Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 29, 2018

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 41Csp/76/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7118204634
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Kudlovská

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2018:7118204634.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Zuzanou Kudlovskou v spore žalobcu: Všeobecná úverová banka,

a.s., so sídlom v Bratislave, Mlynské nivy 1, IČO: 31320155, právne zastúpený Advokátska kancelária
Gallo s.r.o., so sídlom v Bratislave, Jilemnického 30, 036 01 Martin, IČO: 36715352 proti žalovanému: Š.
U.,nar.XX.X.XXXX,trvalebytomM.XXX/X,V.,štátnyobčanL.,ozaplatenie400,-EURspríslušenstvom
takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný z a p l a t i ť žalobcovi istinu 400,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške
5 % ročne zo sumy 400,- EUR od 8.9.2018 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti úrokov z omeškania žalobu zamieta.

III. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu účelne vynaložených, odôvodnených a preukázaných trov
konania v rozsahu 100 % voči žalovanému s tým, že o výške trov bude rozhodnuté samostatným
uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 17.4.2018 voči žalovanému domáhal zaplatenia
sumy 400,- EUR s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 6.8.2015 do zaplatenia titulom zmluvy
o pôžičke. Súčasne požadoval náhradu trov konania.

2. Uviedol, že dňa 7.8.2014 došlo k uzavretiu Zmluvy o pôžičke evid. č. XXXXXXXX medzi žalobcom a
žalovaným. Na základe uvedenej zmluvy poskytol žalobca žalovanému pôžičku vo výške 450,- EUR na
kúpu spotrebného tovaru uvedeného v zmluve. Kúpna cena tovaru bola 629,- EUR. Žalovaný pri podpise
zmluvy zaplatil akontáciu vo výške 179,- EUR. Žalovaný sa zaviazal úver splácať v 18 pravidelných
mesačných splátkach v sume 25,- EUR. Žalovaný si svoje povinnosti riadne a včas neplnil, ku dňu
podania žaloby uhradil z vyššie uvedenej sumy 50,- EUR a z toho dôvodu žalobca listom zo dňa
7.5.2015 označeným ako „predžalobná upomienka“ vyzval žalovaného na úhradu dlžných splátok a

upozornil žalovaného na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Žalovaný neuhradil dlžné splátky
ani v dodatočne poskytnutej lehote, preto žalobca dňa 19.7.2015 úver zosplatnil, o čom bol žalovaný
informovaný listom zo dňa 31.7.2015 označeným ako „oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti
úveru“.
3. Žaloba spolu s procesným poučením bola žalovanému doručovaná dňa 7.6.2018, avšak súdu sa
zásielka vrátila dňa 8.6.2018 ako nedoručená z dôvodu „adresát je neznámy“. Súd vykonal šetrenie
skutočného pobytu žalovaného prostredníctvom REGO, ZVJS, SP, OO PZ, zo správy Obvodného

oddelenia PZ zo dňa 1.7.2018 vyplýva, že pobyt žalovaného nebol zistený. Z toho dôvodu bola žaloba
spolu s prílohami a procesným poučením žalovanému doručená postupom podľa ust. § 106 ods. 3 CSP
(zákon č.160/2015 Z.z.) dňa 7.9.2018.4. Podľa § 297 CSP (zákon č.160/2015 Z,z,) pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak ide iba o
otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu
bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 EUR.

5. Vzhľadom na to, že v tejto veci ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci a hodnota
sporu neprevyšuje 1 000 EUR, súd v zmysle § 297 CSP vec prejednal a rozhodol bez nariadenia
pojednávania, pričom rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 29.11.2018, s tým, že miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku boli oznámené postupom podľa § 219 ods.3 CSP.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením s listinnými dôkazmi predloženými do spisu žalobcom a
to: Zmluva o pôžičke č. XXXXXXXXXX zo dňa 7.8.2014, Príloha č. 1 Všeobecné obchodné podmienky,
príloha č. 2 informácie o finančnom sprostredkovaní (SFA, VTA), Predžalobná upomienka zo dňa
7.5.2015, doručenka zo dňa 20.5.2015, Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa
31.7.2015, Prehľad splátok a úhrad žalovaného a zistil tento skutkový stav:
6. Dňa 7.8.2014 žalobca a žalovaný uzavreli Zmluvu o pôžičke č. XXXXXXXXXX ( ďalej len „Zmluva“),

na základe ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytnúť v prospech žalovaného ako dlžníka
účelovú pôžičku s predmetom financovania Telefon m Apple iPhone 5S 16GB čer ZL SK, ktorého
kúpna cena bola 629,- EUR a dlžník sa zaviazal vrátiť veriteľovi dlžnú sumu spolu s príslušenstvom.
Výška dojednanej pôžičky predstavovala sumu 450,- EUR, akontácia predstavovala sumu 179,- EUR.
Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver splatiť v 18 mesačných splátkach po 25,- EUR so splatnosťou

