Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, February 21, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/156/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8107200926
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8107200926.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a členov senátu

JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Jany Burešovej, v spore žalobcov X. K. Š.D., J.. XX.X.XXXX,
G. U. XX, XXX XX K., X. D. P., J.. X.X.XXXX, G. S. J. XX, XXX XX K. X. F.. M. N., J.. X.X.XXXX,
G. U. XX, XXX XX K., X. S.. M. N., J.. XX.X.XXXX, G. W. N. XXX, I., K. - I., Č. V., všetci právne
zastúpení JUDr. Martinou Kožárovou Jenčovou, advokátkou so sídlom Slovenská 69, 080 01 Prešov
X. M. H., J.. X.XX.XXXX, G. U. XX, XXX XX K., v konaní zastúpená Z.J. H., G. U. XXX/XX, K., proti
žalovanému: Východoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s., IČO: 36 570 460, sídlom Komenského
50, 042 48 Košice, právne zastúpenému: Advokátska kancelária JUDr. Peter Kerecman, spoločnosť s

ručením obmedzeným, IČO: 36 588 725, sídlom Rázusova 1, 040 01 Košice, o určenie vlastníckeho
práva, takto o odvolaní žalobcov v 1. až 4. rade a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov
č.k. 15C/9/2007-595 zo dňa 21.6.2018

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá.

Mení rozsudok vo výroku o trovách konania tak, že priznáva žalovanému voči žalobcom v 1. až 5. rade,
voči každému z nich osobitne, nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v plnom rozsahu s tým,

že o výške trov bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

Priznáva žalovanému voči žalobcom v 1. až 4. rade, voči každému z nich osobitne, nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že o výške trov bude rozhodnuté súdom prvej inštancie
samostatným uznesením.

Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v 5. rade nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol takto:

„Žalobu zamieta. Žalobcovia v 1. až 5. rade sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalovanému
trovy konania v rozsahu 50 %.“

V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobou, súdu doručenou 15.1.2007, v súlade s poslednou
uznesením pripustenou zmenou na pojednávaní dňa 1.2.2018 sa žalobcovia domáhali, aby súd
rozhodol:
„súd určuje, že žalobca v 1. rade K. I., nar. XX.X.XXXX, bytom U. XX, K. je výlučným vlastníkom

novovytvorenejparcelyCKNč.XXXX/XX,zastavanáplochaovýmere58m2,vkat.úz.N.vpodiele1/1a
novovytvorenej parcely C KN č. XXXX/XX, zastavaná plocha o výmere 16 m2, v kat. úz. N. v podiele 1/1,
parcely vytvorené geometrickým plánom č. XX/XXXX zo dňa 06.02.2006 vyhotoveným GEOPRAKTIC- F.. M. P., Z. XX, K., IČO: 37 254 570, úradne overeným dňa 23.02.2006 Správou katastra Prešov pod
č. XXX/XX, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku,
súd určuje, že žalobkyňa v 2. rade D. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. J. XX, K., je výlučnou vlastníčkou

novovytvorenej parcely C KN č. XXXX/XX, zastavaná plocha o výmere 49 m2 v kat. úz. N. v podiele 1/1 a
novovytvorenej parcely C KN č. XXXX/XX, zastavaná plocha o výmere 17 m2, v kat. úz. N. v podiele 1/1,
parcely vytvorené geometrickým plánom č. XX/XXXX zo dňa 06.02.2006 vyhotoveným GEOPRAKTIC
- Ing. Anton Fabian, Jiráskova 32, Prešov, IČO: 37 254 570, úradne overeným dňa 23.02.2006 Správou
kastastra Prešov, pod č. XXX/XX, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku,

súd určuje, že žalobkyňa v 3. rade F.. M. N., nar. X.X.XXXX, bytom U. XX, K., žalobca v 4. rade S.. M.
N., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., U N. XXX, K. - I., P. a žalobkyňa v 5. rade pani M. H., nar. XX.XX.XXXX,
bytom U. XX, K. sú podielovými spoluvlastníkmi novovytvorenej parcely C KN č. XXXX/XX, zastavaná
plocha o výmere 25 m2 v kat. úz. N., v podiele každý po X/X, parcela vytvorená geometrickým plánom
č. XX/XXXX zo dňa 06.02.2006 vyhotoveným GEOPRAKTIC - Ing. Anton Fabian, Jiráskova 32, Prešov,
IČO: 37 254 570, úradne overeným dňa 23.02.2006 Správou katastra Prešov pod č. XXX/XX, ktorý tvorí

neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku,
žalovaný je povinný nahradiť žalobcom trovy konania a trovy právneho zastúpenia v lehote do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení žaloby žalobcovia uviedli, že žalobca v 1. rade je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti,

parcely č. XXX/X zapísanej na LV č. XXXX pre obec K., kat. úz. N. v podiele 1/1 na základe osvedčenia
o dedičstve č. 26D/1207/2010 - 100, Dnot 140/2010 zo dňa 9.1.2011. Dedičstvo nadobudol po nebohej
matke pôvodnej žalobkyni L. I.. Žalobkyňa v 2. rade je na základe rozhodnutia Štátneho notárstva v
Prešove, sp. zn. 1346/92 zo dňa 8.10.1992 výlučnou vlastníčkou pozemno-knižnej parcely mpč. XXX/
X zapísanej v pozemno-knižnej vložke č. XX, kat. úz. I., aktuálne výlučnou vlastníčkou novovytvorenej

parcely C KN č. XXXX/XX, zastavaná plocha o výmere 49 m2, kat. úz. N. v podiele 1/1 a novovytvorenej
parcely C KN č. XXXX/XX, zastavané plochy o výmere 17 m2, v kat. úz. N., v podiele 1/1 podľa
geometrického plánu č. X/XXXX zo dňa 6.2.2006, vyhotoviteľa GEOPRAKTIC Ing. Anton Fabián, úradne
overeného dňa 23.2.2006 Správou katastra Prešov pod č. 165/06. Žalobkyňa v 3. rade F.. M. N., ako
aj žalobca v 4. rade S.. M. N. a žalobkyňa v 5. rade M. H. sú podielovými spoluvlastníkmi pôvodne

pozemno-knižnej parcely mpč. XXX zapísanej na LV č. XXXX kat. úz. N. v podiele 1/3, aktuálne
podielovými spoluvlastníkmi novovytvorenej parcely C KN č. XXXX/XX, zastavaná plocha o výmere 25
m2, kat. úz. N., v podiele každý po X/X, parcela vytvorená taktiež geometrickým plánom č. X/XXXX zo
dňa 6.2.2006 vyhotoveným GEOPRAKTIC Ing. Anton Fabián, úradne overeným dňa 23.2.2006 Správou
katastra Prešov pod č. XXX/XX. Žalobcovia ďalej v žalobe uvádzajú, že geometrickým plánom č. XXX-

XX-XX-XX-XXX-XXX zo dňa 5.11.1968 bolo odčlenené:
- z mpč. XXX/X pozemno-knižná vložka č. XX v kat. úz. I. pod písm. m) 558 m2,
- z mpč. XXX pozemno-knižná vložka č. X v kat. úz. I. pod písm. l) 1 197 m2,
- z mpč. XXX/X pozemno-knižná vložka č. XX v kat. úz. I. pod písm. o) 483 m2,
- z mpč. XXX/X pozemno-knižná vložka č. XXX v kat. úz. I. pod písm. p) 370 m2.

Geometrický plán bol vypracovaný pre výkup parciel pre Okresnú správu ciest v Prešove ako podklad
pre vyhotovenie kúpno-predajných zmlúv.
Pre vyvlastnenie na základe rozhodnutia odboru výstavby ONV v Prešove č. j. výst. XXXX/XX zo dňa
21.10.1961 bol vyhotovený geometrický plán č. XX/XXXX zo dňa 17.8.1959, ktorým bolo odčlenené:
- z mpč. XXX/X pozemno-knižná vložka č. XX v kat. úz. I. pod písm. a) 50 m2,

- z mpč. XXX/X pozemno-knižná vložka č. XX v kat. úz. I. pod písm. c) 294 m2,
- z mpč. XXX/X pozemno-knižná vložka č. XXX v kat. úz. I. pod písm. d) 336 m2.
Pri spracovaní geometrického plánu č. 71/1959 zo dňa 17.8.1959 vznikla chyba, keď sa tento nenapojil
na predchádzajúci geometrický plán č. XXX-XX-XX-XX-XXX-XXX. zo dňa 5.11.1958 a tým vznikla
majetkovo právne nevysporiadaná časť dotknutých parciel, ktorá je zobrazená v geometrickom pláne

č. XX/XXXX spracovanom F.. M. P.. Vyššie uvedenú nevysporiadanú časť parciel si žalovaný osvojil
bez právneho podkladu a včlenil do svojho areálu. Obdobnú problematiku riešil Okresný súd Prešov v
konaní 11C/200/04 vo vzťahu k parcele mpč. XXX.. Vzhľadom na neoprávnený zásah žalovaného do
vlastníckeho práva žalobcov sú títo nútení podať žalobu o určenie vlastníckeho práva. Žalobcovia majú
daný naliehavý právny záujem nakoľko je potrebné vyriešiť nezrovnalosti právneho stavu veci.

Súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný so žalobou nesúhlasil. Súdu zaslal viaceré písomné stanoviská,
v ktorých namietal, že predmetom konania má byť správne určenie nehnuteľnosti do dedičstva, čomu
musí zodpovedať aj úplný okruh účastníkov konania, keď v ňom musia byť zahrnuté všetky osoby, ktoré
prichádzali do úvahy ako dedičia v čase smrti poručiteľov podľa vtedy platného práva, resp. v prípadesmrti všetci ich právni nástupcovia. Ďalej žalovaný namietal, že pokiaľ žalobcovia tvrdia, že právni
predchodcovia žalovaného (štátne podniky) vstúpili do vlastníckeho práva ich právnych predchodcov
bez právneho dôvodu, v dôsledku čoho je vlastnícke právo k predmetu sporu zapísané dnes v prospech

žalovaného, vyriešenie takéhoto stavu upravoval zákon o pôde, resp. ďalšie normy reštitučného
zákonodarstva. Vychádzajúc zo stabilnej judikatúry súdov v prípade nevyužitia tejto zákonnej možnosti
a márneho uplynutia zákonom stanovených prepadných lehôt, nie je možné o veci rozhodovať na
základe určovacej žaloby. Ďalej tiež argumentoval, že v prípade ak by predmet sporu nenadobudol
jeho právny predchodca vyvlastnením, nadobudol ho vydržaním. Právny predchodca žalovaného vstúpil

do oprávnenej držby k predmetu sporu právoplatnosťou vyvlastňovacieho rozhodnutia 29.5.1962.
Vydržanie právnickou osobou právna úprava do 1.1.1992 nepripúšťala, avšak do vydržacej doby sa
započítava aj doba oprávnenej držby pred týmto dňom. V tomto prípade nadobudol vlastnícke právo
vydržaním ešte VVaK, š.p., ktorého majetok prešiel dňom 1.5.2003 na FNM a následne bol vložený do
majetku žalovaného, čo preukazujú aj doklady o právnom nástupníctve.
Z vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi stranami sporu nebolo rozporované tvrdenie žalobcu

o vypracovanom geometrickom pláne č. XXX/XX/XX/XX/XXX/XXX zo dňa 5.11.1968 za účelom
odčlenenia výmer pre výkup parciel pre Okresnú správu ciest v Prešove ako podklad pre vyhotovenie
kúpno-predajných zmlúv tak, ako to žalobcovia v žalobe opísali. Taktiež medzi stranami nebolo sporné
tvrdenie v žalobe, že pre účely vyvlastnenia na základe rozhodnutia odboru výstavby ONV v Prešove,
č.j. Výst. XXXX/XX zo dňa 21.10.1961 bol vyhotovený geometrický plán č. XX/XXXX zo dňa 17.8.1959,

ktorým boli odčlenené z pôvodných mpč. výmery, tak ako ich žalobcovia v žalobe popísali. Žalovaný
je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, parcely registra C KN č. XXXX/X a č.
XXXX/X teda aj tých častí parciel, ktorých určenia vlastníckeho práva sa domáhajú žalobcovia. Žalovaný
nadobudol vlastnícke právo prechodom práv z VVaK, š.p., rozhodnutím Ministerstva pôdohospodárstva
SR. Titulom nadobudnutia nehnuteľnosti pre právneho predchodcu žalovaného bolo vyvlastňovacie

rozhodnutie č. Výst. XXXX/XX z 21.10.1961 právoplatné dňa 29.5.1962. Uvedeným rozhodnutím
boli vyvlastnené pozemky, resp. ich časti vyznačené v geometrickom pláne č. 71/1959. Žalovaný je
vlastníkom nehnuteľností na základe „vyhlásenia vkladu vkladateľa Fondu národného majetku“ pod
vkladovým číslom V XXXX/XXXX a zakladateľskej listiny N XXX/XXXX.. Sporné parcely, resp. ich časti
boli právnym predchodcom žalovaného a žalovaným nepretržite užívané od roku 1961 a sú na nich

postavené stavby.
Z rozhodnutia odboru výstavby ONV v Prešove zo dňa 21.10.1961 vyplýva, že v prospech
ČeskoslovenskéhoštátuzastúpenéhoOkresnouvodohospodárskousprávouvPrešovebolivyvlastnené
pozemky v kat. úz. I. za účelom výstavby garáží a skladov a to za cenu 0,60 Kčs za 1 m2 z pozemku
pzkn. vložka č. XX parc. č. XXX/X zapísané na S. P. v 2/3 a Z. P. v 1/3 na 50 m2, z pzkn. vložky č. XX parc.

č. XXX/X zapísané na M. N. - K. v X a L. N. - K. v 1 sa vyvlastňuje 294 m2. Okresný súd v Prešove dňa
6.7.1962 povolil v pozemno-knižnej vložke kat. úz. I. zápisy na základe vyvlastňovacieho rozhodnutia.
Žalobcovia v súvislosti s námietkou žalovaného vo vzťahu k právnemu nástupníctvu uviedli, že k parcele
č. XXX/X pkv č. XX kat. úz. I. jej pôvodnými vlastníkmi boli M. V., rod. P., F. P., X. P. a I. P., každý v
podiele 1. Dňa 25.3.1938 došlo k prevodu podielov F. a X. P. tak, že M. P. nadobudla k svojmu podielu

podiel 1 a rovnako I. N. podiel 1, teda každá mala podiel po jednej polovici. Dňa 14.4.1938 uzavrela
M. P. a I. N. kúpnu zmluvu, na základe ktorej ich podiely nadobudli M. N. - K. a L. N. - K. každý v
podiele jednej polovice. Dňa 11.7.1962 podľa vyvlastňovacieho rozhodnutia č. Výst. XXXX/XX došlo
k rozdeleniu parcely č. XXX/X na parcelu č. XXX/X, parcelu č. XXX/X a časť vyznačenú GP ako „C“,
ktorá bola včlenená do parcely č. XXX/X. Dňa XX.X.XXXX zomrel M. N. a podľa rozhodnutia Štátneho

notárstva D XXXX/XX parcely č. XXX/X a XXX/X dedí v podiele jednej polovice L. I.. L. N. zomrela
X.X.XXXX so zanechaním závetu a svoj majetok odkázala L. I. na základe závetu vo forme notárskej
zápisnice N XXXX/XX. L. I. nadobudla podľa LV č. XXXX, kat. úz. N. podiel jedna polovica k parcele
č. XXX/X na základe dedičského rozhodnutia D XX/XX. L. I. zomrela dňa XX.X.XXXX, dedičmi po nej
boli K. I., K. I. a S. I..

K parcele č. XXX/X pkv. č. XX, kat. úz. I. uviedli, že pôvodným vlastníkom parcely bol Z. L. v podiele 1/1.
Dňa 25.4.1930 bol uskutočnený vklad vlastníckeho práva vo vzťahu k nehnuteľnostiam pre M. K., rod.
L. v X/X, M. I., rod. L. v 1/3 a S. P., rod. L. v 1/3 na základe odovzdávacej listiny z 31.12.1929. Kúpnou
zmluvou zo dňa 18.11.1929 bol podiel M. K. a M. I. prevedený na Z. P. v podiele 1/3, S. P. v podiele 1/3
a spolu so zdedeným podielom po Z. L. mala spolu 2/3. Podľa vyvlastňovacieho rozhodnutia č. Výst.

XXXX/XX bola parcela č. XXX/X rozdelená na parcelu č. XXX/X a parcelu č. XXX/X a na časť označenú
v GP ako „a“, ktorá sa včlenila do parcely č. XXX/X. Z. P. zomrel dňa XX.X.XXXX, dedičstvo po ňom
nadobudla manželka S. P. na základe dedičského rozhodnutia D XXX/XX a stala sa tak vlastníčkou 3/3parcely č. XXX/X a č. XXX/X. S. P. zomrela dňa XX.X.XXXX a dedičstvo po nej prejednané v dedičskom
konaní D XXXX/XX nadobudla D. P..
K parcele č. XXX pkv č. X kat. úz. I. uviedli, že pôvodným vlastníkom bol M. N. v podiele 1/1. M. N. zomrel

dňa 30.4.1978 a podľa rozhodnutia D XXX/XX majetok poručiteľa zdedil syn I. N., nar. XX.X.XXXX.
NotárskouzápisnicouNXXX/XXbolospísanéosvedčenieodohodeovyporiadanízníženýchdedičských
podielov podľa zák. č. XX/XX Zb. a to, že F.. N. ako povinná osoba uznal vlastnícke právo svojich
súrodencovkaždémupo1/3kuvšetkýmostatnýmpozemkomzapísanýchnaLVč.XXXXvrátaneparcely
č. XXX. Vlastnícke právo tak svedčalo I. N. 1/3, M. N. 1/3 a M. H. 1/3. I. N. zomrel XX.X.XXXX a dedičstvo

na základe osvedčenia D XXXX/XX nadobudla F.. M. N. v X/X. M. N. zomrel dňa XX.X.XXXX a podľa
osvedčenia o dedičstve 26D/1970/08 dedičstvo nadobudol S.. M. N. v 1/3. Podľa žalovaného však okrem
osôb označených žalobcami ako dedičia prichádzajú do úvahy aj ďalšie osoby, a to napr. vo vzťahu k
parc. č. XXX/X pôvodne v pkv č. XX po nebohom Z. P. zomrelom dňa XX.X.XXXX okrem pozostalej
manželky S. P. aj S. F., M. K., H. P. a D. P.. Obdobne po nebohej S. P. ako dedičia prichádzajú do
úvahy nielen D. P. alebo aj S. F., M. Y. a H. P.. Vo vzťahu k parcele č. XXX kat. úz. I., pkv č. X právnymi

nástupcami nebohého M. N., zomr. XX.X.XXXX sú jeho deti F.. I. N., F.. M. N. a M. H.. Z osvedčenia
o dedičstve D XXXX/XX po nebohom F.. I. N. vyplýva, že ako dedičia prichádzajú do úvahy pozostalá
manželka P. N. a deti I. N., F.. M. N., F.. Z. Q. a L. O.. Právnymi nástupcami nebohého M. N. zomr.
XX.X.XXXX sú pozostalá manželka E. N. a deti poručiteľa F.. S. H., F.. Z. J., S.. M. N. a F.. S.. O. H..
Žalovaný zotrval na tvrdení, že okruh účastníkov nie je úplný, preto je dôvodné preukázať zo strany

