Rozsudok Judgement was issued on Monday, January 21, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/25/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117200616
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8117200616.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov

JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v spore žalobcu Československá obchodná banka,
a.s., so sídlom Žižkova 11, 811 02 Bratislava, IČO: 36 854 140, právne zastúpený Malata, Pružinský,
Hegedüš & Partners s. r. o., advokátska kancelária so sídlom Prievozská 4/B, 821 09 Bratislava, IČO:
47 239 921, proti žalovanému Mgr. V. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, o zaplatenie XX.XXX,XX
Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 25Csp 7/2017-47
zo dňa 02. októbra 2017, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách

konania.

Žalobca n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanej sa ich náhrada n e p r i
z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

„I. žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť spoločnosti Československá obchodná banka, a. s. istinu vo výške 15
724,90 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 12 222,66 Eur od 16.12.2014

do zaplatenia,

II. v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a,

III. náhradu trov konania stranám konania n e p r i z n á v a .“

2. Rozhodnutie právne posúdil ustanovením § 52 až § 54 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník

(ďalej len „Občiansky zákonník“).

3. Mal za preukázané, že medzi stranami konania došlo k uzatvoreniu úverovej zmluvy, ktorá spĺňa
atribúty spotrebiteľskej zmluvy. Bolo preukázané, že žalovaná zmluvné podmienky riadne neplnila,
čo bolo dôvodom pre predčasné zosplatnenie úveru a následnú dobrovoľnú dražbu. Keďže výťažok,
ktorý bol získaný v dražbe, nepokryl celú dlžnú istinu, bolo namieste priznať žalobcovi istinu, ktorú
žalovaná ešte nezaplatila. Žalobca si ďalej uplatňoval úroky z úveru a to aj po zosplatnení, no niet

však zákonného kogentného pravidla, podľa ktorého by dlžník mal povinnosť zo zákona platiť úroky
popri úrokoch z omeškania aj po dobe splatnosti. Predčasné zosplatnenie úveru predstavuje vo svojej
podstate jednostranný sankčný právny inštitút, ktorý umožňuje veriteľovi zmenou záväzku požadovať
jednorazové a okamžité vrátenie celej požičanej istiny. Dohodnutý úrok predstavuje cenu, za ktorúveriteľ poskytuje dlžníkovi istinu k dispozícii. Tento zisk predstavuje práve dohodnutý úrok splácaný
spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Takýto úrok predstavuje kapitalizovanú
odplatu za celé obdobie postupného splácania úveru v splátkach. Pri predčasnom a mimoriadnom

zosplatnení úveru vzniká veriteľovi nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov
kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. Súd prvej inštancie teda priznal žalobcovi úroky z úveru
len do zosplatnenia, podľa jeho vyčíslenia, vo výške 3.477,84 Eur. Vo zvyšku v tejto časti súd žalobu
zamietol, a to tak v časti kapitalizovaných úrokov, ako aj úrokov vo výške 4,62 % od 10.01.2017 do
budúcna. Súd priznal žalobcovi právo na zákonný úrok z omeškania vo výške 8,05 % z priznanej istiny

od 16.12.2014, t. j. od zosplatnenia, do zaplatenia. Žalobcovi ďalej nepriznal úroky z omeškania z úrokov
z úveru, vychádzajúc pritom z rozsudku Najvyššieho súdu ČR č. k. 35Odo 101/2002 zo dňa 24.03.2004.
Žalobu zamietol taktiež v časti požadovaných poplatkov, a to z dôvodu, že v čase zosplatnenia tento
poplatok žalovanej účtovaný nebol a neskôr žalobca nepreukázal aký bol dôvod účtovania takéhoto
poplatku a či žalovaná za poplatok v takejto výške dostala adekvátne protiplnenie.

4. Proti rozsudku s výnimkou vyhovujúceho výroku podal včas odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací
súd rozsudok v jeho napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V
napadnutom rozhodnutí súd uviedol, že žalobca má nárok na úrok z omeškania z istiny odo dňa
určenia predčasne splatnosti avšak uvedený záver nekorešponduje s rozhodnutím súdu. Konajúci
súd opomenul skutočnosť, že určenie predčasnej splatnosti úveru nekorešponduje s dňom predaja

nehnuteľnosti, resp. dňom vyplatenie dražobnej sumy v prospech žalobcu. V čase od určenia predčasnej
splatnosti dňa 15.12.2014 do vyplatenia vydraženej sumy 24.03.2016 bola dlžná istina 126.991,96 Eur a
žalobcovi prináleží úrok z omeškania z tejto istiny. Namietal tiež nepriznanie zmluvného úroku po určení
predčasnej splatnosti, pričom poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 9Co/39/2017 zo
dňa 29.06.2017.

5. Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), vzhľadom na včas podané odvolanie,

preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario)
a dospel k záveru, že odvolanie je čiastočne dôvodné a to len v časti úrokov z omeškania.

7. Z obsahu spisu vyplýva, že medzi žalobcom ako Bankou a žalovanou ako Dlžníkom bola dňa

21.11.2011 uzatvorená Zmluva o poskytnutí úveru reg. č. XXXXXX (ďalej len „Zmluva o úvere“), na
základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver na kúpu nehnuteľnosti (rodinného domu súpisné č. XXX
zapísaného na LV č. XXX, k.ú. C.) vo výške XXX.XXX Eur. Dňa 21.11.2011 bola medzi stranami sporu
na účel zabezpečenia pohľadávky zo Zmluvy o úvere uzatvorená aj Zmluva o zriadenie záložného práva
k nehnuteľnosti (ďalej len „Záložná zmluva“), v zmysle ktorej dal záložca - žalovaná ako vlastník na

zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa - žalobcu, vrátane príslušenstva do zálohu nehnuteľnosť
- rodinný dom súpisné č. XXX zapísaný na LV č. XXX, k.ú. C.. Listom zo dňa 16.12.2014 žalobca
žalovanej oznámil zosplatnenie dlhu ku dňu 15.12.2014, pričom ku dňu zosplatnenia úveru mala
pohľadávka žalobcu predstavovať sumu 130.502,43 Eur. Listom zo dňa 15.05.2015 žalobca oznámil
žalovanej začatie výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou, pričom pohľadávka žalobcu mala

predstavovať sumu 137.981,23 Eur. Listom zo dňa 30.05.2016 podal žalobca žalovanej písomnú správu
o výkone záložného práva (ďalej len „Správa“). V uvedenej Správe bolo uvedené, že nehnuteľnosť
žalovanej bola vydražená za cenu 122.000 Eur. Z výťažku dražby boli uhradené náklady dražba a
odmena dražobnej spoločnosti (vo výške 7.230,70 Eur) a pohľadávka žalobcu (vo výške 114.769,30 Eur)
s tým, že z výťažku dražby nebola pohľadávka banky uspokojená v plnej výške. V Správe tiež žalobca

uviedol, že ku dňu 30.05.2016 ešte voči žalovanej eviduje pohľadávku v celkovej výške 39.500,65 Eur.

8. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne ustálil, že medzi žalobcom a žalovanou ide
o spotrebiteľský vzťah založený Zmluvou o úvere zo dňa 21.11.2011. Na predmetný právny vzťah je
potrebné aplikovať všetky ustanovenia vzťahujúce sa na ochranu spotrebiteľa v zmysle citovaného

ustanovenia § 52 odsek 1 Občianskeho zákonníka a nasl. ako aj ustanovenia zákona č. 250/2007 Z.z.
o ochrane spotrebiteľa.9. Obchodný zákonník účinný v čase uzatvorenia zmluvy úpravu neprijateľných podmienok
spotrebiteľských zmlúv neobsahoval. Tento právny predpis v širšom rámci súkromnoprávnej úpravy,
ktorej základným všeobecným predpisom je Občiansky zákonník, má postavenie predpisu špeciálneho.

Ustanovenie § 1 odsek 2 Obchodného zákonníka priamo ukladá riešiť otázky Obchodným zákonníkom
neupravené podľa predpisov občianskeho práva. V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie §
853 odsek 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne
upravené ani týmto ani iným zákonom sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy
obsahom aj účelom im najbližšie.

10. Odvolací súd nijako nepopiera aplikáciu ustanovení Obchodného zákonníka na úverové vzťahy
vzniknuté pred 01.04.2015. Predmetná vec sa však týka záväzkovo - právneho vzťahu založeného
spotrebiteľskou zmluvou, ktorá je regulovaná osobitnou právnou úpravou obsiahnutou v Občianskom
zákonníku(§52anasl.).Ideovzťahmedziobchodníkomaspotrebiteľom,ktorýprijímaúvernaspotrebu.
Ide teda o typický občianskoprávny vzťah a niet dôvodu nechrániť dobromyseľnosť spotrebiteľa -

žalovanej vychádzajúcu z dôvery v objektívne občianske právo.

11. Odvolací súd sa stotožňuje so žalobcom, že otázka platenia úrokov dojednaných ako cena a
odplata za úverovú službu v spotrebiteľskom vzťahu v období po splatnosti úverovej istiny, je zásadnou
právnou otázkou. Treba tiež prisvedčiť tvrdeniam žalobcu, že aplikačná prax sa v tejto otázke rozchádza.

Zástancovianázorovejlíniepodporujúciplateniezmluvnýchúrokovpopriúrokochzomeškaniaprevažne
vychádzajú z dispozitívnej normy, ktorá neobmedzuje dobu na poskytnutie finančných prostriedkov a
kým úroky z omeškania sú sankciou tak úroky sú odmenou za užívanie si peňazí, a preto ich treba platiť
až do ich vrátenia. (Pozri tiež rozsudok NS ČR z 27.06.2007 sp. zn. 33Odo 657/2005)

12. Odvolací súd považuje záver súdu prvej inštancie týkajúci sa nepriznania úroku za obdobie po
zosplatnení za vecne správny. Klauzula, podľa ktorej by mali spotrebitelia platiť úroky aj po skončení
obdobia, na ktoré bol úver dojednaný by bola neprijateľná. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového
stavu, ktorý má oporu vo vykonanom dokazovaní a vec aj správne právne posúdil.

13. Nemali by byť pochybnosti, že úver je odplatným právnym úkonom, za ktorý možno dohodnúť
úroky a že možno dohodnúť aj obdobie na užívanie finančných prostriedkov (úverové obdobie). Zákon
umožňuje dodávateľovi na určitú dobu (do splatnosti) podľa jeho predstav poskytnúť úver a vypýtať si za
to dohodnuté úroky. Od začiatku sa prirodzene sledujú úroky na dohodnutú dobu, ktorej koniec završuje
tzv. splatnosť úveru.

14. Zo zákonom stanovených dôvodov (napr. nesplácanie úveru) má dodávateľ tiež právo splatnosť
posunúť. Niet pritom zákonného kogentného pravidla, podľa ktorého by dlžník mal povinnosť zo
zákona platiť bližšie neurčenú dobu úroky popri úrokoch z omeškania a takým ustanovením nie je ani
ustanovenie § 506 Obchodného zákonníka. Občiansky zákonník pre porovnanie v ustanoveniach o

pôžičke rovnako takéto pravidlo neuvádza (§ 657, či § 658).

15.Akúverniejesplatenýposplatnosti,zákonpriznávazazadržiavaniefinančnýchprostriedkovsankcie
či už zákonné (úroky z omeškania s kogentne stanoveným limitom) alebo zmluvné (napr. zmluvná
pokuta). Do úvahy prichádzajú prípadne aj iné nároky z porušenia práva vyvolaného dlžníkom (náhrada

škody, vydanie bezdôvodného obohatenia). Dôležité je však, že ich povahou ide nie o plnenia tvoriace
cenu/odplatu za úver, ale o nároky z porušenia práva.

16. Zmena záväzku logicky prináša aj zmenu pomerov plnenia a aktivuje režim omeškania v spojení s
využitím práva podľa a za podmienok § 53 odsek 9 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti je však

potrebné rovnako uviesť, že k predčasnému zosplatneniu záväzku spotrebiteľa došlo konaním veriteľa,
a teda, bol to veriteľ, ktorý v súvislosti so zmenou (obsahu) záväzku určil aj režim ďalšieho plnenia
záväzku svojím jednostranným adresovaným právnym úkonom.

