Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, February 6, 2019

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 6C/394/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213226618
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Tvrdíková

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2019:4213226618.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou Mgr. Janou Tvrdíkovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI

Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, v konaní zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR,
s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: L.
V., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. H., Y. Č. E. XXXX/X, H., o zaplatenie 878,91 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaný n e m á právo na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 22.11.2013 žalobca doručil súdu žalobu, ktorou sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť
mu sumu 878,91 € spolu s príslušenstvom a náhradu trov konania na tom skutkovom základe, že

žalovaný s jeho právnym predchodcom (spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a.s.) uzatvoril dňa
22.6.2007 zmluvu č. 2318116758, na základe ktorej mu boli poskytnuté finančné prostriedky, ktoré
sa zaviazal riadne splatiť. Celková dlžná suma ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu vo
výške 1.033,33 €, ktorá predstavuje rozdiel medzi kreditnými a debetnými operáciami na účte. Zároveň
si uplatnil na zaplatenie úrok z omeškania vo výške 9,25 % ročne z dlžnej sumy o sumy od 9.12.2011
do zaplatenia. Titulom náhrady trov konania si uplatnil zaplatenie súdneho poplatku a trov právneho
zastúpenia.

2. Súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. XC/XXX/XXXX - XX zo dňa 04.02.2016, ktorým žalobu zamietol
a žalovanému náhradu trov nepriznal. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca, o ktorom rozhodol
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací uznesením č.k. XCo/XXX/XXXX - XX zo dňa 19.01.2018. Odvolací
súd predmetným uznesením odvolaním napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Vo
svojom rozhodnutí odvolací súd konštatoval, že odvolanie žalobcu je čiastočne opodstatnené najmä
kvôli nedostatku odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Komárno č.k. 6C/394/2015 - 52 , čo tento

rozsudok stavia do pozície nepreskúmateľnosti kvôli nedostatočne zistenému skutkovému stavu. Z
uvedeného dôvodu odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a súdu prvého stupňa v ďalšom konaní
uložil 1/ posúdiť dostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, 2/ zaoberať sa zmluvou o bežnom účte
uzatvorenom medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným a zistiť, aké prepojenie existuje medzi
zmluvou o úvere a zmluvou o zriadení bežného účtu v prospech žalovaného a kedy vlastne vzniká
žalovanému povinnosť plniť banke, 3/ v prípade vznesenej námietky premlčania jasne a zrozumiteľne
vysvetliť počiatok omeškania dlžníka a odôvodniť plynutie premlčacej doby.

3. Tunajší súd riadiac sa rozhodnutím odvolacieho súdu, vo veci nariadil pojednávanie na deň 9.5.2018,
na ktoré predvolal právneho zástupcu žalobcu a žalovaného. Vec v zmysle § 180 CSP prejednal
v neprítomnosti žalovaného, ktorý sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť na pojednávaníospravedlnil. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že čo sa týka aktívnej vecnej legitimácie,
poukazuje na podanie právneho predchodcu žalobcu, ktorým vypovedal zmluvný vzťah so žalovaným,
čím prišlo k ukončeniu zmluvného vzťahu. Vypovedanie zmluvy podľa vyjadrenia žalobcu napĺňa aj

podmienky výzvy na zaplatenie v zmysle zákona o bankách. Čo sa týka zmluvy o zriadení účtu a
možnosti povoleného prečerpania, dlžník je povinný jedenkrát ročne vyrovnať mínusový zostatok na
svojom účte, a to v zmysle bodu 4.10 Všeobecných obchodných podmienok. Žalobca zároveň požiadal
o poskytnutie lehoty z dôvodu zabezpečenia listiny vypracovanej právnym predchodcom žalobcu
adresovanej žalovanému, v ktorej právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej

sumy. Právny zástupca žalobcu však predmetnú listinu nezabezpečil a súdu dňa 29.06.2018 oznámil,
že jeho právny predchodca takouto listinou nedisponuje. Zároveň uviedol, že nakoľko výpoveď zmluvy
o bežnom účte nebola zo strany žalovaného rozporovaná, je potrebné túto skutočnosť považovať za
nesporné skutkové tvrdenie.

