obsah. Uznanie práva je jednostranný, adresovaný a hmotnoprávny úkon dlžníka,

ktorý k svojej platnosti okrem všeobecných náležitostí predpísaných pre právne úkony (§ 34 OZ) musí
spĺňať náležitosti uvedené v ustanovení § 110 ods. 1 druhá veta OZ. Uznanie práva sa musí urobiť
predovšetkým v písomnej forme (§ 40 ods. 1 OZ) a musí sa týkať ako jeho dôvodu, tak aj jeho výšky.
Prejav vôle o uznaní práva musí byť určitý a zrozumiteľný (§ 37 ods. 1 OZ). Pretože uznanie práva je
právnym úkonom, pre ktorý je pod sankciou neplatnosti stanovená písomná forma, musí byť určitosť
prejavu vôle uznať právo čo do dôvodu a výšky daná obsahom listiny, na ktorej je zaznamenaný.

Nepostačuje, že dlžníkovi, ktorý jednostranný právny úkon urobil, príp. veriteľovi, ktorému bol uvedený
úkon adresovaný, boli dôvody a výška uznaného práva jasné, ak nie sú spoznateľné z obsahu listiny.
Písomné uznanie práva musí povinne obsahovať dôvod vzniku záväzku a jeho výšku bez akýchkoľvek
výhrad. Uznávací prejav vôle je obligatórnym kauzálnym záväzkom. Dôvodom (kauzou) sa tu rozumie
bezprostredný dôvod vzniku záväzku (napr. vznik zodpovednosti za škodu, protiprávny úkon v rámci

existujúceho záväzkového vzťahu). Výška dlhu musí byť uvedená presnou sumou. Ak napr. dlžník uzná
dlh len do určitej výšky, právne účinky uznania sa budú týkať len tejto výšky dlhu. Z uvedeného vyplýva,
že čiastočné plnenie žalovanou nemožno považovať za čiastočné uznanie dlhu, pretože k uznaniu dlhu
žalovanou spôsobom uvedeným vyššie nedošlo.

25. Následne sa súd zaoberal samotným nárokom žalobcu voči žalovanej. Súd mal z vykonaného
dokazovania preukázané, že medzi pôvodným veriteľom a žalovanou bola dňa 18.06.2009 platne
uzavretá zmluva o pôžičke podľa § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka. Zmluva uzavretá medzi
pôvodným veriteľom a žalovaným má charakter spotrebiteľskej zmluvy, lebo žalovaná pri jej uzatváraní
vystupovala ako fyzická osoba, ktorá zabezpečovala svoje potreby, teda ako spotrebiteľ a právny

predchodca žalobcu pri jej uzatvorení vystupoval v rámci svojej podnikateľskej činnosti, teda ako
dodávateľ. Pre spotrebiteľské zmluvy je pritom charakteristické, že sa jedná o zmluvy, ktoré sú
uzatvárané opakovane s veľkým počtom spotrebiteľov, pričom návrhy týchto zmlúv sú pripravené na
vopred predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť meniť obsah takto navrhnutých zmlúv.
Týka sa to aj predmetnej veci, pretože zmluva bola vyplnená na vopred pripravenom predtlačenom

tlačive. Aj keď z označenia zmluvy vyplýva, že zmluvné strany uzavreli zmluvu o pôžičke, v skutočnosti
išlo o zmluvu o úvere, ktorú súd posúdil ako spotrebiteľský úver podľa zákona č. 258/2001 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch. Na túto zmluvu je teda potrebné prednostne aplikovať osobitný právny
predpis, a to zákon o spotrebiteľských úveroch, v neupravených otázkach Občiansky zákonník a
Obchodný zákonník len tam, kde neodporuje občianskoprávnej úprave spotrebiteľských vzťahov. Na

základe uzavretej zmluvy pôvodný veriteľ poskytol žalovanej finančné prostriedky, ktoré sa žalovaná
zaviazala vrátiť v dohodnutých mesačných splátkach. Žalobca však žiada splatenie celého zostatku
istiny pôžičky naraz s úrokom z omeškania od 03.09.2010, keďže pôvodný veriteľ listom zo dňa
20.08.2010 vyslovil predčasnú splatnosť pôžičky a vyzval žalovanú na uhradenie všetkých splátok
jednorázovo najneskôr do 3 dní od doručenia výzvy. Výzvu žalovaná prevzala 30.08.2010, čiže celý jej

dlh sa stal splatný dňom 02.09.2010.

