Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, February 19, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/68/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314209251
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8314209251.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a členov

senátu JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobcu: X. N., nar. XX.XX.XXXX,
Y. X, E., právne zastúpený: JUDr. Igor Šafranko, advokát so sídlom Sovietskych hrdinov 163/66,
Svidník proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141, o vydanie
bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k.
12C/123/2014 - 133 zo dňa 17.01.2017, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u je rozsudok.

P r i z n á v a žalobcovi vo vzťahu k žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

I. Obsah napadnutého rozhodnutia

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol, že žalovaný
je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 345,22 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobcovi
priznal trovy konania v plnom rozsahu.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal vydania bezdôvodného obohatenia vo výške

345,22 eur a určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve o úvere uzavretej
medzi žalobcom a žalovaným č. XXXXXXX, v bode 13 v tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú dve tretiny,
zahŕňajúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere, spolu so všetkou administratívou
s tým spojenou a trov konania. Dňa 17.04.2008 uzavrel so žalovaným zmluvu o úvere č. XXXXXXX,
na základe ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 40 000 Sk (1327,76 eur) za poplatok 10 400 Sk
(345,22 eur) na dva mesiace. Spolu mal vrátiť žalovanému sumu 50 400 Sk (1672,97 eur) a poplatok
z predmetného úveru tak predstavoval 156 % ročne. Žalobca mal zato, že ide o úžerný poplatok, v

rozpore s dobrými mravmi pre jeho neprijateľnosť. Žalovaný mu neposkytol reálne plnenie za takýto
poplatok, a preto je podľa ustanovenia § 53 odsek 1 Občianskeho zákonníka neprijateľný. Žalobca
uviedol, že žalovaný mu poskytol za obdobie 12-tich mesiacov 6 úverov, pričom išlo o zmluvy, na základe
ktorých sa úver mal splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace alebo maximálne štyrmi splátkami v
lehote nepresahujúcej 12 mesiacov. Poukazoval na skutočnosť, že predmetný úver je neplatný, odporuje
dobrým mravom podľa ustanovenia § 39 OZ, ako i na to, že boli porušené jeho spotrebiteľské práva,
pretože žalovaný v zmluve neuviedol RPMN. Bezdôvodné obohatenie vyčíslila ako rozdiel medzi jeho

platbami a výškou úveru, t.j. 345,22 eur (10 400 Sk).

3. Okresný súd Humenné vo veci rozhodol rozsudkom č. 12C 123/2014 zo dňa 22.6.2015 a určil, že
na konanie je miestne príslušný Okresný súd Humenné, zaviazal žalovaného uhradiť žalobcovi sumu315,22 eur a trovy konania do troch dní od právoplatnosti rozsudku, určil, že zmluvná podmienka v
zmluve uzavretej medzi účastníkmi konania číslo zmluvy XXXXXXX, v bode 103 v tej časti poplatku,
ktorej zodpovedajú 2/3 zahrňujúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere, spolu so

všetkou administratívou s tým spojenou, predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Krajský súd v
Prešove uznesením č. 2Co 273/2015 zo dňa 27.7.2016 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku
o určení miestnej príslušnosti a vo výroku o určení neprijateľnej zmluvnej podmienky. V prevyšujúcej
časti rozsudok zrušil. námietke premlčania súd druhej inštancie konštatoval správnosť záverov súdu
prvej inštancie o vzniku úmyselného bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného, v dôsledku čoho

sa inak trojročná objektívna premlčacia doba predĺžila na desať rokov odo dňa, keď k bezdôvodnému
obohateniu došlo. V tejto súvislosti súd druhej inštancie zdôraznil, že žalovaný ako nebankový subjekt
má dlhodobo v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov, a teda jeho povinnosťou bolo poznať
a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov. Neuvedenie ročnej percentuálnej
miery nákladov v uzatvorenej zmluve strán sporu, použitie neprijateľnej podmienky nemožno hodnotiť
inak ako konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu minimálne

s nepriamym úmyslom získať majetkový prospech opísanými praktikami. Ustanovenie o desaťročnej
premlčacej dobe na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je obsolentné a má
svoj význam v prípade prijatia nadobudnutia bezdôvodného obohatenia úmyselne a postačí nepriamy
úmysel, pri ktorom nie je potrebné zistenie, či sa obohatený chcel obohatiť. Relevantné je zistenie, či
obohatený vedel, že sa môže bezdôvodne obohatiť a pre prípad, že sa tak stane bol s tým uzrozumený.

V tomto smere je nepredstaviteľné podnikanie so spotrebiteľskými úvermi za stavu, že veritelia napriek
zákonnejpožiadavkeodbornejstarostlivostiporušiazákonnépravidláfungovanianatrhu,príjmu,plnenia
v rozpore so zákonom a má sa to považovať len za ich nedbanlivosť.

4. K otázke premlčania súd vypočul žalobcu, ktorý uviedol, že sa skutočnosti, že zmluvné podmienky

sú neprijateľné dozvedel v apríli 2014 kedy sa obrátil na spoločnosť HOOS, ktorá mu vypočítala výšku
sumy bezdôvodného obohatenie, poučila ho o neprijateľných podmienkach a odporučila mu právneho
zástupcu. Keďže iné skutočnosti neboli preukázané súd začiatok subjektívnej dvojročnej premlčacej
doby stanovuje na 30. apríl 2014 (keďže žalobca uviedol len mesiac apríl, súd zobral posledný deň
tohto mesiaca), žaloba bola podaná 29.7.2014 teda v rámci dvojročnej subjektívnej premlčacej lehote. V

danom prípade už bolo ustálené, že objektívna premlčacia lehota je 10 rokov. Táto lehota začala plynúť
nasledujúci deň po uzavretí zmluvy. Zmluva bola uzavretá dňa 17.4.2008 a teda začiatok 10 ročnej
premlčacej lehoty je 18.4.2008 a táto desaťročná lehota uplynie dňom 18.4.2018. Na základe vyššie
uvedených skutočností nepovažuje súd nárok žalobcu za premlčaný a zaviazal žalovaného uhradiť
žalobcovi sumu 345,22 eur - výška poplatku a poskytnutý úver, keďže ustanovenia týkajúce sa tejto časti

boli vyhlásené ako neprijateľná zmluvná podmienky.

5. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle ust. § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods.
1 Civilného sporového poriadku. Keďže žalobca bol úspešný v celom rozsahu a súd celej jeho žalobe
vyhovel, priznal mu súd náhradu trov konania v plnom rozsahu.

II. Obsah odvolania žalovaného

1. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalovaný. Uviedol, že povinnosť riadne
odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu

rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada i so špecifickými námietkami strany. Porušením uvedeného
práva sa strane odníma možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu.
Ak potom nedostatok odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne
konanie, táto vada zakladá i prípustnosť dovolania. K otázke premlčania uplatneného nároku žalovaný
uviedol, vydania bezdôvodného obohatenia sa žalobca môže domáhať v subjektívnej dvojročnej lehote,

najneskôr však v trojročnej objektívnej lehote. Namietal, že k premlčaniu došlo tak v objektívnej
ako i subjektívnej lehote dňa 24.11.2011. žalobca uplatnil svoj nárok až dňa 29.07.2014. Žalobca
nijako skutkovo nepreukázal možnosť uplatnenia 10-ročnej premlčacej lehoty. V ďalšom rozsahu sa
žalovaný pridržiaval svojich vyjadrení a trvá na tom, že zmluvu nie je možné považovať za zmluvu o
spotrebiteľskom úvere. V danom prípade sa zmluvné strany dohodli na tom, že ich vzťahy sa budú

spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka. Zmluva o úvere sa v čase jej uzavretia považovala
za absolútny obchod, preto nie je možné aplikovať iné predpisy ako Obchodný zákonník. Predmetný
úver mal byť splatený v dvoch splátkach preto je vyňatý spod pôsobnosti ust. § 1 ods. 2 písm. f)
zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, platného v čase uzavretia zmluvy. Je notorietou,že do 31.12.2007 zákon č. 258/2001 Z. z. obsahoval chybný vzorec na výpočet RPMN, čo povinnosť
uvádzať tento údaj veľmi relativizuje. Do RPMN sa nezahŕňali zmluvné sankcie a z poplatkov prichádzal
do úvahy poplatok, ktorý je spotrebiteľ povinný zaplatiť veriteľovi v súvislosti s poskytnutím úveru.

Poplatok dojednaný v predmetnej zmluve o úvere takúto povahu nemá a nárok na jeho zaplatenie je
prípadným uvedením RPMN nedotknutý. Žalovaný ďalej uviedol, že zo zmluvy o úvere nenastala ani
jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú stanovuje zákon. Razantne odmieta, že by z jeho strany
došlo k bezdôvodného obohateniu, nakoľko nárok žalobcu je premlčaný. Vzhľadom na uvedené navrhol
napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Žiadal úhradu trov konania, ktoré mu vznikli, vrátane trov odvolacieho konania.

2. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení
rozhodnutia dostatočne a zrozumiteľne zaoberal všetkými rozhodnými skutočnosťami. K vznesenej
námietke premlčania uviedol, že súdy opakovane posúdili konanie dodávateľov, ktorí porušujú
spotrebiteľské právo ako úmyselné konanie, vedúce k ich bezdôvodnému obohateniu na úkor

spotrebiteľov, čo má za následok desaťročnú objektívnu premlčaciu dobu. Ak profesionálny poskytovateľ
nebankových úverov dlhodobo, systematicky, masovo a na území celej Slovenskej republiky, porušuje
spotrebiteľské právo, teda právo, ktoré je základným nástrojom jeho profesionálnej činnosti, tak
bezpochyby musí toto právo ovládať a ak ho porušuje, nie je možné tak konať inak, ako vedome a
cielene,tedaúmyselne.Lenžalovanýpripravujeformulárovúzmluvu,manažujeobsahaformuprávneho

úkonu a tým aj právneho vzťahu a robí tak vedome a ako chce on. O tom, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu, sa žalobca dozvedel od združenia na ochranu občana spotrebiteľa, v mesiaci apríl 2014,
kedy bol informovaný o tom, že predmetná zmluva nemá náležitosti predpísané zákonom a obsahuje
neprijateľnúzmluvnúpodmienku.Nazákladeuvedenéhonaďalejpovažuježalobcanámietkupremlčania
za nedôvodnú. K odvolacej námietke týkajúcej sa posúdenia úverovej zmluvy uviedol, že ide o

spotrebiteľskú vec, na ktorú je potrebné aplikovať ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Žalovaný
poskytol žalobcovi za obdobie 12 mesiacov 6 úverov. V týchto zmluvách bol poskytnutý úver do hodnoty
200,- eur alebo išlo o zmluvu, podľa ktorej sa úver splatí v lehote nepresahujúcej tri mesiace alebo
maximálne 4 splátkami v lehote nepresahujúcej 12 mesiacov. Takýmto konaním žalovaný úmyselne
obchádzal zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, s cieľom odňať spotrebiteľom ich práva.

Úverová zmluva obsahuje neprijateľný administratívny poplatok, absentujú v nej podstatné náležitosti
požadované zákonom 258/2001 Z.z., napríklad údaj o RPMN, priemerná hodnota RPMN či výška, počet
a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Z tohto dôvodu je úver bezúročný a bez poplatkov,
žalovaný má nárok len vrátenie istiny. Žalobca navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny
a priznať mu náhradu odvolacích trov, spolu vo výške 102,83 eura, ktoré ma žalovaný zaplatiť na účet

právneho zástupcu v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Hodnotenie odvolacieho súdu

1. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č.

160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok ďalej len C.s.p.) v zmysle ustanovenia § 470 ods. 1 a 2 C.s.p.,
vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj
konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378, § 379 a § 380 C.s.p., vec
prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie nie
je dôvodné.

2.Vovecisavdostatočnomrozsahuzistilskutkovýstavazozistenýchskutočnostíbolvyvodenýsprávny
právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach
nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej
inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

3. Podľa § 4 ods. 2 písm. j) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení účinnom
v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), zmluva o spotrebiteľskom
úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové

náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase
uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch, pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva
o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe:a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)

a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

4. Odvolací súd uvádza, že uplatnené odvolacie námietky žalovaného už boli riešené v rámci rozsudku
č. k. 2Co/273/2015-114 zo dňa 27.07.2016. Z odôvodnenia vyplýva, že v predmetnej právnej veci ide
o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Tou sa rozumie každá zmluva

medzi dodávateľom a spotrebiteľom (§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Žalovaný podľa údajov
obchodného registra poskytuje úvery a pôžičky z vlastných zdrojov nebankovým spôsobom a žalobca
nesledoval použiť úverové prostriedky na obchodnú alebo inú podnikateľskú činnosť. V zmluve o úvere
je žalobca identifikovaný rodným číslom a osobnými údajmi - bydliskom, číslom občianskeho preukazu.
Rovnako z obsahu zmluvy nemožno vyvodiť záver, že by úver bol žalobcovi poskytnutý v súvislosti
s vykonávaním podnikateľskej činnosti alebo na výkon zamestnania alebo povolania. Rovnako nie je

sporné, že predmetná vec sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy o úvere podľa zákona č. 258/2001 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch vzhľadom na čas vzniku zmluvy. Žalovaný poskytol žalobcovi za obdobie
12 mesiacov 6 úverov, pričom išlo o zmluvy, ktorými žalovaný účelovo obchádzal ustanovenie § 1 ods. 2
písm.f)zákonač.258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúveroch.Vdôsledkutakéhotokonaniajenevyhnutné
spotrebiteľovi garantovať ochranu i v režime spotrebiteľských úverov, a to s prihliadnutím na ust. § 54

ods. 2 Občianskeho zákonníka. Z tohto dôvodu považuje odvolací uplatnenú námietku žalovaného,
týkajúcu sa aplikácie ustanovení Obchodného zákonníka na predmetnú úverovú zmluvu, za nedôvodnú.

5. Za nedôvodnú považoval odvolací súd aj námietku, týkajúcu sa správnosti záverov o desaťročnej
premlčacej dobe. K otázke úmyselného vzniku bezdôvodného obohatenia odvolací súd už konštatoval,

že je potrebné zdôrazniť, že žalovaný ako nebankový subjekt má dlhodobo v predmete svojej činnosti
aj poskytovanie úverov, a teda jeho povinnosťou bolo poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce
sa na poskytovanie úverov. Neuvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov v uzatvorenej zmluve
strán sporu, použitie neprijateľnej podmienky nemožno hodnotiť inak ako konanie zamerané na získanie
bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu minimálne s nepriamym úmyslom získať majetkový

prospech opísanými praktikami. Ustanovenie o desaťročnej premlčacej dobe na uplatnenie práva na
vydanie bezdôvodného obohatenia nie je obsolentné a má svoj význam v prípade prijatia nadobudnutia
bezdôvodného obohatenia úmyselne a postačí nepriamy úmysel, pri ktorom nie je potrebné zistenie,
či sa obohatený chcel obohatiť. Relevantné je zistenie, či obohatený vedel, že sa môže bezdôvodne
obohatiť a pre prípad, že sa tak stane bol s tým uzrozumený. V tomto smere je preto nepredstaviteľné

podnikanie so spotrebiteľskými úvermi za stavu, že veritelia napriek zákonnej požiadavke odbornej
starostlivosti porušia zákonné pravidlá fungovania na trhu, príjmu plnenia v rozpore so zákonom a má sa
to považovať len za ich nedbanlivosť. Vzhľadom na uvedené odvolací súd konštatuje, že v predmetnej
právnej veci nedošlo k uplynutiu objektívnej premlčacej doby na podanie žaloby.

6. Súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru, keď vyslovil, že nedošlo k uplynutiu
subjektívnej premlčacej doby. Odvolací sú uvádza, začiatok plynutia subjektívnej a objektívnej lehoty je
stanovený odlišne a na sebe nezávislý je aj priebeh plynutia ako aj ich skončenie. Pre začiatok plynutia
dvojročnej subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený skutočne dozvedel (bez
ohľadu na to, že pri vynaložení všetkého úsilia sa mohol dozvedieť skôr), že na jeho úkor došlo k

bezdôvodnému obohateniu a kto bezdôvodné obohatenie získal. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že
žalobca sa o neprijateľnosti zmluvných podmienok skutočne dozvedel až v apríli roku 2014, kedy sa
obrátil na združenie HOOS, ktoré mu vypočítalo výšku sumy bezdôvodného obohatenia, poučilo ho o
neprijateľných zmluvných podmienkach a odporučilo mu právneho zástupcu. Vzhľadom na skutočnosť,
že žaloba bola podaná dňa 29.07.2014, subjektívna dvojročná premlčacia doba bola zachovaná, pričom

zároveň plynula v rámci desaťročnej objektívnej premlčacej doby.

7.Akoužbolouvedené,odvolacísúddospelkzáveru,žepredmetnúzmluvuoúvereč.XXXXXXXzodňa
17.04.2008 je potrebné posudzovať aj v zmysle ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch. V dôsledku tejto skutočnosti bol žalovaný povinný postupovať v zmysle § 4 ods. 2 písm.

j) zákona o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého má zmluva obsahovať aj údaj o výške RPMN.
Nesplnením tejto zákonnej povinnosti je potrebné poskytnutý úver považovať za bezúročný a bez
poplatkov v zmysle § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch. Odvolací súd zároveň dodáva, že súd
prvej inštancie rozsudkom č. 12C 123/2014 zo dňa 22.6.2015 určil, že zmluvná podmienka v zmluveuzavretej medzi účastníkmi konania číslo zmluvy XXXXXXX, v bode 103 v tej časti poplatku, ktorej
zodpovedajú 2/3 zahrňujúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere, spolu so všetkou
administratívou s tým spojenou, predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Predmetný výrok bol

potvrdený uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. 2Co 273/2015 - 114 zo dňa 27.7.2016. Na strane
žalovaného v takomto prípade došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia, v rozsahu rozdielu medzi
reálne poskytnutou sumou žalobcovi, na základe zmluvy o úvere, a sumou, ktorú sa žalobca zaviazal
zaplatiť, nad rámec poskytnutej istiny úveru.

8. Väčšina členov senátu považuje odlišné stanovisko za vecne nesprávne.
Podľa menšinového názoru žalobca získal vedomosť o vzniku bezdôvodného obohatenia nadobudnutím
vedomosti už o obsahu zmluvy, a to v zásade jej podpisom, a to na základe nevyvrátiteľnej domnienky o
znalosti všeobecne záväzných predpisov. Stotožňujeme sa s názorom, že každý je síce povinný poznať
právo, no nikto nemá povinnosť vedieť právo aj aplikovať. Ak navyše ide o tak zložité právne vzťahy,
akým je výpočet RPMN, problém sa len umocňuje. Menšinový názor za začiatok plynutia subjektívnej

premlčacej doby považuje moment vedomosti o tom, že spotrebiteľ zaplatil viac ako mu bolo poskytnuté.
Zdá sa teda, že sa za relevantný čas považuje čas, kedy spotrebiteľ začal preplácať sumu poskytnutú
mu ako úver. No ak má mať relevanciu (bez ďalšieho) tvrdenie o povinnosti poznať zákon, potom vzniká
otázka, prečo sa za relevantný nepovažuje už čas plynúci od zaplatenia tej - ktorej splátky, ktorá (už)
obsahuje okrem splácania istiny aj nedovolenú časť úrokov a poplatkov, ktorých sa premlčanie týka .

Ako problém vidíme taktiež fakt, že menšinové stanovisko v podstate potiera rozdiel medzi začiatkom
plynutia subjektívnej premlčacej doby a objektívnej premlčacej doby, čo zákonodarca celkom iste
nesledoval.
Stotožňujeme sa s menšinovým názorom v časti jeho teoretickej definície právnej istoty s odkazom na
legitímne očakávania vyplývajúce z ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít a taktiež s

relevantnosťou poznania skutkových a nie právnych okolností na účely plynutia subjektívnej premlčacej
doby. Nestotožňujeme sa však s praktickým pretavením uvedeného dôležitého princípu a záverov
do aplikačnej praxe. Najvyšší súd vo veci R 1/1979 na účely začiatku premlčacej doby stanovuje
ako relevantný čas, kedy sa strana o dôvodoch neplatnosti právneho úkonu dozvedela. Za relevantné
skutkové okolnosti na účely plynutia premlčacej doby sa majú považovať tie skutkové okolností (súhlas ,

že nie právne), ktoré determinujú skutok z porušenia práva (zložky bezdôvodného obohatenia) a nie
skutok zo zmluvy. Zdá sa, že zhoda je v relevancii skutkových (nie právnych) okolnosti, no názory sa
rozchádzajú v identifikácii skutkových okolností. Je treba sa stotožniť s nevyhnutnosťou prihliadať na
názor vyslovený aj v kasačnom rozhodnutí dovolacieho súdu, no rovnako dôležité je vyrovnanie sa s
jednotlivými názormi a v tomto smere je predmetný rozsudok s touto požiadavkou konformný.

Menšinový názor v súvislosti s konštatovaním právnej istoty v prípade absencie ustálenej rozhodovacej
praxe za relevantné považuje očakávanie každého, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. V
tomto smere poukazujeme na skutočnosť, že žalobca sa domáha vydania úžerného plnenia ( úrokov a
poplatkovcca100%),ktorébyzažiadnychokolností vdemokratickejspoločnostinemalibyťpredmetom

spoločenských vzťahov . Súd by mal na nápravu protiprávneho stavu vo vzťahoch , na ktoré dopadá
sféra záujmu Európskej únie použiť všetky výkladové metódy pri zohľadnení práva ako celku tak, aby
dospel k riešeniu súladnému s princípom spravodlivostí.
Pre úplnosť sa pridržiavame väčšinového stanoviska spoločného občianskoprávneho a
obchodnoprávneho kolégia tunajšieho súdu na účely predloženia podnetu na zjednotenie rozhodovacej

praxe, cit.:,, Za rozhodujúci pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby pre uplatnenie práva
na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia podľa § 107 ods. 1 OZ treba považovať deň, kedy sa
oprávnený v konkrétnom prípade dozvie o tom, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu
a kto ho získal. Vyžaduje sa skutočná, nielen predpokladaná vedomosť oprávneného o skutkových
okolnostiachzakladajúcichbezdôvodnéobohatenie a ktorésúpredpokladomuplatneniaprávanasúde.

Čas, kedy spotrebiteľ plní , je významný na účely objektívnej premlčacej doby (od kedy k bezdôvodnému
obohateniu ,,došlo“) a nemožno ho bez ďalšieho spájať so začiatkom subjektívnej premlčacej doby len
s poukazom na povinnosť poznať právo. Každý a teda aj spotrebiteľ je povinný poznať právo, no žiadny
spotrebiteľ nemá povinnosť vedieť právo aj aplikovať.

9. Za daného stavu odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
postupom podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p..10. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 262
ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p.. Odvolanie žalovaného nebolo dôvodné, v dôsledku čoho vznikol nárok na
náhradu trov odvolacieho konania žalobcovi, v súlade so zásadou úspechu v sporovom konaní. O výške

náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

11. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 2 : 1.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 C.s.p., v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).