prvej splátky dňa 14.10.2014 v zmysle Zmluvy. Ročná percentuálna miera nákladov predstavuje 0 %,
priemerná hodnota RPMN 49,67 % a ročná úroková sadzba 0 %. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli
ajVšeobecnéobchodnépodmienky.Žalovanýsapodľatvrdeniaprávnehopredchodcužalobcudostaldo
omeškania, pričom z celkovej sumy poskytnutej pôžičky zaplatil dňa 18.2.2015 len sumu 50,- EUR ako
to vyplýva z prehľadu splátok a úhrad. Na základe tejto skutočnosti právny predchodca žalobcu listom

zo dňa 7.5.2015 označeným ako „Predžalobná upomienka“ žiadal uhradiť nedoplatky na splátkach
v sume 125,- EUR do 5.7.2015. Nakoľko dlžnú sumu žalovaný žalobcovi neuhradil ani po doručení
upomienky, žalobca úver zosplatnil o čom upovedomil žalovaného listom zo dňa 31.7.2015 označeným
ako „Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru“.
7. Podľa špecifikácie žalovanej sumy uvedenej v žalobnom návrhu žalovaná suma pozostáva z istiny

450,- EUR mínus prijaté úhrady v sume 50,- EUR plus náklady na vymáhanie v sume 0 EUR.
8.Žalobcanepreukázalčipredžalobnúupomienkuzodňa7.5.2015anioznámenieovyhláseníokamžitej
splatnosti úveru zo dňa 31.7.2015 žalovanému skutočne doručil, resp. či sa mu tieto vrátili ako
nedoručené. Táto skutočnosť nevyplýva ani z doručenky predloženej súdu žalobcom pripojenej k
„Predžalobnej upomienke“, nakoľko na doručenke nie je uvedené aké listiny boli predmetom uvedenej

zásielky.
9. Žalobca súdu taktiež nepreukázal, kedy došlo k zosplatneniu úveru z jeho strany. K žalobnému
návrhu žalobca predložil oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 31.7.2015, avšak z
predmetnej listiny nevyplýva ku ktorému dňu došlo k splatnosti predmetného úveru.
10. Súd z vlastnej činnosti zistil, že dňa 1.1.2018 došlo k zániku spoločnosti Consumer Finance Holding,

a.s., so sídlom Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130. Zánik žalobcu nastal v dôsledku
rozdelenia zlúčením. Došlo teda k univerzálnej sukcesii, keď právny nástupca, Všeobecná úverová
banka, a.s. vstúpil do všetkých práv a povinností žalobcu.

Súd vec právne posúdil podľa nasledujúcich ustanovení zákona :

11. V zmysle čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, únia v snahe podporiť záujmy
spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia,
bezpečnosti a hospodárskych záujmov spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu
a vytváranie združení na ochranu ich záujmov.
12. Podľa Prílohy k Občianskemu zákonníku je Smernica Rady č.93/13 EHS z 05.04.1993 o nekalých

podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993,
str. 29-34) prebratá do právneho poriadku SR z právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej
únie.
13. Podľa článku 6 bod 1 Smernice Rady č.93/13/EHS členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky
použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich

vnútroštátnehoprávanebolizáväznéprespotrebiteľaaabyzmluvabolapodľatýchtopodmienoknaďalej
záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
14. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi
vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.15. Podľa § 491 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne
upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv
obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

16. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.
17. Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
18. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.
19. Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
20. Podľa § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 13.6.2014 ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné

zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
21. Podľa §4 ods.6 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa ak sa zmluva medzi predávajúcim a
spotrebiteľom uzatvára písomne a obsahuje ustanovenia, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť

sa pred podpisom zmluvy, ale nemohol ovplyvniť ich obsah, predávajúci je povinný zmluvné podmienky
formulovať zrozumiteľne. V pochybnostiach platí výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, ibaže súlad týchto
podmienok so zákonom je predmetom kontroly orgánu dozoru.
22. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľským úverom sa
rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo

forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme a zmluvou o spotrebiteľskom úvere
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
23.Podľa§2písm.a)ab)zákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúverochveriteľomjefyzickáosoba
alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej

činnosti. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo
povolania.
24. Podľa § 3 ods. 5 cit. zákona č. 129/2010 Z.z., pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere musí
byť spotrebiteľ písomne oboznámený so zmluvnými podmienkami podľa § 4. Na požiadanie musí veriteľ
poskytnúť spotrebiteľovi ďalšie doplňujúce informácie. Podľa § 4 ods. 1 cit. zákona č. 129/2010 Z.z.,

zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Podľa § 9 ods. 1 a ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
25. Podľa § 9 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o

spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej
vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
26. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať

aj len jednotlivých plnení. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením
peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa
tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania
ustanovuje vykonávací predpis.
27. Podľa ust. § 150 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) strany

majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

Nazákladezistenéhoskutkovéhostavuzvykonanéhodokazovaniasúdnárokžalobcuprávnevyhodnotil
takto :
28. Zmluvný vzťah medzi stranami sporu súd posúdil podľa ustanovení § 657 a § 658 Občianskeho

zákonníka zmluvy o pôžičke, nakoľko zmluva o pôžičke je spravidla bezodplatným právnym úkonom a za
odplatnú sa považuje vtedy, keď odplatný charakter zmluvy o pôžičke vyplýva z jej obsahu. Pri peňažnej
pôžičke vyplýva odplatnosť zmluvy z povinnosti dlžníka platiť úroky (zmluvné úroky) ako odplatu za
poskytnutie pôžičky.29. Ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj
keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred

jeho účinnosťou (pozri Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. apríla 2015, sp. zn. 3 MCdo 14/2014)
30. Právny vzťah založený zmluvou o pôžičke je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou
a je nevyhnutné posudzovať ho podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka (§ 657 a nasl.)
a právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl.). Pre
posúdenie okolnosti, či ide o tzv. spotrebiteľský úver, nie je rozhodujúce, akou právnou formou sa

spotrebiteľský úver poskytuje, dôležité je len to, či ide o poskytnutie peňažných prostriedkov v prospech
spotrebiteľa za odplatu ( uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 29. januára 2010, sp.zn.
17CoE/2/2010).
31. Z obsahu spisu v prejednávanej veci je zrejmé, že žalobca pri uzatváraní zmluvy o pôžičke
vystupoval ako veriteľ, t. j. ako osoba, ktorá konala v rámci svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný
vystupoval ako spotrebiteľ, t. j. ako osoba, ktorá nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti

alebo inej podnikateľskej činnosti. Z hľadiska poradia aplikovateľnosti v prípade spotrebiteľských zmlúv
Obchodný zákonník celkom alebo z časti musí ustúpiť nutnej prioritnej aplikácii spotrebiteľského práva
v širšom slova zmysle, t.j. aplikácii Občianskeho zákonníka. Normy obchodného práva sú totiž v
prípade spotrebiteľských zmlúv použiteľnými len vtedy, ak neodporujú úprave, ktorá tu má z povahy veci
prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v Občianskom zákonníku a predpisoch vydaných na

jeho vykonanie. V tejto súvislosti súd poukazuje i na ustanovenie § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka
(účinné od 01. 04. 2015), podľa ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa použijú vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Citované ustanovenie bolo do zákona č. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa zavedené zákonom č. 102/2014 Z.z. ako bod 11 čl. VIII. Zákon nadobudol

účinnosť 1. mája 2014 a zákonodarca nestanovil žiadne intertemporálne pravidlá. Pomerne jasným a
nepochybným sa v tomto svetle javí úmysel zákonodarcu a zákona, a výklad konkrétneho ustanovenia je
tak len derivátom elementárneho pravidla, že každá právna norma sa má vykladať na prospech toho, na
ochranu koho je primárne určená. O povahe právnej normy nerozhoduje formálne kritérium zaradenia
právnej normy do právneho predpisu, ale charakter právnych vzťahov, ktoré táto právna norma reguluje.

32. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch je spotrebiteľským úverom
dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. S poukazom na uvedené je predmetnú
zmluvu o úvere potrebné považovať svojou povahou za zmluvu spotrebiteľskú. Aplikáciou zásady
lex specialis derogat lex generalis, t.j. pokiaľ špeciálny predpis obsahuje odlišnú právnu úpravu, má

prednosť pred všeobecným zákonom, je špeciálnou právnou úpravou v prejednávanej veci zákon č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ako i ustanovenie § 52 a nasledovné Občianskeho zákonníka
upravujúce problematiku spotrebiteľského práva, ktorá má prednosť pred všeobecnou právnou úpravou,
ktorou je v tomto prípade Obchodný zákonník, a preto je nevyhnutné posudzovať predmetný právny
vzťah medzi stranami sporu podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, keď medzi stranami bola

uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia §2 zákona č. 258/2001 Z. z., a teda
aj otázka premlčania nároku žalobcu sa posudzuje podľa ustanovenia§ 101 Občianskeho zákonníka.
K uvedenému súd ešte dopĺňa, že aj napriek tomu, že v danom prípade ide o zmluvný typ upravený
v zmysle § 497 až § 507 Obchodného zákonníka, súčasne ide o zmluvu spadajúcu pod režim Zákona
o spotrebiteľských úveroch, preto bolo potrebné predmetnú zmluvu posudzovať podľa zákona č.