26. Na základe zákona č. 102/2014 Z. z. (článku VIII.) došlo k novele zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa a o zmene ďalších zákonov, na základe ktorej bolo prijaté nové ustanovenie § 5b, podľa
ktorého orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť

uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania
alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie
predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keby inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností
dovolával. Podľa článku XIV. zákona č. 102/2014 Z.z. predmetné ustanovenie vstúpilo do účinnosti od
1. mája 2014. V § 29b zákona č. 102/2014 Z.z. boli prijaté prechodné ustanovenia k úpravám účinným

od 01.05.2014, nie však k novoprijatému ustanoveniu § 5b citovaného zákona. Právny názor žalobcu
vyjadrený v odvolaní proti rozsudku (čl. 95 a nasl. spisu), podľa ktorého by sa v danom prípade mohlo
jednať o neprípustnú retroaktivitu účinkov novelizovaného zákona č. 250/2007 Z.z. a tým súvisiaceho
zásahu do právnej istoty účastníkov tohto vzťahu, nepovažuje súd za správny. Právna teória i praxrozlišuje medzi pravou a nepravou retroaktivitou. Pre pravú retroaktivitu platí, že lex posterior ruší
(neuznáva) právne účinky v dobe účinnosti legis prioris, prípadne vyvoláva alebo spojuje práva a
povinnosti subjektov s takými skutočnosťami, ktoré v dobe účinnosti legis prioris nemali povahu právnej

skutočnosti. V prípade nepravej retroaktivity nový zákon síce nezakladá právne následky pre minulosť,
avšak buď povyšuje minulé skutočnosti za podmienku budúceho právneho následku (jednoduchú
výlučnosť) alebo modifikuje pre budúcnosť právne následky podľa skorších zákonov založené. Nepravé
spätnépôsobeniezákonaznamenálen,ženovýzákonzachycuje(právnekvalifikuje)minuléskutočnosti,
alebo že sa dotýka (modifikuje, ruší) existujúce právne následky. Všeobecne v prípadoch časového

stretu starej a novej právnej normy platí nepravá retroaktivita, t.j. od účinnosti novej právnej normy sa i
právne vzťahy, vzniknuté podľa zrušenej právnej normy, riadia novou právnou normou. Vznik právnych
vzťahov, existujúcich pred nadobudnutím účinnosti novej právnej normy, právne nároky, ktoré z týchto
vzťahov vznikli, ako i vykonané právne úkony, sa riadia zrušenou právnou normou (dôsledkom opačnej
interpretácie stretu právnych noriem by bola pravá retroaktivita). Aplikuje sa tu princíp ochrany minulých
právnych skutočností, najmä právnych konaní. Pokiaľ u pravej retroaktivity platí zásada všeobecnej

neprípustnosti, z ktorej existujú striktne obmedzené výnimky prípustnosti, u nepravej retroaktivity platí
naopak zásada všeobecnej prípustnosti, z ktorej existujú výnimky jej neprípustnosti. Súd sa preto v
ďalšom ex offo zaoberal otázkou, či pohľadávka žalobcu uplatnená žalobou nie je premlčaná.

27. Premlčanie možno definovať ako uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva,

ktorý uplynul bez toho, aby sa právo vykonalo, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu
uplatneniu práva námietkou premlčania. Premlčané právo nemožno oprávnenému priznať, i keď
premlčaním právo samo osebe nezaniká, iba sa oslabuje, a to práve tým, že sa privodzuje zánik
vynútiteľnosti tohto subjektívneho práva. V dôsledku premlčania zaniká nárok, t. j. vynútiteľnosť
prostredníctvom súdu, ale subjektívne právo trvá naďalej, avšak jeho uplatniteľnosť je obmedzená len na

dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu. Námietku premlčania môže povinný subjekt uplatniť
v ktoromkoľvek štádiu konania až do právoplatného skončenia veci. Účelom premlčania je tak jednak
stimulovať subjekty k včasnému vykonaniu subjektívnych občianskych práv, jednak zamedziť tomu, aby
dlžníci neboli ohľadne svojich povinností vystavení po časovo neurčitú dobu donucujúcemu zákroku zo
strany súdov.

