Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, September 12, 2018

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 3T/5/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1618010022
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adriana Šimková
ECLI: ECLI:SK:OSMA:2018:1618010022.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky samosudkyňou Mgr. Adrianou Šimkovou v trestnej veci obžalovaného T. B., nar.
XX.XX.XXXX v Z., trvale bytom N. F. č. XXX, adresa na doručovanie písomností A. XXX/X, F., pre
prečin krádeže podľa § 212 ods. 2, písm. c), ods. 3 písm. a) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 12. septembra 2018 v Malackách, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný T. B., nar. XX.XX.XXXX v Z., trvale bytom N. F. č. XXX, adresa na doručovanie písomností

A. XXX/X, F.,

sa u z n á v a z a v i n n é h o , ž e
v presne nezistenom čase asi pred 18.00 h dňa 31.08.2017 v Malackách na Továrenskej ulici č. 15
v areáli spoločnosti RF spol. s r.o. odcudzil bez použitia násilia škatule s obsahom 5 ks monitorov
zn. Hewlett Packard, typ Elite Display E240 Monitor, výr. č. L CNK7231T52, L CNK7231T4X a L v
celkovej hodnote 682,90 €, 5 ks notebook zn. Hewlett Packard, typ IDS UMA i5-7200U 840 G4BNBPC,

výr. č. XCGXXXXQJX, XCGXXXXQHX, XCGXXXXQGN, XCGXXXXQHL a XCGXXXXQGV v celkovej
hodnote 3490,10 € a 5 ks tašiek na notebook zn. Hewlett Packard v celkovej hodnote 65,25 €, ktoré
boli prijaté a následne uložené na prijímaciu plochu skladu zv. RM1 dňa 30.08.2017, následne tieto
škatule obvinený presunul do skladu RM1 a pozakladal na rôzne miesta medzi ostatný tovar, pričom
dňa 31.08.2017 si obvinený tieto škatule zo skladu povyberal a naložil do osobného vozidla zn. L. L. E.,
striebornej farby, ev. č.: BA-XXXTE, ktoré mal odstavené pred skladom RM1, a následne s odcudzenými

škatuľami odišiel na neznáme miesto, čím takto spôsobil poškodenej spoločnosti RF spol. s r.o., so
sídlom Malacky, Továrenská 15, IČO: 35820349, celkovú škodu vo výške 4238,25,- €,

t e d a
si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu,

č í m s p á c h a l

prečin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona.
Za to sa
o d s u d z u j e
podľa § 212 ods. 3 Tr. zák., s použitím § 38 ods. 4 Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák., na trest odňatia
slobody v trvaní 20 (dvadsať) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. ho súd pre výkon trestu z a r a ď u j e do ústavu na výkon

trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. sa obvinenému ukladá povinnosť nahradiť poškodenej spoločnosti RF spol.
s.r.o., so sídlom Továrenská 15, Malacky, IČO: 35820349, škodu vo výške 4.238,25 Eur.

o d ô v o d n e n i e :Prokurátor okresnej prokuratúry Malacky podal dňa 18.01.2018 Okresnému súdu Malacky obžalobu č.
2Pv 409/17/1106-6 na obžalovaného T. B. pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c), ods. 3 písm.
a) Trestného zákona, na skutkovom základe opísanom vo výrokovej časti rozsudku.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom svedka -
zástupcu poškodeného B. D., výsluchom svedkov K. Z., A. N., Q. C., Q. R., P. R., K. C., F. Z.,
ďalej listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a uvedenými v texte rozhodnutia. Súd pri svojom
rozhodovaní vychádzal iba z dôkazov, ktoré boli vykonané a prebraté na hlavnom pojednávaní a zistil

skutkový stav tak, ako je opísaný vo výroku tohto rozsudku.

Obžalovaný T. B. na hlavnom pojednávaní po poučení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku uviedol, že
sa cíti byť nevinný. Na hlavnom pojednávaní vypovedal, že sa nedopustil skutku, z ktorého je obvinený.
Nevie, prečo ho svedok Z. označil za páchateľa, nemali spolu dobré vzťahy, myslí si, že p. Z. je voči jeho
osobe zaujatý, má pocit, že jeho konanie je voči nemu rasovo podmienené. P. Z. vystupoval neprimerane

aj voči iným Rómom zamestnancom. V minulosti v práci viackrát zobral len prázdne krabice, ako to robili
aj iní zamestnanci a vedel o tom aj nadriadený. On konkrétne nadriadeného o uvedenom neinformoval.
Uviedol taktiež, že prázdne krabice si zo zamestnania bežne brali nielen iní zamestnanci, ale aj šoféri,
ktorí tam neboli zamestnaní. Nevie presne, či bral prázdne krabice aj 31.08.2017. V ten deň bol na
zmene,ktorámalatrvaťaždo22.00hod,odišielvšakskôr,o18:00hodatonapokynzmenovéhomajstra

