Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, March 20, 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4To/15/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6418011526
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alojz Palaj

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6418011526.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alojza Palaja a sudcov JUDr.

JozefaRyantaaJUDr.MáriaŠuleja,naverejnomzasadnutíkonanomdňa20.marca2019,vtrestnejveci
obžalovaného F. C. za zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, Tr.zák. a iné, o odvolaní okresného
prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 19.12.2018, sp.zn. 2T/112/2018
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), e), ods. 2 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok okresného súdu vo
výroku o treste a spôsobe jeho výkonu.

Rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por.

obžalovaného F. C., nar. XX.XX.XXXX v W. Q., trvale bytom W. Q., A.O. č. XXX/X, t.č. v ÚVV a ÚVTOS
Banská Bystrica

o d s u d z u j e

podľa § 155 ods. 1 Tr. zák., § 36 písm. l) Tr. zák., § 37 písm. h), m) Tr. zák., § 38 ods. 2,4,8 Tr. zák., §
41 ods. 1 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. obžalovaného z a r a ď u j e na výkon trestu odňatia slobody do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Vo zvyšných častiach ostáva napadnutý rozsudok okresného súdu nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 19.12.2018, sp.zn. 2T/112/2018 bol

obžalovaný F. C. uznaný za vinného zo zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr.zák. a z
prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr.zák. na tom skutkovom základe, že

spolu s obvineným H. X. (vylúčený zo spoločného konania) dňa 08.07.2017 v čase medzi 00.00 h
až 02.00 h v pohostinstve Banský dom na Ul. Radničné námestie v W. Q. napadli poškodeného G..
G. Q., nar. XX.XX.XXXX, tým spôsobom, že vo vnútorných priestoroch pohostinstva ho obžalovaný
F. C. strčil a 2-krát udrel otvorenou dlaňou do oblasti tváre, následne poškodený z pohostinstva

vyšiel von a opäť sa vrátil zadným vchodom do vnútra, kde ho obvinený H. X. rukami vytlačil pred
pohostinstvo, udrel otvorenou dlaňou do tváre a posadil na schody, následne ho obžalovaný F. C.
opakovane viackrát udieral päsťami do oblasti hlavy a kopol do oblasti hrude, čím mu spôsobil zranenia -
rozsiahlekrvavozmliaždenéložiskovčelovejoblastivľavo,subdurálnekrvácanie-subdurálnyhematóm,SAK-subarachnoidálne krvácanie - podpavúčnicové krvácanie v temennej oblasti bazálne a v záhlaví
obojstranne, presun stredových štruktúr doprava, krvácanie v komorovom systéme III., IV., zlomeninu
čelovej kosti na pravej strane, roztiahnutie sagitálneho švu lebky, kómu, kardiogénny šok, podkožný

edém čelovo spánkovo temenno záhlavnej oblasti obojstranne, pričom uvedené zranenia si vyžiadali
pravdepodobnú celoživotnú práceneschopnosť, trvalú stratu čuchu, pamäte, trvalé obtiaže s chôdzou,
zhoršenie zraku a vysoké ohrozenie na živote, vrátane nepretržitej hospitalizácie v trvaní 5 mesiacov a
obvinenýH.X.svojímkonanímmoholspôsobiťzranenie-poškodeniebubienkauchaakrvnúpodliatinuv
oblasti tváre, pričom dĺžka doby liečenia a práceneschopnosti nepresiahla u uvedených zranení obdobie

7 dní.

Za to sa mu bol uložený podľa § 155 ods. 1 Tr.zák., § 36 písm. l), n) Tr.zák., § 37 písm. h), m) Tr.zák., §
38 ods. 2 Tr.zák., § 41 ods. 1 Tr.zák. úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov, na výkon ktorého bol
podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr.zák. zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym
stupňom stráženia.

Zároveň bola obžalovanému podľa § 287 ods. 1 Tr.por. uložená povinnosť nahradiť poškodenému G..
G. Q. škodu vo výške 18.970,- Eur.

Proti tomuto rozsudku podal okresný prokurátor priamo na hlavnom pojednávaní odvolanie, ktoré

odôvodnil písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa 25.01.2019, a to proti výroku o treste
v neprospech obžalovaného. Poukázal na to, že okresný súd priznal obžalovanému dve poľahčujúce
okolnosti v zmysle ust. § 36 písm. l), n) Tr.zák., t.j., že sa priznal k spáchaniu trestného činu a úprimne
ho oľutoval, ako aj, že napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom. Súčasne u
obžalovaného zistil dve priťažujúce okolnosti v zmysle ust. § 37 písm. h), m) Tr.zák., t.j., že spáchal viac

trestných činov, ako aj, že bol za trestný čin odsúdený. Priznanie poľahčujúcej okolnosti podľa ust. § 36
písm. n) Tr.zák. bolo nesprávne, nakoľko uvedená okolnosť je založená na aktívnej spolupráci páchateľa
pri objasňovaní svojej trestnej činnosti, najmä vo forme uvádzania dôkazov, ktoré slúžia na objasnenie
skutkových okolností trestného činu. Dôležitou je aj miera, akou sám svojím prístupom participuje na
objasnení trestného činu. Vyhlásenie obžalovaného v zmysle ust. § 257 ods. 1 písm. b) Tr.por. na