žalobcov, že na požadovanom určení majú daný naliehavý právny záujem.
Žalobcovia zotrvali na svojej argumentácii, že všetky parcely č. XXX/X, XXX/X a č. XXX boli predmetom
dedenia, a preto súčasní žalobcovia ich takýmto spôsobom aj nadobudli do svojho vlastníctva, preto sa
nedomáhajú určenia, že sporné parcely patria do dedičstva.
Súdom ustanovený znalec vo výsluchu, ako aj v znaleckom posudku uviedol, že pri vypracovaní

geometrického plánu č. XX/XX zo dňa 17.8.1959 došlo ku chybe spočívajúcej v nenapojení sa tohto
geometrického plánu na už vyhotovený geometrický plán č. XXX-XX-XX-XX-XXX-XX zo dňa 5.11.1958.
Na otázku, či sú parcely, ktoré tvoria predmet žaloby a to parcela C KN č. XXXX/XX, zastavaná plocha
o výmere 58 m2, parcela C KN č. XXXX/XX, zastavaná plocha o výmere 16 mX, parcela C KN č.
XXXX/XX zastavaná plocha o výmere 49 m2 a parcela C KN č. XXXX/XX, zastavaná plocha o výmere

17 m2 v kat. úz. N. zobrazené v geometrickom pláne č. X/XXXX spracovanom A. F.. M. P. vymerané
správne uviedol, že áno. Pozemky, ktoré sú predmetom vyvlastňovacieho rozhodnutia č. Výst. XXXX/
XX zo dňa 21.10.1961 a to pkv č. XX parc. č. XXX/X. o výmere 50 m2, pkv č. XX parc. č. XXX/X o
výmere 294 m2, pkv č. XXX parc. č. XXX/X o výmere 336 m2, sú súčasťou pozemku registra C KN
parc. č. XXXX/X, č. XXXX/X zapísané na LV č. XXX kat. úz. N. v prospech žalovaného, sú súčasťou

parciel C KN č. XXXX/X a č. XXXX/X. Znalec uviedol, že z mpč. XXX/X bola nevyvlastnená časť 76 m2,
vyvlastnená časť 336 m2, spolu 412 m2, z parcely č. XXX/X nevyvlastnená časť 96 m2, vyvlastnená
časť 294 m2, spolu 390 m2 a z parcely č. XXX/X nevyvlastnená časť 80 m2, vyvlastnená časť 50 m2,
spolu 130 m2. Znalec taktiež uviedol, že chyba vo vyhotovení geometrického plánu č. XX/XX mala za
následok to, že medzi oboma geometrickými plánmi zostala časť pôvodných pozemkov, ktorá následne

nebola majetkovo-právne vysporiadaná a žalovaným, resp. jeho právnym predchodcom bola zabratá
bez právneho dôvodu. Znalec uviedol, že parcela C KN č. XXXX/XX zastavaná plocha má výmeru 58
m2, C KN č. XXXX/XX zastavaná plocha má výmeru 16 m2, C KN č. XXXX/XX zastavaná plocha má
výmeru 49 m2, C KN č. XXXX/XX zastavaná plocha má výmeru 17 m2, C KN č. XXXX/XX zastavaná
plocha má výmeru 25 m2. Znalec pred súdom uviedol, že predmetom sporu sú práve tie diely v tom

páse medzi dvoma areálmi, a tieto predmetom dedenia neboli, nakoľko polohové a geometrické určenie
nezobrazovalo tie parcely. Keď sa robili dedičské konania, tak predmetom boli zostatkové časti parciel,
ktoré sú naďalej evidované ako role a zapísané sú na liste vlastníctva ako parcely registra E KN. Sú
to parcely mimo zastavanú časť katastrálneho územia. Podľa znalca sporné parcely XXX/X., XXX/X a
XXX sú evidované v katastrálnej mape, alebo v mape evidencie nehnuteľnosti od roku 1964, avšak v

katastrálnej mape, ani mape určeného operátu ich polohové a geometrické určenie evidované nebolo.
Zákres v katastrálnych mapách bol urobený tak, že pri mapovaní sa zakreslila jedna hranica a nezistilo
sa, že sa je tam prieluka, predmetom dedičského konania boli pôvodné parcely. Keďže doposiaľ sporné
plochy parciel nie sú v katastri evidované, nemohli byť ani predmetom dedičského konania. Predmetom
boli iba parcely, ktoré zostali ako zostatkové parcely mimo zastavaného územia obce. Pre právne vzťahy

je záväzný zákres parcely, geometrické a polohové určenie.
V nadväznosti na výsluch znalca žalobcovia navrhli pripustiť vstup ďalších účastníkov do konania, ako aj
zmenužaloby,pričompredmetomzmenyboliajskutkovédôvodyžaloby.Spoukázanímnadĺžkukonaniaa zmenu skutkových okolností, taktiež na to, že súd konanie koncentroval na pojednávaní 20.3.2018,
nepripustil zmenu petitu žaloby a v nadväznosti na to ani vstup ďalších účastníkov do konania.
Z vykonaného dokazovania mal súd za to, že žalobcovia nepreukázali, že sú vlastníkmi sporných častí

parciel tak, ako ich tvrdenia vyplývali zo žaloby, uviedol, že žalobcovia sa mali domáhať určenia, že
nehnuteľnosti patria do dedičstva po ich právnych predchodcoch, ktorí v čase vyvlastnenia a výkupu
pozemkov boli nažive. Žalobcovia túto skutočnosť a dôvodnosť námietok žalovaného žiadosťou o
pripustenie zmeny petitu a povolenie vstupu ďalších účastníkov do konania prakticky deklarovali,
deklarovali dôvodnosť námietok žalovaného voči žalobe vo vzťahu k neúplnému okruhu a nesprávnemu

petitu žaloby, preto súd žalobu zamietol. Na strane žalobcov absentuje vecná aktívna legitimácia,
žalobcovia nie sú nositeľmi subjektívneho práva, existenciu ktorého v žalobe tvrdili.
Súd pri právnom posúdení citoval ustanovenia Civilného sporového poriadku - § 137 písm. c), § 78 ods.
1, 2.
Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 251, § 255 a § 257 a § 262 CSP. V dôvodoch uviedol, že o
náhrade trov rozhodoval v zmysle ust. § 255 ods. 1, v spojení s ust. § 257 CSP. Napriek tomu, že v

spore bol plne úspešný žalovaný, zohľadnil súd výnimočné okolnosti prípadu, akcentoval predovšetkým
to, že námietka žalovaného o neúplnom procesnom spoločenstve a v nadväznosti na to o nesprávnom
žalobnom petite nevyplývala zo žiadneho listinného dôkazu ani z vypracovaného znaleckého posudku,
v konaniach tieto skutočnosti boli zistiteľné až výsluchom znalca na pojednávaní dňa 20.3.2018. Preto
rozhodnutie zaväzujúce žalobcov k plnej náhrade trov konania považoval za neprimerane tvrdé, zároveň

však musel zohľadniť tú skutočnosť, že žalobcovia boli v konaní právne zastúpení. Preto žalobcov
zaviazal na náhradu trov konania spoločne a nerozdielne v rozsahu 50 %.

2. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalobcovia v 1. až 4. rade v celom rozsahu a voči rozhodnutiu
o trovách konania žalovaný.

3. Žalobcovia v 1. až 4. rade v odvolaní odkázali na odvolacie dôvody vyplývajúce z ust. § 365 ods. 1
písm. b), f) a h) CSP. Podľa nich s odôvodnením a rozhodnutím súdu nie je možné sa stotožniť, pretože
závery nezodpovedajú vykonanému dokazovaniu. Pokiaľ súd prvej inštancie svoj záver o nedôvodnosti
žaloby oprel o konštatáciu, že parcely mpč. XXX, XXX/X, XXX/X neboli totožné s predmetom sporu

a boli len zvyškovými parcelami a neboli predmetom dedenia, tak tento záver vyplýva z výpovede
znalca. Znalec však nebol oprávnený odpovedať na otázky, či tieto parcely prešli dedením. Znalec sa
k právnemu posúdeniu veci nevyjadruje, jeho povinnosťou je odpovedať len na skutkové otázky. Súd
a rovnako znalec opomínajú to, že geometrickým plánom č. 71/1959 boli vytvorené nové parcely XXX/
X a XXX/X, ktoré tým mali svoje polohové a geometrické určenie a ako samostatné parcely boli aj

predmetom dedenia. V dedičských konaniach ich zdedili žalobcovia v 1. až 5. rade a z týchto pôvodných
parciel boli vytvorené parcely KN-C č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX a XXXX/XX. Ak súd
dospel k opačnému záveru, dospel k nemu z dôvodu, že si osvojil závery znalca, ktorého výpoveď však
bola zmätočná. Pokiaľ znalec tvrdil, že predmetom dedičských konaní boli len zvyškové parcely, túto
skutočnosť ničím neodôvodnil. Aj znalec však dospel k záveru, že parciel, ktoré sú predmetom konania

(podľa neho XXX/X, XXX/X, XXX/X) sa nedotkol ani výkup, ani vyvlastnenie, zostalo tak zachované
vlastnícke právo pôvodných vlastníkov. Žalovanému nesvedčil žiadny právny titul, na základe ktorého by
mohol nadobudnúť vlastnícke právo aj k nevyvlastnenej, resp. nevykúpenej časti sporných pozemkov.
Namietajúajpostupsúduvtom,žerozsudokjeodôvodnenýtým,žežalobcoviasasprávnemalidomáhať
toho, že tieto parcely patria do dedičstva po ich právnych predchodcoch a zároveň v konaní zamietol

návrh žalobcov, ktorým sa snažili tento nedostatok odstrániť. Nemožno súhlasiť s názorom súdu, že by to
spôsobilo predĺženie konania. Je pravdou, že konanie prebieha od roku 2007, žalobcovia na prieťahoch
v konaní nemajú ale žiaden podiel. Neobstojí ani argument, že žalovaný námietku nedostatku aktívnej
legitimácie účastníkov vznášal od začiatku. Táto námietka o neúplnom procesnom spoločenstve ani
správnom petite nevyplývala zo žiadneho listinného dôkazu, ani z vypracovaného znaleckého posudku

a tieto skutočnosti boli zistiteľné až výsluchom znalca na pojednávaní 20.3.2018. Napriek tomu súd
návrh žalobcov na zmenu uskutočnený hneď ďalším úkonom po pojednávaní 20.3.2018 zamietol.
Takýto postup považujú za porušenie práva na spravodlivý proces, vrátane princípu rovnosti zbraní. Za
nesprávny považujú aj výrok o náhrade trov konania, hoci aj v rozsahu 50 %. Žiadali preto, aby odvolací
súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov v 1. až 4. rade uviedol, že napadnutý rozsudok je
vo výroku vecne správny. Podstatou sporu v prejednávanej veci je tvrdenie žalobcov, že žalovaný k
sporným nehnuteľnostiam nenadobudol vlastnícke právo vyvlastnením. Predmetom konania však nie jeurčenie, že žalovaný nie je vlastníkom sporných nehnuteľností, ale určenie, že vlastníkmi sú žalobcovia.
Predpokladom úspešnosti takejto žaloby je teda nielen preukázanie, že žalovaný nie je vlastníkom
sporných nehnuteľností, ale v prvom rade preukázanie, že týmito vlastníkmi sú žalobcovia. Žalobcovia

boli teda povinní preukázať, akým spôsobom tvrdené vlastnícke právo nadobudli. Rozhodovanie o tom,
že žalovaný je alebo nie je vlastníkom predmetu sporu môže byť predmetom konania až v prípade, ak je
preukázané, že žalobcami v spore sú aktívne vecne legitimované osoby. Žalobcovia však nadobudnutie
svojho vlastníckeho práva k predmetu sporu nepreukázali. Žalobcovia tvrdia, že v čase zápisu žalobcami
spochybňovaného geometrického plánu súvisiaceho s vyvlastnením boli podielovými spoluvlastníkmi

ich právni predchodcovia. Títo ich právni predchodcovia k mpč. XXX/X M. N. - K., L. N.-K., k mpč. XXX/
X S. P. a Z. P. a k mpč. XXX M. N., tieto osoby, zomreli až po zápise žalobcami spochybňovaného
geometrického (polohopisného) plánu do operátu EN a jeho zákresu do pozemkovej mapy, v dôsledku
čoho predmetom dedenia po týchto osobách boli uvedené pozemnoknižné parcely tak, ako boli v čase
ich smrti zakreslené v pozemkovej mape a neskôr v operáte EKN. V čase smrti týchto poručiteľov
pozemno-knižné parcely označené v dedičských rozhodnutiach ako mpč. XXX/X, XXX/X a XXX, resp.

ako parcely EKN rovnakých čísel podľa svojho polohopisného určenia zákresom v pozemkovej mape
neboli totožné s predmetom sporu (takto označené parcely boli zvyškovými parcelami po vyvlastnení a
zákresepolohopisnéhoplánu)aaniniminemohlibyť.Toistépotomrovnakoplatíajprededičskékonania
o rovnako vymedzenom aktíve dedičstva, ktoré sa viedli po dedičoch týchto osôb. Žalobcovia teda
nepreukázali svoju aktívnu legitimáciu dedičskými rozhodnutiami, svoju aktívnu legitimáciu preukázať

nemohli, pretože k predmetu sporu bolo zapísané v čase smrti poručiteľov vlastnícke právo žalovaného,
ktoré je zapísané dodnes. Aktívom dedičstva v dedičských konaniach po poručiteľoch mohol byť len
ten nehnuteľný majetok, ktorý v čase ich smrti bol zapísaný v pozemkovej knihe, resp. evidencii
nehnuteľností. Na uvedené poukazoval aj v priebehu konania a k rovnakému záveru dospel aj súd prvej
inštancie. Záver o tom, že nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom dedičských konaní, nie sú totožné s

nehnuteľnosťami, ktoré sú predmetom sporu, nevyplýval len z výsluchu znalca, zrejmý je už z podstaty
veci, pretože ak predmetom dedenia sú nehnuteľnosti polohopisne určené ich zákresom v katastrálnej,
resp. pozemno-knižnej mape, alebo mape určeného operátu, alebo geometrického plánu a v čase
vydania dedičských rozhodnutí bol geometrický plán, ktorým bol predmet sporu odčlenený, zakreslený,
nemôže byť časť parcely odčlenená geometrickým plánom totožná s jej zvyškom. To, že predmetom

právneho úkonu či rozhodnutia (vrátane dedičského) je nehnuteľnosť tak, ako je polohovo a geometricky
určená svojim zákresom, vyplýva priamo z právnych noriem (zákonnej definície pozemku a parcely).
To nie je právny záver znalca, ktorý by znalcovi nepatrilo vysloviť - znalec iba s poukazom na tento
princíp vyplývajúci z právnych noriem konštatoval, že rozhodujúce je polohové a geometrické určenie
nehnuteľnosti a vysvetlil dôsledky tohto princípu pre rozhodovanú vec. Pokiaľ ide o mpč. XXX, z obsahu

spisu je zrejmé, že táto bola rozdelená na mpč. XXX/X a XXX/X. Po zápise oboch geometrických plánov
bol zvyšok mpč. XXX/X vedený ako parcela č. X-XXX a neskôr ako parcela č. XXX so zníženou výmerou
(t.j. zvyšková). K vzťahu k mpč. XXX bola predmetom dedenia iba jej iná časť. Tvrdenie žalobcov, že
mpč.601boladedenádokoncabezzmenyvýmerynemáoporuvlistinách,pretožededičskérozhodnutia
buď žiadnu výmeru neobsahujú, alebo naopak obsahujú výmeru menšiu (2014 m2).

Pokiaľ žalobcovia ako odvolací dôvod uplatnili odňatie možnosti konať pred súdom, z odvolania nie
je zrejmé, čím by mal byť tento dôvod naplnený. Pokiaľ má spočívať v nepripustení zmeny žaloby,
ide o rozhodnutie, proti ktorému odvolanie nie je prípustné. Žalobcovia neberú do úvahy, že okresný
súd nepripustil zmenu ich žaloby, zmenu žaloby je možné realizovať iba so súhlasom súdu. Podľa
žalovaného odvolacie dôvody uvedené žalobcami naplnené neboli. Rozsudok súdu prvej inštancie je

vo výroku vecne správny, preto žalobca navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok potvrdil,
žiadajúc, aby odvolací súd priznal žalovanému plnú náhradu trov odvolacieho konania.

5. Žalobcovia v 1. až 4. rade vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného k ich odvolaniu uviedli, že zotrvávajú
na tom, že sporné parcely boli predmetom dedenia, keďže ich právni predchodcovia nestratili vlastnícke

právo k sporným nehnuteľnostiam a tieto boli zapísané v ich prospech aj v čase ich smrti a boli
predmetom dedenia. Žalovaný, resp. jeho právny predchodca nenadobudol vlastnícke právo k sporným
parcelám. Zopakovali svoje tvrdenia uvedené v odvolaní. Vo vzťahu k tvrdeniam žalovaného, že ich
tvrdenia o tom, že zdedili parcely XXX/X a XXX/X je novým skutkovým tvrdením uviedli, že táto
skutočnosť vyplývala už z ich podania z 2.3.2011 a aj zo samotného geometrického plánu č. XX/XXXX..

6. Žalovaný v odvolaní voči rozsudku súdu prvej inštancie - výroku o náhrade trov konania uviedol, že
má za to, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania dospel z vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právnehoposúdenia veci, čím sú dané odvolacie dôvody vyplývajúce z § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Podľa
žalovaného nesprávny je záver súdu prvej inštancie pokiaľ mal za to, že obrana žalovaného o neúplnosti
okruhu účastníkov bola preukázaná až výsluchom znalca na pojednávaní dňa 20.3.2018. Z obsahu

spisu,atoužzožalobcamipredloženýchdedičskýchrozhodnutíjezrejmé,ženiektoríprávninástupcovia
účastníkmi konania nie sú. Žalovaný vo svojich podaniach v priebehu konania niektorých z „chýbajúcich“
účastníkov aj konkrétne označil. Posúdenie správnosti alebo nesprávnosti petitu žaloby je otázka
právna. Tvrdenie žalobcov o tom, že sú vlastníkmi predmetu sporu, sa v konaní nepreukázalo, pretože
žalobcovia nepreukázali, že nehnuteľnosti tvoriace predmet sporu nadobudli do svojho vlastníctva

dedením tak, ako to tvrdili. Znalec pri svojom výsluchu iba potvrdil uvedené, pre aplikáciu § 257 CSP
neboli splnené zákonné predpoklady. pre posúdenie okolností je významné to, že žalobcovia v priebehu
celých 11 rokov trvania konania napriek tomu, že obrana žalovaného bola úplne zrejmá, zotrvali na
nesprávne podanej žalobe. To si vyžiadalo viacero pojednávaní, s ktorými boli spojené pre žalovaného
náklady. Žalovaný pritom v priebehu konania vždy včas reagoval na všetky výzvy súdu a nijako k vzniku
trov neprispel. Aj z týchto dôvodov je rozhodnutie o priznaní iba čiastočnej náhrady trov konania vo

svojej podstate nespravodlivé.

7. Krajský súd v Prešove (ďalej aj len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34
CSP), vzhľadom na včas podané odvolania (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenými osobami (§ 359 CSP)
preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z dôvodov odvolaní, ako aj konanie

rozhodnutiu predchádzajúce, v zmysle zásad vyplývajúcich z § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario).
Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaných odvolaní do tej
miery, že nebol oprávnený preskúmať ho z iných dôvodov, než tých, ktoré boli explicitne do uplynutia
odvolacích lehôt v odvolaniach uvedené (§ 380 ods. 1, 2 CSP). Oznámenie o verejnom vyhlásení

rozsudku zverejnil na úradnej tabuli súdu, ako aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa
4.2.2019 (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru o dôvodnosti odvolania žalovaného a nedôvodnosti
odvolania žalobcov v 1. až 4. rade.

8. Odvolacia argumentácia žalovaného a žalobcov v 1. až 4. rade bola koncentrovaná na tvrdenie o

nesprávnosti skutkového zistenia, na tvrdenie o nesprávnom právnom posúdení a u žalobcov v 1. a
4. rade aj na tvrdení o tom, že súd nesprávnym procesným postupom im znemožnil uskutočňovanie
procesných práv v takej miere, že došlo k porušeniu ich práva na spravodlivý proces.
Odvolací súd posúdil relevantnosť takto vymedzených tvrdení, uvedených v odvolaniach, prihliadajúc na
to, že v odôvodnení jeho rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v

opravnomprostriedku,aleibanatie,ktorémajúrozhodujúcivýznamprerozhodnutieoodvolaní(Ústavný
súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

9. Nesprávne skutkové zistenia sú také zistenia, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke
a ktoré v podstatnej časti nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Dochádza k tomu vtedy, ak súd vzal

do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov alebo z vyjadrení strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania
najavo, alebo rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli dôkazmi preukázané, alebo vyšli najavo, opomenul.
Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov.

10. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a

aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou
aplikáciou práva na zistený skutkový stav, dochádza k tomu vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

11. Porušením práva na spravodlivý proces je okrem iného taký postup v súdnom konaní, ktorý
objektívne stranu sporu obmedzuje v jej subjektívnom procesnom práve realizovať ňou zamýšľaný
procesný úkon, v dôsledku čoho je znevýhodnená oproti protistrane, alebo ukrátená na svojich právach.

12. Po oboznámení sa s obsahom spisu, s výsledkami vykonaného dokazovania, zisteným skutkovým

stavom, má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie v primeranom rozsahu, t.j. rozsahu potrebnom na
zistenie rozhodujúcich skutočností zistil skutkový stav, ktorý bol podstatný pre rozhodnutie, ku ktorému
dospel, právne závery, pre ktoré žalobu zamietol, tiež nie sú v nesúlade so skutkovými zisteniami.13. Žalobcovia sa žalobou domáhali určenia svojho vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
špecifikovaným v petite žaloby, čím súdu vymedzili aj okruh osôb, ktoré majú byť účastníkmi konania
a rámec jeho rozhodovania. Žaloba bola žalobou určovacou, predpokladom úspešnosti ktorej z

procesného hľadiska bola vecná legitimácia účastníkov konania a naliehavý právny záujem na
požadovanom určení. Žalobcov, tvrdiacich existenciu vlastného vlastníckeho práva, zaťažovalo dôkazné
bremeno preukázania toho, ako nehnuteľnosti, o ktorých tvrdili, že sú ich vlastníkmi, nadobudli, t.j. že
pravdivým je ich tvrdenie o tom, že sú ich vlastníkmi.

14. Z dokazovania, zistenia, z ktorého súd prvej inštancie obsiahlo v rozsudku popísal vyplýva, že v
dôsledku chyby pri vypracovaní geometrického plánu č. 71/59 zo dňa 17.8.1959, ktorý bol vyhotovený
pre účely vyvlastnenia, spočívajúcej v jeho nenapojení na geometrický plán z 5.11.1958, ktorý bol
vypracovaný pre vykúpenie parciel, nedošlo k stotožneniu hraníc pozemkov, čím v priestore medzi
parcelami, ktoré mali hraničiť, zostala časť pôvodných pozemkov, ktoré majetkoprávne vysporiadané
neboli, neboli predmetom vyvlastnenia. Súdom ustanovený znalec potvrdil, že ide o plochu s

novovytvorenými parcelami podľa geometrického plánu č. 5/2006 zo 6.2.2006, vyhotoveného F.. P.,
C KN XXXX/XX o výmere 58 mX, C KN č. XXXX/XX o výmere 16 m2, C KN č. XXXX/XX o výmere
49 m2, C KN č. XXXX/XX o výmere 17 m2 a C KN XXXX/XX o výmere 25 m2, ktoré sú zastavané
stavbami žalovaného. Pôvodné parcely XXX/X, XXX/X a XXX, za účelom výkupu a vyvlastnenia časti
z ktorých boli vyhotovené geometrické plány z 5.11.1958 a 17.8.1959, sú od roku 1964 evidované

v katastrálnej mape, avšak ich polohové a geometrické určenie nebolo evidované. Z uvedeného tak
vyplynulo, že geometrickým plánom novovytvorené parcely neboli predmetom dedenia po právnych
predchodcoch žalobcov, nakoľko predmetom dedičských konaní mohol byť len majetok, ktorý v čase
smrti poručiteľa bol polohovo a geometricky určený ich zákresom v katastrálnej mape. Právnymi
predchodcami žalobcov, pôvodnými vlastníkmi parciel, z ktorých geometrickými plánmi z 5.11.1958 a

17.8.1959 došlo k odčleneniu jednotlivých dielov parciel, boli u žalobcu v 1. rade M. N. K. a L. N. K.
k parcele mpč. XXX/X vložka XX, katastrálne územie I. (M. N. K. zomrel v roku XXXX, L. N. K. v roku
XXXX), u žalobkyne v 2. rade Z. P., ktorý zomrel v roku XXXX a S. P., ktorá zomrela v roku XXXX, a
to k parcele mpč. XXX/X pzkn. vl. č. XX, k.ú. I., u žalobcov v 3. až 5. rade M. N., ktorý zomrel v roku
XXXX k parcele mpč. XXX, pzkn. vl. č. 7, k.ú. I..

15. Dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa (§ 460 Občianskeho zákonníka). Právna úprava
dedičského práva vychádza z princípu ingerencie štátu pri nadobúdaní dedičstva, dedičstvo po každom
poručiteľovi musí byť prejednané a rozhodnuté súdom, a to aj v prípade, ak by ako dedič prichádzala
do úvahy len jedna osoba. Tento zákonný postup nie je možné obísť a určiť, že dedič je vlastníkom veci

patriacej do dedičstva, doposiaľ v dedičskom konaní neprejednanej, nakoľko takýmto deklaratórnym
rozhodnutím by sa legalizovalo nadobudnutie dedičstva bez jeho prejednania a rozhodnutia príslušného
súdu v konaní o dedičstve.
Vychádzajúc z uvedeného, ak mali žalobcovia za to, že nehnuteľnosti, určenie vlastníctva ku ktorým
bolo predmetom konania, nemajú byť vo vlastníctve žalovaného, nakoľko mali by byť v ich majetkovej

sfére, mohli sa domáhať žalobou určenia, že patria do dedičstva po tých ich právnych predchodcoch,
ktorí boli ako ich vlastníci zapísaní pred vyvlastnením a zákresom geometrického plánu, ktorým došlo
k odčleneniu dielov z konkrétnych parciel.
Napokon žalobcovia v 1. až 4. rade sú si uvedeného vedomí, keďže v odvolaní namietali to, že súd prvej
inštancie zamietol ich návrh, „ktorým sa snažili tento nedostatok napraviť“.