p. C., ktorý ho požiadal, aby išiel do N. F. vyzdvihnúť zamestnanca A. N. a priviesť ho do práce. Uviedol,
že keď opúšťa pracovisko pred ukončením zmeny, musí predložiť priepustku a taktiež SBS kontroluje
auto. To, že zmizol nejaký tovar sa dozvedel až neskôr, v októbri alebo novembri od nadriadeného s tým,
žesamusírobiťinventúra.Nemalvôbecvedomosťotom,ženaichskladbolidodanénejakénotebookya
monitory, takýto tovar mal byť dodaný na iný úsek. To, že je obvinený z krádeže tohto tovaru sa dozvedel

až u výsluchu od policajtov. Obžalovaný sa vyjadril aj k fotografii, zhotovenej z videozáznamu svedka Z.,
pričom uviedol, že na fotografii je on, ako nakladá krabice do svojho auta. Krabice museli byť prázdne,
inak by ich nenakladal, taktiež nevie, z akého tovaru boli krabice, keďže v sklade sa vykladalo množstvo
tovaru.

Svedok - zástupca poškodeného B. D. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v poškodenej spoločnosti
pracuje ako prokurista a na základe splnomocnenia podával v októbri 2017 trestné oznámenie. K veci
uviedol, že on má všetky informácie sprostredkované od iných osôb. Uviedol, že vo firme prebiehalo
interné šetrenie z dôvodu, že zmizol dodaný tovar. To že tovar zmizol, zistili približne týždeň po jeho
doručení. Predmetný balík mal prísť v auguste 2017, čo im potvrdil dodávateľ a pripojil aj nimi potvrdený

dodací list. Príjem tohto balíka potvrdzoval ich zamestnanec p. R., ktorý mu potvrdil, že balík dňa
30.8.2017 prijal a balík následne zostal na prijímacej ploche. Najskôr vo firme šetrili či bol tovar vôbec
dodaný, toto prebiehalo v mesiaci september, až potom, čo prišla odpoveď od dodávateľa s potvrdeným
dodacím listom, začali riešiť krádež. Následne mu oznámil jeho podriadený - logistický manažér K. C.,
že má informácie o krádeži od zamestnanca p. Z., ktorý krádež osobne videl a natočil aj videozáznam,

na ktorom je zaznamenané, ako obžalovaný nakladá veci z rozbaleného balíka do svojho osobného
motorového vozidla. On s p. Z. následne aj osobne hovoril a videl ním vytvorený videozáznam. Na
základe tohto bol podať trestné oznámenie. Svedok sa vyjadril aj odvozu prázdnych krabíc z priestorov
firmy, uviedol, že čokoľvek chcú zamestnanci vyviesť z priestorov firmy, a to aj vrátane prázdnych krabíc,
podlieha schválenej žiadosti o vývoz materiálu resp. majetku firmy RF. Je na to vytvorené špeciálne

tlačivo. Žiadosti schvaľuje a podpisuje výlučne on. Bez tohto nie je možné vyviesť nič. Uviedol, že
obžalovaný nepožiadal v daný deň o žiaden vývoz materiálu. Taktiež k veci uviedol, že internou kontrolou
bolo zistené, že obžalovaný mal 31.08.2017 opustiť pracovisko skôr, z dôvodu, že mal podpísanú
priepustku od svojho majstra p. N., avšak N. nemal dôvod, takúto priepustku podpisovať. Ďalej interným
šetrením zistili, že obžalovaný mal v daný deň dochádzku uvedenú až do 22.00 hod, hoci opustil

pracovisko skôr už o 18.00 hod, majstri prepisovali dochádzku, ale nedá sa zistiť, kto z majstrov to urobil,
keďže sa všetci prihlasovali pod jedným menom. Uviedol, že nevie o tom, že obžalovaný mal priepustku
od p. C.. Na vrátnici sa nachádzala priepustka, ktorú podpísal obžalovanému p. N., hoci sa v danom čase
na pracovisku nenachádzal. Svedok uviedol, že sa domnieva, že p. N. podpísal priepustku až následne.
Svedok K. Z. na hlavnom pojednávaní ku skutku uviedol, že na rannej zmene kolegovia prebrali tovar, on

mal poobednú zmenu, nastupoval na ňu spolu s obžalovaným. Pracovali, keď si všimli balík, bola to celá
paleta, boli zvedaví čo tam je. Uviedol, že tovar od spoločnosti Hewlett Packard neprijímajú, nakoľko
sú len sklad. Obžalovaný zostal pri tom balíku, videl ako pozerá na ten balík, fotil ten tovar a čiarové
kódy do telefónu a posielal to niekomu. Následne mu prišla odpoveď, že sú to notebooky, obrazovky aešte niečo ďalšie, obžalovaný mu odpoveď v telefóne aj ukázal. Obžalovaný potom rozrezal balík, jeden
kus pozrel, bola to obrazovka. Svedok sa pozrel spolu s ním. Potom tú krabicu naspäť zalepili a odložili
naspäť. Chcel kontaktovať výdajňu, pani D. ktorá toto preberá, ale ona mala vtedy dovolenku, nebola v

práci. Tak sa tým už nezaoberal a zmena pokračovala ďalej. Uviedol, že išiel na večeru, keďže to bola
poobedná zmena a obžalovaný na večere nechodil, tak tam zostal sám. Zmena potom pokračovala po
večeri ďalej, už sa stmievalo, obžalovaný potom prišiel s vysokozdvižným vozíkom a časť tovaru z toho
balíka odviezol na parkovisko a naložil do svojho auta. To bolo hneď ten prvý deň, kedy tovar prišiel.
Vrátil sa naspäť s vozíkom a zvyšok obsahu balíka schoval do krabíc v ktorých bol pred tým nízko-

obratový tovar, to znamená tovar ktorý sa nepoužíva každý deň, čiže si to nikto nevšimne. Na druhý
deň opäť mali poobednú spolu s obžalovaným. Zmena začala štandardne, pracovali ako obvykle. Keď
sa vrátil po večeri, nevidel obžalovaného, bolo mu to divné. Prešiel k hornej časti skladu, kde zbadal,
že v časti za dverami má obžalovaný zaparkované svoje auta a nakladá do neho tovar, mal otvorený
kufor, aj dvere pri zadných sedadlách, krabice nakladal veľmi rýchlo, doslova obsah jednej krabice len
vysypal do auta a prázdnu krabicu nechal tam. Krabice boli označené logom firmy Hewlett Packard.

Potom obžalovaný odišiel, povedal mu, že ide pre N. a už sa nevrátil. Svedok uviedol, že časť toho, ako
obžalovaný nakladal krabice do auta natočil na mobil ako video. Ďalej uviedol, že na sklade pracoval iba
s obžalovaným, nik iný tam s nimi nepracoval, bolo to však otvorené pracovisko, to znamená, že tam
mali prístup aj iný zamestnanci firmy. Tiež uviedol, že s obžalovaným mali štandardný kolegiálny vzťah.
Ďalej sa svedok vyjadril k štandardnému procesu prijímania tovaru do skladu, ktorý podrobne popísal.

Uviedol, že nadradených o uvedenom informoval, až keď bol na chýbajúci tovar sám dotazovaný, čo bolo
cca po 6 týždňoch od skutku. Uviedol, že to neoznámil skôr z dôvodu, že mal z obžalovaného strach.
Svedok A. N. na hlavnom pojednávaní uviedol, že pracoval v spoločnosti RF spol. s.r.o. na pozícii
majster, počas trvania jeho PN bol však zo zamestnania prepustený, pre údajné dohrávania dochádzky.
Ku skutku uviedol, že bol po nočnej zmene, keď mu volal kolega z firmy p. C., že nestíha prácu a poprosil

ho, aby prišiel okolo 18:00 - 19:00 hod. do práce vypomôcť. C. mu povedal, že posiela pre neho T.
B., ktorý ho mal odviezť. Obžalovaný ho do tej práce aj zaviezol, on išiel robiť inventúru, keď potom
prišiel za ním pracovník SBS, aby podpísal B. priepustku, pretože ju na vrátnici nemali. Neskôr zistil,
že priepustku mu už podpísal C., ktorý mu to sám potvrdil. Na základe žiadosti pracovníka SBS teda
priepustku pre B. podpísal. Uviedol, že obžalovaný ho vyzdvihol doma niekedy po 18:00 hod. Nevedel

vysvetliť, prečo na priepustku napísal 20.00 hod., možno pozeral na hodiny, alebo mu to tak povedal
SBSkár. Taktiež uviedol, že do systému žiadnu dochádzku nenahrával, ani sebe, ani nikomu inému.
Dodal, že na pracovisku boli konflikty medzi obžalovaným a Z., ktoré vyvolával práve Z.. Ten bol podľa
jeho názoru rasista. Taktiež uviedol, že zamestnanci si bežne brali z firmy prázdne krabice, nepýtali k
tomu žiadne povolenie. Svedok na otázku doplnil, že s obžalovaným sa pozná od detstva, sú kamaráti.

Svedok Q. C. na hlavnom pojednávaní ku skutku uviedol, že vie len to, že vo firme, kde pracuje ako
zmenový majster, zmizli nejaké notebooky a po čase bol určený vinník krádeže. Ďalej uviedol, že
pracoval na poobednej zmene, bolo veľa práce, tak volal vtedajšiemu kolegovi N., ktorý mal mať nočnú
zmenu, či by nemohol prísť do práce skôr. N. s tým súhlasil, ale nemal sa ako dostať, keďže nemal
auta. Požiadal zamestnanca T. B., aby po N. išiel, keďže boli z jednej dediny. Vypísal obžalovanému

priepustku, aby mohol opustiť pracovisko, odišiel niekedy po 18:00 hod, vyzdvihol N. a spolu sa vrátili do
práce. Obžalovaný potom riadne dokončil zmenu, bol na pracovisku až do 22.00 hod. Priepustku mu na
daný deň vypísal v čase od 18:00 do 19:00 hod. Na otázku uviedol, že nevie o tom, že by si zamestnanci
bežne brávali prázdne krabice z pracoviska.
Svedok Q. R. na hlavnom pojednávaní uviedol, že pracuje v spoločnosti RF, s.r.o. na pozícii skladníka.

Potvrdil, že ako skladník prevzal zásielku, krabice s logom HP. Uvedená zásielka notebookov, mala
byť prebratá výdajňou, ale tam skladníčka mala dovolenku, preto to prebral v ich sklade. Keďže sa
jednalo o tovar, ktorý nepatril do ich skladu, tak krabice neotváral, čakal, že si niekto kompetentný pre to
príde, a nechal balík na ploche pod kamerou. Skontroloval či počty súhlasia. Po prevzatí tak zostala táto
zásielka na prijímacej ploche pod kamerou a tam bola aj v čase, kedy mu končila zmena a odchádzal o

14:00 hod. domov. Na druhý deň, keď prišiel do práce, tak tam už zásielka nebola. Približne po mesiaci
mu volal majster, že hľadajú uvedenú zásielku. Svedok sa tiež vyjadril k odnosu prázdnych krabíc z
priestorov firmy, uviedol, že osobne to nevidel, ale zamestnanci mohli krabice brať, avšak musela byť
k tomu vypísaná žiadanka z firmy.
Svedok P. R. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v poškodenej spoločnosti pracuje na pozícii vedúci

logistiky. Uviedol, že vo firme sa prešetrovala situácia ohľadom počítačov, ktoré sa stratili, čo zistili na
základe podnetu od dodávateľa. V rámci interného vyšetrovania sa zistilo, že dodávka počítačov bola
prevzatá v sklade, nepreberali sa však v sklade - výdajne, kde by štandardne mali byť prevzaté, z
dôvodu že kolegyňa nebola prítomná. Dodávka sa teda prevzala v sklade RM 1 a prevzal ju pán R.,ktorý mu k tomu uviedol, že zásielku prevzal a dal na miesto v sklade, kde bola cca. 1 - 2 dni a taktiež
mu uviedol, že potom už na tom mieste nebola, pričom sa domnieval, že ju niekto prevzal. Vo firme
prebiehalo vyšetrovanie, zisťovalo sa, kde zásielka môže byť. V rámci tohto ho kontaktoval pán Z., ktorý

v sklade RM 1 pracoval, s tým, že má k uvedenému nejaké informácie. P. Z. mu ukázal video, ktoré mal
nahraté, na ktorom bolo vidieť, ako obžalovaný nakladá veci. Na základe uvedeného následne podali
trestné oznámenie na obžalovaného. Taktiež uviedol, že zamestnanci môžu vyviesť prázdne krabice
od zamestnávateľa, avšak len na základe špeciálneho povolenia, ktoré je podpísané ním alebo pánom
D.. Doplnil, že obžalovanému takéto povolenie nepodpisoval.

Svedok K. C. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v poškodenej spoločnosti RF s.r.o. pracoval na
pozícii vedúci skladu. Ku skutku uviedol, že sa od skladníkov dozvedel, že chýbajú nejaké notebooky
s príslušenstvom a tlačiarne s príslušenstvom, kontaktoval v tejto záležitosti dopravcu a vyžiadal si
príslušné doklady, z ktorých zistili, že chýbajúci tovar bol do spoločnosti riadne dodaný. Na dodacom liste
bola pečiatka spoločnosti, ako aj podpis prijímacieho pracovníka. Táto udalosť spôsobila v spoločnosti
značný rozruch, chýbajúci tovar sa hľadal. Skontaktoval ho pracovník zo skladu, na ktorý bol chýbajúci

tovarprijatý,K.Z.,volalmustým,žemáinformáciekdanejudalostiaukázalmuvideozáznam,naktorom
bola zaznamenaná krádež tohto tovaru. Na videozázname videl ako obžalovaný nakladá nejaké krabice
do svojho súkromného auta. Keď sa Z. spýtal, prečo mu to ukazuje až teraz, z časovým odstupom,
povedal mu, že sa bál, že mu bolo zo strany obžalovaného vyhrážané. Svedok následne o uvedenom
telefonicky informoval nadriadeného pána R., ktorý ho požiadal, aby mu videozáznam dodal, čo som

aj urobil. Svedok sa ďalej vyjadril k procesu prijímania zásielok do skladu a taktiež sa vyjadril k odvozu
prázdnych krabíc z pracoviska. Uviedol, že ak chcel zamestnanec niečo vyviezť zo spoločnosti a to
sa týkalo aj odpadu, ako napr. poškodené drevené palety, alebo krabice, ktoré si občas zamestnanci
žiadali, bolo možné len na základe povolenia, ktoré podpisoval pán D.. Postup bol taký, že zamestnanec
p. U., ktorý je priamo podriadený pánovi D., vyplnil tlačivo - povolenie na vývoz v dvoch vyhotoveniach,

kde bolo presne uvádzané, čo sa má vyviesť, toto tlačivo potom schvaľoval a podpisoval pán D.. Jedna
kópia zostávala zamestnancovi, aby mal potvrdenie pre vlastné účely a pre prípad, že by bol zastavený
a kontrolovaný, jedna kópia zostávala na vrátnici, kde vrátnica dopisovala do tlačiva údaj dátumu a času
vývozu. Nebolo možné vyviesť prázdne krabice bez toho, aby zamestnanec mal takéto povolenie. Ďalej
uviedol, že vzťah obžalovaného s p. Z. vnímal ako štandardný pracovný vzťah, nevedel o žiadnych

problémoch medzi nimi.
Svedok F. Z. na hlavnom pojednávaní uviedol, že pracuje v poškodenej spoločnosti na pozícii skladníka,
ku skutku sa vyjadriť nevedel. Uviedol, že vie len to, že sa vo firme hľadal stratený tovar. Ďalej uviedol,
že videl, ako si zamestnanci berú prázdne krabice od kontajnera, avšak musí byť k tomu povolenie od
firmy, inak sa to nevynesie von a o bez výnimky.

Okresný súd vykonal na hlavnom pojednávaní i ďalšie dôkazy, či už ich prečítaním alebo oboznámením.

Na hlavnom pojednávaní boli oboznámené aj 3 krátke obrazovo-zvukové záznamy zo dňa 31.08.2017,
vytvorené svedkom K. Z. (uvedený čas 17:58 hod, 17:58 hod a 18:08 hod), na ktorých je zachytený

obžalovaný, ako nakladá do osobného motorového vozidla EČV: C krabice označené logom HP, na
poslednom zázname (čas 18:08 hod) je zachytená prázdna krabica s logom HP na mieste, kde na
predchádzajúcom zázname nakladal obžalovaný krabice do auta.

Z listinných dôkazov súd ďalej poukazuje na faktúry a dodacie listy, písomné uplatnenie nároku na

náhradu škody poškodeného, výpis z evidencie priestupkov a odpis registra trestov obžalovaného.

Podľa 212 ods. 1 Trestného zákona, kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní
a spôsobí tak malú škodu, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. Podľa ods. 3
odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený

v odseku 1 alebo
a spôsobí ním väčšiu
škodu.

Podľa § 125 ods. 1 Trestného zákona sa škodou malou rozumie škoda prevyšujúca sumu 266 eur.

Škodou väčšou sa rozumie suma dosahujúca najmenej desaťnásobok takej sumy.Súd po vykonanom dokazovaní vyhodnotil všetky dôkazy jednotlivo i súhrne a dospel k jednoznačnému
záveru, že skutok tak, ako je uvedený vo výrokovej časti rozhodnutia sa stal, že ho spáchal obžalovaný
a že boli splnené všetky podmienky na vyvodenie trestnej zodpovednosti obžalovaného.

V posudzovanej veci bolo bez pochýb zistené, že dňa 30.08.2017 bola prijatá v poškodenej spoločnosti
RF spol. s.r.o. zásielka (čo bolo potvrdené výpoveďami svedkov a listinnými dôkazmi), ktorej obsahom
bola technika a komponenty zn. Hewlett Packard (špecifikované vo výroku rozhodnutia), zásielka bola
prijatá v sklade RM1, pričom už nasledujúci deň sa v sklade na prijímacej ploche nenachádzala, čo

bolo potvrdené výpoveďami svedkov R. a Z.. V sklade RM1 bol ako skladník pracovne zaradený aj
obžalovaný,pričomsanapracoviskunachádzalako30.08.2017,takaj31.08.2017,keďobadnipracoval
v tzv. popoludňajšej zmene. Obžalovaný síce od začatia trestného stíhania svoju vinu na spáchaní
žalovaného skutku popiera, dokonca tvrdí, že ani nemal vedomosť o príjme vyššie špecifikovanej
zásielky do skladu RM1, je ale usvedčovaný výpoveďami svedkov, a to najmä výpoveďou svedka K.
Z., spolupracovníka, ktorý obžalovaného priamo videl pri krádeži, pričom zhotovil z tohto momentu

aj krátky videozáznam na svoj mobilný telefón (pozostávajúci z 3 obrazovo-zvukových záznamov). K
uvedenému súd dodáva, že z judikatúry vyplýva, že ak má slúžiť výpoveď svedka ako jediný priamy
dôkaz preukazujúci vinu obžalovaného, musí byť tento dôkazný prostriedok jasný, logický, zrozumiteľný,
presvedčivý, vierohodný a zároveň nesmie byť inými dôkazmi spochybniteľný, či dokonca vyvrátený.
Takáto situácia nastala aj v prejednávanom prípade, kedy navyše k výpovedi poškodeného na hlavnom

pojednávaní, jednoznačne usvedčujúcej obžalovaného, možno podporne priradiť aj ostatné vykonané
dôkazy, ako ďalšie svedecké výpovede, či listinné a obrazové dôkazy, ktoré sú v súlade s výpoveďou
poškodeného, ktorú dopĺňajú a umožňujú si o skutku utvoriť celkový obraz. Avšak aj bez týchto
podporných dôkazov považuje súd výpoveď svedka K. Z., za dôkazný prostriedok, ktorý je jasný, logický,
zrozumiteľný, presvedčivý, vierohodný a zároveň platí, že nebol inými dôkazmi spochybniteľný, či

dokoncavyvrátený.Zásadnespochybnená,resp.vyvrátenávýpoveďtohtosvedka,nebolaničímanikým
(ani obžalovaným), jeho výpoveď je po celý čas konštantná, obsahuje dostatočné množstvo zažitých
detailov, poškodený vypovedal podrobne, vierohodne, súvislo, konzistentne a obsahovo nadväzujúco,
resp. doplňujúco s ostatnými vykonanými dôkazmi. Výpoveď z prípravného konania doplnil svedok
na hlavnom pojednávaní, keď uviedol, že časť tovaru naložil obžalovaný do svojho auta už v deň

doručenia tohto tovaru, t.j. 30.08.2017, jednalo sa o dve malé krabičky, spomenul si na to až neskôr, po
svojej výpovedi na polícii. Svedok taktiež vysvetlil, prečo o krádeži informoval až z časovým odstupom,
uvádzal, že mal z osoby obžalovaného strach a pokiaľ sa ho priamo nikto nepýtal na zmiznutý tovar, tak
radšej nič nehovoril, až kým sa u zamestnávateľa nezačalo intenzívne pátranie po odcudzenom tovare.
Výpoveď tohto svedka potvrdzuje aj ním zhotovený videozáznam, ktorý zachytáva obžalovaného v deň

31.08.2017 krátko pred 18tou hodinou, ako nakladá krabice s označením HP do auta, ktoré obžalovaný
v danom čase používal. Sám obžalovaný potvrdil, že sa na zázname jedná o jeho osobu, avšak tvrdí,
že nakladal len prázdne krabice, nevedel ani uviesť dátum, kedy tieto prázdne krabice mal nakladať.
Tvrdenia svedka Z. ďalej označil za lživé s tým, že svedok je voči nemu zaujatý, mali spolu konflikty,
ktoré inicioval proti nemu práve tento svedok z dôvodu rasovej neznášanlivosti. K uvedenej obrane súd

poznamenáva, že výpoveďami ďalších svedkov, zamestnancov (aj bývalých) poškodenej spoločnosti
bolo preukázané, že neboli zaznamená konfliktné vzťahy medzi týmto svedkom a obžalovaným, taktiež
svedkovia potvrdili, že na odvoz prázdnych krabíc by bolo potrebné schválenie nadriadeného, ktoré bolo
deklarované príslušným popísaným tlačivom - povolením, pričom takéto povolenie obžalovaný nemal
a ani oň nikdy nežiadal. Výpoveď svedka N. vyhodnotil súd v tejto časti ako nepravdivú a účelovú, v

snahe zrejme napomôcť dlhoročnému kamarátovi, sám svedok taktiež uviedol, že ide s poškodenou
spoločnosťou do súdneho sporu ohľadom neplatnosti jeho výpovede zo zamestnania, preto súd na
jeho výpoveď v tejto časti neprihliadal. Ďalej bolo svedkami potvrdené, že tovar od spoločnosti Hewlett
Packard bol do skladu RM1 doručený výnimočne, stalo sa to po prvý krát. Preto ak obžalovaný tvrdí, že
nakladal len prázdne krabice, nemohol nakladať krabice z označením HP (Hewlett Packard), ako je to

zrejmé z videozáznamu, keďže takýto tovar sa v sklade RM1 nevyskytoval, bol prijatý len jednorazovo
práve 30.8.2017. K videozáznamu, ktorý natočil práve svedok Z., obžalovaný uviedol, že bol natočený
bez jeho vedomia, t.j. bez jeho súhlasu a žiada, aby naň súd neprihliadal. K uvedenému súd uvádza
nasledovné. Procesná prípustnosť dôkazov v trestnom konaní je upravená v § 2 ods. 12 a v § 119 ods.
2 Trestného poriadku.

Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku, orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané
zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uváženívšetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné
v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Podľa § 119 ods. 2 veta prvá Trestného poriadku, za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť na
náležité objasnenie veci a čo sa získalo z dôkazných prostriedkov podľa tohto zákona alebo podľa
osobitného zákona.
Z citovaných ustanovení by sa mohlo na prvý pohľad javiť, že v trestnom konaní je prípustný len taký
dôkaz, ktorý bol získaný v súlade so všetkými právnymi normami účinnými v SR. To znamená, že

pokiaľ bola pri získaní dôkazu porušená akákoľvek právna norma účinná v SR (bez ohľadu na to,
či ide o normu súkromného alebo verejného práva), takýto dôkaz by nemalo byť možné v trestnom
konaní vykonať. V zmysle tohto názoru teda nemožno ako dôkaz v trestnom konaní použiť obrazovo
- zvukový záznam vyhotovený bez súhlasu zaznamenávanej osoby, nakoľko takýto dôkaz bol získaný
v rozpore s § 12 Občianskeho zákonníka. Súdna prax však nie sú pri výklade pojmu „dôkazy získané
zákonným spôsobom“ jednotná a práve naopak, judikatúra pripúšťa ako dôkaz v trestnom konaní

aj nezákonne získaný obrazovo-zvukový záznam (t. zn. získaný v rozpore s § 12 Občianskeho
zákonníka), okrem prípadu, ak by právo obžalovaného na ochranu jeho súkromia (do ktorého bolo
protiprávne zasiahnuté pri získaní dôkazu) bolo v konkrétnom prípade vyhodnotené ako silnejšie, než je
záujem spoločnosti na ochrane poškodeného, alebo na spravodlivom postihnutí možného protiprávneho
konania obžalovaného. Možno teda zhrnúť, že judikatúra pripúšťa možnosť vykonať ako dôkaz v

trestnom konaní aj nezákonne získaný obrazovo-zvukový záznam, pokiaľ tento dôkaz obstojí v teste
proporcionality v porovnaní s právom obžalovaného na ochranu súkromia. V prejdnávanom prípade
súd vyhodnotil použitie konkrétneho obrazovo-zvukového záznamu obžalovaného ako plne účelné z
hľadiska ochrany práv poškodeného, ako aj účelné z hľadiska spravodlivého postihnutia protiprávneho
konania v porovnaní so zásahom do osobnostných práva obžalovaného.

V predmetnej trestnej veci bolo vykonané kontradiktórne dokazovanie všetkými dostupnými a
vykonateľnými dôkazmi, ktoré súd vyhodnotil jednotlivo i v ich súhrne a dospel k jednoznačnému záveru,
že vina obžalovaného zo žalovaného skutku je jednoznačne preukázaná. Výsluch svedka K. Z., ďalších
svedkov, ako aj oboznámený obrazovo - zvukový záznam vytvárajú tak silnú usvedčujúcu dôkaznú
reťaz, že neexistujú žiadne pochybnosti o dôvodnosti postavenia obžalovaného pred súd a úplne

vyvracajú jeho obhajobu. Na hlavnom pojednávaní nebolo síce objasnené, akým spôsobom vyviezol
obžalovaný odcudzený tovar z poškodenej spoločnosti, zrejme využil možnosť opustiť pracovisko skôr,
na základe udelenej priepustky, avšak z hľadiska právneho posúdenia naplnenia všetkých znakov
skutkovej podstaty žalovaného prečinu, je to irelevantné. Po objektívnej stránke obžalovaný T. B. naplnil
znaky skutkovej podstaty prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 ods. 3 písm. a) Trestného zákona tým, že

si prisvojil cudziu vec iného tým, že sa jej zmocnil a zároveň došlo k naplneniu kvalifikačného znaku -
spôsobenie väčšej škody, nakoľko na základe listinných dôkazov - faktúr bola hodnota odcudzených vecí
určená celkom v sume 4.238,25,- eur; škodou väčšou sa pritom rozumie škoda dosahujúca najmenej
sumu 2660,- eur (§ 125 ods. 1 druhá veta Trestného zákona). Z hľadiska subjektívnej stránky posúdil
súd konanie obžalovaného ako priamy úmysel v zmysle § 15 písm. a) Trestného zákona, pričom priamy

úmysel zahŕňa všetky znaky objektívnej stránky, vrátane prisvojenia, pretože obžalovaný odňal vec
z dispozície poškodeného, bez jeho súhlasu, s úmyslom nakladať s ňou ako s vlastnou vecou, teda
skutočnému vlastníkovi znemožnil dispozíciu s jeho vecou. Svojím konaním teda obžalovaný naplnil
všetky zákonné znaky skutkovej podstaty uvedeného prečinu.
Súd pri ukladaní druhu a výmery trestu podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. prihliadol najmä na vyššie

popísaný spôsob spáchania jednotlivých činov, ich následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,
poľahčujúce okolnosti a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Pri úvahách o
druhu a výmere trestu tak aby spravodlivo zohľadňoval konanie obžalovaného vychádzal súd zo zásady,
že trest je právnym následkom trestného činu a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu
(zásada proporcionálnosti trestu).

Z hľadiska osobných pomerov a možnosti nápravy obžalovaného súd zistil, že obžalovaný bol 2 krát
súdne trestaný, z toho v jednom prípade sa naňho hľadí, akoby nebol odsúdený. Rozsudkom Okresného
súdu Malacky sp. zn. 1T/88/2015 zo dňa 03.04.2017, právoplatným dňa 06.07.2017, mu bol uložený
trest odňatia slobody podmienečne vo výmere 3 (tri) roky so skúšobnou dobou v trvaní 4 (štyri) roky s

probačným dohľadom do 06.07.2021.

Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona súd ďalej zisťoval aj pomer a závažnosť poľahčujúcich a
priťažujúcich okolností. Pri posudzovaní poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd u obžalovanéhonezistil možnosť použitia poľahčujúcej okolnosti, naopak obžalovanému priťažovalo, že už bol za trestný
čin v minulosti odsúdený. U obžalovaného prevažoval teda pomer priťažujúcich okolností. v zmysle §
38 ods. 4 Tr. zák. zvýšil dolnú hranicu trestnej sadzby odňatia slobody o 1/3, t.j. zo 6 mesiacov na 16

mesiacov. Takýmto spôsobom dospel súd k trestnej sadzbe 16 mesiacov až 3 roky.

Nakoľko obžalovaný spáchal úmyselný trestný čin počas skúšobnej doby podmienečného odsúdenia, s
poukazomnaustanovenie§49ods.2Trestnéhozákonabolovylúčenéuložiťodsúdenémupodmienečný
trest odňatia slobody, čo však nevylučovala možnosť uložiť aj iný druh tzv. alternatívneho trestu. Súd v

tejto súvislosti poznamenáva, že obžalovanému v čase skutku plynula skúšobná doba podmienečného
trestu odňatia slobody za iný trestný čin (zločin hrubého nátlaku podľa § 190 ods. 1 Trestného zákona)
a pokiaľ si obžalovaný túto skutočnosť dostatočne neuvedomoval a mal k nej ľahostajný postoj, bolo
by v rozpore s účelom trestu obžalovanému uložiť iný druh trestu, ako nepodmienečný trest odňatia
slobody, a to aj napriek obžalovaným uvádzanými argumentmi, že je živiteľom maloletého dieťaťa. Súd
teda vzhľadom na povahu trestného činu i predchádzajúce odsúdenie obžalovaného dospel k záveru,

že na naplnenie účelu deklarovaného v § 34 ods. 1 Trestného zákona, je potrebné uložiť obžalovanému
nepodmienečný trestu odňatia slobody, nakoľko predchádzajúce podmienečné odsúdenie sa minulo
účinku, keď obžalovaný sa opätovne dopustil trestného činu majetkového charakteru, a to v skúšobnej
dobe. Pokiaľ páchateľ spácha trestný čin počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia
alebo podmienečného prepustenia, je aj v zmysle judikatúry opodstatnené a žiaduce prísne potrestanie

páchateľa nepodmienečným trestom odňatia slobody za účelom dosiahnutia, resp. naplnenia všetkých
funkcií, ktoré trest plniť má a ktoré neboli naplnené výkonom predchádzajúceho podmienečného
odsúdenia. Tieto závery plne dopadajú aj na obžalovaného. Podľa zásady uvedenej v § 34 ods. 1
Trestného zákona má trest plniť nielen represívnu funkciu, teda zabraňovať v páchaní ďalšej trestnej
činnosti, ale i výchovnú funkciu, teda vytvárať podmienky pre výchovu páchateľa, aby viedol riadny život.

Vrámciupravenejtrestnejsadzbyodňatiaslobodyuvedenejv§212ods.3Trestnéhozákona,ktoráje16
mesiacov až 3 roky, súd s prihliadnutím na závažnosť konania obžalovaného, na následky trestného činu
a spôsob spáchania trestného činu, uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 20 mesiacov,
čo je pri spodnej hranici trestnej sadzby (upravenej trestnej sadzby). Takýto trest podľa názoru súdu
zohľadňuje možnosti nápravy páchateľa a zodpovedá zásadám individuálnej a generálnej prevencie.

Uložený trest odňatia slobody bude dostatočnou represiou pre obžalovaného a tiež naplnením účelu, že
obžalovaný sa v budúcnosti bude vyvarovať páchaniu trestnej činnosti a starostlivejšie zváži následky
svojho konania. Výška uloženého trestu je podľa názoru súdu primeraná osobe obžalovaného a jeho
pomerom, pričom trest odňatia slobody v tejto výmere nezasiahne neprimerane do života obžalovaného
v zmysle straty pracovných návykov a možnosti zaradenia sa do práce, ani neohrozí plnenie jeho

vyživovacej povinnosti.

Obžalovaný nebol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním tohto trestného činu vo výkone trestu
odňatia slobody pre úmyselný trestný čin, preto ho súd podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona
zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Súd rozhodol o nároku na náhradu škody poškodenej spoločnosti tak, ako je uvedené vo výroku tohto
rozsudku. Poškodená spoločnosť si v adhéznom konaní riadne a včas uplatnila nárok na náhradu škody,
ktorej výšku mal súd preukázanú listinnými dôkazmi, preto súd zaviazal obžalovaného k náhrade škody
v takejto uplatnenej výške.

Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou podpísaného
súdu na Krajský súd v Bratislave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto

rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak
sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309/1 Tr.
por.). Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2 Tr. por.).
Odvolanie môžu podať:- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. por.) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli
obžalovaného (§ 308/2 Tr. por.)

-obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b Tr. por.) a to len vo svoj prospech
(§ 308/2 Tr. por.)
- príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. por.).
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť

výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2 Tr. por.).
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1 Tr. por.).
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§

307/1c Tr. por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba,
odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu.
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d Tr. por.)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.