129/2010 Z. z., ako aj ustanovení Občianskeho zákonníka. Je potrebné zdôrazniť, že hoci má zmluva
o spotrebiteľskom úvere charakter absolútneho obchodu, neprestáva byť zmluvou spotrebiteľskou. Pri
spotrebiteľských zmluvách, ktoré predstavujú širší pojem, má z hľadiska aplikovateľnosti absolútnu
ustanovenia § 52 ods. 2) tak, že na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy
prednostne použijú ustanovenia Občianskeho práva, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného

práva. V tejto súvislosti súd len dopĺňa, že od účinnosti tohto ustanovenia sa toto ustanovenie vzťahuje
aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom, keďže právny predpis, ktorého súčasťou je toto
ustanovenie neobsahuje prechodné ustanovenia.
33. Predmetom konania je nárok žalobcu vyplývajúci zo Zmluvy o pôžičke uzavretej medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalovaným. Po vyhodnotení záverov vykonaného dokazovania jednotlivo, ako

aj vo vzájomných súvislostiach posúdiac ich podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení, dospel
súd k záveru, že žaloba je dôvodná. Právny predchodca žalobcu dňa 7.8.2014 so žalovaným platne
uzavrel Zmluvu o pôžičke č. 5580302777, na základe ktorej poskytol žalovanému účelovú bezúročnú
pôžičku na kúpu spotrebného tovaru vo výške 450,- EUR, a na základe ktorej vznikla žalovanémupovinnosť splatiť pôžičku v 18 mesačných splátkach. Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o poskytnutí
pôžičky sú Všeobecné obchodné podmienky. Súd predmetnú zmluvu neposudzoval ako spotrebiteľský
úver, nakoľko v zmysle ust. § 1 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z. spotrebiteľským úverom nie je úver

bez úroku a bez ďalších poplatkov. Keďže veriteľom je právnická osoba, ktorá poskytla pôžičku v rámci
svojho podnikania a žalovaný je fyzická osoba - spotrebiteľ, súd posudzoval uvedený právny vzťah
podľa právnych noriem regulujúcich spotrebiteľské záväzky obsiahnuté v ustanoveniach Občianskeho
zákonníka ako sú ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách ako aj ustanovenia upravujúce právne
vzťahy so spotrebiteľom mimo rámec vecnej pôsobnosti Občianskeho zákonníka, nakoľko Občiansky

zákonník pôsobí ako právny predpis absolútnej výkladovej priority pre celú sféru spotrebiteľských
záväzkov. Súd nezistil, že by predmetná zmluva obsahovala neprijateľné podmienky, resp., že by sa jej
dojednania priečili dobrým mravom. Súd mal za preukázané, že právny predchodca žalobcu poskytol
žalovanémusumu450,-EUR.Žalovanýtitulomakontáciezaplatilprávnemupredchodcovižalobcusumu
179,- EUR, pričom z poskytnutej pôžičky splatil len sumu 50,- EUR. Súd preto zaviazal žalovaného na
zaplatenie sumy 400,- EUR.

34. Žalobca má v zmysle § 517 Občianskeho zákonníka ako veriteľ právo požadovať úroky z omeškania,
keďže žalovaný sa dostal do omeškania s plnením peňažného záväzku. Pre určenie počiatku omeškania
je rozhodujúca splatnosť dlhu. Žalobca však nijako nepreukázal či a kedy bolo oznámenie o zosplatnení
dlhu doručené žalovanému (pričom v samotnom oznámení ani nie je uvedený dátum zosplatnenia).
Žalobca nepreukázal ani dôvody, pre ktoré žiada priznať úrok z omeškania odo dňa 6.8.2015. Súd

preto priznal žalobcovi úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom sa žalovaný
preukázateľne dozvedel o zosplatnení dlhu, k čomu došlo až po doručení žaloby žalovanému dňa
7.9.2018 (doručované na úradnej tabuli), t.j. od 8.9.2018. Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.,
ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému

dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky od
16.3.2016 predstavuje 0,0 %, preto súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5 % ročne a v
prevyšujúcej časti úroku z omeškania žalobu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol takto :

35. Podľa ust. § 255 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak
mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa ust. § 262 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Ak súd
rozhoduje čiastočným rozsudkom alebo medzitýmnym rozsudkom, môže rozhodnúť, že o trovách
konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým rozhodne o všetkých uplatnených procesných nárokoch
alebo o celom uplatnenom procesnom nároku.
Podľa ust. § 263 ods. 1 CSP, ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v

uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.
36. V zmysle citovaných ustanovení súd rozhodol o trovách konania. Keďže žalobca mal vo veci plný
úspech, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške trov bude rozhodnuté
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Košice
I., v 3 písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Podľa ust. § 365 ods.1 CSP odvolacie dôvody odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods.2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 365 ods.3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. - o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok).