Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 12, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/117/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2312208675
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiána Ťažiarová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2312208675.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a sudcov:
JUDr. Martin Holič a Mgr. Renáta Gavalcová, v právnej veci žalobcu: BAUFLEX, s.r.o., IČO: 45 929 939,
so sídlom Tomášikovo č. 279, zastúpeného AK: JUDr. Vladimír Vágó, so sídlom Galanta, Kpt. Nálepku
724/7, proti žalovanému: N. U., nar. XX.X.XXXX, bytom M., Z. XXX, zastúpeného AK: JUDr. RNDr. Silvia
Prachová, so sídlom Bratislava, Šoltésovej 14, o zaplatenie 4.865,05 Eur s príslušenstvom, na odvolanie

žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta sp. zn. 15C/147/2013-149 zo dňa 21. novembra 2017
- v zamietnutej časti a v časti o náhrade trov konania, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietnutí žaloby a vo výroku o náhrade
trov konania p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol, konanie v časti o zaplatenie 773,32 Eur
spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 4.865,05 Eur od 7.2.2012 do zaplatenia zastavil,
žalovanému priznal plnú náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil v napadnutom rozsahu aplikáciou ust. § 631, § 634
ods. 1, § 641 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, ako i s poukazom na procesné ust. § 255

ods. 1 Civilného sporového poriadku.

3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že medzi stranami došlo k uzatvoreniu zmluvy
o dielo ústnou formou. Predmetom, ktorej bolo vykonanie stavebných prác a dodávok stavebných
materiálov žalobcom ako zhotoviteľom diela v prospech žalovaného ako objednávateľa. Stavebné práce
a dodávky materiálov sa týkali stavby garáže a predmet diela bol konkretizovaný oboma stranami
sporu v rovnakom rozsahu. Dielo malo spočívať v zhotovení garáže, okrem zhotovenia strechy, ktorá

ako vyplynulo z vykonaného dokazovania bola kontrahovaná žalovaným samostatne s tretím subjektom.
Nejednoznačnosť dohody ohľadne ceny diela prezentovaná stranami sporu (žalobca tvrdil, že cena bola
dohodnutá okolo 10.000,- Eur a žalovaný uvádzal cenu 12.000,- Eur) nemôže byť podľa okresného súdu
dôvodom neplatnosti tejto zmluvy s prihliadnutím na ustanovenie § 634 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
pretože ak by aj nedošlo k dohode o presnej výške ceny, musel by žalobca ako zhotoviteľ poskytnúť
cenu primeranú. Žalobca ako zhotoviteľ dielo nezhotovil v celom rozsahu, jeho činnosťou došlo k

zhotoveniu základov garáže, jej hrubej stavby a k zhotoveniu vrchného venca stavby. Po realizácii
strechy tretím subjektom už nedošlo k realizácii vnútorných a vonkajších omietok a realizácii
maľovky z dôvodu, že žalovaný už žalobcu a jeho pracovníkov odmietol pustiť na stavenisko. Okresnýsúd vyhodnotil, že k zmareniu vykonania diela v celom dohodnutom rozsahu došlo bez náležitého
dôvodu samotným žalovaným.

4. Okresný súd právne uzavrel, že žalobca ako zhotoviteľ má nárok na zaplatenie ním tvrdenej a
dohodnutej ceny za dielo vo výške 10.000,- Eur, pretože k znemožneniu vykonania celého diela došlo
z dôvodu postupu žalovaného. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný uhradil formou zálohy
žalobcovi čiastku 5.000,- Eur. Spornou zostalo uhradenie čiastky 5.000,- Eur tvrdenej žalovaným, ktorú
žalobca spochybňoval. Za účelom preukázania vyplatenia druhej časti dohodnutej ceny vo výške

5.000,- Eur vypočul svedkyňu L., ktorá jednoznačne uviedla, že bola osobne prítomná, keď žalovaný
vyplácal štatutárnemu zástupcovi žalobcu dvakrát po 5.000,- Eur. Svedecká výpoveď bola spochybnená
žalobcov z dôvodu, že vypočutá svedkyňa je družkou žalovaného, čo uviedla vo svojej svedeckej
výpovedi. Táto skutočnosť vzbudzuje podľa žalobcu dôvodné pochybnosti o nezaujatosti svedkyne.
Žalobca však okresnému súdu nenavrhol vykonať ďalšie dokazovanie, ktorým by preukázal, že tvrdenia
svedkyne sú zaujaté a tým spochybnil jej dôveryhodnosť. Žalobca navyše svedkyňu pri jej výsluchu

nepodrobil dôkladnejšiemu výsluchu za účelom preukázania rozpornosti jej svedeckej výpovede so
zisteným skutkovým stavom. Podľa názoru okresného súdu však nie je postačujúce na spochybnenie
dôveryhodnosti svedeckej výpovede poukázanie na blízky vzťah vypočúvaného svedka k strane sporu.
Blízky pomer svedka k strane sporu nemôže byť sám o sebe dôvodom na vyhodnotenie
svedeckej výpovede ako nedôveryhodnej, pretože každý svedok vypovedá po náležitom poučení.

Dôvodom nedôveryhodnosti svedka môže byť iba vnútorný a vonkajší rozpor v tvrdeniach svedka,
teda vzájomne si protirečiace tvrdenia, alebo rozpor medzi tvrdeniami svedka a ostatnými vykonanými
dôkazmi. V prípadne svedkyne L. však žiadny takýto rozpor zistený nebol a preto okresný súd aj napriek
jej blízkemu vzťahu so žalovaným vyhodnotil jej svedeckú výpoveď ako dôveryhodnú. Na základe tejto
výpovede teda zaujal stanovisko, že žalovaný zaplatil celkovo žalobcovi 10.000,- Eur, čo korešponduje

s celkovou dohodnutou cenou za dielo podľa tvrdenia samotného žalobcu. Primeranosť takejto ceny
preukazujú aj závery znaleckého dokazovania, ktoré okresnému súdu predložil sám žalobca. Ďalej
okresný súd konštatoval, že žalobca ako podnikateľský subjekt nepostupoval s náležitou opatrnosťou
a v priebehu zhotovovania diela nevyhotovoval žiadne písomnosti a účtovné doklady (okrem faktúry
vystavenej žalovanému), žalobcom nebola vyhotovená písomná zmluva, príjmové doklady o prijatých

finančných čiastkach. Nebol vyhotovený rozpočet stavby, nebol vedený stavebný denník a ďalšie
písomnosti viažuce sa na jeho podnikateľskú činnosť v súvislosti s realizáciou stavby. Takýmto
postupom sám žalobca značným spôsobom sťažil, prípadne úplne zmaril preukázanie ním tvrdeného
skutkového stavu.

5. Žalovanému ako procesne úspešnému účastníkovi priznal právo na plnú náhradu trov konania,
pretože žaloba žalobcu bola zamietnutá ako nedôvodná. O výške náhrady bude súdom rozhodnuté
podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

6. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca výlučne v zamietnutej časti a v časti o náhrade trov

konania, ktorým navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobe vyhovieť a priznať
žalobcovi plnú náhradu trov konania, alternatívne v napadnutej časti zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie
s poukazom na § 365 ods. 1 písm. f), h) Civilného sporového poriadku. Argumentoval tým, že jedinou
spornou otázkou zostalo, či žalovaný okrem sumy 5.000,- Eur zaplatil žalobcovi aj inú čiastku. Žalovaný
najskôr tvrdil, že žalobcovi vyplatil 10.300,- Eur v troch splátkach. Neskôr uvádzal, že žalobcovi zaplatil

už iba 10.000,- Eur a to v dvoch splátkach. Jediným dôkazom bola výpoveď družky žalovaného E.
L., pričom žiadny iný dôkaz o vyplatení sumy 10.000,- Eur žalobcovi nebol predložený. Poukázal na
výpoveď E. F., štatutárnej zástupkyne firmy (dodávateľ stavebného materiálu), že žalobca zaplatil za
stavebný materiál z vlastných zdrojov, nakoľko žalovaný ho odmieta pustiť na stavenisko. Okresný súd
vyhodnotil výpoveď družky žalovaného ohľadne zaplatenia sumy 10.000,- Eur za dôveryhodnú, hoci v

priebehu konania okrem žalobcu viaceré (nezávislé) osoby, ktoré dodávali materiál potvrdili opak, čo
tvrdil žalovaný so svojou družkou. Ani v odôvodnení nie je vysvetlené, prečo okresný súd považuje
výpoveď blízkej osoby za dôveryhodnú a na druhej strane tvrdenie pracovníka žalobcu a nezávislého
dodávateľa takto nevyhodnotil. Dôkazná povinnosť ohľadne vyplatenia akejkoľvek sumy nad sumu
5.000,- Eur zaťažovala nie žalobcu ale žalovaného, ktoré takéto skutočnosti tvrdil. Kým družka E. L. na

pojednávaní dňa 9.6.2016 tvrdila, že „viem čo je predmetom tohto konania, som družkou odporu“, čo
žalovaný osobne prítomný na pojednávaní nespochybňoval. Avšak dňa 24.10.2017 už žalovaný uviedol,
že „pani L. nie je mojou družkou". Z uvedeného dôvodu je nepochopiteľné, ako môže okresný súd
považovať tvrdenia takýchto osôb za dôveryhodné (poukázal na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 33 Cdo2441/2008). Pri hodnotení hodnovernosti svedeckej výpovede je treba okrem iných hodnotiť prípadný
dopad výsledku sporu na záujem svedka. Svedkyňa E. L. je družkou žalovaného s ktorým žije v jednej
domácnosti, pre jej hmotnoprávne postavenie by bolo istotne lepšie, keby výsledok sporu by bol v

prospech jej druha, čiže žalovaného a v takomto duchu uskutočnila aj svoju svedeckú výpoveď.

7. Žalovaný odvolanie nepodal, k odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril a uviedol, že napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie navrhuje potvrdiť a priznať mu trovy odvolacieho konania. Z výpovede
svedkyne E. F. nie je možné vyvodiť záver, že by žalovaný žalobcovi žalovanú sumu neuhradil. Ani

z výpovedí ostatných vypočutých svedkov žalobcu nie je možné vyvodiť záver, že žalovaný žalobcovi
žalovanú sumu neuhradil. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal nedôveryhodnosť svedkyne E.
L., ide o hypotézy a nepodložené názory žalobcu. Okresný súd správne vyhodnotil jej výpoveď
ako dôveryhodnú, pričom blízky pomer svedka k strane sporu nemôže byť sám o sebe dôvodom
na vyhodnotenie svedeckej výpovede ako nedôveryhodnej. Ohľadom dôkaznej povinnosti vyplatenia
akejkoľvek sumy nad 5.000,- Eur poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 3MCdo/6/2010. V spore mali

dôkaznú povinnosť obe strany. Má za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal
oprávnenosť uplatňovaného nároku.

8. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny

poriadok (ďalej len OSP), pričom podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie
je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

9. Krajský súd Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku účinného od 1.7.2016 - ďalej len CSP), po zistení, že odvolania boli podané včas (§ 362

ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie
vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho
podania pripúšťal (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolania majú zákonné náležitosti
(§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 písm. f/, h/ CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolaní (§

380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré
nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie
bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), bez potreby doplnenia dokazovania, keď miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne

5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné
priznať úspech, keďže rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutom (zamietnutom) rozsahu vecne
správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 CSP.

10. Zastavenie konania súdom prvej inštancie v sume 773,32 Eur spolu s 9 % úrokom z omeškania

zo sumy 4.865,05 Eur od 7.2.2012 do zaplatenia nebolo napadnuté odvolaním strán, preto nadobudlo
právoplatnosť.

11. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu bolo
posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne, ak žalobu zamietol (suma 4.091,73 Eur) a

žalovanému priznal plnú náhradu trov konania z dôvodu nepreukázania nároku žalobcu, s poukazom
na odvolacie argumenty uplatnené odvolateľom.

12. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd sa už v odôvodnení rozsudku
náležitým spôsobom vyporiadal so všetkými rozhodnými dôvodmi podaného odvolania, ktoré dôvody

odvolateľ prezentoval už počas prvoinštančného konania a preto preberá súdom prvej inštancie zistený
skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku,
ktorý v potrebnom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie nároku, výsledky dokazovania
jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu
dospel k správnym skutkovým zisteniam, a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i jeho

právny záver vo veci, keď vec aj v napadnutom rozsahu i správne právne posúdil, keď na spor aplikoval
náležité hmotnoprávne ustanovenia a tieto i správnym spôsobom vyložil, s poukazom na ust. § 387
ods. 2 CSP odvolací súd odkazuje na správne presvedčivé a vyčerpávajúce odôvodnenie písomnéhovyhotovenia preskúmavaného napadnutého rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by
sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť, a preto nemôže dať za pravdu žalobcovi

13. Podľa § 132 ods. 1 CSP <. znení platnom
do 30.6.2016, § 191 CSP v znení účinnom od 1.7.2016/. Po skončení dokazovania súd musí starostlivo
zvážiť dôležitosť jednotlivých dôkazov, vykonať selekciu medzi nimi a prípadne vylúčiť tie, ktoré pre
rozhodnutie vo veci nemajú žiadny význam a zostávajúce dôkazy hodnotí z hľadiska pravdivosti. Pri
hodnotení svedeckej výpovede je významné, ako sa svedok správal, ako sa jeho výpoveď odchyľuje

od tvrdení strán, či iných subjektov a hodnotí sa celková /ne/zaujatosť svedka. V kontradiktórnom
spore sa zásadne zmenil spôsob zadovažovania dôkazov, ktoré je zverené primárne procesnej aktivite
sporových strán. V tomto zmysle ide teda o „svedka žalovaného“, čo však nemusí nevyhnutne znamenať
aj zaujatosť svedka. Súd musí starostlivo vyhodnoť prípadnú zaujatosť svedka v kontexte celkového
vyznenia výsluchu svedka. Preto aj dôkaz výsluchom svedkyne E. L., ktorej vierohodnosť odvolateľ

namieta v odvolaní, bolo treba vyhodnotiť podľa hore uvedených kritérií. Pri hodnotení tohto dôkazu
pôsobia vedľa vecného obsahu výpovede i ďalšie skutočnosti, ktoré nie sú vyjadrené zápisnici o
pojednávaní. Pri hodnotení tohto dôkazu súd vyhodnocuje vierohodnosť výpovede svedka nielen z toho,
aký má svedok vzťah k stranám sporu a k prejednávanej veci, ale tiež s prihliadnutím k tomu, aká jej
jeho rozumová a duševná úroveň, k spôsobu reprodukcie skutočností, o ktorých vypovedá a k jeho

chovaniu pri výsluchu, t. j. či je svedok presvedčivý, či vypovedá s istotou, plynule a či je ochotný
odpovedať na otázky a k poznatkom zisteným na základe hodnotenia iných dôkazov (do akej miery je
dôkaz výpoveďou svedka súladný s inými dôkazmi, či im odporuje, prípadne, či sa navzájom dopĺňajú);
celkové posúdenie uvedených hľadísk potom poskytne záver o pravdivosti, či prípadnej nepravdivosti
tvrdených preukazovaných skutočností. Súd prvej inštancie vypočul E. L. ako svedkyňu na pojednávaní

dňa 9. 6. 2016. Svedkyňa uviedla, že je družkou žalovaného. Z obsahu zápisnice tiež vyplýva, že
svedkyňa vypovedala aj na všetky (tri) otázky právneho zástupcu žalobcu. Je zrejmé, že súd prvej
inštancie, aj na základe iných skutočností /priamy kontakt, spôsob reprodukcie skutočností o ktorých
vypovedala, zodpovedanie otázok právneho zástupcu/ nemal pochybnosti o vierohodnosti
svedkyne, i keď táto je družkou žalovaného. Odvolací súd preto nezistil dôvod na odchýlenie sa od

hodnotenia výpovede svedkyne súdom prvej inštancie, keď z priebehu prvoinštančného konania vo
vzťahu k výpovedi svedkyne, vo väzbe na jej hodnotenie, podľa obsahu odôvodnenia napadnutého
rozsudku nevyplýva, že by okresný súd nezohľadnil vyššie uvedené kritériá.

20. V súvislosti s uvedeným v odseku 19 odvolací súd poukazuje na to, že hoci žalobca spochybnil

výpoveď svedkyne, sám v priebehu konania potvrdil, že mu žalovaný ako zálohu zaplatil sumu 5.000,-
Eur (k spôsobu vyplatenia sa bližšie nevyjadril), o úhrade ktorej tiež vypovedala svedkyňa žalovaného,
pričom táto uviedla aj ohľadom úhrady tejto žalobcom potvrdenej sumy rovnaký spôsob ako v prípade
úhrady aj spornej sumy 5.000,- Eur. S ohľadom na uvedené sa javí spochybňovanie (druhej) úhrady
sumy 5.000,- Eur zo strany žalobcu ako účelové.

21. Odvolací súd má za to, že pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalobcu týkajúcu sa porušenie § 191 CSP
v rámci hodnotenia dôkazov, nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie
len v tom prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli a ani
inak nevyšli v konaní najavo alebo ak by naopak nezobral do úvahy rozhodné skutočnosti, ktoré boli

vykonanými dôkazmi preukázané, prípadne vyšli v konaní najavo alebo ak by sa pri hodnotení dôkazov
z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti, či vierohodnosti dopustil logického rozporu alebo ak
by vykonané dôkazy vyhodnotil tak, že ich hodnotenie by odporovalo ust. § 191 CSP.22. Argumenty žalobcu o objektívnej nedôveryhodnosti a zaujatosti svedkyne (E. L.) podľa odvolacieho
súdu neobstoja a tieto považuje za účelové. V tejto súvislosti poukazuje na nález Ústavného súdu SR z
9. júna 2015, sp. zn. III. ÚS 276/2014-29, z ktorého vyplýva, že spochybňovanie objektívnosti výpovedí

svedkov a účastníkov konania iba na základe ich kolegiálneho alebo iného rodinného či spoločenského
vzťahu bez toho, aby vierohodnosť výpovedí spochybňovali aj iné, objektívne zadokumentované
skutočnosti a dôkazy, by v prípadoch, kedy jediným dostupným dôkazom je práve iba výpoveď
účastníkov konania či svedkov majúcich medzi sebou takýto vzťah, viedlo k nemožnosti uniesť dôkazné
bremeno navrhovateľom a zároveň by viedlo k vytvoreniu neakceptovateľnej „prezumpcie nepravdivosti“

svedeckých výpovedí či tvrdení účastníkov konania.

23. Prvoinštančný súd v odseku 19 napadnutého rozsudku náležite objasnil, prečo výpoveď svedkyne
E. L. považuje za dôveryhodnú, keď uzavrel, že dôvodom nedôveryhodnosti svedka môže byť iba
vnútorný a vonkajší rozpor v tvrdeniach svedka, teda vzájomné si protirečiace tvrdenia alebo rozpor
medzi tvrdeniami svedka a ostatnými vykonanými dôkazmi, pričom u svedkyne takýto rozpor zistený

nebol. S ohľadom na uvedené sa odvolací súd nestotožnil s námietkou, že okresný súd nevysvetlil,
preto považuje výpoveď svedkyne za dôveryhodnú a naopak tvrdenie pracovníka žalobcu a nezávislého
dodávateľa takto nevyhodnotil. Taktiež okresný súd správne vytkol žalobcovi, že nenavrhol vykonať
ďalšie dokazovanie, ktorým by preukázal, že tvrdenia svedkyne sú zaujaté a tým spochybnil jej výpoveď,
pričom pri jej výsluchu je nepodrobil dôkladnejšiemu vypočutiu za účelom preukázania rozpornosti jej

svedeckej výpovede so zisteným skutkovým stavom.

24. S námietkou žalobcu, že v priebehu konania okrem žalobcu viaceré (nezávislé osoby), ktoré dodávali
materiál potvrdili opak, čo tvrdil žalovaný so svojou družkou sa odvolací súd nestotožnil. Odvolaciemu
súdu nie je zrejmé aké osoby mal žalobca na mysli, keď svedok E. F. sa vyjadril k dodávkam materiálu na

stavu a ku štádiu rozostavanosti diela, svedok T. S. sa vyjadril k vykonávaniu prác na stavbe žalovaného,
za ktoré mu zaplatil žalobca, svedok U. V. sa vyjadril k zhotovovaniu strechy, za ktoré mu zaplatil
žalovaný. Ani poukaz žalobcu na výpoveď svedkyne E. F. neobstojí ako dôkaz, ktorý by preukázal, že
žalovaný žalovanú sumu (resp. 5.000,- Eur) žalobcovi nezaplatil, keď svedkyňa iba uviedla, to čo sa
dozvedela od žalobcu, že stavebný materiál vyplatil z (vlastných) finančných prostriedkov.

25. Odvolací súd sa stotožnil s tvrdením žalobcu v odvolaní, že dôkazná povinnosť ohľadne
vyplatenia akejkoľvek sumy nad 5.000,- Eur zaťažovala žalovaného, ktorý uvedené tvrdil. Z vykonaného
dokazovania vyplýva, že žalovaný svoje tvrdenie preukazoval (iba) výpoveďou svedkyne E. L., čo však
neznižuje význam tejto svedeckej výpovede v kontexte povinnosti žalovaného uniesť dôkazné bremeno

o ním tvrdenej skutočnosti (zaplatenia žalovanej sumy), ktoré podľa záveru okresného súdu uniesol.
V tejto súvislosti ešte odvolací súd poukazuje na to, že odlišné tvrdenia žalovaného a svedkyne o
charaktere ich vzájomného vzťahu sú irelevantné, keď okresný súd správne ohľadom vzťahu svedkyne
a žalovaného vychádzal z vyjadrenia svedkyne (družky žalovaného), ktorá bola náležite poučená podľa
§ 196 CSP, že sú blízkymi osobami a v tomto kontexte aj hodnotil výpoveď svedkyne.

26. S právnym záverom súdu prvej inštancie, že žalovaný v konaní preukázal, že žalobcovi zaplatil sumu
10.000,- Eur (2 x 5.000,- Eur), ktorá korešponduje s celkovou dohodnutou cenou za dielo podľa tvrdenia
samotného žalovaného, keď primeranosť ceny preukazujú aj závery znaleckého posudku (predloženého
žalobcom), sa odvolací súd stotožnil. A teda podľa odvolacieho súdu žalobca neuniesol v spore ohľadom

svojho tvrdenia dôkazné bremeno (v súvislosti so vznikom povinnosti žalovaného zaplatiť žalovanú
sumu). Okresný súd správne uzavrel, že žalobca ako podnikateľský subjekt (na rozdiel od žalovaného)
nepostupoval s náležitou odbornou starostlivosťou, keď v súvislosti so zhotovením diela pre žalobcu
nevyhotovoval žiadne písomnosti a účtovné doklady a týmto postupom aj podľa odvolacieho súdu si
sám sťažil (zmaril) preukázanie ním tvrdených skutočností.

27. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí

dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však
nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj
napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne).28. S poukazom na uvedené, pokiaľ súd prvej inštancie rozsudkom žalobu žalobcu zamietol, rozhodol
vecne správne, a preto odvolací súd s použitím § 387 ods. 1 CSP rozsudok v napadnutom
zamietnutí žaloby, včítane správneho výroku o náhrade trov konania (odvolacími dôvodmi osobitne

nenapadnutého), potvrdil.

29. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v
spojení s § 255 ods. 1 CSP, pričom v odvolacom konaní úspešnému žalovanému voči žalobcovi priznal
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne

súd prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

30. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).