hlavnom pojednávaní je možné zohľadniť len ako poľahčujúcu okolnosť podľa ust. § 36 písm. l) Tr.zák.
Pokiaľ však ide o poľahčujúcu okolnosť podľa ust. § 36 písm. n) Tr.zák., túto obžalovanému v danom
prípade nemal okresný súd priznať, pretože tento nenapomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti, keďže
využil svoje právo a vo veci odmietol vypovedať. Za takého stavu mal byť obžalovanému ukladaný trest
za použitia ust. § 38 ods. 4 Tr.zák., čiže dolná hranica príslušnej trestnej sadzby mala byť zvýšená o

1/3-inu a v konečnom dôsledku mala byť určená v rozpätí 6 rokov až 10 rokov.

Uložený trest vo výmere 5 rokov nebol dostatočný s poukazom na spôsob spáchania činu a jeho
následok, keďže obžalovaný výrazným spôsobom narušil fyzickú integritu poškodeného, a to formou
opakovaných úderov do hlavy a kopaním do hrude, v dôsledku čoho mu spôsobil uvedené závažné

zranenia a v podstate celoživotnú práceneschopnosť, ktoré sú v zásade neodstrániteľné. Ďalej
poukázal na osobu obžalovaného a skutočnosť, že bol súdom jedenkrát trestaný, z čoho vyplýva, že
sa trestnej činnosti dopustil počas skúšobnej doby podmienečného odsúdenia. Okrem toho bol päťkrát
postihnutý za priestupky proti občianskemu spolunažívaniu, keď sa opakovane dopúšťal verbálnych, ale
aj fyzických útokov voči iným osobám.

Vychádzajúc z týchto skutočností bol uložený trest obžalovanému neprimerane mierny nielen preto, že
nebola v súlade so zákonom zvýšená dolná hranica trestnej sadzby, ale aj preto, že tento trest bol len
mierne zvýšený nad dolnú hranicu trestnej sadzby. Vzhľadom k tomu navrhol, aby odvolací súd zrušil
napadnutý rozsudok vo výroku o treste a sám rozhodol v naznačenom smere.

Na verejnom zasadnutí zástupca krajskej prokuratúry zotrval na dôvodoch uvedených v písomnom
odôvodnení odvolania a v konečnom dôsledku navrhol zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o treste,
obžalovanému nepriznať poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Tr.zák., v rámci zvýšenej trestnej
sadzby mu uložiť úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody nad dolnou hranicou trestnej sadzby a

na jeho výkon ho zaradiť do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Naprotitomuobžalovanýajehoobhajcanaverejnomzasadnutínavrhliodvolanieokresnéhoprokurátora
zamietnuť ako nedôvodné, nakoľko napadnutý rozsudok považovali v celom rozsahu za zákonný.Zdôraznili, že poľahčujúca okolnosť v zmysle § 36 písm. n) Tr.zák. bola správne priznaná, keďže
obžalovaný svojím prístupom na hlavnom pojednávaní uľahčil postup dokazovania, zároveň poukázali
na skutočnosť, že poškodený už pred útokom trpel vážnymi zdravotnými ťažkosťami.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací na základe odvolania okresného prokurátora v zmysle
§ 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku o treste, proti
ktorému odvolateľ podal odvolanie, preskúmal tiež správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo
a zistil, že odvolanie okresného prokurátora bolo podané dôvodne.

Po splnení prieskumnej povinnosti v rozsahu § 317 ods. 1 Tr.por. odvolací súd zistil, že napadnutým
rozsudkom bolo vo výroku o treste porušené ustanovenie Trestného zákona a zároveň bol uložený trest
neprimeraný. Z týchto dôvodov odvolací súd na základe odvolania obžalovaného podľa § 321 ods. 1
písm. d), e), ods. 2 Tr.por. zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a následne rozhodol podľa §
322 ods. 3 Tr.por. vo veci sám rozsudkom, a to tak ako je uvedené v jeho výrokovej časti.

Primárne je nutné konštatovať, že skutkový stav ustálený okresným súdom v napadnutom rozsudku,
ako aj jeho právna kvalifikácia ako zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr.zák. a prečinu
výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr.zák. bola v súlade so zákonom, a keďže obžalovaný vyhlásil,
že je vinný zo spáchania skutku, pričom následne odpovedal na všetky Trestným poriadkom stanovené

otázky kladne „áno“, preto okresný súd po procesnom postupe podľa § 257 ods. 5, 6, 7 Tr.por. správne
jeho vyhlásenie uznesením prijal.