17. Splácanie úveru v splátkach na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa

iba postupne (v splátkach) vracia a spláca a za tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok.
Úrokpretopredstavujejednoduchopovedanécenupeňazívzmyslecenyobetovanejpríležitostiveriteľa,
ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci
zisk pokrýva veriteľovi práve úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku.Tento stav tzv. výhody splátok je obvyklý a od nepamäti justifikuje nárok dodávateľa na úroky ako cenu
dočasne obetovaných peňazí, ktorých dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov
v podobe kapitalizovanej odplaty získanej za celé obdobie postupného splácania úveru, a teda výhody

splátok. Iný stav je však príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi
vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu
zosplatnenia úveru. V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má
právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho
strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania

s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto rozdiele spočíva
ekonomická podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľa.
Logicky tak nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému
vráteniu peňažných prostriedkov a právny poriadok mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje
viaceré právne prostriedky vymoženia jednorazovo zosplatnenej pohľadávky (úveru). Ak teda nastal
stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani

na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov
spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekomformný stav,
kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a
veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto
by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a

veriteľ by úroky inkasoval ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli
garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Súd
takýto stav v žiadnom prípade nemôže pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej nadvlády dodávateľa
voči spotrebiteľovi, a to navyše za stavu, že veriteľ si môže nárokovať a môže sa domôcť jednorazového
vrátenia peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nijaké obmedzenia užívania

svojho majetku podľa uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ak by navyše odvolací súd takúto
zmenu justifikoval, podporil by nielen hrubú nadvládu veriteľa, ale zároveň by podporoval aj stav v
ktorom veriteľ nie je nútený vymáhať svoju pohľadávku a odplatné úroky mu majú nahradiť stav jeho
potenciálnej nečinnosti, resp. stav nespôsobilosti spotrebiteľa vrátiť požičanú istinu jednorazovo. Takéto
konanie veriteľa však neponíma v slovenskom právnom poriadku nijakú právnu ochranu a ani preto niet

titulu na inkasovanie odplatných úrokov.

18. Kým kogentného pravidla o platení úrokov aj po skončení úverového obdobia v normatívnej podobe
niet, dohoda o úrokoch po splatnosti popri ďalších úrokoch za omeškanie a ďalších sankciách sa dotýka
ponukyzákona(dispozície).Akopritomvspotrebiteľskýchveciachevidentnetátodohodnutákonštrukcia

indikuje nárast dlhu, zákonite sa natíska otázka povinnosti vykonania súdnej kontroly prijateľnosti takejto
dohody (úrokov popri úrokoch z omeškania a ďalších sankciách).

19. Je nepochybné, že taký odklon od dispozície právnej normy, ktorý sleduje úroky popri úrokoch
z omeškania či iných sankciách je v neprospech žalovanej. Ak by takejto dohody nebolo, zákon

by umožňoval žalobcovi uplatniť po splatnosti úroky z omeškania pri pomerne novom pravidle o
administratívnom strope na celkové sankcie zakotvené v § 3a nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. „Ak
je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi, sankcie za
omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov nesmú spolu prevýšiť priemernú hodnotu
ročnej percentuálnej miery nákladov naposledy zverejnenú podľa osobitného predpisu pred vznikom

omeškania o viac ako 10 percentuálnych bodov ročne a súčasne nesmú prevýšiť trojnásobok úrokov
z omeškania podľa tohto nariadenia vlády; za rozhodujúcu sa považuje ročná percentuálna miera
nákladov pre obdobný typ spotrebiteľského úveru. Za sankcie podľa odseku 1 sa považujú úroky z
omeškania,zmluvnépokutyaakékoľvekinéplneniazaomeškaniespotrebiteľasosplácanímpeňažných
prostriedkov. Ak sankcie podľa odseku 1 dosiahnu výšku poskytnutých peňažných prostriedkov,

následné sankcie za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov nesmú prevýšiť
úroky z omeškania podľa tohto nariadenia vlády.“

20. V danom kontexte považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že sa stotožňuje s tou časťou
odôvodnenia NS ČR vo veci 33 Odo 657/2005, v ktorej sa argumentuje, že úroky predstavujú odmenu

(cenu) za ,,užívaní istiny“ a úroky z omeškania sankciu. Nie však s názorom, že cena je neuzavretá
kým sa úver celý nesplatí a že popri úrokoch z omeškania sú prípustné aj úroky. Cena musí
byť jasne stanovená, uzavretá a ustálená výhradne v spojení s ukončením úverovej služby, a teda
uplynutím úverového obdobia či už pôvodne dohodnutého alebo predčasne skončeného. Neuzavretá aotvorená môže byť len sankcia, ktorej výšku reguluje všeobecne záväzný predpis tak, aby nenadobudla
neprimerané rozmery. Ak by sme totiž pripustili, že cena sa môže meniť v čase a v závislosti od
subjektívneho faktora správania spotrebiteľa, mala by táto skutočnosť zásadný dopad aj na ustálenie

podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienok, za ktorých bude spotrebiteľ
kontrahovať.

21. Ak odvolateľ poukazuje vo svojom odvolaní na názor vyslovený v inom rozhodnutí krajského súdu,
odvolací súd uvádza, že v predmetnej veci nie je názor vyslovený v inom rozhodnutí záväzný. V tejto

súvislosti poukazuje odvolací súd na ďalšie rozhodnutia, v ktorým bola vec právne posúdená tak, ako aj
v tomto prípade a to rozhodnutia sp. zn. 8Co/227/2016 zo dňa 28.11.2017, sp. zn. 8Co/52/2017 zo dňa
26.03.2018, sp. zn. 8Co/78/2017 zo dňa 22.05.2018, sp. zn. 8Co/91/2017 zo dňa 26.06.2018.

22. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie zrozumiteľným spôsobom uviedol
právne dôvody, pre ktoré žalobe čiastočne nevyhovel. Jeho rozhodnutie nemožno považovať za

svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd prvej inštancie sa pri výklade
a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a
význam. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že odvolateľ sa s právnym názorom
všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti
rozhodnutia súdu, teda k porušeniu práva na spravodlivý proces. (Pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR

zo dňa 23.11.2010, sp. zn. 5 Cdo 218/2010, uznesenie Ústavného súdu SR z 08.06.2006, I. ÚS 188/06)

23. Podľa ustanovenia § 517 odsek 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky
zákonník“), dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej
primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné

plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

Podľa odseku 2, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka
popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku
úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

24. Z obsahu napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie žalobcovi priznal úroky z
omeškania zo sumy 12.222,66 Eur (t.j. nezaplatená istina po čiastočnom uspokojení žalobcovej
pohľadávky výťažkom z dobrovoľnej dražby) od 16.12.2014 (t.j. odo dňa nasledujúceho po zosplatnení
úveru) do zaplatenia.

25. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že v čase zosplatnenia úveru predstavovala nesplatená
istina inú sumu, než to bolo v čase čiastočného uspokojenia žalobcovej pohľadávky výťažkom z
dobrovoľnej dražby. Z výpisu z účtu priloženého k žalobe vyplýva, že po zosplatnení úveru dňa
15.12.2014 predstavoval dlh žalovanej na istine sumu 126.991,96 Eur. Dňa 24.03.2016 došlo k

čiastočnému uspokojeniu pohľadávky žalobcu výťažkom z dobrovoľnej dražby, ktorý činil sumu
114.769,30 Eur. Z výpisu z účtu žalovanej tiež vyplýva, že uvedený výťažok z dražby bol započítaný na
nezaplatenú istinu úveru.

26. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobcovi prináleží úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne z

nezaplatenej istiny (126.991,96 Eur) odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru (od 16.12.2014)
do čiastočného uspokojenia pohľadávky výťažkom z dobrovoľnej dražby (do 24.03.2016) a úrok z
omeškania vo výške 8,05 % ročne zo zvyšnej nezaplatenej istiny po čiastočnom uspokojení pohľadávky
žalobcu (12.222,66 Eur) od 25.03.2016 do zaplatenia.

27. Nakoľko súd prvej inštancie žalobcovi priznal úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy
12.222,66 Eur od 16.12.2014 do zaplatenia, odvolací súd postupom podľa ustanovenia § 388 C.s.p.
zmenil výrok o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti v časti týkajúcej sa nepriznaného úroku z
omeškania tak, že žalobcovi priznal nepriznanú časť týchto úrokov (8,05 % ročne z rozdielu súm
126.991,96 Eur a 12.222,66 Eur od 16.12.2014 do 24.03.2016).

28. Judikatúra súdov, vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva, nevyžaduje, aby na každý argument
strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. (Pozri rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29.
mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalšíproti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04)

29. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie, čo do výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej
časti s výnimkou úrokov z omeškania správne zistil skutkový stav veci, správne vyhodnotil jednotlivé
dôkazy, ako aj správne právne vec posúdil. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd v zmysle
ustanovenia § 387 C.s.p. rozsudok v uvedenej časti potvrdzuje ako vecne správny.

30. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 255 odsek 1 C.s.p. v
spojení s stanovením § 262 odsek 2 C.s.p. tak, že trovy konania stranám sporu nepriznal.

31. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).