Rozsudok Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Humenné

Judgement was issued by JUDr. Jozef Engel

Judgement form – Rozsudok

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 12C/123/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314209251
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Engel

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2015:8314209251.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Jozefom Engelom v právnej veci žalobcu X. N., nar. XX.X.XXXX,

bytom Y.N. X, E., zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, ul. Sov. hrdinov 163/66, Svidník
proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, o vydanie bezdôvodného obohatenia
a určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že na konanie je miestne príslušný Okresný súd Humenné.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 345,22 eur a trovy konania vo výške 415,34 eur na
účet zástupcu žalobcu to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd u r č u j e ,že zmluvná podmienka v zmluve uzavretej medzi účastníkmi konania číslo zmluvy
8570313, v bode 13 v tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú 2/3-tiny zahrňujúce náklady na vypracovanie
a uzatvorenie zmluvy o úvere, spolu so všetkou administratívou s tým spojenou, predstavuje neprijateľnú
zmluvnú podmienku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 29.7.2014 voči žalovanému domáhal vydania bezdôvodného
obohatenia vo výške 345,22 eur a určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve
o úvere uzavretej medzi žalobcom a žalovaným č. XXXXXXX, v bode 13 v tej časti poplatku, ktorej

zodpovedajú dve tretiny, zahŕňajúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere, spolu so
všetkou administratívou s tým spojenou a trov konania.

Svoju žalobu žalobca odôvodnil tým, že dňa 17.4.2008 uzavrel so žalovaným zmluvu o úvere č.
XXXXXXX, na základe ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 40 000 Sk (1327,76 eur) za poplatok 10
400 Sk (345,22 eur) na dva mesiace. Spolu mal vrátiť žalovanému sumu 50 400 Sk (1672,97 eur) a
poplatok z predmetného úveru tak predstavoval 156 % ročne.

Žalobca mal zato, že ide o úžerný poplatok, v rozpore s dobrými mravmi pre jeho neprijateľnosť.
Žalovaný mu neposkytol reálne plnenie za takýto poplatok, a preto je podľa ustanovenia § 53 odsek
1 OZ neprijateľný. Ďalej žalobca uviedol, že žalovaný mu poskytol za obdobie 12-tich mesiacov 6
úverov, pričom išlo o zmluvy, na základe ktorých sa úver mal splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace
alebo maximálne štyrmi splátkami v lehote nepresahujúcej 12 mesiacov. Poukazoval na skutočnosť, že
predmetný úver je neplatný, odporuje dobrým mravom podľa ustanovenia § 39 OZ, ako i na to, že boli

porušené jej spotrebiteľské práva, pretože žalovaný v zmluve neuviedol RPMN. Bezdôvodné obohatenie
vyčíslila ako rozdiel medzi jej platbami a výškou úveru, t.j. 345,22 eur (10 400 Sk).Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 6.10.2014 vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti z
dôvodu, že žalobca nemá postavenie spotrebiteľa, a preto by sa miestna príslušnosť mala posudzovať
podľa ustanovenia § 84 O.s.p., a to tak, že na konanie by mal byť príslušný všeobecný súd účastníka,

proti ktorému návrh smeruje, t.j. Okresný súd Bratislava I. Vo vzťahu k uzavretej zmluve o úvere so
žalobcom uviedol, že táto patrí medzi absolútne obchodno-právne vzťahy v zmysle ustanovenia § 261
odsek 3 písmeno d) Obchodného zákonníka, nie je ju možné považovať za zmluvu o spotrebiteľskom
úvere podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase jej uzavretia,
nakoľkozmluvaoúvereuzatvorenámedzižalobcomažalovanýmnemohlaobsahovaťnáležitostizmluvy

o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 4 odsek 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. V
tomto zmluvnom vzťahu nebolo možné identifikovať napr. opis tovaru alebo služby, cenu tovaru alebo
poskytnutej služby, identifikovať vlastníka a ani adresu predávajúceho. Ďalej tvrdil, že táto zmluva o
úvere nemusela obsahovať ani ročnú percentuálnu mieru nákladov. Podľa žalovaného tak nenastala
ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, pričom akýkoľvek nárok na jeho vydanie podlieha
zákonnej premlčacej lehote. Požadovaný nárok žalobcu sa stal premlčaný v objektívnej dvojročnej

premlčacej lehote dňa 24.11.2011, pričom žalobca podal žalobu na súde až dňa 29.7.2014. Vo vzťahu
k neprijateľným podmienkam uviedol, že žalobcovi nemožno priznať postavenie spotrebiteľa, a tým
nemožno hovoriť ani o akýchkoľvek neprijateľných podmienkach.

Vykonaným dokazovaním súd zistil tento skutkový stav:

Z výsluchu žalobcu a z prednesu zástupcu žalobcu vyplýva, že žalobca zotrval na podanej žalobe v
celom rozsahu. Podanou žalobou sa žalobca domáhal vydania bezdôvodného obohatenia vo výške
345,22 eur a zároveň určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky.

Z obsahu žaloby vyplýva, že dňa 17.4.2008 bola medzi účastníkmi tohto konania uzavretá zmluva o
úvere č. XXXXXXX, na základe ktorej bol žalobcovi poskytnutý úver vo výške 40 000 Sk (1327,76
eur), ktorý sa žalobkyňa zaviazala vrátiť žalobcovi zvýšený o príslušný poplatok vo výške 10 400 Sk
(345,22eur), t.j. celkovo zaplatiť čiastku 50 400 Sk.

Podľa bodu 13. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú súčasťou predmetnej zmluvy o
úvere, poplatok predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny zahŕňajú náklady na vypracovanie a
uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou.

Podľa tvrdení žalobcu v žalobe poplatok vo výške 10 400 Sk (345,22 eur) je neplatný, nakoľko je v

rozpore s dobrými mravmi pre jeho neprimeranosť podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka.
Zároveň dojednanie poplatku v bode 13 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru je absolútne
neplatný aj ako neprijateľná zmluvná podmienka podľa ustanovenia § 53 odsek 1 a ods.5 Občianskeho
zákonníka. Preto sa žalovaný na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatil, pokiaľ ide o sumu poplatku vo
výške 345,22 eur podľa ustanovenia § 451 odsek 1 a 2 Občianskeho zákonníka.

Žalovaný sa na pojednávaní nedostavil svoju účasť ospravedlnil a zotrval na písomnom vyjadrení zo
dňa 6.10.2014. Na základe uvedeného súd pojednával aj bez účasti žalovaného.

Vychádzajúc z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne.

Podľa ustanovenia § 84 Občianskeho súdneho poriadku, na konanie je príslušný všeobecný súd
účastníka, proti ktorému návrh smeruje (odporca), ak nie je ustanovené inak.

Podľa ustanovenia § 87 písmeno f) Občianskeho súdneho poriadku, popri všeobecnom súde odporcu je

na konanie príslušný aj súd, v obvode ktorého má bydlisko spotrebiteľ, ak ide o spor zo spotrebiteľskej
zmluvy.

Podľa ustanovenia § 105 odsek 1 Občianskeho súdneho poriadku, súd skúma miestnu príslušnosť iba
podľa§88.Akvšaknavrhovateľvystupujevrôznychveciachopätovneakonavrhovateľaleboakmiestnu

príslušnosť namieta odporca, súd skúma miestnu príslušnosť aj podľa § 84 až 87. Súd skúma miestnu
príslušnosť prv, než začne konať o veci samej. Neskôr ju skúma len na námietku účastníka, ak ju uplatní
najneskôr pri prvom úkone, ktorý účastníkovi patrí.Podľa ustanovenia § 52 odsek 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o
úvere (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ustanovenia § 52 odsek 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a
plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia § 2 písmeno a) č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1966 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení účinnom v
čase uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“). spotrebiteľským úverom dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej
platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

Keďže žalovaný vzniesol pri prvom úkone, ktorý mu patril, a to vo vyjadrení k žalobe zo dňa 6.10.2014
námietku miestnej nepríslušnosti, bolo namieste sa zaoberať najprv tým, či Okresný súd Humenné je
miestne príslušný na konanie a prejednanie veci.

V súlade s ustanovením § 52 odsek 1 Občianskeho zákonníka sa za spotrebiteľskú zmluvu považuje
každá zmluvy bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. V danom
prípade je nesporné, a to vzhľadom na povahu účastníkov tejto zmluvy, že predmetný zmluvný vzťah
je vzťahom spotrebiteľským, keďže žalovaný ako dodávateľ pri uzatváraní zmluvy konal v rámci
predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel predmetnú zmluvu so žalobcom, ktorý je fyzickou

osobou - nepodnikateľom (žalobca je označený identifikačnými znakmi typickými pre fyzické osoby -
nepodnikateľov, t.j. menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom). Zo žiadneho dôkazu nevyplýva,
žeby sa jednalo o poskytnutie úverových prostriedkov žalobcovi, či už na podnikanie, povolanie alebo
jej zamestnanie. Zároveň súd uvádza, že uvedený zmluvný vzťah je treba posudzovať i podľa zákona o
spotrebiteľských úveroch, a to bez ohľadu na tú skutočnosť, že žalobca sa zaviazal splatiť úver dvomi

mesačnými splátkami v lehote nepresahujúcej dvanásť mesiacov, pretože žalovaný poskytol žalobcovi
za obdobie 12 mesiacov 6 úverov, pričom išlo o zmluvy, v zmysle ktorých sa úver mal splatiť v lehote
nepresahujúcej tri mesiace alebo maximálne štyrmi splátkami v lehote nepresahujúcej 12 mesiacov, čím
žalovaný účelovo obchádzal ustanovenia chrániace spotrebiteľov využitím takejto formálnej dohody a
vyhol sa posúdeniu zmluvného vzťahu podľa zákona o spotrebiteľských úveroch (§ 1 odsek 2 písmeno

f/ tohto zákona). V zmysle uvedeného je preto nevyhnutné spotrebiteľovi garantovať ochranu i v režime
spotrebiteľských úverov, a to s prihliadnutím na ustanovenie § 54 odsek 2 Občianskeho zákonníka.
Uvedený názor vyplýva i z uznesenia Krajského súdu v Prešove zo dňa 8.12.2011 sp.zn. 16Co/71/2011.

Súd má zato, že zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným je vzťahom spotrebiteľským, potom

pokiaľ ide o miestnu príslušnosť, táto je daná na výber, a to v súlade s ustanovením § 87 písmeno
f) Občianskeho súdneho poriadku, a preto žalobkyňa ako spotrebiteľ mohla podať žalobu i na súde,
v obvode ktorého má bydlisko, t.j. na Okresný súd Humenné. Na základe uvedeného súd námietku
miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Humenné nepovažoval za dôvodnú, a preto určil, že je miestne
príslušným na prejednanie veci, a to tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Podľaustanovenia§80písmenoc)Občianskehosúdnehoporiadku,návrhomnazačatiekonaniamožno
uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom
naliehavý právny záujem.

Žalobca vo svojej žalobe okrem práva na vydanie bezdôvodného obohatenia žiadal, aby súd určil
neprijateľnosť zmluvnej podmienky v bode 13 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, pričom súd
mázato,ženastranežalobkynejedanýnaliehavýprávnyzáujemnaurčeníneprijateľnostitejtozmluvnej
podmienky, nakoľko v prípade úspešnosti sa mieni domáhať primeraného finančného zadosťučinenia
podľa zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

Podľa ustanovenia § 4 odsek 2 písmeno j) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom
úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovénáklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase
uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Podľa ustanovenia § 4 odsek 3 zákona o spotrebiteľských úveroch, ak však zmluva s spotrebiteľskom
úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa ustanovenia § 53 odsek 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať

ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu
plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa ustanovenia § 53 odsek 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa ustanovenia § 39 odsek 1 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím
obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa ustanovenia § 153 odsek 3 Občianskeho súdneho poriadku, súd môže v rozsudku, ktorý

sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v
spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku
znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dojednané v spotrebiteľskej zmluve.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi účastníkmi tohto konania

bol založený záväzkový vzťah, a to na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXX zo dňa 17.4.2008. Z
predložených listinných dôkazov vyplýva, že žalobcovi bola poskytnutá finančná čiastka v zmysle tejto
zmluvy o úvere, ktorú mal splatiť v dvoch splátkach spolu vo výške 50 400 Sk (1672,97 eur), a ktorú
aj žalovanému uhradil. Ako už bolo uvedené vyššie, súd má za to, že táto zmluva o úvere je svojou
povahou spotrebiteľskou zmluvou v súlade s ustanovením § 52 odsek 1 Občianskeho zákonníka, pričom

zároveň túto zmluvu súd považuje i za spotrebiteľský úver.

V prejednávanej veci táto zmluva o úvere je zmluvou, ktorá podlieha úprave zmlúv o spotrebiteľských
úveroch, pričom poplatok za poskytnutie úveru predstavuje 26 % za obdobie dvoch mesiacov, t.j. 156
% ročne. Preto pri takýchto zmluvách je namieste skúmať, či predmetný právny úkon nie je právnym

úkonom, pri ktorom sa regulácia ohľadom neuvedenia „RPMN“ obchádza, a teda tento právny úkon by
bol neplatný aj pre obchádzanie zákona (§ 39 Občianskeho zákonníka). V zmysle vyššie uvedeného
preto súd má za to, že uvedený spotrebiteľský úver je treba považovať za bezúročný a bez poplatkov,
pričom takýto úžerný poplatok vo výške 156 % ročne za poskytnutie úveru na obdobie dvoch mesiacov
súd považuje za dôvod absolútnej neplatnosti, a to pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 OZ.

Pokiaľ ide o zmluvnú podmienku v bode 13 Všeobecných zmluvných podmienok, a to tej časti, ktorá
sa týka poplatku, ktorému zodpovedajú 2/3, zahŕňajúce náklady na vypracovanie, uzatvorenie zmluvy
o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou, táto je absolútne neplatná aj z ďalšieho
samostatného dôvodu. V súlade s ustanovením § 53 odsek 1 Občianskeho zákonníka súd túto považuje

za neprijateľnú, nakoľko ide o ustanovenie spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ktoré spočíva v neprimerane vysokej výške poplatku
17,32 % za obdobie dvoch mesiacov, pričom pre porovnanie banky dojednávajú obdobný poplatok za
spracovanie zmluvy len vo výške 1 % alebo 2 % z výšky úveru. Navyše takýto neprimerane vysoký
poplatok, či odplata vo výške 156 % ročne, ako už bolo uvedené vyššie považuje za absolútne neplatný

pre rozpor s dobrými mravmi. Na základe uvedeného preto súd postupujúc v súlade s ustanovením §
153 odsek 3 Občianskeho súdneho poriadku vyslovil vo výrokovej časti neprijateľnosť tejto zmluvnej
podmienky.

Podľa ustanovenia § 451 odsek 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne

obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením
bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.Žalovaný vzniesol aj námietku premlčania. Podľa ustanovenia § 107 odsek 1 a 2 Občianskeho
zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď
sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr

sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné
bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Keďže súd mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že na strane žalovaného vzniklo bezdôvodné
obohatenie, musí ho žalovaný vydať žalobcovi. Výška bezdôvodného obohatenia je totožná s výškou

poplatku za poskytnutý úver, t.j. v sume 345,22 eur. Žalovaný však vzniesol námietku premlčania
tohto nároku žalobcu, pričom poukazoval na uplynutie dvojročnej premlčacej doby, ktorá podľa neho
uplynula dňa 24.11.2011. Vo vzťahu k tejto námietke žalovaného súd uvádza, že pri práve na vydanie
plnenia z bezdôvodného obohatenia plynie jednak subjektívna dvojročná premlčania doba plynúca odo
dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil,
a objektívna trojročná premlčacia doba plynúca odo dňa, keď došlo k bezdôvodnému obohateniu,

resp. Desaťročná pri úmyselnom bezdôvodnom obohatení. V danom prípade však podľa názoru súdu
objektívna premlčacia doba desaťročná, pretože bezdôvodné obohatenie žalovaného súd považuje za
úmyselné. Žalovaný má v predmete činnosti ako nebankový subjekt dlhodobo poskytovanie úverov a
jeho povinnosťou bolo poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov.
Pretoakžalovanýpoužilneprijateľnúzmluvnúpodmienkuaobchádzalzákonospotrebiteľskýchúveroch

neuvedením ročnej percentuálnej miery nákladov v zmluve o úvere odvolávajúc sa na ustanovenie §
1 odsek 2 písmeno f) zákona o spotrebiteľských úveroch, toto jeho konanie sa nedá hodnotiť inak ako
úmyselné konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu.

Z týchto dôvodov súd žalobe vyhovel v celom rozsahu.

O trovách konania rozhodol súd v zmysle ustanovenia § 142 odsek 1 O.s.p. a priznal trovy žalobcovi,
ktorý bol v konaní úspešný. Trovy žalobcu pozostávajú z trov právneho zastúpenia vypočítaných podľa
Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. a to 2 úkony po 70,72 eur (prevzatie veci, podanie návrhu), 1 úkon vo výške
73,39 eur (účasť na pojednávaní dňa 22.6.2015), 2 krát paušál po 8,04 eur za úkony vykonané v roku

2014 a 1 krát paušál vo výške 8,39 eur za úkon vykonaný v roku 2015.

Súd priznal zástupcovi žalobcu aj náhradu cestovných výdavkov vlastným autom zo Svidníka do
Humenného a späť za deň 22.6.2015 vo výške 106,82 eur, a tak odmena právneho zástupcu vrátane
cestovných výdavkov predstavuje sumu 346,12 eur s tým, že k tejto sume súd pripočítal DPH vo výške

20 %, čo predstavuje 69,22 eur a celková odmena právneho zástupcu žalobcu tak predstavuje sumu
415,34 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa osobitného zákona.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.