Podľa § 34 ods. 1 Tr.zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a

súčasne iných odradí od páchaní trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Tr.zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery, súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a

na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Na rozdiel od prvostupňového súdu odvolací súd ustálil, že obžalovanému poľahčovalo, že sa priznal
k spáchaniu trestných činov a tieto úprimne oľutoval (ust. § 36 písm. l/ Tr.zák.), naproti tomu mu
priťažovalo, že spáchal dva trestné činy, ako aj to, že už bol za trestný čin odsúdený (ust. § 37 písm.

h/, m/ Tr.zák.), teda priťažujúce okolnosti prevažovali nad poľahčujúcimi okolnosťami v pomere 2 : 1,
vzhľadom k tomu sa zvyšovala dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o 1/3 (ust. § 38
ods. 4, 8 Tr.zák.). Za prísnejší z trestných činov (zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr.zák.)
možno uložiť trest odňatia slobody na 4 roky až 10 rokov, avšak po zvýšení dolnej hranice trestnej
sadzby v zmysle predchádzajúcej právnej úpravy bolo možné obžalovanému uložiť trest odňatia slobody

na 6 rokov až 10 rokov, pričom krajský súd prihliadol aj na mieru závažnosti priťažujúcich okolnosti a
poľahčujúcej okolnosti (ust. § 38 ods. 2 Tr.zák.).

Okresný súd nesprávne priznal obžalovanému poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Tr.zák., t.j.,
že napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom, pretože tento v prípravnom konaní

pred vyšetrovateľom nevypovedal a pri výsluchu pred sudcom pre prípravné konanie sa síce čiastočne
priznal a trestnú činnosť ľutoval, avšak mieru svojej účasti na jej spáchaní znižoval a svoje konanie
zľahčoval. Žiadnym spôsobom teda nenapomáhal OČTK pri objasňovaní trestnej činnosti v prípravnom
konaní. Skutočnosť, že obžalovaný vyhlásil na hlavnom pojednávaní, že je vinný zo spáchanej trestnej
činnosti kladenej mu za vinu, nepochybne uľahčila okresnému súdu procesný postup pri dokazovaní

jeho viny, resp. neviny, avšak len takéto samotné vyhlásenie obžalovaného na hlavnom pojednávaní
nemožno s poukazom na stanovisko trestnoprávneho kolégia NS SR, č. Tpj/55/5016 považovať za
poľahčujúcu okolnosť v zmysle ust. § 36 písm. n) Tr.zák. Z uvedeného stanoviska vyplýva, že v dôsledku
takéhoto vyhlásenia obžalovaného možno na báze analógie s dohodou o vine a treste aplikovať ust. §
39 ods. 4 Tr.zák. a mimoriadne mu znížiť trest o 1/3 pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej

sadzby, ide však len o možnosť takejto aplikácie a nie o jej povinné aplikovanie.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd obžalovanému uložil úhrnný trest odňatia slobody
na dolnej hranici zvýšenej trestnej sadzby vo výmere 6 rokov, prihliadajúc na všetky relevantnéokolnosti vyplývajúce z ust. § 34 ods. 4 Tr.zák., pričom zohľadnil aj vyhlásenie viny obžalovaného na
hlavnom pojednávaní, ktoré však, vzhľadom na ostatné okolnosti prípadu, nepovažoval pri ukladaní
trestu za dôvod na postup podľa § 39 ods. 4 Tr.zák. per analogiam. Nemožno totiž opomenúť

predovšetkým spôsob spáchania trestných činov (opakované výrazné fyzické útoky na poškodeného,
a to aj na miesta, kde sa nachádzajú životne dôležité orgány), ako aj neodstrániteľné následky na jeho
zdraví, ktorých vznik by zásadným spôsobom neovplyvnili ani jeho prípadné predchádzajúce zdravotné
ťažkosti. Dôležitou bola aj skutočnosť, že obžalovaný sa dopustil trestných činov v skúšobnej dobe
podmienečného odsúdenia za jeho predchádzajúcu trestnú činnosť, a to už necelý mesiac po začatí

jej plynutia. Skutočnosť, že sa poškodený určitým spôsobom podieľal na vzniku konfliktu, nie je až tak
významná, aby ospravedlňovala následné konanie obžalovaného a jeho spolupáchateľa.

Keďže obžalovaný doposiaľ nebol vo výkone trestu odňatia slobody, odvolací súd ho podľa § 48 ods.
2 písm. a) Tr.zák. zaradil na výkon uloženého trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s
minimálnym stupňom stráženia. Takto uložený druh trestu, vrátane jeho výmery a spôsobu výkonu,

zodpovedá všetkým požiadavkám vyplývajúcim z ust. § 34 Tr.zák., ktorý upravuje zásady ukladania
trestov a súčasne v dostatočnom rozsahu obsahuje prvky generálnej a individuálnej prevencie, ako aj
prvok represie.

Výrok o náhrade škody krajský súd nepreskúmaval, pretože tento nebol napadnutý odvolaním žiadnej

procesnej strany, teda vo zvyšných častiach (vo výrokoch o vine a náhrade škody) zostal napadnutý
rozsudok nedotknutý.

Krajský súd ako súd odvolací po preskúmaní zákonnosti a odôvodnenosti napadnutého výroku o treste,
ako aj správnosti postupu konania, ktoré mu predchádzalo, z vyššie uvedených dôvodov o odvolaní

okresného prokurátora, považujúc ho za dôvodné, rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.