16. Pokiaľ žalobcovia okolnosť nepripustenia zmeny žaloby, vrátane rozhodnutia súdu o zamietnutí
ich návrhu na pristúpenie ďalších osôb do konania mali za porušenie práva na spravodlivý proces a
princípu rovností zbraní, je potrebné uviesť, že dôvody, ktoré viedli súd k tomuto rozhodnutiu, vyplývajú
z bodu 24 rozsudku a majú mať pôvod v zmene skutkových dôvodov a štádiu samotného procesu -

návrh na zmenu žaloby a pripustenie ďalších osôb do konania bol súdu doručený po koncentrovaní na
pojednávaní 20.3.2018.

17. Postup súdu v konaní má vychádzať z princípu procesnej ekonómie ako jedného z podstatných
princípov ovplyvňujúcich spravodlivé konanie. Právu žalujúcej strany na rozhodnutie o žalobe v

primeranom čase zodpovedá právo žalovaného nebyť po neprimeraný čas vystavený neistote v zmysle
toho, či nebude rozhodnuté v jeho neprospech. Pripustenie zmeny žaloby predpokladá samostatnú
úvahu a záver súdu prejednávajúceho spor, posúdiť v konkrétnom štádiu konania návrh na zmenu
žaloby.Právo na spravodlivý proces neznamená, že jednotlivcovi je zaručené priamo a bezprostredne právo
na rozhodnutie, podľa jeho názoru zodpovedajúce skutočným hmotnoprávnym pomerom, ale je mu
zaručené právo na spravodlivé súdne konanie, v ktorom sa uplatňujú všetky zásady správneho súdneho

rozhodovania podľa zákona a v súlade s ústavnými princípmi (Ústavný súd Českej republiky, 21.6.2000,
I. ÚS 179/2000).
Proti uzneseniu, ktorým súd prvej inštancie nepripustil zmenu žaloby a nepripustil vstup ďalších
účastníkov do konania nie je odvolanie podľa § 357 CSP prípustné, odvolací súd nebol kompetentný
prehodnocovať úvahu súdu, preto sa tvrdeným porušením práva na spravodlivé konanie a rovnosť strán

zo žalobcami v 1. až 4. rade tvrdených dôvodov nezaoberal.

18. Čo sa týka výhrady žalobcov v 1. až 4. rade k tomu, že súdom ustanovený znalec sa v konaní
vyjadroval k právnej stránke veci, s uvedenou výhradou je možné vo všeobecnosti súhlasiť, je to však
sudca, ktorý vec právne posudzuje, z rozsudku však nevyplýva, že by súd prvej inštancie považoval
vyjadrenie znalca za právny názor, ktorý bol dôvodom jeho rozhodnutia, v konkrétnych súvislostiach

bola preto táto výhrada bez podstatného významu.

19. Z dôvodov, ktoré uviedol, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako rozsudok vo výroku o
zamietnutí žaloby ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

20.Žalovanýpodalodvolanievočivýrokuonárokunanáhradutrovkonania,majúczato,žepreaplikáciu
§ 257 CSP neboli splnené zákonné predpoklady.

Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak
mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví,

že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 257 CSP súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného
zreteľa.
Súd prvej inštancie výnimočnosť okolností veci videl v tom, že námietka žalovaného o neúplnom
procesnom spoločenstve a nesprávnom žalobnom petite nevyplývala zo žiadneho listinného dôkazu a

tieto skutočnosti boli zistiteľné až z výsluchu znalca na pojednávaní 20.3.2018.

21. Súčasťou základného práva na ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy je nepochybne aj nárok na
náhradu trov konania (I.ÚS 48/05, II.ÚS 272/08).
Základným kritériom pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania je zásada úspechu v spore

upravená v ust. § 255 CSP, ustanovenie § 257 je odchýlkou od tohto kritéria, pričom zákon to, aké
dôvody sú dôvodmi osobitného zreteľa hodné a kedy, v akej situácii má súd výnimočne náhradu trov
konania nepriznať, bližšie nešpecifikuje.
Zo súdnej praxe, dnes už ustálenej (ust. § 150 O.s.p. s rovnakým významom) však vyplýva, že nie je
možné prihliadnuť naň kedykoľvek a nie je taktiež možné považovať ho za také ustanovenie, ktoré by

zakladalo voľnú možnosť jeho aplikácie.
Za jediný dôvod hodný osobitného zreteľa mal súd prvej inštancie to, že žalovaný vzniesol námietku
vo vzťahu k nesprávnosti petitu a neúplnému okruhu účastníkov až po výsluchu znalca. Ako zo spisu
vyplýva, neúplnosť okruhu účastníkov žalovaný namietal už 7.12.2010 (čl. 231 spisu), na pojednávaní
31.8.2012 (čl. 316 spisu) uviedol, že účastníkmi konania musia byť všetci právni nástupcovia po

poslednom zapísanom právnom predchodcovi niektorého zo žalobcov v pozemkovej knihe.
Žalobcovia v 1. až 4. rade boli právne zastúpení, na uvedené námietky však nereagovali, vo vzťahu k
náhrade trov konania v zmysle možnosti ich nepriznanie ničím neargumentovali, z uvedeného nevyplýva
iné, ako to, že existencia dôvodov pre aplikáciu ust. § 257 daná nebola, odvolací súd preto rozsudok
súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania podľa § 388 CSP zmenil tak, že žalovanému priznal

voči žalobcom 1. až 5. nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v plnom rozsahu, ako je uvedené
vo výroku rozsudku.

22. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd vo vzťahu k žalobcom v 1. až 4. rade, ktorí
podali odvolanie, podľa § 396 ods. 1, v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v odvolacom konaní

úspešný, priznal mu preto voči žalobcom v 1. až 4. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v plnom rozsahu. Voči žalobcovi v 5. rade žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal,
nakoľko žalobca v 5. rade odvolanie nepodal.23. Výška náhrady trov prvoinštančného aj odvolacieho konania bude kvantifikovaná súdom prvej
inštancie osobitným uznesením v súlade s § 262 ods. 2 CSP.

24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.