4. V priebehu konania strany sporu požiadali o poskytnutie priestoru z dôvodu urovnania sporu

mimosúdnou cestou, avšak k takejto dohode neprišlo. Súd nariadil ďalšie pojednávanie v predmetnej
právnej veci na deň 06.02.2019, na ktoré predvolal právneho zástupcu žalobcu a žalovaného. Vec
v zmysle § 180 CSP prejednal v neprítomnosti žalovaného, ktorý sa na pojednávanie nedostavil,
svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil. Právny zástupca žalobcu k veci uviedol, že trvá na svojich
doterajších podaniach. Po vypočutí si prednesu právneho zástupcu žalobcu a po oboznámení sa s

obsahom spisu Okresného súdu Komárno, z neho najmä žaloby, zmluvy o bežnom účte, Všeobecných
obchodných podmienok, oznámenia o postúpení pohľadávky, zmluvy o postúpení pohľadávok, pokusu o
zmier, prehľadu histórie transakcií, vypovedanie zmluvy o bežnom účte a ostatných ku spisu pripojených
listín ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:

5. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosťou Všeobecná
úverová banka, a.s. dňa 08.12.2011 žalobca nadobudol od svojho právneho predchodcu pohľadávku
vočižalovanémutitulomzmluvyozmluvyobežnommúčteaposkytovaníproduktovaslužiebflexiúčtuzo
dňa 22.06.2007. Ako vyplynulo z prílohy zmluvy o postúpení pohľadávok, v čase postúpenia pohľadávky
bol žalovaný v omeškaní s úhradou dlžnej sumy 1337 dní.

6. Žalovaný s právnym predchodcom žalobcu uzatvoril dňa 22.06.2007 zmluvu o bežnom účte a
poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu. V zmysle uzatvorenej zmluvy bola žalobcovi poskytnutí
možnosť povoleného prečerpania na účte (v prípade splnenia podmienok stanovených VÚB, a.s.).
Podmienky povoleného prečerpania boli upravené vo Všeobecných obchodných podmienkach pre

depozitné produkty. Ako vyplynulo z prehľadu histórie transakcií na bežnom účte, odporca sa dostal
do debetu dňa 07.12.2007, keď poslednú debetnú transakciu vlastnou dispozíciou s účtom realizoval
dňa 10.12.2007. Dňa 15.07.2008 žalovaný realizoval naposledy kreditnú položku na svojom účte.
Nakoľko žalovaný svoje záväzky so zmluvy neplnil riadne a včas, právny predchodca žalobcu podaním
zo dňa 14.12.2010 vypovedal zmluvu o bežnom účte, pričom účinnosť výpovede mala nastať ku

koncu druhého kalendárneho mesiaca po mesiaci, v ktorom bude výpoveď doručená žalovanému. Toto
tvrdenie žalovaný v konaní nepoprel, preto súd túto skutočnosť, ukončenie záväzkovo-právneho vzťahu
považoval za nesporné. Ku dňu ukončenia zmluvného vzťahu bol dlh žalovaného vo výške 1.187,69 €,
pričom pozostával z dlžnej istiny vo výške 878,91 €, zmluvného úroku vo výške 154,36 € a úroku z
omeškania vo výške 154,42 €.

7. Žalovaný sa v priebehu konania k predmetu sporu žiadnym spôsobom nevyjadril.

8. Predmetom konania je nárok titulom zmluvy o úvere čerpanom v podobe povoleného prečerpania
na bežnom účte.

9. Podľa § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od
určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.

Podľa § 708 ods. 2 Obchodného zákonníka, na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné
prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľ.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky

vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v
dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení platnom od 01.01.2008) spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 879j Občianskeho zákonníka, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy
vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1.

januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa§23aods.1aods.2zákonač.634/1992Zb.oochranespotrebiteľa,spotrebiteľskýmizmluvamisú
zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ako

aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a
je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy,
ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.

Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo

jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby
dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, tento zákon upravuje niektoré
podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob

výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie
opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 2 písm. a) a b) citovaného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o

spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa§3ods.1,2citovanéhozákona,veriteľomjefyzickáosobaaleboprávnickáosoba,ktoráposkytuje
spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského
úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania,

poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení účinnom k 28.9.2011, ak je napriek
písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych
dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke

zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu
tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je
bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej
banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke
zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí,
ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči

banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo
pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu,
na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže
postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo
pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

10. V zmysle citovaného ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách môže
byť spôsobilým predmetom postúpenia len pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už splatné a to za
predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy, po ktorej bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90
kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené je zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky

banky. Tieto predpoklady musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky.

11. Podľa § 2 ods. 1 citovaného zákona, banka je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej
republiky založená ako akciová spoločnosť, ktorá
a) prijíma vklady a

b) poskytuje úvery
c) a ktorá má na výkon činností podľa písmen a) a b) udelené bankové povolenie. Iná právna forma
banky sa zakazuje.

12. Aktívnou vecnou legitimáciou v konaní sa rozumie hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva

žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok
uplatňovať. Súd vecnú legitimáciu v konaní skúma vždy aj bez návrhu, a to aj v prípade, ak ju žiadna
zo strán sporu nenamieta.

13. V danom prípade sa žalobca podanou žalobou domáhal zaplatenia dlžnej sumy titulom zmluvy

o bežnom účte uzavretej medzi spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a.s. a žalovaným dňa
22.06.2007 vo výške 878,91 € príslušenstvom.

14. Predmetom konania v tejto veci bol záväzok žalovaného, ktorý vznikol zo zmluvy o bežnom účte
uzatvorenej v zmysle § 708 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorá je však súčasne spotrebiteľskou

zmluvou a na žalovaného je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený
zmluvou o bežnom účte je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o
spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka), a to cez odkaz podľa ustanovenia §
1 ods. 2 druhá veta Obchodného zákonníka. Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti,

že tzv. spotrebiteľské zmluvy (i keď sú upravené v Občianskom zákonníku) nepredstavujú osobitný
zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho
zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu
na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia
o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka a

teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej časti). Preto na právny vzťah založený zmluvou
o bežnom účte aplikoval súd ustanovenia Obchodného zákonníka (čo sa týka konkrétnych práv a
povinností) ako aj ustanovenia Občianskeho zákonníka (týkajúce sa spotrebiteľa a spotrebiteľských
zmlúv). V tejto súvislosti súd upriamuje pozornosť na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21.4.2015 (sp.zn. 3MCdo/14/2014), podľa ktorého ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
sa na právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, prednostne použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy

založené pred jeho účinnosťou.

15. V zmysle uznesenia Krajského súdu v Nitre č.k. 5Co/630/2016 - 97 sa súd v konaní prioritne zaoberal
otázkou vecnej legitimácie strán sporu v tomto konaní.

16. Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu,
o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti
nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný,
závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený
nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva
a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v

občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie
nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť
účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie
je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-
právnehooprávnenia(žalobca),niejenositeľomtohohmotno-právnehooprávnenia,oktorévkonaníide;

o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom
hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide
(por. rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 192/2004, rozsudok Okresného súdu v Trnave sp.
zn. 24Co/722/2015).

17. Pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného mal súd preukázanú, keďže ide o dlžníka zo zmluvného
vzťahu, plnenie z ktorého je predmetom tohto konania (pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného žalobca
preukázal predložením zmluvy o bežnom účte, plnenie z ktorej je predmetom sporu).

18. Pokiaľ však ide o aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v tomto konaní súd konštatuje, že v zmysle

zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách žalobcu v tomto konaní zaťažovala povinnosť preukázať dodržanie
postupu v zmysle § 92 ods. 8 citovaného zákona, t.j. že spoločnosť Všeobecná úverová banka, a.s.
ako veriteľ pohľadávky písomne vyzval žalovaného ako dlžníka na úhradu dlhu a tento bol napriek
výzve v omeškaní s jeho splácaním nepretržite 90 kalendárnych dní, keďže splnenie tohto postupu
je predpokladom postúpenia splatnej pohľadávky, resp. jej časti banky voči dlžníkovi na tretiu osobu.

Žalobca svoju aktívne vecnú legitimáciu v konaní vyvodzoval z výpovede zmluvy o bežnom účte, ktoré
zaslal jeho právny predchodca žalovanému.

19. Súd v tejto súvislosti dospel k záveru, že na prípady postúpenia pohľadávok bánk je potrebné okrem
všeobecného ustanovenia § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka aplikovať ustanovenia lex specialis, t.j.

ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z., keďže zákon o bankách v prípade bankových úverov
poskytuje dlžníkom zákonnú ochranu pred zhoršením ich situácie v záväzkovoprávnom vzťahu z titulu
bankového úveru. Podľa § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách ak je napriek písomnej výzve banky
alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so
splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže

banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku
postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez
súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením

čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať
postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;
banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných
záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok

a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

20. Banka je v prípade porušenia zmluvnej povinnosti dlžníka splácať úver riadne a včas oprávnená
vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, po doručení výzvy dlžníkovi, za podmienok stanovených v zákoneo bankách, alebo zmluvu o vypovedať, prípadne od nej odstúpiť, v súlade so všeobecnými obchodnými
podmienkami. Banka v danom prípade využila možnosť výpovede zmluvy, na preukázanie čoho žalobca
súdu predložil výpoveď zmluvy o bežnom účte, avšak žalobca súdu nepredložil žiaden dôkaz o tom,

že by táto výpoveď zmluvy bola doručená žalovanému, v ktorý deň, a kedy tak nastala účinnosť tejto
výpovede. Výpoveď zmluvy v danom prípade zároveň nemožno považovať za splnenie povinnosti banky
voči žalovanému v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách, nakoľko týmto momentom prišlo iba k
ukončeniu zmluvného vzťahu, pričom samotná výpoveď zmluvy neobsahovala výzvu na zaplatenie
dlžnej sumy, obsahovala iba poučenie žalovaného o tej skutočnosti, že zrušenie bežného účtu ho

nezbavuje povinnosti plniť finančné záväzky voči banke.

21. V danom prípade žalobcu zaťažovalo dôkazné bremeno preukázania splnenia podmienok
špecifikovaných v ustanovení § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z.. Nakoľko žalobca dodržanie tohto
postupu zo strany právneho predchodcu žalobcu nepreukázal a v priebehu konania učinil skutkové
tvrdenie v tom smere, že ani po dožiadaní pôvodného veriteľa, Všeobecnej úverovej banky, a.s.,

nedisponuje dokladmi preukazujúcimi doručenie predmetnej výzvy na zaplatenie dlhu žalovanému, s
plnením ktorého bol v omeškaní a že dlžník (žalovaný) bol napriek výzve nepretržite dlhšie ako 90
kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke, súd bol
nútený konštatovať, že žalobca nepreukázal svoje skutkové tvrdenie o tom, že je na základe zmluvy
o postúpení pohľadávok zo dňa 08.12.2011 právnym nástupcom obchodnej spoločnosti Všeobecná

úverová banka, a.s. vo vzťahu k pohľadávke zo zmluvy o bežnom účte uzatvorenej so žalovaným dňa
22.06.2007 a teda medzi právnym predchodcom žalobcu a žalobcom nedošlo k platnému postúpeniu
pohľadávky, ktorá je predmetom tohto konania, keď zákon č. 483/2001 Z.z. o bankách treba ohľadom
inštitútu postúpenia pohľadávky považovať za lex specialis vo vzťahu k ustanoveniam Občianskeho
zákonníka (konkrétne § 524 Občianskeho zákonníka). Zmluvu o postúpení pohľadávok z 08.12.2011 je

preto potrebné považovať za neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka (pre rozpor
so zákonom).

22. Súd tiež poukazuje na právny názor Krajského súdu v Trnave vyslovený v rozsudku vo veci sp. zn.
24Co/722/2015, podľa ktorého pre vyslovenie postupiteľnosti pohľadávky banky z titulu spotrebiteľského

úveru je nevyhnutné dodržanie postupu podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z., pod následkom
neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor so
zákonom, konkrétne ustanovením § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa zakazuje
postúpiť okrem iného také pohľadávky, ktorých obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Pohľadávky banky
voči svojim klientom treba považovať práve za takýto druh pohľadávok, keď s každou pohľadávkou

banky voči klientovi sú neoddeliteľne spojené špecifické povinnosti a požiadavky kladené na podnikanie
bánk v zmysle § 27 a nasl. zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, ako aj obsiahle bankové tajomstvo (§
91 a nasl. cit. zákona).

23. Žalobca v konaní nepreukázal, že by Všeobecná úverová banka, a.s. doručila žalovanému písomnú

výzvu na splnenie omeškaného peňažného záväzku. Písomná výzva na splnenie je totižto jednou z
podmienok platného postúpenia pohľadávky bankou. Výzva sa musí dostať do dispozičnej sféry dlžníka,
leboideotzv.faktickýúkon,ktorýjenevyhnutnoupodmienkouďalšiehoprávnehoúkonu,atopostúpenia
pohľadávky bankou v prípade, ak klient banky je napriek písomnej výzve banky nepretržite v omeškaní
dlhšie ako 90 kalendárnych dní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku. Nepredloženie

tejto výzvy s doručenkou má za následok, že žalobca nepreukázal začatie plynutia lehoty trvania
nepretržitého omeškania dlžníka banky dlhšieho ako 90 kalendárnych dní ako predpokladu pre platné
postúpenie pohľadávky Všeobecnej úverovej banky, a.s. v prospech žalobcu.

24. Keďže súd postupom podľa § 295 CSP nemal preukázané súčasné splnenie oboch podmienok

predpokladaných v § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z., dospel k záveru, že zmluva o postúpení
pohľadávok z 08.12.2011 v prospech žalobcu je neplatná s poukazom na § 41 Občianskeho zákonníka
podľa § 39 Občianskeho zákonníka (pre rozpor s § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z.) v časti pohľadávky
Všeobecnejúverovejbanky,a.s.vočižalovanémuzozmluvyobežnomúčtezodňa22.07.2007ažalobca
v súvislosti s uvedenou zmluvou nie je veriteľom žalovaného. Pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie

žalobcu súd žalobu vo zvyšnej časti zamietol.

25. O nároku na náhradu trov konania, prvoinštančného ako aj odvolacieho, súd rozhodol podľa § 255
ods. 1 CSP a § 396 ods. 3 CSP, keď žalovaný bol tou stranou sporu, ktorá bola s ohľadom na výsledokkonania v konaní plne úspešná. Nakoľko však žalovanému preukázateľne v súvislosti s týmito konaniami
žiadne trovy nevznikli a ani si ich náhradu neuplatnil, súd vyslovil, že žalovaný nemá právo na náhradu
trov prvoinštančného a odvolacieho konania, hoci mu tento nárok vznikol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresnom súde Komárno v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

V prípade, ak odvolanie s prílohami nebude predložené v potrebnom počte vyhotovení, súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 veta posledná CSP).