28. Keďže žalobca vo svojom odvolaní proti rozsudku namietal nesprávne právne posúdenie súdu
vo vzťahu k premlčacej dobe, súd sa v ďalšom zaoberal riešením otázky, či je na daný prípad vo
vzťahu k premlčacej dobe potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka alebo Obchodného
zákonníka. Právna úprava premlčania obsiahnutá v Občianskom zákonníku je pre spotrebiteľa

výhodnejšia a tejto výhodnejšej úpravy sa spotrebiteľ ani nemôže vzdať. Možno súhlasiť s názorom
žalobcu, že aj keď z označenia zmluvy vyplýva, že zmluvné strany uzavreli zmluvu o pôžičke, v
skutočnosti išlo o zmluvu o úvere. Aj napriek tomu, že danom prípade ide o zmluvný typ upravený
v zmysle § 497 až § 507 Obchodného zákonníka, s prihliadnutím na to, že ide o zmluvu spadajúcu
pod režim spotrebiteľských zmlúv, bolo dôvodné predmetnú zmluvu posudzovať aj podľa ustanovení

Občianskeho zákonníka, a to aj v otázke premlčania práva žalobcu. V tejto súvislosti je potrebné
zdôrazniť, že hoci má zmluva o spotrebiteľskom úvere charakter absolútneho obchodu, neprestáva byť
zmluvou spotrebiteľskou. Pri spotrebiteľských zmluvách, ktoré predstavujú širší pojem, má z hľadiska
aplikovateľnosti absolútnu prednosť Občiansky zákonník, keďže aplikácia Obchodného zákonníka
prichádza do úvahy až po uplatnení spotrebiteľského práva. Z hľadiska poradia aplikovateľnosti

v prípade spotrebiteľských zmlúv Obchodný zákonník celkom alebo z časti musí ustúpiť nutnej
prioritnej aplikácii spotrebiteľského práva v širšom slova zmysle, t.j. aplikácii Občianskeho zákonníka.
Normy obchodného práva sú totiž v prípade spotrebiteľských zmlúv použiteľnými len vtedy, ak
neodporujú úprave, ktorá tu má z povahy veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v
Občianskom zákonníku a predpisoch vydaných na jeho vykonanie. Vzhľadom na skutočnosť, že

uplatnený nárok je plnením zo spotrebiteľskej zmluvy, premlčuje sa nárok na peňažné plnenie (z
uvedeného zmluvného vzťahu) v 3-ročnej premlčacej dobe v zmysle ust. § 101 Občianskeho zákonníka.
Nemožno opomenúť ani ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zmluvné podmienky
upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.
Preto ani uzavretie absolútneho obchodno-záväzkového vzťahu, ktorý je nepochybne spotrebiteľskou

zmluvou, sa nemôže odchýliť od občianskoprávnej úpravy v otázke premlčania, ktorá je na prospech
spotrebiteľa na rozdiel od právnej úpravy premlčania v Obchodnom zákonníku. Spotrebiteľ si nemôže
zhoršiť svoje zmluvné postavenie, preto je v legitímnom očakávaní použitia pre neho priaznivejšej
právnej úpravy. Je preto potrebné uzavrieť, síce nepopierajúc povahu úverovej zmluvy ako absolútnehoobchodu, že na otázku premlčania je potrebné vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy aplikovať
ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie. Takéto pravidlo je ustálené
aj v aplikačnej praxi súdov (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 25.01.2011 sp. zn.

5MCdo/20/2009, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 23.11.2011 sp. zn. 17Co/167/2011,
rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 11.06.2013 sp. zn. 6Co/218/2012, rozsudok Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 6Co/26/2012 a 6Co/81/2012), ktoré riešenie odobril aj Ústavný súd Slovenskej
republiky v uznesení pod sp. zn. I. ÚS 402/2013-10 zo dňa 19. júna 2013, v ktorom skonštatoval,
že prednostným uplatnením Občianskeho zákonníka na prospech spotrebiteľa na úver ako absolútny

obchod upravený v Obchodnom zákonníku nedošlo k porušeniu ústavných práv veriteľa. Novela
Občianskehozákonníkavykonanázákonomč.102/2014Z.z.definitívnenormatívnevyriešila(doplnením
ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka), že na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je
spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva. Z autentického výkladu zákonodarcu vyplýva, že Občiansky zákonník
bude použitý, pokiaľ ide o posudzovanie otázky premlčania, otázky úpravy ručenia, zmluvnej pokuty,

uznania záväzku a podobne, aj keby sa na právny režim mala použiť právna úprava Obchodného
zákonníka. Hoci účinnosť tohto ustanovenia bola posunutá až na 1. apríl 2015, predmetné ustanovenie
poníma výkladový status a jeho cieľom je iba expressis verbis vyjadriť aj doposiaľ platné pravidlo
prednostného použitia režimu Občianskeho zákonníka na spotrebiteľské záväzky.

29. Občiansky zákonník rozlišuje všeobecnú premlčaciu dobu a osobitné premlčacie doby. Všeobecná
premlčacia doba má subsidiárny charakter a použije sa tam, kde pre konkrétne právo nie je Občianskym
zákonníkom alebo iným právnym predpisom ustanovená osobitná premlčacia doba. V prejednávanej
veci ide o práva žalobcu na vrátenie prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o úvere. Toto právo
sa premlčí vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe podľa § 101 Občianskeho zákonníka, keďže zákon

pre uvedené právo neuvádza osobitnú (kratšiu alebo dlhšiu) premlčaciu dobu. Táto premlčacia doba
jednotlivých splátok podľa § 103 Občianskeho zákonníka plynie odo dňa ich zročnosti. Ak sa však pre
nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa
zročnosti nesplnenej splátky.

30.Žalovaná preporušeniezmluvnýchpovinnostístratilavýhodusplácaniaúveruformousplátok,keďže
pôvodný veriteľ listom zo dňa 20.08.2010 vyhlásil okamžitú splatnosť úveru a celkovú istinu vo výške
2.531,25 eur žiadal uhradiť do 3 od doručenia upomienky. Upomienka bola žalovanej doručená dňa
30.08.2010. Dňa 02.09.2010 sa teda stal splatný celý dlh zo zmluvy. Najneskôr od nasledujúceho dňa
(t.j, od 03.02.2010) plynula trojročná premlčacia doba, ktorá skončila dňom 03.09.2013. Žaloba bola

súdu doručená až dňa 18.10.2013, t.j. po uplynutí premlčacej doby. Nárok na úroky z omeškania
ako akcesorický nárok na príslušenstvo k hlavnému záväzku pritom podlieha rovnakému premlčaniu
ako záväzok hlavný, preto premlčanie istiny malo za následok aj premlčacie nároku na úroky z
omeškania. Žaloba podaná na súd dňa 18.10.2013 na základe uvedených skutočností bola podaná po
uplynutí premlčacej doby celej istiny, ako aj zodpovedajúcich úrokov z omeškania. Keďže žalovaná je

spotrebiteľom musel súd v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa prihliadnuť na
premlčanie práva aj bez námietky žalovanej. Z uvedených dôvodov preto súd žalobu zamietol.

31. O trovách konania súd rozhodoval podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP.
V časti o zastavení konania vo výške 271,10 eur mal súd za to, že žalobca procesne zavinil zastavenie

konania, keďže vzal svoju žalobu v tejto časti späť bez uvedenia dôvodu, teda bez toho, aby preukázal,
že zastavenie konania zavinila žalovaná svojim správaním po podaní žaloby, preto nárok na náhradu
trov konania v tejto zastavenej časti konania v zmysle § 256 ods. 1 CSP vznikol žalovanej. Zastavenie
konania v časti o zaplatenie sumy 11,00 eur procesne zavinila žalovaná, ktorá túto sumu zaplatila po
podanížaloby,čobolodôvodomprespäťvzatiežalobyvtejtočastižalobcom.Vozvyšnejčastisúdžalobu

zamietol, preto v tejto časti vzniklo právo na náhradu trov konania žalovanej. Žalobca mal teda úspech v
časti 11,00 eur, čo predstavuje hrubý úspech žalobcu vo výške 0,52 % a žalovaná mala úspech v konaní
v časti 2.107,79 eur, čo predstavuje jej hrubý úspech vo výške 99,48 %. Čistý úspech žalovanej v spore
teda predstavuje 98,96 %. Keďže neúspech žalovanej v konaní bol len nepatrný, súd jej priznal nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom
súde Komárno.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Ak zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje osobitné náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o
podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto
konania (§ 127 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutia považuje za nesprávne (odvolacie dôvody,
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok, nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci (365 ods. 1 CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok (§ 38 ods. 2 zákona č.
233/1995 Z.z.).